EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52015IP0175

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o druhom výročí zrútenia budovy Rana Plaza a o súčasnom stave paktu udržateľnosti pre Bangladéš (2015/2589(RSP))

OJ C 346, 21.9.2016, p. 39–46 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/39


P8_TA(2015)0175

Druhé výročie zrútenia budovy Rana Plaza a súčasný stav paktu udržateľnosti

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o druhom výročí zrútenia budovy Rana Plaza a o súčasnom stave paktu udržateľnosti pre Bangladéš (2015/2589(RSP))

(2016/C 346/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä na uznesenia z 18. septembra 2014 (1), zo 16. januára 2014 (2), z 21. novembra 2013 (3) a zo 14. marca 2013 (4),

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a ekologických normách v medzinárodných obchodných dohodách (5) a o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (6),

so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou o partnerstve a rozvoji (7),

so zreteľom na pakt udržateľnosti na súvislé zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární na výrobu konfekčného oblečenia a pleteného tovaru v Bangladéši,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej, komisárky pre obchod Cecilie Malmströmovej, komisárky pre zamestnanosť, sociálne veci, kvalifikáciu a pracovnú mobilitu Marianny Thyssenovej a komisára pre medzinárodnú spolupráce a rozvoj Nevena Mimicu pri príležitosti druhého výročia tragédie na Rana Plaza,

so zreteľom na johannesburskú deklaráciu o udržateľnej spotrebe a výrobe na podporu sociálneho a hospodárskeho rozvoja,

so zreteľom na Dohovor MOP o podpornom rámci pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (2006, C-187) a Dohovor o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (1981, C-155), ktoré Bangladéš neratifikoval, ako aj ich príslušné odporúčania (R-197); so zreteľom na Dohovor o inšpekcii práce (1947, C-081), ktorého signatárom je aj Bangladéš, a na jeho odporúčania (R-164),

so zreteľom na program MOP týkajúci sa lepšej práce pre Bangladéš, ktorý sa začal realizovať v októbri roku 2013,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681) a na výsledky verejných konzultácií o práci Komisie v otázke smerovania jej politiky sociálnej zodpovednosti podnikov po roku 2014,

so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. februára 2013 o Sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast (8) a o Sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove (9),

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré stanovujú rámec pre vlády a podniky na ochranu a rešpektovanie ľudských práv a ktoré schválila Rada pre ľudské práva v júni 2011,

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva prijatú 26. júna 2014, ktorou sa zriaďuje medzivládna pracovná skupina na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu činnosti nadnárodných spoločností.

so zreteľom na deklaráciu MOP o základných zásadách a právach pri práci,

so zreteľom na globálny dohovor Organizácie Spojených národov o ľudských právach, práci, životnom prostredí a boji proti korupcii,

so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa vytvára systém Únie týkajúci sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci (COM(2014)0111), zameraný na transpozíciu usmernenia OECD vyplývajúceho z hĺbkovej analýzy a týkajúceho sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom,

so zreteľom na návrh zákona týkajúci sa náležitej starostlivosti materských spoločností a hlavných dodávateľských spoločností (č. 2578), ktorý bol prijatý v prvom čítaní vo francúzskom národnom zhromaždení 30. marca 2015,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 24. apríla 2013 sa v meste Savar pri Dháke zrútila osemposchodová budova Rana Plaza, v ktorej sídlili viaceré odevné podniky, v dôsledku čoho zahynulo vyše 1 100 osôb a približne 2 500 osôb bolo zranených; keďže zrútenie budovy Rana Plaza v Bangladéši je najhorším priemyselným nešťastím a náhodným zrútením budovy s najväčším počtom obetí v moderných dejinách;

B.

keďže 24. novembra 2012 prišlo o život najmenej 112 osôb pri požiari v továrni Tazreen vo štvrti Ashulia v meste Dháka v Bangladéši; keďže požiare v továrňach, zrútenie budov a ďalšie nešťastia súvisiace s otázkami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa neobmedzujú len na odvetvie výroby konfekčného oblečenia v Bangladéši, ale a zostávajú vážnym problémom aj v iných rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách, ako Pakistan alebo Kambodža, kde je odvetvie výroby konfekčného oblečenia silne orientované na vývoz;

C.

keďže po skončení platnosti dohody o obchode s textilnými výrobkami (Multifibre Agreement) a vzhľadom na vysokú pracovnú intenzitu výroby konfekčného oblečenia sa rozvojové krajiny ako Čína, Bangladéš, India a Vietnam stali svetovými výrobcami; keďže Bangladéš sa stal druhým najväčším vývozcom oblečenia na svete po Číne s najnižšími mzdami v odevnej výrobe, pričom textilný priemysel predstavoval takmer 85 % vývozu krajiny; keďže 60 % jeho odevnej výroby odchádzalo do EÚ, ktorá je hlavným vývozným trhom Bangladéša;

D.

keďže odvetvie výroby konfekčného oblečenia v Bangladéši zamestnáva asi 4 milióny ľudí a nepriamo podporuje živobytie až 40 miliónov ľudí, t. j. približne štvrtiny obyvateľstva Bangladéša; keďže odvetvie výroby konfekčného oblečenia veľkou mierou prispelo k zmenšovaniu chudoby; keďže Bangladéš dosiahol veľký pokrok pri zmenšovaní rodových rozdielov v spoločnosti, čím úspešne naplnil tretí rozvojový cieľ milénia OSN pre rodovú rovnosť, a keďže odvetvie výroby konfekčného oblečenia predstavovalo významný príspevok, pretože 3,2 milióna zo 4 miliónov zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví sú ženy; keďže zamestnanosť žien v mnohých prípadoch prispela k posilneniu ich postavenia;

E.

keďže reorganizácia odvetvia výroby konfekčného oblečenia na základe modelu integrovaného hodnotového reťazca znamená, že objednávky možno zabezpečiť iba zvýšením produktivity a ďalším znižovaním výrobných nákladov, čím sa pracovné sily Bangladéša a iných rozvojových krajín stávajú osobitne zraniteľné; keďže v Kambodži a na Srí Lanke, kde hospodárstvo do veľkej miere závisí od odvetvia odevnej výroby, sa zaznamenal pokles miezd napriek prudkému nárastu počtu výrobných podnikov a zamestnanosti; keďže minimálna mzda sa v Bangladéši výrazne zvýšila v dôsledku nešťastia na Rana Plaza, ale stále nedosahuje primeranú úroveň na to, aby pokrývala základné potreby zamestnancov;

F.

keďže podľa rozličných správ zomrelo pri továrenských požiaroch v Bangladéši od roku 2006 až do začiatku roku 2013 vyše 600 textilných pracovníkov, pričom podľa správ organizácií pre ľudské práva nikto z vlastníkov tovární ani z riadiacich pracovníkov nebol nikdy postavený pred súd;

G.

keďže zrútená budova komplexu Rana Plaza bola postavená nezákonne a nespĺňala bezpečnostné normy; keďže po nešťastí v Bangladéši natrvalo zatvorili 32 tovární v dôsledku vážnych bezpečnostných problémov a 26 tovární je zatvorených čiastočne; keďže stále existuje veľa tovární, ktoré ešte musia sprísniť normy na zákonnú úroveň; keďže MOP podporuje iniciatívu bangladéšskej vlády na vykonávanie štrukturálnych, protipožiarnych inšpekcií a inšpekcií elektrickej bezpečnosti v asi 1 800 továrňach na výrobu konfekčného oblečenia, z ktorých mnohé boli pôvodne komerčnými alebo obytnými budovami;

H.

keďže predstavitelia bangladéšskej vlády, miestnych výrobcov odevov a medzinárodných odevných značiek, miestnych a medzinárodných odborových organizácií a medzinárodných mimovládnych organizácií podpísali 24. apríla 2013, dohodu týkajúcu sa praktických aspektov platby odškodnenia obetiam nešťastia v budove Rana Plaza a ich rodinám (donorský trustový fond) na odškodnenie obetí nešťastia a ich rodín; keďže suma určená na pokrytie nákladov všetkých nárokov predstavuje 30 miliónov USD; keďže celková suma vyzbieraná dobrovoľnými príspevkami podnikov predstavovala v čase druhého výročia nešťastia približne 27 miliónov USD, pričom 3 milióny zostali nezaplatené;

I.

keďže peňažná náhrada je podstatnou hospodárskou pomocou a keďže nebude možné platiť liečebné náklady obetiam vyžadujúcim si dlhodobú zdravotnícku starostlivosť, ak fond zostane podfinancovaný; keďže Európsky parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že kompenzačný mechanizmus na báze dobrovoľnosti prostredníctvom donorského trustového fondu nedosiahol svoj cieľ, a skonštatoval, že povinný mechanizmus by tým, ktorí prežili, a rodinám obetí priniesol viac osohu;

J.

keďže v dôsledku týchto tragických udalostí v budove Rana Plaza a na základe protestov verejnosti a výzvy Európskeho parlamentu konať EÚ v spolupráci s bangladéšskou vládou a MOP 8. júla 2013 uviedli do života pakt udržateľnosti na trvalé zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární v odvetví konfekčných a pletených odevov v Bangladéši (pakt udržateľnosti), pričom Bangladéš sa zaviazal, že prijme opatrenia na zlepšenie pracovných noriem a podmienok v odvetví výroby konfekčného oblečenia;

K.

keďže Bangladéš mal pred nešťastím len 92 inšpektorov na kontrolu asi 5 000 tovární na výrobu konfekčného oblečenia a ďalších odvetví v krajine; keďže bangladéšska vláda sa zaviazala, že do konca roku 2013 prijme ďalších 200 inšpektorov;

L.

keďže prvé hodnotenie paktu sa uskutočnilo v októbri 2014, pričom sa dospelo k záveru, že sa síce dosiahol slušný pokrok, ale vláda Bangladéša musela prijať ďalšie dôležité opatrenia, najmä čo sa týka zlepšenia a uplatňovania pracovného práva, zlepšenia pracovných práv vo vývozných spracovateľských zónach (EPZ) a zamestnávania väčšieho počtu inšpektorov práce; keďže druhé hodnotenie paktu sa uskutoční na jeseň roku 2015;

M.

keďže bangladéšsky zákonník práce bol pozmenený v júli roku 2013; keďže zákonník obsahuje niektoré pozitívne reformy, napríklad v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale stále nespĺňa medzinárodné normy so zreteľom na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, ako zdôraznil výbor odborníkov MOP vo svojich pripomienkach k dohovorom 87 a 98, vrátane obmedzenia práva voliť zástupcov v úplnej slobode, mnohých obmedzení práva na štrajk a rozsiahlych administratívnych právomocí na rušenie registrácie odborov, a keďže vláda opakovane uvádzala, že nemá v úmysle uvažovať o ďalších zmenách;

N.

keďže bangladéšsku právne záväznú dohodu o požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov (dohodu) podpísalo 187 odevných korporácií, globálnych a miestnych odborov, mimovládnych organizácií a skupín zaoberajúcich sa právami zamestnancov 13. mája 2013 a Aliancia pre bezpečnosť pracovníkov v Bangladéši (aliancia) bola založená 9. júla 2013, pričom združovala 26 najmä severoamerických značiek; keďže v súčasnosti 175 módnych a maloobchodných značiek podpísalo dohodu; keďže dohoda a aliancie vykonali inšpekcie 1 904 tovární zameraných na vývoz;

O.

keďže vláda Bangladéša napriek opakovaným prísľubom ešte musí prijať vykonávacie pravidlá a predpisy pre bangladéšsky zákonník práce napriek opakovaným prísľubom, že tak urobí, pričom naposledy uviedla, že ich prijme v lete roku 2015; keďže uplatňovanie zákonníka je nevyhnutnou podmienkou oprávnenosti na Program lepšej práce MOP a na fungovanie vzdelávacieho programy v rámci dohody;

P.

keďže 10 % pracovnej sily v odvetví výroby konfekčného oblečenia v Bangladéši je zamestnanej vo vývozných spracovateľských zónach; keďže vláda schválila nový zákonník práce pre vývozné spracovateľské zóny v júli 2014, ale stále sa ním nezaručujú porovnateľné práva s právami zamestnancov priznávanými v iných odvetviach v Bangladéši; keďže zákaz štrajkovať síce uplynul 1. januára 2014, ale združenia pracovníkov sociálnej starostlivosti nemajú rovnaké práva a výsady ako odborové zväzy;

Q.

keďže od začiatku roka 2013 sa zaregistrovalo približne 300 nových odborových organizácií v odevnom priemysle; keďže v roku 2014 bolo zamietnutých 66 žiadostí, ktoré predstavujú 26 % všetkých podaných žiadostí; keďže proti odborová diskriminácia je stále veľmi vážnym a rýchlo sa stupňujúcim problémom; keďže odborové organizácie oznamujú, že bangladéšska vláda aktívne bráni pracovníkom a zamestnávateľom pri vytváraní vlastných bezpečnostných výborov, ako to požaduje dohoda;

R.

keďže Bangladéš na indexe transparentnosti obsadil 136. priečku zo 177 krajín a pre dodávateľský reťazec odevného priemyslu je typická korupcia, do ktorej sú zapojení politickí predstavitelia, ako aj miestne a nadnárodné korporácie;

S.

keďže podľa konzorcia pre zamestnanecké práva by sa cena každého odevu z celkového počtu 7 miliárd odevov, ktoré Bangladéš predáva západným značkám, zvýšila len o 10 centov, ak by sa zlepšila bezpečnosť v 5 000 bangladéšskych odevných tovární na úroveň západných krajín do piatich rokov; keďže neexistuje náznak, že by sa ceny odevov a textilných výrobkov zvýšili za uplynulé dva roky;

T.

keďže odvetvie výroby konfekčných odevov ovládajú predovšetkým veľkí maloobchodníci, značkoví výrobcovia a predajcovia, ktorí kontrolujú globálne výrobné siete a priamo určujú dodávateľské podmienky; keďže výrobcovia odevov a textilu, v kontexte globalizovaného priemyslu, často nemajú inú možnosť ako akceptovať nižšie ceny, prísnejšie kvalitatívne normy, kratšie dodávacie lehoty, zníženie minimálneho množstva a prevzatie čo najväčšieho rizika; keďže v transparentnosti a vysledovateľnosti v celosvetovom dodávateľskom reťazci existujú vážne nedostatky; keďže dôstojná práca v celosvetovom dodávateľskom reťazci bude hlavným bodom programu konferencie MOP v roku 2016;

U.

keďže po nešťastí sa zaznamenal nevídaný dopyt európskych spotrebiteľov po lepších informáciách o tom, odkiaľ výrobky pochádzajú a za akých podmienok sa vyrábajú; keďže európski občania predložili nespočetné množstvo petícií a organizovali kampane požadujúce väčšiu zodpovednosť odevných značiek, aby zaručili, že ich produkty sa vyrábajú etickým spôsobom;

V.

keďže Bangladéš ako najmenej rozvinutá krajina využíva bezcolný a bezkvótový prístup na trh EÚ pre všetky svoje výrobky v rámci iniciatívy Všetko okrem zbraní, ktorý pokrýva 55 % vývozu Bangladéša, z toho väčšinou odevy/textílie, a je preto povinný zabezpečiť účinné uplatňovanie viacerých kľúčových dohovorov OSN/MOP týkajúcich sa ľudských práv a pracovných práv;

1.

spomína na obete pri príležitosti druhého výročia tragédie na Rana Plaza, ktorá je jedným z najhroznejších priemyselných nešťastí; znovu vyjadruje sústrasť smútiacim rodinám a zraneným, ako aj zmrzačeným osobám; zdôrazňuje, že pomocou lepších systémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa mohlo týmto stratám predísť;

2.

pripomína, že koordinačný výbor Rana Plaza zriadil donorský trustový fond Rana Plaza na výber dobrovoľných darov spoločností na účely odškodnenia obetí a ich rodín; odsudzuje skutočnosť, že z celkovej sumy na odškodné vo výške 30 miliónov USD v apríli 2015 ešte chýbali 3 milióny USD, a naliehavo vyzýva medzinárodné značky, ktorých dodávateľom bola továreň Rana Plaza alebo ktoré majú úzke väzby s Bangladéšom, vládu Bangladéša a Asociáciu bangladéšskych výrobcov a vývozcov odevov (BGMEA), aby zabezpečili, že všetky nevyplatené náhrady sa bezodkladne vyplatia;

3.

kritizuje, že asi tretina spoločností, ktoré pravdepodobne mali väzby s továrenským komplexom, napríklad Adler Modemarkte, Ascena Retail, Carrefour, Grabalok, J.C. Penney, Manifattura Corona, NKD, PWT alebo YesZee, ešte musí zaplatiť do trustového fondu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že po mesiacoch odkladov prispela spoločnosť Benetton do trustového fondu darcov Rana Plaza len sumou 1,1 milióna napriek tomu, že potrebný príspevok na základe rozsahu aktivít spoločnosti v budove Rana Plaza sa odhadoval oveľa vyššie; podobne vyjadruje poľutovanie nad tým, že všetky značky, ktoré sa spájajú s budovou Rana Plaza, vrátane značiek Mango, Matalan a Inditex, ktoré nezverejnili výšku príspevkov a iných, ako Walmart a The Children’s Place, ktoré prispeli len minimálnou sumou, prispeli nedostatočne a nedokázali tak prevziať zodpovednosť voči obetiam;

4.

konštatuje, že o náhradách za požiar v továrni spoločnosti Tazreen sa rokuje na rovnakom základe ako v súvislosti s továrňou Rana Plaza, vyjadruje hlboké poľutovanie nad súčasným oneskorením a žiada, aby sa odškodnenie poskytlo včas;

5.

víta kroky, ktoré sa prijímajú na vytvorenie trvalé systému poistenia pracovných úrazov, a vyzýva vládu Bangladéša, aby v tejto súvislosti dodržala záväzok v rámci národného tripartitného akčného plánu; vyzýva Komisiu, aby podporila túto snahu, ak je to vhodné, no poznamenáva, že kým aktuálne snahy o kompenzáciu nie sú dokončené, zostávajú bariérou progresu v tejto oblasti;

6.

vyzýva Komisiu a vlády členských štátov EÚ a iných štátov, aby posúdili návrhy na povinné regulačné rámce, ktorými sa zabezpečí, aby bol prístup k náprave a odškodneniu založený na potrebách a zodpovednosti, a nie iba na schopnosti skupín, ktoré vedú kampane za zverejnenie a pranierovanie alebo dobrovoľnom úsilí spoločností;

7.

víta iniciatívu pod vedením EÚ na začatie uplatňovania paktu, ktorý sa zameriava na zabezpečenie nového začiatku v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, dodržiavania pracovných práv a podpory zodpovedného správania podnikov v odvetví výroby konfekčného oblečenia v Bangladéši;

8.

berie na vedomie závery prvého hodnotenia paktu z októbra 2014, v ktorých sa uvádza, že bangladéšske orgány dosiahli slušný pokrok a priznáva pozitívny vplyv paktu na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia v továrňach a pracovných podmienok v bangladéšskom odvetví výroby konfekčného oblečenia; naliehavo však vyzýva vládu Bangladéša, aby čo najskôr rozšírila svoj záujem o aktívnu realizáciu všetkých záväzkov plynúcich z paktu; verí, že v druhom hodnotení paktu, ktoré sa uskutoční na jeseň 2015, sa zaznamená významný posun vo všetkých otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to najmä v súvislosti s pracovnými právami, pracovnými inšpekciami, slušnými mzdami, štrukturálnou integritou budov, bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a zodpovedným správaním podnikov;

9.

berie na vedomie opatrenia, ktoré Bangladéš prijal v dôsledku nešťastia v Rana Plaza, že doplnil zákonník práce, čím posilnil základné práva v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovných práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pozornosť sa nevenovala množstvu obmedzení slobôd združovania zamestnancov a že zákonník stále nevyhovuje základným dohovorom MOP;

10.

dodržiavajúc záväzky vyplývajúce z pakty naliehavo vyzýva vládu a parlament Bangladéša, aby čo najskôr v spolupráci s tripartitnou konzultačnou radou a s osobitným dôrazom na uplatňovanie dohovorov MOP č. 87 a 98 o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní schválili predpisy a nariadenia, ktoré sú potrebné na účinné uplatňovanie zákona;

11.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou vo vývozných spracovateľských zónach, kde sú odbory aj naďalej zakázané a pracovné podmienky a úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je nízka, a zdôrazňuje, že zamestnanci v nich by mali mať rovnaké základné zákonné slobody a bezpečnostné normy ako zamestnanci v iných častiach krajiny; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v navrhovanom zákonníku práce pre vývozné spracovateľské zóny sa naďalej zakazovalo zamestnancom, aby zakladali odborové organizácie vo vývozných spracovateľských zónach, a poukazuje na to, že združenia zamestnancov sociálnej starostlivosti vôbec nemajú práva ani výsady porovnateľné s právami a výsadami odborových organizácií; naliehavo vyzýva vládu Bangladéša, aby bezodkladne a v plnej miere rozšírila platnosť zákonníka práce aj na vývozné spracovateľské zóny;

12.

víta zvýšenie minimálnej mzdy v odvetví výroby konfekčného oblečenia o 77 % z 35 EUR na 62 EUR mesačne a vyzýva na jej všeobecnejšie uplatňovanie; konštatuje však, že minimálna mzda v odevnom priemysle v praxi stále nepokrýva základné potreby zamestnancov, inak by musela dosahovať úroveň aspoň 104 EUR, a vyzýva vládu Bangladéša, aby stanovila životné minimum na základe konzultácií s odborovými organizáciami a zamestnancami; ďalej naliehavo vyzýva vládu, aby zabezpečila, že odevné továrne skutočne vyplatia nevyplatené mzdy;

13.

víta registráciu približne 300 nových odborových organizácií v odevnom priemysle od začiatku roku 2013, čím sa ich počet v odevnom sektore zdvojnásobil, je však znepokojený tým, že proces registrácie sa v rokoch 2014 a 2015 spomalil; nabáda bangladéšske orgány, aby pokračovali v zmysle počiatočného pozitívneho trendu pri plnení cieľa, ktorým je primerané zastúpenie 4 miliónov zamestnancov v odvetví výroby konfekčného oblečenia;

14.

je veľmi znepokojený správami, že novo založené odborové zväzy sa stali obeťami diskriminácie, prepúšťania a odvetných opatrení; je zhrozený rozšírenou diskrimináciou proti odborovým organizáciám, ktorú zdôrazňujú dobre zdokumentované prípady vyhrážania, zastrašovania a fyzického násilia proti zástupcom zamestnancov, vrátane vraždy odborárskeho predáka Aminula Islama; naliehavo vyzýva vládu Bangladéša, aby sa uplatňovaním nevyhnutných opatrení na predchádzanie protiprávnemu konaniu, na rýchle a transparentné vyšetrovanie a stíhanie týchto činov účinne riešila nekalé praktiky v zamestnávaní, a tak skoncovala s beztrestnosťou a postavila vrahov Aminula Islama pred spravodlivosť; je presvedčený, že primerané školenia a zlepšovanie informovanosti o pracovných právach sú účinným spôsobom na oslabovanie proti odborovej diskriminácie;

15.

domnieva sa, že existencia demokratických odborových štruktúr zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napríklad v prípade pokračujúceho rozvoja bezpečnostných výborov pod vedením zamestnancov vo všetkých továrňach; ďalej zdôrazňuje dôležitosť prístupu odborových organizácií do tovární, aby mohli vzdelávať zamestnancov o tom, ako môžu chrániť svoje práva a svoju bezpečnosť, okrem iného aj právo odmietnuť nebezpečnú prácu;

16.

víta záväzok vlády prebudovať ministerstvo pre kontrolu tovární a zariadení, ktoré by malo mať 993 zamestnancov a 23 obvodných kancelárií, aktualizovanie jeho inšpekčných služieb v januári 2014 a prijatie štátnej politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj jednotné normy na inšpekcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; vyzýva Komisiu a medzinárodných partnerov, aby na podporu vylepšenia fungovania ministerstva pre kontrolu tovární a zariadení poskytli technickú podporu a umožnili výmenu osvedčených postupov; vyzýva vládu Bangladéša, aby splnila záväzky týkajúce sa pracovných inšpekcií a dodržiavala dohovor MOP č. 81; víta zatvorenie tovární, ktoré nevyhovovali bezpečnostným normám;

17.

naďalej je znepokojený informáciami o rozšírenej korupcii v Bangladéši medzi inšpektormi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a majiteľmi odevných závodov a požaduje, aby sa spravilo viac v boji proti týmto praktikám;

18.

chápe ťažkosti pri nábore inšpektorov, ktoré vyplývajú z toho, skôr ako budú ľudia naozaj prijatí, musia sa primerane vyškoliť na dodržiavanie jednotných noriem a harmonizovaných operačných postupov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že cieľ prijať ďalších 200 inšpektorov do konca roka 2013 sa ešte nesplnil, pričom doteraz bolo prijatých 173 nových inšpektorov, a zdôrazňuje, že počet 200 inšpektorov je oveľa nižší než treba na kontrolu priemyselného odvetvia so štyrmi miliónmi zamestnancov;

19.

víta skutočnosť, že dohoda a aliancia dokončili inšpekcie všetkých tovární v ich pôsobnosti a pripravili viac ako 400 plánov nápravných opatrení; naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby doplnila tieto opatrenia urýchleným vykonaním inšpekcií tovární pod jej kontrolou a prijala vhodné nápravné opatrenia; podporuje dôležitú prácu MOP pri zabezpečovaní úloh v tejto oblasti; víta angažovanosť tých výrobcov, ktorí chcú zlepšiť normy, a žiada všetky zainteresované subjekty, aby zabezpečili správnu realizáciu plánov nápravných opatrení;

20.

víta skutočnosť, že vyše 250 významných módnych a maloobchodných značiek, ktoré dostávajú dodávky konfekčného oblečenia z Bangladéša, podpísalo dohodu alebo sa pridali k aliancii s cieľom koordinovať úsilie na pomoc pri zlepšovaní bezpečnosti v bangladéšskych továrňach, ktoré ich zásobujú; v tejto súvislosti vyzýva ďalšie spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov, aby sa pridali k dohode; zdôrazňuje, že na účinné uplatňovanie dohody treba primerane zapojiť všetky zainteresované subjekty, a vyzýva na jej replikáciu aj v iných vysoko rizikových krajinách;

21.

nabáda signatárov dohody a aliancie, aby posilnili spoluprácu a aby si sústavne vymieňali správy o kontrolách v továrňach s cieľom zabrániť zdvojovaniu činnosti a rozdielnym normám; vyzýva alianciu, aby zverejňovala správy aj v Bangladéši, a to aj na internete, a dopĺňala ich fotografiami, aby boli dostupné každému občanovi krajiny;

22.

je presvedčený, že globálni maloobchodní predajcovia a značkoví výrobcovia nesú významnú zodpovednosť, pretože situácie v otázkach súčasných vzorcov výroby, zlepšovania pracovných podmienok a miezd v krajinách, v ktorých sa vyrába, je zložitá; je presvedčený, že spravodlivejšia štruktúra trhu a sociálne podmienky by sa mohli vytvoriť vtedy, keby tieto spoločnosti vo všetkých dodávateľských reťazcoch zabezpečili základné pracovné normy MOP, normy medzinárodne uznávanej sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä nedávno aktualizované usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, desať zásad iniciatívy Globálneho paktu OSN, normu ISO 26000 Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti, tripartitné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, ako aj usmerňujúcich zásad OSN týkajúcich sa podnikania a ľudských práv; víta hlavnú iniciatívu Komisie týkajúcu sa zodpovedného riadenia dodávateľského reťazca v odevnom sektore, pričom zohľadňuje už existujúce štátne iniciatívy v Nemecku, Holandsku, Francúzsku a Dánsku, a je presvedčený, že EÚ má schopnosť a povinnosť byť globálnym bojovníkom za zodpovednosť v dodávateľskom reťazci;

23.

domnieva sa, že prístup k informáciám v odevnom sektore je často najväčšou prekážkou boja proti porušovaniu ľudských práv v celosvetovom dodávateľskom reťazci a že treba zaviesť systém povinného predkladania správ, ktorý poskytuje informácie a spája všetkých aktérov v rámci hodnotového reťazca jedného výrobku, od miesta výroby až po maloobchodníkov; domnieva sa, že nové právne predpisy EÚ sú potrebné na vytvorenie právnej povinnosti náležitej starostlivosti spoločností EÚ, ktoré presúvajú výrobu do tretích krajín, spolu s opatreniami na zabezpečenie vysledovateľnosti a transparentnosti, v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

24.

vyzýva Radu a Komisiu, aby do všetkých dvojstranných obchodných a investičných dohôd, ktoré EÚ podpíše, zahrnuli povinnú a vymáhateľnú doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorou by sa európski investori zaväzovali, že budú dodržiavať zásady sociálnej zodpovednosti podnikov, ako sú definované na medzinárodnej úrovni, a to aj do aktualizovanej verzie usmernení OECD z roku 2010, noriem, ktoré stanovili OSN, MOP a EÚ; žiada, aby bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v budúcich obchodných dohodách EÚ s tretími krajinami zaujímali významnejšie miesto ako súčasť programu dôstojnej práce a aby EÚ poskytovala technickú pomoc na realizáciu týchto opatrení tak, aby neboli prekážkou obchodovania;

25.

uznáva, že zamestnanosť v odevnom priemysle pomohla miliónom chudobných vidieckych žien v Bangladéši a inde uniknúť pred núdzou a závislosťou od mužskej podpory; konštatuje, že odborovo neorganizovanú pracovnú silu tvoria najmä nekvalifikovaní zamestnanci a ženy v odvetví výroby konfekčného oblečenia v rozvojových krajinách; uznáva, že pokrok v oblasti práv a ochrany zamestnancov je nevyhnutný na posilnenie postavenia žien, a zdôrazňuje potrebu posilnenia zastúpenia žien v odboroch, vrátane novovytvorených organizácií v Bangladéši, a víta pakt pri uznávaní dôležitosti posilňovania rodovej rovnosti pri zlepšovaní pracovných noriem;

26.

konštatuje, že iniciatíva Všetko okrem zbraní má dôležitú úlohu v bangladéšskom hospodárskom rozvoji a prispela k zlepšeniu materiálnych podmienok miliónov ľudí, najmä žien; je však presvedčený, že bez riadnej podmienenosti v oblasti dodržiavania ľudských a pracovných práv by iniciatíva Všetko okrem zbraní a systém všeobecných preferencií mohli zhoršiť už chabé normy na ochranu zamestnancov a ohroziť dôstojnú prácu; vyzýva Komisiu, aby zistila, či Bangladéš dodržiava ľudské práva, pracovné a ekologické dohovory v rámci všeobecného systému preferencií, a aby o tom informovala Európsky parlament; zdôrazňuje, že krajiny, ktoré dosahujú pokrok v oblasti sociálnych a pracovných noriem, by sa mali odmeniť tým, že pre ich produkty sa zabezpečí úplný prístup k trhom;

27.

vyzýva PK/VP pani Mogheriniovú a komisárku pani Malmströmovú, aby naďalej zahrnovali ratifikáciu kľúčových noriem MOP, inšpekcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a slobodu združovania do diskusií s Bangladéšom o pokračovaní preferenčného obchodovania;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Bangladéša a generálnemu riaditeľov MOP.


(1)  Prijaté texty, P8_TA(2014)0024.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0045.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0516.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0100.

(5)  Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.

(6)  Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.

(7)  Ú. v. ES L 118, 27.4.2001, s. 48.

(8)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0049.

(9)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0050.


Top