22.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 143/116

1.1

EHSV schvaľuje plán Európskej komisie prideliť 50 miliárd EUR z budúceho viacročného rozpočtu na roky 2014 – 2020 na zlepšenie prepojenia dopravných, energetických a digitálnych komunikačných sietí v EÚ a rovnako podporuje myšlienku európskych projektových dlhopisov pre projekty v oblasti infraštruktúry. Tieto „EU project bonds“ môžu mať multiplikačný účinok vďaka mobilizovaniu verejného a súkromného kapitálu, potrebného na uskutočnenie nevyhnutných investícií, ktoré sa odhadujú na 1 000 miliárd EUR.

1.2

Cielené investície do tejto infraštruktúry prispejú k oživeniu obchodu, rastu a konkurencieschopnosti a k vytvoreniu pracovných miest, najmä v súčasnosti, keď to Európa najviac potrebuje.

1.3

Vzhľadom na to, že klasické financovanie investícií z verejných zdrojov je v čase krízy čím ďalej tým zložitejšie, používanie nového typu finančných nástrojov v EÚ, v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou, predstavuje – s určitými výhradami (pozri stanovisko TEN/472) – doplnkové a inovačné riešenie, ako pritiahnuť kapitál dôchodkových fondov, poisťovaní a iných aktérov na finančných trhoch, ktorí majú záujem investovať do dlhodobých projektov.

1.4

Hoci EHSV schvaľuje zámer Komisie hľadať, podľa jej vyjadrení, nové spôsoby ako zmobilizovať väčšiu časť súkromných úspor, domnieva sa, že tieto spôsoby by sa nemali týkať len veľkého kapitálu, ale mali by byť navrhnuté tak, aby oslovili aj malých sporiteľov.

1.5

Význam dostatočných investícií do primeraných, moderných, pružných, udržateľných a dostupných (najmä pre zdravotne postihnutých) sietí infraštruktúry nemožno chápať len z finančného hľadiska. Tieto investície treba tiež posudzovať z hľadiska sociálnej a územnej súdržnosti, ekologického hľadiska a bezpečnosti zásobovania.

1.6

Ciele stanovené v oblasti prepojenia sietí infraštruktúry možno dosiahnuť len spojením verejných národných, regionálnych a miestnych finančných zdrojov, súkromného kapitálu a finančných prostriedkov EÚ.

1.7

Z toho vyplýva, že Komisie sa pri výbere projektov, ktoré sa budú spolufinancovať, zameria na projekty s vysokou európskou pridanou hodnotou a zároveň bude musieť zohľadniť potreby rozvoja infraštruktúry národného alebo regionálneho významu.

1.8

Pri navrhovaní projektov a začatí schvaľovacieho postupu by sa tiež mali zohľadňovať aspekty európskej a národnej bezpečnosti, ktoré sú dôležitou súčasťou investícií do infraštruktúry. Sú totiž nevyhnutnými predpokladmi pre reálne dokončenie začlenenia stále existujúcich „izolovaných miest“ do EÚ.

1.9

EÚ by preto mala naďalej kontinuálne a proporcionálne poskytovať z európskych štrukturálnych fondov členským štátom prostriedky na preklenutie akejkoľvek sociálnej a geografickej priepasti, ktorá znemožňuje prístup k infraštruktúre národných sietí.

1.10

EHSV súhlasí s návrhom centrálne riadiť projekty na spájanie transeurópskych sietí dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry. Využitie synergie medzi týmito tromi odvetviami a zlepšenie operatívnych pravidiel, najmä racionalizácia postupov vydávania povolení týkajúcich sa projektov spoločného záujmu a skrátenie lehôt na ich realizáciu, umožnia znížiť náklady a zlepšiť efektivitu projektov.

1.11

EHSV vyzýva členské štáty, aby podporili iniciatívy Komisie v tejto oblasti a mobilizovali a stimulovali kapitálové trhy a ostatných investorov, aby sa aktívne podieľali na úspechu týchto krokov.

2.1

V rámci návrhu budúceho viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 navrhla Komisia konkrétne opatrenia na podporu európskej integrovanej infraštruktúry v odvetví dopravy, energetiky a digitálnej komunikácie.

2.2

Výdavky na infraštruktúru v Európe v uplynulých desiatich rokoch celkovo poklesli, hoci cielené investície do tejto oblasti sú dôležitým prvkom oživenia v čase hospodárskej krízy a majú kľúčový význam pre ekonomickú budúcnosť Európy.

2.3

Komisia navrhuje nový nástroj nazvaný „Spájame Európe“, s cieľom dosiahnuť pokrok v uvedenej infraštruktúre a napĺňať priority stanovené v oblasti rastu v rámci novej stratégie jednotného trhu.

2.4

Je zrejmé – a EHSV to zdôraznil vo viacerých svojich stanoviskách – že moderné, inteligentné, udržateľné a dokonale prepojené siete ciest, železníc, námorných a vzdušných ciest, multimodálnej dopravy, elektrickej energie, ropovodov, plynovodov a širokopásmových komunikačných sietí majú kľúčový význam pre integrovaný hospodársky priestor. Chýbajúce články reťazca a úzke miesta v prepojení európskych sietí vážne ohrozujú dokončenie vnútorného trhu, vytvárajú rozdiely medzi regiónmi, a najmä v oblasti energetiky spôsobujú závislosť Európy od tretích krajín.

2.5

Cielené investície do tejto infraštruktúry prispejú k oživeniu obchodu, rastu a konkurencieschopnosti a k vytvoreniu pracovných miest, najmä v súčasnosti, keď to Európa najviac potrebuje.

2.6

Investície do projektov veľkých sietí infraštruktúry sú už svojou podstatou dlhodobými projektmi, ktoré potrebujú veľké investície, ktorých ekonomická návratnosť je spojená s vysokým rizikom (podcenenie nákladov, nadhodnotenie premávky, riziko spojené so zložitým financovaním), najmä vo fáze budovania a na začiatku fungovania týchto sietí.

2.7

Nakoľko verejné rozpočty na národnej, miestnej alebo európskej úrovni samy nepostačia na financovanie týchto projektov, navrhuje Komisia nový rozpočtový nástroj („Spájame Európu“), ako aj revidované usmernenia pre oblasť dopravy, energetiky a IKT, s cieľom pritiahnuť súkromné a verejné investície, keďže projekty v oblasti infraštruktúry získavajú väčšiu dôveryhodnosť a znižuje sa ich rizikový profil pre súkromných investorov.

2.8

V záujme toho Komisia predložila súbor návrhov, ktoré sú uvedené v:

3.1

S cieľom podnietiť investície do transeurópskych dopravných, energetických a digitálnych sietí a mobilizovať potrebné financie z verejného, ako aj súkromného sektora, navrhuje Komisia na roky 2014 – 2020:

4.1

EHSV schvaľuje iniciatívy Komisie s cieľom podporiť a koordinovať investície do strategických projektov s európskou pridanou hodnotou a navrhnúť na roky 2014 – 2020 alternatívne riešenia, ktoré nahradia klasické financovanie prostredníctvom subvencií.

4.2

EHSV súhlasí s návrhom zaviesť spoločný mechanizmus financovania, centralizované riadenie a pracovné programy pre projekty prepojenia transeurópskych dopravných, energetických a digitálnych sietí, ktoré bude zabezpečovať priamo Komisia, v prípade potreby s pomocou výkonnej agentúry. Využitie synergie medzi týmito tromi odvetviami a zlepšenie operatívnych pravidiel, najmä racionalizácia postupov vydávania povolení týkajúcich sa projektov spoločného záujmu a skrátenie lehôt na ich realizáciu, umožnia znížiť náklady a zlepšiť efektivitu projektov.

4.3

EHSV preto podporuje návrh uprednostňovať projekty s európskou pridanou hodnotu, ktoré zároveň zodpovedajú európskym potrebám a majú za cieľ spojiť transeurópske siete so sieťami infraštruktúry členských štátov. Chcel by však uviesť, že v duchu sociálnej a územnej súdržnosti musí EÚ z európskych štrukturálnych fondov naďalej kontinuálne a proporcionálne poskytovať členským štátom prostriedky na preklenutie sociálnej a geografickej priepasti, ktorá znemožňuje prístup k infraštruktúre národných sietí, a na zaistenie bezpečnosti zásobovania.

4.4

EHSV konštatuje, že potrebu prispôsobených, moderných, fungujúcich, udržateľných a dostupných (najmä pre zdravotne postihnutých) sietí infraštruktúry nemožno chápať len z finančného hľadiska. Tieto investície musí Komisia pri výbere projektov na spolufinancovanie posudzovať z hľadiska sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj z hľadiska ochrany životného prostredia.

4.5

Pri navrhovaní projektov a začatí schvaľovacieho postupu by sa tiež mali zohľadňovať aspekty európskej a národnej bezpečnosti, ktoré sú dôležitou súčasťou investícií do infraštruktúry. Sú totiž nevyhnutnými predpokladmi pre reálne dokončenie začlenenia stále existujúcich „izolovaných miest“ do EÚ.

4.6

Finančný príspevok EÚ vo výške 50 miliárd EUR je významný. Predstavuje však len malú časť investičných potrieb, ktoré určila Komisia.

4.7

Najväčšiu časť investícií musia nepochybne poskytnúť členské štáty a súkromní investori. Finančný príspevok EÚ musí slúžiť ako tzv. počiatočný kapitál, ktorý má podnieť členské štáty a trh na ďalšie investície.

4.8

Rozpočtové problémy a nevyhnutná konsolidácia verejných financií však väčšinu členských štátov vedú k obmedzeniu alebo pozastaveniu investičných programov, čo negatívne ovplyvní prílev investícií zo súkromných zdrojov.

4.9

Ciele stanovené v oblasti prepojenia sietí infraštruktúry možno dosiahnuť len spojením verejných národných a miestnych finančných zdrojov, súkromného kapitálu a finančných prostriedkov EÚ.

4.10

Investície do infraštruktúry budú musieť napomôcť prechodu na ekonomiku a spoločnosť s nízkymi emisiami CO2.

4.11

V súlade so záväzkom Komisie integrovať ciele stratégie Európa 2020, najmä v oblasti klimatických zmien do programov EÚ a venovať najmenej 20 % rozpočtových prostriedkov EÚ na tieto ciele, EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie použiť rozpočet EÚ na investície, a dosiahnuť tak multiplikačný účinok umožňujúci mobilizovať súkromný kapitál. S cieľom znížiť regulačné riziká a kapitálové náklady pre tretích investorov, ktorí hľadajú možnosti, ako dlhodobo investovať, a vzhľadom na to, že klasické financovanie investícií z verejných zdrojov je v čase krízy čím ďalej tým zložitejšie, používanie nových finančných nástrojov v EÚ, v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou, predstavuje – s určitými výhradami (pozri stanovisko TEN/472) – doplnkové a inovačné riešenie, ako pritiahnuť kapitál dôchodkových fondov, poisťovaní a iných aktérov na finančných trhoch, ktorí majú záujem o dlhodobé investovanie.

4.12

Hoci EHSV schvaľuje zámer Komisie hľadať, podľa jej vyjadrení, nové spôsoby ako zmobilizovať väčšiu časť súkromných úspor, domnieva sa, že tieto spôsoby by sa nemali týkať len veľkého kapitálu, ale mali by byť navrhnuté tak, aby oslovili aj malých sporiteľov.

4.13

Ak sa nenájde žiadne iné riešenie, EHSV môže vyjadriť len poľutovanie nad váhaním, ba až nesúhlasom niektorých členských štátov v súvislosti s dlhopismi na projekty v oblasti infraštruktúry a vyjadruje nádej, že pilotná fáza, v ktorej sa v období 2012 – 2013 môže využiť až 230 miliónov EUR zo súčasného rozpočtu EÚ, podnieti kapitálové trhy, dôchodkové fondy, poisťovne atď., aby dlhodobo investovali, a dokáže oprávnenosť plánovaných opatrení.