19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/122

1.1

EHSV so záujmom víta návrh Akčného plánu elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020. Oznámenie však neobsahuje kapitolu venovanú sociálnym službám a ďalšiemu rozvoju zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

1.2

EHSV pripomína, že za úspech tohto nového plánu sú v zásade zodpovedné členské štáty, aj keď Komisia zohráva dôležitú úlohu z hľadiska podpory a koordinácie.

1.3

Stredobodom záujmu elektronického zdravotníctva musí byť ľudský rozmer. Je potrebné vyhnúť sa riziku neosobného prístupu a nedostatku pozornosti venovanej psychologickým aspektom.

1.4

EHSV vyjadruje poľutovanie najmä nad znížením počtu pracovníkov v oblasti zdravotníctva pri súčasnom zvyšovaní nárokov na zdravotný systém.

1.5

EHSV poukazuje na to, že oznámenie obsahuje iba čiastočné odkazy na financovanie tohto nového plánu. Je potrebné stanoviť všeobecný prehľad o tom, aký prínos sa očakáva od verejného a súkromného sektora alebo vo všeobecnosti od pacientov a daňových poplatníkov.

1.6

EHSV zdôrazňuje potrebu úplnej koordinácie medzi programami, činnosťami a pracovnými skupinami uvedenými v oznámení s cieľom zabrániť prekrývaniu.

1.7

Pokiaľ ide o štandardizáciu funkcií potrebných v oblasti IT, je potrebné poukázať na potrebu primeranej kontroly zo strany orgánov verejnej moci, aby sa predišlo zneužívaniu dominantného postavenia, ako je tomu v niektorých oblastiach informačných a komunikačných technológií (IKT).

1.8

EHSV víta rozhodnutie riešiť ďalší zásadný aspekt interoperability, ako sú hlavné právne otázky, ktoré bránia realizácii systému cezhraničnej telemedicíny.

1.9

EHSV považuje návrh Komisie týkajúci sa rozvoja podnikania v oblasti elektronického zdravotníctva, najmä z hľadiska podpory MSP, za primeraný, avšak presnejšiemu posúdeniu bráni nedostatočná konkretizácia a kvantifikácia.

1.10

Pokiaľ ide o nástroj „Spájame Európu“, EHSV zdôrazňuje, že by sa nemal obmedziť len na „prepojenie systémov“, ale mal by občanom umožniť, aby spoznali, pochopili a využili výhody vyplývajúce z aktívneho európskeho občianstva.

1.11

Nový program elektronického zdravotníctva by sa mal usilovať o zabezpečenie väčšej rovnosti medzi európskymi občanmi, pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym službám. V tejto súvislosti bude kľúčovú úlohu zohrávať rozšírenie širokopásmového pripojenia.

Aby sa zabránilo nerovnosti v prístupe k elektronickému zdravotníctvu, ktorá už existuje v oblasti zdravotnej starostlivosti, sú potrebné komplexnejšie opatrenia a väčšie investície, ako predpokladá ERDF (Európsky fond regionálneho rozvoja).

1.12

Zlepšenie digitálnej gramotnosti v oblasti zdravia. A) v prípade pacientov: so zreteľom na skúsenosti z projektu Sustains je veľmi dôležité, aby mali ľudia prístup k svojim údajom, ktoré sa nachádzajú v zdravotníckych informačných systémoch, a mohli ich využívať; B) v prípade zdravotníckych pracovníkov: je nevyhnutné zahrnúť do osnov odborného vzdelávania aj informácie o elektronickom zdravotníctve.

2.1

Od zavedenia prvého akčného plánu o elektronickom zdravotníctve (2004) v EÚ sa dosiahol určitý pokrok, ale stále existujú prekážky, ktoré bránia vytvoreniu európskeho integrovaného systému, okrem iného z dôvodu:

2.2

Šírenie produktov v rámci Európy, ktoré nie sú navzájom kompatibilné, je nevyhnutným dôsledkom fragmentácie trhu a absencie alebo neznalosti noriem v oblasti komunikácií a výmeny zo strany veľkých odberateľov. V dôsledku toho sa často nemôžu pripojiť informačné systémy krajín, odľahlých regiónov či dokonca zdravotníckych stredísk. Napríklad v niektorých prípadoch existujú nemocnice, ktoré majú vo svojich oddeleniach rádiológie softvér, ktorý nedokáže komunikovať s programami používanými na iných oddeleniach v tej istej nemocnici.

2.3

V súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a Digitálnej agendy pre Európu si nový akčný plán kladie za cieľ riešiť a odstrániť tieto prekážky, objasniť všetky oblasti politiky a zhrnúť myšlienky elektronického zdravotníctva v Európe.

2.4

Globálny trh elektronického zdravotníctva, ktoré zaznamenáva silnú expanziu, môže v roku 2016 dosiahnuť sumu 27 300 miliónov USD. Veľké európske spoločnosti majú v niektorých prípadoch vedúcu pozíciu vo svete, pričom sa odhaduje, že v tomto odvetví pôsobí približne 5 000 spoločností.

3.1

Komisia zdôrazňuje výzvy, ktorým čelia európske systémy zdravotnej starostlivosti. Na jednej strane výdavky na verejné zdravotníctvo v 27 členských štátoch EÚ môžu v roku 2060 dosiahnuť 8,5 % HDP v dôsledku demografického vývoja a ďalších faktorov, pričom zároveň dochádza k dramatickému poklesu populácie v produktívnom veku a k zvýšeniu počtu osôb starších ako 65 rokov. Ďalším cieľom je, aby sa Európa aktívne podieľala na svetovom trhu v oblasti elektronického zdravotníctva.

3.2

Ciele:

3.3

Opatrenia: zjednodušiť cezhraničnú interoperabilitu (technické a sémantické prvky, značky akosti, certifikácia); prijať Zelenú knihu o zdraví, zlepšiť podmienky na trhu pre podniky a zvýšiť digitálnu gramotnosť občanov (rámcový program pre inováciu a konkurencieschopnosť a program Horizont 2020), atď.

4.1

EHSV so záujmom víta návrh Akčného plánu elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020.

4.2

EHSV sa však domnieva, že akčný plán by mal obsahovať kapitolu o poskytovaní sociálnych služieb. Konkrétne ide o aspekty ako primerané odstránenie tzv. digitálnej priepasti, dostupnosť technológií, schopnosť ich používania alebo analýza sociálnych nerovností v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku. Mal by zahŕňať aj väčší rozvoj v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorý by sa využívaním IKT mohol výrazne uľahčiť.

4.3

EHSV pripomína, že vzhľadom na rozdelenie kompetencií nesú zodpovednosť za úspech akčného plánu v zásade členské štáty, keďže v súčasnosti existujú medzi nimi značné rozdiely v oblasti zavádzania elektronického zdravotníctva.

Komisia zohráva dôležitú úlohu z hľadiska podpory a koordinácie, pričom právne vychádza z článkov 114, 168, 173 a 179 Zmluvy o fungovaní EÚ. V rámci siete elektronického zdravotníctva je potrebné zabezpečiť intenzívnu spoluprácu a aktívnu účasť členských štátov a Komisie (smernica 2011/24/EÚ).

4.4

Elektronické zdravotníctvo musí podporovať vzájomnú dôveru medzi pacientmi a zdravotnými pracovníkmi, aby sa predišlo riziku neosobného prístupu a nedostatku pozornosti venovanej psychologickým aspektom. Stredobodom záujmu elektronického zdravotníctva musí byť ľudský rozmer. EHSV však konštatuje, že podľa európskych organizácií, ktoré zastupujú práva pacientov, napríklad podľa Európskeho fóra pacientov (EPF), sa tento proces zameriava viac na technológie ako na potreby pacientov. Je to znepokojujúci aspekt, ktorý je potrebné vziať do úvahy.

4.5

Nedostatok personálu nemožno nahradiť počítačmi. EHSV vyjadruje poľutovanie najmä nad znížením počtu pracovníkov v oblasti zdravotníctva pri súčasnom zvyšovaní nárokov na zdravotný systém. IKT sú len nástrojom, ktorý pomáha ženám a mužom, ktorí každodenne vykonávajú náročnú prácu, poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom a zjednodušiť vzťahy pacientov s pracovníkmi v oblasti zdravotnej starostlivosti.

4.6

EHSV poukazuje na to, že oznámenie obsahuje iba čiastočné odkazy na financovanie tohto nového plánu. Je potrebné stanoviť všeobecný prehľad o tom, aký prínos sa očakáva od verejného a súkromného sektora alebo vo všeobecnosti od pacientov a daňových poplatníkov.

4.7

EHSV vzhľadom na programy, činnosti, projekty a pracovné skupiny uvedené v oznámení Komisie poukazuje na potrebu ich vzájomnej koordinácie s cieľom zabrániť prekrývaniu.

4.8

Základom úspechu nového Akčného plánu elektronického zdravotníctva je snaha o organizačnú zmenu poskytovateľov zdravotníckych služieb. Nejde tu o umožnenie prístupu k elektronickému zdravotníctvu len z hľadiska zodpovednosti vlády alebo verejnej správy ako koncového používateľa. Sprostredkovateľské organizácie poskytujúce zdravotnícke služby musia vynaložiť úsilie o prispôsobenie svojich štruktúr a personálu týmto novým modelom poskytovania služieb.

5.2.1

EHSV považuje za vhodné financovať tie oblasti výskumu, ktoré navrhla Komisia, v rámci cieľa „zdravie, demografické zmeny a blahobyt“ programu Horizont 2020.

5.2.2

EHSV vzhľadom na stanovenie sumy, ktorú EÚ v období 2014 – 2020 vyčlení na lekársky výskum pripomína, že Národný inštitút zdravia (USA) na tento účel ročne investuje 30 900 miliónov USD.

5.2.3

EHSV so zreteľom na návrhy organizácií zastupujúcich odvetvie zdravotníctva, napríklad EPHA (European Public Health Alliance), navrhuje, aby výskumné programy, okrem iného, zohľadnili nasledujúce skutočnosti:

5.5.1

Nový program elektronického zdravotníctva by sa mal usilovať o zabezpečenie väčšej rovnosti medzi európskymi občanmi, pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym službám. Ako už EHSV uviedol, je zrejmé, že urýchlený prístup všetkých krajín a celkové prepojenie sú základnými podmienkami na rozvoj telemedicíny, preto by sa mala zvýšiť digitálnu vybavenosť všetkých oblastí, predovšetkým vidieckych a okrajových oblastí (8).

5.5.2

EHSV je v snahe prekonať súčasné programové obdobie EFRR presvedčený, že v programovom období 2014 – 2020 sa musia vypracovať, a prostredníctvom primeraného rozpočtu najmä financovať návrhy na rozsiahle zavádzanie najnovších technológií na celom území EÚ. Aby sa však zabránilo nerovnosti v prístupe k elektronickému zdravotníctvu, ktorá už existuje v oblasti zdravotnej starostlivosti, sú potrebné komplexnejšie opatrenia a väčšie investície, ako predpokladá EFRR.

5.6.1

Podľa EHSV je v prípade pacientov veľmi dôležité, aby mali ľudia prístup k svojim údajom, ktoré sa nachádzajú v zdravotníckych informačných systémoch, a mohli ich využívať. V tejto súvislosti možno uviesť projekt „Sustains“, ktorý v súčasnosti prebieha v trinástich regiónoch a ktorého účelom je uľahčiť prístup ľuďom k svojim zdravotným údajom prostredníctvom „osobných zdravotných zložiek“ a ostatných doplnkových služieb na webe.

5.6.2

V prípade zdravotníckej obce je nevyhnutné zahrnúť do osnov odborného vzdelávania aj informácie o elektronickom zdravotníctve, či už pre zdravotníckych pracovníkov alebo manažérov.

5.7.1

EHSV sa domnieva, že stanovenie spoločných hodnôt a hodnotiacich programov, ktoré uskutoční Komisia, pokiaľ ide o výhody elektronického zdravotníctva, je jedným z najdôležitejších aspektov vzhľadom na skutočnosť, že rýchlosť technologických zmien často neumožňuje objaviť jeho skutočný prínos. Z prieskumov vyplýva, že podpora elektronického zdravotníctva zo strany obyvateľstva a lekárskej obce priamo súvisí s presvedčením, že preukázateľne vedie k zlepšeniu systému zdravotníctva.

5.7.2

EHSV takisto poznamenáva, že dobré znalosti modelov a technológií s pozitívnym vplyvom a ich výslovná podpora sú základom pre modely zdravotníctva založené na IKT. V záujme získania tejto výhody je potrebné disponovať pružnými a dynamickými hodnotiacimi postupmi s osobitným dôrazom na celkové hodnotenie poskytovaných služieb, a nie na samotnú technológiu. Treba sem zahrnúť aj hodnotenie účinnosti služieb súvisiace s globálnymi hospodárskymi nákladmi a výnosmi, ktoré prináša, aj keď hospodárska účinnosť nesmie byť jediným kritériom na odporúčanie používať modely starostlivosti založené na IKT.

5.7.3

Vo všeobecnosti platí, že medzi orgánmi verejnej moci, priemyselnými odvetviami a zástupcami organizácií prevláda názor, že elektronické zdravotníctvo (ktoré zahŕňa množstvo rôznych aplikácií) môže byť z hľadiska zdravia prínosom. EHSV s týmto názorom súhlasí, pričom však poukazuje na to, že by sa mali zohľadniť aj kritické pripomienky vychádzajúce z praktických skúseností, ktoré spochybňujú úsporu nákladov a zdôrazňujú problémy: počítačové chyby, „klonovanie“ správ, možnosť podvodu, vysoké náklady atď.