EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52016IE6805

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

OJ C 81, 2.3.2018, p. 44–56 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/44


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 081/07)

Spravodajkyňa:

Brenda KING

Pomocný spravodajca:

Lutz RIBBE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

14. 7. 2016

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

stanovisko z vlastnej iniciatívy

 

 

Príslušný podvýbor

Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050

Prijaté v podvýbore

21. 9. 2017

Prijaté v pléne

18. 10. 2017

Plenárne zasadnutie č.

529

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

185/8/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Rovnako ako ostatné časti sveta čelí Európa trom hlavným problémom: 1) vyčerpávaniu prírodných zdrojov, zmene klímy a strate biodiverzity; 2) sociálnym nerovnostiam vrátane nezamestnanosti mladých a problematiky osôb, ktoré boli ponechané samy na seba v regiónoch s upadajúcim priemyslom a 3) strate verejnej dôvery vo vládu, politické zriadenie, EÚ a jej riadiace štruktúry, ako aj ostatné inštitúcie.

1.2.

Tieto tri hlavné otázky treba chápať v kontexte digitalizácie (významný megatrend) a globalizácie, keďže tieto javy majú na európske trhy práce zásadný vplyv, ktorý sa v budúcnosti dokonca ešte zosilní. Predovšetkým digitalizácia môže buď uľahčiť hľadanie riešení týchto troch problémov, alebo ich môže zhoršiť. Či bude mať digitalizácia pozitívny alebo negatívny vplyv, bude závisieť od toho, ako je politicky riadená.

1.3.

Na základe dôkladnej analýzy vzájomného pôsobenia medzi týmito tromi veľkými problémami a digitalizáciou EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala dlhodobú stratégiu udržateľného rozvoja Európy s cieľom podporiť opatrenia na posilnenie jej hospodárstva na účely dosiahnutia sociálnych a environmentálnych prínosov. Cieľom tohto stanoviska je nastoliť otázky a poskytnúť vstupné informácie, ktoré by sa mali zohľadniť pri príprave dlhodobej stratégie.

Niektorí ľudia odmietajú zmeny. Uprostred sústavných technologických objavov majú niektorí ľudia záujem o zachovanie súčasného stavu. Iní sa môžu cítiť neisto, pokiaľ ide o snahy prispôsobiť sa neustále sa meniacej spoločnosti. Pre ďalších nie sú zmeny dostatočne rýchle (napríklad pre stúpencov zelenej energie). Tvorcovia politík by mali zohľadniť tieto obavy a postaviť sa k problému priamo namiesto zachovávania terajšieho stavu. Prvým krokom by malo byť začatie otvorenej diskusie o týchto otázkach a posilnenie participatívnej demokracie vrátane európskej iniciatívy občanov.

1.4.

Nečinnosť nie je riešením. Na uskutočnenie zmien idúcich správnym smerom je potrebná politická vôľa. Existuje potreba silnejších prepojení medzi hospodárskym rozvojom, ochranou životného prostredia a sociálnou politikou. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zastáva názor, že vykonávanie a realizácia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) spolu s Parížskou dohodou, ako aj správne riadený prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu a digitálna ekonomika prinesú riešenia pre hlavné problémy, ktorým Európa čelí, a zaistia, že Európa vyjde víťazne z tejto novej priemyselnej revolúcie. Odporúčame Komisii, aby čo najskôr rozpracovala politiky načrtnuté vo svojom oznámení o ďalších krokoch (pracovný dokument Komisie) (1) a vo väčšej miere sa zamerala na úplné začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody do európskeho politického rámca a súčasných priorít Komisie v snahe stanoviť víziu pre spravodlivú a konkurencieschopnú Európu do roku 2050.

1.5.

Potreba silného politického príspevku sa nesmie interpretovať nesprávne. Zatiaľ čo vhodný regulačný rámec je nevyhnutný na usmerňovanie prechodu, Európa potrebuje program, ktorý bude mať vplyv na celú spoločnosť tým, že sa bude snažiť o spravodlivú globalizáciu, posilnenie konkurencieschopnosti, o to, aby sa z Európy stal líder v oblasti nových technológií, aby nikto nebol ponechaný sám na seba, o odstránenie chudoby a vytvorenie prostredia, v ktorom sa obnoví dôvera ľudí v politické systémy a multilaterálne formy riadenia (2). Politické prístupy sa okrem udávania trendu v rôznych politických oblastiach musia usilovať aj o aktiváciu obrovského potenciálu občianskej spoločnosti. Sociálne podnikanie, iniciatívy občanov a komunitná činnosť sú len niekoľkými príkladmi, ako možno dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom prístupu zdola nahor, najmä pokiaľ ide o potrebný posun smerom k nízkouhlíkovému alebo obehovému hospodárstvu. Prípad decentralizovanej energie z obnoviteľných zdrojov je najlepším referenčným príkladom v tomto kontexte.

1.6.

V blízkej budúcnosti by Komisia a EHSV mali pokračovať v spolupráci v kľúčových strategických oblastiach politiky, ktoré sú predmetom analýzy v tomto stanovisku ako napríklad:

konkurencieschopnosť EÚ v meniacom sa svete;

vplyv digitalizácie na trh práce (vrátane dôstojnej práce) a životné prostredie,

udržateľné financovanie a zdaňovanie,

výzvy týkajúce sa rozvoja nových hospodárskych modelov,

prekážky decentralizovanej výroby energie,

celoživotné vzdelávanie v novom digitálnom veku a v rámci prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo,

podpora mnohostranných koalícií zainteresovaných strán,

demokratický deficit v legislatívnom procese EÚ a obnovená výzva na účasť občianskej spoločnosti,

zapojenie nezávislých odborníkov do procesu tvorby politiky vzhľadom na potrebu posilniť účasť občianskej spoločnosti,

nový európsky mechanizmus určený pre stratégiu trvalo udržateľného rozvoja.

1.7.

Na vykonanie tohto súboru politík je potrebná komplexná a súdržná stratégia. EHSV odporúča, aby sa takáto stratégia zameriavala na dlhodobé hľadisko a aby bola jednoznačná, horizontálne a vertikálne integrovaná, zvládnuteľná a participatívna. EHSV preto považuje za veľmi dôležité, aby sa zabezpečilo, že stratégia prechodu do roku 2050 sa navrhne a vykoná s plným zapojením zástupcov občianskej spoločnosti S cieľom posilniť participatívnu demokraciu by mala Komisia zvážiť, či má právo na legislatívny monopol.

2.   Úvod

V novembri 2016 vydala Komisia oznámenie s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy. EHSV prostredníctvom tohto stanoviska prispieva v podobe svojich odporúčaní k stratégii na riešenie výziev, ktorým Európa čelí. V stanovisku sa požaduje prístup zameraný na ľudí, ktorý zohľadňuje hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer rozvoja z dlhodobého hľadiska. Tento prístup by mal prekonať krátkozraké a izolacionistické uvažovanie prevládajúce v súčasných stratégiách EÚ.

3.   Jeden megatrend a tri globálne otázky

V kontexte (megatrendu) globalizácie bude musieť stratégia trvalo udržateľného rozvoja poskytnúť odpovede na tri hlavné otázky uvedené v časti 1, ktoré majú celosvetový rozsah a ovplyvňujú Európu, ako aj všetky ostatné kontinenty:

1.

Ako sa vyrovnať s obmedzeniami planéty a ekologickou výzvou vo všeobecnosti vrátane zmeny klímy a straty biodiverzity?

2.

Ako reagovať na narastajúce sociálne rozdiely v globalizovanom svete?

3.

Ako prekonať oslabenie podpory verejnosti voči vládam a inštitúciám?

Riešenia týchto problémov si budú vyžadovať spoločné úsilie zo strany zákonodarcov, politikov a občianskej spoločnosti. Okrem toho sa osobitná pozornosť musí venovať rizikám a príležitostiam spojeným s digitalizáciou. V tejto časti predstavujeme body, ktoré treba zohľadniť pri hľadaní riešení na spomenuté tri hlavné otázky (3).

3.1.   Jeden megatrend: Globálna transformácia hospodárstva a spoločnosti prostredníctvom digitalizácie

3.1.1.

Platformové hospodárstvo, umelá inteligencia, robotika a internet vecí – globálny vývoj v týchto oblastiach má širokospektrálny dosah, zrýchľuje sa a skôr či neskôr bude ovplyvňovať všetky zložky hospodárstva a spoločnosti. Digitálne technológie sa stávajú dostupnými pre veľké časti spoločnosti, ale niektoré skupiny nemusia mať prístup k týmto mimoriadne silným digitálnym nástrojom.

3.1.2.

Konvergencia digitálnych technológií s nanotechnológiou, biotechnológiou, vedou o materiáloch, výrobou a uskladňovaním energie z obnoviteľných zdrojov a kvantovou informatikou môže viesť k novej priemyselnej revolúcii (4). Na to, aby Európa získala vedúce postavenie v rámci novej celosvetovej technologickej a hospodárskej súťaže, sú potrebné rozsiahle investície a nové iniciatívy.

3.1.3.

Digitalizácia má veľa prínosov. Vytvára priestor pre vznik nových výrobkov a služieb, ktoré prinášajú úžitok spotrebiteľom. Má potenciál pomáhať pri dosahovaní niektorých cieľov trvalo udržateľného rozvoja zvyšovaním úrovní svetových príjmov, zlepšovaním kvality života ľudí, vytváraním príležitostí pre inkuzívnejšie demokratické modely a zvyšovaním počtu kvalitných pracovných miest, ako aj celkovej konkurencieschopnosti EÚ – presne ako v prípade predchádzajúcich priemyselných revolúcií. Takisto však existujú hrozby – štúdie poukázali na možnosť, že digitalizácia môže zničiť oveľa viac pracovných miest než vytvorí.

3.1.4.

Digitálna technológia oveľa viac zblíži výrobu a spotrebu, čím sa zminimalizuje nadmerná výroba. Tým sa môže znížiť environmentálna stopa EÚ. Priame obchodovanie s tovarom hospodárskeho charakteru – či už prostredníctvom partnerských transakcií alebo cez hospodárstvo spoločného využívania zdrojov – môže znížiť spotrebu zdrojov. Napríklad digitálna technológia podporuje šírenie služieb spoločnej dopravy a vozidiel bez vodiča, čo môže zvýšiť environmentálnu udržateľnosť našich systémov mobility.

3.1.5.

Digitalizácia však sama o sebe nie je udržateľná. Existujú prekážky brániace vstupu na trh a úsporám z rozsahu, ktoré môžu občanom zabraňovať v tom, aby naplno využívali jej potenciál. Digitalizácia môže prehĺbiť nerovnosti, a to najmä vzhľadom na svoj potenciál narušiť trhy práce a tendenciu k polarizácii, keďže mnohé pracovné miesta, ktoré si vyžadujú pracovníkov s nízkou alebo strednou kvalifikáciou, majú najväčšie predpoklady na to, aby boli automatizované. Robotizácia a platformové hospodárstvo môžu predstavovať vážnu hrozbu pre mnohé európske pracoviská a vytvárajú nové riziká, keďže väčšina relevantných technológií funguje na základe údajov, a to vrátane a predovšetkým osobných údajov.

3.1.6.

Z nových príležitostí na vytváranie bohatstva má často úžitok len určitá skupina ľudí: vzdelané osoby s dobrými sociálnymi zručnosťami a vysokou toleranciou rizika. Hlavnými príjemcami digitálnych inovácií sú zvyčajne poskytovatelia intelektuálneho, finančného a fyzického kapitálu: inovátori, akcionári, investori a vysokokvalifikovaní pracovníci. Existujú obavy, že digitálna technológia sa stane jedným z hlavných dôvodov stagnácie alebo dokonca znižovania príjmov.

3.1.7.

Je potrebná účinná a komplexná politika na to, aby sa využili príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia, s odkazom na tri hlavné problémy opísané vyššie. Rovnako treba monitorovať a riadiť riziká vyplývajúce z digitalizácie. EHSV by sa mal naďalej aktívne zaoberať týmito otázkami.

3.2.   Obmedzenia našej planéty a celková ekologická výzva

3.2.1.

Vzhľadom na svoj záväzok k celosvetovému boju proti zmene klímy (t. j. Parížska dohoda) a k ochrane prírodných zdrojov Európa naliehavo potrebuje zásadne znížiť environmentálnu stopu svojho hospodárstva. Ekologická kríza nás už zasahuje. Rast obyvateľstva, dlhodobý hospodársky rast založený na fosílnych palivách a neudržateľné využívanie zdrojov a pôdy kladú z globálneho hľadiska na životné prostredie čoraz väčší tlak. Hlavnou výzvou, ktorá sa odráža aj v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, je zabezpečiť, aby hospodársky rozvoj a rast rešpektoval obmedzenia našej planéty, či už vo vzťahu k ochrane klímy, využívaniu a riadeniu zdrojov, ku kvalite ovzdušia a vody alebo k ochrane suchozemskej a morskej biodiverzity.

3.2.2.

Zásadná dekarbonizácia hospodárstva si vyžaduje naliehavú transformáciu mnohých odvetví hospodárstva. Prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie si vyžaduje väčšiu flexibilitu a odborné znalosti v oblasti energetiky. Všeobecný rozvoj výroby energie „výrobcami-spotrebiteľmi“ (5) by takisto mal byť dôležitou a stabilnou súčasťou energetickej politiky EÚ (6). Dopravné systémy si vyžadujú štrukturálne zmeny prostredníctvom elektrifikácie a car-sharingu. Zlepšiť treba aj bývanie a infraštruktúru. Rozvinuté biohospodárstvo môže byť významným faktorom, ktorý bude podnecovať ekologizáciu hospodárstva.

3.2.3.

Európa musí prejsť od súčasného lineárneho hospodárskeho modelu v duchu hesla „zober, vyrob, spotrebuj a vyhoď“ k obehovému modelu, ktorý je už v rámci koncepcie založený na obnove, využíva podľa možnosti obnoviteľné prírodné zdroje a zachováva hodnotu výrobkov, materiálov a zdrojov v rámci hospodárstva čo možno najdlhšie. V tejto súvislosti môže byť dôležitá digitalizácia (pozri bod 3.1.4).

3.2.4.

Prechod na nízkouhlíkové, obehové a ekologické hospodárstvo je pre EÚ príležitosťou na zvýšenie jej konkurencieschopnosti a odolnosti. Môže zlepšiť kvalitu života a dobré životné podmienky európskych občanov. Zároveň znižuje závislosť od dovozu fosílnych palív a kritických surovín a vytvára stabilný základ pre hospodársku prosperitu.

3.2.5.

Dekarbonizácia a ekologická transformácia však so sebou prinesú sociálne výzvy (7), pretože sa zníži počet pracovísk v priemyselných odvetviach s vysokou ekologickou stopou. Plné využitie potenciálu, ktorý má dekarbonizácia a ekologická transformácia z hľadiska vytvárania nových pracovných miest a zlepšenia sociálneho zabezpečenia, aby tak bola čistá bilancia čo možno najpozitívnejšia, treba považovať za strategickú politickú úlohu.

3.2.6.

Posun smerom k nízkouhlíkovému a obehovému hospodárstvu podnecujú iniciatívy v oblasti energetiky a potravinárstva vychádzajúce zdola, t. j. od občanov, miestnych orgánov, spotrebiteľov a inovatívnych podnikov. Avšak namiesto toho, aby sa v celej Európe propagovali príslušné iniciatívy a získavala ich masová podpora, čo by malo pozitívny dosah na trh práce a sociálne zabezpečenie, administratívne a regulačné systémy často brzdia ďalší pokrok. Chýba rozsiahle povedomie o tom, že iniciatívy zdola nahor môžu byť účinným nástrojom na riešenie sociálnych problémov dekarbonizácie a ekologickej transformácie. Na odhalenie tohto potenciálu je potrebné odstrániť štrukturálne prekážky, ktoré bránia ľuďom s obmedzenými prostriedkami v prístupe k zdrojom, ktoré potrebujú (najmä ku kapitálu a relevantným informáciám).

3.3.   Prehlbovanie sociálnych nerovností

3.3.1.

Zatiaľ čo globalizácia a technologický pokrok viedli k obrovskému nárastu svetového obchodu a svetového bohatstva, kombinácia globalizácie a technologického pokroku prispela aj k nárastu sociálnej (a environmentálnej) nerovnosti. Podľa organizácie Oxfam len osem osôb – všetko mužov – vlastní toľko bohatstva ako najchudobnejšia polovica svetovej populácie.

3.3.2.

Nerovnosť sa v Európe prehlbuje. Podľa nedávnej štúdie OECD zostáva príjmová nerovnosť v Európe na historicky najvyššej úrovni. V 80. rokoch minulého storočia bol priemerný príjem najbohatších 10 % spoločnosti sedemkrát vyšší ako najchudobnejších 10 %. V súčasnosti je 9,5-násobne vyšší. Majetková nerovnosť je ešte väčšia:10 % najbohatších domácností vlastní 50 % celkového majetku, zatiaľ čo 40 % najmenej bohatých vlastní len niečo vyše 3 % (8).

3.3.3.

Jedným z dôvodov prehlbujúcej sa nerovnosti v Európe je oddelenie rastu od čistého príjmu. Hoci HDP eurozóny vzrástol v období 2008 – 2015 o viac ako 16 % (o viac než 17 % v EÚ-28), disponibilný čistý príjem domácností stagnoval, pričom v EÚ-28 vzrástol len o 2 %.

3.3.4.

V 24 krajinách OECD vzrástla od roku 1995 produktivita o 27 %, zatiaľ čo priemerná odmena za prácu zaostávala a zvýšila sa iba o 22 %. Čo je ešte horšie, zvýšenie príjmu z práce bolo podstatne menšie v prípade sociálnych skupín s nižšími čistými mzdami. Táto platová nerovnosť sa posledných 20 rokov zhoršuje vo všetkých európskych krajinách s výnimkou Španielska. Tento trend je najmarkantnejší v Maďarsku, Poľsku, Českej republike a Spojenom kráľovstve (9).

3.3.5.

Existuje riziko, že vzhľadom na meniaci sa charakter práce sa tieto rozdiely budú ešte viac prehlbovať. Napríklad automatizácia a robotizácia zložitých priemyselných procesov môžu znížiť dopyt po stredne kvalifikovaných a dokonca aj po nižších úrovniach vyššie kvalifikovaných zamestnancov, ktorí v súčasnosti plnia tieto zložité úlohy. To môže prispieť k ešte väčšej polarizácii trhu práce, keďže novovytvorené pracovné miesta budú buď pre zamestnancov s (ešte) vyššou kvalifikáciou (vývoj a udržiavanie týchto výrobkov/služieb) alebo pracovníkov s nižšou kvalifikáciou orientovaným viac na služby. Podľa OECD hrozí, že 9 % pracovných miest bude automatizovaných, pričom v prípade ďalších 25 % sa zásadne zmení náplň práce.

3.3.6.

Vlády reagujú na vplyv digitalizácie skôr zdržanlivo než proaktívne a v značnej miere sa zameriavajú na zmiernenie vedľajších účinkov digitalizácie namiesto snáh o využitie jej potenciálnych prínosov. Vlády musia vo svojich reakciách lepšie zohľadniť problematiku zastúpenia zamestnancov a ich účasti, pretože ide o dôležitý aspekt investícií do ľudského kapitálu na meniacom sa trhu práce. EHSV by mohol pokračovať v podrobnej analýze vplyvu digitalizácie na povahu práce.

3.4.   Strata dôvery verejnosti voči vládam a inštitúciám

3.4.1.

Prehlbujúca sa nerovnosť, ktorá len čiastočne vyplýva z globalizácie a technologického pokroku, prispieva k strate dôvery vo vlády, politické zriadenie, medzinárodné organizácie, inštitúcie a globálne riadenie. Okrem toho podnietila nárast populistických hnutí a úpadok tradičných politických strán. Mimoriadne znepokojujúca je volebná neúčasť mladých ľudí (nehovoriac o hlasovaní proti systému): na voľbách v roku 2015 sa zúčastnilo len 63 % Európanov vo veku od 15 do 30 rokov (10).

3.4.2.

Mnohí európski občania sa cítia odstavení od politického rozhodovania na vnútroštátnej a európskej úrovni. Domnievajú sa, že tradičné demokratické procesy im neumožňujú vplývať na dôležité rozhodnutia. Prístup viacerých zainteresovaných strán (napr. podľa Programu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030) predstavuje nový demokratický model a spôsob na prekonanie tejto nedôvery.

3.4.3.

Prechod k udržateľnosti nemôže a nesmie byť nariadený „zhora“. Úspešný bude len vtedy, ak bude vychádzať zo širokej podpory a aktívnej účasti väčšiny podnikov, miestnych a regionálnych orgánov, pracovníkov a občanov. Musí ísť o spoluprácu „zdola nahor a zhora nadol“. Mnohostranné aliancie zainteresovaných strán sa uplatnili pri formulovaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a objavujú sa aj v oblasti klímy (11). Môžu fungovať ako koncepcia inkluzívneho modelu demokratického riadenia, ktorá by sa mohla preberať vo všetkých oblastiach politiky a stimulovať transformáciu a inovácie.

3.4.4.

Najmä mladšia generácia požaduje netradičné formy politickej angažovanosti ako protiklad konvenčných politických strán a orgánov. Energetické spoločenstvá, partnerstvá medzi občanmi a obcami na posilnenie energetickej účinnosti (napríklad prostredníctvom zmluvných modelov) alebo odpadového hospodárstva, iniciatívy transformujúcich sa miest, poľnohospodárstvo podporované komunitou, politické blogy a iné online formáty alebo dokonca iniciatívy týkajúce sa miestnej meny ponúkajú alternatívne formy politickej angažovanosti. Tieto formy určite nenahradia tradičnú politickú prácu, ale môžu významne prispieť k politickej socializácii a sociálnej integrácii.

3.4.5.

Využitie potenciálu internetu je ďalšou sľubnou koncepciou na prelomenie politických prekážok. Informácie neboli nikdy dostupnejšie než v decentralizovanej sieti bez klasického dohľadu. To má za následok nové výzvy pre spoločnosť, ako možno vidieť v prípade javu tzv. postpravdivých (post-truth) alebo falošných informácií. Sme však zároveň svedkami rozmachu alternatívnych, nehierarchických foriem aktivizmu, ako aj intenzívneho používania online sociálnych sietí medzi občanmi, najmä mladými ľuďmi.

3.4.6.

Elektronická verejná správa môže viesť k modelom riadenia, ktoré sa vyznačujú nevídanou úrovňou účasti verejnosti na tvorbe politík. EÚ by si mala vziať príklad z členských štátov, ako je Estónsko, kde sa už dosiahol značný pokrok. Digitalizácia umožňuje občanom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch pri relatívne nízkych nákladoch. Dôkazy však naznačujú, že „skreslenie v prospech strednej triedy“ (vyššie zastúpenie príslušníkov strednej triedy na participatívnych fórach) existuje aj vo vzťahu k elektronickej účasti. EHSV má dobré postavenie na to, aby sa zapájal do dialógu o tejto otázke na úrovni občianskej spoločnosti.

4.   Európa, akú chceme

EÚ, ktorá je konfrontovaná s vyššie uvedenými tromi globálnymi otázkami a megatrendom digitalizácie, musí dokázať:

čo najlepšie využiť digitálnu revolúciu na vybudovanie nového, konkurencieschopného a udržateľného hospodárstva,

prejsť na nízkouhlíkové, obehové a ekologické hospodárstvo a zároveň zabezpečiť spravodlivý prechod pre všetkých,

vybudovať silný európsky sociálny model,

zabezpečiť decentralizovanejší a demokratickejší systém, ktorý by bol viac orientovaný na občanov, a zároveň využiť výhody spravodlivej hospodárskej spolupráce na celosvetovej úrovni.

4.1.

EHSV sa domnieva, že ciele trvalo udržateľného rozvoja a Parížska dohoda (COP21) oživia víziu „Európy, akú chceme“ (12)  (13). Je potrebné, aby Komisia dala impulz na vykonávanie týchto dohôd, a to rozvíjaním politík načrtnutých v jej oznámení o ďalších krokoch a ich plným začlenením do rámca európskej politiky a súčasných priorít Komisie. „Európa, akú chceme“, rovnako ako program 2030 (t. j. v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja), stavia jednotlivca do centra spoločnosti a hospodárstva a každému umožní vybrať si, ako chce naplniť svoje potreby v súlade so sociálnym a ekologickým prostredím. Táto koncepcia nie je utópiou. Európa má v skutočnosti technologické a ekonomické prostriedky na naplnenie tejto vízie: internet vecí a veľké dáta, kontrolu zložitých procesov prostredníctvom mobilných aplikácií, tzv. prozum, t. j. výrobu spojenú so spotrebou prostredníctvom obmedzovania výroby a znižovania výrobných nákladov (napríklad obnoviteľné zdroje energie, 3D tlač), nové spôsoby transakcií a platieb (blockchain, bitcoiny a inteligentné zmluvy), kooperativizmus a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov ako nové obchodné koncepcie a iné inovácie.

4.2.

Všetky tieto inovácie majú potenciál premeniť víziu na skutočnosť, čo však predpokladá stratégiu, ktorá ponúka riešenia pre tri výzvy súvisiace s inováciami. Táto stratégia zahŕňa novú koncepciu blahobytu, ktorá presahuje rámec HDP, ale snaží sa o hospodársku prosperitu, sociálne začlenenie, environmentálnu zodpovednosť a posilnenie postavenia občanov integrovaným spôsobom.

4.3.

Nečinnosť nie je riešením. Ak EÚ nie je ochotná alebo schopná vypracovať a uplatňovať komplexnú stratégiu, Európa zlyhá nielen v súvislosti s programom 2030 a víziou „Európy, akú chceme“. Nečinnosť znamená veľké riziko zlyhania v prípade všetkých hlavných výziev: zničí sa štruktúra európskeho trhu práce, zastaví sa dekarbonizácia a ochrana zdrojov, pretože sociálne náklady ekologickej transformácie sa považujú za príliš vysoké, a zvýši sa sociálna nerovnosť a odcudzenie, čo bude predstavovať hrozbu pre demokraciu.

4.4.

Je mimoriadne dôležité, aby táto stratégia zahŕňala konkrétne politické odporúčania s cieľom pomôcť riešiť tri hlavné výzvy, ktorým Európa čelí, a urobiť tak z „Európy, akú chceme“, skutočnosť.

5.   Šesť politických prístupov na dosiahnutie Európy, akú chceme

V tomto dokumente sa navrhujú kľúčové politické prístupy, ktoré poskytujú odpovede na tri celosvetové otázky (hranice možností našej planéty, sociálne nerovnosti, strata podpory zo strany verejnosti) a megatrend digitalizácie. Každý z týchto prístupov predstavuje kombináciu politík, ktorá pozostáva z maximálne šiestich prvkov:

inovácie,

regulácia/riadenie,

sociálna politika,

otvorený prístup,

vzdelávanie a odborná príprava,

výskum.

Táto kombinácia politík by sa mala uplatňovať v najmenej štyroch oblastiach politiky: spravodlivé, digitálne a ekologické hospodárstvo (5.1), nové formy riadenia (5.2), udržateľnosť a finančný sektor (5.3) a podpora udržateľnosti prostredníctvom medzinárodného obchodu (5.4). Uvádzame tu problematiku a vstupné informácie, ktoré by mali inštitúcie EÚ a zainteresované strany v dlhodobom horizonte ďalej preskúmať.

5.1.   Spravodlivé, digitálne a ekologické hospodárstvo, ktoré vytvára prosperitu a blahobyt

5.1.1.

Inovácie: nová priemyselná revolúcia je pre Európu príležitosťou na to, aby sa stala technologickým lídrom a zvýšila svoju konkurencieschopnosť na globalizovaných trhoch. Tvorba hospodárskej hodnoty bez vysokých externých nákladov sa musí stať štandardným obchodným modelom. Je potrebné, aby inovačné a ziskové spoločnosti a podniky investovali do udržateľnej výroby, vytvárali kvalitné pracovné miesta a budovali hospodársky základ pre blahobyt. Na to, aby inovácie prispeli k udržateľnejšej Európe, treba vytvoriť rámec, ktorý odmení hospodárske činnosti s nulovými alebo s výrazne obmedzenými externými stopami alebo obmedzenou spotrebou zdrojov. To umožní udržateľným inovátorom (či už občanom, podnikom, mestám alebo regiónom), aby skutočne konkurovali obchodným modelom s vysokým využívaním zdrojov a/alebo veľkou environmentálnou stopou. Aktívnu podporu – napr. sprístupnenie mikroúverov pre malé a stredné podniky, občanov, súkromné domácnosti, komunitné iniciatívy, sociálne podniky a mikropodniky – treba poskytnúť aj inovátorom, ktorí ponúkajú nové riešenia na zvládnutie environmentálnych a sociálnych problémov a sú prvými používateľmi (14). Mohol by tu pomôcť jednotný európsky patent, pokiaľ nebudú náklady na jeho získanie neprimerane vysoké (15). Pokiaľ ide o MSP, treba prehodnotiť opatrenia zamerané na druhú šancu s cieľom znížiť súčasnú vysokú mieru neochoty riskovať, ktorá existuje v EÚ (16). Politika musí takisto otvoriť priestor na experimentovanie v celej Európe, najmä v oblasti mobility, odpadového hospodárstva, energetiky, poľnohospodárstva, vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti. Nové trhy možno nájsť presunutím verejného obstarávania k digitálnym, nízkonákladovým, obehovým a ekologickým službám, ktoré sa poskytujú sociálne inkluzívnym spôsobom.

5.1.2.

Regulácia: Regulačný rámec musí spĺňať tri ciele. Po prvé, vonkajšie účinky musia byť vyčíslené čo najpresnejšie, aby tak bolo možné vypracovať obchodné modely, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele udržateľnosti (17). Po druhé, regulácia musí zaručiť, aby sa v celej Európe vrátane vidieckych oblastí zaviedla dobre rozvinutá digitálna infraštruktúra, ku ktorej bude mať prístup každý (vrátane inteligentného vykurovania, inteligentných elektrizačných sústav a sietí elektrickej mobility). Táto infraštruktúra by sa mala z právneho hľadiska považovať za verejnú službu. A napokon, keďže digitalizácia má tendenciu uprednostňovať platformy, hrozí, že sa na veľkých digitálnych trhoch budú vytvárať monopoly. Sú preto nevyhnutné účinné protimonopolné politické opatrenia (18). EHSV tiež navrhol, aby Komisia premyslela spôsoby, ako by bolo možné podporiť európske platformy tak, aby pridaná hodnota zostala v miestnych hospodárstvach (19). Dôležitú úlohu pri vyrovnávaní ich trhovej sily by mohlo zohrávať zriadenie nezávislej európskej ratingovej agentúry pre digitálne platformy s rovnakými právomocami vo všetkých členských štátoch, ktorá by mohla hodnotiť ich riadenie v oblasti hospodárskej súťaže, zamestnanosti a zdaňovania (20).

5.1.3.

Sociálna politika: zmena, ktorú priniesla dekarbonizácia a digitalizácia (pozri časť 3) predstavuje výzvu pre systémy sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o otázku zvládnutia problému úbytku pracovných miest a poklesu daňových príjmov. Treba preto preskúmať a rozpracovať nové prístupy a modely s cieľom zaistiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch, reagovať na odlišné okolnosti budúcej práce a podporiť pracovníkov a komunity v sektoroch a regiónoch, ktoré zasiahol tento prechod. Vo svojom stanovisku o európskom pilieri sociálnych práv sa EHSV venoval výzvam súvisiacim s budúcnosťou práce a predniesol požiadavku na ucelenú európsku stratégiu zamestnanosti, ktorá bude riešiť problematiku investícií a inovácií, zamestnanosti a tvorby kvalitných pracovných miest, spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých, spravodlivého a hladkého prechodu podporovaného aktívnymi politikami trhu práce a zapájania všetkých zainteresovaných subjektov, hlavne sociálnych partnerov. Okrem toho treba prostredníctvom verejných investícií podporovať spoločenstvá, regióny a pracovníkov v odvetviach, ktoré už sú zasiahnuté týmto prechodom, ako aj predvídať a uľahčovať budúcu reštrukturalizáciu a prechod na ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo (21).

5.1.4.

Otvorený prístup: využitie potenciálu digitalizácie na ekologické a spravodlivé hospodárstvo si vyžaduje predovšetkým všeobecnú otvorenosť hospodárstva umožňujúcu ľuďom, aby sa aktívne zapájali a využívať príležitosti, ktoré ponúka technologický pokrok (napr. kombinácia údajov o digitálnej energii s decentralizovanou výrobou energie). Kľúčový význam má preto odstránenie prekážok hospodárskej účasti prostredníctvom otvorených trhov, otvorených údajov, modelov otvoreného zdroja a otvorených noriem. Každý z týchto prvkov sa musí považovať za hlavnú zásadu politických programov v strategických odvetviach: energetika, doprava, logistika a výrobné postupy. Prostredníctvom európskych právnych predpisov treba vypracovať a uplatňovať koncepciu zvrchovanosti v oblasti dát: európski občania musia mať právo používať vlastné údaje na svoje účely, určiť, ktoré osobné údaje budú používať tretie strany, rozhodovať o tom, ako sú údaje používané, byť informovaní o využívaní údajov a mať nad ním plnú kontrolu a vymazať údaje.

5.1.5.

Vzdelávanie/odborná príprava: ekologické hospodárstvo aj digitálne hospodárstvo si vyžadujú osobitné zručnosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v budúcnosti bude digitálna technológia dôležitým nástrojom na dosiahnutie dekarbonizácie európskeho hospodárstva (pozri body 3.1.4 a 3.2.3). Odborná príprava na vývoj potrebných formálnych a neformálnych zručností, a to aj v oblastiach, ako je napríklad spolupráca/komunitná činnosť a podnikanie (22), sa musí začleniť do všeobecného vzdelávania a politík celoživotného vzdelávania. Táto problematika musí byť predmetom intenzívnejšieho dialógu a analýz. Odporúča sa cielenejšie využívanie štrukturálnych fondov, aby sa zabezpečila účinná podpora pre riešenie problematiky súčasných nedostatkov v ekologických a digitálnych zručnostiach, a to najmä v regiónoch, ktoré už sú v procese transformácie alebo sa ich táto transformácia bude týkať v budúcnosti. Bude nevyhnutné nasmerovať prostriedky z európskych vzdelávacích systémov do vzdelávania a rozvoja zručností v oblastiach, kde systémy umelej inteligencie nemôžu nahradiť ľudské schopnosti alebo kde sú potrební ľudia na doplnenie týchto systémov (napr. úlohy, pri ktorých je kľúčová interakcia medzi ľuďmi alebo kde ľudia a stroje spolupracujú, či úlohy, pri ktorých chceme, aby ich ďalej vykonávali ľudia) (23).

5.1.6.

Výskum: digitálne, ekologické a spravodlivé hospodárstvo bude referenčnou hodnotou pre ekonomické modely udržateľné do budúcnosti. Dobre zacielená politika v oblasti výskumu, ktorá je založená na analýze environmentálnych a sociálnych vplyvov inovácií, najmä digitálnych, bude cestou vedúcou k takémuto hospodárstvu. V tejto súvislosti musia byť pre inovátorov vyvíjajúcich nové digitálne technológie a služby, ktoré sa venujú riešeniu environmentálnych a/alebo sociálnych problémov, k dispozícii prostriedky na financovanie výskumu a vývoja. Na ich podporu treba vyvinúť sieť inkubátorov.

5.2.   Nové formy riadenia

5.2.1.

Inovácie: účasť je kľúčovým prvkom demokracie. Voľby a zastúpenie sú jedným zo spôsobov organizovania účasti, ale sú potrebné nové, inovatívne prístupy k organizovaniu účasti vrátane elektronickej účasti. Je dôležité otvoriť tradičnú tvorbu politiky nehierarchickým, sociálne fluidným a menej formálnym formám politických činností a posilniť iniciatívy podnecované občianskou spoločnosťou a iniciatívy zdola nahor.

5.2.2.

Riadenie: zmeny si vyžadujú transparentný a voľne prístupný mnohostranný dialóg zainteresovaných strán pre všetky legislatívne procesy na úrovni EÚ aj na miestnej úrovni. „Občianska spoločnosť“ by sa nemala obmedzovať len na organizovanú občiansku spoločnosť, ale mala by zahŕňať všetkých občanov. Nové partnerstvá sú mimoriadne dôležité pre opatrenia v oblasti klímy a ochrany zdrojov (24). S cieľom posilniť participatívnu demokraciu je potrebné zrušiť takmer výlučný monopol Európskej komisie na právo legislatívnej iniciatívy v prospech väčšieho počtu iniciatív Európskeho parlamentu v kombinácii s legislatívnymi iniciatívami zdola nahor, a to napríklad tým, že sa odstránia problémy technického, právneho a byrokratického charakteru v rámci európskej iniciatívy občanov (25).

5.2.3.

Otvorený prístup: metódy založené na zapojení verejnosti do všetkých právnych predpisov EÚ sú vhodným prístupom k prekonaniu štrukturálnych prekážok, ktoré sťažujú účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ. Pri navrhovaní tohto prístupu by sa mala venovať osobitná pozornosť dostupnosti, inkluzívnosti a zodpovednosti. Otvorený prístup k opatreniam a politike možno ďalej posilniť prostredníctvom webového a používateľsky ústretového zverejňovania všetkých činností a údajov EÚ.

5.2.4.

Odborná príprava/vzdelávanie: na prekonanie „skreslenia v prospech strednej triedy“ (pozri bod 3.4.6) sú potrebné programy na posilnenie postavenie občanov. Takéto programy by mali byť navrhnuté tak, aby zapojili tie segmenty obyvateľstva, ktoré majú tendenciu vyhýbať sa aktívnemu zapojeniu do politiky, hospodárstva a spoločnosti. Na informovanosť o účasti a možnosti účasti ako základnú zásadu demokracie sa musí klásť dôraz v rámci všeobecného vzdelávania. Treba poukázať na to, že aktívna účasť na procesoch vytvárania politickej vôle je prínosom pre spoločnosť aj jednotlivcov, ktorých záujmy a názory sú zohľadnené. Je potrebných viac finančných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na tieto neangažované časti obyvateľstva a snažia sa o dosiahnutie cieľov trvalej udržateľnosti.

5.2.5.

Výskum: spoločenské vedy sa musia viac zamerať na alternatívne demokratické procesy. Jedným z príkladov je možné uplatnenie prototypovej metodiky v politike. S takýmto prístupom by sa politické riešenia navrhovali v krátkom časovom období, následne by boli vykonané v rámci testu trhu a ich vplyv by sa posúdil onedlho na základe spätnej väzby od občanov a iných príslušných zainteresovaných strán. Posúdenie vplyvu by slúžilo ako východisko pre príslušné zmeny politických riešení prv, než sa k nim pristúpi.

5.2.6.

Všeobecnejšie povedané, je potrebné ďalej preskúmať možnosti revízie prepojenia medzi odbornými (vedeckými) znalosťami a tvorbou politiky a spojenia integrácie plne transparentnej, nezávislej expertízy tvorby politík s potrebou posilniť účasť občanov.

5.3.   Udržateľnosť a finančný sektor

5.3.1.

Inovácie: digitálne, ekologické a spravodlivé hospodárstvo predpokladá obrovské investície do súkromných zariadení (napr. do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo do nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá) aj do verejnej infraštruktúry (napr. do digitalizácie elektrizačných systémov a systémov mobility). Finančný sektor bude preto musieť zohrávať hlavnú úlohu pri uskutočňovaní týchto inovácií. Na investície na podporu udržateľnej transformácie treba vyčleniť finančné zdroje vrátane verejných zdrojov. Dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky si vyžaduje stabilné predvídateľné investičné prostredie a inovatívne finančné nástroje stimulujúce súkromné financovanie investícií, ku ktorým by inak nedošlo (26)  (27).

5.3.2.

Regulácia: cieľom politiky musí byť vybudovať udržateľnejší súkromný finančný systém zahrnutím faktorov udržateľnosti do posúdenia finančného rizika, rozšírením zodpovedností finančných inštitúcií na nefinančné vplyvy investičných rozhodnutí a zvýšením transparentnosti environmentálnych a sociálnych vplyvov investičných rozhodnutí (28). Politické opatrenia by mali tiež nabádať investorov, aby sa dobrovoľne zaviazali investovať do zámerov, ktoré dodržiavajú zásady udržateľnosti. Na posun súkromného financovania od konvenčných investícií k nízkouhlíkovým investíciám odolným voči zmene klímy je preto nevyhnutná ekologizácia bankových noriem. Centrálne banky by mali usmerňovať prideľovanie kapitálu prostredníctvom peňažných a mikro- a makroprudenciálnych politík vrátane noriem týkajúcich sa udržateľnosti.

5.3.3.

Sociálna politika: domácnosti sa však v dôsledku digitalizácie a dekarbonizácie dostanú pod určitý tlak. Je preto potrebná zásadná daňová reforma, aby sa zvýšil disponibilný príjem domácností a zosúladil tento cieľ s požiadavkami dekarbonizácie. EHSV požaduje daňový systém založený na internalizácii environmentálnych nákladov a využití dodatočných príjmov s cieľom znížiť daňové zaťaženie práce. Posun od zdaňovania práce k zdaňovaniu využívania zdrojov napomáha napraviť zlyhania trhu, vytvára nové udržateľné a miestne pracovné miesta, zvyšuje disponibilné príjmy domácností a stimuluje ekologicky inovatívne investície (29).

5.3.4.

Výskum: vplyv digitalizácie a zníženej spotreby fosílnych palív na verejné financie (daňové úniky) je v značnej miere stále neznámy. Výskum by sa mal zamerať na tento aspekt, ako aj na spôsob, akým môže strategická finančná politika vo všeobecnosti prispieť k udržateľnému rozvoju.

5.4.   Podpora udržateľnosti prostredníctvom medzinárodného obchodu

5.4.1.

Inovácie a podnikateľské príležitosti: vzhľadom na globálny rozmer troch hlavných otázok nebude postačovať, aby sa Európa stala udržateľnejšou prostredníctvom jasnej inovačnej politiky. Európa musí v spolupráci s obchodnými partnermi vyvinúť inovačné koncepcie, ktoré sú prenosné do iných regiónov sveta. Obchod tu môže pomôcť, pretože aspekty trvalej udržateľnosti sú kľúčovými kritériami v medzinárodnej obchodnej politike vrátane dvojstranných a mnohostranných obchodných dohôd. Osobitná úloha by mala pripadnúť Svetovej obchodnej organizácii (WTO), ktorá by mala vo väčšej miere zohľadňovať medzinárodnú environmentálnu politiku, ako je Parížska dohoda alebo ciele v oblasti biodiverzity z Aichi. Po prijatí príslušných noriem môžu európski občania, podniky, komunitné iniciatívy, obce a regióny rozvíjať dôležité inovácie (produkty a služby), ktoré sa môžu vyvážať v reakcii na potrebu dekarbonizovať využívajúc možnosti, ktoré poskytuje megatrend digitalizácie. Tieto inovácie majú potenciál stať sa úspešnými vývoznými produktami. Európska komisia by mala v prvom rade spolupracovať s WTO a jej kľúčovými partnermi s cieľom využiť obchodné dohody na posilnenie stanovovania ceny CO2 a všetky ostatné externality, ktoré sú škodlivé pre udržateľné inovácie.

5.4.2.

Regulácia: jedným zo zdrojov zvýšenej environmentálnej stopy našich hospodárstiev je narastajúca vzdialenosť medzi miestami výroby, spracovania, spotreby a niekedy zneškodňovania/zhodnocovania výrobkov. Zabezpečenie zlučiteľnosti medzinárodného obchodu s trvalo udržateľným rozvojom si vyžaduje inteligentný regulačný prístup k liberalizácii, ktorý zohľadňuje a posilňuje miestne systémy malovýroby. Propagácia a podpora politík týkajúcich sa obehového hospodárstva by mali zabezpečiť, aby boli systémy udržateľné, malé, miestne a čisté. V prípade špecifických priemyselných činností môže byť obehový cyklus väčší (30). Nariadenie musí dať odpoveď na tento problém prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohôd.

5.4.3.

EÚ by mala vyzývať Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, aby zohrávali dôležitú úlohu pri podpore fiškálnych a finančných reforiem systému v snahe vytvoriť prostredie, ktoré rozvojovým krajinám pomôže mobilizovať viac vlastných zdrojov. To by malo zahŕňať uskutočnenie vnútroštátnych daňových reforiem a tiež mobilizáciu medzinárodného spoločenstva na spoločný boj proti daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a nezákonným kapitálovým tokom, v dôsledku čoho je odliv financií z rozvojových krajín väčší než suma, ktorú dostávajú prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci. Konkrétne to znamená, že Európska komisia by mala využiť program 2030 definovaný 17 cieľmi trvalo udržateľného rozvoja ako rámec pre všetky vonkajšie politiky a programy financované z prostriedkov EÚ (31).

5.4.4.

Sociálna politika: jeden zo spôsobov naplnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja a podpory progresívnej obchodnej politiky, ktorá je prínosom pre všetkých, vychádza z uplatňovania prístupov mnohých zainteresovaných strán týkajúcich sa zodpovedného podnikania. V rámci týchto prístupov podniky, mimovládne organizácie, odborové zväzy a vlády spoločne stanovia, ako možno dosiahnuť v praxi povinnosť dodržiavať ľudské práva. Narastajú obavy z porušovania ľudských práv v dodávateľských reťazcoch, najmä pokiaľ ide o „nerasty z konfliktných oblastí“, ako je kobalt, ktorý sa používa na výrobu dobíjateľných batérií v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, elektrických vozidlách, lietadlách a elektrickom náradí. Vzhľadom na záväzok k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, pokračujúcu cestu smerom k digitalizácii a zložitosť zodpovedného správania sa podnikov v medzinárodných dodávateľských reťazcoch má kľúčový význam spolupráca viacerých zainteresovaných strán. EHSV preto víta iniciatívu holandskej vlády zvýšiť informovanosť o tom, ako môžu opatrenia viacerých zainteresovaných strán zvyšovať povedomie o zmysluplnom zodpovednom správaní sa podnikov, a to najmä v zložitých dodávateľských reťazcoch, ktoré profitujú z detskej alebo nútenej práce alebo práce v nebezpečných podmienkach. Výbor je potešený, že je partnerom tejto iniciatívy.

5.4.5.

Otvorený prístup: nové obchodné dohody sa musia zakladať na súhlase dosiahnutom prostredníctvom nových demokratických procesov s čoraz väčšou účasťou občanov na spoločnom rozhodovaní. Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v existujúcich obchodných dohodách EÚ nefungujú tak, ako by mali. Po prvé, kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji by mali obsahovať globálne viacstranné dohody (program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížsku dohodu). Po druhé, monitorovacie mechanizmy občianskej spoločnosti by sa mali posilniť a mala by sa zahrnúť analýza z hľadiska občianskej spoločnosti. Po tretie, mechanizmy presadzovania musia platiť aj pre samotné kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji (32).

5.4.6.

Výskum: je potrebných viac empirických dôkazov, aby sa mohlo uskutočniť hodnotenie vplyvu rýchleho nárastu nových spôsobov spotreby a výroby – v medzinárodnom obchode –, ktoré sa postupne rozširujú na nadnárodné služby, najmä so zreteľom na ich vplyv na cezhraničné zdaňovanie. To by malo byť základom pre rozhodovanie o tom, či ich začleniť do všeobecných pravidiel WTO alebo do dvojstranných a regionálnych dohôd, ako tomu bolo v prípade programu dôstojnej práce.

5.4.7.

Pripomíname Komisii naše predchádzajúce odporúčanie, aby uskutočnila dôsledné hodnotenie vplyvu pravdepodobných účinkov, ktoré bude mať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a Parížska dohoda na obchodnú politiku EÚ.

6.   Vymedzenie stratégie pre udržateľnú európsku budúcnosť – štyri kritériá

6.1.

V časti 5 sme určili niekoľko oblastí, v rámci ktorých treba prijať politické opatrenia na vybudovanie udržateľnejšej Európy v radikálne sa meniacom sociálno-ekonomickom kontexte. Možno určiť štyri kritériá pre európsku stratégiu udržateľnosti. Stratégia musí byť:

zameraná na dlhodobý horizont,

jednoznačná,

horizontálne a vertikálne integrovaná,

riaditeľná.

Tieto štyri kritériá sú rozpracované nižšie.

6.2.   Dlhodobé zameranie

6.2.1.

Strategické uvažovanie znamená rozvíjanie dlhodobého plánovania na základe vízie „Európy, akú chceme“ opísanej v časti 4, a určenie cesty, akou sa musí Európa uberať, aby sa táto vízia zmenila na skutočnosť. Bude trvať až tri desaťročia, než sa prejavia spoločenské zmeny zapríčinené celosvetovými problémami a megatrendom digitalizácie opísaným v časti 3. Mnohé závažné rozhodnutia vrátane rozhodnutí o investíciách potrebujú čas na to, aby nadobudli účinnosť. Tri desaťročia sa preto javia ako vhodný časový rámec pre európsku stratégiu trvalej udržateľnosti. Príslušné ciele a zodpovedajúce politické opatrenia musia byť plánované na základe tohto časového rámca (33). Tento prístup spätného stanovenia postupu by znamenal, že za referenčný bod sa berie ako najlepší možný scenár pre rok 2050 a že všetky kroky potrebné na dosiahnutie tejto najlepšej možnosti treba vyvodiť z tohto scenára. Zameranie sa na najlepší možný scenár umožňuje vytvárať pozitívny obraz. Prechod od uhlíkového hospodárstva náročného na zdroje a od centralizovanej spoločnosti 20. storočia sa nesmie vnímať ako trest alebo ako koniec pokroku, ale ako nová, pozitívna éra ponúkajúca atraktívne príležitosti pre občanov.

6.3.   Jednoznačnosť

6.3.1.

Dlhodobé zameranie stratégie udržateľnosti nenaznačuje, že v krátkodobom horizonte netreba prijať žiadne politické opatrenia. Ústredným prvkom stratégie udržateľnosti by malo byť skôr vytvorenie série politických opatrení potrebných na dosiahnutie plánovaných cieľov do roku 2050, pričom by sa malo začať s politickými programami, ktoré nadobúdajú účinnosť v dlhodobom horizonte, potom by mali nasledovať politické plány so strednodobými účinkami a napokon konkrétne opatrenia zamerané na krátkodobý horizont. Na dosiahnutie najvyššieho možného stupňa účinnosti sa musí jasne určiť hierarchia medzi politickými programami, politickými plánmi a politickými opatreniami. V predchádzajúcich prístupoch k udržateľnosti, najmä v tých, ktoré vznikli v rámci lisabonskej stratégie a stratégie Európa 2020, jednoznačne chýbala jednoznačnosť, pokiaľ ide o konkrétne politické opatrenia. Európska stratégia udržateľnosti by si v tomto smere mala brať za príklad göteborskú stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj (34) s jej jasným zameraním na politické opatrenia, ktoré bolo obnovené v oznámení Komisie k Platforme činnosti  (35).

6.4.   Horizontálna a vertikálna integrácia

6.4.1.

Pokiaľ ide o realizáciu politických prístupov opísaných v časti 5 a o vykonávanie rôznych politických opatrení stanovených v tej istej časti, treba brať veľmi vážne túto skutočnosť: tri globálne problémy sú úzko prepojené s megatrendom digitalizácie. Úspešná stratégia musí preto brať do úvahy kontext, musí byť horizontálne integrovaná a musí zahŕňať všetkých šesť oblastí politiky. Takáto zastrešujúca dlhodobá stratégia by mohla slúžiť ako nástupca súčasnej stratégie Európa 2020, ktorou sa spojilo vykonávanie 17 univerzálnych cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja – čo odráža jej silný záväzok k Parížskej dohode o zmene klímy – s pracovnými prioritami Európskej komisie (36).

6.4.2.

Úspešná politika udržateľnosti musí byť integrovaná tiež vertikálne. Trvalo udržateľný rozvoj bude potrebné podporiť na všetkých príslušných úrovniach politiky (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, európskej a svetovej). Je preto nevyhnutné jasne vymedziť, na ktorých úrovniach politiky by sa mali prijať príslušné kroky stanovené v strategickom rámci. EHSV odporúča zaviesť spolu so stratégiou aj rámec pre riadenie a koordináciu v snahe zabezpečiť súlad medzi centralizovanými a decentralizovanými opatreniami a zapojiť organizovanú občiansku spoločnosť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Mal by sa viac rozvinúť európsky semester, aby sa umožnilo začlenenie mechanizmu pre vertikálnu koordináciu vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

6.5.   Riaditeľnosť

6.5.1.

Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje politické riadenie. Na základe merateľných cieľov naplánovaných do roku 2050 (pozri bod 6.2) je potrebné stanoviť strednodobé ciele, ktoré budú slúžiť ako určité míľniky. Treba zaviesť nepretržité hodnotenie s cieľom monitorovať, či séria jednoznačných politických opatrení (pozri bod 6.3) prináša plánované výsledky. Ak budú výsledky zaostávať za cieľmi, bude potrebné zaistiť okamžité zosúladenie politických opatrení.

6.5.2.

Na posúdenie pokroku z hľadiska dlhodobého strategického rámca a najlepšieho možného scenára do roku 2050 treba vytvoriť rozsiahlu hodnotiacu tabuľku, ktorá by odrážala komplexný, viacodvetvový prístup opísaný v tomto stanovisku. Táto hodnotiaca tabuľka by mala obsahovať ukazovatele zo všetkých šiestich oblastí politiky, aby sa tak odrážalo prepojenie troch hlavných výziev a megatrendu digitalizácie opísaných v časti 2. Skutočný strategický prístup k udržateľnosti bude možný len vtedy, ak sa splní vysoko analytická úloha spočívajúca v stanovení náležitých ukazovateľov a ich zahrnutí do ucelenej hodnotiacej tabuľky. Riadiť treba aj vertikálnu a horizontálnu koordináciu politiky udržateľnosti (pozri bod 6.4). Na splnenie týchto troch úloh (monitorovania a hodnotenia, zosúladenia politických opatrení a koordinácie horizontálnej a vertikálnej integrácie) sú potrebné správne orgány, ktoré by za ne niesli zodpovednosť. Jedným z riešení by mohlo byť zriadenie generálneho riaditeľstva na úrovni EÚ a podobných orgánov na vnútroštátnej úrovni.

6.5.3.

EHSV tiež uznáva, že v rýchlo sa meniacom svete je potrebné hodnotiť spoločenstvá na základe iných ukazovateľov, než je hospodársky rast. EHSV preto navrhol používanie nového kritéria, ktorým je „pokrok spoločností“. Toto opatrenie predpokladá využitie iných faktorov než je hospodársky rast na posúdenie pokroku spoločenstva. Pokrok spoločností by sa mal považovať za doplnkové kritérium k hospodárskemu rastu, pričom by poskytoval širší obraz o situácii v rámci spoločenstva (37).

V Bruseli 19. októbra 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  SWD(2016) 390 final.

(2)  Vyjadrenie generálneho tajomníka OSN na politickom fóre na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj v júli 2017.

(3)  Prvý podpredseda EK Frans Timmermans na plenárnom zasadnutí EHSV 15. decembra 2016.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Inkluzívny digitálny vnútorný trh, Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 8.

(5)  Aktívni spotrebitelia energie, ktorí spotrebúvajú aj vyrábajú elektrickú energiu.

(6)  Stanovisko EHSV na tému Výroba energie spotrebiteľmi a družstvá spotrebiteľov na výrobu energie, Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 44.

(7)  Stanovisko EHSV na tému Klimatická spravodlivosť, NAT/712 (pozri stranu 22 tohto úradného vestníka).

(8)  OECD: Understanding the Socio-Economic Divide in Europe. Background Report 2017.

(9)  Schwellnus, C., Kappeler, A. a Pionnier, P.: OECD Working Papers. Decoupling of Wages from Productivity: Macro-Level Facts.

(10)  Eurobarometer.

(11)  Stanovisko EHSV na tému Koalícia na plnenie záväzkov stanovených v parížskej dohode, Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20.

(12)  Building the Europe We Want, štúdia Fóra zainteresovaných strán Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, 2015.

(13)  Spoločná výzva európskych organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov európskym vedúcim predstaviteľom, 21. marca 2017.

(14)  Pripravované stanovisko EHSV na tému Nové udržateľné hospodárske modely, SC/048 (pozri stanu 57 tohto úradného vestníka).

(15)  Stanovisko EHSV na tému Akčný plán EÚ v oblasti práv duševného vlastníctva, Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 72.

(16)  Stanovisko EHSV na tému Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 20.

(17)  Stanovisko EHSV na tému Trvalo udržateľný rozvoj: Mapovanie vnútorných a vonkajších politík EÚ, Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 41.

(18)  Stanovisko EHSV na tému Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe, Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 65.

(19)  Stanovisko EHSV na tému Meniaca sa povaha pracovnoprávnych vzťahov a ich vplyv na zachovanie životného minima, Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54.

(20)  Stanovisko EHSV na tému Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo, Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 33.

(21)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10.

(22)  Stanovisko EHSV na tému Podpora tvorivosti, podnikania a mobility vo vzdelávaní a odbornej príprave, Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 20.

(23)  Stanovisko EHSV na tému Umelá inteligencia, Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(24)  Stanovisko EHSV na tému Vytvorenie koalície občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni na plnenie záväzkov stanovených v parížskej dohode, Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20.

(25)  Stanovisko EHSV na tému Európska iniciatíva občanov (revízia), Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 35.

(26)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 57.

(27)  Stanovisko EHSV na tému Trhové nástroje na prechod k hospodárstvu v EÚ s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka, Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 1 (bod 3.9.4).

(28)  Správa UNEP na tému Building a Sustainable Financial System in the European Union, UNEP Inquiry and 2o Investing Initiative, marec 2016; pozri tiež iné správy o udržateľných financiách na http://web.unep.org/inquiry.

(29)  Stanovisko EHSV na tému Trhové nástroje na prechod k hospodárstvu v EÚ s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka, Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 1 (bod 1.3).

(30)  Stanovisko EHSV na tému Balík predpisov o obehovom hospodárstve, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98 (bod 1.3).

(31)  Stanovisko EHSV na tému Program 2030 – Európska únia sa zasadzuje za globálny udržateľný rozvoj, Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 58.

(32)  Stanovisko EHSV na tému Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 123 (bod 1.9).

(33)  V rozhodnutí UNFCCC pripojenom k Parížskej dohode sa spomínajú „dlhodobé stratégie rozvoja založené na nízkych emisiách skleníkových plynov do polovice storočia“ (bod 35).

(34)  Oznámenie Komisie s názvom Trvalo udržateľná Európa pre lepší svet: Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie, COM(2001) 264.

(35)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – Platforma činnosti, COM(2005) 658 final.

(36)  Stanovisko EHSV na tému Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy, Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 91.

(37)  Stanovisko EHSV na tému Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov, Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 14.


Top