18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/1

—

so zreteľom na svoje stanovisko na tému Návrh rozpočtu EÚ na rok 2014, 2015 a 2016;

—

so zreteľom na svoje stanovisko Preskúmanie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania;

—

keďže rozpočtový postup pre rozpočet EÚ na rok 2017 sa časovo zhoduje s preskúmaním/revíziou viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje VFR na roky 2014 – 2020;

1.

zdôrazňuje dôležitú úlohu rozpočtu EÚ na rok 2017 pri stanovovaní a dosahovaní cieľov a priorít Únie na podporu rastu, zamestnanosti a vytvárania nových pracovných miest, ako aj pri posilňovaní účinnej súdržnosti EÚ a konkurencieschopnosti s cieľom riešiť nové výzvy;

2.

zdôrazňuje, že ročný rozpočet EÚ má viacero štrukturálnych nedostatkov z pohľadu VFR, a to:

3.

na základe ročného prieskumu rastu Komisie na rok 2016 opakovane poukazuje na to, že je potrebné, aby rozpočet EÚ prispel k hospodárskemu oživeniu a zaplneniu stále výraznej investičnej medzery v EÚ v pokrízovom období, ktorá poškodzuje konkurencieschopnosť a ohrozuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

4.

zdôrazňuje význam európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), programu Horizont 2020, Erasmus+, programov financovania MSP a iných politík a programov, ktoré stimulujú rozvoj hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby ďalej zvyšovala investície do výskumu, inovácií a infraštruktúry;

5.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány členských štátov sú pri riešení náporu veľkého počtu ľudí na úteku a pri riadení integračných opatrení často odkázané len samy na seba a vnútroštátne a európske orgány im zabezpečujú len obmedzenú finančnú pomoc a/alebo koordináciu. Finančné prostriedky by mali byť priamo dostupné miestnym a regionálnym orgánom, aby si tieto mohli plniť svoje záväzky v súvislosti s migráciou a integráciou a mali zabezpečený rýchly prístup k finančným prostriedkom na vnútroštátnej a európskej úrovni. Navrhuje, aby členské štáty a miestne a regionálne orgány dostali praktické usmernenia týkajúce sa možných zdrojov financovania;

6.

pomoc pri riešení migračných tokov sa musí poskytnúť aj miestnym a regionálnym orgánom v krajinách pôvodu a priľahlých regiónoch vrátane „tranzitných“ oblastí. Keďže bez podpory EÚ miestne a regionálne orgány v partnerských krajinách nebudú môcť zabezpečiť dôstojné životné podmienky a základ pre hospodársky rozvoj v krajinách pôvodu. V tomto zmysle by zodpovedná revízia VFR vzhľadom na dohody s tretími krajinami o účinnej kontrole hraníc, znížení migračných tokov, spolupráci v oblasti návratu a boji proti obchodovaniu s ľuďmi mala priniesť zvýšenú finančnú a operačnú podporu aj vďaka novým a inovačným zdrojom financovania;

7.

žiada rozpočtový orgán, aby vzal do úvahy potrebu priameho prístupu k finančným prostriedkom pre európskych poľnohospodárov, ktorých od začiatku súčasného VFR postihli rôzne krízy (napríklad kolísanie cien), najvýraznejšie v mliekárenskom, mäsospracujúcom odvetví a v odvetví ovocia a zeleniny. Poukazuje na vplyv núdzových opatrení prijatých v súvislosti s krízou na rozpočet. V roku 2016 to bolo 500 miliónov EUR a v roku 2015 300 miliónov EUR. Zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch sa odvetvie poľnohospodárstva v súčasnosti nachádza v krízovej situácii;

8.

pripomína, že Európska komisia preskúma v roku 2016 všetky finančné prostriedky pridelené členským štátom v súvislosti s cieľom „Investovanie do rastu a zamestnanosti“ v rámci politiky súdržnosti na roky 2017 až 2020 a celkovú výšku pridelených prostriedkov upraví na základe novších štatistík. Zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť v roku 2017 dosť rozpočtových prostriedkov na financovanie týchto úprav;

9.

vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a regióny, aby tieto úpravy využili ako flexibilný nástroj na riešenie nových výziev v rámci politiky súdržnosti, vzhľadom na to, že v článku 7 VFR sa stanovuje, že pri realizácii týchto úprav by sa mala zohľadniť obzvlášť zložitá situácia v členských štátoch postihnutých krízou;

10.

konštatuje, že počiatočné analýzy preukazujú rýchle prijímanie záväzkov a uskutočňovanie projektov v rámci programov Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a negatívne účinky rozpočtových škrtov v obidvoch programoch; žiada rozpočtový orgán, aby v priebehu rozpočtového postupu na rok 2017 kompenzoval rozpočtové škrty v programoch Horizont 2020 a NPE v súvislosti s vytvorením EFSI;

11.

pripomína, že ročný rozpočtový postup môže len dočasne riešiť nedostatok financií, ako aj nárast rozdielov medzi záväzkami a platbami a že tieto otázky by sa mali riešiť v rámci plnohodnotnej revízie viacročného finančného rámca v polovici trvania;

12.

vyjadruje poľutovanie nad znížením finančných prostriedkov pre investície do energetiky v rámci NPE, zdôrazňuje, že táto prioritná oblasť by nemala trpieť v dôsledku prevodu ďalších súm do iných položiek. Odporúča zabezpečiť pri uplatňovaní NPE v oblasti energetiky lepšiu geografickú vyváženosť, aby nielen juhovýchodné regióny EÚ a jej susedia, ale aj iné regióny mohli geograficky vyváženejším spôsobom využívať lepšie prepojenia, ktoré sú kľúčové pre fungovanie vnútorného trhu s energiou v celej EÚ;

13.

považuje iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí za kľúčovú politickú prioritu, pretože s podporou európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) predstavuje konkrétny nástroj na podporu vstupu mladých ľudí na trh práce; navrhuje preto, aby sa z celkovej rozpočtovej položky schválenej na obdobie 2014 až 2020 vo výške 3,2 miliardy EUR vyčlenil v rozpočte na rok 2017 na túto iniciatívu dostatok viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov;

14.

vyzdvihuje skutočnosť, že po počiatočných oneskoreniach sa tempo vykonávania EŠIF zvyšuje, a preto žiada zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ na rok 2017, aby sa predišlo oneskoreniu platieb v budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala vývoj nesplatených záväzkov a aby zriadila mechanizmus včasného varovania;

15.

navrhuje, aby Európsky parlament vykonal niekoľko pilotných projektov v rámci rozpočtu na rok 2017 na preskúmanie potrieb a potenciálu rastu premostení chýbajúcich prepojení v dopravnej infraštruktúre v cezhraničných oblastiach;

16.

zdôrazňuje, že prípadné nové nepredvídané platobné potreby v budúcnosti by mali byť financované prostredníctvom nových platobných rozpočtových prostriedkov a nie prostredníctvom prerozdelenia existujúcich zdrojov;

17.

upozorňuje, že rozpočet EÚ by mal byť zameraný na výsledky, a preto podporuje každé úsilie Európskej komisie o zjednodušenie rozpočtových pravidiel, lepšiu komplementárnosť rozličných nástrojov financovania a zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky politiky a programy EÚ, pokiaľ ide o pravidlá štátnej pomoci, verejné obstarávanie a požiadavky pre nahlasovanie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa pri rozpočte EÚ uplatňoval prístup miestne zameraného viacúrovňového riadenia;

18.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by sa mal riadiť miestne zameraným viacúrovňovým prístupom, aby fondy a politiky EÚ prinášali lepšie výsledky vďaka využitiu miestnych a regionálnych špecifík;

19.

pripomína, že dohoda COP 21 z decembra 2015 zaväzuje darcovské krajiny, aby rozvojové krajiny podporili sumou 100 miliárd USD ročne, ale že spoločná metodika pre financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy musí byť dohodnutá pred konferenciou COP 22 v Marakéši. Žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila konsolidovaný jednotný európsky regulačný rámec pre financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a začlenila ho do svojho návrhu rozpočtu na rok 2017 berúc do úvahy, že EÚ tiež súhlasila s tým, že najmenej 20 % prostriedkov z VFR na roky 2014 – 2020, t. j. 180 mld. EUR, by sa malo použiť na opatrenia súvisiace s klímou;

20.

na záver konštatuje, že mnohé miestne a regionálne orgány nedávno zaviedli politiky zostavovania rozpočtu zohľadňujúce rodovú príslušnosť, a žiada Európsku komisiu, aby v návrhu rozpočtu na rok 2017 zohľadnila rodový vplyv;

21.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Európskemu parlamentu, Rade a predsedovi Európskej rady.