Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 32012H1222(01)

Odporúčanie Rady z  20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa

OJ C 398, 22.12.2012, p. 1–5 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

22.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 398/1

ODPORÚČANIE RADY

z 20. decembra 2012

o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa

2012/C 398/01

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 a 166,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Potvrdzovanie výsledkov vzdelávania, a to znalostí, zručností a kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti a mobility, ako aj pri zvyšovaní motivácie k celoživotnému vzdelávaniu, a to najmä v prípade sociálno-ekonomicky znevýhodnených alebo nízkokvalifikovaných jednotlivcov.

(2)

V čase, keď Európska únia čelí vážnej hospodárskej kríze spôsobujúcej prudký nárast nezamestnanosti, najmä mladých ľudí, a v kontexte starnutia obyvateľstva, by potvrdzovanie relevantných znalostí, zručností a kompetencií mohlo ešte hodnotnejšie prispievať k zlepšeniu fungovania trhu práce, podpore mobility a posilneniu konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu.

(3)

Zamestnávateľské organizácie, jednotliví zamestnávatelia, odbory, priemyselné, obchodné a remeselné komory, vnútroštátne subjekty, ktoré sa zúčastňujú na procese uznávania odborných kvalifikácií a na posudzovaní a certifikovaní výsledkov vzdelávania, služby zamestnanosti, mládežnícke organizácie, osoby pracujúce s mládežou, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, sú všetci kľúčovými zainteresovanými stranami, ktoré majú dôležitú úlohu pri uľahčovaní príležitostí na neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa a akýchkoľvek následných procesov potvrdzovania.

(4)

V stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa vyzýva k rozvoju znalostí, zručností a kompetencií na dosiahnutie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. V jej hlavných sprievodných iniciatívach Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta sa zdôrazňuje potreba pružnejších spôsobov vzdelávania, ktorými sa môže zlepšiť vstup na trh práce a postupovanie na ňom, môžu uľahčiť prechody medzi pracovnou a vzdelávacou fázou a podporovať potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(5)

V záveroch Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (1) sa uvádza, že celoživotné vzdelávanie by sa malo chápať ako základná zásada, na ktorej spočíva celý rámec, ktorý má pokrývať vzdelávanie vo všetkých kontextoch: formálnom, neformálnom alebo informálnom.

(6)

V Stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže; obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže z roku 2009 sa vyzýva k lepšiemu uznávaniu zručností, ktoré mladí ľudia získali prostredníctvom neformálneho vzdelávania, a zdôrazňuje sa, že je potrebné, aby sa spektrum nástrojov vytvorených na úrovni EÚ v plnej miere využívalo na potvrdzovanie znalostí, zručností a kompetencií s cieľom uznávať kvalifikácie. Uvedená stratégia bola podporená uznesením Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (2).

(7)

V bruggskom komuniké z decembra 2010 vyhlásili európski ministri pre odborné vzdelávanie a prípravu, európski sociálni partneri a Európska komisia, že zúčastnené krajiny by mali najneskôr do roku 2015 začať vyvíjať vnútroštátne postupy na uznávanie a potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré by sa podľa potreby opierali o národné kvalifikačné rámce.

(8)

V komuniké z konferencie európskych ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, ktorá sa konala 28. – 29. apríla 2009 v Leuvene a Louvain-la-Neuve, sa zdôraznilo, že úspešné politiky v oblasti celoživotného vzdelávania by mali zahŕňať základné zásady a postupy uznávania predchádzajúcich vedomostí na základe výsledkov vzdelávania, zatiaľ čo v záveroch Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (3) sa členské štáty vyzývajú, aby vytvorili jasné prístupové cesty k vysokoškolskému vzdelávaniu z odborného a iných druhov vzdelávania, ako aj mechanizmy uznávania predchádzajúcich vedomostí a skúseností získaných mimo formálneho systému vzdelávania a odbornej prípravy.

(9)

Jednou z prioritných oblastí na obdobie rokov 2012 – 2014 vymedzených v uznesení Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých (4) je zavedenie plne funkčných systémov potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a podpora ich využívania zo strany dospelých všetkých vekových kategórií a všetkých kvalifikačných úrovní, ako aj podnikov a iných organizácií.

(10)

V uznesení Rady z 19. decembra 2002 o podpore posilnenej európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (5) a v Kodanskej deklarácii z 30. novembra 2002 sa vyžaduje vytvorenie súboru spoločných zásad týkajúcich sa potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(11)

V záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 18. mája 2004 sa prijali spoločné európske zásady identifikácie a potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(12)

Európsky register pre potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa obsahujúci aktuálne informácie o súčasných postupoch týkajúcich sa potvrdzovania v európskych krajinách sa pravidelne uverejňuje od roku 2004, zatiaľ čo Európske usmernenia pre potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa boli uverejnené v roku 2009.

(13)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) (6) sa zriadil Europass, európske portfólio, ktoré môžu občania využiť na lepšiu komunikáciu, zaznamenávanie a prezentáciu svojich kompetencií a kvalifikácií v celej Európe.

(14)

V uznesení Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 18. mája 2006 o uznaní hodnoty neformálneho a informálneho vzdelávania v oblasti európskej mládeže (7) sa členské štáty vyzývajú, aby umožnili identifikáciu kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na účely ich uznania na trhu práce.

(15)

Youthpass sa vytvoril ako nástroj transparentnosti pre účastníkov na projektoch financovaných prostredníctvom programu „Mládež v akcii“ stanoveného Európskym parlamentom a Radou v rozhodnutí č. 1719/2006/ES (8).

(16)

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (9) sa členské štáty vyzývajú, aby uviedli svoje národné kvalifikačné systémy do súladu s európskym kvalifikačným rámcom a aby v súlade so spoločnými európskymi zásadami dohodnutými v máji 2004 podporovali potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(17)

Prostredníctvom Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), ktorý sa v roku 1989 zriadil v rámci programu Erasmus, sa udeľujú kredity za formálne vzdelávanie na základe výsledkov vzdelávania a študijnej záťaže a inštitúciám vysokoškolského vzdelávania sa tiež uľahčuje udeľovanie kreditov na základe výsledkov vzdelávania získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa.

(18)

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (10) sa uvádza, že uvedeným rámcom by sa malo podporovať uplatňovanie spoločných európskych zásad identifikácie a potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, zlepšovanie vzájomných väzieb medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a zamestnaním, ako aj preklenovanie rozdielov medzi formálnym vzdelávaním, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa.

(19)

Odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (11) sa vytvoril Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), ktorý sa má používať na účely prenosu a zhromažďovania výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci dosiahli vo formálnom, prípadne v neformálnom a informálnom kontexte.

(20)

Konzultácie v podobe prieskumov online, rokovania v príslušných politických orgánoch, ako aj rôznorodé aktivity v rámci partnerského vzdelávania so zapojením sociálnych partnerov potvrdzujú rozsiahlu zhodu, pokiaľ ide o význam zviditeľnenia znalostí, zručností a kompetencií získaných prostredníctvom životných a pracovných skúseností, ako aj širokú podporu iniciatívy Únie na posilnenie politiky a praxe v oblasti potvrdzovania v členských štátoch,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

1.

ČLENSKÉ ŠTÁTY BY S CIEĽOM POSKYTNÚŤ JEDNOTLIVCOM MOŽNOSŤ PREUKÁZAŤ, ČO SA NAUČILI MIMO FORMÁLNEHO VZDELÁVANIA A ODBORNEJ PRÍPRAVY VRÁTANE SKÚSENOSTÍ ZÍSKANÝCH V RÁMCI MOBILITY, AKO AJ MOŽNOSŤ VYUŽIŤ UVEDENÉ ZNALOSTI NA ÚČELY SVOJICH KARIÉR A ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA, A PRI NÁLEŽITOM ZOHĽADNENÍ ZÁSADY SUBSIDIARITY MALI:

1.

Zaviesť najneskôr v roku 2018 v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a osobitosťami, a ako to považujú za vhodné, opatrenia na potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktorými sa jednotlivcom umožní:

a)

dať si potvrdiť svoje znalosti, zručnosti a kompetencie získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a to aj prípadne prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov;

b)

získať plnú kvalifikáciu alebo prípadne čiastočnú kvalifikáciu, a to na základe potvrdených skúseností získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa bez toho, aby boli dotknuté iné platné právne predpisy Únie, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (12).

Členské štáty môžu v rámci svojich režimov potvrdzovania podľa svojich potrieb uprednostniť určité oblasti a/alebo odvetvia.

2.

Podľa potreby začleniť do režimov potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa nasledujúce prvky a umožniť každému jednotlivcovi použiť ktorýkoľvek z nich, a to buď jednotlivo alebo v kombinácii, v závislosti od jeho potrieb:

a)

IDENTIFIKÁCIA výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci získali neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

b)

DOKUMENTÁCIA výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci získali neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

c)

HODNOTENIE výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci získali neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

d)

CERTIFIKÁCIA výsledkov hodnotenia výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci získali neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa v podobe kvalifikácie alebo kreditov vedúcich ku kvalifikácii alebo v inej vhodnej podobe.

3.

V rámci režimov potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa podľa potreby uplatňovať tieto zásady, a to pri zohľadnení národných, regionálnych a/alebo miestnych, ako aj odvetvových potrieb a charakteristík:

a)

režimy potvrdzovania sú prepojené s národnými kvalifikačnými rámcami a sú v súlade s európskym kvalifikačným rámcom;

b)

informácie a usmernenia v súvislosti s výhodami a možnosťami potvrdzovania, ako aj s príslušnými postupmi, sú dostupné jednotlivcom a organizáciám;

c)

je veľmi pravdepodobné, že znevýhodnené skupiny vrátane jednotlivcov, ktorí sú nezamestnaní, a tých, ktorým hrozí nezamestnanosť, budú mať z režimov potvrdzovania prospech, keďže na základe potvrdenia sa môže zvýšiť ich účasť na celoživotnom vzdelávaní a ich prístup na trh práce;

d)

jednotlivci, ktorí sú nezamestnaní alebo ktorým hrozí nezamestnanosť, majú možnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a osobitosťami podrobiť sa „auditu zručností“ zameranému na zistenie ich znalostí, zručností a kompetencií v primeranej časovej lehote, v ideálnom prípade do šiestich mesiacov od zistenej potreby;

e)

potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa je podporované prostredníctvom vhodných usmernení a poradenstva a je ľahko dostupné;

f)

v súlade s existujúcimi rámcami na zabezpečenie kvality sa uplatňujú transparentné opatrenia na zabezpečenie kvality, ktorými sa podporujú spoľahlivé, platné a dôveryhodné metodiky a nástroje hodnotenia;

g)

zabezpečí sa rozvoj odborných zručností personálu zapojeného do procesu potvrdzovania vo všetkých relevantných odvetviach;

h)

kvalifikácie alebo prípadne čiastočné kvalifikácie získané potvrdením skúseností získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa sú v súlade s dohodnutými normami, ktoré sú rovnaké ako normy pre kvalifikácie získané prostredníctvom formálnych vzdelávacích programov alebo sú im rovnocenné;

i)

podporuje sa využívanie nástrojov Únie na zabezpečenie transparentnosti, akými sú napríklad rámec Europass a Youthpass, na uľahčenie dokumentácie výsledkov vzdelávania;

j)

existujú synergie medzi režimami potvrdzovania a kreditnými systémami uplatniteľnými v systéme formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, akými sú napríklad ECTS a ECVET;

4.

Podporovať zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán, akými sú zamestnávatelia, odbory, priemyselné, obchodné a remeselné komory, vnútroštátne subjekty, ktoré sa zúčastňujú na procese uznávania odborných kvalifikácií, služby zamestnanosti, mládežnícke organizácie, osoby pracujúce s mládežou, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, a tiež organizácie občianskej spoločnosti, do vytvárania a uplatňovania prvkov a zásad uvedených v bodoch 1) až 4);

Na podporu účasti na tomto procese by:

a)

zamestnávatelia, mládežnícke organizácie a organizácie občianskej spoločnosti mali podporovať a uľahčovať identifikáciu a dokumentáciu výsledkov vzdelávania získaných v práci alebo prostredníctvom dobrovoľných aktivít, využitím relevantných nástrojov Únie na zabezpečenie transparentnosti, akými sú napríklad nástroje vytvorené v súlade s rámcom Europass, ako aj s Youthpassom;

b)

poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy mali uľahčovať prístup k formálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave na základe výsledkov vzdelávania získaných v podmienkach neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a tam, kde je to vhodné a možné, udeľovať výnimky a/alebo kredity za relevantné výsledky vzdelávania získané v takých podmienkach;

5.

Podporovať koordináciu režimov potvrdzovania medzi zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnania a mládeže, ako aj v iných relevantných oblastiach politiky.

2.

ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIA BY MALI PRIJAŤ TIETO OPATRENIA:

a)

Vykonávať nadväzujúce opatrenia na toto odporúčanie prostredníctvom poradnej skupiny pre európsky kvalifikačný rámec zriadenej podľa odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (13) (EKR)a podľa potreby zabezpečiť zapojenie príslušných mládežníckych organizácií a zástupcov dobrovoľníckeho sektora do následných činností poradnej skupiny EKR;

b)

Informovať o pokroku, ktorý sa dosiahne po prijatí tohto odporúčania, v budúcich spoločných správach Rady a Komisie v strategickom rámci „ET 2020“, ako aj v budúcich spoločných správach Európskej únie o mládeži v obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže;

c)

Podporovať vykonávanie tohto odporúčania využívaním odborných znalostí agentúr Únie, najmä Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), a prostredníctvom informovania o situácii, pokiaľ ide o potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, vo výročnej správe o vytváraní národných kvalifikačných rámcov.

3.

KOMISIA BY MALA VYKONAŤ TIETO OPATRENIA:

a)

Podporovať členské štáty a zainteresované strany:

—

uľahčovaním účinného partnerského učenia sa a výmeny skúseností a osvedčených postupov,

—

pravidelným preskúmaním Európskych usmernení pre potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa po konzultácii s členskými štátmi v plnom rozsahu,

—

pravidelným preskúmaním Európskeho registra potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v spolupráci s členskými štátmi;

b)

Do roku 2018 zvážiť po konzultácii s členskými štátmi, ako sa uvádza v rozhodnutí č. 2241/2004/ES, ďalší rozvoj nástrojov rámca Europass, ktorými sa v celej Únii uľahčuje transparentnosť potvrdených výsledkov vzdelávania, ktoré sa získali skúsenosťami získanými neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

c)

V spolupráci s členskými štátmi zabezpečiť, aby sa program celoživotného vzdelávania a program „Mládež v akcii“ a bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci, budúci európsky program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a európske štrukturálne fondy používali na podporu vykonávania tohto odporúčania;

d)

V spolupráci s členskými štátmi a na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami posúdiť a vyhodnotiť opatrenia prijaté v nadväznosti na toto odporúčanie a podať Rade do 31. decembra 2019 správu o získaných skúsenostiach a dôsledkoch pre budúcnosť, podľa potreby vrátane prípadného preskúmania a revízie tohto odporúčania.

V Bruseli 20. decembra 2012

Za Radu

predseda

E. FLOURENTZOU

(1)  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.

(4)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.

(5)  Ú. v. ES C 13, 18.1.2003, s. 2.

(6)  Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.

(7)  Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2006, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 30.

(9)  Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11.

(12)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(13)  Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

PRÍLOHA

VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto odporúčania sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

Formálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje v organizovanom a štruktúrovanom prostredí osobitne určenom na vzdelávanie a jeho výsledkom je zvyčajne udelenie kvalifikácie, obyčajne v podobe osvedčenia alebo diplomu; zahŕňa systémy všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania pri nástupe do zamestnania a vysokoškolského vzdelávania;

b)

Neformálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných činností (pokiaľ ide o vzdelávacie ciele, čas vyhradený na vzdelávanie), pri ktorých je k dispozícii určitý druh podpory vzdelávania (napr. vzťah medzi študentom a učiteľom); môže zahŕňať programy na výučbu pracovných zručností, programy gramotnosti pre dospelých, ako aj pre základné vzdelávanie osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku; medzi veľmi bežné prípady neformálneho vzdelávania patria vnútropodniková odborná príprava, prostredníctvom ktorej spoločnosti aktualizujú a zdokonaľujú zručnosti svojich pracovníkov, ako napr. zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií, štruktúrované vzdelávanie online (napr. využívaním otvorených vzdelávacích zdrojov) a kurzy organizované organizáciami občianskej spoločnosti pre svojich členov, svoju cieľovú skupinu alebo pre širokú verejnosť;

c)

Informálne učenie sa je vzdelávanie, ktoré je výsledkom každodenných aktivít spojených s prácou, rodinným životom alebo trávením voľného času a nie je organizované ani štruktúrované podľa cieľov, času ani podpory vzdelávania; informálne učenie sa nemusí byť z pohľadu vzdelávajúceho sa zámerné; príkladmi výsledkov vzdelávania získaných prostredníctvom informálneho učenia sa sú zručnosti získané životnými a pracovnými skúsenosťami, zručnosti v oblasti riadenia projektov alebo v oblasti informačných a komunikačných technológií získané v práci, naučené jazyky a medzikultúrne zručnosti získané počas pobytu v inej krajine, zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií získané mimo zamestnania, zručnosti získané prostredníctvom dobrovoľníckych činností, kultúrnych aktivít, športu, práce s mládežou a prostredníctvom činností v domácnosti (napr. starostlivosť o dieťa);

d)

Otvorené vzdelávacie zdroje (OVZ) sú digitalizovaným materiálom poskytovaným voľne a otvorene učiteľom, študentom a samostatne učiacim sa osobám na účely použitia a opakovaného použitia pri výuke, učení sa a výskume; zahŕňajú obsah vzdelávania, softvérové nástroje na rozvoj, používanie a šírenie obsahu, ako aj zdroje na vykonávanie, akými sú napríklad otvorené licencie; OVZ sa vzťahujú aj na nahromadené digitálne kapacity, ktoré sa môžu prispôsobiť a ktoré poskytujú výhody bez toho, aby obmedzovali možnosti ich využitia pre iných;

e)

Audit zručností je proces zameraný na identifikáciu a analýzu znalostí, zručností a kompetencií jednotlivcov vrátane ich schopností a motivácie s cieľom určiť plán kariérneho rozvoja a/alebo plán profesijného preorientovania alebo plán odbornej prípravy; cieľom auditu zručností je pomôcť jednotlivcom analyzovať ich profesijnú špecializáciu, samostatne posúdiť ich pozíciu v pracovnom prostredí a plánovať kariérnu dráhu, alebo v niektorých prípadoch sa pripraviť na potvrdenie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

f)

Kvalifikácia je formálny výsledok procesu hodnotenia a potvrdzovania, ktorý sa získa, keď príslušný orgán určí, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce daným štandardom;

g)

Výsledky vzdelávania sú vyjadrenia o tom, čo učiaci sa vie, chápe a je schopný urobiť po ukončení procesu vzdelávania, ktoré sú definované z hľadiska znalostí, zručností a kompetencií;

h)

Národný kvalifikačný rámec je nástroj na klasifikáciu kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnuté špecifikované stupne vzdelania, ktorého cieľom je zahrnúť a koordinovať národné kvalifikačné podsystémy a zlepšiť transparentnosť, prístup, rozvoj a kvalitu kvalifikácií vo vzťahu k trhu práce a občianskej spoločnosti;

i)

Potvrdzovanie je proces, ktorým splnomocnený orgán dosvedčuje, že jednotlivec získal výsledky vzdelávania, ktoré sa posúdili podľa príslušnej normy a pozostáva z nasledujúcich štyroch rôznych etáp:

1.

IDENTIFIKÁCIA konkrétnych skúseností jednotlivca prostredníctvom rozhovoru;

2.

DOKUMENTÁCIA na zviditeľnenie skúseností jednotlivca;

3.

formálne HODNOTENIE týchto skúseností a

4.

CERTIFIKÁCIA výsledkov posúdenia, ktoré môže viesť k čiastočnej alebo plnej kvalifikácii;

j)

Uznanie predchádzajúceho vzdelávania je potvrdenie výsledkov buď formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa získaných pred požiadaním o potvrdenie.
Top