20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/1

Spravodajca:

José María ZUFIAUR NARVAIZA

1.1

EHSV súhlasí s potrebou preskúmať súčasnú Európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS) z roku 2003 s cieľom reagovať na medzinárodnú situáciu, ktorá sa podstatne zmenila. Ako poradný orgán európskych inštitúcií a zástupca organizovanej občianskej spoločnosti považuje za nevyhnutné, aby sa s ním v procese prípravy novej stratégie viedli konzultácie, ako aj to, aby sa na tomto procese štruktúrovaným spôsobom zúčastnila občianska spoločnosť. Podľa EHSV by sa revízie globálnej stratégie mali vykonávať v kratších lehotách, napríklad každých päť rokov, súbežne s funkčným obdobím Parlamentu a Komisie.

1.2

EÚ čelí kríze, ktorej hlavnými charakteristikami sú sociálna dezintegrácia, vzájomná závislosť, slabosť inštitúcií a globálna povaha nerovnosti. Vstúpili sme do éry, keď je sociálne vylúčenie hlavným faktorom konfliktov, pri ktorých je vojenský zásah jednoznačne nedostatočný.

1.3

Zvýšená nestabilita v oblasti geopolitickej a geohospodárskej konkurencie a pretrvávajúca snaha niektorých mocností rozdeľovať svet na sféry vplyvu majú dosah na európsky strategický model založený na spolupráci a pozitívnej podmienenosti, v dôsledku čoho treba tento model upraviť.

1.4

Podľa EHSV budú Európania v takomto zložitom medzinárodnom prostredí schopní brániť svoje hodnoty a záujmy len v prípade väčšej jednoty cieľov, politík a prostriedkov. Európska zahraničná politika začína doma, keďže prepojenie domácich a zahraničných politík je neoddeliteľné.

1.5

Európski občania zmenia svoju súčasnú ľahostajnosť, začnú sa cítiť Európanmi a prijmú záväzok, ktorý predstavuje Únia, iba vtedy, ak EÚ zmení svoje smerovanie a ako zástanca rovnosti sa stane subjektom presadzujúcim bezpečnosť, slobodu a prosperitu v Európe a vo zvyšku sveta.

1.6

Je nevyhnutné zvýšiť európsku politickú integráciu s cieľom dosiahnuť suverenitu v globalizovanom svete, prijímať rozhodnutia, ktoré pomôžu obnoviť nadšenie pre európsky projekt a obnovenú spoločenskú zmluvu, a riešiť demokratický deficit.

1.7

Zahraničná politika a európska bezpečnostná a obranná politika, na ktoré by sa malo vyčleniť viac finančných prostriedkov, si vyžadujú, aby sa používali pružnejšie pracovné metódy, ktoré budú zároveň väčšmi koordinované medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami.

1.8

Obrana EÚ si vyžaduje väčšiu koordináciu a spoločné plánovanie s vyhliadkami na vytvorenie európskej obrannej únie. V tomto záujme je nevyhnutné zvýšiť objem financovania a rozvíjať európsky obranný priemysel, pričom treba prostredníctvom nástrojov združovania a spoločného využívania zabrániť duplicite vo výdavkoch. V tejto súvislosti má zásadný význam lepšia verejná správa a súdržná inštitucionálna štruktúra, ako aj podpora rozsiahlych spoločných projektov, a to bez toho, aby boli dotknuté transatlantické vzťahy a úzka spolupráca s partnerstvami a organizáciami, do ktorých je zapojená väčšina krajín EÚ, ako je napríklad NATO.

1.9

EHSV sa domnieva, že medzi prioritou novej globálnej stratégie by malo byť: a) posilniť prístupové smerovanie kandidátskych krajín, najmä krajín západného Balkánu, a stabilizovať východné a južné susedstvo, pričom treba pozornosť venovať aj migračným tokom a utečencom; b) podporovať lepšiu, účinnejšiu a viditeľnejšiu spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku za pomoci silnej a jasnejšie definovanej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB); c) posilniť efektívny a prepracovaný mulilaterálny systém pre riadenie bezpečnosti, socio-ekonomické riadenie a riadenie rozvoja; a d) podporovať obchod a investície. Uvedené priority by mali zahŕňať dva prierezové rozmery: udržateľný rozvoj v širšom zmysle slova a posilnenie organizácií občianskej spoločnosti.

1.10

EÚ by svojou tradičnou preventívnou a viacstrannou diplomaciou mala byť normatívnou a konštruktívnou mocnosťou, ktorá bude podporovať inkluzívnu správu a vsadí na účasť krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou vo viacstranných inštitúciách.

1.11

EÚ, ktorá vznikla s cieľom posilniť mier v Európe, by sa vo svojej globálnej stratégii mala zasadzovať predovšetkým o zachovanie a podporu mieru. Na to je nevyhnutná bezpečnostná a obranná politika, diplomatická činnosť a úloha občianskej spoločnosti.

1.12

V súvislosti s utečeneckou krízou považuje EHSV za nevyhnutné, aby EÚ mala spoločnú utečeneckú, azylovú a prisťahovaleckú politiku, ktorú by vykonávala jedna európska inštitúcia, čím by sa zaručilo, že európske štáty si svoje povinnosti budú plniť spoločne, proporčne a solidárne.

1.13

EHSV sa domnieva, že by sa mali zaviesť zmeny v systéme prideľovania európskych fondov na rozvoj, aby boli pružnejšie, viacúčelové a prispôsobené konkrétnym okolnostiam.

1.14

Súbor obrovských obchodných dohôd, ktoré sa nachádzajú v procese rokovania alebo ratifikácie, nadobúda nad rámec svojich čisto obchodných aspektov nesporný geopolitický rozmer. Hlavnou zložkou budúcej globálnej stratégie EÚ bude riešenie geopolitického vplyvu tohto typu dohôd, posilnenie ich viacstranných vzťahov a zabránenie stretom medzi obchodnými blokmi. A pokiaľ majú tieto dohody vplyv na životný štýl, je podľa EHSV nevyhnutné venovať pozornosť požiadavkám a obavám občianskej spoločnosti a občanov vo všeobecnosti, ktoré sa ich týkajú.

1.15

Pre vykonávanie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je podľa EHSV zásadne nevyhnutné posilniť občiansku spoločnosť, jej činnosti a vzťahy súbežne s diplomatickou činnosťou. EHSV je preto zástancom toho, aby sa do SZBP výslovne zaviedol tento dôležitý prvok ako jeden z jej prioritných cieľov.

1.16

Domnievame sa, že EHSV má ako poradný orgán európskych inštitúcií a zástupca všetkých veľkých organizácií organizovanej občianskej spoločnosti najlepšie predpoklady na to, aby bol jedným z hlavných partnerov pre inštitúcie EÚ zapojené do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, najmä pre ESVČ a Európsku komisiu.

1.17

EHSV preto navrhuje spoločne preskúmať uvedené priority a spôsob, ako formalizovať spoluprácu medzi ESVČ a EHSV.

1.18

EHSV ponúka ESVČ svoju pomoc, pokiaľ ide o vypracovanie hodnotiacej správy o skutočnej účasti občianskej spoločnosti v oblasti európskej zahraničnej politiky.

1.19

V rámci EHSV navrhujeme každý rok usporiadať vypočutie týkajúce sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky s účasťou významných európskych organizácií občianskej spoločnosti a za prítomnosti vysokej predstaviteľky.

2.1

EHSV konštatuje, že je potrebná stratégia, ktorá by všetky nástroje vonkajšej činnosti EÚ vrátane nástrojov v oblasti bezpečnosti a obrany zahrnula do uceleného a aktualizovaného všeobecného rámca. Preto je nevyhnutné zmeniť ciele, priority, záujmy a nástroje európskej vonkajšej činnosti a uplatniť celistvý prístup, ktorým sa prekoná zameranie sa na čiastkové prístupy a odpor štátov a posilní koordinácia a flexibilita (1), (2).

2.2

Napriek veľkému sociálnemu pokroku v rôznych aspektoch zahrnutých do miléniových rozvojových cieľov, iné javy, ako je strata vplyvu Západu, upevnenie nových rozvíjajúcich sa mocností, rastúci vplyv informačných technológií, demografické tendencie a väčšia nerovnosť, naznačujú zložitejšiu svetovú geopolitickú situáciu, v ktorej sa pokrok modelu založeného na normách a hodnotách vlastných otvoreným spoločnostiam stretne s väčším odporom. Dochádza k tomu v rámci viacstranných inštitúcií, ktoré sa neprispôsobili novému multipolárnemu svetu. V dôsledku toho sa narušujú medzinárodné normy a zároveň sa mení význam geopolitiky. Väčší počet subjektov, vrátane neštátnych subjektov a nadnárodných podnikov, a rozvoj rušivých technológií sťažujú vytvorenie strategického programu a riadenie zložitých situácií.

2.3

Najnaliehavejšie výzvy, ktoré musí EÚ riešiť, sú: riadenie migračných tokov, ochrana kontinentu pred teroristickými hrozbami a odrádzanie od prípadných vojenských a kybernetických útokov proti členským štátom EÚ. Ďalšie výzvy, hrozby a nebezpečenstvá sú teraz v podstate globálne: zmena klímy, finančná a hospodárska kríza, daňové úniky, korupcia, organizovaný zločin, pandémie, humanitárna kríza atď. V prípade všetkých musí Únia zohrávať dôležitú úlohu. SZBP sa musí zmeniť v oveľa účinnejší nástroj, než je v súčasnosti, aby mohla brániť záujmy Únie a členských štátov, čo je na druhej strane nevyhnutné na to, aby sa tieto štáty v oveľa väčšej miere zapájali do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Ako poznamenala vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie, „potrebujeme stratégiu, ktorá bude aktívne chrániť naše záujmy, pričom treba mať na pamäti, že posilňovanie našich hodnôt je neoddeliteľnou súčasťou našich záujmov“.

2.4

Od stratégie z roku 2003 došlo k dvom podstatným štrukturálnym zmenám.

2.4.1

Prvou z nich je, že čelíme kríze, ktorej hlavnými charakteristikami sú sociálna dezintegrácia, vzájomná závislosť, slabosť inštitúcií a globálna povaha nerovnosti. Globalizácia v dnešnej dobe znamená blízkosť, viditeľnosť a hustotu obyvateľstva. Nerovnosť sa stala globálnym parametrom. Táto intenzita sociálnych kontrastov je základom hromadných presunov a tento stále viac zjednocovaný a mimoriadne nerovnaký svet je zdrojom nestability a neistoty. Vstúpili sme do éry konfliktov z dôvodu sociálneho vylúčenia, v súvislosti s ktorými je vojenský zásah jednoznačne nedostatočný. Stojíme pred celosvetovou sociálnou otázkou, ktorú je potrebné vymedziť a zodpovedať, tak, ako tomu bolo v 19. a 20. storočí v národných európskych štátoch a v medzinárodnom prostredí v prípade priekopníckej Filadelfskej deklarácie z roku 1944. Na tento účel budú potrebné politiky v oblasti regulácie, solidarity a spolupráce.

2.4.2

Druhá zmena spočíva v tom, že geopolitický konkurenčný boj má opäť väčšiu váhu, a to nielen v európskom susedstve. Ovplyvňuje nás tiež naša geografická poloha. Napríklad konflikty na Ukrajine, v Sýrii, Iraku, Líbyi a v oblasti Sahelu nás priamo ovplyvňujú z obchodného hľadiska, z hľadiska džihádistického terorizmu, dodávok energie alebo pohybu utečencov či prisťahovalcov. To má vplyv na európsky strategický model založený na spolupráci a pozitívnej podmienenosti.

2.4.3

Aj naďalej je pravdivé tvrdenie platnej stratégie, že „najlepšou ochranou našej bezpečnosti je svet demokratických štátov s dobrou správou vecí verejných“. Táto stratégia však odhalila určité nedostatky: 1) daná koncepcia vo všeobecnosti nepriniesla očakávané výsledky okrem niektorých prípadov, ktoré súviseli najmä s procesom pristúpenia k EÚ; 2) existuje iné vnímanie rôznych oblastí, a to od špecifických výkladov náboženstva, ako napríklad v samozvanom Islamskom štáte, alebo určitý typ autoritárskeho nacionalizmu, ako v prípade Ruska a Číny (veľké mocnosti, ktoré priamo ovplyvňujú širšie susedstvo EÚ), ktorých geopolitická koncepcia je založená na oblastiach vplyvu; 3) často nebola zohľadnená rozmanitosť medzi krajinami, s ktorými sa EÚ pokúsila vytvoriť združenia; 4) často chýbala súdržnosť medzi prejavom EÚ a vykonávanou politickou praxou; 5) dostatočne nebola zohľadnená skutočnosť, že demokracia a právny štát sa nezavádzajú zvonka, ale že musia vzniknúť vnútri.

2.5

EÚ bola pri obrane svojich zásad a všeobecných hodnôt vyzvaná, aby v záujme ich účinnejšej podpory svoju stratégiu prispôsobila prostredníctvom toho, čo ESVČ nazýva „pragmatickým idealizmom“.

3.1

Tvrdenie, že zahraničná politika je predĺžením domácej politiky, sa všeobecne akceptuje. Preto musia v záujme svojej účinnosti reagovať na rovnaké ciele, musia byť integrované, koordinované a ich ústredné a spoločné prvky musia byť jednotné. EHSV sa domnieva, že doma sa vytvárajú dva základné piliere globálnej stratégie zahraničnej politiky EÚ.

3.1.1

Prvý z nich je základný prvok atraktívnosti EÚ vo svete: jej spôsob života založený na slobode a ľudských právach, a na sociálnej súdržnosti celej populácie. Nie je realistické uvažovať o štruktúrovanejšej, spoločnejšej a účinnejšej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ bez toho, aby došlo k zvráteniu nárastu hospodárskych a sociálnych nerovností medzi jej členmi, oslabovania jej sociálneho modelu, príznakov nesolidárnosti a nedôvery, sťahovania sa do vnútroštátneho priestoru, ťažkostí dohodnúť sa na spoločných rozhodnutiach a rastúcej ľahostajnosť občanov alebo nárastu populistických, xenofóbnych a eurofóbnych hnutí. Je nevyhnutné zvýšiť európsku politickú integráciu, pravdepodobne prostredníctvom posilnenej spolupráce na základe zmlúv, s cieľom dosiahnuť suverenitu v globalizovanom svete, prijímať rozhodnutia, ktoré obnovia nadšenie pre európsky projekt a obnovenú spoločenskú zmluvu, a postaviť prijímanie rozhodnutí a demokraciu na rovnakú úroveň.

3.1.2

Druhý pilier odkazuje na väčšiu európsku integráciu a vytvorenie spoločných politík a nástrojov činnosti v oblastiach, ako sú migračné toky, dodávky energie, zmena klímy, medzinárodný terorizmus, potravinová bezpečnosť, obchodná politika, boj proti organizovanému zločinu, účinný európsky plán pre investície a vytváranie zamestnanosti, európsky sociálny rozmer alebo dokončenie vnútorného trhu. Európski občania prestanú byť ľahostajní, začnú sa cítiť Európanmi a prijmú záväzok, ktorý predstavuje Únia, iba vtedy, ak EÚ zmení svoje smerovanie a ako zástanca rovnosti sa stane subjektom presadzujúcim bezpečnosť, slobodu a prosperitu v Európe a vo zvyšku sveta.

3.2

EHSV sa domnieva, že prioritou EÚ je zdokonalenie jednotného európskeho trhu – priemyselnej politiky, finančného systému, politiky v oblasti telekomunikácií a dopravy, digitálnych technológií a odvetvia obrany. Zahraničná politika by sa mala venovať aj čoraz väčšiemu počtu tém, ktoré súvisia napríklad so sociálnou, environmentálnou, energetickou, digitálnou, hospodárskou, priemyselnou alebo dopravnou politikou EÚ. Takisto je potrebné vymedziť dlhodobú víziu EÚ, v ktorej bude zahraničná hospodárska politika jedným z hlavných pilierov pri podpore obchodu a investícií. Okrem toho je nevyhnutné zaviesť spoločnú energetickú politiku, ako aj spoločnú politiku v oblasti migrácie a azylu.

3.3

EÚ nemá vzhľadom na nové geostrategické politické usporiadanie sveta inú možnosť než rozvíjať svoje kapacity v oblasti bezpečnosti a obrany. To si nevyhnutne vyžaduje vytvoriť integrovanejšiu zahraničnú politiku (význam členských štátov na medzinárodnej úrovni sa postupne zmenšuje a pre všetkých je prospešné postupovať spoločne) a poskytnúť väčší priestor európskej obrannej politike. To všetko za predpokladu oveľa širšej koncepcie bezpečnosti a obrany, než je použitie sily. Ale takisto sa musí upevniť chápanie, že obranná politika sa musí používať preventívne, že má aj odstrašujúcu úlohu, ale že je tiež nástrojom krajného riešenia v prípadoch, keď životné záujmy a zodpovednosť za ochranu nemožno brániť iným spôsobom. To si vyžaduje viacej zdrojov a ich lepšie využívanie. Napriek 28 rôznym vojenským štruktúram vynakladá EÚ na obranu 40 % toho, čo vynakladajú Spojené štáty. Navyše tu okrem iného existuje aj značná duplicita a rozvoj obranného priemyslu je slabý, preto sú potrebné väčšie finančné prostriedky a spoločné nástroje plánovania a kontroly. Vlády a občania EÚ si musia byť vedomí, že bezpečnosť, prosperita a sloboda sú neoddeliteľné. Väčšia strategická autonómia EÚ v oblasti obrany však nesmie byť nezlučiteľná s transatlantickými vzťahmi či v protiklade s nimi a musí byť kooperatívna so združeniami a organizáciami, ktorých členmi je väčšina členských štátov EÚ, najmä NATO, ktorá je naďalej základným pilierom jej spoločnej obrany.

3.4

Európska obranná politika by sa mala zameriavať na dve základné oblasti: 1) aktuálna geopolitická situácia si vyžaduje, aby sa EÚ – ako záruka bezpečnosti za svojimi hranicami – zameriavala na širšie susedstvo, podporu ľudských práv a pomoc pri rozvoji susedných krajín; 2) podporovať slobodný prístup k svetovým verejným statkom a medzinárodný poriadok na základe predpisov.

3.5

Obranný priemysel EÚ musí pri získavaní strategickej autonómie Európskej únie zohrávať dôležitú úlohu. Jeho konkurencieschopnosť je hodnota, ktorá ďaleko presahuje záujmy súkromného sektora. Je nevyhnutné odstrániť jeho roztrieštenosť. Úspech tohto procesu do veľkej miery súvisí s uplatňovaním niektorých kľúčových nástrojov, ako napríklad realizácia projektov v oblasti spolupráce, vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov na najbližšiu prípravnú akciu (3) a vytvorenie osobitného rozpočtového riadku v budúcom viacročnom finančnom rámci.

3.6

Myšlienka, že stabilita v našom reálnom susedstve – naši susedia a susedia našich susedov – má zásadný význam pre našu vlastnú stabilitu, sa vzťahuje priamo na teroristickú hrozbu pochádzajúcu zo samozvaného Islamského štátu. Znamená to napríklad, že nájsť politické riešenie vojny v Sýrii je zodpovednosť, ktorá má priamy dosah na EÚ. Pretože si to vyžaduje zamerať sa na jednu z príčin tohto problému. Vyžaduje si to tiež zlepšiť koordináciu činností v oblasti boja proti terorizmu a spravodajských informácií. Nevyhnutnosťou by malo byť zintenzívnenie výmeny informácií medzi členskými štátmi, vrátane vytvorenia európskej spravodajskej služby. Okrem toho je potrebné vypracovať komplexnú stratégiu boja proti terorizmu, ktorá bude analyzovať jeho príčiny, zabráni konfrontácii medzi náboženskými názormi a naopak podporí spoluprácu medzi komunitami rôznych vierovyznaní v boji proti fanatickému terorizmu. Je mimoriadne dôležité podporiť arabsko-islamský svet (najviac zasiahnutý útokmi tzv. Islamského štátu), aby sám povstal do boja proti tejto hrozbe vo svojich vlastných radoch. Podobne by súčasťou európskej stratégie boja proti terorizmu mali byť aktivity zamerané proti predaju zbraní a obchodovaniu s nimi alebo proti zdrojom ich financovania. Vzťahy medzi občianskou spoločnosťou v našom širšom susedstve môžu zohrávať pozitívnu úlohu v tomto úsilí.

3.7

Bolo by vhodné zvýšiť flexibilitu vonkajšej činnosti. Väčšia miera flexibility nesmie viesť k roztriešteniu, ale musí sa dosiahnuť pomocou plného využívania nástrojov stanovených v ZEÚ a ZFEÚ. Preto je potrebné zvýšiť konštruktívne zdržanie sa hlasovania členských štátov v Rade, pokiaľ ide o SZBP a SBOP. Pokiaľ ide o posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, EHSV v tejto súvislosti opätovne poukazuje na potrebu zachovať určené hodnoty v oblasti zahraničnej politiky, najmä dodržiavanie Charty OSN. Ak sa však v rámci existujúcich nástrojov nemôže dospieť k uspokojivému riešeniu, bude potrebné vytvoriť skupiny ad hoc za prítomnosti vysokej predstaviteľky alebo iných orgánov európskych inštitúcií tak, aby zásada jednomyseľnosti neochromila možnosti Únie v zahraničnej politike. Sieť zelenej diplomacie (GDN), ktorá bola pôvodne zriadená na podporu integrácie environmentálnych cieľov do vonkajších vzťahov EÚ a ktorá zohrávala dôležitú úlohu pri mobilizácii a koordinácii diplomatických krokov EÚ pred konferenciou COP 21, môže slúžiť ako vzor pre ďalšie siete.

3.8

Pokiaľ ide o prijatie väčšieho množstva prostriedkov v oblasti zahraničnej politiky, EÚ by nemala čakať na ďalšiu krízu. Tieto prostriedky musia byť zjednotené s cieľmi a nesmú sa podstatne líšiť v závislosti od situácie. Náležité plánovanie by malo určiť oblasti, v ktorých je Únia nedostatočne financovaná. Zabránilo by sa tak reaktívnemu konaniu, ktoré bolo v posledných rokoch vzhľadom na rôzne krízy typické pre činnosť EÚ. Je potrebné zvýšiť rozpočet EÚ určený na vonkajšiu činnosť, najmä v humanitárnej, migračnej, rozvojovej, vzdelávacej, protiteroristickej a diplomatickej oblasti, a posilniť organizovanú občiansku spoločnosť.

4.1

EHSV sa domnieva, že nová stratégia znamená revíziu analýzy medzinárodných súvislostí, ktorú vykonala EÚ, a úlohy, ktoré plánuje vykonávať v budúcnosti. Je nevyhnutné získať nový pohľad, ktorého rozmery bezpečnosti, slobody a prosperity budú založené na aktívnom zapojení v oblasti rovnosti medzi občanmi, a je dôležité zdôrazniť silné stránky, ktoré EÚ má. Medzi tieto silné stránky patria skutočnosť, že je najväčším vnútorným trhom na svete, aktívna obchodná politika, najviac dotovaná politika v oblasti spolupráce a humanitárnej pomoci na svete, spôsob života založený na dodržiavaní právneho štátu a demokratických zásad, sociálny model založený na hospodárskej a sociálnej súdržnosti, obrana modelu udržateľného rozvoja založeného na boji proti nerovnosti a ochrane životného prostredia vrátane pevných cieľov v oblasti klimatickej politiky.

4.2

Nedostatok vnútornej súdržnosti a politickej vôle tradične obmedzujú úlohu EÚ vo svete. Únia sa neusiluje stať sa superveľmocou, ale použiť svoju silu účinnejším spôsobom, a to spôsobom, ktorý sa musí sústrediť na oblasti, v ktorých jej činnosť prinesie pridanú hodnotu a môže mať významnejší vplyv, najmä vo svojom okolí a v medzinárodných inštitúciách, ako je OSN, MMF, Svetová banka alebo skupina G20, v ktorých je koordinácia medzi členskými štátmi nedostatočná a obmedzuje ich schopnosť mať vplyv. EHSV považuje v tomto zmysle za pozitívny návrh Komisie z októbra 2015 v prospech jednotného zastúpenia eurozóny v MMF a v iných medzinárodných orgánoch.

4.3

EÚ musí pokračovať vo svojej tradičnej preventívnej a viacstrannej diplomacii a usilovať sa o to, aby sa stala normatívnou a konštruktívnou mocnosťou. Obrana celosvetového otvoreného poriadku založeného na normách je základnou črtou Únie v medzinárodnom prostredí. EÚ ako veľká obchodná mocnosť využíva prepojený svet, či už v energetickej alebo finančnej oblasti, kybernetického priestoru alebo námorných ciest (približne 90 % zahraničného obchodu EÚ tvorí námorný obchod). Jadrová bezpečnosť a energetická bezpečnosť musia zostať v centre záujmu.

4.4

Musí pokračovať aj v spolupráci v rámci rôznych procesov regionálnej integrácie, ako je ECOWAS, ASEAN alebo Mercosur.

4.5

EÚ musí umožniť demokratickú a inkluzívnu správu tým, že bude podporovať účasť rozvíjajúcich sa ekonomík vo viacstranných inštitúciách, s cieľom pokojným spôsobom uvoľniť napätie a odradiť od vytvárania alternatívnych mechanizmov správy, ktoré by boli nepriateľské voči súčasným mechanizmom.

4.6

EÚ musí zachovávať svoje hodnoty a zásady, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, boj proti trestu smrti a násiliu na ženách a dievčatách, ochranu práv osôb s odlišnou sexuálnou identitou (LGBTI). V rámci svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky tak musí vychádzať zo sociálneho modelu, ktorý je pre ňu typický a ktorý je základom pre jej bezpečnosť, slobodu a prosperitu.

5.1

Súčasná verzia globálnej stratégie by mala jasne odrážať význam východných a južných susedov Európy pre jej vlastnú bezpečnosť prosperitu, a EÚ by vďaka nej mala mať väčšiu váhu a možnosť viac vplývať na dôležité udalosti, ku ktorým dochádza v týchto oblastiach, a reagovať na migračné toky a prílev utečencov a regulovať ich. Uvedené priority by mali zahŕňať dva prierezové rozmery: udržateľný rozvoj a posilnenie organizácií občianskej spoločnosti (4), (5).

5.2

Širšie alebo strategické susedstvo (od Sahelu po Perzský záliv a od strednej Ázie po Arktídu) je oblasť, ktorá má veľký význam nielen pre európsku vonkajšiu činnosť, ale aj pre vnútorný rozmer členských štátov. V tomto priestore v súčasnosti dochádza k hlbokému sociálnemu a inštitucionálnemu rozvratu, ktorý má viacero príčin, ako sú vojnové konflikty, násilné vysídľovanie, medzinárodný terorizmus, kolaps štátnych štruktúr, korupcia, organizovaný zločin, návraty autoritárskych režimov, ako v prípade Turecka, alebo asertivita mocností, ako je Rusko, a vojenské alebo hybridné útoky. To so sebou prináša dlhodobé, hlboké štrukturálne problémy a má to silný vplyv na Úniu.

5.3

EÚ musí vzhľadom na túto neuspokojivú skutočnosť prevziať väčšiu zodpovednosti za zlepšenie hospodárskej, sociálnej a bezpečnostnej situácie vo svojom susedstve. EÚ sa nesmie vzdať obrany demokracie, právneho štátu a základných ľudských a sociálnych práv (medzi ktoré patrí sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie) vo svojom susedstve, a na tento účel je nevyhnutná podpora miestnej občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov, ako aj ochrana jej nezávislosti.

5.4

EHSV považuje za pozitívnu revíziu európskej susedskej politiky a potvrdenie väzby medzi nestabilitou, chudobou, nerovnosťou a nedostatkom príležitostí, ktoré môžu zvýšiť zraniteľnosť voči radikalizácii. V tomto zmysle môže vonkajšia činnosť pri zlúčení bezpečnosti, rozvoja a obchodu vytvárať synergie. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné ukončiť porušovanie práva na združovanie a práva na slobodnú organizáciu podnikateľov, pracovníkov alebo organizácií tretieho sektora. Takisto treba posilniť nástroje včasného varovania s cieľom zabrániť možným krízam v budúcnosti.

5.5

EHSV sa zasadzuje za zachovanie striktného, nie však reštriktívneho prístupu, pokiaľ ide o rozšírenie a liberalizáciu vízového režimu v prípade, že budú podmienené kontrolovateľnými reformami.

5.6

S týmto susedstvom je úzko spojený africký kontinent, ktorý by podľa názoru EHSV mal byť druhou prioritnou geografickou oblasťou zahraničnej politiky EÚ. Nielen preto, že odtiaľ pochádza veľká časť hrozieb, ale aj z dôvodov možných spojenectiev, ktoré môžu prispieť k hospodárskemu rozvoju a celosvetovému riadeniu (6). Program pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 a parížska dohoda o zmene klímy poskytujú jasné príležitosti na vytváranie a posilňovanie partnerstiev s Afrikou.

5.7

Z geopolitického hľadiska si stabilita nášho širšieho susedstva vyžaduje zaoberať sa aj veľmocami, ktoré majú na ňu najväčší vplyv, predovšetkým Ruskom a Čínou. Obnovená ruská asertivita a čínska politika „Jedno pásmo, jedna cesta“ (rozsiahle investície do prepojovacej infraštruktúry) spôsobujú, že teraz je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby EÚ vystupovala voči týmto dvom veľmociam jednotne a nie ako 28 štátov.

5.8

V súvislosti s utečeneckou krízou považuje EHSV za nevyhnutné, aby EÚ mala spoločnú azylovú a utečeneckú politiku, ktorú by vykonávala jedna európska inštitúcia, čím by sa zaručilo, že európske štáty si svoje povinnosti budú plniť spoločne, proporčne a solidárne. Posilnenie ciest pre legálnu migráciu je zásadné z toho dôvodu, aby sa reagovalo na dopyt po zamestnaní a útočisku, aj preto, aby sa uspokojili potreby migrantov v EÚ, ktorí prišli v dôsledku jej demografického poklesu, ako aj s cieľom zamedziť obchodovaniu s ľuďmi. Takisto je nevyhnutné dodržiavať medzinárodný právny poriadok a právny poriadok EÚ, na úrovni Spoločenstva reagovať na humanitárnu krízu, ktorá sa týka osôb, ktoré sa už nachádzajú na území Únie, zvýšiť zdroje určené na ochranu spoločných hraníc a záchranu na mori, a zriadiť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, ako to navrhla Európska komisia.

6.1

EÚ musí zosúladiť domácu a zahraničnú politiku s cieľmi programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Vo svojej rozvojovej politike by EÚ mala klásť osobitný dôraz na akčný program z Addis Abeby. Dohoda o zmene klímy, uzatvorená v Paríži ukázala, že svet nevyhnutne smeruje k ekologickému hospodárstvu, čo je proces, v ktorom EÚ zohráva priekopnícku úlohu.

6.2

EHSV víta činnosť s cieľom presmerovať oficiálnu rozvojovú pomoc do najmenej rozvinutých krajín, financovanie „Novej dohody o angažovanosti v nestabilných štátoch“, strategické hodnotenie pomoci v prospech rovnosti pohlaví, zvýšenie dotácií na ochranu biodiverzity a záväzky EIB v oblasti boja proti zmene klímy, ako aj finančnú pomoc pre rozvojové krajiny vo výške 100 miliárd USD ročne do roku 2020 prisľúbenú v parížskej dohode.

6.3

Mal by sa posilniť hospodársky rozmer európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, pričom by sa nemal obmedzovať len na obchodnú oblasť. Takisto je potrebné podporovať vzdelávanie, inováciu a podnikanie, pretože stabilizácia našich susedov je spojená s ich hospodárskym a sociálnym rozvojom. Krajiny, ako sú napríklad Tunisko, Libanon alebo Jordánsko, by mali využiť rozvojový plán, ktorý umožňuje posilniť ich hospodárstvo. Pomoc tretím krajinám pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, okrem iného prostredníctvom účinného prenosu technológií a spolupráce, ponúka vzájomné príležitosti.

6.4

EHSV podotýka, že zmena klímy je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k migrácii v dôsledku nestability štátov, neistoty a nedostatku zdrojov. EÚ musí podporovať rozvojové krajiny, najmä tie najzraniteľnejšie, pomôcť im prejsť priamo na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 a posilniť ich odolnosť voči zmene klímy

6.5

EHSV zdôrazňuje, že napriek súčasným rozpočtovým obmedzeniam v mnohých členských štátoch musí byť cieľ vynaložiť aspoň 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc prioritou. Takisto je potrebné posilniť súdržnosť politík v záujme rozvoja a podporiť koordináciu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ (7).

6.6

Pokiaľ ide o financovanie cieľov udržateľného rozvoja, je nevyhnutné zapojiť všetky typy subjektov vrátane občianskej spoločnosti a finančných inštitúcií pre rozvoj, a do riadenia projektov vo väčšej miere tiež zapájať sociálnych partnerov (8).

6.7

EHSV sa domnieva, že by sa mali zaviesť zmeny v systéme prideľovania európskych fondov na rozvoj, aby boli pružnejšie, viacúčelové a prispôsobené konkrétnym okolnostiam. V tejto súvislosti by bolo potrebné okamžite zaviesť okrem iného postupy, ako napríklad „rámcové dohody“, prevádzkové granty, kaskádové granty, viacročné dohody, fondy pre urgentné prípady alebo uplatňovanie tzv. súboru nástrojov, ktorý je definovaný v štruktúrovanom dialógu (9).

7.1

EHSV podporuje voľný obchod, ktorý je jedným z pilierov samotnej Európskej únie. Zároveň konštatuje, že je potrebné zohľadniť nesúmernosť vyjednávacích strán a dodržiavanie základných pracovných práv, ako aj noriem v oblasti životného prostredia. Naďalej podporuje viacstranný prístup WTO k obchodnej regulácii. Poradenská a skutočná účasť organizácií, ktoré najlepšie zastupujú organizovanú občiansku spoločnosť v rámci dohôd, musí byť podľa názoru EHSV dôkladne premyslená (10).

7.2

Obrovské dohody ako dohoda o Transpacifickom partnerstve, komplexná hospodárska a obchodná dohoda, Transatlantická dohoda o obchode a investíciách, dohody o voľnom obchode s Japonskom a Indiou alebo Komplexné regionálne ekonomické partnerstvo získavajú nad rámec svojich čisto obchodných aspektov nesporný geopolitický rozmer. Priťahujú tiež rastúci záujem občianskej spoločnosti, pretože ovplyvňujú pravidlá a normy s významnými dôsledkami na ich spôsob života. Je to mimoriadne dôležité z hľadiska vplyvu na prijímanie demokratických rozhodnutí, mechanizmy urovnávania sporov medzi investorom, štátom a výbormi pre legislatívnu spoluprácu.

7.3

Problém, ktorému EÚ v tejto oblasti čelí, je, že súčasne s otváraním hospodárskych a geostrategických perspektív musí zabezpečiť európske normy a štandardy, verejné služby a ochranu zásadných oblastí politickej regulácie, ako sú hygienické a pracovné normy a normy na ochranu životného prostredia (11). EHSV sa rovnako ako občianska spoločnosť domnieva, že je potrebné, aby riadne súdy alebo, pokiaľ nie sú k dispozícii, nezávislý medzinárodný tribunál zriadený OSN zabezpečili ochranu investorov. Ďalej je priaznivo naklonený účinnému zapojeniu organizovanej občianskej spoločnosti do dohôd, ktoré budú v reálnom čase prepojené s politikou transparentnosti v oblasti informovania, a to v rámci rokovaní, ako aj rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú občiansku spoločnosť (12).

8.1

EHSV sa domnieva, že organizovaná občianska spoločnosť je jedným zo zakladajúcich prvkov demokracie. Občianska spoločnosť so slobodou a právami, so silnými sociálnymi partnermi, s účinným zapojením do rozhodovania a s inštitucionálnym uznaním je nevyhnutná na dosiahnutie a upevnenie demokracie, zabránenie nárastu autoritárskych režimov, podporu hospodárskeho rozvoja, budovanie mieru, podnietenie sociálnej súdržnosti, boj za rovnosť v jej rôznych podobách, presadzovanie a uskutočňovanie modelu udržateľného rozvoja a obohatenie demokratického inštitucionálneho rámca. Je takisto zásadná pre upevnenie väzieb s občianskymi spoločnosťami iných krajín a regiónov sveta prostredníctvom činnosti súbežnej s diplomatickou činnosťou, ktorá je nevyhnutná na posilnenie svetových dejín, kultúr, presvedčení a cieľov.

8.2

EHSV je preto zástancom toho, aby sa do SZBP výslovne zaviedol tento dôležitý prvok ako jeden z jej prioritných cieľov. Na toto posilnenie by sa mali použiť rôzne prostriedky, ako sú fondy určené na spoluprácu a rozvoj v oblasti ľudských práv; diplomatické kroky a požiadavky; skutočná a účinná, konzultačná a nie iba „poslucháčska“ účasť občianskej spoločnosti na obchodných dohodách alebo dohodách o pridružení, pričom bude tvoriť ich súčasť a bude mať právomoci vo všetkých jej oblastiach; posilnenie politiky smerujúcej k tomu, aby európske podniky pôsobiace v iných krajinách dodržiavali základné dohovory MOP a rozvíjali politiky sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré zastáva EÚ.

8.3

EHSV považuje na tento účel za nevyhnutné, aby SZBP do vymedzenia a realizácie svojich cieľov a priorít zapojila európsku organizovanú občiansku spoločnosť. EHSV sa domnieva, že úloha občianskej spoločnosti by sa mohla zlepšiť:

9.1

Domnievame sa, že EHSV má ako poradný orgán európskych inštitúcií a zástupca všetkých veľkých organizácií občianskej spoločnosti štátov, ktoré tvoria EÚ, najlepšie predpoklady na to, aby bol jedným z hlavných partnerov ESVČ a Európskej komisie pri posilňovaní a ďalšom rozvoji účinnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Toto tvrdenie podporuje jeho trojstranné zloženie, globálna vízia, dlhoročné skúsenosti a vzťahy s občianskou spoločnosťou z iných častí sveta, ktoré z väčšej časti vychádzajú z mandátov získaných prostredníctvom rôznych typov medzinárodných dohôd, ktoré uzavrela EÚ: dohody o pridružení, dohody o strategickom partnerstve, dohody o voľnom obchode, dohody o pristúpení s kandidátskymi krajinami (13).

9.1.1

V rámci EHSV navrhujeme každý rok usporiadať vypočutie týkajúce sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky s účasťou významných európskych organizácií občianskej spoločnosti a za prítomnosti vysokej predstaviteľky.

9.2

EHSV sa domnieva, že by bolo veľmi vhodné vybudovať strategický vzťah s ESVČ založený na presvedčení oboch strán o význame občianskej spoločnosti v rámci zahraničnej politiky EÚ, najmä pri realizácii určitých prioritných cieľov. EHSV preto navrhuje spoločne preskúmať uvedené priority a spôsob, ako formalizovať spoluprácu medzi ESVČ a EHSV.

9.3

EHSV môže ESVČ pomôcť pri vypracovaní hodnotiacej správy o súčasnej účasti občianskej spoločnosti v oblasti európskej zahraničnej politiky.

9.4

EHSV v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky zintenzívni svoju spoluprácu s organizáciami OSN, ako sú Medzinárodná organizácia práce (MOP) alebo Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).