EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012IE0813

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Špecifické problémy ostrovov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

OJ C 181, 21.6.2012, p. 7–13 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

21.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/7


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Špecifické problémy ostrovov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 181/03

Spravodajca: José María ESPUNY MOYANO

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Špecifické problémy ostrovov“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 129 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Ostrovné regióny sa vyznačujú spoločnými charakteristikami a špecifickosťami, ktoré sú trvalé a jasne odlišujú tieto regióny od pevninských oblastí. V článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uznáva, že ostrovné územia sú konfrontované s konkrétnymi nevýhodami, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. EHSV sa však domnieva, že je potrebné pokračovať v činnosti s cieľom dosiahnuť prijatie vhodnej stratégie, ktorá by sa zaoberala osobitnými potrebami týchto ostrovných regiónov.

1.2   EHSV sa nazdáva, že definícia ostrova, ktorú používa EÚ, nie je vhodná, a preto by sa mala preskúmať a aktualizovať, pričom by sa mali zohľadniť nové skutočnosti rozšírenej EÚ, ktorej členmi sú aj ostrovné členské štáty. V predchádzajúcich stanoviskách (1) EHSV odporučil zmeniť a doplniť túto definíciu a toto odporúčanie opakuje.

1.3   Migrácia alebo problémy súvisiace so starnutím či vyľudňovaním sú problémami, ktorým čelia predovšetkým ostrovy. Tieto okolnosti môžu viesť k strate kultúrneho dedičstva, oslabeniu ekosystémov alebo závažným hospodárskym dôsledkom (zamestnanosť, mládež atď.).

1.4   Niektoré ostrovy sa musia vyrovnávať s emigráciou svojich obyvateľov do iných regiónov, ktoré lepšie prosperujú, iné ostrovy prijímajú prisťahovalcov, ktorí prispievajú k miestnemu hospodárskemu rozvoju, no na ďalšie ostrovy vzhľadom na ich zemepisnú polohu prichádzajú prisťahovalci v počte, ktorý prevyšuje schopnosti ostrovov prijímať ich.

1.5   EHSV sa domnieva, že je úplne nevyhnutné zlepšiť dostupnosť ostrovov a ich vzájomné prepojenie. Vzhľadom na to, že dostupnosť je kľúčovou otázkou pre zvýšenie atraktívnosti ostrovných oblastí, mali by sa znížiť náklady na dopravu tovaru a osôb prostredníctvom uplatňovania zásady územnej kontinuity a zlepšenia európskeho nariadenia (EHS) č. 3577/92.

1.6   Poľnohospodárstvo, chov dobytka a rybolov, ktoré sú dôležitou súčasťou miestneho hospodárstva a zdrojom zásobovania prevažnej časti agropotravinárskeho priemyslu, sú nestabilné vzhľadom na odľahlosť, malý rozsah poľnohospodárskych podnikov a obmedzenú mieru diverzifikácie produkcie, ako aj klimatické podmienky.

1.7   Výsledkom toho je slabý agropotravinársky priemysel na ostrovoch, ktorý môže len ťažko konkurovať výrobkom pochádzajúcich z kontinentu alebo tretích krajín, čo zároveň ďalej oslabuje primárny sektor.

1.8   EHSV odporúča, aby sa v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky považovali ostrovy za znevýhodnené oblasti, tak ako je to v prípade horských oblastí, a aby sa ostrovnej povahe venovala osobitná pozornosť pri financovaní.

1.9   Existuje veľa európskych ostrovov, na ktorých je činnosť v oblasti cestovného ruchu kľúčovým faktorom pre prežitie miestneho obyvateľstva, ich identity, kultúrnych tradícií a hodnôt a krajiny. Táto činnosť podnietila hospodársky rast, zamestnanosť a dôležitú diverzifikáciu hospodárskej základne prostredníctvom služieb spojených s cestovným ruchom. Hospodárstvo ostrovov sa však stalo príliš závislým od činnosti v oblasti cestovného ruchu, a preto by bola potrebná diverzifikácia o doplnkové činnosti k tejto oblasti, ktoré by podporili hospodársky rozvoj ostrovov v obdobiach krízy, ako je tá terajšia, od ktorých je cestovný ruch značne závislý.

1.10   EHSV podporuje žiadosť Európskeho parlamentu, ktorá je súčasťou uznesenia z 27. septembra 2011 (2), aby sa vyvinuli podobné osobitné stratégie pre ostrovy, horské oblasti a ďalšie zraniteľné územia v rámci iniciatívy Komisie týkajúcej sa udržateľného pobrežného a morského cestovného ruchu.

1.11   EHSV sa domnieva, že na ostrovoch existujú problémy pri zapájaní sa do programov V+V+i Európskej únie vzhľadom na malý rozsah vnútorného trhu a obmedzenú schopnosť dostupných štruktúr venovať sa výskumu a vývoju. EHSV takisto považuje za veľmi dôležité, aby EÚ aj naďalej pomáhala ostrovom pri rozvoji IKT, podporovala vznik štruktúr pre výskum a vývoj a zapojenie malých a stredných podnikov z ostrovov do programov V+V+i, a to v prípade potreby aj prostredníctvom financií zo štrukturálnych fondov.

1.12   Prioritou európskej energetickej politiky v ostrovných regiónoch by malo byť zaistenie dodávok na ostrovy, financovanie rozvoja a uskutočňovanie projektov na výrobu energie s využitím nových technológií a obnoviteľných zdrojov energie a podpora účinného využívania energie pri súčasnom zabezpečení ochrany životného prostredia a prírody.

1.13   EÚ by mala začleniť nedostatok vody, odsoľovanie morskej vody, ako aj ďalšie technické možnosti pre zachytávanie dažďovej vody a dodávky vody do rámca regionálnej politiky, pričom by mala zohľadniť špecifickosť ostrovných regiónov.

1.14   EHSV považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vytvárali osobitné programy celoživotného vzdelávania pre osoby pracujúce na ostrovoch v rozličných odvetviach, predovšetkým v cestovnom ruchu, ktorý predstavuje jednu z hospodársky najdôležitejších činností ostrovných regiónov. Tieto programy by sa mali financovať z Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu, pričom by sa na financovaní mali podieľať aj členské štáty, inštitúcie a sociálno-ekonomické subjekty.

1.15   Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie majú kľúčový význam v hospodárskej a sociálnej stratégii Európskej únie v rámci Lisabonského procesu a stratégie Európa 2020. EHSV požaduje, aby sa zobrali do úvahy špecifické charakteristiky ostrovných regiónov s cieľom zaistiť, že vzdelávanie a príležitosti na celoživotné vzdelávanie vo všetkých regiónoch a pre všetkých obyvateľov budú zohľadnené v rámci národných stratégií.

1.16   EHSV navrhuje, aby sa zaviedli opatrenia obsiahnuté v bruggskom komuniké o koordinácii odbornej prípravy v Európe, ktoré prijali ministri školstva všetkých členských štátov a európski sociálni partneri.

1.17   EHSV žiada Európsku komisiu, aby zriadila osobitnú medziútvarovú skupinu pre ostrovy alebo aby otázku ostrovov začlenila do iných, už existujúcich medziútvarových skupín.

1.18   Výbor požaduje, aby Komisia zaistila, že pre ostrovné regióny budú existovať osobitné ustanovenia v rámci nového viacročného finančného rámca na roky 2014 - 2020 a že tieto regióny budú začlenené do špecifických programov regionálneho rozvoja, ktoré budú viac prispôsobené ich osobitným charakteristikám. Mala by sa zvážiť možnosť zvýšiť mieru spolufinancovania zo strany EÚ v prioritných oblastiach na podporu rozvoja ostrovov.

1.19   Vzhľadom na to, že stratégia Európa 2020 bude ovplyvňovať budúce činnosti EÚ, považuje EHSV za potrebné, aby sa preskúmali dôsledky tejto stratégie na ostrovné regióny a to, ako táto pomoc pomáha zmierniť nevýhody spojené s ostrovnou povahou.

Vzhľadom na sezónnosť činností v oblasti cestovného ruchu EHSV vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby pokračovali v realizácii projektu CALYPSO zameraného na sociálny cestovný ruch, ako to už výbor uviedol vo svojom stanovisku na tému „Inovácie v cestovnom ruchu: vymedzenie stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj na ostrovoch“ (3), a to za účasti sociálnych partnerov, pretože tento program môže mať dosah na sektor cestovného ruchu a multiplikačný efekt na ostatné oblasti činnosti.

2.   Úvod

2.1   Ostrovné regióny

2.1.1   Podľa definície Eurostatu sa za ostrov považuje každé územie, ktoré spĺňa týchto päť kritérií:

musí mať rozlohu aspoň jeden kilometer štvorcový,

musí byť vzdialený aspoň jeden kilometer od pevniny,

musí mať trvalé osídlenie aspoň 50 osôb,

nesmie mať pevné spojenie s pevninou,

nesmie sa na ňom nachádzať niektoré z hlavných miest štátov EÚ.

2.1.2   Pri definovaní pojmu „ostrov“ je potrebné mať na pamäti 33. vyhlásenie k článku 174 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že „(medzivládna) konferencia sa domnieva, že pojem ‚ostrovné regióny‘, ktorý je uvedený v článku 174, môže zahŕňať aj ostrovné štáty ako celky, ak spĺňajú potrebné podmienky“.

2.1.3   Ako už EHSV uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku (4), táto definícia nezohľadňuje nové skutočnosti rozšírenej Európskej únie zahŕňajúcej ostrovné členské štáty.

2.1.4   V súlade s touto definíciou sú ostrovy súčasťou 14 (5) z 27 členských štátov EÚ. Ich význam treba hodnotiť na základe vysokého počtu obyvateľov žijúcich na rozličných ostrovoch EÚ, ktorý dosahuje 21 miliónov osôb. Predstavuje to približne 4 % celkového obyvateľstva 27 členských štátov EÚ.

2.1.5   Ostrovné regióny sa vyznačujú spoločnými charakteristikami a špecifickosťami, ktoré sú trvalé a jasne odlišujú tieto regióny od pevninských území,

2.1.6   Všetky ostrovy EÚ sa vyznačujú rozličnými prvkami, ktorými sa navzájom odlišujú, spoločné charakteristiky ostrovných území EÚ sú však výraznejšie než ich individuálne osobitné charakteristiky a predovšetkým sú dôležité z hľadiska dopravy, životného prostredia, cestovného ruchu a dostupnosti základných verejných služieb.

2.1.7   Článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obsahuje nový bod, podľa ktorého „je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť […] regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny“.

2.1.8   Na základe tohto článku sa vo všeobecnosti uznáva, že ostrovné územia sú konfrontované s konkrétnymi nevýhodami, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť.

3.   Demografická situácia ostrovných regiónov

3.1   Migrácia alebo problémy súvisiace so starnutím či vyľudňovaním sú problémami, ktorým čelia predovšetkým ostrovy.

3.2   Niektoré ostrovy alebo ostrovné územia čelia v súčasnosti závažným hrozbám vyľudňovania v dôsledku odchodu obyvateľstva v aktívnom veku, predovšetkým toho najmladšieho, starnutia stáleho obyvateľstva a náročných klimatických podmienok. Tieto okolnosti môžu viesť k strate kultúrneho dedičstva a oslabeniu ekosystémov.

3.3   Iné ostrovy vzhľadom na svoju zemepisnú polohu na vonkajších hraniciach Únie čelia opačným tokom obyvateľov a sú vystavené ilegálnemu prisťahovalectvu z tretích krajín, ktoré je často neúmerné ich schopnosti prijímať.

3.3.1   Na niektorých ostrovoch dochádza k extrémnym humanitárnym situáciám, ktoré treba riešiť v rámci solidarity Európskej únie, vrátane potreby spoločne znášať vzniknuté prevádzkové náklady a kombinovať národné a európske zdroje.

3.3.2   EHSV navrhol v iných stanoviskách, aby sa v rámci spoločnej azylovej politiky zmenilo a upravilo dublinské nariadenie s cieľom uľahčiť mobilitu žiadateľov o azyl v EÚ.

3.4   Na druhej strane existujú ostrovy, na ktorých sa usádza veľký počet cudzincov s veľkou kúpnou silou, ktorí prispievajú k miestnemu hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, no ktorí môžu v období, keď je trh s nehnuteľnosťami saturovaný, spôsobovať zdražovanie bývania, čo miestnemu obyvateľstvu s menšími finančnými zdrojmi sťažuje prístup k bývaniu.

4.   Dostupnosť a ostrovná povaha

4.1   Niektoré z obmedzení ostrovných území vyplývajú z ich priestorovej diskontinuity a odľahlosti. Tieto znevýhodnenia sa prejavujú vo vyšších nákladoch na dopravu, distribúciu a výrobu, vyššej miere neistoty zásobovania a v potrebe počítať s väčšími zásobami a skladovacími priestormi.

4.2   Dôkazom toho je úplná závislosť od námornej a leteckej dopravy. Ostrovné regióny sa preto nachádzajú v menej výhodnej situácii než ostatné územia pri využívaní výhod jednotného európskeho trhu ako homogénneho priestoru konkurencieschopných hospodárskych vzťahov, pokiaľ ide o reštrukturalizáciu podniku s cieľom umožniť inovácie a úspory z rozsahu a vonkajšie úspory.

4.3   V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v iniciatíve Spoločenstva s názvom Jednotné európske nebo by sa mohli analyzovať mechanizmy riadenia letovej prevádzky s osobitným zameraním na zaistenie stálej dostupnosti ostrovných regiónov.

4.4   Nemožno zabudnúť na situáciu vzniknutú v dôsledku oblaku popola z islandskej sopky Eyjafjallajökull, ktorý zasiahol rozsiahle oblasti európskeho vzdušného priestoru v apríli a máji 2010 a viedol k uzavretiu mnohých letísk v strednej a severnej Európe a dokonca aj na juhu Európy.

4.5   Najzávažnejším problémom nebolo ani tak prerušenie prílevu turistov, ako nemožnosť návratu tých, ktorí boli na ostrovoch, do krajiny pôvodu a neistota v súvislosti s trvaním tohto problému.

4.6   Tento osobitný prípad ukazuje špecifickú zraniteľnosť ostrovných regiónov v takýchto situáciách, pretože hoci uzavretie jednotného európskeho priestoru sa týkalo takmer celej Európy, najväčšie (negatívne) dôsledky malo pre postihnuté ostrovné regióny.

4.6.1   Ďalšou témou, ktorú treba zohľadniť, je zdanenie emisií oxidu uhličitého v leteckej doprave, čo má Komisia v úmysle zaviesť od roku 2012. Ak by sa táto daň napokon zaviedla, Komisia by musela vypracovať osobitný plán pre ostrovné regióny, pretože tie vo veľkej miere závisia od leteckej dopravy. Táto daň by ešte prehĺbila ich nevýhody.

4.7   Dostupnosť je kľúčovou otázkou na zvýšenie atraktívnosti ostrovných území. Súčasťou transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) musí byť skutočná multimodálna politika, ktorá sa musí vzťahovať tiež na ostrovy. Vytvorenie námorných a leteckých koridorov medzi európskym kontinentom a ostrovmi prostredníctvom financovania pevných a mobilných infraštruktúr môže byť v tomto smere prínosom.

5.   Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

5.1   Poľnohospodárstvo, chov dobytka a rybolov sú na ostrovoch významnou súčasťou miestneho hospodárstva, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, a taktiež dôležitou oporou miestneho agropotravinárskeho priemyslu, ktorý je najdôležitejšou časťou priemyselnej výroby ostrovov.

5.2   Poľnohospodárska výroba a rybolov na ostrovoch sú však veľmi nestabilné vzhľadom na problémy vyplývajúce z odľahlosti, malého rozsahu poľnohospodárskych podnikov, obmedzenej miery diverzifikácie ich produkcie, závislosti od miestnych trhov, ich rozštiepenosti a klimatických podmienok. To má dosah na ostrovný agropotravinársky priemysel, ktorý je závislý od svojich vlastných výrobkov. Slabá poľnohospodárska a chovateľská produkcia vedie k tomu, že agropotravinársky priemysel na ostrovoch je tiež slabý.

5.2.1   Všetky tieto faktory prispievajú k značnému zníženiu konkurencieschopnosti voči produkcii na pevnine a produkcii z tretích krajín.

5.3   Okrem toho je miestne poľnohospodárstvo vo veľkej miere závislé od vonkajších trhov, a to pokiaľ ide o dodávky surovín a vstupných materiálov, ako aj uvádzanie výrobkov na trh, pretože je geograficky veľmi vzdialené od zdrojov dodávok a trhov.

5.4   Poľnohospodárski výrobcovia z ostrovov preto súťažia z výrobcami z iných území za nerovnakých podmienok. Miestni výrobcovia musia dostávať podporu potrebnú na to, aby poľnohospodárstvo v ostrovných regiónoch malo rovnaké podmienky, a to napríklad prostredníctvom osobitných nástrojov SPP pre ostrovy, aby sa viac propagovala miestna produkcia a aby získali väčšie uznanie.

5.5   Pokiaľ ide o prijatie osobitných opatrení zameraných na kompenzáciu nevýhod súvisiacich s odľahlosťou v tejto oblasti, úplne najlepším riešením je osobitný legislatívny program. To je prípad primárneho sektora, ktorý je pre ostrovy obzvlášť dôležitý. Európsky fond pre rybné hospodárstvo nepredpokladá osobitné opatrenia s výnimkou opatrení pre najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori.

5.6   To isté platí aj pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nedávne reformy režimov priamej pomoci spoločnej poľnohospodárskej politiky, rozvoja vidieka a EPFRV ostrovnú povahu nezohľadnili.

6.   Vnútorný trh a cestovný ruch

6.1   Obmedzená veľkosť ostrovných území v porovnaní s pevninou zásadne ovplyvňuje výrobu a štruktúru trhu. Najväčšiu časť výrobnej siete, ktorá sa nachádza na týchto územiach, tvoria malé podniky a mikropodniky s oveľa vyššou zraniteľnosťou než veľké podniky.

6.2   Cestovný ruch bol a aj naďalej je základným zdrojom hospodárstva mnohých ostrovných území. Aj napriek mnohým rozdielom medzi ostrovmi existuje veľa európskych ostrovov, na ktorých je táto činnosť kľúčovým faktorom pre prežitie miestneho obyvateľstva, ich identity, kultúrnych tradícií a hodnôt a krajiny.

6.3   Rozbehnutím aktivít v oblasti cestovného ruchu v ostrovných regiónoch sa podnietil hospodársky rast, zamestnanosť a dôležitá diverzifikácia hospodárskej základne prostredníctvom služieb spojených s cestovným ruchom. Takisto sa tým umožnilo obnoviť a chrániť miestne tradície a kultúru, ako aj prírodné oblasti a historické pamiatky.

6.4   Hoci bol cestovný ruch vo všeobecnosti jasne pozitívnym faktorom, takisto treba uznať negatívne dôsledky, ktoré mal na niektoré ostrovné regióny, ako napríklad nestálosť pracovných miest, sezónnosť, nízka kvalifikácia zamestnancov, veľké špekulácie s nehnuteľnosťami a zvýšenie životných nákladov pre miestne obyvateľstvo. Rovnako zapríčinil vážne problémy so zásobovaním vodou a ťažkosti s poskytovaním základných služieb pre obyvateľstvo (nakladanie s odpadom, zdravotníctvo atď.), čo malo značné dôsledky na životné prostredie. Hospodárstvo ostrovov je v súčasnosti veľmi závislé od činnosti v oblasti cestovného ruchu, a preto by bola potrebná diverzifikácia o ďalšie činnosti, ktoré nie sú len doplnkovými k tomuto odvetviu a ktoré by podporili hospodársky rozvoj ostrovov v obdobiach krízy, ako je tá terajšia, od ktorých je cestovný ruch značne závislý.

6.5   Od schválenia ZFEÚ sa výslovne uznáva význam cestovného ruchu pre EÚ. V júni 2010 Komisia predložila oznámenie, ktoré podporuje nový rámec pre koordinovanú činnosť v Európskej únii s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a schopnosť udržateľného rozvoja európskeho cestovného ruchu (6). Toto uznanie je príležitosťou na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho sektora cestovného ruchu a prínos k novej stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

6.6   Európsky parlament vo svojom uznesení z 27. septembra 2011 (7) v bode 55 „víta iniciatívu Komisie smerujúcu k vytvoreniu stratégie pre udržateľný pobrežný a morský cestovný ruch a vyzýva na vytvorenie podobných osobitných stratégií pre ostrovy, horské regióny a iné zraniteľné oblasti“.

7.   Výskum, vývoj a inovácie (V+V+i)

7.1   Inovácie sú jedným z hlavných cieľov hospodárskej politiky, a to tak na úrovni EÚ (Lisabonská stratégia a stratégia Európa 2020), ako aj na regionálnej úrovni. Svedčí o tom čoraz vyšší podiel verejných investícií do výskumu, vzdelávania, odbornej prípravy a podpora „najinovatívnejších sektorov“ (napríklad dopravy, energetiky, ekologických priemyselných odvetví). Platí to aj pre služby, najmä tie, ktoré si vyžadujú istú úroveň vedomostí alebo kvalifikácie, čo sa považuje za typické pre väčšinu aktivít v cestovnom ruchu (napríklad ubytovanie, stravovanie, nehnuteľnosti atď.).

7.2   Je potrebné podporovať a posilňovať informačnú spoločnosť a nové technológie, ktoré pre ostrovy predstavujú spôsoby diverzifikácie činnosti a prehlbovanie znalostí. Využívanie IKT zmierňuje izolovanosť, zlepšuje postupy a systémy riadenia podnikov a vonkajšie vzťahy, čo podporuje zvyšovanie konkurencieschopnosti a produktivity.

7.3   Hlavný problém ostrovných regiónov pri rozvoji ich inovačných schopností spočíva v slabej sieti podnikov, úrovni vzdelávania, prístupe k európskemu trhu, obmedzených investíciách do infraštruktúry výskumu atď. Inovácie v regiónoch treba preskúmať zo širšieho hľadiska, ktorého súčasťou by malo byť napríklad aj spracovanie, marketingové metódy, inovačné techniky pri riadení alebo organizácii podniku. Cieľom, ktorý si majú stanoviť podniky na ostrovoch, je zlepšenie ich výrobnej kapacity, kvality produktov a uľahčenie prístupu na európsky trh za podmienok hospodárskej súťaže, ktoré sú porovnateľné s pevninskými regiónmi Európskej únie.

7.4   Na druhej strane treba zdôrazniť ťažkosti, ktoré majú ostrovy so zapojením sa do programov V+V+i Európskej únie. Malý rozsah vnútorného trhu, obmedzená schopnosť disponibilných štruktúr na výskum a vývoj zapríčiňujú, že pre tieto regióny je oveľa ťažšie zapájať sa do týchto programov.

8.   Energetika a voda

8.1   Vzhľadom na vysokú závislosť ostrovov od dovozu palív majú zmeny cien energií na ostrovné regióny väčšie dôsledky.

8.2   Prioritou európskej energetickej politiky na ostrovných regiónoch by malo byť zaistenie dodávok na ostrovy, financovanie rozvoja a uskutočňovanie projektov na výrobu energie s využitím nových technológií a obnoviteľných zdrojov energie a podpora účinného využívania energie pri súčasnom zabezpečení ochrany životného prostredia a prírody.

8.3   Výroba, uskladňovanie a distribúcia elektriny sú dôležité nielen pre primárne energetické potreby, ale aj pre odsoľovanie morskej vody, čo by mohlo vyriešiť problém so zásobovaním pitnou vodou na mnohých ostrovoch.

8.4   V dôsledku malej rozlohy ostrovov a predovšetkým ich skalnatého povrchu čelí väčšina ostrovov nedostatku vody. To bráni hospodárskemu rozvoju (predovšetkým cestovného ruchu) a okrem toho to má dôsledky na zdravie, poľnohospodárstvo a chov dobytka.

9.   Odborná príprava a zamestnanosť

9.1   Podľa najnovšej štúdie Euroislands (8) predstavuje ľudský kapitál veľký problém na európskych ostrovoch, predovšetkým v Stredozemnom mori. Úroveň vzdelania ja obzvlášť nízka, a to aj na ostrovoch s vyšším hrubým domácim produktom na obyvateľa a s univerzitou. Na severských ostrovoch je ľudský kapitál lepšie pripravený čeliť novým výzvam, ale aj tam je prechod od tradičných povolaní problémom.

9.2   Vzdelávanie, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie a znalosť cudzích jazykov majú kľúčový význam v hospodárskej a sociálnej stratégii Európskej únie v rámci Lisabonského procesu a stratégie Európa 2020. Zaistiť vzdelanie a príležitosti na celoživotné vzdelávanie vo všetkých regiónoch a pre všetkých obyvateľov musí byť kľúčovým bodom národných stratégií. Nedostatok personálu a potreba ponúkať široké spektrum služieb si vyžaduje profesionálnu všestrannosť obyvateľov ostrovov, ktorú možno dosiahnuť prostredníctvom vhodných programov odbornej prípravy financovaných EÚ.

10.   Regionálna politika

10.1   Regionálna politika je hlavným nástrojom Spoločenstva, ktorý majú ostrovné územia k dispozícii, aby mohli prekonať svoje štrukturálne obmedzenia a využiť svoj potenciál na rozvoj a rast. Je však potrebné zlepšiť túto politiku, aby sa ostrovom ako neoddeliteľnej súčasti jednotného európskeho trhu umožnilo tento trh plne využívať, a to z hospodárskeho, ako aj zo sociálneho hľadiska.

10.2   Ostrovné územia sa vo všeobecnosti nachádzajú v znevýhodnenej situácii voči pevninským regiónom. Ostrovná povaha nepatrí medzi priority agendy európskej regionálnej politiky a politiky súdržnosti. Okrem toho rozšírenie radikálne zmenilo priority európskej agendy týchto politík, čo neprospelo európskym politikám pre ostrovy.

10.3   Treba vytvoriť jednotný rámec, ktorý by účinne reagoval na obmedzenia, ktorým čelia európske ostrovy. Je preto nutné, aby opatreniam a politikám, ktoré môžu ovplyvniť ostrovy, vždy predchádzali príslušné posúdenia vplyvu, rovnako ako v prípade najvzdialenejších regiónov. Týmto spôsobom by sa zabránilo negatívnym dôsledkom a protikladom a posilnila by sa územná súdržnosť. Spomenuté posúdenie vplyvu je obzvlášť potrebné v prípade politík týkajúcich sa dopravy, životného prostredia a energetiky.

10.4   V programovom období na roky 2007 – 2013 sa použil HDP ako jediný ukazovateľ na definovanie spôsobilosti regiónov v rámci stanovených cieľov regionálnej politiky. Tento ukazovateľ nezohľadňuje skutočnosť, že súdržnosť predstavuje oveľa širší rozmer, ku ktorému patria sociálne, environmentálne, územné a iné prvky súvisiace s inováciami a vzdelávaním. Nové ukazovatele, ktoré využívajú dôležitejšie štatistické údaje, by mali poskytovať jasne definovaný obraz úrovne rozvoja ostrovov a dostatočné pochopenie pre regióny s trvalým geografickým znevýhodnením.

10.4.1   V tejto súvislosti by referenčné ukazovatele stratégie Európa 2020 mali byť začlenené ako referencia v súlade so všeobecným politickým rámcom Únie.

10.5   Hoci sa v programovom období na roky 2007 – 2013 európske ostrovy uznali ako spôsobilé na cezhraničnú spoluprácu, stanovenie kritéria maximálnej vzdialenosti 150 kilometrov medzi regionálnymi hranicami viedlo k tomu, že 3 súostrovia sú v súčasnosti vylúčené (Kyklady, Hebridy a Baleárske ostrovy).

10.6   EHSV požaduje, aby sa upustilo od kritéria vzdialenosti (150 km) používaného na účely zaradenia ostrovov medzi hraničné regióny, ktoré spĺňajú kritériá financovania na základe programov cezhraničnej spolupráce v rámci územnej spolupráce politiky súdržnosti alebo v rámci európskej susedskej politiky.

10.7   Je potrebné venovať osobitnú pozornosť ostrovom, ktoré majú nie jedno, ale viaceré zo znevýhodnení uvedených v článku 174, ako sú hornaté alebo veľmi riedko osídlené ostrovy. To isté možno povedať aj o súostroviach, ktoré majú dvojnásobnú alebo viacnásobnú ostrovnú povahu. Tieto územia čelia dodatočným znevýhodneniam, ktoré vyplývajú z ich roztrieštenosti a obmedzenej geografickej rozlohy. Upozorňujeme tiež na to, že značný počet ostrovov pri pobreží čelí závažným znevýhodneniam, ktoré súvisia ich veľmi malou rozlohou. Všetky tieto skutočnosti vedú k zhoršovaniu obmedzení, ktoré vyplývajú z ostrovnej povahy, a často k chýbajúcim službám pre obyvateľstvo.

10.8   Ostrovy preto potrebujú uplatňovanie integrovaného prístupu rozličných politík, a to horizontálnych (prostredníctvom medziodvetvového plánovania v rámci hlavným politík s územnými dôsledkami, SPP, SRP, štátnej podpory atď.), ako aj vertikálnych (prepojením regionálneho, národného a európskeho rozmeru). Tento prístup by mal tiež zahŕňať nové politické orientácie Zmluvy o Európskej únii a význam, ktorý sa pripisuje osobitným oblastiam, ako je napríklad energetika a klíma, prezentáciu EÚ navonok a otázky týkajúce sa spravodlivosti a vnútra (9).

11.   Silné stránky a atraktivita ostrovných regiónov

11.1   V súlade so závermi štúdie Euroislans v rámci programu ESPON (10) sa v súvislosti so silnými stránkami ostrovov zdôrazňuje, že hlavnými komparatívnymi výhodami sú kvalita života a prírodné a kultúrne bohatstvo. Ostrovy sa vyznačujú vysokou hustotou prírodného a kultúrneho bohatstva a silnou kultúrnou identitou. Existuje však jedno výrazné obmedzenie, pretože prírodné a kultúrne bohatstvo sú nenahraditeľnými a neobnoviteľnými zdrojmi.

11.2   Podľa odporúčaní tejto štúdie znižujú nové informačné a komunikačné technológie na ostrovoch negatívne dôsledky ostrovnej povahy (malá rozloha a izolovanosť). Z nových technológií môžu tiež profitovať malé a stredné podniky a služby, ako napríklad vzdelávanie a výskum, služby v oblasti zdravotníctva, informácií, kultúry a ďalších tvorivých činností. Ďalšie technologické zmeny (rozvoj nových foriem obnoviteľných zdrojov energie, technológie pre čiastočnú náhradu prírodných zdrojov, pokrok v oblasti dopravy atď.) môžu mať zmierňujúci efekt na obmedzenia spôsobené ostrovnou povahou.

11.3   V ostrovných regiónoch možno nájsť nespočetné množstvo príkladov osvedčených postupov:

Iniciatívy v podnikateľskom sektore: mnohé poľnohospodárske produkty vyrobené na ostrovoch (potraviny a nápoje) odolali konkurencii v rámci Európskej únie a svetového trhu aj napriek svojim pomerne vysokým cenám, a to na základe svojej kvality (miestne suroviny a tradičné spôsoby výroby) a/alebo ich jedinečnosti a vybudovania značky.

Iniciatívy uskutočnené s cieľom riešiť všeobecné problémy životného prostredia, ako sú klimatické zmeny alebo osobitné problémy súvisiace s ostrovnou povahou: v prípade využívania obnoviteľných zdrojov energie vyzdvihujeme ostrov Citnos (Kyklady), Samsø, Eigg (Škótsko), Gotland, Bornholm, Kanárske ostrovy atď.

V Bruseli 28. marca 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  „Lepšie začlenenie ostrovných oblastí do vnútorného trhu ako kľúčový faktor súdržnosti a ich hospodárskeho rastu“, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 123; a „Inovácie v cestovnom ruchu: vymedzenie stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj na ostrovoch“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 75.

(2)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch“, Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 44, (INT/529); a Uznesenie Európskeho parlamentu o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (2010/2206(INI)).

(3)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 75.

(4)  „Lepšie začlenenie ostrovných oblastí do vnútorného trhu ako kľúčový faktor súdržnosti a ich hospodárskeho rastu“, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 123, bod 2.2.

(5)  Španielsko, Írsko, Francúzsko, Dánsko, Taliansko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Grécko, Holandsko, Malta, Cyprus, Estónsko a Portugalsko.

(6)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch, COM(2010) 352 final.

(7)  Uznesenie Európskeho parlamentu na tému Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (2010/2206 (INI)).

(8)  Štúdia: The Development of the Islands – European Islands and Cohesion Policy (EUROISLANDS), ESPON 2013 European Programme.

(9)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a národným parlamentom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“, COM(2010) 700 final.

(10)  Štúdia: The Development of the Islands – European Islands and Cohesion Policy (EUROISLANDS), ESPON 2013 European Programme.


Top