25.8.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 248/144

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o príležitostiach a výzvach pre európske kiná v digitálnom veku“

[KOM(2010) 487 v konečnom znení]

2011/C 248/25

Spravodajca: Mircea Eugen BURADA

Komisia sa 24. septembra 2010 rozhodla podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o príležitostiach a výzvach pre európske kiná v digitálnom veku“

KOM(2010) 487 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 472. plenárnom zasadnutí 15. a 16. júna 2011 (schôdza z 15. júna) prijal 142 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

Motto

„Európa sa musí stať globálnym aktérom a v žiadnom prípade nie subdodávateľom globalizácie.“ (1)

PREAMBULA

„ Európske kiná zohrávajú významnú úlohu pri formovaní európskych identít, ktoré sú ťažiskom Európskej agendy pre kultúru “. Táto veta na začiatku oznámenia Komisie je výborným prejavom zámeru, ktorá už na začiatku zdôrazňuje skutočný rozmer tejto otázky a poskytuje nám informáciu o jej mimoriadnom význame, pokiaľ ide o úspech projektu Európskej únie, tak ako si to predstavovali jej zakladatelia.Kultúra so všetkými svojimi prvkami, v našom prípade najmä kino, je najdôležitejším prvkom komunikácie, solidarity, demokracie a najmä súdržnosti Únie. Kino treba, ako skutočný svätý grál života, chrániť, a preto musí byť v stredobode politického a strategického záujmu. Digitálne kino je príležitosť, ktorá sa nesmie premárniť, pretože môže európskej kinematografii poskytnúť dôležitú úlohu transcendentálneho sprostredkovateľa myšlienok, a Európska únia má teda jedinečnú šancu na to, aby vytvorila nástroje potrebné na realizáciu európskej súdržnosti prostredníctvom formovania európskych identít. Táto ambícia sa však môže realizovať len v rámci umenia vo všeobecnosti, a najmä v rámci filmového umenia. Z hospodárskeho hľadiska si všetky tieto kroky vyžadujú ROZPOČET, to znamená obrovské finančné úsilie, bez ktorého bude budúcnosť Európskej únie, skutočnej babylonskej veže s 27 členmi, vo veľkej miere ohrozená v dôsledku citlivosti otázky týkajúcej sa identity každého jej člena.

1.   Závery A Odporúčania

1.1   Aktuálna skúmaná téma je komplexná, citlivá, závažná, ale najmä politická:

—	KOMPLEXNÁ v dôsledku kultúrnej rozmanitosti európskych identít,

—	CITLIVÁ, pretože každý členský štát je hrdý na svoje bohaté a rozmanité kinematografické dedičstvo, a preto bude túto novú etapu prijímať veľmi opatrne, možno dokonca skepticky,

—	ZÁVAŽNÁ v dôsledku neexistujúcej skutočnej stratégie na úrovni Únie a v dôsledku neexistujúcich dosiahnutých výsledkov, čo z dlhodobého hľadiska ohrozuje konsolidáciu Európskej únie pri formovaní a harmonizácii európskych identít,

—	POLITICKÁ, pretože kino, ako kultúrny akt par excellence, sa najprv rozvíjalo ako spôsob trávenia voľného času, ale časom nadobudlo nové významy, ako sú morálna podpora, nástroj komunikácie, historická pečať, podprahové formovanie, nástroj na šírenie propagandy atď.

1.2   Výbor odporúča všetkým hlavným tvorcom zaangažovaným na budúcnosti tohto projektu, ktorý je na svete jedinečný, aby konali opatrne v snahe vyhnúť sa pasci v súvislosti s porovnávaním, ktoré je poznačené kultúrnou mrzutosťou typu: „americká kinematografia je v prevahe, diváci uprednostňujú americkú produkciu“, atď. Konkurencia musí v sebe zahŕňať určitú dávku adrenalínu dodanú do európskeho digitálneho kina. Divák víta to, že sa s ním komunikuje, že ho chce niekto uspokojiť, že sa mu ponúka predstavenie, že ho pozývajú do sály, kam prichádza s vlastnými myšlienkami a odkiaľ by mal odchádzať s myšlienkami, ktoré mu boli sprostredkované z filmového plátna. Toto je kľúčom k úspechu. Preto sa odporúča, aby sa vyvinulo všetko potrebné úsilie (dôvera vo vlastné sily, odhodlanosť, európske ambície) v záujme toho, aby sa našli potrebné prostriedky a spôsoby financovania s presným cieľom naštartovať tento kultúrno-politický mechanizmus, čo je rozhodne jedným zo základných kameňov, pokiaľ ide o úspech projektu Európskej únie.

1.3   Skutočná digitálna revolúcia európskeho kina prostredníctvom programov, noriem a právnych predpisov zásadne zmení „pokojný“ život mnohých subjektov v tomto odvetví, od ktorých sa bude vyžadovať nový pracovný rámec, nový životný rytmus a najmä väčší rozpočet. Táto revolúcia predstavuje novú výzvu, ktorá však ohrozí existenciu malých a stredných podnikov, tak ako to jasne vysvetľuje aj text Komisie. Výbor odporúča a podporuje prijatie všetkých potrebných opatrení zo strany Európskej únie a domnieva sa, že je nepochybne potrebné vyvíjať úsilie zamerané na zachovanie malých premietacích sál vo vidieckych oblastiach, ktoré sú veľmi dôležité pre sociálnu súdržnosť, ako aj na zachovanie artových kín.

1.4   Tento obrovský inovatívny krok je mimoriadne dôležitý pre budúcnosť digitálneho kina, ktoré je významným prvkom európskej kultúry, pevným mostom medzi národmi a kultúrami Únie umožňujúcim, aby sa stretávali, lepšie sa spoznali, navzájom sa objavovali, ba prípadne zistili, že môžu žiť aj spoločne, hľadeli na seba s porozumením, rešpektom, ba čo viac, aj s obdivom, čo by mohol byť prvý náznak viac spoločensky zameraného života, ktorý by bol konkurencieschopnejší a menej nákladný.

1.5   Výbor podporuje vytvorenie osobitného, jasného a pevného právneho rámca na úrovni Európskej únie. Členské štáty sa musia osobitne usilovať o to, aby sa milióny divákov vrátili do kinosál, ktoré v minulosti opustili. Musíme si uvedomiť jeden veľmi dôležitý aspekt. Dnes sa sledovanie filmu v kinosále stalo luxusom, zatiaľ čo sledovanie filmu na DVD na domácom kine (s nevyhnutnou plazmovou obrazovkou) je každodennou samozrejmosťou.

1.6   V súvislosti s touto otázkou si musíme dobre uvedomiť, že nové informačné a telekomunikačné technológie, informácia v reálnom čase a priama komunikácia bez jazykových bariér predstavujú obrovskú výhodu pre nerušené a stále lacnejšie šírenie rozmanitých kultúrnych a tvorivých hodnôt Európy. Zároveň poskytujú rozsiahly prístup pre osoby so zrakovým alebo sluchovým postihnutím.

1.7   Ak však Európska únia neposkytne finančné prostriedky potrebné na uvedenie do praxe a na primeranú podporu tohto multikultúrneho projektu, ktorý je vo svete jedinečný, nebude možné realizovať nič stabilné a trvalé. Neefektívnym riadením tohto programu by nepochybne vznikli náklady, ktoré by malé kinosály, niektoré skupiny zamestnancov v tejto oblasti a najmä diváci, na ktorých sa zameriavame, len ťažko dokázali uhradiť. Vzhľadom na skutočnosť, že vo oblasti poskytovania štátnej podpory neexistuje jednotný prístup pre všetky krajiny a regióny v Európe, EHSV zdôrazňuje, že je potrebné financovať digitalizáciu malých kinosál na postačujúcej úrovni, najmä vo vidieckych oblastiach. Mali by sa využívať štrukturálne fondy, zabezpečiť primerané spolufinancovanie na vnútroštátnej úrovni a prioritne by sa mal zabezpečiť lepší prístup ku garančnému fondu výroby MEDIA pre prevádzkovateľov. Napriek tomu však nemôže existovať univerzálny prístup k verejnej pomoci, ktorý by platil pre všetky krajiny a regióny, pretože každá krajina a každý región musia mať možnosť slobodne rozhodovať o tom, či využijú systém, ktorý funguje dobre na súčasných trhoch.

1.8   Bolo by vhodné využiť prechod na digitálne technológie, ku ktorému určite dôjde v budúcich rokoch, a digitalizovať filmové archívy, či už ide o archívne dokumenty, archívne zábery alebo klasické filmy, v záujme toho, aby budúce generácie mali prístup k európskemu filmovému dedičstvu a aby tieto výroby boli ľahko dostupné.

1.9   Komunikácia sa sústreďuje skôr na digitalizáciu kín ako na politiky v audiovizuálnej oblasti a európsku kinematografiu vo všeobecnosti v digitalizovanom svete. Digitalizácia je oveľa komplexnejší jav ako len jednoduchá výmena zariadení. V záujme toho, aby sa európske kino stalo dôležitou strategickou súčasťou digitálnej agendy pre Európu, bude potrebný integrovanejší prístup, ktorý bude zahŕňať nielen hlavné záujmy a ciele v oblasti kultúry, ako je napr. tvorba, ale aj technické a priemyselné aspekty. Prístup k digitálnemu kinu, či už na účel zábavy alebo získania informácií, by mal byť súčasťou digitálnej agendy pre Európu.

2.   Úvod

2.1   Digitálne kino je spôsob, prostredníctvom ktorého sa film distribuuje a premieta v kinosálach za pomoci digitálnej technológie. Digitálna technológie zahŕňa digitálne nahrávanie, digitálnu postprodukciu, vytvorenie digitálnej vzorovej kópie (Digital Cinema Distribution Master – DCDM) a digitálne premietanie filmov (DCI), ktoré je možné realizovať na dvoch úrovniach, a síce 2K a 4K. Systém digitálneho kina musí zabezpečiť najvyššiu kvalitu obrazu a zvuku.

2.2   Digitálna distribúcia filmov ponúka distributérom filmov možnosť výrazne ušetriť. 80 minút distribuovaných na klasickom filme stojí 1 500 až 2 500 USD. Ak sa to vynásobí niekoľkými miliónmi kópií, výsledkom je obrovská suma. Normálny film sa môže v digitálnej podobe s maximálnou rýchlosťou 250/Mb za sekundu nahrať na pevný disk s výkonom len 300 Gb s veľmi nízkymi nákladmi, pričom nesmieme zabudnúť, že je ľahké narábať s objemom digitálneho nosiča, uchovávať a prenášať ho, a ktorý je navyše možné opäť využiť (zdroj: Wikipedia).

2.3   Digitálna distribúcia (digitálne kino) nebude existovať bez filmovej produkcie, ktorá sa v súčasnosti nachádza vo fáze prispôsobenia filmových aparatúr digitálnemu systému. Osobitné finančné úsilie je potrebné vyvinúť v záujme odstránenia zameškania a rýchleho napredovania so zreteľom na konkurenciu.

Dnes sa nachádzame v značne paradoxnej situácii, vzhľadom na to, že sa pokúšame vytvoriť sieť digitálnych kín v čase, keď väčšina výrobcov filmov ešte používa na distribúciu filmu celuloidový film.

Tak je to aj v oblasti filmov v 3D, keď distribútori alebo prevádzkovatelia predávajú európskym občanom o niekoľko eur drahšie vstupenky, ako určitý druh náhrady bez kvality, ktorú vyžadujú digitálne normy. Ak digitálna vzorová kópia nebola nakrútená v digitálnej podobe, nemôžeme hovoriť o skutočnom digitálnom vysielaní. Ako príklad môžeme uviesť film AVATAR, ktorý bol natočený v 3D a ktorý ocenili milióny divákov.

3.   Nevyhnutné Predpoklady

3.1   Komunikácia zohľadňuje viaceré kľúčové prvky, ktoré majú za cieľ podporiť spoločný európsky kultúrny priestor vychádzajúc zo zásady, že proces digitalizácie sa musí uskutočniť, tak ako sme ho popísali, a musí byť spojený s nevyhnutnou finančnou podporou.

3.1.1   EURÓPSKA STRATÉGIA PRE KULTÚRU sa v čo najväčšej miere zaujíma o podporu európskeho kina ako hnacej sily formovania európskych identít a zbližovania kultúr v Únii.

3.1.2   DIGITÁLNA AGENDA PRE EURÓPU je jedna zo siedmych hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktorej cieľom je inteligentný, trvalo udržateľný rast, ktorý podporí začlenenie do jednotného digitálneho trhu.

3.1.3   Jednotný trh je platformou, ktorá napriek všetkým ťažkostiam zabezpečuje slobodný pohyb kultúrnych obsahov, sociálnych vzťahov a obchodných služieb cez vnútorné hranice Únie, a umožňuje, aby európski občania mohli prostredníctvom vytvorenia jednotného digitálneho trhu v plnej miere využívať výhody digitálneho veku.

3.1.4   Dohovor UNESCO, ktorý Európska únia ratifikovala v roku 2006, navrhuje ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorá je mimoriadne dôležitá pri stanovovaní opatrení, ktoré sa musia prijať. Ide o ambíciu, ktorú Európska únia musí konkrétne realizovať v oblasti digitalizácie kinosál.

3.1.5   Zelená kniha – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Kultúrny a tvorivý priemysel je okrem svojho priameho príspevku k HDP zároveň aj dôležitým motorom hospodárskej a sociálnej inovácie v mnohých ďalších odvetviach.

3.1.6   Program MEDIA 2007 je rozsiahly program, ktorý zahŕňa aj odborné vzdelávanie pre profesionálnych pracovníkov v oblasti európskeho audiovizuálneho priemyslu. Jeho cieľom je poskytnúť pomoc ľuďom z tejto oblasti, aby sa mohli prispôsobiť európskemu a medzinárodnému rozmeru audiovizuálneho trhu, pričom podporuje ďalšie odborné vzdelávanie a využívanie nových technológií.

3.1.7   Poskytovanie finančných príspevkov na digitalizáciu kinosál, najmä vo vidieckych oblastiach, je nedostatočné, a je potrebné, aby sa pritom využívali štrukturálne fondy, primerané spolufinancovanie na vnútroštátnej úrovni a takisto je potrebné zabezpečiť, aby prevádzkovatelia mali lepší prístup k záručnému fondu pre výrobu v rámci programu MEDIA.

4.   Analýza Situácie

4.1   V dôsledku digitálnej revolúcie vznikajú problémy na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni:

—	konkurencieschopnosť a obeh európskych diel,

—	pluralizmus a jazyková a kultúrna rozmanitosť.

Tieto problémy sa samozrejme musia analyzovať a riešiť jednotným a vhodným spôsobom medzi všetkými aktérmi Európskej únie.

4.2   Pripomíname skutočnosť, že úroveň podpory poskytovaná štátnymi orgánmi členských štátov a opatrenia prijaté na poskytnutie finančnej podpory sa až doteraz obmedzovali na tvorbu a výrobu v oblasti kinematografie, čo je podľa nášho názoru chvályhodné a nevyhnutné, pokiaľ ide o podporu kinematografickej kultúry príslušných štátov, pod podmienkou, že sa prejde na digitálnu výrobu.

4.3   V oznámení sa okrem toho takisto zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť doplnkové formy finančnej pomoci pre výrobu vzorových kópií (master copies), ako aj pre inštalovanie digitálnych premietacích plôch v záujme toho, aby sa príslušné filmy mohli distribuovať a aby ich mohol vidieť väčší počet divákov, pod podmienkou, že sa bude financovať preškoľovanie pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie z dôvodu zmeny technológie.

4.4   V texte sa nastoľuje aj otázka rozsiahleho zapojenia distribútorov a prevádzkovateľov kinosál, čo je základnou podmienkou na to, aby sa mohol zaručiť obeh európskych diel a mohla sa zabezpečiť rozmanitosť európskej kinematografie. Skutočnosť, že distribútor je zároveň aj výrobcom filmu, nám nemôže spôsobovať problémy, pokiaľ cena vstupenky nie je neprimerane vysoká. Je potrebné, aby sme využili ich obchodné záujmy v prospech digitálneho kina na vnútroštátnej alebo európskej úrovni.

4.5   Európska komisia a členské štáty ešte na jar v roku 2008 začali kampaň, v rámci ktorej vytvorili skupinu odborníkov, ktorá sa venuje digitálnemu kinu. Z výsledkov diskusií vyplynulo, že je potrebné nájsť alternatívu pre súčasný model poplatkov za virtuálnu kópiu (virtual print fee, VPF), pričom sa zdôraznilo, že na zabezpečenie digitalizácie je potrebné zahrnúť aj verejnú pomoc na vnútroštátnej úrovni a finančnú podporu zo strany Európskej únie.

4.6   „Sprostredkujúci investori“ financujú celé digitálne zariadenie pre digitálne kinosály. Distribútor musí uhrádzať financovanie už od prvého premietania (poplatok VPF), čo v praxi znamená zakúpenie digitálneho zariadenia.

4.7   V oznámení sa uvádza niekoľko príkladov financovania, ktoré nás nabádajú, aby sme si mysleli, že digitálny vlak je už naštartovaný, no nemáme zatiaľ konkrétnu predstavu o jeho cestovnej rýchlosti, účinnosti, stabilnosti zariadenia a najmä o veľkosti tejto federálnej siete digitálnych kín, čo je jedným z hlavných oporných bodov pri realizácii nášho jednotného trhu, ktorého cieľom je zaručiť inteligentný a trvalo udržateľný inkluzívny rast.

4.8   V rámci verejnej diskusie, ktorú Európska komisia iniciovala 16. októbra 2009 o príležitostiach a výzvach európskeho kina v digitálnom veku, prišlo 300 odpovedí od prevádzkovateľov, distribútorov, výrobcov, obchodných zástupcov, filmových agentúr, profesionálnych agentúr a spoločností poskytujúcich digitálne služby.

4.9   Výbor sa domnieva, že ak chceme čeliť tejto výzve, je potrebné, aby sa tento dlhodobý monitoring prispôsobil európskej kultúrnej rozmanitosti.

4.10   Kino muselo za dlhé roky svojej existencie čeliť mnohým výzvam: nemé kino, systém Technicolor, zvukový systém dolby, atď., pričom dnes je najväčšou výzvou digitálna revolúcia.

4.11   EHSV zdôrazňuje, že digitalizácia takisto nastoľuje vážne technické a finančné problémy, pokiaľ ide o dlhodobé skladovanie a archiváciu filmov a prístup k týmto filmom, pričom ide o aspekty, ktoré sa neuvádzajú v oznámení Komisie. Neexistuje dlhodobý plán na digitálnu archiváciu ani preukázateľne účinný spôsob dlhodobej archivácie digitálnych obsahov s cieľom umožniť k nim neskorší prístup. Digitálne archivované médiá majú kratšiu životnosť ako film, príslušné náklady sú oveľa väčšie a digitálny obsah sa neustále zväčšuje. Takisto existujú obavy v súvislosti s prístupom, originalitou a autenticitou.

4.12   EHSV odporúča, aby sa tieto výzvy riešili v rámci rozsiahlej spolupráce s filmovým priemyslom, ktorá bude zahŕňať všetky zainteresované strany, a aby sa pritom vypracovali a zaviedli spoločné normy a zabezpečilo sa stabilné a spoľahlivé financovanie. Odporúčania týkajúce sa koherentného rámca na skladovanie a digitálnu archiváciu okrem iného zahŕňajú zaručenie prístupu v časovom rozpätí 100 rokov, zabezpečenie ochrany v prípade dlhodobého zanedbávania alebo finančných ťažkostí, schopnosť vyrobiť kópie, ktoré budú spĺňať očakávania budúcich šíriteľov, kvalita obrazu a zvuku, ktorá bude na rovnakej úrovni alebo bude dokonca lepšia ako kvalita originálu, ako aj ochrana pred závislosťou v súvislosti s nestálosťou technologických platforiem.

4.13   V tomto oznámení sa tiež uvádza, že digitálna distribúcia nám umožňuje dohľad nad filmovými archívmi, a teda umožňuje dlhodobú distribúciu klasických filmov, ktorým hrozí, že upadnú do zabudnutia v dôsledku zastaraných technológií.

4.14   Digitalizácia takisto predstavuje spôsob, ako znížiť náklady na produkciu a postprodukciu. Digitálna vzorová kópia (DSM, Digital Source Master) sa takisto môže využívať vo viacerých oblastiach, ako sú kiná, videá na požiadanie (VOD), DVD, digitálna televízia.

4.15   Digitálna distribúcia ponúka aj inú dôležitú príležitosť, ktorou je uľahčenie prekračovania fyzických, kultúrnych ale najmä jazykových hraníc prostredníctvom jednoduchého predstavenia originálu filmu preloženého do jazyka krajiny, v ktorej sa bude premietať. Existuje čoraz viac filmov na DVD, ktoré majú titulky vo viacerých jazykoch.

4.16   Prostredníctvom tohto digitálneho postupu má režisér filmu možnosť až do poslednej chvíle kontrolovať kvalitu digitálnej vzorovej kópie, t. j. obrazy, špeciálne efekty, svetlo, hudbu, zvukové efekty, atď.

4.17   Výbor víta úsilie Európskej komisie zamerané na povzbudenie členských štátov, ktoré podporujú domácu filmovú produkciu, aby využili túto príležitosť, ktorú ponúka digitálne šírenie, a aby reagovali na výzvy tým, že svojou aktívnou účasťou na tejto digitálnej revolúcii zaručia istú budúcnosť digitálneho kina ponúkajúceho občanom Európskej únie kultúrnu rozmanitosť.

4.18   EHSV zdôrazňuje potenciál tohto odvetvia zamestnávať pracovnú silu//vytvárať zamestnanosť, ako aj osobitosť pracovných miest, ktoré ponúka. Je dôležité, aby sa v súčasnosti investovalo do oblasti ľudských zdrojov s cieľom zabezpečiť úspešné šírenie digitálneho kina v Európe, ktoré v budúcnosti zaručí kvalitu a osobitosť európskej filmovej produkcie. Takisto je dôležito čo najviac znížiť (napr. prostredníctvom vhodnej odbornej prípravy a náhradných opatrení) sociálne náklady spojené s prechodom na digitalizáciu, ako je prepúšťanie premietačov a/alebo technikov vo filmových laboratóriách.

4.19   Program MEDIA 2007 v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. c) podporuje odborné vzdelávanie, ktoré priebežne zohľadňuje digitálne technológie potrebné pre produkciu, postprodukciu, distribúciu, uvádzanie na trh a archiváciu európskych audiovizuálnych programov. Program MEDIA 2007 by sa mal revidovať a rozšíriť s cieľom určiť priority a plniť nové požiadavky nezávisle od tých, ktoré už boli vymedzené.

4.20   Program MEDIA 2007 podporuje aj ďalší aspekt digitálneho kina, ktorým je distribúcia a šírenie (článok 5).

4.21   Ďalším zdrojom financovania je štátna pomoc poskytovaná v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Ako vyplýva z kontextu, príkladov máme dostatok.

4.22   Zosúladenie noriem: v roku 2002 šesť najväčších amerických filmových štúdií vymedzilo rad osobitných technických špecifikácií pre distribúciu digitálnych filmov: Digital Cinema Initiative (DCI).

4.23   V roku 2005 spoločnosť Motion Picture and Television Engineers (SMPTE) zverejnila tieto špecifikácie DCI, ktoré boli následne pretransformované na normy digitálneho kina a prijaté Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) v Ženeve. Komisia v roku 2011 navrhne prijať odporúčanie o podpore európskych špecifických noriem pre európske digitálne kino, ktoré sa očakáva s veľkým záujmom.

4.24   V Európe je v porovnaní so Spojenými štátmi percentuálny podiel filmovej produkcie vyrobenej v digitálnej podobe alebo produkcie, ktorej postprodukia je zabezpečená v digitálnej podobe, mimoriadne nízky, v dôsledku čoho vo výraznej miere zaostávame za veľkým konkurentom. Názorným príkladom je skutočnosť, že z celkového počtu digitálnych filmov, ktoré boli premietané vo Francúzsku (30 filmov v roku 2007 a 50 filmov v roku 2008), 35 filmov bolo zo severoamerickej produkcie, 10 filmov bolo od európskych a 5 filmov od nezávislých producentov.

4.25   Úsilie vynakladané na rozvoj digitálnych kinosál bez podpory európskej digitálnej produkcie predstavuje slučku okolo krku, ktorou zadusíme európsku kinematografickú tvorbu, a zároveň aj kapituláciu pred zahraničnými digitálnymi produkciami.

4.26   Prípadný neúspech tohto rozsiahleho európskeho programu by znamenal, že digitálne kino je symbolom zlyhania myšlienky európskej súdržnosti založenej na vytváraní multikultúrneho obsahu Únie.

4.27   Ponaučenie: európske digitálne kino musí dohnať veľké zaostávanie.

---

(1)  Stretnutie predsedu Staffana NILSSONA a európskeho komisára Michela BARNIERA 6. januára 2011.

---