Odvolanie podané 19. februára 2015: Súdny dvor Európskej únie proti uzneseniu Všeobecného súdu (tretia komora) z 9. januára 2015 vo veci T-409/14, Marcuccio/Európska únia a Súdny dvor Európskej únie

(Vec C-77/15 P)

(2015/C 138/55)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Súdny dvor Európskej únie (v zastúpení: A. V. Placco, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania: Luigi Marcuccio

Návrhy odvolateľa

Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) navrhuje, aby Súdny dvor:

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V rámci prvého dôvodu odvolania týkajúceho sa porušenia pravidiel upravujúcich zastupovanie Európskej únie pred jej súdmi SDEÚ namieta, že vzhľadom na to, že neexistuje žiadne výslovné ustanovenie, ktoré by sa konkrétne týkalo zastupovania Európskej únie pred jej súdmi v konaniach o žalobách podaných na základe článku 268 ZFEÚ smerujúcich k určeniu mimozmluvnej zodpovednosti Únie, musia byť pravidlá týkajúce sa tohto zastupovania vyvodené zo všeobecných zásad, ktorými sa riadi výkon súdnej moci, najmä zo zásady riadneho výkonu spravodlivosti a zo zásad nezávislosti a nestrannosti súdu.

SDEÚ delí prvý odvolací dôvod na dve časti, z ktorých jedna sa týka nedodržania zásady riadneho výkonu spravodlivosti a druhá sa týka nedodržania zásad nezávislosti a nestrannosti súdu. V súvislosti s prvou časťou SDEÚ poukazuje na to, že závery Všeobecného súdu, podľa ktorých prináleží SDEÚ zastupovať Úniu v rámci vyššie uvedených konaní o žalobách o náhradu škody, zjavne vychádzajú z judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Werhahn Hansamühle a i./Rada a Komisia (63/72 až 69/71, EU:C:1973:121, ďalej len „rozsudok Werhahn a i.“). Riešenie prijaté v tejto judikatúre spočíva v tom, že pokiaľ má Spoločenstvo (teraz Únia) zodpovedať za konanie jednej z jej inštitúcií, zastupuje ju pred súdom Únie tá inštitúcia (alebo tie inštitúcie), ktorej sa pripisuje konanie zakladajúce zodpovednosť. SDEÚ však tvrdí, že takéto riešenie by nemalo byť uplatnené v prejednávanej veci, keďže je z rôznych dôvodov výsledok vyplývajúci z tohto riešenia v skutočnosti v rozpore so záujmom na riadnom výkone spravodlivosti, ktorý predstavuje, ako výslovne vyplýva z rozsudku Werhahn a i. ratio legis tohto riešenia. V tejto súvislosti SDEÚ subsidiárne tiež tvrdí, že nebol dostatočne zohľadnený obsah článku 317 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 ods. 1 nariadenia č. 966/2012 (1), podľa ktorých mal Všeobecný súd pripustiť zásadu, že také škody, ktorých náhrada sa požaduje v prejednávanej veci, by mali byť pripísané do oddielu rozpočtu Únie týkajúceho sa Komisie.

SDEÚ tvrdí v rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, vychádzajúc z rozsudku ESĽP z 10. júla 2008, Mihalkov v. Bulharsko (vec č. 67719/01), že Všeobecný súd pri zistení, že SDEU mal zastupovať Úniu v konaní o žalobe pána Marcusccia o náhradu škody, nezohľadnil požiadavky nezávislosti a objektívnej nestrannosti súdu. Vzhľadom na to, že ku konaniu zakladajúcemu údajnú zodpovednosť došlo v rámci výkonu súdnych funkcií sudcovského kolégia a že sudcovské kolégium rozhodujúce v prejednávanej veci i) patrí k tomu istému súdnemu orgánu (Všeobecný súd), ku ktorému patrí sudcovské kolégium, ktorému bolo pripísané konanie zakladajúce zodpovednosť a ii) tvorí neoddeliteľnú súčasť žalovaného v tej istej veci (SDEÚ), s ktorou sú sudcovia tvoriaci sudcovské kolégium odborne spojení, vyššie uvedené požiadavky by boli porušené, najmä v prípade, keď by mali takéto škody, o náhradu ktorých sa žiada v prejednávanej veci, podľa tvrdenia Všeobecného súdu zaťažiť rozpočet týkajúci sa SDEÚ.

SDEÚ ďalej v rámci druhého dôvodu odvolania tvrdí, že vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie konkrétne nevyvracia tvrdenia predložené SDEÚ Všeobecnému súdu, ktoré sa zakladali na obsahu viacerých rozsudkov Súdneho dvora – vrátane rozsudku Groupe Gascogne/Komisia (C-58/12 P, EU:C:2013:770), Gascogne Sack/Komisia (C-40/12 P, EU:C:2013:768) a Kendrion/Komisia (C-50/12 P, EU:C:2013:771) – je poznačená vadou spočívajúcou v porušení povinnosti odôvodnenia.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom), č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, s. 1).