Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52018AR0502

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zmena programu na podporu štrukturálnych reforiem a nové rozpočtové nástroje pre eurozónu

COR 2018/00502

OJ C 247, 13.7.2018, p. 54–61 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

13.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/54

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zmena programu na podporu štrukturálnych reforiem a nové rozpočtové nástroje pre eurozónu

(2018/C 247/09)

Hlavná spravodajkyňa:

Olga ZRIHEN (BE/SES), poslankyňa Valónskeho parlamentu

Referenčné dokumenty:

Oznámenie o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie

[COM(2017) 822 final]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/825 s cieľom zvýšiť finančné krytie programu na podporu štrukturálnych reforiem a upraviť jeho všeobecný cieľ

[COM(2017) 825 final]

Na vedomie:

Oznámenie – Ďalšie kroky na ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie: časový plán

[COM(2017) 821 final]

I.   NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/825 s cieľom zvýšiť finančné krytie programu na podporu štrukturálnych reforiem a upraviť jeho všeobecný cieľ [COM(2017) 825 final]

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Program na podporu štrukturálnych reforiem bol vytvorený s cieľom posilniť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu administratívnych a štrukturálnych reforiem zameraných na udržanie rastu, a to aj prostredníctvom efektívneho a účinného využívania zdrojov Únie. Podporu v rámci tohto programu poskytuje Komisia, a to na základe žiadosti členského štátu , a na celý rad oblastí politiky . Budovanie odolných hospodárstiev, ktoré sú založené na pevných hospodárskych a sociálnych štruktúrach, ktoré členským štátom umožňujú efektívne absorbovať otrasy a rýchlo sa po nich zotaviť, prispieva k hospodárskej a  sociálnej súdržnosti. Realizácia inštitucionálnych, administratívnych a rast udržiavajúcich štrukturálnych reforiem je vhodným prostriedkom na dosiahnutie takéhoto rozvoja.

Program na podporu štrukturálnych reforiem bol vytvorený s cieľom posilniť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu administratívnych a štrukturálnych reforiem zameraných na udržanie rastu , ktoré sú dôležité na uskutočnenie cieľov Zmluvy o EÚ a priamo súvisia s právomocami EÚ, a to aj prostredníctvom efektívneho a účinného využívania zdrojov Únie. Podporu v rámci tohto programu poskytuje Komisia, a to na základe žiadosti členského štátu. Budovanie odolných hospodárstiev, ktoré sú založené na pevných hospodárskych a sociálnych štruktúrach, ktoré členským štátom umožňujú efektívne absorbovať otrasy a rýchlo sa po nich zotaviť, by malo prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Základným predpokladom úspechu projektu je prijatie zodpovednosti za štrukturálne reformy významné pre EÚ na miestnej úrovni, najmä prostredníctvom miestnych a regionálnych orgánov a sociálnych partnerov.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Posilňovanie hospodárskej a  sociálnej súdržnosti prostredníctvom posilňovania štrukturálnych reforiem má zásadný význam pre úspešnú účasť v hospodárskej a menovej únii. Uvedené má zásadný význam pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, v rámci ich prípravy na členstvo v eurozóne.

Posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti zavádzaním štrukturálnych reforiem , ktoré sú relevantné pre EÚ, má zásadný význam pre úspešnú účasť a  väčšiu konvergenciu v hospodárskej a menovej únii. Uvedené má zásadný význam pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, v rámci ich prípravy na členstvo v eurozóne.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Takisto je nutné uviesť, že akcie a činnosti programu môžu podporovať reformy, ktoré môžu členským štátom, ktoré si želajú prijať euro, pomôcť pripraviť sa na členstvo v eurozóne.

 

Zdôvodnenie

Nadbytočné vzhľadom na odôvodnenie 3.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V záujme uspokojenia rastúceho dopytu členských štátov po podpore, ako aj so zreteľom na nutnosť podporiť štrukturálne reformy v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, by sa mal zvýšiť finančný prídel na program na takú úroveň, aby to postačovalo na to, aby bola Únia schopná poskytovať podporu, ktorá zodpovedá potrebám žiadajúcich členských štátov.

V záujme uspokojenia rastúceho dopytu členských štátov po podpore, ako aj so zreteľom na nutnosť podporiť v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, štrukturálne reformy relevantné pre EÚ , by sa mal použitím nástroja flexibility podľa článku 11 súčasného viacročného finančného rámca zvýšiť finančný prídel na program na takú úroveň, aby to postačovalo na to, aby bola Únia schopná poskytovať podporu, ktorá zodpovedá potrebám žiadajúcich členských štátov.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„Článok 4

„Článok 4

Všeobecný cieľ

Všeobecný cieľ

Všeobecným cieľom programu je prispieť k inštitucionálnym, administratívnym a rast udržujúcim štrukturálnym reformám v členských štátoch tým, že sa vnútroštátnym orgánom poskytne podpora na opatrenia zamerané na reformu a posilnenie inštitúcií, správu, verejno-administratívny a hospodársky a sociálny sektor v reakcii na hospodárske a sociálne výzvy s cieľom zvýšiť súdržnosť, konkurencieschopnosť, produktivitu, udržateľný rast, vytváranie pracovných miest a investície, čo bude takisto znamenať prípravu na účasť v eurozóne, a to najmä v kontexte procesov správy hospodárskych záležitostí, a to aj prostredníctvom poskytovania pomoci v záujme efektívneho, účinného a transparentného čerpania prostriedkov Únie.“

Všeobecným cieľom programu je prispieť v členských štátoch k inštitucionálnym, administratívnym a rast udržujúcim štrukturálnym reformám , ktoré prinášajú európsku pridanú hodnotu v oblastiach politiky spadajúcich do spoločnej právomoci EÚ a členských štátov a ktoré nie sú zatiaľ podporované žiadnym programom technickej pomoci, a to tým, že sa verejným orgánom členských štátov poskytne podpora na opatrenia zamerané na reformu a posilnenie inštitúcií, správu, verejno-administratívny a hospodársky a sociálny sektor v reakcii na hospodárske a sociálne výzvy s cieľom zvýšiť súdržnosť, konkurencieschopnosť, produktivitu, udržateľný rast, vytváranie pracovných miest a investície, čo bude takisto znamenať prípravu na účasť v eurozóne, a to najmä v kontexte procesov správy hospodárskych záležitostí, a to aj prostredníctvom poskytovania pomoci v záujme efektívneho, účinného a transparentného čerpania prostriedkov Únie.“

Pozmeňovací návrh 6

Nový článok 1 ods. 1a

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

Článok 5 ods. 2

 

Osobitné ciele stanovené v odseku 1 sa týkajú oblastí politiky súvisiacich so súdržnosťou, konkurencieschopnosťou, produktivitou, inováciami, inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom, s pracovnými miestami a s investíciami, akými sú najmä jedna alebo viaceré z týchto oblastí:

 

a)

riadenie verejných financií a aktív, rozpočtový proces, riadenie dlhu a správa príjmov;

 

b)

inštitucionálna reforma a  efektívna a na služby orientovaná verejná správa, podľa potreby vrátane zjednodušenia pravidiel, účinný právny štát, reforma súdnictva a posilnenie boja proti podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí;

 

c)

podnikateľské prostredie (vrátane MSP), reindustrializácia, rozvoj súkromného sektora, investície, verejná účasť v podnikoch, privatizačné procesy, obchod a priame zahraničné investície, hospodárska súťaž a verejné obstarávanie, udržateľný rozvoj odvetví a podpora inovácie a digitalizácia;

 

d)

vzdelávanie a odborná príprava; politiky trhu práce vrátane sociálneho dialógu, vytváranie pracovných miest; boj proti chudobe; podpora sociálneho začlenenia; sociálne zabezpečenie a systémy sociálneho zabezpečenia; verejné zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti; ako aj súdržnosť, azyl, migrácia a politika v oblasti hraníc;

 

e)

politiky zamerané na vykonávanie opatrení týkajúcich sa klímy, podpora energetickej efektívnosti a dosiahnutie energetickej diverzifikácie, ako aj politiky v oblasti poľnohospodárstva, rybárstva a udržateľného rozvoja vidieckych oblastí;

 

f)

politiky finančného sektora vrátane podpory finančnej gramotnosti, finančnej stability, prístupu k financovaniu a poskytovania úverov reálnej ekonomike; získavanie, poskytovanie a monitorovanie kvality údajov a štatistík a politiky zamerané na boj proti daňovým únikom.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

V súvislosti so zmenou nariadenia o programe na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2018 – 2020

1.

 súhlasí s východiskom tohto programu podpory, ktorého cieľom je poskytovať na dobrovoľnom základe a na požiadanie technickú pomoc pri štrukturálnych reformách v členských štátoch. Podľa jeho názoru by sa však rozsah pôsobnosti týchto štrukturálnych reforiem oprávnených na podporu EÚ mal obmedziť na tie oblasti politiky, ktoré majú vplyv na realizáciu cieľov Zmluvy o EÚ a priamo súvisia s právomocami EÚ. VR odmieta akékoľvek návrhy na financovanie nešpecifikovaných štrukturálnych reforiem v členských štátoch, ak sa najprv nevypracovalo posúdenie európskej pridanej hodnoty týchto reforiem a ak priamo nesúvisia s právomocami prislúchajúcimi EÚ na základe zmluvy. V tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 1. februára 2018, v ktorom odmieta návrh Komisie zo 6. decembra 2017 (1) týkajúci sa nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach;

2.

 súhlasí s Komisiou, že jedným z hlavných cieľov programu podpory by malo byť zlepšenie administratívnej kapacity na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni správy v žiadajúcich členských štátoch. Zdôrazňuje, že pri navrhovaní a vykonávaní reforiem, je dôležité viacúrovňové riadenie a prístup vychádzajúci z miestnych daností;

3.

 požaduje jednotný súbor usmernení týkajúcich sa všetkých nástrojov financovaných EÚ zameraných na zlepšenie administratívnych štruktúr, ktorý umožní účinnú koordináciu s existujúcimi programami technickej pomoci na úrovni EÚ a prijímajúcich členských štátov, ako to požaduje aj Európsky dvor audítorov;

4.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila kvantitatívne a kvalitatívne dôkazy o kapacite programu splniť tieto úlohy. Zdôrazňuje, že program na podporu štrukturálnych reforiem by sa ako program technickej podpory mal po roku 2020 stať trvalým len vtedy, ak jeho výsledky v rokoch 2017 – 2020 budú posúdené kladne;

5.

 zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdelenie právomocí a kompetencií v jednotlivých členských štátoch a na odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sú často adresované miestnym a regionálnym orgánom, musí byť program prístupný pre tieto orgány;

6.

 víta skutočnosť, že Komisia navrhuje zvýšiť rozpočet zmeneného programu na podporu štrukturálnych reforiem použitím nástroja flexibility podľa článku 11 súčasného viacročného finančného rámca;

V súvislosti so zodpovednosťou za štrukturálne reformy významné pre EÚ a ich financovaním

7.

 zdôrazňuje, že existuje mnoho prekážok správneho plánovania a realizácie štrukturálnych reforiem významných pre EÚ v členských štátoch, vrátane nedostatočného osvojenia, politickej a inštitucionálnej zložitosti reforiem, možných negatívnych vplyvov na určité sociálne skupiny a územia, chýbajúceho fiškálneho priestoru umožňujúceho znášať náklady reforiem, nedostatočnej administratívnej a inštitucionálnej kapacity a slabej koordinácie medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. Vo všeobecnosti sa prijímanie zodpovednosti za vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny v členských štátoch stále považuje za nedostatočné, čo je čiastočne spôsobené tým, že miestne a regionálne orgány nie sú do procesu plne zapojené ako partneri;

8.

 zdôrazňuje, že významnú úlohu pri zabezpečovaní účinného vykonávania pravidiel a čerpania prostriedkov z fondov EÚ zohrávajú vedomostné centrá, ktoré poskytujú miestnym a regionálnym orgánom bezplatnú technickú pomoc, pokiaľ ide o výklad pravidiel EÚ a využívanie jej fondov. Vyzýva členské štáty, ktoré nemajú takéto vedomostné centrá, aby zvážili ich vytvorenie, a uľahčili tak účinné využívanie nového rozpočtového nástroja;

9.

 zdôrazňuje, že zatiaľ čo niektoré odporúčania pre jednotlivé krajiny sú právne zakotvené prostredníctvom postupov Paktu stability a rastu a postupov pri makroekonomickej nerovnováhe, iné majú skôr politický význam a nie sú právne záväzné. Konštatuje, že ani hrozba sankcií v rámci Paktu stability a rastu a postupov pri makroekonomickej nerovnováhe, ani politická publicita nezabezpečili uspokojivé vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a väčšie stotožnenie s reformami; Požaduje prístup zdola nahor, ktorý sa dosiahne zapojením miestnych a regionálnych orgánov a pomôže im lepšie sa s reformami stotožniť;

10.

 konštatuje, že hoci koordinácia hospodárskej politiky v EÚ je nesporne dôležitá, treba overiť, či finančné stimuly a záväzky plánované v súvislosti s niektorými reformami v členských štátoch majú skutočne príslušný právny základ v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Okrem toho má pochybnosti o zámere vyčleniť značné finančné prostriedky na nástroj, ktorý poskytuje pomoc na čisto dobrovoľnej báze a spočíva na nejasnom systéme výberu a validácie žiadostí, čo by mohlo byť problematické z hľadiska tematických priorít, rozpočtového plánovania a spravodlivej územnej rovnováhy;

11.

 okrem toho zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasné rozdelenie právomocí mnohé štrukturálne reformy EÚ zasahujú do oblastí spoločných právomocí celoštátnej a nižších vnútroštátnych úrovní správy. Aby sa predišlo porušovaniu zásady subsidiarity a proporcionality, musia členské štáty svoje regionálne a miestne orgány verejnej správy zapájať do navrhovania a uplatňovania štrukturálnych reforiem ako stálych partnerov;

12.

 vyjadruje preto poľutovanie nad návrhom Komisie, že na reformných záväzkoch a finančných stimuloch sa bilaterálne dohodne Komisia a národné vlády a že budú uplatňované v kontexte európskeho semestra bez toho, aby bola oficiálne zapojená regionálna alebo miestna úroveň správy v závislosti od vnútorného rozdelenia právomocí v danom členskom štáte. Skutočne totiž hrozí, že navrhovaný prístup povedie k spochybneniu tohto rozdelenia právomocí a porušeniu zásady subsidiarity a miestnej a regionálnej samosprávy, ako sú definované v príslušných chartách Rady Európy. V diskusnom dokumente o prehĺbení HMÚ, ktorý Komisia zverejnila v máji 2017, sa ako príklad spomínajú okrem iného návrhy v súvislosti s možnosťou dohodnúť sa na záväzných normách na meranie kvality verejných výdavkov. Dohľad nad týmito normami prostredníctvom existujúcich hodnotiacich tabuliek by bol súčasťou európskeho semestra. Keby sa prístup k prostriedkom EÚ podmienil dosiahnutím určitej úrovne týchto noriem, znamenalo by to, že EÚ diktuje svoj prístup a smerovanie v tých oblastiach politiky, v ktorých sa o právomoci delí s nižšími úrovňami správy, čo by bolo porušením zásady subsidiarity;

13.

 okrem toho ľutuje, že kritériá posudzovania plnenia reformných záväzkov a vyplatenie tranží financovania stanovuje a spravuje len Komisia, bez zapojenia orgánov členských štátov. Konštatuje, že, pokiaľ ide o kritériá posudzovania, návrh nie je dostatočne transparentný a že tieto kritériá nemôžu vychádzať z odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sa väčšinou vymedzujú bez cieľov, medzníkov a ustanovení týkajúcich sa systematického monitorovania. Domnieva sa, že finančné stimuly EÚ by nemali vyvolávať dojem, že európska alebo národná úroveň sa usilujú obchádzať demokratické postupy alebo že ide o finančné vydieranie;

14.

 ľutuje, že Komisia neposkytuje žiaden základ a usmernenia v súvislosti s tým, ako by sa navrhované finančné stimuly mali vyčísliť, uznáva však, že kvantifikácia krátkodobých nákladov na reformy môže byť veľmi rozmanitá, podľa toho, či sa zohľadňujú len administratívne náklady (navrhnutie, zavedenie a budovanie kapacít) alebo aj sociálne náklady;

15.

 zdôrazňuje, že reformné záväzky by mali vychádzať z realistického posúdenia inštitucionálnych a administratívnych kapacít príslušných verejných orgánov a zahŕňať vhodné stratégie zlepšovania administratívnych štruktúr. Treba prihliadať na to, že podmienky z hľadiska administratívnych štruktúr sú v jednotlivých členských štátoch a regiónoch EÚ odlišné, ako na to VR poukázal vo svojej analýze odporúčaní pre jednotlivé krajiny z územného hľadiska;

16.

 konštatuje, že ďalšie politiky EÚ pomáhajú presadzovať štrukturálne reformy. Napríklad európske štrukturálne a investičné fondy prostredníctvom ex ante kondicionalít, pokiaľ sa týkajú uplatňovania predpisov EÚ, zlepšovania administratívnych štruktúr a, prostredníctvom tematickej koncentrácie, zavádzania reforiem spadajúcich do rámca stratégie Európa 2020. Zdôrazňuje preto, že je nevyhnutné vytvoriť politický rámec, ktorý nadviaže na stratégiu Európa 2020, aby mohla tematická koncentrácia pokračovať v nasledujúcom programovom období. Zdôrazňuje, že tento nový rámec musí byť založený na novej územnej vízii, ktorou sa zaktualizuje koncepcia územného rozvoja z roku 1999 (2);

17.

 takisto trvá na tom, že akékoľvek ďalšie prepojenie medzi štrukturálnymi reformami EÚ a politikou súdržnosti by si vyžadovalo, aby sa európsky semester zdemokratizoval na úrovni EÚ a doplnil o kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov v snahe zaistiť väčšiu účinnosť tohto procesu a získať preň väčšiu podporu. (3) Zdôrazňuje, že zásady subsidiarity, proporcionality, partnerstva a viacúrovňového riadenia by mali byť spoločným základom politiky súdržnosti a ďalších politík EÚ, ktoré podporujú štrukturálne reformy;

18.

 opakuje svoju požiadavku, aby sa nové rozpočtové nástroje HMÚ financovali bez vytláčania súkromných investícií a iných systémov verejného financovania, napríklad financovania z prostriedkov politiky súdržnosti EÚ;

19.

 sa domnieva, že návrh na finančné stimuly na štrukturálne reformy prezentovaný v oznámení nie je dostatočným základom, z ktorého môžu vychádzať potrebné legislatívne návrhy. Ľutuje, že Komisia nevykonala pred jeho zverejnením žiadne posúdenie vplyvu ani konzultáciu so zainteresovanými stranami;

20.

 s poľutovaním konštatuje, že návrh na pilotnú fázu testovania nového nástroja na realizáciu reforiem v rokoch 2018 – 2020 a príslušné zmeny v nariadení o SRSP a nariadení o spoločných ustanoveniach sú v rozpore s avizovaným zverejnením návrhu nového viacročného finančného rámca v máji 2018;

21.

 preto navrhuje, aby sa pri rozvíjaní nástroja finančnej podpory na podporu štrukturálnych reforiem zohľadnili tieto zásady:

—

rozpočtová podpora pre štrukturálne reformy na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a spadajúca do rozsahu pôsobnosti politiky súdržnosti by sa mala poskytovať prostredníctvom budúcich programov EŠIF, pričom treba dodržiavať zásady subsidiarity, partnerstva a viacúrovňového riadenia namiesto vytvorenia samostatného programu financovania;

—

podiel pre politiku súdržnosti v budúcom VFR musí zostať na rovnakej úrovni ako v súčasnosti s cieľom zabezpečiť účinnosť politiky a treba sa vyhnúť čerpaniu prostriedkov z EŠIF na financovanie štrukturálnych reforiem;

—

financovanie štrukturálnych reforiem, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti politiky súdržnosti, z prostriedkov EÚ by sa malo podporovať poskytovaním úverov, nie grantov;

—

spôsob stanovenia štrukturálnych reforiem a rozhodovania o nich treba prehodnotiť zahrnutím miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra. Umožnilo by to doplniť do európskeho semestra „územný rozmer“ a ľahšie zohľadniť územnú rozmanitosť v Európe a taktiež by to zabezpečilo plnú účasť miestnych a regionálnych orgánov na národných programoch reforiem a pomohlo rešpektovať rozdelenie právomocí v EÚ;

—

každý návrh financovania štrukturálnych reforiem zo zdrojov EÚ musí zahŕňať hodnotenie vplyvu ex ante a konzultácie so zainteresovanými stranami a malo by zahŕňať ustanovenia o hodnotení v polovici obdobia;

Rozpočtové nástroje pre členské štáty, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny a pre bankovú úniu

22.

 konštatuje, že predpokladom pre členské štáty, ktoré majú prijať euro, sú odolné hospodárske štruktúry a vysoký stupeň udržateľnej konvergencie. Víta návrh vytvoriť nástroj konvergencie s cieľom podporiť členské štáty v tomto úsilí. Naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila príslušné úlohy nástroja konvergencie, programu na podporu štrukturálnych reforiem, EŠIF a kohézneho fondu;

23.

 opakuje svoju podporu dokončeniu bankovej únie. Konštatuje, že členské štáty sa zatiaľ nedohodli na fiškálnom zabezpečovacom mechanizme, ak sa jednotný fond na riešenie krízových situácií ukáže ako nedostatočný. Víta návrh Komisie vytvoriť úverovú linku alebo záruky v rámci budúceho európskeho menového fondu;

Stabilizačná funkcia na ochranu investícií pred veľkými asymetrickými otrasmi

24.

 opakuje, že rozdiely v hospodárskych cykloch členských štátov vyplývajúce zo štrukturálnych faktorov by sa mohli zmierniť prostredníctvom zriadenia nástroja EÚ na zvládanie asymetrických otrasov. Súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o kritériá, ktoré stabilizačná funkcia musí spĺňať;

25.

 opakuje svoj názor, že ak má byť akákoľvek potenciálna podpora efektívna, nemala by sa prekrývať s existujúcimi nástrojmi, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ale mala by ich skôr dopĺňať;

26.

 súhlasí s Komisiou, že fiškálna kapacita by mala byť dostatočne veľká na to, aby bola efektívna; opätovne však nesúhlasí s tým, aby sa fiškálna kapacita eurozóny stala rozpočtovou položkou eurozóny v rozpočte EÚ, ak strop vlastných zdrojov zostane stanovený na súčasnej úrovni 1,23 % HND EÚ s cieľom zabrániť efektu vytláčania, pokiaľ ide o EŠIF a iné politiky EÚ;

27.

 zdôrazňuje, že stabilizačná funkcia, ktorá v nepriaznivých obdobiach umožňuje chrániť úroveň verejných investícií pred veľkými asymetrickými otrasmi, má mimoriadny význam pre miestne a regionálne orgány. Domnieva sa, že návrh európskeho programu ochrany investícií by mohol byť prvým krokom na ceste k takejto stabilizačnej funkcii;

28.

 zdôrazňuje význam „stabilizačnej funkcie“ politiky súdržnosti, ktorá v spojení s prvkami flexibilizácie, ako je zvýšenie miery spolufinancovania EÚ a modulácia predbežného financovania, zohrávala dôležitú úlohu v úsilí zachovať verejné investície v regiónoch, ktoré zasiahli asymetrické hospodárske otrasy;

29.

 konštatuje, že navrhovaný európsky program ochrany investícií by začať úvermi, relatívne malou grantovou súčasťou a poistným mechanizmom na základe dobrovoľných príspevkov členských štátov; zdôrazňuje, že program by sa mohol ukázať ako obmedzene použiteľný pre členské štáty s príliš malým fiškálnym priestorom, pre ktoré môže byť zložité požičať si v časoch krízy;

30.

 vyzýva Komisiu, aby navrhla stabilizačné systémy založené na grantoch alebo poistení, ako napríklad fond pre nepriaznivé obdobia;

31.

 očakáva ohlásené národné investičné platformy, v ktorých budú miestne a regionálne orgány zohrávať dôležitú úlohu, a to na základe ich skúseností s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a EFSI.

V Bruseli 22. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1)  COM(2017) 826 final.

(2)  CdR 4285/2015.

(3)  CdR 5386/2016.

Top