Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach

[COM(2018) 365 final – 2018/0189 (COD)]

(2019/C 110/10)

Spravodajca:

Arnold PUECH D’ALISSAC

Konzultácia	Európsky parlament, 10.9.2018 Rada, 17.10.2018
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	21.11.2018
Prijaté v pléne	12.12.2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	208/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Zemepisné označenia predstavujú pre výrobcov Európskej únie jedinečný a hodnotný zdroj na čoraz liberalizovanejšom a konkurenčnom svetovom trhu.

1.2.

Európska komisia by mala vždy konať v záujme ochrany všeobecne uznávaných výrobných modelov a systémov kvality na celosvetovej úrovni vzhľadom na ich prospešnú udržateľnosť pre spotrebiteľov a výrobcov.

1.3.

Tieto označenia sa preto vyznačujú tým, že zdôrazňujú miestny rozmer výrobku, pričom tak zhodnocujú miestne kultúrne aspekty a know-how, danú oblasť a agro-ekologické charakteristiky výrobku. Uvedené vlastnosti sa musia zachovať.

1.4.

Na celosvetovej úrovni pozorujeme výrazný pohyb v rozvoji oficiálnych známok kvality a pôvodu.

1.5.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje tento pozitívny aspekt a víta návrh Európskej komisie zameraný na ochranu zapísaných označení pôvodu a zemepisných označení na medzinárodnej úrovni v rámci Ženevského aktu a vlastnej právnej praxe, a považuje za nevyhnutné usilovať sa o vytvorenie harmonizovaného rámca na ochranu značiek kvality na medzinárodnej úrovni. Je však nevyhnutné rozvíjať globálny prístup, ktorý sa zameriava na ochranu a presadzovanie systému značiek kvality ako celku.

1.6.

Mal by sa navrhnúť systém, ktorý zabezpečí spravodlivé zaobchádzanie so všetkými európskymi výrobcami, ktorí si prajú, aby boli ich zemepisné označenia medzinárodne uznané.

1.7.

EHSV sa domnieva, že práva nadobudnuté týmito zemepisnými označeniami, ktoré sú už zapísané a chránené na európskej úrovni, by sa mali zachovať, aby sa zabránilo sankciám a nerovnakému zaobchádzaniu.

2.   Návrh nariadenia

2.1.

Cieľom návrhu Komisie je zabezpečiť právny rámec pre účinnú účasť Európskej únie v Lisabonskej únii o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach Svetovej organizácie duševného vlastníctva, keď sa EÚ stane zmluvnou stranou Ženevského aktu.

2.2.

V Ženevskom akte sa stanovuje záväzok pre každú zmluvnú stranu chrániť zapísané označenia pôvodu a zemepisné označenia na svojom území v rámci vlastného právneho systému a právnej praxe. Každá zmluvná strana tak chráni zapísané označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, a to najmä v prípadoch, keď nebola zamietnutá ochrana.

2.3.

Európska komisia navrhuje, aby hneď, ako sa Európska únia stane zmluvnou stranou Ženevského aktu, predložila zoznam svojich zemepisných označení (podľa dohody s členskými štátmi EÚ), na ktoré sa bude vzťahovať ochrana podľa Lisabonského systému. Po pristúpení Európskej únie k Lisabonskej únii bude možné na podnet Komisie alebo na žiadosť členského štátu alebo zainteresovanej skupiny výrobcov podať žiadosti o medzinárodný zápis dodatočných chránených a zapísaných zemepisných označení v EÚ.

2.4.

Mali by sa zaviesť vhodné postupy, ktoré Komisii umožnia preskúmať označenia pôvodu a zemepisné označenia s pôvodom z tretích zmluvných strán a zapísané v medzinárodnom registri. V súlade s kapitolou III Ženevského aktu bude musieť Únia dodržiavať označenia pôvodu a zemepisné označenia s pôvodom z tretích zmluvných strán a zapísaných v medzinárodnom registri.

2.5.

Podľa tohto aktu sa od každej zmluvnej strany vyžaduje najmä to, aby sprístupnila účinné právne prostriedky nápravy na ochranu zapísaných označení pôvodu a zapísaných zemepisných označení (pozri článok 14 Ženevského aktu Lisabonskej dohody) (1).

2.6.

Sedem členských štátov Európskej únie patrí medzi členov Lisabonskej únie, a teda tieto štáty prijali ochranu názvov tretích krajín. Aby sa im poskytli prostriedky na plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré prijali pred pristúpením Európskej únie k Lisabonskej únii, mal by sa zaviesť prechodný režim, ktorý by mal mať účinky iba na vnútroštátnej úrovni a nemal by mať žiadny vplyv na obchod v rámci EÚ ani na medzinárodný obchod.

2.7.

Poplatky, ktoré sa majú zaplatiť podľa Ženevského aktu a vykonávacieho predpisu za podanie žiadosti o medzinárodný zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, znáša členský štát, z ktorého označenie pôvodu alebo zemepisné označenie pochádza (pozri článok 11 Ženevského aktu Lisabonskej dohody) (2).

2.8.

EÚ zaviedla jednotné a komplexné systémy na ochranu zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov. Vďaka týmto systémom požívajú chránené názvy príslušných výrobkov ďalekosiahlu ochranu v celej EÚ na základe jednotného postupu vybavovania žiadosti. Návrh je v súlade so všeobecnou politikou EÚ zameranou na podporu a rozšírenie ochrany zemepisných označení prostredníctvom bilaterálnych, regionálnych a multilaterálnych dohôd.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta návrh Európskej komisie, ktorého cieľom je chrániť zapísané označenia pôvodu a zemepisné označenia na medzinárodnej úrovni v rámci Ženevského aktu a vlastnej právnej praxe. V kontexte rastúcej globalizácie, najmä pokiaľ ide o obchod s agro-potravinárskym tovarom, je nevyhnutné usilovať sa o vytvorenie harmonizovaného rámca na ochranu značiek kvality na medzinárodnej úrovni.

3.2.

Európska komisia by mala vždy konať v záujme ochrany všeobecne uznávaných výrobných modelov a systémov kontroly kvality na celosvetovej úrovni vzhľadom na ich pozitívny vplyv na zdravie spotrebiteľov a na ich hospodársku a environmentálnu udržateľnosť.

3.3.

Zemepisné označenia predstavujú pre výrobcov Európskej únie jedinečný a hodnotný zdroj (5,7 % predaja agro-potravinárskeho priemyslu, čo zodpovedá 54 miliardám EUR v roku 2010) (3) na čoraz liberalizovanejšom svetovom trhu. Všetky snahy o konkurencieschopnosť v oblasti kvality sú však márne, ak primárny spôsob používania našich kvalitných výrobkov, najmä zemepisných označení, nie je dostatočne chránený pred medzinárodnými trhmi.

3.4.

EHSV poukazuje na to, že zemepisné označenia sú rozlišovacie znaky, ktoré umožňujú rozlišovať medzi konkurenčnými výrobkami a informovať spotrebiteľov o pôvode výrobku. Na rozdiel od ochranných známok je cieľom zemepisného označenia zdôrazniť súvislosť medzi výrobkom a oblasťou jeho pôvodu, takže označenia sa osobitne zameriavajú na miestny rozmer výrobku, čím sa zdôrazňujú miestne kultúrne aspekty a know-how, daná oblasť a agro-ekologické charakteristiky výrobku. Uvedené vlastnosti sa musia zachovať.

3.5.

EHSV už v roku 2008 vo svojom stanovisku na tému Zemepisné označenia a označenia pôvodu (4) poukázal na to, že „v európskej spoločnosti sa dá u spotrebiteľov […] pozorovať narastajúci trend sledovania vlastností potravinových a poľnohospodárskych produktov. Z tohto dôvodu narastá dopyt po kvalitných výrobkoch“. Toto vyhlásenie platí aj dnes viac ako kedykoľvek predtým, keďže európski spotrebitelia čoraz častejšie vyhľadávajú kvalitné výrobky z konkrétnej oblasti, regiónu alebo krajiny, ktorých okrem iného kvalita a povesť sú neoddeliteľne spojené s týmto zemepisným pôvodom (5).

3.6.

Podľa nedávneho stanoviska francúzskej Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady s názvom Oficiálne znaky kvality a pôvodu potravinových výrobkov dochádza k významnému celosvetovému pohybu, pokiaľ ide o vývoj oficiálnych znakov kvality a pôvodu. Počet zemepisných označení sa zvyšuje, pretože tieto označenia reagujú na rastúci dopyt spotrebiteľov a zhodnocujú históriu, dedičstvo a know-how našich predkov, ktoré súvisia s danou oblasťou.

3.7.

EHSV pripomína, že podľa FAO (6) majú zemepisné označenia veľmi pozitívny vplyv na ceny, a to bez ohľadu na druh výrobku, región pôvodu alebo dĺžku platnosti zápisu.

3.8.

Vo všetkých dvojstranných dohodách, ktoré boli uzavreté alebo sa o nich rokuje, sú aspekty ochrany zemepisných označení čoraz dôležitejšie. EHSV podčiarkuje tento pozitívny aspekt. Je však nevyhnutné rozvíjať globálny prístup, ktorý sa zameriava na ochranu a presadzovanie systému značiek kvality ako celku.

3.9.

EHSV preto považuje za potrebné prehodnotiť návrh na zavedenie pozitívneho zoznamu na úrovni EÚ, ktorý nie je v súlade s požiadavkou na celkovú ochranu systému zemepisných označení. Mal by sa navrhnúť systém, ktorý zabezpečí spravodlivé zaobchádzanie so všetkými európskymi výrobcami, ktorí si prajú, aby boli ich zemepisné označenia medzinárodne uznané. Platí to o to viac, že zvolené kritériá nezohľadňujú iné sociálno-ekonomické kritériá, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj hospodárstiev určitých oblastí Európskej únie. Vďaka zemepisným označeniam sa často rozvíja miestna ekonomika, ktorá vytvára pracovné miesta s veľmi významným vplyvom na iné odvetvia hospodárstva (napr. cestovný ruch), čo je prospešné pre územné plánovanie a využívanie pôdy.

3.10.

EHSV žiada Komisiu, aby zohľadnila dôsledky budúcich nových vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, ako aj vplyv, ktorý môže mať vytvorenie pozitívneho zoznamu na prebiehajúce rokovania, pričom východiskovým bodom by mala byť ochrana celého systému kvality EÚ. Spojené kráľovstvo bude musieť po svojom vystúpení naďalej rešpektovať zemepisné označenia garantované systémom, ktorý doteraz krajina využívala.

3.11.

EHSV zdôrazňuje, že falšovanie výrobkov je veľkou hrozbou pre európsky agro-potravinársky sektor. V správe (7), ktorú nedávno zverejnila Európska komisia, sa potvrdzuje, že najčastejšie falšovanými výrobkami sú agro-potravinárske výrobky.

3.12.

EHSV poukazuje na to, že doterajšími členskými štátmi Lisabonskej dohody je sedem krajín EÚ (Bulharsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Portugalsko, Česká republika a Slovensko) a že v súčasnosti dohoda pokrýva viac ako 1 000 zemepisných označení, na ktoré sa prostredníctvom jediného postupu zápisu vzťahuje medzinárodná ochrana chránených označení pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označení (CHZO).

3.13.

EHSV sa domnieva, že práva nadobudnuté týmito zemepisnými označeniami, ktoré sú už zapísané a chránené na európskej úrovni, by sa mali zachovať, aby sa zabránilo sankciám a nerovnakému zaobchádzaniu.

3.14.

EHSV napokon upozorňuje na štúdiu z roku 2012, ktorá sa v súčasnosti ako jediná venuje obchodnej hodnote zemepisných označení v EÚ (8). Zdá sa však, že miera pridanej hodnoty zemepisných označení (value premium rate) sa odvtedy zásadne nezmenila.

---

(1)  http://www.wipo.int/edocs/pubdocs/en/wipo_pub_239.pdf

(2)  Tamtiež.

(3)  Pozri výzvu na predkladanie ponúk č. AGRI-2011-EVAL-04.

(4)  Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 57.

(5)  Nariadenie (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/FR/TXT/?qid=1540542863415&uri=CELEX:32012R1151.

(6)  Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.

(7)  https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/report_on_eu_customs_enforcement_of_ipr_2017_en.pdf (v súčasnosti dostupné iba v anglickom jazyku).

(8)  https://ec.europa.eu/agriculture/external-studies/value-gi_en (v súčasnosti dostupné iba v anglickom jazyku).