EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE2510

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vykonávanie environmentálnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade (prieskumné stanovisko)

EESC 2018/02510

OJ C 110, 22.3.2019, p. 33–40 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

22.3.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/33


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vykonávanie environmentálnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade

(prieskumné stanovisko)

(2019/C 110/06)

Spravodajca:

Arnaud SCHWARTZ

Žiadosť o vypracovanie stanoviska

Európsky parlament, 3.5.2018

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

prieskumné stanovisko

Rozhodnutie predsedníctva

17.4.2018 (v predstihu k žiadosti)

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

27.11.2018

Prijaté v pléne

12.12.2018

Plenárne zasadnutie č.

539

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

117/2/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta cieľ preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov, ktorým je poskytnúť informovaný obraz o situácii v jednotlivých členských štátoch a určiť ich hlavné nedostatky pri vykonávaní environmentálnych právnych predpisov EÚ, ako aj odporučiť nápravné opatrenia a podporiť tie členské štáty, ktoré zaostávajú z hľadiska vykonávania, najmä prostredníctvom nového nástroja partnerskej výmeny, pokiaľ ide o technickú pomoc.

1.2.

V stanovisku na túto tému (1) sa EHSV domnieva, že preskúmane vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ ukazuje, že slabé, rozdrobené a nejednotné vykonávanie týchto predpisov je závažným problémom v mnohých členských štátoch EÚ. Teraz, ako aj v minulosti bol za hlavnú príčinu nedostatočného vykonávania právnych predpisov označený nedostatok politickej vôle zo strany vlád mnohých členských štátov stanoviť značné zlepšenie za politickú prioritu a poskytnúť dostatočné zdroje (napr. prostredníctvom viacročného finančného rámca (VFR)). EHSV preto pripomína, že riadne vykonávanie acquis EÚ v oblasti životného prostredia je v záujme európskych občanov a má skutočné hospodárske a sociálne prínosy.

1.3.

Podobne ako sa uvádza v už spomínanom stanovisku (2), EHSV opakuje, že účinné vykonávanie opatrení v oblasti ochrany životného prostredia čiastočne závisí od toho, či bude občianska spoločnosť, teda zamestnávatelia, pracovníci a iní zástupcovia spoločnosti, poverená aktívnou úlohou. EHSV preto opäť pripomína svoju výzvu na výraznejšie a štruktúrované zapojenie občianskej spoločnosti, ktorá by mala potenciál posilniť preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov. Podľa EHSV musia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace na vnútroštátnej úrovni dostať príležitosť podeliť sa o svoje skúsenosti a poznatky v správach o jednotlivých krajinách a prispieť k štruktúrovaným dialógom s krajinami a následnému monitorovaniu. Z tohto dôvodu je EHSV pripravený uľahčiť dialóg s občianskou spoločnosťou na úrovni EÚ v rámci skutočne udržateľného a obehového hospodárstva.

1.4.

V stanovisku na tému Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia (3) EHSV opäť zdôraznil, že súčasné nedostatky oslabujú dôveru občanov v účinnosť právnych predpisov EÚ a zopakoval výzvu členským štátom a Komisii, aby zmobilizovali viac finančných prostriedkov na prijatie ďalších pracovníkov, aby bolo možné sledovať, ako prebieha správa životného prostredia a uplatňovanie environmentálnych právnych predpisov.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch sú potrebné environmentálne investície, zvyšovanie povedomia verejnosti alebo silné reťazce presadzovania a že hoci už existujú inšpektori v oblasti životného prostredia, Európa a jej členské štáty potrebujú aj špecializovaných sudcov a prokurátorov.

1.6.

EHSV tiež poukazuje na to, že, ako sa uvádza v stanovisku (4), okrem opatrení so zreteľom na príslušné členské štáty a verejnosť, zamerané na informovanie a zvyšovanie povedomia o pravidlách, ktoré treba dodržiavať, je nevyhnutné prijať opatrenia týkajúce sa monitorovania a presadzovania na úrovni EÚ zo strany Komisie ako „ochrankyne zmluvy“. Akčný plán (5) sa nezaoberá takými dôvodmi porušovania pravidiel, ako sú oportunizmus alebo chýbajúca politická vôľa. Hoci je nevyhnutné podporovať členské štáty, EHSV opäť poukazuje na to, že nezáväzné opatrenia tohto akčného plánu nemôžu byť jedinou stratégiou na zlepšenie dodržiavania environmentálnej legislatívy.

1.7.

Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov, ako aj akčný plán sa riadia dvojročným cyklom. EHSV zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal zohrávať aktívnu úlohu pri monitorovaní a rozvoji ich obsahu tak, aby bol vypočutý hlas občianskej spoločnosti v prebiehajúcom procese zlepšovania politiky EÚ v oblasti životného prostredia.

1.8.

Okrem toho, keďže niekoľko dokumentov Európskej komisie dokazuje, že mnohé nedostatky vyplývajú z nedostatočnej spolupráce medzi rôznymi úrovňami riadenia (národnej, regionálnej a miestnej) pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia, EHSV takisto vyzýva EÚ, aby zapojila občiansku spoločnosť do prebiehajúceho monitorovania a hodnotenia tohto vykonávania.

1.9.

Občania EÚ sa domnievajú, že ochrana životného prostredia má zásadný význam. Väčšina občanov sa však domnieva, že EÚ a národné vlády nevynakladajú dostatok úsilia na ochranu životného prostredia. Rada, Parlament a Komisia by mali preto užšie spolupracovať s EHSV, aby pomohli naplniť ich očakávania. Konkrétnejšie, tento cieľ by sa mohol plniť tak, že Európsky hospodársky a sociálny výbor bude požiadaný o vypracovanie prieskumného stanoviska o tom, ako by občianska spoločnosť mohla viac prispieť k príprave a uplatňovaniu environmentálnych právnych predpisov EÚ.

1.10.

V bezprostrednom horizonte EHSV vyzýva Komisiu, aby sa sprístupnila zoznam všetkých identifikovaných nedostatkov v každom členskom štáte pri vykonávaní environmentálnych právnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade uvedený v preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov. Zoznam by mal čiastočne vychádzať z údajov predložených Komisii a konzultácií s organizovanou občianskou spoločnosťou. Vyzýva tiež Komisiu, aby definovala a následne uplatnila opravné prostriedky na nápravu týchto nedostatkov. EHSV je v rámci svojich prostriedkov a odborných znalostí pripravený prispieť k tejto definícii a zúčastňovať sa na hodnotení budúceho vykonávania takýchto opravných prostriedkov.

1.11.

EHSV sa domnieva, že Komisia by mala nielen navrhnúť právne predpisy, ale aj uľahčiť a podporiť ich uplatňovanie a zároveň väčšmi vzájomne zosúladiť existujúce texty a priblížiť ich vedeckému pokroku a medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany verejného zdravia a obnovy riadneho fungovania ekosystémov. Bez týchto ekosystémov nie je možný hospodársky rozvoj, ani sociálna spravodlivosť. Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov je osobitne nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (SDG) a zavedenie dohôd v oblasti klímy do praxe. EHSV preto upriamuje pozornosť príslušných orgánov na viaceré príklady zlepšenia environmentálnych právnych predpisov o ovzduší, vode a odpade v tomto stanovisku.

1.12.

Napokon, vzhľadom na nedávny návrh smernice o jednorazových plastových výrobkoch, sa zdá byť isté, že vysoká úroveň prijatia navrhovaných opatrení súvisí s informačnými a mediálnymi opatreniami týkajúcimi sa znečisťovania oceánov plastmi, ktoré so sebou priniesli väčšiu informovanosť občanov o probléme. EHSV sa domnieva, že to isté platí aj pre mnohé ďalšie opatrenia, ktoré umožnia poskytnúť ľuďom žijúcim v EÚ zdravé miesto pre život, prispôsobiť sa zmene klímy a zastaviť pokles biodiverzity. V tejto súvislosti EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu, aby sa občianska spoločnosť angažovala vo vzdelávaní obyvateľstva a aby európske, vnútroštátne a miestne orgány zdvojnásobili očakávané úsilie v oblasti informovania verejnosti, ako aj verejných a súkromných subjektov prijímajúcich rozhodnutia(najmä v malých a stredných podnikoch a malých a stredných priemyselných podnikoch) o týchto hlavných výzvach 21. storočia.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta otvorenosť Európskeho parlamentu (EP) voči spolupráci, ktorú navrhuje táto žiadosť o vypracovanie prieskumného stanoviska o vykonávaní environmentálnych právnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, odpade a vode.

2.2.

Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, odpade a vode sa vzťahuje najmä na ochranu ekosystémov; zároveň prináša nové hospodárske príležitosti a rozvoj v prospech zdravia Európanov. Vykonávanie právnych predpisov nepoukazuje len na problematiku transpozície smerníc do vnútroštátneho práva – tá je len prvým krokom –, jeho súčasťou je aj vytvorenie potrebných verejných orgánov alebo poskytnutie existujúcich prostriedkov, pokiaľ ide o ľudské zdroje, zručnosti, právomoci, odborné znalosti a finančné prostriedky. Investície (verejné a/alebo súkromné) v oblasti životného prostredia sú potrebné v mnohých prípadoch (napríklad úprava vody a spracovanie odpadu) a v iných prípadoch sa musia regulovať činnosti, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie (napr. zabezpečiť kvalitu ovzdušia).

2.3.

Zlepšenie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ by sa malo stať prioritou vo všetkých členských štátoch a mali by sa posilniť orgány verejnej moci zodpovedné za tieto otázky. EHSV v mnohých stanoviskách vyjadril odporúčania v tejto súvislosti a všeobecnejšie odporúčania o vykonávaní existujúcich environmentálnych právnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade. EHSV preto upozorňuje na odporúčania týkajúce sa jednotlivo ovzdušia (6), vody (7) a odpadu (8).

2.4.

Okrem týchto stanovísk o konkrétnych témach obsahujú aj niektoré stanoviská EHSV so širším zameraním odporúčania, ktoré môžu byť relevantné pre predmetnú žiadosť. Patria sem stanoviská o prístupe k spravodlivosti (9) alebo súčasnom vykonávaní právnych predpisov a správe (10) a ochrane kolektívnych záujmov spotrebiteľov (11), stanoviská strategického charakteru (12), a tie, ktoré prekračujú hranice Európskej únie a venujú sa napríklad cieľom udržateľného rozvoja (13), dohodám o voľnom obchode (14) a klíme (15).

2.5.

Je jednoznačne potrebné vykonávať existujúce právne predpisy, ktorými sa uľahčuje vytvorenie jednotného trhu, ktorý podporuje slobodnú a nenarušenú hospodársku súťaž a zaslúži si dôveru občanov, či už ide o výrobcov alebo spotrebiteľov, čiže právne predpisy, ktoré dokážu poskytnúť vysoké normy kvality a bezpečnosti, pokiaľ ide o ochranu obyvateľov a ich životného prostredia. Okrem toho sa však zdá byť nevyhnutné usilovať sa o zmiernenie nedostatkov existujúcich právnych predpisov a zároveň zabezpečiť, aby EÚ systematicky zaisťovala v dvojstranných alebo viacstranných obchodných rokovaniach rovnocennosť svojich sociálnych a environmentálnych právnych predpisov v prípade dovážaných výrobkov.

2.6.

V tejto súvislosti sa všetky pripomienky, závery a odporúčania uvedené v prieskumnom stanovisku musia chápať nie ako riziko, ale ako príležitosť viesť našu prácu takým spôsobom, aby vytvorila výhody, či už konkurenčné alebo kooperatívne, ktoré ponúkajú smerovanie a budúcnosť z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska.

2.7.

Napokon, bez ohľadu na to, či ide o vzduch, vodu alebo odpad, treba sa vyhnúť rozdielom pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ medzi jednotlivými členskými štátmi. Inak to povedie viesť k narušeniam hospodárskej súťaže, environmentálnym a sociálnym nerovnostiam alebo umelým prekážkam, ktoré sťažujú riadenie zdrojov, ktoré sú vo svojej podstate cezhraničné. Preto by sme v záujme posilniť všetky existujúce a budúce opatrenia mali nájsť spôsoby na dosiahnutie harmonizácie daní zo znečistenia a zdrojov a reagovať na potrebu lepšie vyvážiť existujúce nástroje v súlade s externalitami, ktoré treba pokryť. Environmentálna politika by už nemala slúžiť ako premenná, ale stať sa hlavnou hnacou silou strategického posunu smerom k ľudskej, remeselnej, poľnohospodárskej a priemyselnej činnosti v rámci Únie a prostredníctvom pozitívnych účinkov presahovania aj v iných regiónoch, v ktorých má politických a obchodných partnerov.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ v oblasti kvality ovzdušia

Spolu s vodou, prírodou a odpadom predstavuje kvalita ovzdušia jednu z oblastí s najvyšším počtom prípadov porušenia právnych predpisov. Komisia v máji 2018 zintenzívnila presadzovanie v prípade šiestich členských štátov, ktoré porušili pravidlá EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia a podala podnet na Súdny dvor (16). EHSV berie na vedomie, že Komisia v súčasnosti vykonáva kontrolu vhodnosti smernice o kvalite ovzdušia, hodnotenie výsledkov smerníc o ochrane okolitého ovzdušia v rokoch 2008 – 2018. Navyše, úsilie o zlepšenie vykonávania právnych predpisov o kvalite ovzdušia by prispelo k cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 11, ktorý sa týka udržateľného rozvoja miest.

Pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia, treba tiež uvedomiť, že znečistenie ovzdušia má trojitý vplyv:

1.

na zdravie, a to až do takej miery, že znečistenie ovzdušia v interiéroch a exteriéroch je aj naďalej významným rizikovým faktorom v rámci Európskej únie (17) i mimo nej. Dokonca je hlavným rizikom pre zdravie ľudí a životné prostredie vo svete (18), spôsobuje 6,5 milióna predčasných úmrtí ročne a predstavuje vysoké náklady pre spoločnosť, systémy zdravotnej starostlivosti, hospodárstvo a všetkých ľudí, ktorých zdravie ovplyvňuje. Podľa nedávnej správy Európskeho dvora audítorov o znečistení ovzdušia je odhadovaný počet predčasných úmrtí približne 400 000 ročne, pričom v správe sa uvádza, že zdravie európskych občanov nie je vždy dostatočne chránené a že opatrenia EÚ nemajú očakávané účinky;

2.

na biodiverzitu (vplyv na plodiny, lesy atď.);

3.

na súčasné a, samozrejme, historické budovy, ktoré súvisia s cestovným ruchom.

3.1.1.   Vzduch v interiéroch

a)

Ak sa má zlepšiť kvalita ovzdušia v interiéroch, spotrebitelia by mali byť prostredníctvom označovania informovaní o emisiách zakúpených výrobkov, napríklad pri stavebných materiáloch, výrobkoch na dekoráciu, nábytku alebo výrobkoch pre domácnosť. Na tento účel by EÚ mala porovnať právne predpisy členských štátov a prijať jednotný rámec na základe existujúcich osvedčených postupov.

b)

Po dokončení a odovzdaní budovy by mala existovať povinnosť udržiavať a pravidelne monitorovať kvalitu vetrania. Toto dlhodobé monitorovanie budov by samozrejme malo priaznivý vplyv nielen na zdravie, ale aj na energetiku.

c)

V záujme ochrany zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tých, ktorých dýchacie sústavy sú poškodené alebo sa stále vyvíjajú a potrebujú lepšiu kvalitu ovzdušia, by sa mali na tento účel uplatňovať akčné plány v zariadeniach, ktoré navštevuje široká verejnosť, a najmä malé deti.

d)

Nakoniec by bolo užitočné zosúladiť postupy pri čistení vzduchu. EÚ by mala stanoviť kritériá na meranie ich účinnosti a bezpečnosti, aby sa zabránilo napríklad akejkoľvek obchodnej alebo zdravotnej odchýlke v dôsledku relatívneho nedostatku pravidiel v súčasnosti

3.1.2.   Vzduch v exteriéroch

a)

Dosiahnutie lepšej kvality ovzdušia a väčšia dôvera medzi občanmi a európskymi inštitúciami si vyžaduje nielen dôslednejšie uplatňovanie platných právnych predpisov a prísnejšie sankcionovanie ich porušovania, ale aj to, aby normy stanovené v smerniciach EÚ konečne zahŕňali chýbajúce odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ak tieto ponúkajú väčšiu ochranu zdravia ľudí

b)

V súčasnosti sa monitorujú len častice PM10 a PM2,5 (mierka mikrometrov). Pokiaľ však ide o zdravie, niektoré veľmi jemné častice (UFP) majú oveľa väčší účinok (nanometrický), pretože prenikajú hlbšie do ľudského tela a môžu sa v hromadiť v orgánoch. Európske právne predpisy by preto mali zohľadniť túto skutočnosť a zabezpečiť, aby sa tieto častice monitorovali tak, aby sa ich prítomnosť vo vzduchu taktiež postupne znižovala.

c)

To isté platí pre polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) a rôzne iné znečisťujúce látky, ktoré ešte nie sú monitorované, vrátane tých, ktoré sú spojené so spaľovňami, loďami, pozemnými vozidlami, stavebnými zariadeniami atď., najmä preto, že pokračujúci pokrok vo vedeckých poznatkoch a technických možnostiach umožňujú dosiahnuť lepšiu ochranu zdravia a ekosystémov aj v súčasnosti.

d)

Smernica o národných emisných stropoch (NES) (19) je v tomto ohľade nevyhnutná, aby členské štáty znížili emisie znečisťujúcich ovzdušie. Navrhuje však iba orientačné opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, aby členské štáty plnili záväzky znižovania emisií. Realizácia, ktorú stanovuje, je taká pružná, že jej regulačný účinok je príliš slabý.

e)

Existuje tiež priestor na zlepšenie, keďže smernica nenavrhla cieľ zníženia emisií metánu, ktorý je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia, pretože je prekurzorom ozónu a veľmi silným skleníkovým plynom.

f)

S cieľom zabezpečiť harmonizáciu v rámci rôznych nariadení EÚ by spoločná poľnohospodárska politika (SPP) mala zaviesť ciele týkajúce sa znečistenia ovzdušia z poľnohospodárskeho sektora. Toto odvetvie je zodpovedné napríklad za viac ako 95 % emisií amoniaku, znečisťujúcej látky, na ktorú sa vzťahuje smernica o NES. SPP by mala členským štátom poskytnúť primerané nástroje na dosiahnutie cieľov zníženia emisií v tejto oblasti

g)

Nakoniec treba pripomenúť, že vyčíslenie znečisťujúcich látok je v súčasnosti založené na hmotnosti (μg/m3), hoci už mnoho rokov toxikológovia na vedeckých fórach dôrazne presadzujú, že by bolo vhodnejšie vyčísliť ich počtom častíc. Takýto prístup naberá čoraz väčší význam, pretože ide o veľmi jemné prvky, ktoré vdychujeme (20).

3.2.   Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ v oblasti vodohospodárskej politiky

Pokiaľ ide o vodu, treba poukázať na to, že hoci rámcová smernica je vo všeobecnosti uspokojivá, jej vykonávanie je naďalej nedostatočné a vo väčšine členských štátov sa nepodarilo dosiahnuť dobrý environmentálny stav, ktorý sa očakával v roku 2015. To isté možno povedať o sústave Natura 2000 v dôsledku rozsiahleho zlyhania zmluvného nástroja. Mohli by sa zaviesť rôzne zlepšenia a nové prvky, najmä vzhľadom na vedecký pokrok v oblasti funkcie pôdy na jednej strane, a rozptyl a interakciu určitých znečisťujúcich látok na strane druhej. Toto bude preskúmané nižšie v texte. Pokrok vo vykonávaní právnych predpisov EÚ o vode by pomohol dosiahnuť niekoľko cieľov súvisiacich s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 6 týkajúcim sa čistej vody a hygieny.

Jednou z najkritickejších oblastí súvisiacich s vodou je vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, pri ktorom existujú výrazné rozdiely v dodržiavaní predpisov medzi členskými štátmi v dôsledku kombinácie problémov riadenia a financovania. Napriek tomu, že Komisia vyvinula počas súčasného funkčného obdobia veľké úsilie, v tejto oblasti stále existujú značné finančné potreby, ako aj problémy v súvislosti s riadením. Na základe preukázaných skúseností s nakladaním s pevnými odpadmi by sa mali vyvinúť nové spôsoby, ako by mali výrobcovia zodpovedať za financovanie dodatočnej úpravy odpadových vôd s cieľom zachytiť nové znečisťujúce látky, ako sú napríklad liečivá a mikroplasty.

3.2.1.   Povrchové vody

a)

S cieľom zlepšiť stav povrchových vôd a zároveň zabrániť neúspechu environmentálnych právnych predpisov a riadenia, by bolo lepšie definovať určité pojmy, ako napríklad „ekologická kontinuita“, „vodné toky“ a „mokraď“. Napríklad je dôležité, aby boli pravidlá definujúce mokrade špecifikované na európskej úrovni, keďže prístup založený výlučne na účel ochrany je príliš zložitý na to, aby bol účinne transponovaný do vnútroštátnych právnych predpisov, aspoň v niektorých členských štátoch.

b)

Podobne by bolo užitočné zaviesť jednotný rámec na vykonávanie hodnotení, ktorý bude jasný a spoločný pre všetky zainteresované strany zapojené do vykonávania.

c)

Či už ide o nanočastice – napríklad z textilného a agropotravinárskeho priemyslu – alebo látky poškodzujúce endokrinný systém, ako sú látky z farmaceutického priemyslu a poľnohospodárstva –, ich šírenie v životnom prostredí by sa malo znížiť pri zdroji a treba stanoviť limity, ktoré sa v povrchových vodách a podzemných vodách nesmú prekročiť vzhľadom na ich vplyv na ekosystémy, a najmä na potravinové reťazce, ktoré zahŕňajú ľudí. Na tento účel by sa mali konečne prijať prostriedky na stanovenie prahových hodnôt koktailového účinku medzi týmito látkami, rôznymi už sledovanými látkami a vedľajšími produktmi ich rozkladu, a to aj v dlhodobejšom horizonte.

3.2.2.   Podzemné vody

a)

Pokiaľ ide o právne predpisy o vode, ustanovenia o náhrade nákladov vynaložených rôznymi kategóriami užívateľov, internalizácia externých nákladov a systém spoplatňovania v súlade s nákladmi – ako sa stanovuje v smernici, ktorou sa stanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vody (21) – nie sú ani dostatočne záväzné, ani dostatočne podrobné na to, aby boli dostatočne účinné.

b)

Pri zmene klímy môže byť dopĺňanie podzemnej vody ešte problematickejšie. Dôvodom je, že v niektorých oblastiach mestský dizajn alebo poľnohospodárske postupy vedú k nežiaducemu prerušeniu vodného cyklu spôsobenému nepriepustnou pôdou alebo pôdou s nedostatočnou biologickou aktivitou, ktoré podporujú skôr povrchové odtoky, eróziu a zosuv bahna než infiltráciu, čistenie a prírodné skladovanie. Aby sa tieto javy zastavili, musí Únia prijať nariadenie na podporu živej pôdy. Toto by prinieslo aj výhodu riešenia problémov kvality a množstva vody dostupnej pre ekosystémy a ľudskú spotrebu, ako aj pre poľnohospodárske a priemyselné činnosti.

c)

Omnoho väčšia pozornosť by sa mala venovať lesom a živým plotom a v menšej miere tiež trvalým trávnatým plochám a ornej pôde neoranej v dlhodobom horizonte vzhľadom na ich úlohu pri spustení zrážok evapotranspiráciou, ako aj pri filtrovaní, čistení a ukladaní vody v pôde a podzemných vodách. Tie by mali byť, ak je to možné, prítomné a rozšírené aj v celej Európe – tým väčšmi, že sú tiež významnou pomocou pre iné živé tvory vrátane organizmov užitočných pre plodiny a pri vyrovnávaní sa s teplotnými vrcholmi a inými extrémnymi poveternostnými javmi, ktoré sa čoraz častejšie vyskytujú.

3.2.3.   Smernica, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva

So zreteľom na lepšie vykonávanie rámcovej smernice o vode by bolo vhodné vykonať zmeny v súvislosti s niektorými aspektmi uvedenými vyššie, ktoré sa týkajú týchto bodov:

a)

Definícia vody v preambule – „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky“ – by sa mal nahradiť výrazom „Voda nie je komerčný výrobok“.

b)

Vzhľadom na definíciu vody v Európe si uplatňovanie zásad prevencie a predbežnej opatrnosti vyžaduje zrušenie všetkých výnimiek, napríklad tých, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 5 a článku 7 ods. 4

c)

Vzhľadom na definíciu vody/postavenie sa musí vyžadovať posúdenie vplyvov na životné prostredie pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne ovplyvnia vodné prostredie „Zjednodušený postup hodnotenia“ (článok 16) by sa mal vypustiť.

d)

Zásada „znečisťovateľ platí“, a najmä jej vykonávacie pravidlá, by sa mala prehodnotiť pomocou:

prepracovania článku 9: formulácia „Členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou III a najmä v súlade s princípom ‚znečisťovateľ platí‘.“ by sa mala nahradiť formuláciou „Členské štáty budú vykonávať náhradu priamych a nepriamych nákladov súvisiacich s vplyvom ľudských činností na vodu v súlade so zásadou ‚znečisťovateľ platí‘.“;

zrušenia výnimiek uvedených v článku 9 ods. 4;

doplnenia všetkých troch odvetví s označením troch oblastí (poľnohospodárstvo, priemysel, domácnosti), pre ktoré musia členské štáty vypracovať pravidlá na odstránenie externalizácie nákladov. Výročná správa by podľa jednotlivých odvetví stanovila, ako tento proces vykonávať.

e)

Taktiež by bolo potrebné nahradiť všetky výrazy typu „zabezpečí, že“ skutočným záväzkom (napríklad v článku 11 ods. 5 alebo v článku 14 ods. 1).

f)

Podobne sa zdá byť potrebné znížiť prahové hodnoty znečisťujúcich látok, a to aj v kombinácii s inými smernicami (o dusičnane, chemikáliách atď.), a aktualizovať prioritné látky (napríklad zahrnutím perfluórovaných zlúčenín, nanotechnológií atď.).

g)

Účasť verejnosti (článok 14) sa musí zlepšiť, najmä pokiaľ ide o plánovanie. Mala by sa rozšíriť na programy základných a doplnkových opatrení, ako aj na všetky predbežné administratívne kontroly.

h)

Pokiaľ ide o súdne spory (článok 23), malo by sa doplniť, že členské štáty musia v súlade s Aarhuským dohovorom zaviesť pravidlá a postupy týkajúce sa prístupu verejnosti k súdnym sporom týkajúcim sa vody.

3.3.   Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu

V posúdení vplyvu, ktoré je základom nedávno prijatých právnych predpisov o odpadoch, sa zistili viaceré problémy s implementáciou: právne/regulačné, ako aj problémy súvisiace s riadením a zvyšovaním povedomia. Nedostatky vo vykonávaní rámcovej smernice o odpadoch sú často spôsobené nedostatkom ekonomických nástrojov, napr. tých, vďaka ktorým je recyklácia atraktívnejšia ako skládkovanie. Vytváranie takýchto ekonomických nástrojov však môže byť problematické pre obce. Miestne orgány často nemajú kapacity uplatňovať opatrenia a nástroje EÚ na miestnej úrovni, čo poukazuje na problém riadenia. Presadzovanie právnych predpisov je v niektorých členských štátoch tiež veľkým problémom. EHSV uznáva, že Komisia v posledných rokoch pracovala s členskými štátmi na riešení takýchto nedostatkov pri vykonávaní, napríklad poskytovaním technickej podpory a osobitných usmernení o tom, čo sa musí zmeniť prostredníctvom dvoch cvičení na podporu dodržiavania predpisov, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2012 a 2015.

Novo prijaté legislatívne návrhy o odpadoch by mali vyriešiť niektoré problémy s vykonávaním a prispieť k cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 12, ktorý sa týka udržateľnej spotreby a výroby, avšak otázky súvisiace s riadením a presadzovaním práva sa naďalej musia riešiť na vnútroštátnej úrovni. Spolu s Komisiou vytvoril EHSV európsku platformu pre obehové hospodárstvo, ktorá už dosiahla významné výsledky, uľahčuje zhromažďovanie, výmenu a šírenie odborných znalostí a osvedčených postupov, ktoré existujú medzi rôznymi zainteresovanými stranami. Táto platforma je kľúčovým nástrojom, ktorý si zaslúži širšie využitie na podporu vykonávania právnych predpisov EÚ v tejto oblasti.

3.3.1.   Predchádzanie vzniku odpadu

a)

Nedávne preskúmanie politiky v oblasti odpadu (22) je príležitosťou poskytnúť silnú podporu opatreniam na zníženie našich potrieb pri zdroji (vrátane nášho dopytu po surovinách a druhotných surovinách), ako aj vytváranie budúceho odpadu, najmä odpadu nebezpečného pre ekosystémy a ľudské zdravie. Znamená to, že sa musíme zamýšľať nad našimi potrebami a tým, čo vyrábame, ako aj spôsobom navrhovania v záujme dlhšej trvanlivosti a následnej transformácie s najmenšou možnou stratou materiálu, ktorá bude mať všeobecný vplyv na životné prostredie, energetickú sebestačnosť a hospodársku udržateľnosť.

b)

Aby sme mohli hovoriť o „trvalo udržateľných materiáloch“ namiesto „odpadu“ a obehovom hospodárstve, musíme už od fázy navrhovania výrobkov odstrániť toxické a nebezpečné zložky, ktoré komplikujú budúcu fázu recyklácie.

c)

Pokiaľ ide o obaly, mala by prevládať triezvosť a ďalší pokrok by mal byť čo najväčší, postupný a povinný, aby sa predišlo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže voči existujúcim a rozvíjajúcim sa systémom spätného odberu a opätovného použitia.

d)

Schopnosť našej spoločnosti opätovne používať a opravovať naše výrobky je sama o sebe jedným zo spôsobov ako zabrániť vzniku odpadu. Aby sa to dosiahlo, mali by existovať skôr ambiciózne právne predpisy s povinnými cieľmi, ktoré sa musia dosiahnuť, a nielen dobrovoľné opatrenia.

e)

S cieľom oddeliť hospodársky rozvoj od spotreby prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie si musí EÚ stanoviť ambicióznejšie ciele s cieľom zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov v našich výrobných systémoch.

3.3.2.   Odpadové hospodárstvo

a)

S cieľom získať a udržať dôveru obyvateľov – výrobcov, ako aj spotrebiteľov – musí obehové hospodárstvo pravidelne zohľadňovať najnovšie vedecké poznatky, a tak sa zabezpečiť proti akýmkoľvek budúcim škandálom vrátane škandálov v oblasti verejného zdravia vyplývajúcich z koncentrácie alebo rozptylu znečisťujúcich látok v recyklovaných materiáloch (napríklad bróm alebo endokrinné disruptory) alebo v životnom prostredí (nanopolyméry alebo mikroplasty).

b)

Toto úsilie bude o to dôveryhodnejšie a efektívnejšie, ak sa v záujme zlepšenia miery recyklácie všetkých druhov materiálov vo výrobnom štádiu zavedie vysledovateľnosť ich komponentov a zabezpečí sa maximálna možná transparentnosť až do okamihu, keď sa dostanú k spotrebiteľovi.

c)

Rovnaká úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia by sa preto mala vzťahovať na recyklované alebo pôvodné materiály v rámci Európskej únie. Využívaním recyklovateľných materiálov by sa nemalo umožniť pokračovanie v používaní nebezpečných chemických látok vo vyšších koncentráciách. V dôsledku toho, keďže sú stanovené obmedzenia a limity pre chemické látky podľa nariadenia REACH (23), by mala Európska chemická agentúra stanoviť rovnaké limity pre recyklované materiály. Materiály, ktoré nespĺňajú tieto limity, musia byť spracované tak, aby bola látka odstránená alebo určená za neoprávnenú na opätovné použitie alebo recykláciu.

d)

Okrem ekologického dizajnu, ktorému by mali podliehať inteligentné telefóny a iné elektrické a elektronické výrobky, by mala EÚ v rámci svojich hraníc určiť a realizovať politiku odpadového hospodárstva hodnú svojho mena a nie odosielať odpad do zahraničia.

e)

Z posudzovania životného cyklu (LCA) je zrejmé, že všetky možnosti recyklácie sú lepšie ako spaľovanie (najmä vzhľadom na vynaloženú energiu, napríklad pri plastoch) s výnimkou dreva v niektorých špeciálnych prípadoch a tiež pri niektorých nebezpečných výrobkov/materiálov. Spaľovanie, rovnako ako skládkovanie, musí postupne zmiznúť a na tento účel treba stanoviť ambiciózne ciele.

V Bruseli 12. decembra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Stanovisko na tému Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 114).

(2)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(3)  Stanovisko na tému Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia (Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 83).

(4)  Pozri poznámku pod čiarou 3.

(5)  COM(2018) 10 final

(6)  Stanovisko na tému Program Čisté ovzdušie pre Európu (Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 134) a stanovisko na tému Zbavme sa v EÚ azbestu (Ú. v. EÚ C 251, 31.7.2015, s. 13).

(7)  Stanovisko na tému Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 90); stanovisko na tému Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 60) a stanovisko o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107).

(8)  Stanovisko o obmedzení používania určitých nebezpečných látok (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 110); stanovisko o možnostiach riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 56); stanovisko na tému Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 61); stanovisko na tému Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 102); stanovisko o súbore predpisov o obehovom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98).

(9)  Stanovisko na tému Oznámenie Komisie o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 65).

(10)  Pozri poznámky pod čiarou č. 1 a č. 3.

(11)  Stanovisko na tému Nová dohoda so spotrebiteľom (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66).

(12)  Stanovisko na tému Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44) a stanovisko na tému Nové udržateľné hospodárske modely (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 57).

(13)  Stanovisko na tému Program 2030 – Európska únia sa zasadzuje za globálny udržateľný rozvoj, prijaté 20. októbra 2016 (Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 58) a stanovisko na tému Kľúčová úloha obchodu a investícií pri dosahovaní a realizácii cieľov udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 27).

(14)  Stanovisko na tému Kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 27).

(15)  Stanovisko na tému Parížsky protokol – Koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 74) a stanovisko na tému Klimatická spravodlivosť (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 22).

(16)  http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-3450_sk.htm.

(17)  Podľa Európskej environmentálnej agentúry.

(18)  Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

(19)  Smernica o NES.

(20)  https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0048969711005730?via%3Dihub

(21)  Rámcová smernica o vode.

(22)  http://ec.europa.eu/environment/waste/target_review.htm.

(23)  Nariadenie REACH – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1, zmenené v Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3).


Top