1.1

s článkom 3 ods. 3 ZEÚ, článkami 11 a 191 ZFEÚ a politikou Únie v oblasti životného prostredia a zmien klímy. Požiadavka zabezpečiť návrat do operačného centra spôsobí zvýšenie počtu prázdnych vozidiel na cestách Európskej únie, ako aj emisií CO2 a znečistenie životného prostredia. Orgány Únie pri prijímaní napadnutého ustanovenia nezohľadnili opatrenia týkajúce sa politiky Únie v oblasti životného prostredia a zmien klímy, predovšetkým požiadavky na ochranu životného prostredia a cieľ ochrany životného prostredia sledovaný Zelenou dohodou pre Európu, ktoré potvrdila Európska rada;

1.2

s článkom 26 ZFEÚ a všeobecnou zásadou zákazu diskriminácie. Napadnuté ustanovenie je protekcionárskym opatrením, ktorým sa rozdeľuje trh prepravy EÚ, obmedzuje sa hospodárska súťaž a zavádza sa diskriminačný režim vo vzťahu k podnikateľom v cestnej nákladnej doprave v členských štátoch, ktoré sa nachádzajú na geografickom okraji Európskej únie (okrajové členské státy). Na základe tohto ustanovenia je odvetvie medzinárodnej cestnej dopravy diskriminované tiež vo vzťahu k iným odvetviam dopravy;

1.3

s článkom 91 ods. 2 a 94 ZFEÚ. Orgány Únie mali povinnosť zohľadniť skutočnosť, že napadnuté ustanovenie bude mať mimoriadne veľký vplyv na životnú úroveň a úroveň zamestnanosti v okrajových členských štátoch Európskej únie a bude mať mimoriadny negatívny vplyv na ekonomickú situáciu podnikateľov v cestnej nákladnej doprave, ktorí sú usadení v okrajových štátoch; orgány Únie túto povinnosť nesplnili;

1.4

so zásadami riadneho legislatívneho postupu, keďže napadnuté ustanovenie bolo prijaté bez posúdenia jeho vplyvu a bez riadneho preskúmania jeho negatívnych sociálnych a ekonomických dôsledkov a vplyvu na životné prostredie;

1.5

so zásadou proporcionality, keďže stanovená požiadavka pravidelného návratu vozidiel je zjavne neprimeraných opatrením a nevhodným pre dosiahnutie verejne deklarovaného cieľa, teda boja proti spoločnostiam s fiktívnym sídlom typu „poštovej schránky“.

2.1

s článkom 3 ods. 3 ZEÚ, článkami 11 a 191 ZFEÚ, keďže povinná doba, počas ktorej nemožno vykonávať kabotážnu prepravu, zvýši na cestách EÚ pohyb veľkého počtu vozidiel bez nákladu a povedie k zvýšeným emisiám CO2 a znečisteniu životného prostredia. Z tohoto dôvodu je napadnuté ustanovenie v rozpore s požiadavkou uvedenou v zmluvách, aby sa pri uskutočňovaní dopravnej politiky Únie zohľadňovali požiadavky na ochranu životného prostredia a cieľ Zelenej dohody pre Európu;

2.2

s článkom 26 ZFEÚ a zásadou zákazu diskriminácie. Štvordenná doba, počas ktorej nemožno vykonávať kabotážnu prepravu, vytvára obmedzenie pre fungovanie vnútorného trhu a pre účinnosť logistického reťazca. Rozdelenie trhu nákladnej prepravy vedie k diskriminácii malých členských štátov a tých, ktoré sa nachádzajú na geografickom okraji Európskej únie a zároveň zaisťuje neoprávnenú a neodôvodnenú výhodu veľkým centrálne položeným členským štátom EÚ len z dôvodu ich geografickej polohy;

2.3

s článkami 91 ods. 2 a 94 ZFEÚ, keďže napadnuté opatrenie bolo prijaté bez zohľadnenia negatívneho vplyvu na ekonomickú situáciu podnikateľov v cestnej nákladnej doprave v malých členských štátoch a v tých členských štátoch, ktoré sa nachádzajú na geografickom okraji Európskej únie, a na životnú úroveň a úroveň zamestnanosti v týchto členských štátoch;

2.4

so zásadami riadneho legislatívneho postupu, keďže napadnuté ustanovenie bolo prijaté bez posúdenia jeho vplyvu a bez riadneho preskúmania jeho negatívnych sociálnych a ekonomických dôsledkov a vplyvu na životné prostredie;

2.5

so zásadou proporcionality, keďže štvordenná doba, počas ktorej nemožno vykonávať kabotážnu prepravu, je nevhodným opatrením, ktoré nie je primerané vo vzťahu k sledovaným cieľom objasnenia zásad upravujúcich kabotážnu prepravu a rozšírenia účinnosti ich vykonávania.