21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/9

1.

považuje politiku súdržnosti za jednu z politík, ktoré najviac charakterizujú európsky model, za politiku, ktorá vzhľadom na svoj potenciál reformovať hospodárstvo a správu a svoj rozsiahly vplyv na viacerých úrovniach môže najlepšie prispieť k systém umožňujúcemu EÚ a jej územným celkom reagovať na veľké výzvy našej doby, od globalizácie, cez zmenu klímy, až po energetické dodávky a udržateľný rozvoj.

2.

Zdôrazňuje, že politika súdržnosti počas hospodárskej krízy dokázateľne prispela vo viacerých členských štátoch k udržaniu úrovne verejných investícií, tak z hľadiska rozsahu, ako aj kvality, a to vďaka selekčným mechanizmom, ktoré sú zárukou súladu s európskymi stratégiami.

3.

Domnieva sa, že v mnohých prípadoch sú to práve územné samosprávy, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za verejné investičné výdavky, a že politika súdržnosti ako dôležitý nástroj ich významnej úlohy v Európe musí zvýšiť ich schopnosť ponúkať občanom kvalitné služby.

4.

Domnieva sa, že dôsledky hospodárskej a finančnej krízy na verejné financie v celej Európe zvyšujú potrebu plánov obnovy udržateľných investícií verejného aj súkromného sektoru a potrebu viacej zamerať pozornosť na verejné výdavky s cieľom zabezpečiť ich efektívnosť, pravidelnosť a plynulosť.

5.

Zdôrazňuje, že je potrebné lepšie zosúladiť politiku súdržnosti a stratégiu Európa 2020, ktorej preskúmanie v polovici uplatňovania sa uskutoční roku 2015. Toto zosúladenie by sa mohlo konkrétne uskutočniť tak, že do ročnej analýzy rastu, ktorá sa predkladá každoročne v septembri na začiatku európskeho semestra, sa namiesto správ o pokroku v oblasti súdržnosti, ktoré sa v minulosti zverejňovali medzi správami o súdržnosti, zapracuje kapitola o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

6.

Zastáva názor, že politika súdržnosti zohráva ústrednú úlohu v čase, keď rovnováha medzi úspornými opatreniami a opatreniami na podporu rastu a definícia nového modelu rozvoja, ktorý by odolával tlaku globalizácie, sú hlavnými otázkami európskej agendy. V tejto súvislosti a vzhľadom na tlak na verejné financie musia opatrenia EÚ aj naďalej podporovať rast, byť nasmerované na strategické ciele pre jednotlivé územia a európske hospodárstvo a vybudovať účinný systém správy schopný čeliť výzvam globalizácie. Na tento účel, práve na začiatku programového obdobia 2014 až 2020, považuje za užitočnú diskusiu o tom, ako politike súdržnosti zabezpečiť podľa možnosti čo najvýznamnejšiu úlohu, využiť synergie s inými nástrojmi a zviditeľniť ju medzi občanmi Európy.

7.

Víta šiestu správu, ktorú pokladá za dôležitý nástroj informovania o fungovaní politiky súdržnosti, jej výsledkoch a operačných ťažkostiach, o problémoch, ktoré bude musieť riešiť v najbližších rokoch a možnostiach, ktoré prináša jej efektívne využívanie.

8.

Zdôrazňuje, že primerané viacúrovňové riadenie s mechanizmom účinných odpovedí na požiadavky občanov a podnikov a transparentným a inovatívnym systémom verejného obstarávania má zásadný význam pre zlepšenie vplyvu politiky súdržnosti. Výbor preto v súlade so šiestou správou odporúča využívať zdroje a poznatky dostupné v rámci politiky súdržnosti s cieľom dôrazne posilniť administratívne kapacity aj prostredníctvom širokého využitia nových technológií a sústrediť sa na zmenšovanie byrokracie.

9.

Domnieva sa, že na zlepšenie kvality verejných výdavkov treba okrem účelnosti prideľovania zdrojov vziať do úvahy aj rozdiely medzi územiami a špecifiká, ktoré môžu byť prekážkou rastu, a tiež vykonať analýzu ich účinkov na opatrenia a usilovať sa opatrenia prispôsobiť tak, aby sa zvýšil vplyv politiky súdržnosti (1).

10.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na špecifickú zraniteľnosť mnohých ekonomík v kontexte súčasnej krízy sa verejné politiky musia zamerať na schopnosť rýchlej a účinnej reakcie na hospodárske šoky. Domnieva sa, že štrukturálne fondy určené na dlhodobé štrukturálne a hospodárske prispôsobenie musia byť sprevádzané krátkodobými stimulmi.

11.

Zdôrazňuje, ako je uvedené v šiestej správe, že rozvoj nových foriem podnikania závisí čiastočne od jednoduchosti podnikania, a tu sú výrazne rozdiely v rámci členských štátov. V tejto súvislosti považuje za potrebné ďalšie opatrenia na zjednodušenie predpisov a nástrojov, zníženie administratívnej záťaže, zlepšenie rámcových investičných podmienok a podporu podnikateľských schopností vo vzdelávaní a odbornej príprave.

12.

Súhlasí s tým, že „inteligentný“ rast predstavuje príležitosť na podporu konkurencieschopnejších regionálnych ekonomík odolnejších voči vonkajším šokom. Preto nabáda regióny a mestá, aby organickým a kontinuálnym spôsobom vyvíjali iniciatívy na podporu podnikania v inovatívnych odvetviach a svoje investície zamerali na odvetvia budúcnosti, napríklad na agropotravinárstvo (poľnohospodárske, veterinárne a potravinárske technológie, ekologické hospodárstvo, kreatívne odvetvia, iniciatívy elektronického zdravotníctva, cestovného ruchu a sociálnych služieb, tzv. striebornú ekonomiku. Preto vyzýva Komisiu, aby podporovala regionálne samosprávy, aby stratégie inteligentnej špecializácie, ktoré majú byť vypracované v zmysle usmernení Spoločenstva, boli efektívne uplatňované na regionálnej úrovni.

13.

Domnieva sa, že zmeny spojené s globalizovanou ekonomikou majú nesmierny dosah na svet práce a že pozornosť treba zamerať na modernizáciu trhu práce, aby sa občanom pomohlo pri hľadaní zamestnania, a na odbornú prípravu zameranú na získavanie zručností zodpovedajúcich novým výzvam ekonomiky. V tomto zmysle zdôrazňuje ústrednú úlohu Európskeho sociálneho fondu (ESF) pri podpore aktívnych politík a zvlášť politík zameraných na zlepšenie poznatkov pracovníkov a ich prispôsobenie sociálnym, technologickým a kultúrnym zmenám.

14.

Zdôrazňuje, že politika súdržnosti vyčleňuje časť svojich finančných prostriedkov na podporu iniciatív v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania, a pripomína, že jedným z dôsledkov krízy je výrazné zvýšenie nezamestnanosti mladých ľudí. Výbor zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú miestne a regionálne orgány, a považuje za potrebné posilniť spojenie medzi iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí (2) a aktivitami financovanými z ESF s osobitným zameraním na záruku pre mladých ľudí a nástroje prístupu k pracovným miestam;

15.

Domnieva sa, že vzhľadom na nárast chudoby a sociálneho vylúčenia v celej Európe musia verejné politiky posilniť nástroje podpory najodkázanejších osôb aj využívaním iniciatív na európskej úrovni a zdrojov politiky súdržnosti.

16.

Súhlasí s tým, že mestská agenda má v analýze šiestej správy o súdržnosti dôležité postavenie vzhľadom na význam miest v globalizovanej ekonomike a možné dôsledky v oblasti udržateľnosti, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevenuje väčšia pozornosť výrazným rozdielom v rozvoji vidieckych a mestských oblastí, a preto naďalej žiada podporovať rast, ktorý je polycentrický a geograficky vyvážený medzi rôznymi územiami, a to aj prostredníctvom opatrení na rozhodné riešenie problému digitálnej priepasti a politiky udržateľnej dopravy založenej na stratégii diferencovanej podľa územných špecifík.

17.

Upozorňuje na význam rastu, ktorý vytvára nové hospodárske príležitosti prostredníctvom rozvoja čistej výroby energie a jej efektívneho využívania. Výbor hodnotí pozitívne skutočnosť, že miestne orgány v posledných rokoch zvýšili investície do ochrany životného prostredia a zdôrazňuje úsilie európskych miest a regiónov o prechod na ekologickejší rast. V tejto súvislosti požaduje posilnenie Dohovoru primátorov a starostov, aby sa zvýšilo a skvalitnilo úsilie územných samospráv v boji proti klimatickým zmenám.

18.

Zasadzuje sa za to, aby politika súdržnosti EÚ so svojím cieľom dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť bola aj v budúcnosti významným prínosom k splneniu cieľov stratégie Európa 2020. Pevnejším spojením cieľov rastu a konvergencie politika súdržnosti podporí odstraňovanie rozdielov v Európskej únii, pokiaľ ide o dosahovanie hlavných cieľov stratégie, a pomôže tak k nadobudnutiu trvalých prírastkov blahobytu v celej Európe. Tento potenciál treba využívať dôsledne tak, že sa prostredníctvom partnerského prístupu v politike súdržnosti budú regionálne zakotvenými stratégiami konkrétne zohľadňovať miestne podmienky a miestny potenciál.

19.

Opakovane žiada, aby sa verejné výdavky členských štátov na spolufinancovanie programov podporovaných štrukturálnymi a investičnými fondmi neuvádzali medzi verejnými alebo podobnými štrukturálnymi výdavkami, ktoré sú definované v Pakte rastu a stability. Týmto presunom by sa uvoľnili investičné zdroje vyberané na základe kritérií európskeho záujmu a urýchlili by sa výdavky.

20.

Zdôrazňuje, ako sa uvádza v šiestej správe, že usmernenia o rozvoji transeurópskej dopravnej siete stanovujú cieľ dosiahnuť skutočnú multimodálnu sieť na úrovni EÚ, do ktorej musia byť začlenené železničné trate, a to vytvorením novej infraštruktúry, ale aj modernizáciou existujúcej infraštruktúry. Výbor v tejto súvislosti považuje za potrebné poskytnúť udržateľné, konkurencieschopné, energeticky účinné a ekologickejšie dopravné prostriedky, podporiť intermodalitu, doplnkové využívanie rôznych druhov dopravy, a tiež navrhnúť projekty zamerané na infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch, v ktorých fyzické prekážky bránia fungovaniu vnútorného trhu (odľahlé a horské regióny) a ktoré majú problémy s územnou súdržnosťou.

21.

V záujme zvýšenia a skvalitnenia objemu investícii zameraných na rast by privítal zlepšenie synergie medzi rozpočtovými nástrojmi na rôznych vnútroštátnych úrovniach správy a finančnými nástrojmi EÚ. V tejto súvislosti pokladá za prioritu prehĺbenie diskusie o úlohe Európskej investičnej banky (EIB) a Európskeho investičného fondu v záujme rozšírenia ich právomocí a zvýšenia ich kapitálu. Výbor zdôrazňuje, že začiatok programového obdobia by mohol byť vhodný na stanovenie financovania EIB určeného na regionálny rozvoj s trvaním a podmienkami zodpovedajúcimi potrebám orgánov správy zodpovedných za výdavky. Okrem toho by sa mala preskúmať možnosť zabezpečiť, aby EIB zohrávala úlohu dohľadu nad určitými investíciami z iniciatívy územných samospráv. Zvlášť finančná inštitúcia Únie by mohla posúdiť ich kvalitu a súlad s dôležitými strategickými európskymi rozhodnutiami aj s cieľom získať zvýhodnenie pre kredity potrebné na ich realizáciu v rámci Paktu stability.

22.

Opakovane vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že v dôsledku makroekonomickej politiky členských štátov makroekonomická podmienenosť ohrozí efektívnosť a účelnosť štrukturálnych a investičných fondov.

23.

Žiada Komisiu, aby vyhodnotila, do akej miery požiadavky v oblasti podmienenosti ex ante prispeli k výraznému oneskoreniu pri uzatváraní dohôd o partnerstve a operačných programoch.

24.

Zdôrazňuje, že ukazovatele použité v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe zavedené v tzv. legislatívnom balíku „Six-pack“ sú výlučne ekonomickej povahy. Výbor žiada, aby sa pri hodnotení, ktoré používa Komisia pri rozhodovaní o prijatí preventívneho odporúčania členskému štátu alebo vo vážnejších prípadoch pri začatí postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, zohľadňovali aj sociálne, environmentálne a územné ukazovatele v zmysle hlavných cieľov stratégie Európa 2020. Domnieva sa, že úzke prepojenie medzi finančnými a fiškálnymi cieľmi a politikou súdržnosti by mohlo oslabiť výkon opatrení územnej súdržnosti.

25.

Žiada, aby sa viac dodržiaval článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) týkajúci sa územnej súdržnosti, a to najmä vo vidieckych oblastiach, oblastiach zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónoch závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny. Okrem toho sa musia vziať do úvahy ďalšie demografické výzvy, ktoré majú významný dosah na regióny, napríklad úbytok obyvateľstva, jeho starnutie a veľký rozptyl. Žiada Komisiu, aby pri uplatňovaní politiky súdržnosti venovala osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú najviac znevýhodnené zo zemepisného a demografického hľadiska.

26.

Zdôrazňuje, že je potrebné podporiť politiku súdržnosti ako hnaciu silu rastu a zmien v menej rozvinutých regiónoch, ktoré si vyžadujú neustále a dlhodobé úsilie.

27.

Zároveň žiada, aby sa pri definovaní a uplatňovaní politiky súdržnosti venovala väčšia pozornosť špecifikám a znevýhodneniam najodľahlejších regiónov uvedeným v článku 349 ZFEÚ.

28.

Domnieva sa, že aj vzhľadom na diferencovanie, ku ktorému dochádza, pokiaľ ide o stupeň inovácie, treba pri definovaní a realizácii stratégie Európa 2020 plne zohľadniť územný rozmer. Tu sa domnieva, že priradením významnejšej úlohy miestnym a regionálnym orgánom by sa zvýšila miera zodpovednosti a podporilo by sa efektívnejšie prijímanie rozhodnutí o investičných prioritách, a navrhuje vytvoriť regionálne ukazovatele na monitorovanie dosiahnutého pokroku.

29.

Vyslovuje poľutovanie, že šiesta správa o politike súdržnosti neobsahuje jasné posúdenie územného vplyvu európskych odvetvových politík na politiku súdržnosti. Vzhľadom na závislosť medzi politikou súdržnosti a ostatnými odvetvovými politikami navrhuje Komisii, aby tak ako v minulosti a v súlade s ustanoveniami ZFEÚ do správy zaradila zvláštnu kapitolu venovanú tomuto aspektu, v ktorej sa potvrdí povinnosť európskych politík podporovať súdržnosť v Európe.

30.

Pripomína, že je dôležité prijať nástroje hodnotenia územného vplyvu politík, ktorých hlavným cieľom je skúmať územný vplyv európskych politík na miestne a regionálne orgány a zviditeľniť tento vplyv v rámci legislatívneho procesu.

31.

Preto si želá, aby bola v rámci operačných programov stanovená prioritná územná línia a doplnili sa témy súvisiace so stratégiou Európa 2020, aby územná súdržnosť mohla zabezpečiť vyvážené územné plánovanie, ktoré by bolo zárukou vzájomnej previazanosti medzi regiónmi.

32.

Pripomína Európskej komisii svoju prácu na iniciatíve „nad rámec HDP“ a na potrebe venovať sa s väčšou naliehavosťou regionálnym výzvam (napríklad ako by bolo možné z Európskeho fondu regionálneho rozvoja podporovať projekty zavádzania informačných a komunikačných technológií a vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia). Domnieva sa, že spoliehať sa na HDP regiónu má viacero slabých stránok, ktoré podkopávajú dôveryhodnosť politiky súdržnosti, hlavne pokiaľ ide o klasifikáciu regiónov a prideľovanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

33.

V záujme urýchlenej realizácie programov podporuje prijatie opatrení na zjednodušenie a zracionalizovanie postupov prístupu k európskemu financovaniu, riadenie jednotlivých činností a kontrolných mechanizmov s cieľom dosiahnuť väčšiu účinnosť.

34.

Žiada zodpovedné orgány, aby vyvinuli osobitné úsilie zamerané na zjednotenie a správnu transpozíciu základných horizontálnych predpisov, podľa ktorých sú spravované prostriedky politiky súdržnosti, a to najmä predpisov o verejnom obstarávaní (3).

35.

Domnieva sa, že Komisia by mala zabrániť tomu, aby nadmerné množstvo byrokratických povinností obmedzovalo účinnosť opatrení. Vyzýva Komisiu, aby preskúmala prax, pri ktorej sú najúčinnejšie operačné programy rovnako byrokraticky zaťažované, ako programy, ktoré sú charakteristické vysokým podielom chýb alebo podvodov. Okrem toho žiada Komisiu, aby prijala opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie urýchleného schválenia operačných programov, a tak čo najskôr spustila nové programové obdobie.

36.

Súhlasí s tým, ako je zdôraznené aj v správe, že štrukturálne a investičné fondy je potrebné sústrediť na obmedzený počet cieľov, aby ich efekt na územné celky bol čo najväčší. Výbor však vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti s nedostatkom flexibility pri výbere tematických cieľov, ktoré treba definovať na základe špecifík a potrieb rôznych regiónov.

37.

Vyslovuje obavy, pokiaľ ide o oslabenie zásady doplnkovosti v rokoch 2014 až 2020, kedy sa overovanie vyžaduje iba v 14 členských štátoch, a žiada Komisiu, aby zhodnotila uplatňovanie tejto zásady v celej EÚ s cieľom zabrániť tomu, že sa EŠIF budú používať ako náhrada investícií členských štátov.

38.

Nesúhlasí s vytvorením výkonnostnej rezervy EÚ na úrovni členských štátov, pretože sa domnieva, že takýto mechanizmus by mohol viesť k stanovovaniu cieľov s nenáročnými a ľahko dosiahnuteľnými výsledkami. Výbor sa domnieva, že jednou z hlavných výziev týkajúcich sa výkonnostného rámca je stanovenie vyčísliteľných ambicióznych a zároveň dosiahnuteľných cieľov a ukazovateľov.

39.

Pripomína, že verejné a súkromné investície sa v priebehu posledných rokov znížili a v niektorých štátoch dosiahli negatívne hodnoty. Obmedzené verejné rozpočty a krátené výdavky vážne ohrozili investície do odvetví, ktoré by boli schopné podnietiť hospodársky rast. Výbor preto žiada Európsku komisiu, aby pozorne vyhodnotila prípady, v ktorých budú uplatnené finančné korekcie alebo pozastavenia platieb, a zohľadnila pritom prípadné dôsledky v oblasti zamestnanosti a rastu.

40.

Žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili rokovania a postupy pri povoľovaní partnerských dohôd a operačných programov, pričom podčiarkuje význam prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov pri investičnej činnosti miestnych a regionálnych samospráv, a zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty k úzkej spolupráci pri zabezpečení akosti postupov a obmedzení negatívnych účinkov ďalších prieťahov pri nábehu nového obdobia poskytovania podpory.

41.

Vyzýva Komisiu, aby stanovila formy administratívnej pomoci v dôležitých oblastiach, akou je stanovenie cieľov opatrení, meranie dosiahnutých výsledkov vhodnými ukazovateľmi a stanovenie následných opatrení. Ide o to, aby sa zabezpečilo konzistentné vykonávanie týchto činností rôznymi zainteresovanými správami a prispelo k tomu, že sa na európskej úrovni presadí administratívna kultúra založená na sledovaní a posudzovaní vykonávaných činností. V tej istej súvislosti považuje za dôležité zabezpečiť pomoc územným správam pri iniciatívach tzv. finančného inžinierstva, ktoré majú veľký význam pre znásobenie zdrojov a investícií a pri verejnom obstarávaní a ktoré budú na stimulovanie inovácií a tvorivosti musieť stále viacej nadobúdať podobu nástroja verejnej správy.

42.

Je presvedčený, že Kódex správania pre partnerstvo posilní účasť na programovaní týkajúcom sa územných celkov, pokiaľ ide o formu a obsah, a bude mať zásadný význam pre zvýšenie účinku politiky súdržnosti a upevnenie jej vplyvu. Výbor žiada Európsku komisiu, aby monitorovala spôsoby uplatňovania tohto kódexu v jednotlivých právnych systémoch s cieľom zabezpečiť širokú a transparentnú účasť miestnych aktérov, pretože bez ich plného zapojenia do prípravy programových dokumentov bude ich účasť v realizačnej fáze menej efektívna, hlavne pokiaľ ide o nástroje, pri ktorých sa predpokladá programovanie s účasťou rôznych úrovní riadenia.

43.

V čase, keď v záujme plnej legitimity politiky a prehĺbenia európskej integrácie treba zvýšiť povedomie a informovanosť občanov o výsledkoch projektov financovaných zo štrukturálnych fondov a účinku politických opatrení Únie na ich území, výbor upozorňuje, že v šiestej správe sa nevenuje osobitná pozornosť komunikácii a informovaniu. Na tomto mieste v záujme čo najväčšieho šírenia poznatkov o politike súdržnosti medzi občanmi výbor žiada Európsku komisiu a členské štáty o čo najširšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do komunikačných kampaní. Zároveň zdôrazňuje, že je nevyhnutné zefektívniť opatrenia stanovujúce transparentnosť vyčlenených prostriedkov a výsledkov dosiahnutých opatreniami, a to aj s plným využitím nástrojov informatiky, a zvýšiť využívanie zozbieraných informácií (open data) na účely považované za najužitočnejšie a najúčinnejšie pre občanov.

44.

Domnieva sa, že hoci je európska územná spolupráca od programového obdobia 2007 – 2013 plnohodnotným cieľom politiky súdržnosti, nevenuje sa jej v správe o súdržnosti dostatočná pozornosť. Predovšetkým zložka cezhraničnej spolupráce má vplyv na súdržnosť cezhraničných regiónov. Navrhuje preto, aby správa v budúcnosti obsahovala hodnotenie súdržnosti európskych cezhraničných regiónov, vrátane analýzy ich hlavných problémov, ako aj zhodnotenie vplyvu operačných programov cezhraničnej spolupráce. Zvýšená pozornosť by sa tomuto nástroju mala venovať aj preto, lebo podporuje spoluprácu a výmenu skúseností medzi samosprávami rôznych členských štátov a smeruje k systému správy stále viacej založenom na spoločných hodnotách a pracovných postupoch.

45.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v šiestej správe o politike súdržnosti sa vo väčšej miere nezdôrazňuje úloha politiky súdržnosti pri podpore makroregionálnych stratégií.

46.

Vyzýva na užšiu koordináciu medzi politikou súdržnosti a susedskou politikou Európskej únie a lepšie hodnotenie a šírenie výsledkov príslušných projektov.

47.

Odporúča vytvoriť radu pre politiku súdržnosti zloženú z ministrov na príslušnej úrovni vlády v členských štátoch, do kompetencie ktorých spadá politika súdržnosti. Výbor sa domnieva, že táto rada by mohla lepšie zviditeľniť politiku súdržnosti a zaručiť stálu politickú diskusiu o nej. V tejto súvislosti výbor vyhlasuje, že je pripravený aktívne sa zapojiť do politických diskusií o vytvorení takejto štruktúry s cieľom zabezpečiť plné zohľadnenie hľadísk miestnych a regionálnych orgánov (4).