23.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 176/51

1.

poukazuje na význam politiky súdržnosti Európskej únie pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie. Hoci jedna tretina prostriedkov z rozpočtu EÚ sa vyčlenila na dosiahnutie tohto cieľa stanoveného v článkoch 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zatiaľ sa nevyužil celý potenciál tejto politiky. V záujme budúcnosti Európy musí byť zjednodušenie fondov súčasťou zreformovanej a vylepšenej politiky súdržnosti;

2.

víta konštruktívny charakter odporúčaní skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie EŠIF po roku 2020 a jasné vyjadrenie, že úsilie o ich zjednodušenie je úlohou všetkých strán zapojených do vykonávania a správy fondov – Komisie, spoluzákonodarcov, členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov;

3.

víta skutočnosť, že mnohé odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie EŠIF po roku 2020 sú v súlade s jeho postojmi, ktoré už skôr vyjadril (1). Opakuje tiež, že vykonávanie politiky súdržnosti sa miestnych a regionálnych orgánov priamo týka, pretože sú prijímateľmi a v mnohých prípadoch aj orgánom priamo zapojeným do riadenia jej vykonávania;

4.

poznamenáva, že hoci závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie EŠIF prinášajú rad pozitívnych návrhov, v žiadnom prípade nemožno povedať, že ich realizáciou sa proces zjednodušovania ukončí. Ostáva ešte celý rad veľmi dôležitých oblastí a čiastkových problémov, ktoré sa v záveroch skupiny na vysokej úrovni neriešia alebo sa riešia iba čiastočne. V tejto súvislosti preto odkazuje na svoje stanovisko na tému Zjednodušenie EŠIF z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov z októbra 2016, ktoré sa touto problematikou podrobne zaoberá;

5.

opätovne vyzýva, aby sa prostredníctvom novej územnej stratégie aktualizovala Európska koncepcia územného rozvoja z roku 1999. Táto stratégia by sa prostredníctvom miestne orientovaného prístupu mohla použiť v programovom období po roku 2020 a pomôcť v tom, aby sa finančné prostriedky EÚ použili priamo na mieste;

6.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa uplatňovaním zásady partnerstva nadviazalo na doteraz získané skúsenosti a kapacity a uľahčilo sa vykonávanie modelu spoločného riadenia po roku 2020. Zásada partnerstva stanovená v európskom kódexe správania pre partnerstvo zostáva kľúčovým prostriedkom na zabezpečenie zapojenia všetkých partnerov, vrátane miestnych a regionálnych samospráv, do všetkých programových fáz. Systém realizácie musí byť založený aj na väčšej dôvere medzi všetkými zainteresovanými aktérmi (orgány na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej a regionálnej úrovni);

7.

žiada, aby sa prijal nový spoločný strategický rámec, ktorý sa bude vzťahovať na všetky politiky a fondy EÚ s územným rozmerom, a podporuje cieľ spoločných horizontálnych pravidiel, aby sa uľahčila interakcia medzi fondmi EŠIF (jednotný súbor pravidiel). Zdôrazňuje, že ak sa rámec vzťahuje len na fondy EŠIF, ale nie na iné fondy s územným rozmerom, ako je tomu v súčasnosti, implementácia koncovými používateľmi je náročnejšia a tento rámec nie je užitočný do takej miery, do akej by mohol byť. Finančné prostriedky vyčlenené na obmedzený zoznam oblastí politiky by sa mali vyberať v rámci spoločnej európskej ponuky, ktorá sa môže líšiť podľa regiónu v závislosti od potrieb jeho rozvoja a cieľov EÚ;

8.

súhlasí s tým, že medzi fondmi EŠIF a centrálne riadenými fondmi je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky. Výslovne súhlasí s tým, že je potrebné preskúmať realizovateľnosť zavedenia štandardnej výnimky z pravidiel štátnej pomoci na časť finančných prostriedkov alebo na všetky finančné prostriedky z EŠIF, pričom pripomína svoje predchádzajúce závery, najmä v súvislosti so zásadou proporcionality;

9.

podporuje cieľ širšie uplatňovať zásadu diferenciácie v záujme zníženia zaťaženia, účinnejšieho vynakladania prostriedkov a presadzovania miestne orientovaného prístupu;

10.

žiada riešenia, ktoré budú viac prispôsobené danému programu s prihliadnutím na kapacity inštitúcií v rámci a mimo implementačnej štruktúry EŠIF, na druhy poskytovanej podpory, ako aj na ďalšie faktory;

11.

navrhuje, aby sa medzi Komisiou, členskými štátmi a mestami a regiónmi zintenzívnil dialóg týkajúci sa účinného navrhovania a ľahko použiteľných opatrení na zjednodušenie vykonávania novej generácie EŠIF po roku 2020;

12.

žiada, aby sa posudzovanie územného vplyvu na európskej úrovni používalo ako nástroj na meranie výhod plynúcich zo zjednodušenia EŠIF;

13.

vyjadruje dôraznú podporu analýze, ktorú skupina na vysokej úrovni predstavila, a ktorá sa týka významných prínosov modelu spoločného riadenia pre účinné plnenie politiky súdržnosti podporovaním zodpovednosti národných, regionálnych a miestnych orgánov a umožnením uznania regionálnych osobitostí a miestne orientovaného prístupu. Model spoločného riadenia má pozitívny vplyv nielen na fondy EŠIF, ale aj na iné oblasti politiky vrátane pozitívneho vedľajšieho účinku z hľadiska posilnenia dobrej správy vecí verejných, väčšej podpory občanov a väčšieho demokratického zapojenia;

14.

podporuje cieľ zabezpečiť účinné uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality, aby sa v tejto súvislosti umožnilo a podporovalo skutočné viacúrovňové riadenie, ktoré si vyžaduje primerané posilnenie postavenia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj Komisie a členských štátov v podobe skutočného partnerstva;

15.

zdôrazňuje, že by sa mala posilniť dôvera v schopnosť prijímateľov, ktorými sú regionálne a celoštátne správne orgány, riadiť a využívať tieto fondy rozumným a účinným spôsobom. Vďaka spoločnému riadeniu je Európa bližšie k svojim občanom a miestne potreby sú prepojené s európskymi cieľmi;

16.

poukazuje na to, že úspech systému spoločného riadenia čiastočne závisí od úplného prevzatia zodpovednosti všetkých strán za zásadu partnerstva, a v plnej miere podporuje návrhy skupiny na vysokej úrovni týkajúce sa základného charakteru účinného využívania partnerstva, ktoré sa musí po roku 2020 posilniť;

17.

domnieva sa, že je potrebný širší prístup k partnerstvu, ktorý by sa mal začleniť do európskeho semestra (európsky rámec správy ekonomických záležitostí). Opätovne žiada, aby sa zaviedol kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra (2). Žiada tiež, aby Európska komisia zabezpečila, že zásady kódexu správania pre partnerstvo budú v rámci fondov EŠIF záväznou súčasťou právnych predpisov po roku 2020, aby sa z legislatívneho hľadiska zabezpečilo ich jasné postavenie. Požaduje tiež formálnejšie záväzky dotknutých strán v oblasti vykonávania;

18.

upozorňuje na zistenie skupiny na vysokej úrovni, podľa ktorého nastáva tendencia, keď sa zodpovednosť za vykonávanie mnohých iných cieľov politiky EÚ prenáša na politiku súdržnosti, čo je problematické a vedie k situácii, keď sa riadiace orgány de facto stávajú subjektmi, ktoré vykonávajú čoraz väčší počet iných politík EÚ;

19.

podporuje návrh skupiny na vysokej úrovni preskúmať úlohu riadiaceho a kontrolného systému EŠIF v dodržiavaní pravidiel, ktoré sa netýkajú EŠIF;

20.

schvaľuje, že skupina na vysokej úrovni kladie dôraz na vzájomne sa doplňujúcu povahu každého jedného fondu patriaceho k EŠIF, ktoré iba spoločne môžu dosiahnuť cieľ politiky súdržnosti zakotvený v zmluvách;

21.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby existujúce EŠIF (EFRR, ESF, EPFRV, Kohézny fond, Európsky fond rybného hospodárstva) zostali spolu, pretože každý jeden fond tvoriaci súčasť EŠIF prispieva k plneniu úloh iných fondov, a aby sa po roku 2020 koordinovali prostredníctvom spoločných pravidiel a ustanovení;

22.

žiada, aby sa vytvoril nový spoločný strategický rámec, ktorý by sa vzťahoval na všetky oblasti politiky EÚ a fondy s územným rozmerom. Takýto rámec by zabezpečil strategické zosúladenie, súčinnosť a rovnaké zaobchádzanie s finančnými nástrojmi a predišlo by sa vďaka nemu administratívnemu zaťaženiu;

23.

pripomína svoje odporúčania, podľa ktorých by sa mali v rámci rôznych EŠIF uplatňovať rovnaké pravidlá a zdôrazňuje, že všetky horizontálne podmienky by sa mali stanoviť výlučne v jednom všeobecnom súbore pravidiel, pričom v nariadeniach týkajúcich sa konkrétneho fondu by sa mali stanoviť iba pravidlá týkajúce sa obsahu programu a podávania správ;

24.

víta odporúčanie skupiny na vysokej úrovni, aby sa zvážila možnosť samostatného nariadenia o správe EŠIF (jednotný súbor pravidiel), pričom berie na vedomie aj návrh na uplatniteľnosť v celom v období financovania v záujme lepšej regulačnej istoty a stability;

25.

súhlasí s tým, že vzhľadom na ťažkosti s vykonávaním existujúcich ustanovení nariadenia o spoločných ustanoveniach je potrebné ďalšie zjednodušenie programov financovaných z viacerých fondov a integrované prístupy (ako sú integrované územné investície). V tejto súvislosti odkazuje na svoje stanovisko o integrovaných územných investíciách (3), v ktorom sa uvádzajú pozitívne výsledky, ktoré možno dosiahnuť na miestnej úrovni, ak sa využije ich plný potenciál;

26.

víta uznanie potreby vyvážiť lepšie zosúladenie európskych pravidiel financovania a potrebu poskytnúť väčší priestor na zosúladenie s vnútroštátnymi pravidlami, čo zdôraznil vo svojom stanovisku na tému Zjednodušenie EŠIF z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov;

27.

uvádza, že fondy EÚ by sa mali čerpať prostredníctvom existujúcich administratívnych mechanizmov členského štátu. Vnútroštátne pravidlá a systémy (vrátane štátnych orgánov auditu a štátnych orgánov ochrany hospodárskej súťaže) by sa mali využívať čo najviac, pretože najjednoduchšie pravidlá sú také pravidlá, ktorých nie je veľa a ktoré sú pokiaľ možno totožné s pravidlami uplatňovanými v členských štátoch;

28.

potvrdzuje, že podporuje všeobecný cieľ, ktorý skupina na vysokej úrovni opísala, a ktorý sa týka rovnakého posudzovania a rovnakých podmienok pre programy v rámci EŠIF a centrálne riadené fondy;

29.

súhlasí s názorom skupiny na vysokej úrovni, že súčasný rozdiel v posudzovaní EŠIF, pokiaľ ide o štátnu pomoc a verejné obstarávanie, nie je vlastnou súčasťou modelu spoločného riadenia. Hlavnou zásadou by malo byť, že pri projektoch financovaných z EŠIF by sa nemali uplatňovať reštriktívnejšie pravidlá, ako sa uplatňujú pri podobných projektoch v rámci centralizovaného riadenia EÚ;

30.

zdôrazňuje, že v regulačnom rámci na obdobie po roku 2020 je potrebné dať nový impulz súčinnosti medzi EŠIF a centrálne riadenými programami aj v kontexte medziregionálnej spolupráce. Zdôrazňuje aj pozitívny vplyv účinného zjednodušenia a väčšej flexibility riadenia EŠIF na vykonávanie stratégií inteligentnej špecializácie; medziregionálna spolupráca by sa v tejto súvislosti mohla uľahčiť pomocou opatrení, ako je uplatňovanie zjednodušených metód oprávnenia zameraných na výsledky alebo využívanie jednotkových nákladov, ako sa uvádza v stanovisku VR na tému Stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3): vplyv na regióny a medziregionálnu spoluprácu  (4);

31.

zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť pravidlá štátnej pomoci a pravidlá verejného obstarávania uplatňované na EŠIF s pravidlami, ktoré sa uplatňujú na centrálne riadené programy. Opätovne žiada posúdiť, či je možné, aby sa z postupov štátnej pomoci po roku 2020 vyňali niektoré alebo všetky výdavky z EŠIF. V tejto súvislosti s potešením konštatuje, že skupina na vysokej úrovni zohľadnila jeho odporúčania o potrebe spoločného vymedzenia pojmov na porovnávanie a kombinovanie fondov;

32.

víta, že skupina na vysokej úrovni kladie dôraz na to, že je mimoriadne dôležité, aby legislatívne návrhy Komisie týkajúce sa rámca pre EFŠI na obdobie po roku 2020, vrátane ich jasného a jednotného výkladu, boli predložené a schválené aspoň šesť mesiacov pred začiatkom nového programového obdobia, pričom pripomína vážne prevádzkové problémy, s ktorými sa stretávali miestne a regionálne orgány a závery, ktoré by všetky zúčastnené strany mali vyvodiť v spojitosti s oneskoreniami, ku ktorým dochádzalo na začiatku súčasného programového obdobia. Návrhy týkajúce sa EŠIF by sa mali formálne predložiť čo najskôr;

33.

odporúča, aby sa so zreteľom na budúce koncipovanie partnerských dohôd prehodnotila potreba a účel partnerskej dohody alebo rovnocenného dokumentu na úrovni členských štátov, pričom je nevyhnutné, aby sa v budúcnosti takéto dohody zameriavali na celkovú stratégiu (zabránenie prekrývaniu programov), všeobecné ex ante kondicionality, ako aj na kondicionality, ktoré súvisia s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny (ktoré sú v právomoci členského štátu), a na vymedzenie tematického zamerania a úlohu celoštátnych koordinačných orgánov, ktoré majú zohrávať úlohu pri vykonávaní v danom členskom štáte;

34.

žiada zjednodušenie strategických programových dokumentov po roku 2020, pričom poukazuje na to, že na mnohé konkrétne odporúčania predložené v jeho stanovisku o výsledku rokovaní o partnerských dohodách a operačných programoch sa prihliadlo v odporúčaniach na obdobie po roku 2020. Výbor predovšetkým súhlasí s požiadavkou skupiny na vysokej úrovni, pokiaľ ide o väčšiu flexibilitu pri programovaní, aby sa umožnilo rýchlejšie prispôsobenie operačných programov;

35.

navrhuje, aby bez predchádzajúceho povolenia Komisie bolo možné časť rozpočtových prostriedkov presúvať medzi prioritnými oblasťami (napríklad 10 %, ako to bolo možné na konci programového obdobia 2007 – 2013);

36.

potvrdzuje, že pre koherentné a strategické programovanie je zásada tematického zamerania dôležitá, a zároveň poznamenáva, že celkový koherentný systém tematického zamerania po roku 2020 by mal tiež umožňovať účinnú aplikáciu integrovaných riešení na miestnej a regionálnej úrovni; partneri vrátane miestnych orgánov sa musia vyjadrovať vo fáze programovania, a to aj k integrovaným nástrojom používaným na vykonávanie stratégií udržateľného mestského a územného rozvoja;

37.

súhlasí s dôrazom na posilnenie postavenia miestnych a regionálnych orgánov v tejto súvislosti a zdôrazňuje, že zásadu tematického zamerania je potrebné zosúladiť s prostredím umožňujúcim integrované riešenia na miestnej a regionálnej úrovni. Prepojeniu medzi tematickým zameraním a dôrazom politiky súdržnosti na výsledky, ako aj potrebe zabezpečiť, aby politika súdržnosti po roku 2020 ponúkala integrované, flexibilné a diferencované riešenia problémov sa už venoval vo svojom stanovisku na tému Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020. V stanovisku tiež v záujme posilnenia územného prístupu v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia vyzval na dialóg o spolupráci medzi orgánmi zodpovednými za vykonávanie regionálnej politiky a odvetvových politík v dostatočnom predstihu pred začiatkom ďalšieho obdobia financovania;

38.

víta cieľ, ktorý vytýčila skupina na vysokej úrovni a ktorý sa týka zjednodušenia spoločného súboru ukazovateľov po roku 2020 a zdôrazňuje, že je potrebné zharmonizovať terminológiu a definície, ktoré by umožnili posúdenie a porovnanie výkonnosti jednotlivých fondov;

39.

poukazuje na návrhy konkrétnych opatrení na uľahčenie prechodu do nasledujúceho programového obdobia a zabezpečenie väčšej istoty pre riadiace orgány. Súhlasí s odporúčaním skupiny na vysokej úrovni, aby sa prehodnotila potreba určenia po roku 2020 a žiada, aby sa postup zjednodušil aspoň tak, že do nasledujúceho programového obdobia sa zabezpečí prenos existujúcich určení;

40.

víta všeobecnú zásadu väčšej diferenciácie po roku 2020, ktorá vďaka tomu, že umožňuje individuálnejšie a účinnejšie využívanie EŠIF, môže mať rozhodujúci význam v prípade možného scenára po roku 2020, ktorým by bolo celkové zníženie rozpočtových prostriedkov, okrem iného v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. Diferencovaný prístup vychádzajúci zo zásady subsidiarity nemusí znamenať snahu vymedziť každý detail systému realizácie podľa nariadenia na úrovni EÚ, ale musí sa zakladať na dôvere medzi všetkými zainteresovanými aktérmi, čím by sa konkrétnym spôsobom uplatňovala zásada partnerstva;

41.

konštatuje, že podobné myšlienky prezentoval aj úrad rakúskeho kancelára a môžu byť dôležitým prvkom nadchádzajúceho rakúskeho predsedníctva EÚ v druhom polroku 2018. Preto navrhuje vyzvať rakúske predsedníctvo Rady EÚ na včasnú spoluprácu s VR s cieľom tieto myšlienky podrobnejšie rozvinúť;

42.

zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité zabezpečiť plné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov ako rovnocenných partnerov, a to vo všetkých fázach prvotného procesu rokovaní. Ešte zásadnejší význam bude mať rozšírenejšie uplatňovanie miestne orientovaného prístupu účinnejším zameraním fondov na rôzne potreby územných celkov v celej Únii a poskytnutím prostriedkov regiónom na to, aby mohli rýchlejšie reagovať na neočakávané výzvy alebo núdzové situácie;

43.

odporúča, aby sa v oblasti auditu, podávania správ a kontrol prešlo na diferencovanejší prístup tak, že sa umožní vo väčšej miere používať vnútroštátne pravidlá, a väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o uznávanie kontrol vykonávaných členskými štátmi a postupov členských štátov;

44.

poukazuje na svoju hlavnú myšlienku, podľa ktorej by sa diferencovaný audit mohol uľahčiť a podporiť zmluvami o dôvere medzi EÚ, štátnymi orgánmi auditu a riadiacimi orgánmi; Základný problém v súčasnosti spočíva v tom, že ako reakcia na problémy s vykonávaním v minulosti sa vytvorila kultúra odvrátenia rizika a strach z postihov prevažuje nad skutočnou kultúrou zlepšovania;

45.

pripomína svoj postoj v otázke prijateľnej miery chybovosti (úroveň významnosti), kde zo skúseností vyplýva, že v súvislosti s projektmi v oblasti politiky súdržnosti nie je takáto miera vhodná. Vzhľadom na to, že medzinárodné audítorské štandardy nestanovujú číselné hodnoty, sa domnieva, že tento strop by sa mohol zvýšiť na 5 %. Súčasný prísny systém kontroly, ktorým sa viac zviditeľňujú chyby, vytvára klamlivý dojem, že pri modeli spoločného riadenia sú chyby častejšie;

46.

vyjadruje potešenie nad tým, že sa počíta so zásadou diferencovaného prístupu, keďže v minulosti pri kombinovanom vykonávaní EŠIF a EFSI žiadal hodnotenie ex ante na individuálnom základe. Takýto prístup by mal umožniť významné zníženie záťaže a lepšie zohľadnenie osobitostí implementačného prostredia v danom regióne, a tým uľahčiť miestne orientovaný prístup a podporovať cielené investície;

47.

odporúča zriadenie kontaktného miesta na štátnej/regionálnej úrovni, aby sa prijímateľom poskytla pomoc pri žiadaní o finančné prostriedky z EŠIF, ako aj z iných fondov;

48.

schvaľuje, že skupina na vysokej úrovni uznáva osobitný charakter európskej územnej spolupráce (EÚS) a že odporúča, aby sa súčasný osobitný regulačný rámec pre programy Interreg zachoval aj po roku 2020;

49.

potvrdzuje, že podporuje nariadenie venované vykonávacím ustanoveniam o EÚS, pričom zdôrazňuje, že v dôsledku súčasného komplikovaného právneho a regulačného rámca je nadmerná regulácia (tzv. goldplating) v skutočnosti významnou prekážkou účinného vykonávania EÚS;

50.

požaduje, aby sa vzhľadom na multilaterálny charakter programov európskej územnej spolupráce ex ante kondicionality v tejto oblasti neuplatňovali;

51.

zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu, ktorá by mohla vyplývať z posilnenej územnej spolupráce a odkaz na najnovšie zistenia týkajúce sa strednodobých až dlhodobých dôsledkov z hľadiska celkového hospodárskeho rastu, ako aj z hľadiska hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v prípade, že by sa takáto spolupráca v budúcnosti skôr obmedzila ako zvýšila;

52.

vyzdvihuje zásadnú úlohu a európsku pridanú hodnotu cezhraničnej spolupráce pri prekonávaní rozdeľujúceho vplyvu hraníc a odstraňovaní existujúcich prekážok, ktoré majú vplyv na život obyvateľov pohraničných regiónov. Pripomína dôležitú úlohu projektov „ľudia ľuďom“, a to predovšetkým pre budovanie vzájomnej dôvery a v tejto súvislosti navrhuje, aby boli tzv. fondy malých projektov legitímnou súčasťou budúcich programov cezhraničnej spolupráce tak, aby sa tieto projekty vďaka svojej jednoduchosti a decentralizovanému riadeniu stali dostupné žiadateľom na najnižšej úrovni;

53.

víta návrh, aby sa na programy EÚS nevzťahovala notifikačná povinnosť pri štátnej pomoci. Už v minulosti zdôraznil, že úsilie, ktoré treba vynaložiť na dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci pri programoch európskej územnej spolupráce nie je vo všeobecnosti úmerné riziku narušenia hospodárskej súťaže. Takisto upozornil na problémy týkajúce sa obmedzenia miery spolufinancovania a režimov zodpovednosti (keďže takéto programy zahŕňajú viac ako jeden členský štát) a zdôraznil vnútorný rozpor medzi logikou spolupráce a logikou hospodárskej súťaže a žiadal, aby bola EÚS úplne mimo rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci, ako to už platí v prípade programov spolupráce, ktoré riadi Komisia (napr. Horizont 2020).