—

konštatoval neexistenciu protiprávnej štátnej pomoci a zrušil článok 1 rozhodnutia Komisie z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896 poskytnutej Spojeným kráľovstvom v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre ovládané zahraničné spoločnosti v rozsahu, v akom toto rozhodnutie konštatuje existenciu protiprávnej štátnej pomoci, a zrušil povinnosť Spojeného kráľovstva vymáhať od žalobkýň vrátenie údajnej protiprávnej štátnej pomoci, ktorá im bola v tejto súvislosti poskytnutá (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia),

—

subsidiárne zrušil články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladajú Spojenému kráľovstvu povinnosť vymáhať od žalobkýň údajnú štátnu pomoc, a

—

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené žalobkyňami v súvislosti s týmto konaním.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením relevantných skutkových alebo právnych okolností. Žalobkyne najmä tvrdia, že Komisia nesprávne chápe fungovanie sporných pravidiel týkajúcich sa ovládaných zahraničných spoločností, pokiaľ ide o neobchodné finančné zisky. Napadnuté rozhodnutie navyše chybne považuje oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností za daňové oslobodenie. Toto platí tým viac, že niektoré pôžičky, ktoré sú predmetom tejto žaloby, boli financované z oprávnených zdrojov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že pravidlá týkajúce sa ovládaných zahraničných spoločností predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a teda, že tieto pravidlá poskytujú určitým hospodárskym subjektom selektívnu výhodu. Konkrétnejšie, žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne určila referenčný rámec na posúdenie účinkov pravidiel týkajúcich sa ovládaných zahraničných spoločností a nesprávne rozhodla, že dve rôzne situácie sú porovnateľnými so situáciou, v ktorej sa použijú pravidlá týkajúce sa ovládaných zahraničných spoločností. Tieto dve chyby viedli Komisiu k tomu, že sa nesprávne domnievala, že tieto pravidlá poskytujú určitým trhovým subjektom selektívnu výhodu. Žalobkyne navyše tvrda, že Komisia nesprávne rozhodla, že pravidlá týkajúce sa ovládaných zahraničných spoločností tvoria súbor pravidiel líšiacich sa od všeobecného systému Spojeného kráľovstva dane z príjmov právnických osôb, pričom nevzala do úvahy ďalšie charakteristiky tohto režimu, ktoré sa uplatnia v spojení s pravidlami týkajúcimi sa ovládaných zahraničných spoločností. V dôsledku toho analýza Komisie týkajúca sa porovnateľnosti a selektivity údajne obsahuje vadu zjavne nesprávneho posúdenia relevantných skutkových alebo právnych okolností.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že aj za predpokladu, že sporné opatrenia týkajúce sa ovládaných zahraničných spoločností predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napadnuté rozhodnutie dospelo k chybnému záveru, že nič nemôže odôvodniť zlučiteľnosť sporných opatrení s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie je navyše iracionálne a nekonzistentné, keďže Komisia správne uznala, že kapitola 9 časť 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon z roku 2010 o daniach (medzinárodné a iné ustanovenia)] je odôvodnená, v prípadoch, v ktorých jediným dôvodom uplatnenia dane z ovládaných zahraničných spoločností je kritérium „kapitálu prepojeného v Spojenom kráľovstve“, z dôvodu, že toto kritérium môže byť v praxi mimoriadne ťažko uplatniteľné, a súčasne bez akéhokoľvek vhodného odôvodnenia uviedla, že uvedená kapitola 9 nemôže byť odôvodnená v prípadoch, keď kritérium významných personálnych funkcií spôsobuje uplatnenie dane z ovládaných zahraničných spoločností. V skutočnosti a napriek skutočnostiam uvádzaným samotnými žalobkyňami, kritérium významných personálnych funkcií je v praxi mimoriadne ťažko použiteľné, takže Komisia mala konštatovať, že kapitola 9 je odôvodnená takisto vzhľadom na toto kritérium a teda mala dospieť k záveru, že nejde o štátnu pomoc.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že vykonanie napadnutého rozhodnutia a vymáhania údajnej štátnej pomoci od žalobkýň, ak bude napadnuté rozhodnutie potvrdené, porušuje základné zásady práva Únie, najmä slobodu usadiť sa a voľný pohyb služieb, keďže v prípade žalobkýň sú dotknuté ovládané zahraničné spoločnosti usadené v iných členských štátoch.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že vymáhanie vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia nie je opodstatnené a je v rozpore so základnými zásadami práva Únie.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia Komisie, pokiaľ ide o niektoré základné prvky napadnutého rozhodnutia. Komisia údajne nevykonala preskúmanie odchýlky „oprávnených zdrojov“ z akéhokoľvek dôvodu a neanalyzovala dôvody alebo odôvodnenie pre túto odchýlku. Ďalšie príklady zahŕňajú záver, podľa ktorého daň z ovládaných zahraničných spoločností na základe uvedenej kapitoly 5 by sa mohla bez problémov alebo bez neprimeraného zaťaženia uplatniť na základe kritéria významných personálnych funkcií.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje takisto zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá Komisii ukladá transparentnosť a predvídateľnosť v rámci správnych konaní a vydanie rozhodnutí v primeranej lehote. Pre Komisiu je neprimerané, aby prijala svoje rozhodnutie o začatí vyšetrovania v prejednávanom prípade po viac ako štyroch rokoch a konečné rozhodnutie vydala až po viac ako šiestich rokoch od nadobudnutia účinnosti sporného opatrenia.