29.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 191/53

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení“

COM(2011) 610 final – 2011/0272 (COD)

2012/C 191/10

Spravodajca: Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS

Európsky parlament (25. októbra 2011) a Rada (27. októbra 2011) sa rozhodli podľa článku 175 ods. 3 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení“

COM(2011) 610 final – 2011/0272 (COD).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 480. plenárnom zasadnutí 25. a 26. apríla 2012 (schôdzi z 25. apríla) prijal 172 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa pripája k záväzku Európskej komisie týkajúcemu sa európskeho zoskupenia územnej spolupráce a podporuje zameranie nového nariadenia, ktoré umožní zaistiť, aby EZÚS bol účinnejším, jednoduchším a flexibilnejším nástrojom, ktorý prispeje k zlepšeniu územnej spolupráce posilnenej prostredníctvom Lisabonskej zmluvy. Toto stanovisko je doplnením stanoviska na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja“ (1).

1.2   EHSV súhlasí s tým, aby sa týmto nariadením skonsolidoval právny nástroj EZÚS, a to prostredníctvom spoločných riešení na európskej úrovni, a domnieva sa, že EZÚS sa stane v budúcnosti kľúčovým nástrojom pre územnú spoluprácu a súdržnosť.

1.3   Zaručí sa fungovanie EZÚS v budúcnosti a vďaka zmenám a doplneniam nariadenia umožní právny nástroj väčšiu flexibilitu na uplatňovanie územných a sektorových politík.

1.4   Politický význam regiónov v Európe sa posilňuje. EHSV plne podporuje, aby politika územnej spolupráce EÚ umožnila regionálnym orgánom zohrávať novú úlohu. V Rade majú zastúpenie členské štáty a EHSV očakáva, že európske regióny budú adekvátne zastúpené. VR a EHSV zohrávajú dôležitú inštitucionálnu úlohu, ktorú musí Rada rešpektovať.

1.5   Výzvou do budúcnosti bude začleniť miestne a regionálne orgány a občiansku spoločnosť do spustenia stratégie Európa 2020, čo si vyžaduje rozsiahlu spoluprácu medzi rozličnými úrovňami riadenia.

1.6   EHSV si vždy cenil prínos systémov viacúrovňového riadenia, a preto podporuje zakladanie EZÚS, ktoré umožnia zapojenie všetkých zainteresovaných strán z makroregiónov, euroregiónov a cezhraničných území.

1.7   Viacúrovňové riadenie by sa však malo posilniť o zapojenie hospodárskych a sociálnych subjektov. EHSV z tohto dôvodu navrhuje, aby zmena a doplnenie nariadenia umožnili sociálnym partnerom a ďalším organizáciám občianskej spoločnosti zapájať sa vhodným spôsobom do európskych zoskupení územnej spolupráce. Prepojenie medzi EZÚS a stratégiou Európa 2020 a sektorovými politikami sa zlepší prostredníctvom zapojenia občianskej spoločnosti.

1.8   Vzdelávanie zamestnancov národných, regionálnych a miestnych verejných správ zapojených do EZÚS má kľúčový význam. EHSV preto navrhuje, aby Komisia podporovala organizovanie spoločných vzdelávacích programov s cieľom zlepšiť politické riadenie a administratívu.

1.9   EHSV navrhuje, aby toto nariadenie, ktoré je veľmi špecifické, Rada a Parlament schválili rýchlo a bez toho, aby sa čakalo na prijatie celého balíka týkajúceho sa politiky súdržnosti. Mohlo by sa tak urýchliť jeho nadobudnutie účinnosti.

2.   Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS)

2.1   Európske zoskupenie územnej spolupráce je právna forma, ktorá sa využíva na vytváranie štruktúr spolupráce medzi verejnými orgánmi Európskej únie. Bolo zriadené nariadením (ES) č. 1082/2006 v rámci ustanovení o politike súdržnosti na programové obdobie 2007 – 2013.

2.2   Počas tohto programového obdobia získali opatrenia týkajúce sa spolupráce, ktoré boli dovtedy spolufinancované v rámci iniciatívy Spoločenstva INTERREG, štatút cieľa politiky súdržnosti, a to tie, ktoré majú cezhraničný charakter, ako aj nadnárodné a medziregionálne iniciatívy. Stal sa z nich tretí cieľ s názvom Európska územná spolupráca.

2.3   Územná spolupráca sa považuje za základný nástroj na dosiahnutie cieľov súdržnosti, a preto dostáva novú podporu a zvyšujú sa na ňu určené finančné prostriedky. Je však tiež potrebné prijať súbežné opatrenia zamerané na odstránenie prekážok, ktoré bránia v jej rozvoji.

2.4   Verejné orgány členských štátov EÚ, predovšetkým miestne a regionálne orgány, musia pri rozvoji svojich činností spolupráce v súčasnosti čeliť rozličným ťažkostiam právneho a praktického charakteru vyplývajúcim z rozmanitosti legislatív a postupov, čo má negatívne dôsledky na riadenie týchto činností.

2.5   Nariadenie o zakladaní EZÚS (2) sa prijalo s cieľom poskytnúť subjektom v oblasti územnej spolupráce nové nástroje na prekonanie týchto ťažkostí a na zlepšenie uvádzania činností územnej spolupráce do praxe.

2.6   Táto právna forma umožňuje zoskupeniam orgánov zapojeným do spoločných projektov a činností územnej spolupráce pri európskom spolufinancovaní alebo bez neho, aby nadobudli právnu subjektivitu, odlišnú od tej, ktorú majú ich členovia, a aby sa zapájali vo svojom vlastnom mene do právnych činností v Európskej únii.

2.7   Po piatich rokoch fungovania a vzhľadom na získané skúsenosti Európska komisia predložila návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia, čím chce dosiahnuť vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie uplatňovania EZÚS v praxi.

3.   Návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1082/2006 o EZÚS

3.1   V rámci plnenia záväzku predložiť správu o uplatňovaní terajšieho nariadenia a v nadväznosti na konzultácie uskutočnené na inštitucionálnej úrovni a s existujúcimi EZÚS, Európska komisia v spolupráci s Výborom regiónov potvrdila, že EZÚS predstavuje vhodnú štruktúru na územnú spoluprácu z dlhodobého hľadiska (3).

3.2   Právny charakter EZÚS poskytuje územnej spolupráci „formálny rámec […], ktorý ponúka väčšiu právnu istotu, oficiálnejší základ a pevnejšiu inštitucionálnu štruktúru“.

3.3   Reakcia existujúcich zoskupení je pozitívna. Vzniklo 26 EZÚS, do ktorých je zapojených 15 členských štátov a ktoré združujú vyše 550 regionálnych a miestnych orgánov.

3.4   Vyšlo však najavo aj niekoľko nedostatkov a skonštatovalo sa, že využívanie EZÚS zaostáva za jeho potenciálom a že uvedené nedostatky odrádzali od možného zakladania ďalších EZÚS. Cieľom zmeny a doplnenia nariadenia je vyriešiť tieto problémy.

3.5   Zistili sa problémy súvisiace so zakladaním a fungovaním EZÚS a s pomalými a zložitými postupmi zakladania a uskutočňovania zmien. Okrem toho dochádzalo k neželaným situáciám, keď národné a regionálne orgány interpretovali predpisy rozličnými spôsobmi a vyvinuli sa odlišné postupy.

3.6   Právna a organizačná rozmanitosť subjektov, ktoré tvoria zoskupenia, a odlišné kompetencie každého z nich sťažujú snahy o nastavenie vhodné pre všetkých členov.

3.7   Rovnako existujú rozdiely pri uplatňovaní ustanovení nariadenia v rozličných oblastiach: obmedzená alebo neobmedzená zodpovednosť, pracovné podmienky zamestnancov EZÚS, systém verejného obstarávania prác a služieb.

3.8   Problematické je tiež zapojenie tretích krajín v prípade, ak je vhodné založiť zoskupenie medzi územnými celkami z jediného členského štátu a tretej krajiny.

3.9   Takisto sa vyvinuli odlišné interpretácie obsahu nariadenia, ako je tomu v prípade zapojenia súkromných subjektov, ktoré musia byť zmluvnými stranami pre verejné obstarávanie.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Ako už EHSV uviedol v rámci konzultácií (4) o nariadení (ES) č. 1082/2006, EZÚS je užitočným a cenným nástrojom, ktorý môže prispieť k efektívnejšej, aktívnejšej a viditeľnejšej územnej spolupráci.

4.2   Napriek národným rozdielom budú regióny zohrávať v budúcnosti veľmi dôležitú úlohu v budúcom systéme riadenia Európskej únie, ktorú musia inštitúcie podporiť.

4.3   EHSV víta nový návrh nariadenia, ktorý zlepší a uľahčí jeho využívanie a urobí z EZÚS užitočnejší nástroj pre regióny. Zoskupenia požadujú, aby to bol nástroj, ktorý položí európskej regionálnej spolupráci stabilné, štruktúrované a právne účinné a spoľahlivé základy.

4.4   Nové nariadenie uľahčí zakladanie nových EZÚS a zlepší ich fungovanie, pretože posilní štruktúrovaný rámec o úplnú operačnú schopnosť, čo umožní prekonávať prekážky právneho a praktického charakteru, ktoré sú spojené s činnosťami nadnárodnej spolupráce. Vytvoria sa organizačné jednotky, ktoré sa budú osobitne venovať plánovaniu, koordinácii a riadeniu.

4.5   EHSV sa domnieva, že ide o krok smerom k podnieteniu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce.

4.6   Podporí sa tak ambicióznejšia spolupráca. Činnosti, ktoré budú spolufinancované z európskych fondov v rámci územnej spolupráce, budú súčasťou strategickejšieho smerovania a budú sa opierať o pridanú hodnotu spoločného európskeho záujmu a dlhodobú perspektívu.

4.7   Je žiaduce, aby sa spolupráca medzi regiónmi rozvíjala v budúcnosti v rámci stratégie Európa 2020 a aby sa posilnili ciele týkajúce sa tvorby pracovných miest, zlepšenia konkurencieschopnosti, udržateľnosti, spolupráce medzi podnikmi, vrátane malých a stredných podnikov, univerzitami a technologickými centrami atď.

4.8   EHSV je takisto za to, aby sa prostredníctvom územnej spolupráce posilnili aktivity tematického a sektorového charakteru medzi regiónmi a mestami.

4.9   EHSV zdôrazňuje, že EZÚS už umožňuje formy spolupráce medzi regionálnymi orgánmi v hospodárskych a technologických otázkach, ktoré sú relevantné tiež pre stratégiu Európa 2020. Táto forma spolupráce by mala byť viditeľnejšia.

4.10   EHSV oceňuje význam rozličných projektov podporovaných nástrojmi spolupráce, akým je EZÚS, počnúc projektmi INTERREG až po zriaďovanie cezhraničných verejných služieb alebo multisektorových strategických plánov.

4.11   EHSV podporuje inštitucionálnu úlohu Výboru regiónov pri monitorovaní EZÚS a výmene osvedčených postupov. Platforma EZÚS Výboru regiónov musí pokračovať vo svojej činnosti po schválení nového nariadenia. EHSV má záujem spolupracovať s VR.

4.12   EHSV má záujem o spoluprácu s VR, aby tak občianska spoločnosť a sociálni partneri boli súčasťou procesu monitorovania a vyhodnocovania EZÚS. Výbor vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o uplatňovaní nového nariadenia a o zapojení ekonomických/hospodárskych a sociálnych subjektov a občianskej spoločnosti do EZÚS (5).

4.13   Takisto súhlasí s tým, aby sa v budúcnosti zjednodušil postup zakladania EZÚS a schvaľovania dohovorov v priebehu šiestich mesiacov, hoci to vlády výslovne neodsúhlasili.

4.14   EHSV súhlasí s tým, aby boli EZÚS všestrannejšie s cieľom spravovať infraštruktúru a služby všeobecného hospodárskeho záujmu občanov, ktorí žijú na území rozličných členských štátov.

4.15   EHSV zdôrazňuje, že územná spolupráca, ktorej dôležitým cieľom je zlepšenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, sa takisto uskutočňuje v rámci ambicióznejších iniciatív na vysokej úrovni, ktoré sú politicky komplexnejšie, ako sú makroregióny, euroregióny, stratégie pre morské oblasti v rámci integrovanej námornej politiky.

4.16   EHSV vyzdvihuje, že makroregionálna a medziregionálna spolupráca môže pri vhodnom fungovaní EZÚS zohrávať tiež úlohu pri dosahovaní sektorových cieľov EÚ. Stratégia Európa 2020 dostane bezpochyby ďalší impulz. Nariadenie by malo umožniť väčšie prepojenie EZÚS s politickými a finančnými nástrojmi EÚ pre sektorové politiky.

4.17   Komisia a členské štáty musia umožniť, aby najodľahlejšie regióny a zámorské územia využívali EZÚS tiež s tretími krajinami, s ktorými susedia.

4.18   EHSV rešpektuje zásadu, že EZÚS sa majú zakladať na báze dobrovoľnosti a vyzýva Komisiu, aby zohrávala proaktívnejšiu úlohu v snahe uľahčiť, zjednodušiť a vylepšiť EZÚS, ktoré musia byť prepojené so strategickými cieľmi EÚ.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Prístup Európskej komisie v jej návrhu na zmenu a doplnenie platného nariadenia považuje EHSV za správny. EHSV chce zdôrazniť, že EZÚS musia byť ľahko použiteľnými nástrojmi, aby tak každá skupina partnerov mohla vytvárať tieto zoskupenia a stanovovať jeho funkcie spôsobom, ktorý najviac vyhovuje ich charakteristikám, pretože každé zoskupenie je charakterizované osobitnou situáciou a podmienkami a EZÚS musí byť nástrojom, ktorý je schopný pokryť ich snahy o spoluprácu.

5.2   Mnohé európske regióny v súčasnosti nevyužívajú možnosti, ktoré im právne predpisy EÚ prostredníctvom právnej formy EZÚS ponúkajú na vzájomnú spoluprácu v rámci regionálnej politiky EÚ. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vyvinula väčšie úsilie na informovanie regionálnych orgánov a občianskej spoločnosti o tomto nástroji a jeho propagáciu.

5.3   Zásada zjednodušenia, ktorú chce Komisia začleniť do budúcej politiky súdržnosti a tým aj do európskej územnej spolupráce, musí byť inšpiráciou pre rozličné nástroje, predovšetkým EZÚS.

5.4   EHSV sa domnieva, že právna, administratívna a procedurálna zložitosť majú odrádzajúci účinok na subjekty zapojené do územnej spolupráce, predovšetkým na tie regionálne a miestne orgány, ktoré majú obmedzenejšie administratívne nástroje a menšie zdroje.

5.5   Pomalý administratívny postup pri zakladaní EZÚS a potreba opakovať ho pri zapojení každého nového subjektu nie sú v súlade s dynamikou, ktorá sa požaduje pre činnosti spolupráce a sú skutočnou prekážkou pri využívaní EZÚS. EHSV víta skutočnosť, že tieto problémy sa odstránia prostredníctvom nového nariadenia.

5.6   Flexibilita je ďalšou zo žiaducich charakteristík, o ktorú majú záujem subjekty, usilujúce sa vytvoriť štruktúru spolupráce, ktorá by umožnila prispôsobiť jej organizáciu a fungovanie osobitným potrebám a charakteristikám.

5.7   EHSV navrhuje Európskej komisii, aby zaviedla systém poradenstva, vzdelávania a výmeny skúseností, ktorý zjednoduší vypracúvanie dohovorov a stanov s cieľom uľahčiť prácu regionálnym a miestnym orgánom.

5.8   Opatrenia prijaté s cieľom zabrániť fragmentácii orgánov verejnej správy EZÚS v digitálnej oblasti považuje EHSV za nepostačujúce. Je potrebné zaistiť prepojený, interaktívny systém územných orgánov verejnej správy dostupných prostredníctvom únijného programu ISA (6). Týmto spôsobom sa podporí pridaná hodnota systémov viacúrovňového riadenia a zapojenie všetkých zainteresovaných subjektov v makroregióne, euroregióne alebo cezhraničnom regióne.

5.9   EHSV súhlasí s tým, že pracovné predpisy a štandardy sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na personál EZÚS, ako aj pravidlá prijímania zamestnancov a ich riadenia, má stanovovať dohovor.

5.10   EHSV chce upriamiť pozornosť predovšetkým na príklad viacúrovňového riadenia, ktoré predstavuje EZÚS, v ktorom zapojené subjekty z regionálnej, miestnej, národnej a inštitucionálnej úrovne tvoria riadiace orgány a orgány spravujúce spoluprácu. EHSV však navrhuje, aby boli zapojení tiež sociálni partneri a ostatné subjekty občianskej spoločnosti.

---

(1)  Pozri stranu 49 tohto úradného vestníka.

(2)  Podľa článku 159 ZES, v súčasnosti článok 175 ZFEÚ, ktorý ustanovuje prijatie konkrétnych opatrení – mimo fondov – na dosiahnutie cieľa hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

(3)  Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), KOM(2011) 462 v konečnom znení.

(4)  Stanovisko na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho zoskupenia pre cezhraničnú spoluprácu (EZCS)“, Ú. v. EÚ C 255/15, 14.10.2005, s. 76.

(5)  Stanovisko EHSV na tému „Ako posilniť účinné partnerstvá v oblasti riadenia politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 na základe osvedčených postupov“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 1.

(6)  Riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy.

---