Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Náklady v prípade absencie prisťahovalectva a nedostatočnej integrácie

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 110/01)

Spravodajca:	Pavel TRANTINA
Pomocný spravodajca:	José Antonio MORENO DÍAZ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 2. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	7. 11. 2018
Prijaté v pléne	12. 12. 2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	149/09/13

1.   Zhrnutie záverov a odporúčaní

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že prisťahovalectvo má pozitívny vplyv na rast obyvateľstva a pracovnej sily. Ak sa prirodzený rast obyvateľstva stane negatívnym, prisťahovalectvo môže pomôcť udržať celkový počet obyvateľov a pracovných síl na konštantnej úrovni. Prisťahovalectvo samozrejme nie je konečným riešením, ako sa vyrovnať s dôsledkami starnutia obyvateľstva v Európe. Mohlo by však byť aj spôsobom, ako vyriešiť nedostatok pracovných síl a kvalifikácií, ktorý nesúvisí s demografickými procesmi.

1.2

Absencia prisťahovalectva v Európe by mala za následok, že: — Hospodárstva členských štátov by mali vážne ťažkosti, trhy práce by boli vystavené pravdepodobne nezmierniteľnému tlaku, celé priemyselné odvetvia by sa rúcali, poľnohospodárska výroba by skolabovala, stavebníctvo by nestačilo uspokojovať dopyt. — Zhoršili by sa demografické výzvy, dôchodkové systémy by sa mohli stať neudržateľnými, zdravotníctvu a sociálnej starostlivosti by hrozil kolaps, niektoré oblasti by sa rýchlo vyľudňovali, sociálna súdržnosť by bola v konečnom dôsledku ohrozená. — Úplný zákaz legálnej migrácie by nevyhnutne viedol k prudkému nárastu pokusov o nelegálnu migráciu, čo by zase viedlo k nadmerným bezpečnostným opatreniam, neúmerným represiám a politickým riešeniam a vyžadovalo by si obrovské náklady; podporilo by to trhy s prácou načierno, vykorisťovanie a moderné otrokárstvo a zúfalé pokusy o zjednotenie rodín. — Rasizmus a xenofóbia by prekvitali ešte viac ako v súčasnosti, presídlení ľudia migrantského pôvodu, aj druhá alebo tretia generácia, by sa stali terčmi všeobecnej nedôvery a nevraživosti.

1.3

Naopak migrácia môže priniesť hostiteľským krajinám nasledujúce výhody: môže pomôcť obsadiť voľné pracovné miesta a odstrániť nedostatok požadovaných zručností, udržať hospodársky rast a zachovať služby pre starnúce obyvateľstvo, ak v danej lokalite nie je dostatok mladých ľudí. Rozdiely v dôchodkoch môžu byť odstránené vďaka príspevkom nových mladých migrujúcich pracovníkov. Prisťahovalci prinášajú energiu a inováciu. Obohacujú hostiteľské krajiny o kultúrnu a etnickú rozmanitosť. Vyľudňujúce sa oblasti sa môžu oživiť, vrátane škôl, ktoré sa môžu transformovať. Krajiny pôvodu majú prospech z remitencií (platieb odosielaných migrantmi domov), ktoré prevyšujú zahraničnú pomoc. Vracajúci sa migranti prinášajú úspory, zručnosti a medzinárodné kontakty.

1.4

Aby sa mohol naplno realizovať potenciál migrácie, je potrebné zaujať prístup, ktorý okrem iného umožní lepšie využiť zručnosti migrantov. EHSV je presvedčený, že tento cieľ sa musí podporovať primeranými politikami a systémami potvrdzovania zručností a vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporili ich rýchly rozvoj. Okrem toho riadny rozvoj partnerstiev v oblasti zručností s krajinami mimo EÚ by bol vzájomne prospešný pre štáty EÚ, ako aj pre krajiny pôvodu migrantov.

1.5

EÚ by mala prijať politiky a opatrenia, ktoré podporia bezpečnú, usporiadanú a legálnu migráciu a posilnia sociálne začlenenie a súdržnosť.

1.6

Nedostatočná integrácia prináša so sebou hospodárske, sociálno-kultúrne a politické riziká a náklady. Preto sú investície do integrácie migrantov najlepšou poistkou proti prípadným budúcim nákladom, problémom a napätiu. Verejné politiky by sa mali snažiť odbúrať strach, obavy a pochybnosti rôznych častí obyvateľstva spoločnosti EÚ, aby sa zamedzilo protieurópskej a xenofóbnej rétorike. Príslušné politiky by preto mali zahŕňať aj jasný, konzistentný a odôvodnený súbor povinností pre samotných migrantov, ale rovnako aj dôsledné odsudzovanie protimigrantskej rétoriky a správania.

1.7

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že podporovanie integrácie je kľúčové pre posilňovanie základných hodnôt a zásad EÚ, z ktorých rozhodujúci význam majú rozmanitosť, rovnosť a nediskriminácia. Integrácia sa týka celej spoločnosti vrátane migrantov, ktorí sa usádzajú v hostiteľskej krajine, a to bez ohľadu na ich postavenie alebo pôvod. Pre zraniteľné skupiny ľudí (ako sú utečenci) sú však potrebné osobitné politické opatrenia, pričom najlepšie výsledky možno dosiahnuť skôr prístupom založeným na komunitách a cielenou špecifickou podporou než univerzálnym prístupom. Preto je nevyhnutné, aby sa členské štáty EÚ učili jeden od druhého a úprimne sa usilovali vytvoriť prostredie, v ktorom je možné dosiahnuť integráciu migrantov a vyhnúť sa rizikám.

2.   Súvislosti a ciele stanoviska

2.1

Najväčšie migračné toky v Európe od druhej svetovej vojny vyvolávajú obavy občanov z ďalších nekontrolovaných migračných tokov a poukazujú na to, že je dôležité postupovať v boji proti nelegálnej migrácii spoločne a zabezpečiť, aby bola EÚ schopná konať. Členské štáty EÚ zápasia v súvislosti s migráciou s problémami z hľadiska riadenia, financovania a komunikácie, ako aj s obavami občanov. Niektorí politici túto situáciu zneužívajú a EHSV je presvedčený, že je naliehavé zmeniť rétoriku o migrácii a vrátiť sa k racionálnej diskusii založenej na faktoch. Utečenci a migranti by sa nemali vnímať ako hrozba, ale ako príležitosť pre hospodársky a sociálny model Európy.

2.2

Súčasné politiky, ktoré radia kontrolu migrácie k prioritným témam programu v oblasti zahraničných vecí, spochybňujú pozíciu EÚ v zahraničných vzťahoch, v dôsledku čoho sa vytvára priestor na vydieranie a stratu dôveryhodnosti vo veciach ľudských práv. EHSV je presvedčený, že EÚ a členské štáty musia ísť nad rámec súčasného modelu a zabezpečiť, aby sa podporovali regulárne spôsoby vstupu, ktoré uľahčia riadenú migráciu a úspešné začlenenie. Bezpečné a zákonné cesty môžu zmierniť tlak na azylový systém EÚ.

2.3

Pokiaľ budú trhy EÚ stimulovať dopyt po pracovnej sile, migrácia bude existovať: či už legálna alebo iná. Aspoň v niektorých povolaniach bude určite dopyt rásť (sektor starostlivosti, práca v domácnosti, sociálne služby, stavebníctvo atď.) (1).

2.4

Na podujatí Dni občianskej spoločnosti v júni 2017 vystúpila vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini s hlavným prejavom na tému Globálna Európa a jej úloha pri zabezpečovaní mieru a stability (2). Vo svojom prejave uviedla, že Európa potrebuje migráciu z hospodárskych a kultúrnych dôvodov. Navrhla, aby EHSV vypracoval štúdiu alebo správu o nákladoch v prípade absencie migrácie, pretože podľa jej názoru by niektoré európske hospodárstva mohli skolabovať, keby všetci migranti z jedného dňa na druhý zmizli. Správa by mala obsahovať názory hospodárskych a sociálnych subjektov na to, ako by Európa vyzerala bez migrantov. Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy je reakciou na jej úvahy.

2.5

Migrácia má veľa podôb – môže byť legálna, nelegálna alebo, ako to bolo v posledných troch rokoch, humanitárna v dôsledku vojny v Sýrii a v iných častiach sveta. Migračné toky sú takisto zmiešané a migrácia za prácou môže byť sezónna, manuálna alebo vysokokvalifikovaná. Tento dokument sa zameriava predovšetkým na bezpečnú a riadenú migráciu za prácou (a s ňou spojené zlúčenie rodiny) podporovanú EÚ. Prihliada sa v ňom však aj na iné formy prisťahovalectva do EÚ a na potenciálny prínos migrantov prichádzajúcich v rámci (dočasnej) humanitárnej migrácie (žiadatelia o azyl) a nelegálnej migrácie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Demografia – starnutie a úbytok obyvateľstva v EÚ

3.1.1

Na začiatku 21. storočia čelí Európa starnutiu obyvateľstva, stagnujúcemu alebo dokonca klesajúcemu počtu domácich obyvateľov, vysokej nezamestnanosti a v niektorých kľúčových členských krajinách aj pomalému hospodárskemu rastu. Európa zároveň zostáva jedným z hlavných cieľov migrácie (3).

3.1.2

Jednou z hlavných výziev sú pre Európsku úniu zmeny z hľadiska objemu pracovnej sily. Hoci ponuka pracovnej sily (objem pracovnej sily) sa nevyvíja nezávisle od dopytu po pracovnej sile, jej budúci vývoj možno odhadnúť skombinovaním rôznych scenárov miery účasti pracovnej sily na trhu práce s demografickými prognózami, ako to urobili autori European Demographic Data Sheet 2018 (Európsky prehľad demografických údajov na rok 2018) (4). Súčasnú pracovnú silu v Európskej únii predstavuje približne 245 miliónov pracovníkov. S cieľom odhadnúť budúcu ponuku pracovnej sily do roku 2060 autori stanovili tri scenáre miery účasti na trhu práce, ktorá sa pohybuje v rozpätí 214, 227 alebo 245 miliónov pracovníkov.

3.1.3

V iných prognózach, ako je prognóza predstavená v informačnom dokumente Európskej komisie na sociálny summit v Göteborgu v roku 2017, sa uvádza, že v roku 2060 budú na každú staršiu osobu pripadať dve osoby v produktívnom veku. Dnes sú to štyri. V dôsledku toho je európsky sociálny model, ako ho poznáme dnes, vážne ohrozený.

3.1.4

Na druhej strane má prisťahovalectvo pozitívny vplyv na rast obyvateľstva a pracovnej sily. Ak sa prirodzený rast obyvateľstva stane negatívnym, prisťahovalectvo môže pomôcť udržať celkový počet obyvateľov a pracovnú silu na konštantnej úrovni. Mohlo by však byť aj spôsobom, ako vyriešiť nedostatok pracovných síl a zručností, ktorý nesúvisí s demografickými procesmi. Ústav medzinárodnej ekonomiky v Hamburgu však vo svojej správe s názvom The Costs and Benefits of European Immigration (Náklady a prínosy európskeho prisťahovalectva) (5) tvrdí, že prisťahovalectvo nie je ideálnym riešením, ako sa vyrovnať s dôsledkami starnutia obyvateľstva v Európe.

3.2   Potenciál migrácie pracovnej sily z tretích krajín

Možno identifikovať nasledujúce vplyvy (6):

3.2.1

Na hostiteľské krajiny: — je možné obsadiť voľné pracovné miesta a odstrániť nedostatok požadovaných zručností, — môže sa udržať hospodársky rast, — môžu sa zachovať služby pre starnúce obyvateľstvo, ak v danej lokalite nie je dostatok mladých ľudí, — môžu sa odstrániť rozdiely v dôchodkoch príspevkami nových mladých pracovníkov, ktorí tiež platia dane, — prisťahovalci prinášajú energiu a inováciu, — hostiteľské krajiny sú obohatené o kultúrnu a etnickú rozmanitosť, — môžu sa oživiť vyľudňujúce sa oblasti vrátane škôl s klesajúcim počtom žiakov.

3.2.2

Na krajiny pôvodu: — rozvojové krajiny majú prospech z remitencií (platieb odosielaných migrantmi domov), ktoré v súčasnosti často prevyšujú zahraničnú pomoc (7), ale aj z kultúrnej výmeny, — nezamestnanosť sa znižuje a mladí migranti si zlepšujú vyhliadky do života, — vracajúci sa migranti prinášajú úspory, zručnosti a medzinárodné kontakty.

4.   Náklady v prípade absencie prisťahovalectva

4.1   Udržať hospodársky rast a uspokojiť potreby trhu práce

4.1.1

Prisťahovalectvo z krajín mimo EÚ má priamy aj nepriamy vplyv na hospodársky rast: zdá sa, že medzi rastom pracovnej sily prostredníctvom prisťahovalectva a celkovým rastom HDP existuje jasná vzájomná závislosť. V posledných rokoch napríklad Švédsko udelilo tisíce pracovných povolení vývojárom informačných technológií, zberačom lesných plodín a kuchárom. Prisťahovalectvo pracovnej sily prispieva významnou mierou k švédskemu hospodárstvu: podniky, ktoré zamestnávajú týchto prisťahovalcov rastú rýchlejšie než iné porovnateľné podniky. Prisťahovalci za prácou z krajín mimo EÚ/EHP prispievajú každoročne 1 miliardou EUR k švédskemu HDP a vyše 400 miliónmi EUR k daňovým príjmom (8).

4.1.2

V rokoch 2004 – 2014 pracovná sila v Európe vďaka migrantom vzrástla o 70 % (9). Je ťažké presne určiť, aký vplyv by mal nedostatok pracovnej sily takéhoto rozsahu na európske hospodárstvo a jednotlivé členské štáty. Okrem toho sa cudzinci zvyčajne integrujú do trhových výklenkov (segmentácia), ktoré buď rýchlo rastú alebo rýchlo upadajú, keďže umožňujú pružnejšie reagovať na požiadavky trhu práce v EÚ.

4.1.3

Podobne sa migranti podieľajú na zamestnanosti každej krajiny tým, že prispievajú k spotrebe a k vytváraniu nových pracovných miest. Podnikatelia z radov migrantov prispievajú k hospodárskemu rastu a zamestnanosti, pričom často oživujú zabudnuté remeslá a živnosti a v narastajúcej miere poskytujú tovar a služby, ktoré prinášajú pridanú hodnotu (10). EHSV preto odporúča, aby na posilňovanie „tvorivosti a inovačných schopností“ podnikateľov z radov migrantov boli na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej úrovni prijaté osobitné opatrenia. Cieľom je odstrániť diskrimináciu a vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých, aby mohli prispieť k inkluzívnemu rastu a kvalitným pracovným miestam (11).

4.1.4

EHSV sa tiež domnieva, že vzhľadom na svoju špecifickú tendenciu pôsobiť v oblasti opatrovateľských činností, hospodárstva spoločného využívania zdrojov a obehového hospodárstva podniky sociálneho hospodárstva môžu okrem vytvárania nových pracovných miest uľahčovať a podporovať aj podnikanie migrantov z krajín mimo EÚ a ich prístup k hospodárskej činnosti (12).

4.1.5

Meranie fiškálneho vplyvu prisťahovalectva je zložitá otázka. OECD však uvádza (13), že za posledných päťdesiat rokov bol celkovo fiškálny vplyv migrantov neutrálny, t. j. všetky náklady, ktoré mohli byť s nimi spojené, boli pokryté ziskom vytvoreným prostredníctvom vybratých daní a poplatkov.

4.1.6

Vo výskumnej štúdii spoločnosti Oxford Economics (14) sa dospelo k záveru, že migrujúci pracovníci pomohli udržať primeranú ponuku pracovnej sily na podporu hospodárskeho rozmachu v rokoch 2004 – 2008. Zdá sa, že dostupnosť pracovnej sily z radov migrantov mala významný vplyv na niektoré podniky, ktoré vďaka tomu prežili alebo nemuseli delokalizovať výrobu do zahraničia (autori citujú prieskum, do ktorého sa zapojilo 600 podnikov, z ktorých 31 % uviedlo, že migranti sú dôležití pre prežitie ich organizácie, pričom v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a poľnohospodárstva toto percento vystúpilo až na 50 %).

4.1.7

Je zrejmé, že prisťahovalectvo môže byť hospodársky prospešné pre krajiny pôvodu aj pre hostiteľské krajiny. Vzhľadom na súčasné hospodárske a obchodné štruktúry však najväčší prospech z prisťahovalectva majú bohaté a silné krajiny. Migrácia má takisto potenciál spájať ľudí kultúrne a podporovať vzájomné porozumenie. Ak sa však nebudeme usilovať odbúrať nedorozumenia, predsudky a mýty, ktoré sú rozšírené medzi miestnym obyvateľstvom, ale aj v komunitách migrantov, bude dochádzať k nezhodám.

4.2   Odstrániť nedostatok požadovaných zručností

4.2.1

Podľa štúdie Inštitútu pre trhové hospodárstvo (15), ktorej vypracovanie zadal EHSV a ktorá bola uverejnená 24. júla 2018, európske hospodárstvo stráca každoročne celkovo viac ako 5 % produktivity pre nesúlad medzi zručnosťami pracovníkov a potrebami trhu práce. V štúdii sa uvádza, že za každú odpracovanú hodinu strácame 80 centov. K najviac postihnutým patria povolania v informačných technológiách a komunikáciách, lekári a všeobecnejšie oblasť vedy, technológie a inžinierstva. Tento jav sa dotýka aj učiteľov, zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Uvedený trend sa podľa autorov zhoršuje v dôsledku demografického poklesu a technologického vývoja. Nedostatok požadovaných zručností by čiastočne mohla pomôcť vyriešiť migrácia pracovnej sily.

4.2.2

Na to, aby sa mohol naplno realizovať potenciál migrácie v tejto oblasti, je potrebný prístup, ktorý okrem iného umožní lepšie využiť zručnosti a kvalifikácie migrantov. Prisťahovalci majú často príliš vysokú kvalifikáciu na pracovné miesta, ktoré sa im ponúkajú (16).

4.2.3

Nedostatok požadovaných zručností možno čiastočne znížiť len ak sa validujú zručnosti a kvalifikácie prisťahovalcov. Systémy EÚ na potvrdzovanie zručností sú však ešte stále vo vývoji a závisia od členských štátov. Členské štáty a aktéri v teréne nevyužívajú dostatočne nástroj EÚ v oblasti zručností. Napriek tomu existujú mimovládne iniciatívy, ako je doklad o kompetenciách spoločnosti Bertelsmann Stiftung alebo online odborné sebahodnotenie (17).

4.2.4

Riadny rozvoj partnerstiev v oblasti zručností s krajinami mimo EÚ by bol vzájomne prospešný pre štáty EÚ, ako aj pre krajiny pôvodu migrantov.

4.3   Udržať poskytovanie starostlivosti

4.3.1

Nedostatok pracovnej sily v oblasti zdravotnej starostlivosti je časovaná bomba. Súčasná kríza (18) pokračuje a nedostatok pracovnej sily sa bude naďalej stupňovať, ak sa nepodniknú príslušné politické kroky. Európska komisia už v roku 1994 stanovila starostlivosť za jeden zo strategických sektorov. v roku 2010 Európska komisia upozornila, že ak sa naliehavo nepodniknú potrebné kroky na vyriešenie problému chýbajúcej pracovnej sily v oblasti dlhodobej starostlivosti v rozsahu až do jedného milióna pracovníkov, do roku 2020 budú chýbať na strane ponuky dva milióny pracovníkov v sektore zdravotnej starostlivosti (19).

4.3.2

V mnohých členských krajinách je všeobecný nedostatok pracovnej sily v povolaniach sociálnej starostlivosti. Nábor opatrovateľov s platnými dokladmi aj bez dokladov pomáha odstrániť nedostatočnú ponuku v sektore starostlivosti. Najmä systémy starostlivosti v krajinách južnej Európy sú vo veľkej miere závislé od opatrovateľov bývajúcich v domácnosti. Napríklad v Taliansku opatrovatelia bývajúci v domácnosti, ktorí sú migranti, tvoria približne tri štvrtiny pracovnej sily v sektore domácej starostlivosti (20).

4.3.3

Krajiny strednej a východnej Európy takisto pociťujú nedostatok pracovnej sily v sektore starostlivosti, ako aj zvyšujúci sa dopyt po starostlivosti v západnej Európe. Napríklad Poľsko poskytuje množstvo opatrovateľov pre iné krajiny napriek tomu, že na jeho vlastnom trhu je v oblasti starostlivosti nedostatok pracovnej sily. Tento nedostatok sa rieši príchodom pracovníkov z Ukrajiny a iných krajín mimo EÚ do Poľska (21).

4.3.4

Takisto je dôležité vyzdvihnúť významný hospodársky prínos migrantiek prostredníctvom platenej práce pre rodiny a spoločenstvá a upozorniť, že je potrebné riešiť rozdiely medzi ženami a mužmi na trhoch práce (22). Prieskumy ukazujú, že väčšina pracujúcich migrantiek je zamestnaná v sektore služieb (napr. povolania v sektore stravovania, práca v domácnosti, zdravotná starostlivosť). Nelegálna práca, podzamestnanosť a zamestnávanie na základe dočasnej zmluvy by mohli viesť k znevýhodneniu migrantiek na trhoch práce v EÚ, preto treba ďalej rozvíjať opatrenia, ktoré zaručia rovnaké zaobchádzanie a zabezpečiť ochranu zraniteľným osobám.

4.4   Vyriešiť problém vyľudňovania vidieckych a odľahlých oblastí

4.4.1

Vidiecke, horské a ostrovné oblasti sa čoraz viac vyľudňujú, čo vytvára zostupnú ekonomickú a sociálnu špirálu, ktorá naberá na sile, keďže čoraz viac ľudí migruje do miest. Znižovanie počtu obyvateľstva obmedzuje množstvo peňazí v obehu v rámci komunity, čo následne ovplyvňuje životaschopnosť miestnych podnikov, obchodov a dopravných spojení, ako aj dostupnosť dôležitých zariadení a služieb.

4.4.2

V niektorých oblastiach EÚ, napríklad v Írsku alebo v Brandenbursku, sa vyľudňovanie rieši usadzovaním migrantov. Napríklad v prípade poľnohospodárstva v Severnom Írsku je prínos pracovných migrantov kľúčový pre prežitie tohto sektora, ktorý čelí závažným problémom z hľadiska ponuky pracovnej sily a vzhľadom na starnúcich pracovníkov. Migranti sú ochotní prijať pracovné miesta so mzdami a podmienkami, ktoré miestni obyvatelia odmietli, a žiť v obciach, ktorým hrozí vyľudnenie, napriek tomu, že môže ísť o veľmi neregulovaný sektor s rizikom pracovného vykorisťovania (23).

4.4.3

Politika Európskej únie v oblasti rozvoja vidieka ponúka príležitosti na pomoc miestnym vidieckym spoločenstvám s príchodom migrantov. Mnohé organizácie pôsobiace v oblasti vidieckeho rozvoja poukázali na pomoc, ktorú môžu vidiecke oblasti poskytnúť migrantom, ktorých príchod by mohol zohrať dôležitú úlohu v snahe oživiť oblasti, ktoré zasiahol nedostatok obyvateľov a/alebo hospodársky úpadok. Európsky parlament vo svojej štúdii z roku 2017 (24) zdôraznil, že je dôležité poskytnúť podporu na sociálne začlenenie a integráciu migrantov do trhu práce.

4.5   Riešenie kultúrnej rozmanitosti

4.5.1

Absencia migrantov by bola na úkor rozmanitosti v krajinách EÚ a viedla by ku xenofóbnej a samoľúbej rétorike, ktorá je v rozpore s hlavnými zásadami EÚ. Okrem toho by sme stratili príspevok k rozširovaniu hodnôt, akými sú rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia, kde zviditeľnenie obyvateľstva s migrantským pôvodom pomohlo v posledných rokoch dosiahnuť pokrok.

4.6

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody sa možnosť absencie prisťahovalectva do EÚ musí zamietnuť ako nerealistická, neuskutočniteľná a nesmierne škodlivá.

5.   Náklady v prípade nedostatočnej integrácie (a ako im zabrániť)

5.1

V snahe plne využiť potenciál migrácie do Európy, ako sa uvádza vyššie, a zároveň minimalizovať s tým súvisiace a dlhodobé riziká a sociálno-ekonomické náklady, ktorým sa dá predísť, je veľmi dôležité, aby sa vytvorili podmienky pre úspešnú integráciu migrantov.

5.2

Hlavné body objasňujúce, ako EÚ chápe túto koncepciu, sú uvedené v spoločných základných zásadách pre politiku integrácie prisťahovalcov v Európskej únii, ktoré prijala Rada v roku 2004 (25). Integrácia sa v nich chápe ako „dynamický, obojsmerný proces vzájomného prispôsobovania sa všetkými prisťahovalcami a obyvateľmi členských štátov“. To je v rozpore so všeobecne zaužívanou mylnou predstavou o integrácii ako o asimilácii, t. j. jednosmernom procese, ktorým sa jednotlivci vzdávajú svojich národných a kultúrnych atribútov výmenou za atribúty svojej novej krajiny pobytu (26). Avšak, ako to bolo zopakované v akčnom pláne EÚ pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín z roku 2016, zásadným prvkom života a účasti na dianí v EÚ je pochopenie a rešpektovanie jej základných hodnôt (27).

5.3

Treba zdôrazniť, že integrácia sa týka všetkých migrantov, ktorí sa usadzujú v hostiteľskej krajine bez ohľadu na ich postavenie alebo pôvod. Pre zraniteľné skupiny ľudí (ako sú utečenci) sú však potrebné osobitné politické opatrenia, pričom najlepšie výsledky možno dosiahnuť skôr prístupom založeným na komunitách než univerzálnym prístupom.

5.4

Zamestnanosť je kľúčovou súčasťou procesu integrácie. Členské štáty a hospodárski a sociálni partneri vnímajú preto integráciu migrantov do trhu práce ako prioritu. Dopyt po migrujúcich pracovníkoch je totiž naďalej jednou z hlavných hnacích síl prisťahovalectva.

5.5

Medzi ďalšie základné premenné, ktoré určujú integráciu migrantov na strane prijímajúceho štátu, patria: istota a predvídateľnosť štatútu migranta, možnosti a prekážky z hľadiska získania občianstva, príležitosti na zlúčenie rodiny, dostupnosť jazykových kurzov, požiadavky na jazykové a kultúrne znalosti, politické práva a všeobecná otvorenosť ktorejkoľvek danej spoločnosti a jej ochota prijať nových prisťahovalcov, pomáhať im a komunikovať s nimi, čo platí aj v opačnom smere.

5.6

Okrem toho je integrácia migrantov úzko prepojená s množstvom politík súvisiacich s ochranou na pracovisku, bývaním, so zdravotnou starostlivosťou, vzdelávaním, právami žien a nediskrimináciou, aby sme spomenuli aspoň niektoré.

5.7

V snahe vyčísliť uplatňované politiky bol vytvorený index politík v oblasti integrácie migrantov (MIPEX), ktorý poskytuje porovnateľné údaje o členských štátoch EÚ a niekoľkých ďalších krajinách (28). Jeho výsledky zdôrazňujú existujúce rozdiely medzi členskými štátmi vrátane pretrvávajúcich rozdielov medzi východom a západom.

5.8

Podľa scenára „nedostatočnej integrácie migrantov“ možno určiť tieto riziká a/alebo náklady:

5.8.1   Hospodárske

—	vylúčenie migrantov z formálnej pracovnej sily (a nárast nedeklarovanej práce),

—	zvýšené náklady na riešenie sociálnych problémov po tom, ako vzniknú, namiesto toho, aby sa im predchádzalo,

—	neschopnosť migrantov plne realizovať svoj potenciál (často sa prenáša na nasledujúce generácie).

5.8.2   Sociálno-kultúrne

—	nedostatočná identifikácia s hodnotami a normami hostiteľskej krajiny a ich nedostatočné prijatie,

—	prehĺbenie sociálno-kultúrnych rozdielov medzi prisťahovaleckou a hostiteľskou komunitou,

—	štrukturálna diskriminácia migrantov vrátane nedostatočného zabezpečenia primeraného prístupu k službám,

—	zvýšená xenofóbia a vzájomná nedôvera,

—	replikácie jazykových bariér,

—	priestorová segregácia vedúca až k vzniku get,

—	rozpad celkovej sociálnej súdržnosti.

5.8.3   Bezpečnostné

—	nárast nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti,

—	zhoršenie v oblasti presadzovania práva a možné zvýšenie miery kriminality, najmä v sociálne vylúčených oblastiach,

—	potenciálna radikalizácia a zvýšená podpora extrémnych ideológií (v komunitách migrantov, ako aj v hostiteľskej spoločnosti).

5.9

Vzhľadom na uvedené riziká sú investície do integrácie migrantov najlepšou poistkou proti prípadným budúcim nákladom, problémom a napätiu.

5.10

Príslušné politiky by mali zahŕňať aj jasný, konzistentný a odôvodnený súbor povinností pre samotných migrantov, ale rovnako aj dôsledné odsudzovanie protimigrantskej rétoriky a správania.

5.11

Preto je nevyhnutné, aby sa členské štáty EÚ učili jeden od druhého a úprimne sa usilovali vytvoriť prostredie, v ktorom je možné dosiahnuť integráciu migrantov a vyhnúť sa uvedeným rizikám.

5.12

Je potrebné jasne uviesť, že úsilie vlád kriminalizovať alebo inak marginalizovať migrantov, podnecovanie etnického nacionalizmu a znižovanie financovania integračných opatrení (vrátane nerozdelenia finančných prostriedkov, ktoré poskytla EÚ) – ako sa nedávno ukázalo v niektorých členských štátoch – sú v priamom rozpore s týmito cieľmi a môžu v dlhodobom horizonte spôsobiť nenapraviteľné škody.

5.13

Napokon podpora integrácie je kľúčom k posilneniu základných hodnôt a zásad EÚ, z ktorých rozhodujúci význam majú rozmanitosť, rovnosť a nediskriminácia.

---

(1)  Napríklad spomedzi 4,3 milióna prisťahovalcov v EÚ v roku 2016 boli podľa odhadov 2 milióny občanov z krajín mimo EÚ, 1,3 milióna ľudí s občianstvom iného členského štátu EÚ, ako je ten, do ktorého sa prisťahovali, okolo 929 000 občanov, ktorí sa prisťahovali do členského štátu EÚ, ktorého občianstvo majú (napríklad občania, ktorí sa vrátili, alebo tí, ktorí sa narodili v cudzine) a zhruba 16 000 osôb bez štátnej príslušnosti.

(2)  Hlavný prejav F. Mogherini na Dňoch občianskej spoločnosti 2017.

(3)  Migration data portal.

(4)  European Demographic Data Sheet 2018.

(5)  The costs and benefits of European immigration, Econstor.

(6)  Podľa záverov štúdie s názvom The pros and cons of Migration (Výhody a nevýhody migrácie), Embrace.

(7)  Perspectives on Global Development 2017, OECD.

(8)  DAMVAD Analytics (2016): Labour immigration contributes to Swedish economic development. (Imigrácia za prácou prispieva k švédskemu hospodárskemu rozvoju).

(9)  OECD (2014): Is migration good for the economy? Migration Policy Debates (Je migrácia dobrá pre hospodárstvo? Diskusie o migračnej politike).

(10)  J. Rath, Eurofound (2011), Promoting ethnic entrepreneurship in European cities (Podpora podnikania etnických menšín v európskych mestách), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(11)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 16.

(12)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 1.

(13)  International Migration Outlook 2013, OECD.

(14)  Ministerstvo pre zamestnanosť a vzdelávanie, Spojené kráľovstvo: The Economic, Labour Market and Skills Impacts of Migrant Workers in Northern Ireland (Vplyv migrujúcich pracovníkov na hospodárstvo, trh práce a zručnosti v Severnom Írsku).

(15)  EHSV (2018): Skills Mismatches – An Impediment to the Competitiveness of EU Businesses (ISBN: 978-92-830-4159-7).

(16)  LABOUR-INT: Integration of migrants and refugees in the labour market through a multi-stakeholder approach.

(17)  Meine Berufserfahrung zählt.

(18)  UNI Europa UNICARE (2016).

(19)  Európska komisia (2013).

(20)  Výskumná služba Európskeho parlamentu (2016).

(21)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 7.

(22)  Správa Migrant women in the EU labour force. Summary of findings, EK.

(23)  M. Nori (2017). The shades of green: migrants' contribution to EU agriculture: context, trends, opportunities, challenges (Odtiene zelenej: prínos migrantov do poľnohospodárstva EÚ: súvislosti, trendy, príležitosti, výzvy).

(24)  EU rural development policy and the integration of migrants, EP.

(25)  Spoločné základné zásady pre politiku integrácie prisťahovalcov v Európskej únii.

(26)  Viac informácií o koncepčnom rozdiele sa uvádza napríklad v článku Assimilation vs integration, Centre for the Study of Islam in the UK, RE teachers Resource Area.

(27)  Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

(28)  Migrant Integration Policy Index 2015: How countries are promoting integration of immigrants.