Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Oznámenie na tému Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve

(2018/C 461/05)

Spravodajca: André VAN DE NADORT (NL/SES), starosta obce Weststellingwerf Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve COM(2018) 28 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

A.   Všeobecné pripomienky

Výbor regiónov:

1.

víta oznámenie Európskej komisie o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve, ako aj príslušné výzvy a hlavné opatrenia, a zdôrazňuje, že na to, aby sa uskutočnil prechod na obehové hospodárstvo a aby sa riešili spoločenské a environmentálne problémy a praktické otázky súvisiace s plastmi, je potrebný ambiciózny prístup. V tejto súvislosti berie na vedomie legislatívne návrhy Európskej komisie zamerané na desať plastových výrobkov na jedno použitie, ktoré sa najčastejšie nachádzajú na plážach a v moriach EÚ a ktoré spolu s opusteným rybárskym výstrojom tvoria 70 % z celkového objemu odpadkov v morskom prostredí.

2.

Uznáva, že plasty majú ako vysoko trvácny, hygienický a lacný materiál množstvo výhod. Je však hlboko znepokojený súčasnou nízkou mierou zberu a recyklácie plastov a domnieva sa, že súčasné postupy riešenia tohto problému sa priveľmi zameriavajú na využívanie riešení na konci reťazca (zber, triedenie, spracovanie).

3.

Poukazuje na kľúčovú úlohu a záujmy miestnych a regionálnych orgánov pri rozvoji a uplatňovaní riešení týkajúcich sa plastov v rámci obehového hospodárstva. Do kompetencie miestnych a regionálnych samospráv v oblasti nakladania s odpadom a ochrany životného prostredia patria okrem iného také prvky, ako je prevencia vzniku odpadu, jeho zber, preprava, zhodnocovanie (teda triedenie, opätovné používanie a recyklácia) a likvidácia, ako aj odstraňovanie odpadkov z ulíc, pobreží, jazier a morí v záujme podpory rybolovu a cestovného ruchu a zvyšovanie povedomia občanov o odpade, znečisťovaní odpadkami a recyklácii.

4.

Zameriava sa na budúcnosť plastov v obehovom hospodárstve z miestneho a regionálneho hľadiska. To znamená menej plastov, lepšie plasty, lepší zber, lepšiu recykláciu a lepšie trhy.

5.

Je pevne presvedčený, že v záujme účinných riešení má zásadný význam lepšia spolupráca medzi všetkými zainteresovanými stranami, ktoré sú zapojené do hodnotového reťazca v oblasti plastov, a prístup zameraný na materiálový reťazec. Opatrenia musia byť zamerané na všetky časti hodnotového reťazca vrátane navrhovania výrobkov, výroby plastov, obstarávania, spotreby, zberu a recyklácie.

6.

Zdôrazňuje význam inovácií a investícií do riešení smerujúcich k obehovému využívaniu z hľadiska podpory zmien v spoločnosti a zmien správania, ktoré sú potrebné na prechod na obehové hospodárstvo, čo považuje za zásadný krok smerom k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN na úrovni EÚ, jednotlivých krajín, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni. Preto žiada Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby počas rokovaní o budúcom VFR v plnej miere preskúmali možnosti zvýšenia objemu financovania zo zdrojov EÚ na obehové hospodárstvo v oblasti plastov.

B.   Menej plastov

Hlavnou prioritou pri znižovaní objemu plastového odpadu je predchádzanie jeho vzniku

7.

Poukazuje na to, že predchádzanie vzniku plastového odpadu by malo byť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva EÚ hlavnou prioritou. Plasty, z ktorých sa nestane odpad, nebude treba triediť, spracovávať, ani spaľovať. Predchádzanie vzniku odpadu sa začína obmedzením používania plastov a už vo fáze navrhovania výrobkov.

8.

Pripomína, že existuje mnoho spôsobov, ako zabrániť používaniu plastov v prípade, ak to nie je nevyhnutné, pri výrobkoch na jedno použitie, ako aj používaniu nadbytočných obalov. Je potrebné sprísniť základné kritériá týkajúce sa balenia, aby sa predchádzalo používaniu obalov v prípade, ak to nie je nevyhnutné, a nadbytočných obalov a aby sa pravidelne kontrolovalo, či hlavné výrobky na trhu EÚ spĺňajú tieto kritériá.

9.

Požaduje ďalší výskum zameraný na vzťah medzi balením a konzerváciou potravín na základe životného cyklu, ako aj na prípadné alternatívne prístupy v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu bez používania obalov z kompozitných plastov.

Predchádzanie znečisťovaniu morí a oceánov odpadkami a plastmi a obmedzovanie výrobkov na jedno použitie

10.

Zdôrazňuje, že plastové odpadky predstavujú závažný problém: ich odstraňovanie spôsobuje miestnym a regionálnym orgánom vysoké náklady, a preto je nevyhnutné predchádzať znečisťovaniu odpadkami ako na súši, tak aj na mori.

11.

Podporuje iniciatívu Európskej komisie prijať legislatívny návrh týkajúci sa plastov na jedno použitie, v ktorom sa navrhujú ciele zamerané na obmedzenie používania plastov na jedno použitie, keďže väčšinu plastových odpadkov na uliciach predstavujú práve tieto plasty. V tejto súvislosti považuje nedávne návrhy zamerané na plastové výrobky na jedno použitie, ktoré sa najčastejšie nachádzajú na plážach a v moriach, za dôležitý krok, no očakáva ďalšie ambiciózne opatrenia na riešenie problematiky znečisťovania aj inými plastovými výrobkami na jedno použitie, ako aj znečisťovania odpadkami na pevnine.

12.

Očakáva ambiciózne ciele v oblasti zberu plastových výrobkov na jedno použitie a plastových výrobkov v odvetví rýchleho občerstvenia, na ktoré sa vzťahuje systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu, napríklad, aby boli plastové obaly nápojov súčasťou zodpovednosti výrobcov, vďaka čomu by sa obmedzilo znečisťovanie odpadkami.

13.

Zdôrazňuje komplexnú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za negatívny dosah ich výrobkov, keď sa z nich stanú odpadky. Musia sa preto v plnej miere podieľať na hradení nákladov na zber a spracovanie týchto odpadkov.

14.

Upozorňuje na rôzne ťažkosti konkrétnych komunít a regiónov EÚ, t. j. najvzdialenejších regiónov, komunít žijúcich pozdĺž tokov riek, ako aj ostrovných, pobrežných a prístavných komunít v boji proti odpadkom v moriach a poukazuje na osobitný význam zapojenia zástupcov týchto komunít, aby sa zabezpečilo, že ich názory budú zohľadnené pri hľadaní pozitívnych a prakticky uplatniteľných riešení.

15.

Podporuje organizovanie kampaní na zvýšenie informovanosti o znečistení odpadkami a akcie zamerané na čistenie. Podporuje zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do podujatí, ako je kampaň „Upracme Európu“ a Európsky týždeň redukcie odpadu, a nabáda ich, aby navrhli ďalšie iniciatívy a preskúmali možnosti zapojenia dobrovoľníkov prostredníctvom Európskeho zboru solidarity.

16.

V tejto súvislosti dôrazne podporuje zásadu obsiahnutú v návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístavných zberných zariadenia na vykladanie odpadu z lodí [COM(2018) 33], že poplatky za využívanie prístavných zberných zariadení sa môžu znížiť, ak sa na základe konštrukcie, vybavenia a prevádzky lode preukáže, že loď produkuje znížené množstvo odpadu a svoj odpad spracúva udržateľne a environmentálne vhodným spôsobom.

Predchádzanie mikroplastom

17.

Upozorňuje, že mikroplasty predstavujú čoraz rozšírenejší a problematickejší jav a v súčasnosti sa nachádzajú takmer vo všetkých ekosystémoch vrátane ľudskej stravy. Účinky mikroplastov na zdravie zvierat a ľudí, ako aj na naše ekosystémy sú do veľkej miery stále neznáme.

18.

Zasadzuje sa za ďalší výskum hlavných zdrojov a trás pohybu mikroplastov, ako je opotrebovávanie pneumatík a textílií a rozpad odpadkov, a to vrátane vzťahu medzi recykláciou plastov a mikroplastmi a účinkov mikroplastov na zdravie zvierat a ľudí a na ekosystémy. Preto takisto zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť spoľahlivé a účinné technológie a postupy merania, a vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala výskum a vývoj v tejto oblasti.

19.

Požaduje zákaz oxo-degradovateľných plastov a mikroplastov zámerne pridávaných do všetkých výrobkov, ktoré by sa z hľadiska ľudského zdravia nemali používať, vrátane výrobkov starostlivosti o pleť a čistiacich prostriedkov. Takisto žiada, aby sa stanovili minimálne požiadavky, pokiaľ ide o samovoľné uvoľňovanie mikroplastov z výrobkov, ako sú pneumatiky a textílie, a opatrenia na zníženie únikov plastových peliet do prostredia.

C.   Lepšie plasty

Lepšie navrhovanie plastov

20.

Je pevne presvedčený, že je naliehavo potrebné lepšie navrhovať plasty a prihliadať pritom na možnosti budúceho triedeného zberu, triedenia a recyklácie plastov a plastových výrobkov, aby sa plasty stali udržateľným prvkom obehového hospodárstva. Zároveň zdôrazňuje, že v tejto oblasti sú veľmi potrebné inovácie.

21.

Zdôrazňuje, že v obehovom hospodárstve by sme v zásade nemali akceptovať, aby sa na trh EÚ uvádzali výrobky alebo materiály, ktoré nie je možné recyklovať. Preto by všetky plasty, plastové výrobky a plastové obaly uvádzané na trh EÚ mali byť do roku 2025 minimálne recyklovateľné spôsobom, ktorý je nákladovo efektívny. To si tiež vyžaduje, aby sa do roku 2025 z plastov a plastových výrobkov úplne odstránili látky, ktoré sú škodlivé a nebezpečné pre životné prostredie.

22.

Podotýka, že obehové hospodárstvo je tiež hospodárstvom bez fosílnych surovín. Preto je potrebný dôrazný inovačný program a následná podpora rozsiahleho zavádzania inovatívnych, udržateľných a ekologicky vhodných plastov, aby sa mohol uskutočniť prechod od používania súčasných plastov vyrobených z fosílnych surovín na bioplasty.

23.

Je presvedčený o tom, že je nevyhnutné obmedziť počet rôznych polymérov, ktoré sa môžu používať na výrobu plastových výrobkov, na polyméry, ktoré sú vhodné na daný účel a môžu sa ľahko separovať, triediť a recyklovať, najmä v prípade výrobkov na jedno použitie. Na tento účel bude možno pre takéto aplikácie potrebné vypracovať na úrovni EÚ odvetvové normy.

24.

Požaduje, aby sa dôkladnejšie preskúmalo, či je potrebná harmonizácia a prípadné obmedzenie prídavných látok používaných v plastoch, ktoré ovplyvňujú a zlepšujú ich fyzikálne vlastnosti, aby sa väčšmi uľahčila a zjednodušila recyklácia plastov a využitie recyklovaných materiálov. Na tento účel bude možno pre prídavné látky v plastoch potrebné vypracovať na úrovni EÚ odvetvové normy.

25.

Okrem toho sa domnieva, že aj plastové výrobky, ktoré neslúžia ako obaly, môžu prispievať k zvýšenému vzniku odpadu, a preto ich treba navrhovať tak, aby sa tomu zabránilo. Výrobcovia tiež musia vytvoriť príslušné systémy likvidácie týchto výrobkov po skončení ich životnosti.

26.

Pripomína, že systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore ekodizajnu s úpravou poplatkov podľa miery obehu výrobku vrátane možnosti opätovného použitia, triedeného zberu, spracovania a recyklácie a podľa množstva recyklovaného obsahu. Právne predpisy týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu preto musia zahŕňať zodpovednosť za ekodizajn. Mali by takisto odkazovať na odvetvové normy na úrovni EÚ týkajúce sa používania polymérov a prídavných látok v prípade výrobkov na jedno použitie.

27.

zdôrazňuje, že v budúcich desaťročiach bude treba vyvíjať materiály, ktoré môžu v plnej miere nahradiť plasty a na rozdiel od dnešných plastov, nebudú mať škodlivý účinok na životné prostredie a zdravie. Preto žiada, aby sa uskutočňoval výskum a zaviedli nástroje, ktoré môžu prostredníctvom moderných nových materiálov prispieť k budúcnosti bez plastov.

Biologicky rozložiteľné plasty

28.

Uznáva, že súčasná generácia biologicky rozložiteľných plastov nie je odpoveďou na problém plastových odpadkov a znečisťovania morí a oceánov plastmi, keďže sa biologicky nerozkladajú v prírodnom ani vo vodnom prostredí.

29.

Podotýka, že pre spotrebiteľov je mätúce, ak sa niektoré plasty majú triediť ako plasty a iné ako biologický odpad. Táto skutočnosť komplikuje komunikáciu so spotrebiteľmi a vedie k omylom pri triedení bežných plastov a biologicky rozložiteľných plastov.

30.

Upozorňuje, že biologicky rozložiteľné plasty, ktoré končia v recyklačnom toku bežných plastov, môžu brániť ich recyklácii. Preto by sa používanie biologicky rozložiteľných plastov malo obmedziť na prípady, keď má biologická rozložiteľnosť špecifický účel, napr. používanie biologicky rozložiteľných vriec pri zbere biologického odpadu.

31.

Zdôrazňuje, že sú potrebné lepšie vymedzenia pojmov a/alebo normy pre jednotlivé formy biologickej rozložiteľnosti. Mali by sa týkať nakladania s odpadom vrátane noriem kompostovateľnosti a stráviteľnosti a takisto by mali zohľadňovať bežnú prax v európskych závodoch na spracovanie odpadov. Tým sa zlepší a/alebo zjednoduší označovanie, obmedzí znečisťovanie odpadkami a zlepší správne triedenie. Takisto sa tým podporí inovácia biologicky rozložiteľných plastov.

32.

Poukazuje najmä na to, že výrobky predávané ako kompostovateľné plasty musia byť skutočne biologicky rozložiteľné bez toho, aby bolo potrebné priemyselné kompostovanie. Takéto vymedzenie môže vo výraznej miere prispieť k zníženiu nebezpečenstva šírenia mikroplastov, keďže existuje riziko, že spotrebitelia by sa mohli mylne domnievať, že kompostovateľné plasty so súčasným označením sú biologicky rozložiteľné aj bez ďalšieho spracovania.

D.   Lepší zber

33.

Zdôrazňuje, že základnou podmienkou pre obehové hospodárstvo v oblasti plastov sú efektívne systémy triedeného zberu plastového odpadu. Na tento účel je nutné, aby boli systémy zberu z hľadiska ich používateľov jednoduché a logické.

34.

Poznamenáva, že existujúce systémy zberu v členských štátoch EÚ sa zvyčajne zameriavajú iba na obalové plasty, takže iné plasty sa nezbierajú separovane a končia na skládkach alebo v spaľovniach ako súčasť zvyškového odpadu alebo dokonca ako odpadky (napr. v mori). To vedie k poškodzovaniu životného prostredia, strate hodnotných recyklovateľných materiálov a zmätku medzi spotrebiteľmi, ktorí nechápu, prečo sa niektoré plasty majú triediť na recykláciu a iné nie. Lepšie informačné kampane a väčšia jednotnosť členských štátov, pokiaľ ide o logiku separovaného zberu, by umožnili zvýšiť recyklované množstvá a zlepšiť dodržiavanie pokynov týkajúcich sa zberu tohto odpadu miestnym obyvateľstvom aj turistami.

35.

Uznáva, že v situáciách, keď zber plastov a plastových výrobkov vyplýva z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, musia byť efektívne ciele stanovené tak, aby boli výrobcovia motivovaní ich prekračovať.

Efektívny triedený zber plastov

36.

Vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky zainteresované strany vrátane tých, ktoré pôsobia v oblasti predchádzania vzniku odpadu a hospodárenia s neplastovými materiálmi, s cieľom zlepšiť triedený zber.

37.

Zdôrazňuje, že v rámci systémov zberu sa treba zamerať na plasty ako materiál, a nie ako obalové výrobky. Vďaka tomu by sa výrazne zjednodušila komunikácia so spotrebiteľmi a zvýšila miera zberu. V záujme riešenia problematiky plastového odpadu, ktorý nepochádza z obalov, by bolo potrebné v dialógu s výrobcami a dovozcami lepšie zosúladiť činnosť miestnych a regionálnych orgánov so systémami rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Tento aspekt je potrebné zohľadniť aj pri revízii smernice o obaloch a odpadoch z obalov.

38.

Víta vypracovanie usmernení pre triedený zber a triedenie odpadu a žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do prípravy a šírenia týchto usmernení, a to vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v mnohých členských štátoch.

39.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne stratégie nakladania s odpadom by mali byť zamerané na hierarchiu odpadového hospodárstva, t. j. predchádzanie vzniku odpadu, triedený zber a minimalizáciu zvyškového odpadu. Pokiaľ ide o tento druh stratégie, existujú mnohé osvedčené príklady a skúsenosti. Je potrebné podnecovať inovácie v oblasti triedeného zberu a dôrazne podporovať výmenu najlepších postupov a poznatkov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, a to napríklad pomocou partnerského nástroja TAIEX alebo mestskej agendy EÚ.

40.

Zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby skutočnosť, že Čína zakázala dovoz plastového odpadu, viedla k zvýšeniu skládkovania, skladovania, resp. nezákonného vysýpania alebo spaľovania odpadu. Takisto upozorňuje, že je potrebné investovať do moderných recyklačných kapacít.

Informovanosť verejnosti a zmena správania

41.

Zdôrazňuje, že Európska komisia, členské štáty a miestne a regionálne orgány si musia v súvislosti s vypracovaním úspešných stratégií nakladania s odpadom uvedomiť prepojenia, ktoré existujú na miestnej a regionálnej úrovni medzi infraštruktúrou, komunikáciou a vnímaním zo strany verejnosti a nástrojmi, ktoré sa môžu využiť na podporu zmeny správania.

42.

Zdôrazňuje, že predpokladom náležitého fungovania efektívnych systémov zberu je informovanosť verejnosti o problematike nakladania s odpadom. Táto informovanosť sa prejavuje podporou triedeného zberu a predchádzania vzniku odpadu a organizovaním miestnych iniciatív, ale sama osebe nemusí nevyhnutne viesť k zmene správania. Preto je kľúčové lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré môžu prispieť k pozitívnej zmene správania. VR preto zdôrazňuje, že by sa mal podnecovať ďalší rozvoj stratégií na podporu zmeny správania, a to zvyčajnými prostriedkami, ako sú stimuly a sankcie, a takisto inovatívnymi metódami, pričom by sa mala dôrazne podporovať výmena najlepších postupov a poznatkov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi.

43.

Nabáda všetky zainteresované strany na miestnej a regionálnej úrovni, aby prispeli k zvýšeniu informovanosti o výhodách recyklovaných plastov.

Zvážiť by sa malo využívanie celoeurópskeho harmonizovaného systému zálohovania nápojových obalov

44.

Uznáva, že vďaka systémom zálohovania sa dosiahla veľmi vysoká miera zberu, ako aj recyklácia vysokej kvality a že tieto systémy sú takisto veľmi účinné pri prevencii znečisťovania morí a oceánov odpadkami a plastmi.

45.

Berie na vedomie, že čoraz väčší počet krajín EÚ uplatňuje systémy zálohovania. Ak sú však tieto systémy rozdielne, má to niekedy v cezhraničnom styku negatívny efekt.

46.

Navrhuje, aby sa v prípade členských štátov, ktoré v súčasnosti uplatňujú systémy zálohovania alebo plánujú zaviesť v budúcnosti nové systémy, zvážila ich harmonizácia na úrovni EÚ alebo aspoň maximálna koordinácia, čím by sa predišlo negatívnym cezhraničným dôsledkom a uľahčil by sa voľný obeh tovaru.

Treba preskúmať alternatívy ku kvantitatívnym cieľom

47.

Poznamenáva, že ciele triedeného zberu a recyklácie plastov v rôznych smerniciach EÚ (smernica o obaloch a odpadoch z obalov, smernica o vozidlách po dobe životnosti, smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení) platia rovnako pre všetky členské štáty, hoci ich skutočné uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch sa môže do značnej miery líšiť. V dôsledku toho vznikla situácia, že niektoré členské štáty musia vynaložiť ešte veľa úsilia, pričom iné už teraz bez problémov dosahujú stanovené ciele a nemajú žiadnu motiváciu ich prekročiť.

48.

Naliehavo žiada opätovné preskúmanie cieľov stanovených v jednotlivých smerniciach, aby sa mohli zaviesť výraznejšie stimuly a podporiť vyššia kvalita recyklácie, a to na základe týchto možných prístupov: — zavedenie bonusu v prípade prekročenia cieľov, — rozšírenie finančnej zodpovednosti výrobcov tak, aby zahŕňala všetky náklady spojené s nakladaním s odpadom z ich výrobkov vrátane nákladov na zbieranie odpadkov alebo nákladov na zber a spracovanie ich výrobkov, ktoré neboli vytriedené a skončili vo zvyškovom odpade.

E.   Lepšia recyklácia

Vývoj triediacej a recyklačnej technológie

49.

Dôrazne podporuje výskum a inovácie v oblasti nových technológií triedenia a recyklácie vrátane depolymerizácie. Teoreticky by sa tým mohli vyriešiť mnohé súčasné problémy s triedením a recykláciou plastov.

50.

Zdôrazňuje potenciál regiónov a miest, pokiaľ ide o vypracovávanie a podporu iniciatív zdola nahor prostredníctvom živých laboratórií, inovačných centier a iných prístupov založených na spolupráci a inovácii, s cieľom propagovať inteligentný dizajn a využívanie druhotných surovín.

51.

Súhlasí s dodatočnými investíciami do prioritných výskumno-inovačných opatrení, ktoré sa navrhujú v stratégii, a navrhuje Európskej komisii, že s ňou bude spolupracovať na príprave nového strategického výskumno-inovačného programu pre plasty. Touto spoluprácou by sa malo zabezpečiť, že miestny a regionálny rozmer bude zohľadnený tak pri identifikácii prioritných problémov, ktoré treba riešiť, ako aj pri náležitom šírení vyvinutých inovácií.

52.

Podporuje činnosť zameranú na vypracovanie noriem kvality vytriedeného plastového odpadu a recyklovaných plastov.

Energetické zhodnocovanie treba uprednostňovať pred skládkovaním

53.

Pripomína, že z krátkodobého hľadiska by sa plastový odpad, ktorý nie je možné recyklovať alebo ktorý obsahuje nebezpečné látky, mal spracúvať v najúčinnejších a najekologickejších zariadeniach na energetické zhodnocovanie, v ktorých možno vysoký energetický obsah plastového odpadu využiť na výrobu tepla a elektrickej energie.

F.   Lepšie trhy

Využívanie recyklovaného obsahu v nových výrobkoch treba dôrazne podporovať

54.

Je pevne presvedčený, že u koncových používateľov treba podnecovať dopyt po recyklovanom obsahu, a to pomocou finančných stimulov, ktoré by vytvorili skutočne finančne príťažlivú alternatívu voči prvotným surovinám a plastom vyrobeným z fosílnych surovín, ako aj odstránením prekážok brániacich jednotnému trhu s druhotnými surovinami.

55.

Pripomína, že ešte stále existujú dotácie na fosílne palivá, v dôsledku čoho sú nové plasty lacnejšie ako recyklované plasty alebo bioplasty. To je v prípade plastov hlavnou ekonomickou prekážkou rozvoja obehového hospodárstva. Výbor preto trvá na tom, že takéto nevhodné stimuly treba odstrániť. Výrobcovia alebo dovozcovia plastov alebo plastových výrobkov vyrobených z fosílnych surovín by sa navyše mohli stať finančne zodpovednými za zníženie emisií CO2 z konečného spracovania ich plastového odpadu.

56.

Zdôrazňuje, že výrobcovia plastových výrobkov by mali do roku 2025 používať pri výrobe nových plastov minimálne 50 % recyklovaných materiálov, pokiaľ právne obmedzenia týkajúce sa konečných výrobkov nezakazujú používať recyklované materiály. Zdôrazňuje, že prístup založený na hodnotovom reťazci si vyžaduje, aby sa v záujme zvýšenia kvality recyklácie a využívania druhotných surovín zosúladili záujmy výrobcov, spotrebiteľov, miestnych a regionálnych orgánov, ako aj odvetvia recyklácie.

57.

Z tohto dôvodu podporuje iniciatívu EÚ, pokiaľ ide o dobrovoľné záväzky podnikov a/alebo priemyselných združení, a vyzýva miestne a regionálne orgány, aby zviditeľnili takéto záväzky subjektov zo svojich územných celkov, čím by spropagovali osvedčené postupy, a motivovali tak ostatných, aby ich nasledovali. Zároveň by však mali kontrolovať, či sa tieto záväzky skutočne plnia, a v prípade potreby poukázať aj na nedostatky, aby sa zabezpečilo, že dobrovoľné záväzky nebudú len prázdne sľuby výlučne na účel environmentálne klamlivej reklamy určitých výrobkov alebo odvetví.

Verejné obstarávanie

58.

Zdôrazňuje potenciál, ktorý pre európske verejné orgány predstavuje v rámci predchádzania vzniku plastového odpadu ekologické verejné obstarávanie, pretože im umožňuje, aby dobrovoľne využili svoju kúpnu silu na obstarávanie ekologicky vhodného tovaru, služieb a prác, vďaka čomu budú iným organizáciám slúžiť ako príklad. Vyzýva preto všetky miestne a regionálne orgány, aby prispeli k recyklovateľnosti plastov prostredníctvom svojich politík verejného obstarávania, a to požiadavkou, aby sa pri výrobkoch, ktoré sú predmetom obstarávania, uplatňovali zásady ekodizajnu a aby sa na ich výrobu využívali recyklované materiály.

59.

V tejto súvislosti víta usmernenia, ktoré pre ekologické verejné obstarávanie v podobe kritérií takéhoto obstarávania pre jednotlivé štáty vypracovala Európska komisia a viacero európskych krajín (1), žiada však Komisiu, aby navrhla podrobnejšie usmerňovacie dokumenty s informáciami o druhoch recyklovaných plastov, ich možnom využití a environmentálnych a možných hospodárskych prínosoch používania recyklovaných plastov pre miestne a regionálne orgány.

60.

Poukazuje na skutočnosť, že väčšina plastov, ktoré skončia v oceánoch, pochádza z Ázie a že na celom svete sa recykluje iba 9 % plastov. Vzhľadom na tento fakt je presvedčený o tom, že uplatňovanie novej obchodnej stratégie EÚ Obchod pre všetkých, ktorej cieľom je využiť obchodné dohody a preferenčné programy ako hybnú silu na presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja na celom svete, ponúka obrovské možnosti na zlepšenie udržateľnosti a vysledovateľnosti v globálnych dodávateľských reťazcoch. V tejto súvislosti víta hlavnú iniciatívu EÚ v oblasti odevného priemyslu, ktorú v marci 2017 navrhol Európsky parlament (2). Podotýka, že takéto iniciatívy budú závisieť aj od podpory miestnych a regionálnych orgánov pri ich propagácii a mali by usmerňovať činnosť na miestnej a regionálnej úrovni v oblasti decentralizovanej rozvojovej spolupráce.

---

(1)  http://ec.europa.eu/environment/gpp/pubs_en.htm

(2)  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+P8-TA-2017-0196+0+DOC+PDF+V0//SK