Odvolanie podané 20. júna 2017: Agria Polska sp. z o.o., Agria Chemicals Poland sp. z o.o., Star Agro Analyse und Handels GmbH, Agria Beteiligungsgesellschaft mbH proti rozsudku Všeobecného súdu zo 16. mája 2017 vo veci T-480/15, Agria Polska a i./Komisia

(Vec C-373/17 P)

(2017/C 347/04)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Odvolateľky: Agria Polska sp. z o.o., Agria Chemicals Poland sp. z o.o., Star Agro Analyse und Handels GmbH, Agria Beteiligungsgesellschaft mbH (v zastúpení: P. Graczyk a W. Rocławski, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod sa týka porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ v spojení s článkom 17 ods. 1 druhou vetou a článkom 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004, ako aj v spojení s článkom 7 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003, pretože Všeobecný súd nevzal do úvahy očividné chyby, ktorých sa Komisia dopustila v posúdení pravdepodobnosti porušenia článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ, existencie záujmu Únie na začatí vyšetrovania, ako aj rozsahu potrebných dôkazov.

V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky uviedli nasledovné pochybenia Všeobecného súdu, ktoré okrem iného spočívali v (i) odôvodnení zosúladených postupov konkurentov odvolateliek (upovedomení vnútroštátnych orgánov) len a výlučne na základe ich vyjadrení; (ii) nezohľadnení skutočnosti zrušenia väčšiny správnych rozhodnutí vydaných na základe sťažností konkurentov a zrušenia sankcií uložených odvolateľkám; (iii) opomenutí skutočnosti, že sťažnosti boli predložené aj orgánom, ktoré neboli príslušné, a obmedzenie sa na konštatovanie, že vzhľadom na nebezpečenstvo porušenia dobrej povesti alebo pôvodného stavu predávaných výrobkov mohlo byť odôvodnené informovanie príslušných orgánov; (iv) uznaní, že Komisia vychádzala z toho, že neexistoval dostatočný záujem Únie na začatí vyšetrovania, hoci činnosti uvedené v sťažnosti odvolateliek sa týkali územia viacerých členských štátov a nadnárodných podnikov; nesprávne uznanie, že sťažnosť odvolateliek podaná vnútroštátnemu orgánu pre hospodársku súťaž založila jeho výlučnú právomoc (v) nezohľadnení skutočnosti, že rozsah potrebných dôkazov a nevyhnutnosť vynaloženia značných prostriedkov hovorí v prospech právomoci Komisie; (vi) uznaní, že vo veci neboli splnené podmienky „šikanujúceho správania“.

Druhý odvolací dôvod sa týka zásady porušenia plnej účinnosti práva Únie (effet utile) a chybného výkladu tejto zásady v súvislosti s uplatnením článkov 101 a 102 ZFEÚ v spojení s článkom 105 ZFEÚ a článkom 17 ods. 1 ZEÚ v praxi, pretože Všeobecný súd (i) nezohľadnil úlohu, akú plní Komisia v systéme ochrany konkurencie v rámci Únie, a uznal, že Komisia nemá povinnosť preveriť, či vnútroštátne orgány majú k dispozícii príslušné prostriedky na realizáciu úloh, ktoré im vyplývajú z nariadenia č. 1/2003, (ii) nezohľadnil tvrdenia odvolateliek, že chýbajú účinné prostriedky uplatňovania nárokov pred vnútroštátnymi súdmi prostredníctvom private enforcement pravidiel hospodárskej súťaže, keďže chýbajú príslušné postupy a už uplynuli premlčacie lehoty v poľskom práve, (iii) Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľky nepreukázali, že poľské orgány pre hospodársku súťaž (Predseda Úradu na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov, ďalej len „UOKiK“) nemal v úmysle stíhať a účinne potrestať porušenia, hoci nebolo pochýb, že predseda UOKiK zamietol začatie konania vzhľadom na uplynutie vtedy platnej ročnej premlčacej lehoty.

Tretí odvolací dôvod sa týka porušenia zásady účinnej právnej ochrany (článok 13 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách), práva na účinné súdne preskúmanie (článok 47 ods. 1 Charty základných práv) a práva na riadnu správu vecí verejných (článok 41 ods. 1 Charty základných práv) tým, že Všeobecný súd (i) ponechal v platnosti rozhodnutie Komisie o zamietnutí sťažnosti odvolateliek bez posúdenia, či došlo k porušeniu, hoci vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž predtým zamietol začatie vyšetrovania vzhľadom na formálne požiadavky a hoci neexistuje možnosť účinnej právnej ochrany, (ii) chybne konštatoval, že nedošlo k porušeniu zásady účinnej právnej ochrany, keďže odvolateľky mali možnosť napadnúť rozhodnutie Komisie o zamietnutí sťažnosti; (iii) nezohľadnil, že právo na účinnú súdnu ochranu, na účinné súdne preskúmanie a riadnu správu vecí verejných zahŕňa aj právo na rozhodnutie vo veci v primeranej lehote, ktorá vo veci samej nebola zachovaná, pretože Komisia vydala rozhodnutie o zamietnutí začatia konania po 4,5 roku od podania sťažnosti odvolateľkami.