23.7.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/53

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny“

[KOM(2010) 525 v konečnom znení – 2010/0279 (COD)]

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh“

[KOM(2010) 527 v konečnom znení – 2010/0281 (COD)]

2011/C 218/09

Spravodajca: Stefano PALMIERI

Rada Európskej únie sa 1. decembra 2010 rozhodla podľa článkov 136 a 121 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny“

KOM(2010) 525 v konečnom znení – 2010/0279 (COD)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh“

KOM(2010) 527 v konečnom znení – 2010/0281 (COD).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. apríla 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 471. plenárnom zasadnutí 4. a 5. mája 2011 (schôdza z 5. mája) prijal 189 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta skutočnosť, že Európska komisia pochopila – v rámci posilňovania európskeho hospodárskeho riadenia – potrebu venovať zvýšenú pozornosť výskytom nerovnováhy makroekonomickej povahy – na úrovni deficitu verejného rozpočtu – ako faktorom hospodárskej, finančnej a sociálnej nestability hospodárstiev členských štátov Európskej únie.

1.2   EHSV uznáva, že súčasná hospodárska kríza naozaj podrobila tvrdej skúške hospodársku, sociálnu a tiež politickú stabilitu Európskej únie vo všeobecnosti a hospodárskej a menovej únie (HMÚ) zvlášť. Ukázalo sa, že ak sa má predísť kríze, nestačí zohľadniť len kvantitatívny rozmer hospodárskeho rastu krajiny, ale že je potrebné posúdiť kvalitu tohto rastu, t. j. zistiť, ktoré makroekonomické faktory sú základom eventuálnej udržateľnosti tejto dynamiky.

1.3   EHSV si želá, aby sa pri upevňovaní hospodárskeho riadenia v Európe primeraná pozornosť venovala potrebe stability a potrebe rastu, ktorý vytvára nové pracovné miesta.

1.4   Preto EHSV vyjadruje želanie, aby posilnenie hospodárskeho riadenia, ktoré je základným kameňom politík EÚ v hospodárskej a sociálnej oblasti a v oblasti súdržnosti, bolo skutočne podporou pri dosahovaní cieľov stanovených v rámci stratégie Európa 2020 a novej európskej politiky súdržnosti.

1.5   EHSV chce pomôcť vytvoriť širokú spoločnú platformu na efektívne upevnenie hospodárskeho riadenia a preto poukazuje na jednej strane na niektoré obmedzenia a riziká prístupu Európskej komisie a na druhej strane na významný potenciál, ktorý predstavuje.

1.6   Ak platí, ako zdôraznila Komisia (1), že prejavenie sa a pretrvávanie makroekonomickej nerovnováhy v členských štátoch treba pripísať na vrub faktorom v oblasti konkurencieschopnosti, a ak sa za konkurencieschopnosť pokladá v súlade s definíciou Komisie „schopnosť hospodárstva zabezpečiť svojmu obyvateľstvu vysokú a zvyšujúcu sa životnú úroveň a vysokú mieru zamestnanosti na trvalo udržateľnej báze“ (2), vyplýva z toho potreba, ktorú EHSV zdôrazňuje, zohľadniť kompletnejšiu paletu ekonomických, finančných a sociálnych príčin na posúdenie prípadov tejto nerovnováhy.

1.7   Z tohto dôvodu sa EHSV nazdáva, že hodnotiaca tabuľka na posúdenie nerovnováhy by mala pozostávať z ekonomických, finančných a sociálnych ukazovateľov. V tejto súvislosti EHSV upriamuje pozornosť na potrebu zohľadniť prípady nerovnováhy vyplývajúce z nadmerných a narastajúcich rozdielov v distribúcii v rámci členských štátov, ktoré boli jednou z príčin nedávnej finančnej a hospodárskej krízy (3).

1.8   Makroekonomické rozdiely nie sú len dôsledkom menovej únie, ale aj výsledkom otvorenia spoločného vnútorného trhu. Cezhraničné prerozdelenie práce je založené na odlišných konkurenčných výhodách a nevýhodách na príslušných trhoch. Plánované opatrenia by sa preto nemali zameriavať na odstránenie tých rozdielov, ktoré sú výsledkom dynamiky vnútorného trhu a nemajú škodlivý vplyv.

1.9   EHSV zdôrazňuje potrebu použiť pri hodnotení makroekonomickej nerovnováhy v záujme správneho a spravodlivého posúdenia jednak tie faktory v oblasti konkurencieschopnosti, ktoré súvisia s cenami, jednak necenové faktory v oblasti konkurencieschopnosti.

1.10   EHSV dúfa, diskusia o ukazovateľoch, ktoré sa majú zahrnúť do plánovanej hodnotiacej tabuľky Komisie, sa rozšírila tak, aby sa do nej na národnej i európskej úrovni zapojil rozsiahly počet inštitucionálnych aktérov a orgánov zastupujúcich organizovanú občiansku spoločnosť, vrátane EHSV a Výboru regiónov.

1.11   EHSV sa nazdáva, že hodnotiaca tabuľka, ktorú navrhla Komisia v rámci mechanizmu včasného varovania musí byť pre nevyhnutné technické problémy súvisiace so zvoleným prístupom (stanovenie prahových hodnôt varovania, určenie toho, akú „váhu“ prisúdiť jednotlivým zdrojom makroekonomickej nerovnováhy, aké časové obdobia zohľadniť) v zásade pokladaná za nástroj prvého hodnotenia. Preto naň musí v každom prípade nadväzovať rozsiahlejšie a podrobnejšie hodnotenie nerovnováhy daného členského štátu z ekonomického hľadiska.

1.12   EHSV upozorňuje na riziko, že vzťah medzi odhalením nerovnováhy, opatreniami na nápravu a vyrovnaním tejto nerovnováhy v dostatočne prijateľnej lehote nebude pokladaný sa samozrejmý. V tejto súvislosti do hry vstupujú ďalšie faktory, ktoré prehlbujú časovú priepasť: a) zložité vzájomné vzťahy medzi makroekonomickými cieľmi a nástrojmi; b) nepriama kontrola nástrojov zo strany rozhodujúcich politických činiteľov; c) možná neefektívnosť navrhnutého systému sankcií pre krajiny HMÚ.

1.13   EHSV zdôrazňuje, že hrozí, že prípadné reštriktívne opatrenia na opätovné nastolenie rovnováhy povedú k tomu, že sa podporia procyklické politiky, čo by viedlo k ďalšiemu rozšíreniu a predĺženiu súčasnej fázy hospodárskeho poklesu. Je dokonca možné, že mix hospodárskych politík, ktoré boli prikázané jednotlivým členským štátom, keďže boli potrebné na riešenie vnútornej nerovnováhy, sa ukáže byť v skutočnosti nevhodným pre EÚ ako celok.

1.14   EHSV sa nazdáva, že v rámci opatrení na prevenciu makroekonomickej nerovnováhy – v zásade súvisiacej s nadmernou debetnou expozíciou súkromného sektora – sa podcenila potenciálna schopnosť Európskej centrálnej banky (ECB), systému centrálnych bánk jednotlivých štátov, Európskeho výboru pre systémové riziká a Európskeho orgánu dohľadu nad bankovníctvom vykonávať dohľad a kontrolu. Z tohto dôvodu EHSV požaduje, aby sa v rámci koordinácie medzi uvedenými orgánmi zaviedli podmienky na zaručenie účinného priameho alebo nepriameho dohľadu nad bankovým systémom spolu s opatreniami na reguláciu v oblasti úverov, ktorej kritériá budú musieť byť vhodne stanovené.

1.15   EHSV zdôrazňuje, že v balíku legislatívnych návrhov na prevenciu a nápravu makroekonomickej nerovnováhy chýba náležité zohľadnenie rozpočtu EÚ. Vznik asymetrických otrasov v členských štátoch eurozóny si vyžaduje použitie nástrojov na znovu nastolenie rovnováhy makroekonomického systému. V tejto situácii EHSV upriamuje pozornosť na potrebu zvážiť potenciál, ktorý by mal flexibilnejší rozpočtový systém EÚ s väčšími zdrojmi než v súčasnosti. To by umožnilo vykonávať presuny z oblastí profitujúcich z otrasov do oblastí nimi poškodených, a to jednak prostredníctvom automatických stabilizátorov, jednak prostredníctvom financovania celoeurópskych investičných projektov (napr. vydaním európskych dlhopisov) (4).

1.16   EHSV zdôrazňuje, že účinná koordinácia európskych hospodárskych politík, ktorá dokáže získať výrazné demokratické odobrenie európskych občanov, sa dá dosiahnuť len tak, že Európsky parlament (EP), EHSV a Výbor regiónov, t. j. inštitúcie zastupujúce občanov, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť, budú zohrávať významnejšiu úlohu (5).

1.17   EHSV sa nazdáva, že EP môže byť rozhodujúcim pri vytváraní konsenzu o referenčnom makroekonomickom rámci, prioritách problémov, ktoré treba riešiť, určovaní hospodárskych politík, ktoré treba zaviesť. V tejto súvislosti prislúcha EP ústredná úloha ako miestu, kde sa spoločne s ďalšími európskymi inštitúciami dohodne spoločná stratégia, ktorá sa neobmedzí na stanovovanie pravidiel a formálnych postupov, ale dôkladne prenikne do konkrétnych politík s cieľom posilniť dôveru a očakávania európskych občanov.

1.18   EHSV víta závery Európskej rady z 24. – 25. marca 2011, podľa ktorých by EHSV mal byť „v záujme zabezpečenia širokej zaangažovanosti“ zapojený do úzkej spolupráce pri vykonávaní opatrení v rámci európskeho semestra. EHSV preto vyjadruje svoju pripravenosť v plnej miere spolupracovať a praje si, aby s ním Rada čo najskôr začala viesť príslušné rozhovory.

1.19   EHSV práve preto, že je fórom občianskeho dialógu, by mohol zaviesť každoročné špecifické zasadnutie (na jeseň), na ktorom by sa prediskutovali odporúčania členským štátom. To by podnietilo rokovania medzi príslušnými národnými hospodárskymi a sociálnymi radami, národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, čo by umožnilo posúdiť prijaté stratégie, ako aj ich šírenie a akceptáciu na úrovni členských štátov.

1.20   EHSV by uvítal presadenie intenzívnejšieho využívania makroekonomického dialógu (MED), aby sa prevencia a náprava makroekonomickej nerovnováhy neponechala len na Európsku komisiu a vlády členských štátov. MED by sa stal nástrojom konsenzuálneho postoja vlád a sociálnych partnerov k hodnoteniu hospodárskej situácie na úrovni EÚ a posúdeniu krokov, ktoré sa majú prijať, v úzkom prepojení s procesmi sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na národnej úrovni, s cieľom zosúladiť dynamiku vývoja v celej EÚ s vývojovými tendenciami členských štátov.

2.   Opatrenia na nápravu vnútornej makroekonomickej nerovnováhy navrhnuté v oznámeniach Európskej komisie KOM(2010) 525 v konečnom znení a KOM(2010) 527 v konečnom znení

2.1   Európska komisia 30. júna 2010 predložila oznámenie pod názvom „Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“ (6). V tomto oznámení Komisia formulovala svoj zámer ďalej rozvíjať problematiku, ktorou sa zaoberala už v oznámení pod názvom „Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky“ (7).

2.2   Komisia a pracovná skupina, ktorej predsedá pán Van Rompuy, vzhľadom na medzinárodnú finančnú krízu uznávajú, že dodržiavanie kritérií, ktoré stanovuje Pakt o stabilite a raste a ktoré boli neskôr ďalej posilnené v rámci reformy riadenia, nepostačuje, aby sa zaručila stabilita HMÚ. Aj výskyt makroekonomickej nerovnováhy v rámci členských štátov hrozí poškodením európskeho hospodárskeho systému ako celku, čím môže prispieť jednak k zhoršeniu stavu verejných financií, jednak k napätej situácii na finančných trhoch.

2.3   

Na tomto základe Komisia predložila 29. septembra 2010 legislatívny balík pozostávajúci zo šiestich návrhov (8), ktorých cieľom je vytvoriť legislatívny rámec na prevenciu a nápravu fiškálnej (vo vzťahu k paktu o stabilite a raste) (9) i makroekonomickej nerovnováhy medzi členskými štátmi. Predmetom tohto stanoviska je návrh Komisie pre dohľad nad makroekonomickou nerovnováhou, ktorý vychádza z dokumentov KOM(2010) 525 v konečnom znení a KOM(2010) 527 v konečnom znení, ktoré sa týkajú jednak postupu v prípade nadmernej nerovnováhy v členských štátoch, keď sú sankcie obmedzené výlučne na krajiny HMÚ, jednak mechanizmu varovania, ktorý platí pre všetky členské štáty.

2.3.1   Mechanizmus varovania pre všetky členské štáty pozostáva z týchto prvkov:

—

pravidelné posudzovanie rizík vyplývajúcich z makroekonomickej nerovnováhy v každom členskom štáte, vychádzajúce z referenčného rámca, ktorý pozostáva z hospodárskych ukazovateľov a príslušných orientačných hraničných hodnôt, ktoré budú slúžiť ako varovné úrovne – prahových hodnôt varovania (hodnotiaca tabuľka),

—	určenie členských štátov (zo strany Komisie) na základe ekonomického, a nie mechanického výkladu hodnotiacej tabuľky, v ktorých sa predpokladá existencia rizika nerovnováhy, s cieľom posúdiť skutočnú vážnosť situácie,

—	hĺbková analýza celkovej hospodárskej situácie členských štátov s obzvlášť negatívnymi výsledkami podľa hodnotiacej tabuľky,

—	ak riziko skutočne existuje, prípadné odporúčanie Komisie príslušnému členskému štátu, aby napravil túto nerovnováhu v rámci ďalších odporúčaní politík plánovaných počas „európskeho semestra“ (článok 121 ods. 2 ZFEÚ),

—	ak existuje riziko závažnej nerovnováhy alebo – v eurozóne – nerovnováhy, ktorá by sa mohla preniesť do iných členských štátov a ohroziť riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, prípadné začatie postupu pri nadmernej nerovnováhe (článok 121 ods. 2 ZFEÚ).

2.3.2   V rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe musia členské štáty predložiť Rade EÚ plán nápravných opatrení. Ak sú nápravné opatrenia považované za primerané, postup sa dočasne pozastaví, kým sa dohodnutý plán nápravy realizuje, ale členský štát musí pravidelne predkladať správy Rade Ecofin o dosiahnutom pokroku. Postup sa uzavrie len vtedy, keď Rada na základe odporúčania Komisie dospeje k záveru, že v danom členskom štáte bola nerovnováha dostatočne znížená, takže už ju nemožno považovať za nadmernú.

2.3.3   Jedine pre členské štáty HMÚ platí, že v prípade chýbajúcej reakcie pri nadmernej nerovnováhe sa pristúpi k sankciám (v maximálnej výške 0,1 % HDP), ak členský štát po uplynutí dvoch za sebou nasledujúcich lehôt nepredloží uspokojivý plán nápravných opatrení alebo nezavedie plánované opatrenia.

2.4   Základným nástrojom na spustenie mechanizmu varovania pred makroekonomickou nerovnováhou je hodnotiaca tabuľka, ktorú navrhla Komisia, so sprievodnou špecifickou analýzou hospodárskej situácie členských štátov. Sú pre ňu charakteristické tieto znaky:

i)	obmedzený počet ukazovateľov, ktoré majú poukázať na výskyt nerovnováhy a problémy z hľadiska konkurencieschopnosti;

ii)	prahové hodnoty varovania, pri prekročení ktorých začne monitorovanie stavu;

iii)	prípadné prahové hodnoty diferencované v závislosti od toho, či členský štát patrí alebo nie do eurozóny;

iv)	„vývojový“ charakter, keďže zloženie ukazovateľov sa časom prispôsobí vývojovým zmenám rôznych zdrojov nerovnováhy.

2.4.1   Na základe prvých koncepcií Komisie týkajúcich sa výberu ukazovateľov sa zdá, že hodnotiaca tabuľka (10) by mala zahŕňať nasledujúce ukazovatele, z ktorých prvé tri sa vzťahujú na pozíciu voči zahraničiu a ďalšie štyri na vnútornú situáciu:

—	saldo bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP, ktoré odráža čistú kreditnú alebo debetnú pozíciu voči zvyšku sveta,

—	čistá finančná pozícia voči zahraničiu v pomere k HDP, ktorá predstavuje kapitálový náprotivok salda bežného účtu,

—	výkyvy reálneho efektívneho výmenného kurzu vychádzajúc z jednotkových nákladov práce, ktoré v sebe zhŕňajú konkurencieschopnosť krajiny (s rôznymi prahovými úrovňami pre eurozónu a ostatné členské štáty),

—	výkyvy skutočných cien nehnuteľností na kontrolu vzniku bublín v dôsledku finančných špekulácií alebo ako alternatíva výkyvy podielu pridanej hodnoty v sektore nehnuteľností na celku,

—	zadlženie súkromného sektora v pomere k HDP na odhadnutie zraniteľnosti súkromného sektora v prípade zmien v rámci hospodárskeho cyklu, inflácie a úrokovej sadzby,

—	výkyvy úveru udeľovaného súkromnému sektoru, ktoré predstavujú náprotivok vo forme kapitálových tokov súkromného zadlženia,

—	verejný dlh v pomere k HDP ako tradičný ukazovateľ stavu financií členských štátov.

3.   Pretrvávanie konkurenčných rozdielov v eurozóne

3.1   Výskyt vnútornej makroekonomickej nerovnováhy v členských štátoch súvisí s pretrvávajúcimi rozdielmi medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou v členských štátoch, ktoré vedú k systematickému nadbytku alebo deficitu v celkových úsporách daného hospodárstva. To je spôsobené mnohorakými faktormi, ktoré ovplyvňujú agregátny dopyt a agregátnu ponuku, majú tendenciu negatívne ovplyvňovať fungovanie hospodárstva členských štátov HMÚ a EÚ ako celku.

3.2   Treba preto pozitívne privítať novú pozornosť, ktorú sa Komisia rozhodla venovať výskytom nerovnováhy makroekonomickej povahy v členských štátoch – na úrovni deficitu verejného rozpočtu – ako faktorom hospodárskej a finančnej nestability pre EÚ ako celok.

3.3   Viac než desať rokov považovala Komisia vyrovnanosť verejných rozpočtov v rámci HMÚ za jedinú oblasť dohľadu. Teraz zavádza prístup, ktorý nepochybne umožní kompletnejšie hodnotenie vnútroštátneho výkonu rozšírené na všetky členské štáty. Zdá sa byť čoraz zrejmejšie, že nestačí zohľadňovať len kvantitatívne aspekty hospodárskeho rastu krajiny, ale že je potrebné posúdiť kvalitu samotného rastu, t. j. určiť, ktoré makroekonomické faktory sú základom udržateľnosti alebo neudržateľnosti týchto vývojových tendencií.

3.4   Vytvorenie HMÚ viedlo k mylnému názoru, že konkurenčné rozdiely v členských štátoch budú mať len prechodný charakter. Skúsenosti s eurom okrem toho, že odhalili trvalý charakter tejto nerovnováhy, poukázali na to, že tieto rozdiely podkopávajú základy samotnej HMÚ, pričom vytvárajú ťažko udržateľné stavy, ako sa to prejavilo počas finančných kríz v uplynulých mesiacoch.

3.4.1   Predovšetkým v priebehu desaťročia, ktoré predchádzalo hospodárskej kríze, sa ukázali pretrvávajúce rozdiely medzi krajinami patriacimi do eurozóny v úrovni produktivity vyjadrenej v podobe reálneho efektívneho výmenného kurzu a v konkurencieschopnosti (vývoj situácie vo vývoze) (diagram 1 a 2 v prílohe) (11). Výnimočnosť tohto stavu nespočíva v jeho prejave, ale skôr v jeho pretrvávaní v čase, pretože v predchádzajúcich prípadoch (70. a 80. roky) sa rozdiely takmer okamžite zahladili úpravou nominálnych výmenných kurzov v príslušných krajinách.

3.4.2   Tieto rozdiely mali vplyv na obchodné bilancie členských štátov. Obchodná bilancia Nemecka a skupiny „periférnych“ krajín zloženej z Portugalska, Írska, Talianska, Grécka a Španielska vykazujú protichodný vývoj a zdá sa, že deficity zodpovedajú prebytkom (12) (diagram 3 a 4 v prílohe). Tento vývoj neprejavuje dočasný charakter, práve naopak: rozdiely majú narastajúcu tendenciu už od vytvorenia HMÚ, hoci sa zdá, že ich kríza v roku 2008 zmenšila.

3.4.3   Pretrvávajúce rozdiely v úrovni konkurencieschopnosti a exportu majú tendenciu odraziť sa na bežnom účte platobnej bilancie a čistých pozíciách zahraničných aktív (net foreign asset position) (diagram 5 a 6 v prílohe), čím vyvolávajú situácie, ktoré sú pre niektoré štáty eurozóny v strednodobom horizonte len ťažko udržateľné.

4.   Problematické aspekty navrhnutého opatrenia

4.1   Vzhľadom na túto výrazne problematickú situáciu, ktorá si vyžaduje rovnako rozhodné riešenia, však pretrvávajú pochybnosti o prístupe, ktorý zaujala Komisia, a tým i rizikách, ktoré by z neho mohli vyplynúť.

4.2   Ak platí, ako zdôraznila Komisia (13), že prejavenie sa a pretrvávanie vnútornej makroekonomickej nerovnováhy treba pripísať na vrub faktorom v oblasti konkurencieschopnosti, a ak sa za konkurencieschopnosť pokladá v súlade s definíciou EK „schopnosť hospodárstva zabezpečiť svojmu obyvateľstvu vysokú a zvyšujúcu sa životnú úroveň a vysokú mieru zamestnanosti na trvalo udržateľnej báze“ (14), EHSV sa domnieva, že by sa mala brať do úvahy široká paleta ekonomických, finančných a sociálnych príčin spôsobujúcich takúto makroekonomickú nerovnováhu, a tým i ukazovateľov, ktoré by mali byť zahrnuté do hodnotiacej tabuľky a mali byť schopné poukázať na potenciálnu makroekonomickú nerovnováhu.

4.2.1   Medzi faktory v oblasti konkurencieschopnosti treba zarátať jednak tie, ktoré súvisia s cenami (zhrnuté v reálnom efektívnom výmennom kurze), jednak rovnako významné necenové faktory. V tejto oblasti sú zahrnuté diferencovanie produktu, obsah technologického know-how vo vyrobenom tovare, kvalita ponúkaných produktov, kvalita služieb súvisiacich s výrobkom (zákaznícke služby) atď. Predstavujú celý rad rozhodujúcich prvkov pri určovaní konkurencieschopnosti výrobného systému, ktoré by si však napriek tomu, že sa dajú len ťažko vyčísliť v jedinom ukazovateli, vyžadovali primerané úsilie na stanovenie premenných, ktoré by dokázali poukázať na jej úroveň a dynamiku v rámci členských štátov HMÚ.

4.2.2   Z prvých koncepcií Komisie týkajúcich sa výberu ukazovateľov sa dá vypozorovať podcenenie vplyvu výrazných a stále narastajúcich nerovností v členských štátoch na vytváranie nerovnováhy v dlhodobom horizonte (najmenej uplynulých dvadsať rokov), pre ktorý sú charakteristické výrazné rozdiely v príjmoch a distribúcii. Odkazuje sa najmä na ich úlohu pri vyvolaní hospodárskej a finančnej krízy, v dôsledku nerovnováhy medzi celkovým rozšírením ponuky tovaru a služieb a znížením úrovne kúpnej sily spotrebiteľov (15).

4.2.3   Pomocou súboru ukazovateľov, ktoré sa majú zahrnúť do tabuľky, by sa mali dať určiť faktory, ktoré by mohli spôsobiť nerovnováhu v agregátnom dopyte a agregátnej ponuke, vyplývajúce z javov makroekonomickej, finančnej a sociálnej povahy. Napríklad by mohlo byť prínosné začleniť do hodnotiacej tabuľky Giniho index koncentrovanosti, ktorý vykazuje pre krajiny Stredozemia a anglosaské krajiny obzvlášť vysoké hodnoty (16), ako aj rozdiel medzi aktuálnym a potenciálnym produktom krajiny (output gap). Umožnilo by to zohľadniť konjunktúrny cyklus krajiny.

4.2.4   Preto by bolo žiaduce, aby sa diskusia o ukazovateľoch, ktoré sa majú zahrnúť do tabuľky, rozšírila tak, aby sa do nej na národnej i európskej úrovni zapojil čo najväčší počet inštitucionálnych aktérov a orgánov zastupujúcich organizovanú občiansku spoločnosť, vrátane EHSV a Výboru regiónov.

4.3   Navyše sa v prístupe Komisie zdajú paralely medzi riadením v daňovej oblasti a makroekonomickým riadením nevýrazné a slabo vedecky podložené. Zatiaľ čo existujú pádne dôvody na udržiavanie fiškálnej politiky členských štátov HMÚ pod kontrolou (17), pokiaľ ide o vnútornú makroekonomickú nerovnováhu, dôvody a spôsob koordinácie sa zdajú byť oveľa kontroverznejšie, i keď postup dohľadu vyplýva z konkrétnych požiadaviek (18).

4.3.1   Vzhľadom na mnohoraké príčiny nerovnováhy sú faktory, ktoré treba spoločne monitorovať, početné (zahraničný obchod, výrobné náklady, rozdiely v distribúcii, cenové a necenové faktory produktivity, finančné špekulácie a bubliny na trhu s nehnuteľnosťami atď.) a vzájomne sa ovplyvňujú aj s kultúrnymi a sociálnymi aspektmi, ktoré nie sú súčasťou výrobného systému (napr. preferencie a správanie spotrebiteľov a sporiteľov). Okrem problémov s určovaním a výberom týchto faktorov je ďalším problémom jednak stanovenie prahových hodnôt varovania, jednak to, akú „váhu“ prisúdiť jednotlivým zdrojom nerovnováhy (19).

4.3.2   K tomu treba dodať, že vzťah medzi zistením nerovnováhy (pomocou prahových hodnôt varovania), opatreniami na nápravu a následným vyrovnaním tejto nerovnováhy v prijateľnej lehote vôbec nie je samozrejmý. Nie je isté, že zákrok, ktorý by mal zaručiť opätovné nastolenie makroekonomickej rovnováhy, umožní nájsť tie najvhodnejšie odpovede hospodárskej politiky. Chybné rozhodnutia by práve naopak mohli podporiť procyklické politiky, pričom by sa ešte rozšírila a predĺžila súčasná fáza hospodárskeho poklesu prostredníctvom reštriktívnych opatrení, zatiaľ čo by naopak boli potrebné expanzívne opatrenia na podporu dopytu. Je dokonca možné, že mix hospodárskych politík, ktoré boli prikázané jednotlivým členským štátom, keďže boli potrebné na riešenie vnútornej nerovnováhy, sa ukáže byť v skutočnosti nevhodným pre EÚ ako celok.

4.3.3   Ukazovatele, ktoré sa zdajú byť uprednostňované Komisiou na účely dohľadu – najmä ceny a mzdy, a teda konkurencieschopnosť – závisia v prvom rade od aktérov nachádzajúcich sa mimo verejnej sféry (podniky a odbory), a preto ich hospodárska politika kontroluje iba nepriamo a oneskorene prostredníctvom stimulov, regulácie konkurencieschopnosti a sociálneho dialógu. To spôsobuje, že tieto premenné sa veľmi nehodia na automatické a urýchlené zasahovanie, a nie náhodou Komisia vo svojom návrhu upozorňuje na potrebu flexibility pri uplatňovaní nových pravidiel a ich nepretržitého vývoja.

4.4   V balíku legislatívnych návrhov navyše chýba náležitá úvaha o menovej a úverovej politike. Ide pritom o najprínosnejší priestor na presadenie väčšej koordinácie, v rámci finančného dohľadu a kontroly nadmernej akumulácie dlhov (a paralelne úverov) v súkromnom sektore (20), ku ktorému už EHSV predložil niekoľko návrhov (21). Vôbec sa nespomína úloha v súvislosti s hospodárskou stabilitou, ktorú by mohla zohrávať Európska centrálna banka – pri zohľadnení jej právoplatnej štatutárnej autonómie – spolu so systémom centrálnych bánk jednotlivých štátov a novo vytvorenými orgánmi: Európskym výborom pre systémové riziká a Európskym orgánom dohľadu nad bankovníctvom.

4.4.1   Tieto orgány sa aspoň potenciálne zdajú byť schopné zaviesť európsku politiku dohľadu nad úverom, ktorá by bola opatrnejšou a bdelejšou v porovnaní s minulosťou, keď nevhodné pravidlá a praktiky umožnili presahovanie miery, a tým uviedli niektoré členské štáty do krízy a ohrozili stabilitu celej HMÚ. Treba pripomenúť, že krajiny ako Írsko a Španielsko, ktoré majú v súčasnosti problémy, do roku 2007 dodržiavali záväzky vyplývajúce z Paktu o stabilite a raste a mali vyrovnaný rozpočet a nízku úroveň verejného dlhu, zatiaľ čo na strane úveru rozširovali ponuku, ktorá bola zdrojom prudkého rozmachu v stavebníctve bez toho, aby sa o toto nadmerné rozšírenie úverov zaujímali menové orgány EÚ. Tieto problémy súvisia aj s úlohou ratingových agentúr a najmä s vplyvom ich rozhodnutí na verejné financie členských štátov, nad čím už EHSV vyjadril svoje znepokojenie (22).

4.4.2   Z tohto dôvodu sa nazdávame, že by bolo na úrovni EÚ vhodné prideliť špecifické právomoci v oblasti dohľadu a regulácie, ktoré by zabránili nadmernému rozmachu úverov v členských štátoch, najmä pri udeľovaní hypotekárnych úverov (23). V integrovanom finančnom priestore – ako v prípade HMÚ – by bolo žiaduce, aby právomoci v oblasti dohľadu a regulácie boli udelené nie orgánom jednotlivých štátov, ale nezávislému orgánu. Práve nové európske finančné orgány by mali získať funkcie a právomoci, aby mohli účinne vykonávať priamy alebo nepriamy dohľad nad bankovým systémom spolu s opatreniami na reguláciu v oblasti úverov, ktorej kritériá budú musieť byť vhodne stanovené.

4.5   Napokon v balíku legislatívnych návrhov chýba aj úvaha o rozpočte EÚ. Možný vznik asymetrických otrasov v členských štátoch eurozóny, t. j. výkyvov v dopyte alebo ponuke, pozitívnych v niektorých krajinách a negatívnych v iných, si vyžaduje použitie iných nástrojov na prispôsobenie hospodárskeho systému, keďže neexistuje manévrovací priestor na úpravu výmenného kurzu ani úrokovej sadzby (24). Okrem cien a miezd, ktoré sú zvyčajne málo pružné, sa ekonomická teória domnieva, že jediným účinným nástrojom v tejto situácii je existencia pružnejšieho rozpočtového systému s väčšími zdrojmi než v súčasnosti. To by umožnilo vykonávať presuny z oblastí profitujúcich z otrasov do oblastí nimi poškodených, a to prostredníctvom jednak automatických stabilizátorov, jednak financovania celoeurópskych investičných projektov (napr. vydaním európskych dlhopisov) (25).

4.6   S cieľom podporiť rovnováhu medzi stimulmi a represívnymi prístupmi v náprave nadmernej makroekonomickej nerovnováhy eurozóny, EHSV navrhuje, aby pokuty vybraté v eurozóne neboli rozdelené podľa návrhu Komisie medzi členské štáty podľa veľkosti ich hrubého národného dôchodku, ale smerovali do Európskeho mechanizmu stability.

4.7   Aj v tomto stanovisku EHSV opakovane pripomína (26), že hrozí, že pravidlá a automatické postupy nielenže budú málo účinné na predchádzanie vážnym krízam, keďže takmer vždy vyplývajú z mimoriadnych a nepredvídateľných udalostí, ale že ešte zhoršia situáciu. Na jednej strane môžu oslabiť dôveru v inštitúcie EÚ, ktoré sa v očiach európskych občanov odťahujú od politických rozhodnutí a prenechávajú ich „bruselským technokratom“, ako to vyplýva z prieskumov Eurobarometra (27). Na druhej strane sa vďaka nim kryštalizuje tradičný prístup k riešeniu problémov, ktorý odsúva do úzadia problematiku rastu, sociálnej rovnosti a úpadku životného prostredia, avšak hrozí, že už v zárodku potlačia ambície stratégie Európa 2020.

4.8   Zdá sa, že práve filozofia krátkodobého prístupu, ktorá podmieňuje finančné aktivity a o ktorej sa predpokladalo, že je latentným faktorom krízy, sa teraz ukazuje ako hlavné usmernenie európskej politiky (28). Prevažujú opatrenia typu „spot“ – tak v inštitúciách EÚ ako i na medzivládnej úrovni (29) – ako reakcia na zložité situácie, od ktorých sa vyžaduje, aby sa prejavili v urýchlenom rozhodovaní, alebo paralelne ako reakcia na vývoj verejnej mienky v rozhodujúcich členských štátoch, úzkostlivo sledovaný politikmi najmä vždy v predvolebnom období.

5.   Potenciál opatrení na nápravu makroekonomickej nerovnováhy

5.1   Účinná koordinácia európskych hospodárskych politík, ktorá nepodlieha vplyvom predvolebných dynamík a prudkých zmien verejnej mienky, sa dá dosiahnuť tak, že Európsky parlament (EP), Výbor regiónov a EHSV, t. j. inštitúcie zastupujúce občanov a občiansku spoločnosť, budú zohrávať rozhodnejšiu úlohu. Práve v nich môže koordinačný postup plánovaný Komisiou získať výrazné demokratické odobrenie preventívnych a nápravných opatrení, a teda dosiahnuť široký konsenzus, ktorý je nevyhnutný pre jeho účinné uplatňovanie.

5.2   Konkrétne počas „európskeho semestra“ v podobe, v akej je koncipovaný v súčasnosti, prislúcha EP druhoradá úloha, ktorá sa obmedzuje na počiatočnú fázu diskusie a prvé usmernenie koordinačného postupu. Mohol by však naopak zohrávať prínosnejšiu a efektívnejšiu úlohu, ak by sa skoordinoval s činnosťou národných parlamentov vo fáze prerokúvania a schvaľovania rozpočtov jednotlivých členských štátov. EP môže byť dokonca rozhodujúcim pri vytváraní konsenzu o referenčnom makroekonomickom rámci, prioritách problémov, ktoré treba riešiť, určovaní hospodárskych politík, ktoré treba zaviesť. Môže byť miestom dohodnutia spoločnej stratégie, ktorá by sa neobmedzovala na stanovovanie pravidiel a formálnych postupov, ale vošla by do detailov konkrétnych politík s cieľom posilniť dôveru a očakávania európskych občanov.

5.3   Sústredenie na nerovnováhu v oblasti konkurencieschopnosti vedie k tomu, že sa čoraz väčšia pozornosť venuje kolektívnemu vyjednávaniu medzi vládami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, najmä v eurozóne, kde členské štáty nemajú k dispozícii možnosť hýbať výmenným kurzom. Vzťahy medzi vládami, partnermi sociálneho dialógu (odbormi a združeniami podnikateľov) a občianskou spoločnosťou by preto mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť stratégie, ktorú skoncipovala Komisia.

5.4   Práve v tomto rámci môže EHSV v súlade so svojou funkciou poradného orgánu európskych inštitúcií prispieť k posilneniu hospodárskeho riadenia EÚ, ako fórum schopné podnietiť výmenu názorov medzi zastupiteľskými organizáciami občianskej spoločnosti. Prínos EHSV spočíva práve v tom, že sú v ňom zastúpené organizácie, ktoré po pozornom preskúmaní môžu podporiť konsenzus vo veci hospodárskych politík v členských štátoch. To EHSV umožní výrazne prispieť k úsiliu, ktoré vynakladajú, a zodpovednosti, ktorú vo väčšej miere na seba preberajú, nielen politickí vedúci činitelia, ale – a predovšetkým – občania členských štátov a výrobná, sociálna a občianska štruktúra EÚ.

5.4.1   EHSV by mohol zaviesť každoročné špecifické zasadnutie, na ktorom sa prediskutujú odporúčania a spôsob dosiahnutia konsenzu o reformách na národnej úrovni, pričom sa zohľadní sociálny dosah prijatých opatrení (30). Takáto diskusia by sa teoreticky mohla uskutočniť na jeseň po oficiálnom prijatí odporúčaní pre členské štáty. Jej závery by boli východiskom pre rokovania medzi príslušnými národnými hospodárskymi a sociálnymi radami, národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, čo by umožnilo posúdiť prijaté stratégie, ako aj ich šírenie a akceptáciu na úrovni členských štátov.

5.5   Ďalej by bolo potrebné podnietiť intenzívnejšie a funkčnejšie využívanie makroekonomického dialógu (MED). Zvýšením jeho kvality by sa stal nástrojom konsenzuálneho postoja vlád a sociálnych partnerov k hodnoteniu hospodárskej situácie na úrovni EÚ a posúdeniu krokov, ktoré sa majú prijať, v úzkom prepojení s procesmi sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na národnej úrovni, s cieľom zosúladiť dynamiku vývoja na úrovni EÚ s vývojovými tendenciami jednotlivých štátov, v súlade s ich sociálnou kompatibilitou.

5.5.1   Prevenciu a nápravu makroekonomickej nerovnováhy nemožno ponechať len na Európsku komisiu a vlády členských štátov (31). Proces tvorby miezd a cien je kľúčovým aspektom celého mechanizmu monitorovania výskytu makroekonomickej nerovnováhy. Každý politický krok v tejto súvislosti preto musí byť v súlade s článkom 153 ods. 5 zmluvy a zapojiť sociálnych partnerov na vnútroštátnej i európskej úrovni. V tejto súvislosti sa MED na európskej úrovni môže posilniť prostredníctvom stabilnej štruktúry a organizácie, a na vnútroštátnej úrovni sa môže lepšie štruktúrovať pomocou sociálneho dialógu a príslušných inštitúcií. Národné vlády by mali podporiť a povzbudiť účasť podnikov a odborov v týchto orgánoch a formách kolektívneho vyjednávania, ktoré v nich prebiehajú. Vzhľadom na komplexnosť a oneskorenia pri náprave nerovnováhy pomocou vnútroštátnych reforiem by posilnený MED mohol predstavovať účinnejší, včasný a koordinovaný nástroj na zachovanie vzájomného súladu medzi makroekonomickými problematikami a dynamikou trhu práce.

---

(1)  Európska komisia – GR EcoFin, The impact of the global crisis on competitiveness and current account divergences in the euro area, Quarterly Report on the Euro Area, n. 1/2010.

(2)  KOM(2002) 714 v konečnom znení [neexistuje v slovenskom znení].

(3)  ILO-FMI, The Challenges of Growth, Employment and Social Cohesion (Výzvy rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti), diskusný dokument na spoločnú konferenciu MOP-MMF, Oslo, 13. septembra 2010 (s. 67 – 73).

(4)  Monti M., A New Strtategy for the Single Market. At the Service of Europe’s Economy and Society, Report to the President of the European Commission, máj 2010. Delors J., Fernandes S., Mermet E., Le semester européen: un essai à transformer. Notre Europe, Les Brefs, n. 22, február 2011. Amato A., Baldwin R., Gros D., Micossi S., Padoan P., A new political deal for Eurozone sustainable growth: An open letter to the President of the European Council, VoxEU.org, december 2010, dostupné on-line www.voxeu.org/index.php?q=node/5893.

(5)  V bodoch 1.15 až 1.18 sú opakovane zdôraznené tie isté odporúčania, ktoré obsahuje stanovisko ECO/282 na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 7.

(6)  KOM(2010) 367 v konečnom znení, ktoré je predmetom stanoviska EHSV na tému „Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky“, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 7.

(7)  KOM(2010) 250 v konečnom znení.

(8)  Podrobnejšie informácie sú k dispozícii na tejto stránke:

http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/eu_economic_situation/2010-09-eu_economic_governance_proposals_en.htm.

(9)  Stanovisko EHSV na tému „Rozpočtový dohľad v eurozóne“ (Pozri stranu 46 tohto úradného vestníka).

(10)  Európska komisia - GR ECFIN, A structured framework to prevent and correct macroeconomic imbalances: operationalising the alert mechanism e A structured surveillance procedure to prevent and correct harmful macroeconomic imbalances: An explanation of the Commission's proposal of 29 September 2010, Note for the Economic Policy Committee and the Alternates of the Economic and Financial Committee, 11. novembra 2010 (pozri Centro Europa Ricerche - CER, 2011, Vincoli Esteri).

(11)  Európska komisia – GR EcoFin, Surveillance of Intra-Euro-Area Competitiveness and Imbalances, European Economy, n. 1/2010.

(12)  Altomonte C., Marzinotto B., Monitoring Macroeconomic Imbalances in Europe: Proposal for a Refined Analytical Framework, Note for the European Parliament's Committee on Economic and Monetary Affairs, september 2010.

(13)  Európska komisia – GR EcoFin, The impact of the global crisis on competitiveness and current account divergences in the euro area, Quarterly Report on the Euro Area, n. 1/2010.

(14)  KOM(2002) 714 v konečnom znení, oznámenie na tému priemyselnej politiky v rozšírenej Európe (s. 2) [neexistuje v slovenskej verzii].

(15)  ILO-FMI, The Challenges of Growth, Employment and Social Cohesion (Výzvy rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti), diskusný dokument na spoločnú konferenciu MOP-MMF, Oslo, 13. septembra 2010 (s. 67 – 73).

(16)  OECD, Growing Unequal? Income Distribution and Poverty in OECD Countries, október 2008.

(17)  Súvisiace s negatívnymi imitačnými vedľajšími účinkami (spillover), ktorými v rámci menovej únie pôsobia vysoko zadlžené krajiny na vzorné krajiny prostredníctvom spoločnej úrokovej miery. De Grauwe P., Economics of Monetary Union, Oxford University Press, 2009, kapitola 10 (Ekonomika menovej únie, Il Mulino, 2009).

(18)  Tabellini G., Reforming the Stability Pact: Focus on financial supervision , VoxEU.org, október 2010, dostupné on-line www.voxeu.org/index.php?q=node/5622.

(19)  Belke A., Reinforcing EU Governance in Times of Crisis: The Commission Proposal and beyond, Deutsches Institut fur Wirtschaftsforschung – DIW Discussion Papers, Berlín, november 2010.

(20)  De Grauwe P., Why a tougher Stability and Growth Pact is a bad idea, VoxEU.org, október 2010, dostupné on-line www.voxeu.com/index.php?q=node/5615. Giavazzi F., Spaventa L., The European Commission’s proposals: Empty and useless, VoxEU.org, október 2010, dostupné on-line www.voxeu.org/index.php?q=node/5680. Tabellini G., Reforming the Stability Pact: Focus on financial supervision , VoxEU.org, október 2010, dostupné on-line www.voxeu.org/index.php?q=node/5622.

(21)  Stanovisko EHSV na tému „Dôsledky krízy štátneho dlhu pre správu EÚ“, Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 15.

(22)  Stanoviská EHSV na tému „Ratingové agentúry“, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 117, a na tému „Ratingové agentúry“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 37.

(23)  Spaventa L., How to prevent excessive current account imbalances, EuroIntelligence, september 2010, dostupné on-line www.eurointelligence.com/index.php?id=581&tx_ttnews[tt_news]=2909&tx_ttnews[backPid]=901&cHash=b44c8f9ae0.

(24)  Ak sa pozitívne a negatívne výkyvy navzájom kompenzujú v rámci menovej únie, centrálna banka Únie nebude mať dôvod zasiahnuť do menovej politiky (pozri De Grauwe P., Economics of Monetary Union, špecif. vyššie, kap. 1).

(25)  Monti M., A New Strtategy for the Single Market. At the Service of Europe’s Economy and Society, Report to the President of the European Commission, máj 2010. Delors J., Fernandes S., Mermet E., Le semester européen: un essai à transformer. Notre Europe, Les Brefs, n. 22, február 2011. Amato A., Baldwin R., Gros D., Micossi S., Padoan P., A new political deal for Eurozone sustainable growth: An open letter to the President of the European Council, VoxEU.org, december 2010, dostupné on-line www.voxeu.org/index.php?q=node/5893.

(26)  Ako sa uvádza v stanovisku EHSV na tému „Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky“, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 7.

(27)  Nejde o pokles dôvery v inštitúcie EÚ ako také, ale skôr pokiaľ ide o užitočnosť členstva v EÚ. Údaje Eurobarometra 73 – prvé výsledky, otázky QA9a a QA10a.

(28)  Monti M., Europe must buck short-term tendencies , Financial Times, 13. decembra 2010.

(29)  Napríklad tzv. pakt konkurencieschopnosti predložený vládami Francúzska a Nemecka 4. februára 2011.

(30)  Ako sa uvádza v stanovisku EHSV na tému „Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky“Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 7.

(31)  Watt A., Economic Governance in Europe: A Change of Course only after Ramming the Ice, Social Europe Journal, 30. júla 2010, dostupné on-line www.social-europe.eu/2010/07/economic-governance-in-europe-a-change-of-course-only-after-ramming-the-ice. Watt A., European economic governance: what reforms are to be expected and what are needed? , paper for European Alternatives, 2010, dostupné on-line www.euroalter.com/wp-content/uploads/2010/11/Watt-ENG.pdf.

---