4.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/148

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vysokovýkonná výpočtová technika: Miesto Európy v globálnych pretekoch“

COM(2012) 45 final

2012/C 299/27

Spravodajkyňa: Isabel CAÑO AGUILAR

Európska komisia sa 18. apríla 2012 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vysoko výkonná výpočtová technika: Miesto Európy v globálnych pretekoch“

COM(2012) 45 final.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 25. júna 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 482. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2012 (schôdza z 11. júla 2012) 143 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV zásadne súhlasí s oznámením Komisie a rozhodne podporuje jeho ciele. Vysoko výkonná výpočtová technika (high performance computing, HPC) je predpokladom nových poznatkov a základom vývoja mnohých inovačných produktov, postupov a služieb.

1.2   HPC je súčasťou digitálnej agendy a nevyhnutným nástrojom moderných oblastí výskumu a odvetví národného hospodárstva, vrátane napr. politiky v oblasti energetiky, klímy, zdravia, hospodárstva, spoločnosti a obrany. Má strategický význam pre stratégiu Európa 2020.

1.3   Výbor podporuje rozvoj európskeho ekosystému HPC a zavedenú výskumnú infraštruktúru PRACE, ktorá zabezpečí širokú dostupnosť zdrojov HPC za rovnakých prístupových podmienok pre všetkých potenciálnych používateľov resp. aktérov v EÚ, najmä pre vysoké školy a malé a stredné podniky.

1.4   Okrem zmluvnoprávnej a finančnej stránky výkonných ekosystémov HPC sa s ďalším rozvojom HPC spájajú dve rovnako dôležité úlohy: na jednej strane vývoj technického vybavenia, teda hardvéru pre počítač budúcej generácie tzv. exaflopový počítač, na druhej strane vývoj a šírenie veľmi náročného programového vybavenia, teda softvéru nevyhnutného na jeho používanie. Uvedené dve úlohy by sa mali plniť vyvážene.

1.5   Výbor preto podporuje návrh zdvojnásobiť doteraz dosiahnutú úroveň investícií v EÚ do HPC na približne 1,2 mld. EUR ročne. Vzhľadom na to by bolo každoročne potrebných ďalších 600 mil. EUR, ktoré by poskytli predovšetkým EÚ, členské štáty a priemyselní používatelia. Na základe toho by sa dosiahla miera investícií zodpovedajúca ostatným regiónom sveta. Približne polovica uvedených ďalších zdrojov by sa mala použiť na obstaranie systémov HPC a skúšobných zariadení, ďalšia polovica by sa mala rovnakým dielom použiť na školenie pracovných síl a vývoj a upscale softvéru HPC.

1.6   V tejto súvislosti je nevyhnutná spolupráca medzi výskumnými ústavmi resp. vysokými školami a priemyslom. Výbor sa domnieva, že veľmi vhodným a už osvedčeným nástrojom by boli verejno-súkromné partnerstvá. V jednotlivých prípadoch by mohlo do úvahy prichádzať aj obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, Komisia by však v žiadnom prípade nemala stanoviť jeho záväzné používanie.

1.7   V tejto súvislosti sú na druhej strane potrebné značné finančné prostriedky z členských štátov a EÚ. Tieto prostriedky sú nevyhnutné priamo na splnenie uvedených úloh súvisiacich s ďalším vývojom výkonného systému HPC, ako aj na školenie potrebných vysoko a stredne kvalifikovaných pracovných síl, takisto pre vysoké školy a ich personál.

1.8   Výbor vyzýva Radu a členské štáty, aby vzhľadom na hospodársku a finančnú krízu v nijakom prípade nezanedbali uvedené opatrenia, ktoré sú potrebné pre HPC a nevyhnutné na posilnenie hospodárskeho potenciálu a konkurencieschopnosti. V opačnom prípade by došlo k nebezpečnému nepriaznivému vývoju.

1.9   Výbor sa domnieva, že najdôležitejšou prioritou je, aby bol v Európe a pre Európu dostupný konkurencieschopný systém HPC. Tento cieľ neimplikuje protekcionistickú priemyselnú politiku. Úsilie by sa malo zamerať skôr na to, aby sa v súvislosti s vývojom a použitím HPC aj v Európe zachovali alebo vytvorili potrebné odborné znalosti, príslušné pracovné miesta a príslušné rozhodovacie úrovne. Pritom by sa súčasne v rámci ďalšej spolupráce s doteraz technologicky vedúcimi globálnymi hráčmi, ktorí pôsobia alebo sa angažujú vo výskume a vývoji aj v Európe, a s európskymi spoločnosťami, ktoré majú moderné poznatky v špecifických segmentoch HPC vytvoril potrebný kritický potenciál, ktorý by konkuroval očakávanému budúcemu vedúcemu postaveniu Číny na trhu.

2.   Zhrnutie oznámenia Komisie

2.1   Predmetom oznámenia je strategický význam vysoko výkonnej výpočtovej techniky (high performance computing, HPC). (Pojem vysoko výkonná výpočtová technika sa v tomto oznámení používa ako synonymum pre špičkovú výpočtovú techniku, supervýkonnú výpočtovú techniku, výpočtovú techniku svetovej triedy atď., aby sa tak odlíšila od technológie distribuovaných výpočtových služieb, cloud computingu a výpočtových serverov.) Oznámenie nadväzuje na oznámenie o infraštruktúre IKT pre elektronickú vedu a na závery Rady, v ktorých sa požaduje ďalší rozvoj výpočtových infraštruktúr, ako je Partnerstvo pre vyspelú výpočtovú techniku v Európe (PRACE, www.prace-ri.eu), ako aj združenie investícií do vysoko výkonnej výpočtovej techniky v rámci PRACE.

2.2   Členské štáty, priemysel a vedecká obec sa v ňom vyzývajú, aby v spolupráci s Komisiou posilnili spoločné úsilie s cieľom zaistiť vedúce postavenie Európy v oblasti dodávania a využívania systémov a služieb HPC do roku 2020.

2.3   Systémy HPC sa podporujú na jednej strane s cieľom efektívnejšie ako doteraz riešiť veľké spoločenské a vedecké výzvy, napr. včasná diagnóza a liečba chorôb, výskum fungovania ľudského mozgu, predpovede vývoja podnebia alebo predchádzanie katastrofám, na druhej strane s cieľom uspokojiť potreby priemyslu pri inovácii výrobkov a služieb.

2.4   Výzvy súvisiace s vývojom výkonnejších systémov HPC nie je možné vyriešiť jednoduchou extrapoláciou, ale vyžadujú si radikálne inovácie mnohých výpočtových technológií. Vyplýva z toho príležitosť pre priemyselných a výskumných aktérov v EÚ, aby získali v tejto oblasti novú pozíciu.

2.5   Európska únia vynakladá na nadobúdanie špičkových výpočtových systémov podstatne menej než iné regióny (iba polovicu v porovnaní s USA pri porovnateľnom HDP). V dôsledku toho sú počet a výkonnosť výpočtových systémov, ktoré sú v EÚ k dispozícii, príliš nízke v porovnaní s ostatnými regiónmi sveta, a rozpočty na výskum a vývoj HPC sú malé.

2.6   Ďalšie aspekty oznámenia sa týkajú:

—	Partnerstva pre vyspelú výpočtovú techniku v Európe (PRACE)

—	odborných znalostí Európy v rámci celého dodávateľského reťazca

—	výhod, ktoré Európe plynú z opätovného angažovania sa v oblasti HPC

—	budúcich výziev

—	akčného plánu pre Európu v oblasti HPC

—	riadenia na úrovni EÚ

—	obstarávania vo fáze pred komerčným využitím a združovania zdrojov

—	rozvoja európskeho ekosystému HPC.

3.   Všeobecné pripomienky EHSV

3.1   Zásadný súhlas

3.1.1   Výbor v zásade súhlasí s oznámením Komisie a rozhodne podporuje jeho ciele. Vysoko výkonná výpočtová technika (HPC) je základom rozvoja mnohých nových produktov, postupov a služieb. Okrem toho, že patrí k najdôležitejším kľúčovým technológiám, je takisto podmienkou možného preskúmania komplexných systémov. HPC je preto podstatnou súčasťou programu do roku 2020.

3.1.2   V uplynulých desaťročiach sa prostredníctvom vývoja a využívania čoraz výkonnejších počítačov stal z HPC rozhodujúci tretí pilier výskumu a vývoja, ktorý nielen dopĺňa, ale súčasne aj čoraz viac presadzuje klasický pilierový pokus (vrátane demonštračných a testovacích zariadení) a teóriu. Tak vznikol nový vedný odbor „simulačná veda“. HPC je navyše dôležitý nástroj komplexného zberu údajov, ako aj systémov analýzy a prognózy. HPC sa medzičasom stala súčasťou digitálnej agendy a nevyhnutným nástrojom moderných oblastí výskumu a odvetví národného hospodárstva napr. vrátane politiky v oblasti energetiky, klímy, zdravia, hospodárstva, spoločnosti a obrany.

3.2   Superpočítače

Rozhodujúce hardvérové nástroje HPC sú tzv. superpočítače s dvomi charakteristickými vlastnosťami.

—

Ich výkonnosť sa môže dosiahnuť len prostredníctvom obrovského počtu súčasne, t. j. paralelne používaných samostatných počítačov (procesorov). Dosiaľ sa vytvorili superpočítače až s jedným miliónom takýchto samostatných procesorov. Aby bolo možné optimálne využiť toto mimoriadne zložité technické vybavenie (hardvér), je nevyhnutné vytvoriť veľmi náročné a zložité programové vybavenie (softvér) a sprístupniť ho používateľom. To je doteraz veľmi podceňovaná, vysoko špecializovaná vývojová úloha.

—

Spotreba elektrickej energie pri prevádzke ešte výkonnejšieho počítača sa zvyšuje v rozsahoch, ktoré podľa súčasného názoru nie je možné zabezpečiť. Na prevádzku superpočítača budúcej generácie (exaflopový počítač) by bola bez vývoja celkom nových prvkov s energetickou náročnosťou zníženou o 99 % potrebná minimálne vlastná elektráreň s výkonom 1 000 MW. Zníženie energetickej náročnosti na reálnu hodnotu je obrovská technologická výzva, ktorú nie je ľahké splniť.

3.3   Aspekty európskej politiky podpory

Výbor konštatuje, že predložené oznámenie sa zaoberá vedecko-technickými výzvami menej ako si podľa názoru Komisie vyžadujú aspekty príslušnej európskej politiky podpory a rozvoja a predkladá v tejto súvislosti návrhy týkajúce sa uplatniteľných nástrojov. Výbor však má ešte pochybnosti a odporúča ďalšie konzultácie (pozri bod 4.4).

3.4   Rovnováha medzi hardvérom a softvérom

Výbor ako jedno z najdôležitejších odporúčaní uvádza, aby sa otázka softvéru posudzovala ako rovnako dôležitá stránka problému a predložili sa riešenia, najmä pokiaľ ide o vývoj, skúšanie a šírenie potrebných používateľských programov. Tu je nevyhnutný výskum, vývoj, vzdelávanie a odborná príprava na rôznych úrovniach vzdelávacieho a používateľského systému. V tejto súvislosti je nevyhnutná dostatočná podpora príslušných opatrení na úrovni vysokých škôl, výskumných zariadení a priemyslu. Výbor odporúča, aby Komisia odstránila tento nedostatok.

3.5   Kvalifikovaný personál – vysoké školy a vybavenie

Rozhodujúci nedostatok pritom je vzdelávanie a dostupnosť dostatočného počtu kvalifikovaných pracovníkov (napr. http://www.hpcwire.com/hpcwire/2012-04-04/supercomputing_education_in_russia.html), a to tak v súvislosti s potrebnou výskumno-vývojovou činnosťou, ako aj s efektívnym používaním systémov HPC. Úsilie o odstránenie tohto nedostatku by preto malo byť takisto súčasťou podporných opatrení. Rozhodujúcim predpokladom je mať vysoké školy s dostatočným finančným krytím a personálnym zabezpečením, v ktorých sa na vyučovaní a výskume zúčastňujú mnohí medzinárodne uznávaní softvéroví odborníci a vývojoví inžinieri a v ktorých môže prebiehať vysoko kvalifikované vzdelávanie založené na skúsenostiach z výskumu a vývoja.

3.6   Európsky ekosystém HPC – PRACE

3.6.1   Čo je PRACE?

V roku 2005 prevádzkovatelia a používatelia národných stredísk HPC zistili a spropagovali nevyhnutnosť európskej infraštruktúry pre HPC užitočnej pre všetkých partnerov. Predstavitelia 14 európskych štátov vytvorili partnerstvo PRACE s cieľom podporovať, využívať a ďalej rozvíjať HPC v Európe.

Na základe toho sa HPC prijala ako jedna z vybraných výskumných infraštruktúr prvého zoznamu ESFRI (1). V roku 2010, po vytvorení právnych, finančných, organizačných a technických predpokladov, vzniklo združenie PRACE AISBL (t. j. neziskové medzinárodné združenie) so sídlom v Bruseli s cieľom zabezpečiť pre používateľov všetkých partnerov prístup k piatim najvýkonnejším systémom HPC v Európe. PRACE má doteraz 24 členov okrem iného tiež z Izraela a Turecka. V rámci 7. rámcového programu získa PRACE finančnú podporu v troch projektoch, najmä na činnosti v oblasti portovania, optimalizovania a škálovania aplikácií, ako aj na intenzívne školenie a vzdelávanie používateľov. V súčasnosti každý zo štyroch partnerských štátov (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko) prisľúbil príslušnú výpočtovú kapacitu v hodnote 100 mil. EUR. Užívateľské kvóty prideľuje nezávislý Riadiaci vedecký výbor v paneurópskom procese partnerského hodnotenia.

3.6.2   Stanovisko EHSV k PRACE

Výbor podporuje rozvoj európskeho ekosystému HPC a s tým súvisiacu zavedenú výskumnú infraštruktúru, ktorá zabezpečuje resp. má zabezpečiť širokú dostupnosť zdrojov HPC za rovnakých podmienok prístupu. Pritom je potrebné zabezpečiť, aby všetci potenciálni používatelia resp. aktéri v EÚ, najmä tiež na vysokých školách alebo v malých a stredných podnikoch, ktorí nie sú priamo spojení s organizáciou PRACE, mohli rovnako ako všetci ostatní aktéri spolupracovať na rozvoji a využívaní zdrojov. Netýka sa to však len ľahšieho a dobre riešiteľného problému rovnakých podmienok prístupu k existujúcim zdrojom HPC, ale tiež výskumu, vývoja a nakoniec vytvorenia nového, omnoho výkonnejšieho budúceho ekosystému HPC s exaflopovými počítačmi (pozri v tejto súvislosti bod 4.1) ako hlavnými nástrojmi vrátane vývoja vhodného náročného softvéru. Výbor v tejto súvislosti odporúča vyhýbať sa predčasnému sústreďovaniu na nejaký celkový systém, aby sa umožnila hospodárska súťaž a pluralizmus možných východísk a myšlienok, ktorý je potrebný pre úspešnosť ekosystému a nevyhnutný na dosiahnutie stanoveného veľmi ambiciózneho cieľa. Tejto citlivej otázky vyváženej politiky v oblasti výskumu, vývoja a hospodárskej súťaže sa týka nasledujúca kapitola. Výbor sa domnieva, že v tejto súvislosti sú potrebné ďalšie rokovania medzi potenciálnymi aktérmi.

3.7   Výzva určená Rade a členským štátom

3.7.1   Vzhľadom na krízovú hospodársku situáciu v mnohých členských štátoch EÚ vyplýva z núdzovej situácie pochopiteľná tendencia prijať úsporné opatrenia práve vo vzdelávaní, výskume a vývoji. To by však viedlo k osudnému nepriaznivému vývoju, keďže práve nové technológie, inovácie a s tým súvisiace schopnosti (zručnosti) sú potrebné pre hospodársky rast a konkurencieschopnosť.

3.7.2   Výbor preto dôrazne vyzýva Radu a všetky členské štáty, aby neprijímali najjednoduchšie riešenia, ale práve v tejto oblasti namiesto znižovania podporovali viac investovanie do noviniek a potrebných predpokladov. Neprehrajte budúcnosť!

4.   Konkrétne pripomienky EHSV

4.1   Exaflopový projekt

Vývoj budúcej generácie superpočítačov sa označuje ako exaflopový projekt. V tejto súvislosti je nevyhnutné na všetkých úrovniach celého systému podstatne zlepšiť, pravdepodobne aj vytvoriť celkom nové jednotlivé komponenty, najmä tie, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska spotreby elektrickej energie. To je v rámci spolupráce medzi výskumnými zariadeniami a priemyslom ťažká úloha aj vzhľadom na napätie, ktoré medzi nimi panuje.

4.2   Spolupráca medzi výskumom a priemyslom

Výbor sa už viackrát vyjadril k tejto problematickej všeobecnej tematickej oblasti (pozri napr. CESE 330/2009). Okrem iného vo svojom nedávnom stanovisku (CESE 806/2012) skrátene nazvanom „Horizont 2020“ uviedol odporúčanie, že je potrebné pouvažovať o nových východiskách zodpovedajúcej priemyselnej politiky a politiky hospodárskej súťaže.

Pritom je otázne, či by „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ bolo vhodným nástrojom spolupráce výskumných stredísk a podnikov. Výbor preto odporúča identifikovať rôzne, čiastočne navzájom si protirečiace ciele alebo požiadavky na výskumnú, inovačnú a priemyselnú politiku a prediskutovať a ujasniť ich s jednotlivými zainteresovanými stranami – v niektorých prípadoch bude možno dokonca potrebné prijať osobitné pravidlá. (pozri v tejto súvislosti bod 4.4).

4.3   Činnosť zameraná na rozvoj exaflopovej výpočtovej techniky

Osobitne v súvislosti s exaflopovou výpočtovou technikou je potrebné v duchu moderného výskumu a vývoja zapojiť do partnerstiev medzi výskumom a priemyslom veľké aj malé podniky, vrátane celosvetovo najúspešnejších aktérov (pozri aj bod 4.5) z rôznych oblastí (ako procesory a rôzne konštrukčné prvky), a súčasne zabrániť predčasnému rozhodovaniu. Optimálny návrh celého systému sa nakoniec dá predložiť len vtedy, ak je známe, ktoré stavebné prvky s akým výkonom bolo alebo je možné vyvinúť. Z minulosti žiaľ existujú príklady, kedy sa to porušilo a výsledkom bol neúspech.

4.4   Zodpovedajúci podporný rámec – verejno-súkromné partnerstvá

Výbor preto odporúča, aby vzhľadom na veľký význam výkonného systému HPC v Európe a pre Európu Komisia spolu s rôznymi potenciálnymi aktérmi, najmä z platformy PRACE, vytvorila a predložila želateľný podporný rámec skôr ako sa zrealizujú východiská uvedené v oznámení. Výbor sa domnieva, že predovšetkým verejno-súkromné partnerstvá sú vyskúšaným a overeným nástrojom, ktorý sa už osvedčil pri dosahovaní cieľov rozvoja HPC Preto „obstarávanie pred komerčným využitím“, ktoré uprednostňuje Komisia vo svojom návrhu, síce môže byť v jednotlivých prípadoch vhodné, v nijakom prípade by sa však nemalo vynucovať jeho všeobecné použitie.

4.5   Celosvetoví aktéri

V tejto súvislosti by sa malo uviesť, že prvá priorita je budúca dostupnosť konkurencieschopného výkonného systému HPC v Európe a pre Európu. Keďže toto odvetvie zatiaľ dominujú celosvetoví aktéri (ako IBM, CRAY alebo INTEL), ktorí majú svoje holdingy, výrobné závody a výskumné strediská rozmiestnené na celom svete, EHSV je presvedčený, že je dôležité, aby v Európe existovali alebo sa nadobudli potrebné odborné znalosti a vytvorili príslušné pracovné miesta a rozhodovacie úrovne pre rozvoj a používanie HPC. Pritom by mohla napríklad ďalšia spolupráca s doteraz vedúcimi spoločnosťami, ale aj s novo vznikajúcimi spoločnosťami, ktoré môžu získať vedúce postavenie v budúcnosti, vytvoriť nevyhnutný kritický potenciál, ktorý odolá očakávanému budúcemu vedúcemu postaveniu Číny na trhu.

4.6   Vyššie finančné krytie

Výbor podporuje návrh, aby sa úroveň investícií, ktorá sa doteraz dosiahla v EÚ v oblasti HPC, zdvojnásobila približne na 1,2 mld. EUR ročne. Každoročne by teda bolo potrebných ďalších 600 mil. EUR, ktoré by poskytli najmä EÚ, členské štáty a priemyselní používatelia. Na základe toho by sa dosiahla miera investícií zodpovedajúca ostatným svetovým regiónom. Navrhuje sa, aby sa približne polovica týchto ďalších zdrojov použila na obstaranie systémov a skúšobných zariadení HPC, ďalšia štvrtina by bola určená na školenie pracovných síl a zvyšná štvrtina na vývoj a upscale softvéru pre HPC.

Vysoké požiadavky na finančné krytie vyplývajú z vysokých nákladov na HPC. Na obstaranie vysoko výkonného počítača je potrebných viac ako 100 mil. EUR a na údržbu a prevádzku ešte minimálne 20 mil. EUR. Preto sú potrebné verejno-súkromné partnerstvá, ktoré už existujú v krajinách s vedúcim postavením v oblasti HPC.

4.7   Rovnosť príležitostí a duševné vlastníctvo

V oznámení sa poukazuje na to, že pre európskych dodávateľov HPC je veľmi ťažké predávať svoje výrobky verejnému sektoru v krajinách, ktoré nepatria do EÚ a majú svojich dodávateľov HPC. Používanie HPC v strategicky dôležitých oblastiach ako jadrová energetika, zbrojný priemysel, odvetvie spracovania ropy a zemného plynu musí spĺňať takmer neprekonateľne prísne bezpečnostné požiadavky. Európske výskumné projekty vytvorené v rámci rámcového programu však môžu byť nepriamo na úžitok podnikom v krajinách mimo EÚ.

So zreteľom na to, že všetky zmluvné strany dohody WTO o verejnom obstarávaní musia dodržiavať zásady rovnakého posudzovania ako pri domácich subjektoch a nediskriminácie (článok III), výbor podporuje návrh Komisie zamerať sa v obchodných vzťahoch s krajinami mimo EÚ na problematiku rovnakého prístupu k trhu s HPC.

Výbor v tejto súvislosti podporuje ciele uvedené v návrhu Komisie k programu Horizont 2020 [COM(2011) 809 final, 30.11.2011] jasne uviesť a chrániť práva duševného vlastníctva.

4.8   HPC a spotreba energie

V rámci budúcich výziev je nevyhnutné zohľadniť takisto spotrebu energie ako faktor, ktorý brzdí rozvoj HPC (The Greening of HPC - Will Power Consumption Become the Limiting Factor for Future Growth in HPC?, Mníchov, 10. októbra 2008. http://www.hpcuserforum.com/presentations/Germany/EnergyandComputing_Stgt.pdf) (pozri takisto bod 3.2). Exaflopové systémy by s technológiou, ktorá je v súčasnosti dostupná, spotrebovali obrovské množstvo energie, a tak by sa podstatne zvyšovali prevádzkové náklady (náklady na energiu by tvorili 50 % prevádzkových nákladov) a zaťažovalo životné prostredie.

Existujú rôzne koncepcie energeticky účinných technológií, ako napr. hybridný superpočítač, s ktorými však súvisia mnohé otázky (napríklad podľa dokumentu „A Strategy for Research and Innovation Through High Performance Computing“, ktorý vydala University of Edinburgh v roku 2011, môže pokrok v oblasti zariadení s nízkou spotrebou umožniť vytvorenie budúcich systémov s exaflopovým výkonom. Otázkou však je, ako využijeme túto prevratnú technológiu). Pokiaľ ide o štruktúru, vytvorili sa mnohé stratégie úspory energie, ako napríklad určenie častí s rôznym napájacím napätím (ktoré sa môžu aj odpojiť), použitie energeticky účinných pamätí (drowsy cache) a selektívne vypínanie komponentov. Prostredníctvom viacjadrových procesorov, viacvláknových technológií a klastrov je možné zosúladiť výpočtové zaťaženie s cieľom znížiť spotrebu energie a výrobu tepla (Green IT: Tecnologías para la Eficiencia Energética en los Sistemas TI. Universidad Politécnica de Madrid, 2008).

Výbor preto navrhuje, aby sa podpora energeticky úsporných technológií začlenila ako dôležitý aspekt do projektu HPC Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 182, 4.08.2009, s. 40.

---