18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/13

1.

zdôrazňuje, že oceliarstvo zohrávalo a naďalej zohráva centrálnu úlohu v procese európskej integrácie a je jedným zo základných kameňov blahobytu, tvorby hodnôt, investícií a zamestnanosti v Európe. Predstavuje jedno z kľúčových strategických odvetví EÚ, ktoré zamestnáva 330 000 osôb a má 500 výrobných miest v 23 členských štátoch. V roku 2014 dokázalo toto odvetvie hospodárstva vyrobiť zhruba 169 miliónov ton ocele, čo predstavovalo 10 % celosvetovej produkcie, a vygenerovať celkový obrat vo výške 166 miliárd EUR, čo je 1,3 % hrubého domáceho produktu EÚ;

2.

zdôrazňuje, že napriek poklesu výroby a znižovaniu počtu pracovných miest v uplynulých rokoch zostáva oceliarstvo jedným z kľúčových faktorov reindustrializácie Európy. Cieľ, ktorý Komisia stanovila v oznámení z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu, zvýšiť do roku 2020 podiel priemyslu na hrubom domácom produkte na 20 %, sa dá dosiahnuť len pomocou konkurencieschopného oceliarskeho priemyslu;

3.

poukazuje na silné vzájomné hospodárske prepojenie oceliarskeho sektora s dodávateľskými a spracovateľskými odvetviami. Spolu s dodávateľmi, ktorí sú na predchádzajúcom stupienku rebríčka tvorby hodnôt, teda ťažobným priemyslom, energetickým hospodárstvom, dopravným odvetvím a podnikmi poskytujúcimi služby, ako aj odberateľmi ako kovospracujúci, automobilový, strojársky či stavebný priemysel, tvorí oceliarsky priemysel rozsiahle siete tvorby hodnôt a zhluky;

4.

dôrazne pripomína, že budúci vývoj európskeho oceliarskeho priemyslu priamo aj nepriamo ovplyvňuje regionálny a miestny rozvoj, a že konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel je okrem toho predpokladom hospodárskeho oživenia a procesov rastu v mnohých európskych regiónoch. Podotýka, že oceliarstvo je zároveň dôležitým zdrojom nepriamych pracovných miest, keďže má veľký význam aj pre mnohé ďalšie priemyselné odvetvia;

5.

poukazuje na skutočnosť, že európsky oceliarsky priemysel je neoddeliteľnou súčasťou medzinárodných trhov so surovinami a obstarávaním, ako aj odbytísk, a preto je odkázaný na spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže;

6.

zdôrazňuje, že podniky oceliarskeho priemyslu sú náročné na energiu a že náklady na energiu predstavujú približne 40 % prevádzkových nákladov. Toto odvetvie priemyslu je preto závislé od cenovo dostupných a bezpečných dodávok energie;

7.

zdôrazňuje prínos oceliarskeho priemyslu pre rozvoj prechodu na iné zdroje energie a ochrany klímy. Novátorské oceliarske produkty sú nevyhnutné napríklad pri stavbe zariadení na výrobu veternej energie, vysoko účinných elektrární či elektrických vozidiel. Napriek tomu, že výroba ocele je jedným z hlavných zdrojov CO2, inovatívna oceľ dokáže ušetriť šesťkrát viac CO2, než je množstvo, ktoré vznikne pri jej výrobe.

8.

pripomína, že oceliarsky priemysel má strategický význam pre vytvorenie železničnej infraštruktúry na celom európskom kontinente a že rovnako dôležitý je jeho prínos k vytváraniu sietí miestnej železničnej dopravy, ktorá je hodnotnou alternatívou odbremenenia cestnej dopravy najmä vzhľadom na zlepšenie kvality života a životného prostredia vo veľkomestských oblastiach.

9.

zdôrazňuje, že producenti ocele usídlení v Európe sa snažia, aby ich produkcia bola čo najviac nákladovo efektívna a čo najviac šetrila zdroje, pričom ju musia neustálymi investíciami sústavne udržiavať na najaktuálnejšej technickej úrovni. Dlhodobá konkurencieschopnosť závisí aj od ich schopnosti vyvíjať prevratné technológie v oblastiach, ako je napríklad energetická účinnosť. Rovnako dôležité však je aj to, aby EÚ a jej členské štáty pri rozhodovaní stále zohľadňovali aj vplyv na celoštátnu a medzinárodnú konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu a dlhodobé hospodárske vplyvy;

10.

konštatuje, že oceliarsky priemysel musí na zabezpečenie svojej ďalšej existencie aj naďalej dokazovať, že je prostredníctvom inovácie a ekologizácie pripravený čeliť budúcim výzvam. K tomu patria aj príklady aktívneho prínosu k ochrane životného prostredia a klímy, ale aj dôsledné dodržiavanie technických noriem v oblasti politiky ochrany životného prostredia a ochrany klímy, pokiaľ ide o reinvestície;

11.

vyzdvihuje vysoké sociálne normy európskeho oceliarskeho priemyslu a jeho úsilie v oblasti ochrany klímy a životného prostredia;

12.

konštatuje, že recyklovanie ocele šetrí suroviny, energiu a emisie skleníkových plynov a posilňuje obehové hospodárstvo. Osobitne treba vyzdvihnúť skutočnosť, že oceľ ako materiál je recyklovateľná na 100 %. Opätovné použitie a recyklovanie ocele by sa malo ďalej rozvíjať so zreteľom na cieľ vybudovať konkurencieschopné a udržateľné obehové hospodárstvo, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že bilancia EÚ v oblasti obchodovania so šrotom je pozitívna; Rozvoj nových druhov ocele, zliatin železa, spôsobov odlievania a výrobných postupov, ako aj zvyšujúce sa využívanie kovového šrotu, má veľký trhový potenciál.

13.

vyzdvihuje, že európsky oceliarsky priemysel vďaka najmodernejším technológiám a kvalitne vyškoleným pracovníkom podáva špičkové výkony a zameriava sa pritom na výskum a vývoj produktov orientovaný na požiadavky zákazníkov. Vývoj inovatívnych a vysokokvalitných výrobkov pomáha udržať a zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov;

14.

zdôrazňuje, že moderná výroba ocele závisí od neustáleho rozvoja kvalitnej odborne vyškolenej pracovnej sily, ktorá je schopná nájsť riešenia vhodné aj pre budúcnosť. Podotýka, že program pre nové zručnosti sa bude zasadzovať za nepretržité investovanie do ľudí vrátane opatrení v záujme rekvalifikácie a zvyšovania zručností. Bude to prospešné pre širokú škálu hospodárskych odvetví vrátane oceliarskeho priemyslu;

15.

podporuje úsilie európskeho oceliarskeho priemyslu zabezpečiť väčšiu rovnosť príležitostí pre všetkých pracovníkov tohto sektora. Napríklad podiel žien v oceliarskom odvetví sa za posledných 10 rokov zvýšil a momentálne sa pohybuje medzi 6 % a 25 %, v závislosti od príslušného pracovného zaradenia a členského štátu. Podniky pôsobiace v oceliarskom priemysle okrem toho za posledné dva roky v rôznych členských štátoch odštartovali celý rad iniciatív, ktorých cieľom je prilákať ženy do oceliarskeho odvetvia;

16.

konštatuje, že oceliarsky priemysel EÚ je na poprednom mieste v oblasti zdravia a bezpečnosti a platia v ňom celosvetovo najvyššie normy ochrany zdravia pri práci. O výmene osvedčených postupov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku sa na úrovni EÚ detailne diskutuje. Okrem toho sa oceliarsky priemysel EÚ zapája do intenzívneho sociálneho dialógu na úrovni EÚ;

17.

zdôrazňuje, že digitálne zručnosti a technológie sa musia vo väčšom rozsahu začleniť do vzdelávania a odbornej prípravy, najmä učňovskej. Zdôrazňuje, že digitalizácia výrobného procesu si z dôvodu vyššej komplexnosti úloh vyžaduje, aby mali zamestnanci väčšie zručnosti (1);

18.

podčiarkuje skutočnosť, že digitalizácia výrobného procesu vyžaduje z dôvodu vyššej komplexnosti úloh, aby mali zamestnanci väčšiu schopnosť abstrakcie a riešenia problémov. Okrem toho musia byť zamestnanci schopní pracovať samostatne a mať rozsiahle schopnosti, pokiaľ ide o interdisciplinárne a samostatné konanie, ako aj komunikáciu;

19.

poukazuje na to, že nadmerná svetová kapacita, obdobia nízkych cien, vysoké ceny energie, ako aj odvody a poplatky za niektoré zdroje energie, pripravovaná reforma systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ale aj dumpingové praktiky mimoeurópskych výrobcov ocele, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, predstavujú pre Európu ako miesto pôsobenia oceliarskeho priemyslu obrovskú výzvu. Výroba surovej ocele a podiel európskeho oceliarskeho sektora na celosvetovom trhu klesajú, čo vedie k procesom prispôsobenia sa z podnikateľského hľadiska aj hľadiska zamestnanosti;

20.

s obavami konštatuje, že zatváranie podnikov alebo znižovanie výroby v oceliarňach a železiarňach má pre miestne a regionálne spoločenstvá zničujúce sociálne a hospodárske dôsledky, preto je nevyhnutné zavádzať opatrenia, ktoré im pomôžu pozviechať sa a rásť;

21.

považuje európsku stratégiu pre budúcnosť európskeho oceliarskeho priemyslu za zmysluplnú a správnu pre dosiahnutie cieľa. Pritom je nevyhnutne nutné zapojiť miestne a regionálne orgány do zosúlaďovania a rozhodovacích procesov a zohľadniť príslušné miestne danosti a špecializácie podnikov;

22.

vyslovuje sa za priemyselnú politiku EÚ, ktorá by bola založená na vzoroch konkurencieschopného oceliarskeho odvetvia a rámcových podmienkach, ktoré podporujú spravodlivú hospodársku súťaž, a ktorá by umožnila zachovať a rozšíriť súčasné oceliarne a pracovné miesta;

23.

podobne ako Komisia vo svojom Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa domnieva, že zníženie emisií CO2 energetického hospodárstva a scenár s vysokým podielom energie z obnoviteľných zdrojov môžu byť z dlhodobého hľadiska nákladovo účinnejšie, než pokračovanie v súčasnej politike, a že náklady na jadrovú energiu a energiu z fosílnych palív sa postupom času pravdepodobne budú ďalej zvyšovať, zatiaľ čo náklady spojené s energiou z obnoviteľných zdrojov môžu klesať. Súčasne v tejto súvislosti uznáva snahu členských štátov začleniť ustanovenia, ktoré by primerane kompenzovali nadmerné finančné zaťaženie spojené s rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré musí oceliarsky priemysel, ktorý sa nachádza v medzinárodnej hospodárskej súťaži, znášať. Žiada však, aby európska úroveň zabezpečila, že vnútroštátne kompenzačné mechanizmy, najmä v oblasti štátnej pomoci, nepovedú k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu EÚ;

24.

poukazuje na potrebu pomôcť spoločenstvám, ktoré sa spoliehajú na miestnu oceľ pri rozširovaní rozsahu ich ekonomík pred zavedením reštrukturalizačných opatrení. Diverzifikácia miestnej hospodárskej štruktúry by mala mať za cieľ najmä synergie medzi udržateľnými priemyselnými odvetviami a službami a mohla by sa podporovať aj prostredníctvom daňových úľav;

25.

víta, že sa Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 usiluje dosiahnuť rovnováhu medzi cieľmi znižovania emisií skleníkových plynov na jednej strane a zabezpečením konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na strane druhej;

26.

poukazuje však na to, že ročný koeficient zníženia stropu maximálnych povolených emisií priemyslu, ktorého zvýšenie z 1,74 % v 3. obchodnom období 2013 – 2020 na 2,2 % v 4. obchodnom období 2021 – 2030 Európska rada schválila, môže aj napriek pokračujúcemu prideľovaniu bezplatných emisných práv na základe ukazovateľov viesť k výraznému nedostatku certifikátov na potrebný objem, a tým k ďalším nákladom pre oceliarsky priemysel, ktoré podniky v hospodárskej súťaži so sídlom v krajinách bez systému obchodovania s emisiami znášať nemusia;

27.

nazdáva sa, že je nevyhnutné zaviesť systém obchodovania s emisiami na celosvetovej úrovni, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť európskych podnikov a predišlo úniku uhlíka tým, že sa zabráni ďalšiemu zvýšeniu kvót, s ktorými sa obchoduje formou aukcie. Ďalšie záruky môžu mať podobu harmonizovaných mechanizmov kompenzácie za nepriame náklady (ako sú náklady na elektrickú energiu) alebo referenčných hodnôt založených na presných a aktuálnych údajoch;

28.

v tejto súvislosti tiež pripomína, že ukazovateľ pre prideľovanie certifikátov oceliarskemu priemyslu je pre surové železo už v 3. obchodnom období 2013 – 2020 stanovený približne o 10 % nižšie, než je fyzikálne a technicky možné. Okrem toho je aj ukazovateľ aglomerátu stanovený vecne nesprávne, keďže zahŕňa aj zariadenia na pelety; Prideľovanie musí prebiehať na základe aktuálneho stavu a v plnej miere zahŕňať výrobu elektriny z odpadových plynov oceliarskeho priemyslu a byť zodpovedajúco prispôsobované technickému pokroku. Súčasne je potrebné, aby sa certifikáty prideľovali dynamicky v procese celej výroby;

29.

víta skutočnosť, že Komisia svoj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií predložila s dostatočným predstihom pred začiatkom 4. obchodného obdobia európskeho systému obchodovania s emisiami;

30.

dúfa preto, že všetci aktéri budú môcť mať včas jasno v tom, aké budúce rámcové podmienky budú platiť pre systém EÚ na obchodovanie s emisiami;

31.

súčasne je presvedčený, že sú potrebné intenzívnejšie dohovory a diskusie so všetkými zainteresovanými o reforme systému EÚ na obchodovanie s emisiami;

32.

súčasne s obavou konštatuje, že návrh smernice Komisie nezohľadňuje dostatočne snahu Európskej rady zabezpečiť medzinárodnú konkurencieschopnosť priemyslu, keďže práve európsky oceliarsky priemysel bude čeliť výrazným finančným zaťaženiam, ktoré môžu ohroziť jeho existenciu;

33.

žiada preto, aby bol tento návrh smernice v ďalšom priebehu legislatívneho konania od základu prepracovaný, pričom bude zachovaná účinnosť systému EÚ na obchodovanie s emisiami a primerane sa rozdelia náklady medzi všetky odvetvia hospodárstva, a aby boli doň začlenené najmä tieto aspekty:

34.

považuje za nevyhnutne nutné v plnom rozsahu kompenzovať náklady za skleníkové plyny, prenesené na cenu elektrickej energie, aby sa zabránilo možnému presunu emisií CO2. Keďže táto kompenzácia je v súčasnosti možná v jednotlivých členských štátoch rôznym spôsobom, nedá sa vylúčiť narušenie hospodárskej súťaže. Európska komisia by preto mala preskúmať, či by sa táto kompenzácia mal v budúcnosti zjednotiť alebo poskytovať na úrovni EÚ;

35.

výslovne víta skutočnosť, že sa svetové spoločenstvo v rámci konferencie o ochrane klímy v Paríži v rámcovej dohode po prvý raz pre štáty záväzne dohodlo na cieli obmedziť otepľovanie zemského povrchu na menej ako 2 oC a bude podnikať seriózne úsilie obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 oC. Hlavná myšlienka, ktorou je dosiahnuť v druhej polovici storočia neutralitu z hľadiska emisií skleníkových plynov, si však ešte vyžaduje konkretizáciu, pokiaľ ide o jej vplyv na rozvoj výrobných odvetví. Možnosť, ktorá je ešte stále otvorená, teda vytvoriť a dohodnúť trhové mechanizmy pre celosvetový a nákladovo efektívny systém obchodovania s emisiami, je príležitosťou zmierniť narušenia hospodárskej súťaže súvisiace s ochranou klímy alebo im zabrániť;

36.

považuje nerovnaké podmienky, nekalé praktiky v oblasti zahraničného obchodu zo strany jednotlivých podnikov, ako aj rozdielnu politiku v oblasti zahraničného obchodu zo strany krajín mimo EÚ za závažnú hrozbu pre európsky oceliarsky priemysel;

37.

vníma preto politiku zahraničného obchodu EÚ spolu s jej nástrojmi na ochranu obchodu ako nenahraditeľný prostriedok na zabezpečenie medzinárodnej konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu a podporuje výzvu Parlamentu na celkovú reformu nástrojov EÚ na ochranu obchodu s cieľom odstrániť zo systému EÚ tzv. „prvky WTO +“ a najmä zaručiť pre priemysel EÚ rovnaké podmienky ako má Čína (2);

38.

s obavou konštatuje, že v súčasnosti zaznamenáva celosvetový oceliarsky priemysel 452 miliónov ton nadmernej kapacity a že práve nadmerná kapacita čínskeho oceliarskeho priemyslu má opakovane za následok dovoz do EÚ za dumpingové ceny, niekedy prostredníctvom tretích krajín, ktorý bez účinných protiopatrení EÚ v oblasti politiky zahraničného obchodu priamo i nepriamo ohrozuje existenciu oceliarskeho priemyslu ako celku, ako aj množstvo pracovných miest;

39.

vyzýva na vytvorenie mechanizmu, ktorý by mohol pôsobiť v tretích krajinách a bol by určený na kontrolu prevádzky zariadení na spracovanie druhotných surovín (šrotu) v krajinách určenia s cieľom predchádzať vývozu do tretích krajín, ktoré odpad nespracúvajú spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia.

40.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby povolili Komisii použiť neštandardnú metodiku pri antidumpingovom a antisubvenčnom vyšetrovaní dovozu z Číny podľa oddielu 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO, pokiaľ Čína nesplní všetkých päť kritérií požadovaných na to, aby bola uznaná za trhové hospodárstvo. Okrem toho s veľkým znepokojením poukazuje na to, že ak sa v decembri 2016 prizná Čínskej ľudovej republike štatút trhového hospodárstva, bolo by z dôvodu zmenenej metodiky na výpočet dumpingového rozpätia takmer nemožné zaviesť účinné antidumpingové opatrenia. Zároveň zdôrazňuje, že neexistuje žiadna požiadavka, aby členovia WTO v roku 2016 automaticky priznali Číne štatút trhového hospodárstva;

41.

pripomína v tejto súvislosti, že Čína v súčasnosti spĺňa len jedno z piatich kritérií EÚ, potrebných na uznanie za trhové hospodárstvo. K technickým kritériám patria podnikateľské rozhodnutia na základe trhových signálov, vedenie podnikových účtov v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, žiadne vážne narušenie výrobných nákladov a finančnej situácie podnikov v dôsledku predchádzajúceho systému netrhového hospodárstva, predpisy týkajúce sa majetku a konkurzu, zabezpečenie právnej istoty a stability pre vedenie podniku, ako aj prepočty výmenných kurzov mien podľa trhového kurzu;

42.

žiada preto Komisiu, aby si pri vypracúvaní štúdie o hospodárskych a sociálnych vplyvoch priznania štatútu trhového hospodárstva Číne počkala na stanovisko príslušných hospodárskych kruhov a zosúladila svoj postoj s inými dôležitými členmi WTO, ako napríklad USA, kým dospeje k rozhodnutiu o štatúte trhového hospodárstva;

43.

žiada vytvorenie rovnocenných a účinných nástrojov na ochranu spravodlivého obchodu v prípade, že Číne bude priznaný štatút trhového hospodárstva. V tejto súvislosti by sa malo uvažovať aj o takom riešení, že krajiny bez trhového hospodárstva sa v budúcnosti už nebudú explicitne uvádzať v antidumpingovom všeobecnom nariadení EÚ, ale sa v ňom pre tieto krajiny stanoví určitá všeobecná úprava. Metóda porovnávania krajín by sa pritom mohla nahradiť aj inou metódou, ale tak, aby krajiny bez trhového hospodárstva mali rovnako ako doteraz povinnosť dokazovať prítomnosť trhového hospodárstva;

44.

žiada vytvorenie rovnocenných a účinných nástrojov na ochranu spravodlivého obchodu v prípade, že Číne bude priznaný štatút trhového hospodárstva;

45.

víta skutočnosť, že Komisia uložila vo februári 2016 dočasné antidumpingové clá na dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Ruska a Číny;

46.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia v prípade čínskych oceľových výrobkov použila pravidlo nižšieho cla, a teda uložila dočasné antidumpingové clo, ktoré je nižšie než zistené dumpingové rozpätia;

47.

považuje používanie tohto pravidla za nedostatočnú ochranu konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu;

48.

pripomína, že ustanovenia WTO nevyžadujú takéto pravidlo a iné regióny, ako napríklad USA, ho ani nepoužívajú;

49.

považuje preto za dôležité, aby sa v rámci reformy nástrojov na ochranu obchodu pravidlo nižšieho cla zrušilo, a to hlavne v prípade existencie nadmerných kapacít;

50.

víta, že Európska komisia 28. apríla 2016 rozhodla, ako už oznámila v akčnom pláne, opätovne vytvoriť systém predbežného dohľadu v prípade dovozu výrobkov z ocele do EÚ, v rámci ktorého bude požadovať licencie na dovoz výrobkov z ocele do EÚ, a ktorý bude slúžiť na predvídanie krátkodobého vývoja trhu a pomáhať Komisii náležite riešiť nekalý dovoz s možnosťou začať postupy v prípadoch, že dovozné trendy by mohli ohroziť producentov v EÚ;

51.

víta úsilie Komisie, ktoré sa prejavuje už v teraz platných opatreniach na ochranu obchodu s oceliarskymi výrobkami EÚ, pomôcť presadiť pravidlá spravodlivej medzinárodnej hospodárskej súťaže a tým prispieť k zabezpečeniu konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu;

52.

súčasne sa však domnieva, že antidumpingové konania EÚ, najmä v porovnaní s konaniami iných krajín, ktoré sú členmi WTO, trvajú príliš dlho, čím trpí účinnosť ochrany konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu;

53.

žiada preto, aby sa v rámci reformy nástrojov na ochranu obchodu EÚ pozornosť zamerala aj na urýchlenie antidumpingových konaní EÚ;

54.

Podporuje Komisiu v jej úsilí dosiahnuť prostredníctvom rozhovorov a rokovaní pokrok v otázke celosvetovo rovnakých podmienok hospodárskej súťaže;

55.

očakáva, že Rada zahrnie do každého nového mandátu na rokovanie o dohode o voľnom obchode (FTA) kapitoly o energetike a surovinách;

56.

vyzýva Komisiu, aby prijala VR ako inštitucionálneho zástupcu európskych miestnych a regionálnych samospráv do skupiny na vysokej úrovni pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktorá existuje od mája 2015, aby sa tak zaručilo, že zainteresované strany, ktoré v tejto skupine už pôsobia, dokázali zohľadniť aj záujmy a potenciál na miestnej a regionálnej úrovni;

57.

zdôrazňuje, že príslušné programy EÚ na podporu investícií do nového vybavenia, výskumu a vývoja, ako aj kvalifikácie a ďalšieho vzdelávania môžu výrazne prispieť k zabezpečeniu konkurencieschopnosti, dodržiavaniu noriem v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ako aj práv zamestnancov v oceliarskom odvetví;

58.

upriamuje pozornosť na ciele výskumného fondu pre uhlie a oceľ (VFUO), európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ako aj Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), z ktorých môžu byť podporované výskumné a investičné projekty v oceliarskom odvetví, a to aj vďaka možnej synergii a koordinácii iniciatív. Poukazuje však na pomerne obmedzený potenciál EFSI pre oceliarske odvetvie, keďže trhové podmienky nemôžu zaručiť primeranú návratnosť investícií pri súčasnej nízkej úrovni cien ocele. Cenným prínosom by mohla byť v rámci prísnych pravidiel štátnej pomoci oceliarskemu priemyslu aj spolupráca miestnych a regionálnych samospráv s konkrétnymi prioritami v oblasti ocele;

59.

poukazuje na to, že verejné investície a na európskej úrovni prostriedky programu Horizont 2020 majú obrovský význam, pokiaľ ide o podnecovanie pokrokových inovácií v oceliarskom priemysle a zvyšovanie environmentálnej a energetickej účinnosti odvetvia;

60.

dúfa, že vzhľadom na špecifiká oceliarskeho priemyslu, ktoré si vyžadujú tak výskumnú činnosť, ako aj opatrenia štrukturálnej povahy, bude pri hodnotení výskumu v rámci programu Horizont 2020 pridelený väčší počet bodov tým projektom, ktoré zahŕňajú európske partnerstvo aj s využitím štrukturálnych fondov s cieľom zabezpečiť účinnejšie prepojenie rôznych európskych programov;

61.

zdôrazňuje cieľ kvalifikácie a udržania úrovne zamestnanosti v rámci konkurencieschopnejšieho oceliarskeho priemysle EÚ, pričom v prípade priemyselnej reštrukturalizácie oceňuje význam Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), pokiaľ ide o sprievodné opatrenia v sociálnej oblasti pri znižovaní stavu pracovníkov, keďže v situáciách, keď jeden jediný podnik prepustí 500 pracovníkov (vrátane dodávateľov a podnikov, ktoré sú ďalej v reťazci), alebo keď v jednom alebo viacerých susediacich regiónoch príde o prácu väčšie množstvo pracovníkov v jednom priemyselnom odvetví, sa z tohto fondu dajú až do výšky 60 % financovať náklady na projekty, ktoré majú prepusteným zamestnancom pomôcť nájsť si novú prácu alebo založiť si vlastný podnik. Vyjadruje však pochybnosti, či je ročný rozpočet na obdobie 2014 – 2020 vo výške maximálne 150 miliónov EUR dostatočný na zvládnutie tejto výzvy;

62.

podčiarkuje, že odovzdávanie skúseností a poznatkov novým generáciám pracovníkov v oceliarskom priemysle EÚ už zohráva dôležitú úlohu a že kompetencie resp. priemyselný know-how vyškolených pracovníkov by sa mal posilniť prostredníctvom cielených doškoľovacích opatrení a opatrení v oblasti ďalšieho vzdelávania;

63.

považuje za nutné vybudovať a ďalej vo všetkých výrobných závodoch oceliarskeho priemyslu rozvíjať systémy obehového hospodárstva na efektívne využívanie zdrojov, aby sa tak rozsiahlejším využívaním vedľajších produktov a recyklovanej ocele zlepšila konkurencieschopnosť zariadení, ako aj v súlade s tým, čo bolo v akčnom pláne Komisie pre obehové hospodárstvo stanovené v súvislosti s „priemyselnou symbiózou“, rozšíriť spôsoby využívania odpadu vznikajúceho pri výrobe ocele;