2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/57

Spravodajkyňa:

Anne CHASSAGNETTE

Pomocný spravodajca:

Carlos TRIAS PINTÓ

1.1.

Vzhľadom na rastúci počet hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev, ktoré sa dotýkajú Európy, vznikajú otázky v súvislosti s hospodárskym modelom založeným na schéme „vyťažiť, vyrobiť, vlastniť a vyhodiť“.

1.2.

Sme svedkami vzniku hybridného hospodárstva, kde tradičnej štruktúre trhu konkuruje nástup mnohých nových modelov, ktoré menia vzťahy medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi.

1.3.

Okrem ekonomickej návratnosti sa niektoré z týchto nových modelov ako napr. funkčné hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov alebo zodpovedné financovanie snažia alebo tvrdia, že sa snažia riešiť ďalšie problémy rozhodujúce pre ľudí a planétu a ktoré sú kľúčové pre udržateľný rozvoj, ako sú:

1.4.

Pre Európsku úniu (EÚ) predstavuje podpora týchto inovátorov príležitosť, ako sa stať lídrom hospodárskych inovatívnych modelov, ktoré neoddeliteľne spájajú pojmy hospodárskej prosperity, kvalitného sociálneho zabezpečenia a environmentálnej udržateľnosti a vymedzujú „európsku ochrannú známku“. EÚ teda musí byť v tejto otázke ambiciózna.

1.5.

V tomto stanovisku sa preto uvádza týchto 10 odporúčaní:

1.5.1.

Zabezpečiť v rámci EÚ lepšiu koordináciu prác na udržateľnom hospodárstve prostredníctvom vytvorenia stálej štruktúry nového udržateľného hospodárstva. Táto štruktúra by mala prostriedky na hodnotenie a komunikáciu s cieľom sledovať vývoj nových hospodárskych modelov, ktoré majú potenciál pre udržateľný rozvoj a vykonávanie odporúčaní uvedených v tomto dokumente. Takáto štruktúra by uľahčila dialóg medzi rôznymi zainteresovanými stranami na európskej úrovni. EHSV by mohol prispieť k tomuto úsiliu vytvorením strediska na monitorovanie nového hospodárstva, ako to už odporúčal vo viacerých stanoviskách.

1.5.2.

1.5.3.

Je nevyhnutné ubezpečiť sa, že nové modely naozaj spĺňajú kritériá udržateľnosti. Pod rúškom nového udržateľného hospodárstva niektoré subjekty vytvárajú modely, ktoré nie sú nevyhnutne udržateľné vo všetkých aspektoch. Komisia musí zohľadniť nielen príležitosti, ale aj možné riziká a nežiaduce účinky niektorých nových hospodárskych modelov, najmä pokiaľ ide o sociálne otázky, reguláciu práce a nekalú daňovú súťaž.

1.5.4.

EÚ musí povzbudzovať a podporovať vzdelávanie, odbornú prípravu a informovanosť s cieľom zvýšiť povedomie všetkých subjektov o nových udržateľných hospodárskych modeloch a o úlohe udržateľného financovania. Ide o zdôraznenie kompatibility a prípadného napätia a kompromisov, ktoré existujú medzi výzvami týkajúcimi sa udržateľnosti na jednej strane a ekonomickou návratnosťou na druhej strane.

1.5.5.

Komisia by mala analyzovať a dopĺňať (nie nahrádzať) súkromné iniciatívy, ktorých cieľom je výmena osvedčených postupov a skúseností medzi inovátormi prostredníctvom sietí, internetových platforiem, konferencií atď. EHSV už takéto iniciatívy podporuje tým, že spoločne s Európskou komisiou riadi novú platformu o obehovom hospodárstve.

1.5.6.

Verejné orgány EÚ sa musia ubezpečiť, že nositelia nových skutočne udržateľných hospodárskych modelov majú prístup k financovaniu v ich prvých fázach vývoja a následne. Na zabezpečenie privilegovaného prístupu k verejným finančným mechanizmom a/alebo na uľahčenie ich financovania sociálne zodpovednými investormi sú potrebné nástroje a definície.

1.5.7.

Európska komisia by mohla podporovať experimentovanie s novými modelmi prostredníctvom fondu na financovanie inovácií venovaného udržateľným modelom a otvoreného pre verejno-súkromné partnerstvá. EHSV v tejto súvislosti odporúča zavedenie pilotných projektov schopných vytvoriť spoločnú hodnotu a začleniť sa do sietí nového hospodárstva.

1.5.8.

Verejné orgány EÚ musia začleniť subjekty, ktoré sú nositeľmi týchto nových hospodárskych modelov, do už existujúcich odvetvových politík EÚ, aby ich zviditeľnili a vytvorili „pákový efekt“ prospešný pre ich rozšírenie. Preto by mohlo byť zaujímavé v rámci balíka v oblasti mobility, ktorý sa práve pripravuje, podporiť nové modely car-poolingu alebo car-sharingu s cieľom doplniť ponuku verejnej dopravy.

1.5.9.

1.5.10.

Je potrebné prehodnotiť spôsob fungovania finančného sektora tak, aby sa stal udržateľným, a opäť vymedziť pojem rizika, aby na mikro a makro úrovni obsahoval dlhodobé environmentálne, sociálne výzvy, ako aj výzvy v oblasti riadenia. Tohto prehodnotenia sa musia zúčastniť všetky subjekty finančného hodnotového reťazca (spotrebitelia, banky, investori, regulačné orgány, vlády). To umožní lepšie výsledky v oblasti investícií a úverov, pokiaľ ide o očakávania zodpovedných spotrebiteľov. EHSV navrhuje, aby sa vytvorila platforma („hub“), ktorá by spotrebiteľom poskytla objektívne informácie, aby sa mohli zorientovať v týchto témach.

2.

2.1.

Čoraz častejšie sa diskutuje o udržateľnosti nášho hospodárskeho modelu – t. j. o jeho schopnosti reagovať na potreby súčasných generácií bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií reagovať na svoje vlastné potreby (2).

2.2.

Na hospodárskej úrovni, masová nezamestnanosť, ktorá pretrváva v niektorých krajinách, poukazuje na ťažkosti, ktoré majú niektoré kategórie obyvateľstva s prístupom na rýchlo sa vyvíjajúci trh práce. Pokles kúpnej sily a slabý rast niektorých rozvinutých krajín vzbudzujú otázky o cieľoch, ku ktorým by mal smerovať náš hospodársky model.

2.3.

Na sociálnej úrovni sa v dôsledku prehlbovania nerovností natíska otázka týkajúca sa rozloženia a spravodlivého rozdelenia (hospodárskych a prírodných) zdrojov. Vylúčenie jednej časti spoločnosti z výhod plynúcich z rastu nás núti pristúpiť k revízii našich spôsobov riadenia s cieľom zaviesť inkluzívnejší a participatívnejší hospodársky model.

2.4.

Na environmentálnej úrovni zase riziká súvisiace so zmenou klímy spochybňujú našu závislosť od energie, ktorá produkuje viac CO2. Lineárnosť našich systémov výroby a spotreby vedie k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov a k narúšaniu biodiverzity. Znečistenie, ktoré je výsledkom našich hospodárskych činností, má vplyv na životné prostredie a na dobré životné podmienky občanov.

2.5.

2.5.1.

Tieto nové modely, ktoré sa môžu opierať o nové technológie, a najmä o digitálnu technológiu, menia vzťahy medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi, ktorí sa niekedy stávajú „výrobcami-spotrebiteľmi“. Otriasajú určitými tradičnými pojmami, ako je napríklad zamestnanecký pracovný pomer, tým, že ponúkajú flexibilnejšie a delené formy práce. Hoci sú klasifikované ako „nové“, môžu v skutočnosti obnovovať staré postupy.

2.5.2.

Toto stanovisko sa zaoberá všetkými novými hospodárskymi modelmi, ktoré sa okrem snahy o väčšiu ekonomickú návratnosť usilujú alebo tvrdia, že sa usilujú, riešiť ďalšie dôležité problémy trvalo udržateľného rozvoja, ktorými sú:

2.5.3.

Inovatívni podnikatelia, ktorí navrhujú nové hospodárske modely, ktoré by mali byť udržateľnejšie, ponúkajú celú škálu koncepcií, ako sú napríklad obehové hospodárstvo, funkčné hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, hospodárstvo pre spoločné blaho, zodpovedné financovanie. Obohacujú už štruktúrovaný ekosystém podnikateľov, sociálne hospodárstvo, ktoré sa v rámci svojich činností sústreďuje na otázky riadenia a sociálneho a ekologického prínosu. Sociálne hospodárstvo nemožno považovať za „nový“ a „udržateľný“ hospodársky model, vďaka impulzu týchto inovátorov však dochádza k jeho oživeniu. Hoci tieto nové modely nesledujú vždy rovnaký cieľ (niektoré sa zameriavajú na environmentálne aspekty, iné na sociálne aspekty), snažia sa o vytváranie mnohých hodnôt (hospodárskych, sociálnych, environmentálnych), a preto by sa k nim nemalo pristupovať izolovane.

2.6.

EÚ sa musí chopiť príležitosti stať sa lídrom v rámci udržateľného hospodárskeho modelu. Európsky hospodársky model sa musí naďalej pretvárať tak, aby zahŕňal dlhodobé otázky a neoddeliteľne prepojil hospodársku prosperitu s udržateľnosťou.

2.6.1.

V Európe si spotrebitelia čoraz viac uvedomujú sociálny a environmentálny vplyv svojej spotreby. Vznik subjektu „prozumenta“ (výrobcu-spotrebiteľa), najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, prispieva k formovaniu nových vzťahov v hodnotovom reťazci medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi. Platí to aj v rámci hospodárskych subjektov. Vo finančnom sektore napríklad sa pojem riziko rozširuje tak, aby zahŕňal aj „mimofinančné“ kritériá, najmä pre oceňovanie aktív. Niektorí správcovia aktív sa tak snažia uviesť do pohybu určitú dynamiku, ktorá by podniky nabádala k tomu, aby si nad rámec svojich regulačných povinností stanovili určité prvky sociálnej zodpovednosti V tejto dynamike, ktorá je v súčasnosti ešte v začiatočnej fáze, treba pokračovať a posilňovať ju na základe skutočnej zodpovednosti (3). Rozvoj udržateľných financií je najlepším spôsobom, ako preorientovať európsky finančný systém z modelu krátkodobej stabilizácie na model dlhodobého vplyvu.

2.6.2.

Keby sa Európa stala lídrom v rámci tohto nového hospodárstva, mohla by z toho získať mnoho výhod.

2.6.3.

EÚ môže prostredníctvom týchto nových modelov nájsť riešenia, ako reagovať na konkrétne problémy. Car-sharing môže prostredníctvom obnovy našich spôsobov dopravy podporovať inkluzívnejšiu a ekologickejšiu mobilitu. Modely podnikov, ktoré sa zameriavajú na opätovné začlenenie ľudí v ťažkostiach, prispievajú k zlepšovaniu prístupu na trh práce pre časť obyvateľstva.

2.6.4.

2.6.5.

EÚ má prostriedky na rozvoj „európskych šampiónov“ v týchto oblastiach. Pre niektoré podniky sa kombinácia ekonomickej návratnosti a kritérií udržateľnosti v rámci ich modelu stáva alebo sa už stala skutočnou komparatívnou výhodou na získanie nových trhov.

2.6.6.

Zaradením pojmu udržateľnosť do centra projektu modernizácie svojho hospodárstva a svojich politických záujmov EÚ môže po šoku z brexitu opäť zmobilizovať členské štáty okolo federalizačného projektu a do stredobodu európskeho projektu opäť postaviť človeka.

3.

Hoci je vznik nových modelov, ktoré v sebe nesú prísľuby udržateľnosti, pre Európu skutočnou príležitosťou, táto „expanzia“ však musí byť dobre pochopená a zohľadnená s cieľom identifikovať a podporiť hnacie sily tejto zmeny.

3.1.

Funkčné hospodárstvo napríklad spočíva v nahradení pojmu predaj tovaru pojmom predaj používania tovaru. Individuálny spotrebiteľ si už nekúpi vozidlo, ale službu v oblasti mobility prostredníctvom poskytovateľa. Z pohľadu udržateľnosti prechod od vlastníctva k používaniu umožňuje a priori: podnecovať poskytovateľov k tomu, aby optimalizovali údržbu výrobkov, aby predlžovali ich životnosť, a dokonca aby ich nadizajnovali ekologicky a recyklovali; spoločne používať rovnaký tovar viacerými spotrebiteľmi, a tak zintenzívňovať používanie tovarov, ktoré už boli vyrobené a často sa nevyužívajú dostatočne; navrhovať nižšie ceny za prístup k týmto tovarom, než je cena za ich vlastníctvo.

3.2.

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov je pojem, ktorého vymedzenie nie je ešte ustálené (4). Vo všeobecnosti sa vzťahuje na podnikateľov vyvíjajúcich digitálne platformy, ktoré jednotlivcom umožňujú vymieňať si tovary alebo služby: car-pooling, prenájom tovarov, nákup použitého tovaru, požičiavanie, darovanie atď. Toto vymedzenie je však predmetom rozsiahlych diskusií, pretože niektorí doň zahŕňajú aj systémy výmen medzi jednotlivcami, ktoré neprebiehajú na digitálnych platformách, iní sem pridávajú podniky prenajímajúce tovary, ktoré stále vlastnia, ďalší zase vylučujú každú iniciatívu podnikov, ktoré sa snažia vytvárať zisk.

3.3.

Obehové hospodárstvo ako také sa buduje v protiklade k lineárnemu modelu (5). Spočíva vo vytváraní „pozitívnych hodnotových cyklov“, ktoré opätovne zaraďujú výrobky alebo materiál na „konci životnosti“ do výrobného cyklu. V ideálnom obehovom modeli sa tovary dizajnujú ekologicky, vyrábajú sa s použitím obnoviteľných alebo recyklovaných zdrojov alebo odpadu z iných odvetví, opätovne sa používajú, opravujú, vylepšujú a napokon recyklujú. K výhodám obehového hospodárstva patrí zmenšovanie rizík, znižovanie nákladov, pridaná hodnota, lojálnosť spotrebiteľov a motivácia zamestnancov.

3.4.

Nové, takzvané udržateľné hospodárske modely nespadajú len pod tri uvedené koncepcie. Tieto koncepcie však umožňujú zdôrazniť nejasnosť niektorých pojmov používaných na opis nových hospodárskych modelov, napríklad pokiaľ ide o diskusie o znakoch hospodárstva spoločného využívania zdrojov alebo blízkeho pojmu kolaboratívne hospodárstvo. Niektoré pojmy sa tiež môžu prekrývať s funkčným hospodárstvom a hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a môžu sa považovať za článok obehového hospodárstva.

3.5.

Treba zdôrazniť aj rozmanitosť podnikateľov, ktorí vyvíjajú nové hospodárske modely: veľké spoločnosti, ktoré prechádzajú obnovou po boku start-upov snažiacich sa o exponenciálny rast, sociálne podniky, ktoré môžu byť časťou sociálneho hospodárstva, združenia dobrovoľníkov a občianske iniciatívy.

3.6.

Hoci sa niektorí podnikatelia snažia byť hospodársky rentabilní a riešiť environmentálne a sociálne otázky, ako aj otázky riadenia a udržateľnosť kladú do centra svojho projektu a hodnotia jeho vplyv s cieľom zlepšiť ho, iní sa o tento „zámer“ udržateľnosti nesnažia. Snažia sa teda v prvom rade o rentabilitu a domnievajú sa, že ich hospodársky model má pozitívne externé vplyvy na zvyšok spoločnosti bez toho, aby ich overili alebo zlepšili.

3.7.

Tieto nové modely sa nevyhnutne nesnažia o to, aby boli udržateľné vo všetkých oblastiach. Spoločnosti, ktoré rozvíjajú hospodárske modely vychádzajúce z obehového hospodárstva majú napríklad sklon dávať do centra svojho projektu najmä environmentálne otázky a maximalizovať úspory zdrojov. Aby bol systém však rovnako udržateľný na sociálnej úrovni, je potrebné, aby obehová možnosť ostala pre spotrebiteľa cenovo dostupná. Na druhej strane, hoci vytvorené výrobné cykly môžu mať miestny charakter, a teda uprednostňovať miestne zdroje a pracovné miesta, nie je vylúčené, že zdroje používané ako recyklované materiály sa dovážajú z veľkých vzdialeností. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov môže mať naopak za prvotný cieľ rozširovanie prístupu používateľov k určitému tovaru bez toho, aby sa zároveň spĺňali environmentálne požiadavky.

3.8.

Okrem toho je nevyhnutné mať na zreteli, že skutočné vplyvy nových takzvaných udržateľných hospodárskych modelov sú nejasné. Prínos platforiem hospodárstva spoločného využívania zdrojov pre životné prostredie teda zostáva diskutabilný. Ekologická bilancia platforiem, ktoré osobám poskytujú možnosť využívať prístup k tovarom iných jednotlivcov namiesto toho, aby si sami kupovali nový tovar, je veľmi často zložitejšia, než sa zdá (6). Car-poolingu na dlhú vzdialenosť napríklad často priamo konkuruje skôr cesta vlakom než individuálne používanie vozidla. Na druhej strane osoby, ktoré nadobúdajú tovary iných jednotlivcov, to nerobia preto, aby obmedzili svoj nákup nových tovarov, ale preto, aby zvýšili svoju spotrebu. Všeobecnejšie povedané, prechod od vlastníctva k používaniu nestačí na zaručenie zmenšenia ekologickej stopy spotreby a na zníženie nákladov pre spotrebiteľa. Podniky ponúkajúce prenájom namiesto predaja smartfónov majú sklon ponúkať svojim používateľom rýchlejšiu obnovu výrobkov a nevyhnutne nezavádzajú systém recyklácie alebo opätovného používania.

3.9.

Napokon uveďme, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov prináša závažné otázky týkajúce sa monopolizácie, ochrany údajov, pracovného práva, zdaňovania obchodu alebo konkurencie medzi tradičnými hospodárskymi modelmi, napríklad pokiaľ ide o diskusie o platformách na ubytovanie medzi jednotlivcami.

3.10.

Ak majú verejné orgány podporovať podnikateľov, ktorí prinášajú inovácie v rámci týchto koncepcií, musia si zachovávať kritický úsudok, pokiaľ ide o ich zámery a skutočný vplyv, a musia si uvedomovať rôznorodosť týchto podnikateľov a nejasnosť koncepcií, ktoré využívajú.

4.

4.1.

V prvom rade sa treba zamerať na iniciatívy, ktoré už boli prijaté na európskej úrovni na podporu týchto nových hospodárskych modelov. Táto otázka už skutočne zaujala verejných činiteľov v členských štátoch aj na úrovni Únie. Tí začali monitorovať vývoj, klásť si otázky týkajúce sa skutočného prínosu týchto nových modelov k trvalo udržateľnému rozvoju a uvažovať o nástrojoch verejnej činnosti, ktoré by umožňovali podporu modelov s najväčším vplyvom.

4.1.1.

Na úrovni Európskej komisie prebieha viacero prác v rámci jej oznámenia o inteligentnom, inovatívnom a udržateľnom priemysle, v ktorom sa stanovuje prijatie komplexnej stratégie pre konkurencieschopnosť priemyslu pridaním aktívnej úlohy zúčastnených strán a zvýšením zodpovednosti jednotlivcov:

4.1.2.

EHSV už prijal rôzne stanoviská k funkčnému hospodárstvu  (10) , hospodárstvu spoločného využívania zdrojov alebo s ním súvisiacemu pojmu kolaboratívne hospodárstvo  (11) , obehovému hospodárstvu  (12) , inováciám ako hybnej sile nových hospodárskych modelov  (13) a hospodárstvu pre spoločné blaho  (14). V týchto stanoviskách sa zdôrazňuje:

4.2.

Tieto stanoviská obsahujú návrhy na opatrenia, ktoré by mali prijať verejné orgány, aby podporili rozvoj podnikov prijímajúcich hospodárske modely, ktoré sú nové a zároveň udržateľné. Tieto opatrenia uvádzame v ďalej uvedenom zozname a dopĺňame ich o ďalšie nápady, ktoré sa objavili počas vypočutí uskutočnených v rámci tohto stanoviska.

4.2.1.

V prvom rade je potrebné vytvoriť stálu štruktúru pre nové hospodárske modely, ktoré majú potenciál pre udržateľný rozvoj, s cieľom sledovať ich vývoj a vykonávanie odporúčaní uvedených v tomto dokumente. Táto štruktúra musí zapojiť európske inštitúcie, v prvom rade Komisiu a EHSV, ako aj zväzy inovačných podnikov, odborové organizácie, združenia a výskumných pracovníkov.

4.2.2.

Ďalej ide o to, aby európske verejné orgány napomáhali lepšie porozumenie a monitorovanie tohto vývoja.

4.2.2.1.

V tomto zmysle by Komisia mohla zvýšiť svoj príspevok na výskum, najmä na zodpovedný výskum, s cieľom lepšie pochopiť skutočné, sociálne a environmentálne vplyvy nových hospodárskych modelov, ktoré vznikajú, ako aj prekážky v ich rozvoji. To by tiež umožnilo ozrejmiť nejasnosť mnohých pojmov. Tieto činnosti by sa mali vykonávať spolu so subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na procese výskumu a inovácie, aby sa mohlo vychádzať z ich skúseností.

4.2.2.2.

Na európskej úrovni v spolupráci s Eurostatom, ako aj v členských štátoch v spolupráci s ich príslušnými štatistickými úradmi je dôležité vytvoriť ukazovatele a štatistiky s cieľom sledovať rozvoj týchto modelov a väčšmi ich zviditeľňovať.

4.2.2.3.

Hlavnou pákou na zabezpečenie rozvoja nových hospodárskych modelov je podpora vzdelávania a odbornej prípravy rôznych zúčastnených strán s cieľom zlepšiť ich povedomie o týchto modeloch a väčšmi ich zviditeľňovať. Nové udržateľné hospodárske modely v súčasnosti predstavujú len malý zlomok európskeho hospodárstva. Často narážajú na zaužívanú logiku a mechanizmy a na nedostatok poznatkov o výzvach s nimi spojených. Bolo by preto prospešné vytvoriť určité formy odbornej prípravy:

4.2.3.

4.2.3.1.

Je nevyhnutné podporovať výmenu osvedčených postupov a skúseností medzi inovátormi, ako aj s vedeckou obcou prostredníctvom internetových sietí a platforiem. V prípade určitých nových hospodárskych modelov sa už začali súkromné iniciatívy. Komisia by mala preskúmať, ako ich podporiť a doplniť bez toho, aby ich nahrádzala, a mala by sa na nich zúčastňovať, aby tieto inovácie lepšie pochopila a vymieňala si skúsenosti s inovátormi. V rámci iných hospodárskych modelov vznikajú tieto iniciatívy ťažko, najmä pre nedostatok ľudských a finančných zdrojov. Komisia by ich mala dôslednejšie podporovať a aj sa na nich zúčastňovať.

4.2.3.2.

Jednou z úloh týchto sietí by tiež mala byť podpora prístupu inovátorov k európskym mechanizmom podpory, na ktoré majú nárok. Podnikmi, ktoré prinášajú nové udržateľné hospodárske modely, sú veľmi často MSP, ktoré sa sťažujú na problémy s porozumením zložitých postupov EÚ.

4.2.3.3.

Komisia môže podporiť prístup k financovaniu udržateľných hospodárskych modelov prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk v oblasti inovácií. Taktiež by sa mala ubezpečiť, že pravidlá verejných súťaží nie sú neprimeranou prekážkou pre nositeľov nových udržateľných hospodárskych modelov, a pouvažovať o mechanizme výnimky na ich ochranu pred konkurenciou, ktorej nemôžu čeliť. Okrem toho tradiční poskytovatelia finančných prostriedkov na inovácie, súkromní alebo verejní, dobre nepoznajú tieto nové modely, a teda váhajú, či ich podporiť, a necenia si ich sociálne a environmentálne prínosy. Európska komisia musí lepšie analyzovať ťažkosti súvisiace s prístupom k financovaniu v záujme nových udržateľných hospodárskych modelov a vypracúvať odporúčania na ich odstránenie. Mohla by tiež pouvažovať o vytvorení alternatívnych mien (virtuálnych, sociálnych) a o úlohe, ktorú by mohli tieto meny zohrávať pri podpore týchto modelov.

4.2.3.4.

Nové udržateľné hospodárske modely si vyžadujú experimentovanie, aby sa mohli rozvíjať. V určitých prípadoch, napríklad v oblasti mobility alebo priemyselnej ekológie, sa tieto experimenty musia uskutočňovať v partnerstve s verejnými orgánmi. Európska komisia môže podnecovať experimentovanie s novými modelmi prostredníctvom fondu na financovanie inovácií určeného pre udržateľné modely a prístupného verejno-súkromným partnerstvám. Komisia by sa mala najmä ubezpečiť, že toto experimentovanie sa týka vidieckych a predmestských oblastí a nielen veľkých miest.

4.2.3.5.

Spätná väzba musí umožniť určiť nové potreby normalizácie, ako aj normy a predpisy, ktoré blokujú vznik určitých inovatívnych a udržateľných modelov. Tieto modely musia byť kompatibilné s inováciami, rovnako ako procesy schvaľovania nových produktov a služieb v stavebníctve. Väčšinu podnikov vytvárajúcich nové hospodárske modely predstavujú malé a stredné podniky (MSP), ktoré nemajú vždy prostriedky na to, aby zvládali pracovnú záťaž vyplývajúcu z noriem.

4.2.3.6.

Začlenenie nových modelov do odvetvových politík EÚ je tiež dôležitou pákou na podporu ich rozvoja. Nové platformy na výmenu tovarov medzi jednotlivcami a podnikmi v rámci funkčného hospodárstva sa teda musia považovať za aktérov v oblasti predchádzania vzniku odpadov a podporovať v rámci európskych politík na podporu obehového hospodárstva. Nejde tu o zavedenie nových iniciatív alebo odvetvových predpisov, ale o zahrnutie nových hospodárskych modelov do rámca novej priemyselnej stratégie (15) a už existujúcich odvetvových politík.

4.2.3.7.

A napokon, Komisia musí zohľadniť možné nežiaduce účinky niektorých nových hospodárskych modelov, najmä pokiaľ ide o sociálne otázky, reguláciu práce a nekalú daňovú súťaž. V súvislosti s kolaboratívnym hospodárstvom musí Európska únia pokračovať v európskom monitorovaní a harmonizácii.

4.2.4.

Vo všeobecnosti sa nové udržateľné hospodárske modely budú rozvíjať len vtedy, ak budú podniky a podnikatelia presvedčení o ich ekonomickom zmysle pre EÚ v roku 2030 alebo 2050. Z tohto dôvodu sa musí udržateľnosť považovať za prierezový cieľ EÚ. Politický, fiškálny a regulačný rámec EÚ musí zabezpečiť zviditeľnenie s cieľom viesť činnosť hospodárskych subjektov, verejných orgánov a občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti sa v tomto stanovisku odporúča:

4.2.4.1.

Napokon, prehodnotiť spôsob fungovania finančného sektora tak, aby sa stal udržateľným, a jasne začleniť environmentálny a sociálny rozmer do výberu investícií a do pojmu rizika v rámci prudenciálnych noriem a platobnej schopnosti. Tento proces už prebieha u sociálne zodpovedných investorov a v niektorých veľkých podnikoch s koncepciou „integrálneho zmýšľania“ pri prijímaní strategických a operačných rozhodnutí (18). V praxi by tieto úvahy mohli tiež viesť k: