17.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/29

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Obnova metódy Spoločenstva (usmernenia)“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 51/05

Hlavný spravodajca: pán Henri MALOSSE

Pomocný spravodajca: pán Georgios DASSIS

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. decembra 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Obnova metódy Spoločenstva (usmernenia)“.

Podvýbor pre obnovu metódy Spoločenstva poverený vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijal svoje stanovisko 19. mája 2010. Spravodajcom bol pán Henri MALOSSE a pomocným spravodajcom pán Georgios DASSIS.

Vzhľadom na končiace funkčné obdobie výboru bol pán MALOSSE rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 466. plenárnom zasadnutí 19., 20. a 21. októbra 2010 (schôdza z 21. októbra 2010) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 187 hlasmi za, 5 hlasmi proti, pričom 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európska únia napriek výrazným úspechom a rastúcemu vplyvu neprestáva o sebe pochybovať a vyvolávať pochybnosti. Hoci sa hospodárska a menová únia honosí úspechom eura, v súčasnosti ňou prudko otriasa finančná kríza, a to viac než kdekoľvek inde vo svete. Lisabonská stratégia neumožnila Únii zaujať celosvetové vedúce postavenie v znalostnej ekonomike. Zoči-voči týmto ťažkostiam občania strácajú trpezlivosť a čoraz viac si ich kladie otázku, či bude EÚ schopná zvládnuť veľké výzvy našich čias: globalizáciu, klimatické zmeny, prekonanie hospodárskej a finančnej krízy.

1.2   V týchto chvíľach pochybností je vždy dobré vrátiť sa k „základom“ projektu spoločnej Európy. Metóda Spoločenstva, ktorej vďačíme za „zlaté časy“ Európskej únie, sa musí obnoviť.

1.3   EHSV odporúča uplatňovať metódu Spoločenstva na oblasti, ktoré v súčasnosti vyvolávajú očakávania občanov: oživenie európskeho hospodárstva, vnesenie nového impulzu do našich systémov vzdelávania, inovácie a výskumu, bezpečnosť dodávok energie, trvalo udržateľný rast a boj proti dôsledkom klimatických zmien, presadzovanie rovnosti príležitostí a podnikateľského ducha, voľný pohyb a mobilita osôb so zreteľom na dodržiavanie sociálnych práv, rozvoj služieb všeobecného záujmu na európskej úrovni, najmä v oblasti komunikácií, životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a civilnej ochrany.

1.4   Táto obnova metódy Spoločenstva bude účinná, len ak budú zároveň poskytnuté primerané nástroje, ako napríklad zvýšenie európskeho rozpočtu, rozvoj verejno-súkromných partnerstiev, lepšia vzájomná koordinácia rozpočtov jednotlivých štátov a EÚ, vytvorenie európskeho menového fondu.

1.5   EHSV sa nazdáva, že metóda Spoločenstva nemôže mať v najbližšom desaťročí po roku 2010 tú istú podobu ako v 60. či 80. rokoch. V súčasnosti treba zaangažovať a zapojiť občanov, a to najmä formou participatívnej demokracie a prostredníctvom aktérov občianskej spoločnosti. EHSV požaduje pre európsku občiansku spoločnosť stále dôležitejšiu úlohu pri iniciovaní európskych politických opatrení, ale aj na úrovni posudzovania ich vplyvu, s cieľom zaručiť ich efektívnu realizáciu alebo odstrániť ich negatívny dosah.

1.6   Ak sa metóda Spoločenstva primerane prispôsobí výzvam súčasnosti a očakávaniam občanov, ak bude mať k dispozícii účinné realizačné nástroje a obnoví sa vďaka lepšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti, môže a musí sa opätovne stať hnacou silou oživenia európskej integrácie.

2.   Dôvody obnovy metódy Spoločenstva

2.1   Od začiatkov spoločného európskeho dobrodružstva bola metóda Spoločenstva jedinečným prvkom a strojkyňou úspechu európskej integrácie, ktorú priviedla k Európskej únii v súčasnej podobe. Sú pre ňu charakteristické tieto prvky:

—	spoločné prostriedky poskytované na dosiahnutie spoločných cieľov,

—	projekty sledujúce všeobecný záujem,

—	otvorené a demokratické diskusie s účasťou občianskej spoločnosti,

—	rozhodnutia prijímané väčšinou so zreteľom na rešpektovanie práva,

—	účinná administratívna a súdna kontrola ich zavádzania do praxe,

—	priamy vplyv a priame napojenie na hospodárstvo a spoločnosť.

Najväčšie pokroky v Európe sa podarilo dosiahnuť práve vďaka tejto metóde Spoločenstva.

2.2   Členské štáty si zachovali rozsiahle dominantné, ba až výsostné právomoci v oblastiach, ktoré nespadajú priamo do pôsobnosti zmlúv, počínajúc tradičnými vnútroštátnymi otázkami ako obrana a polícia, až po ďalšie oblasti so špecifickými politickými, kultúrnymi a historickými rysmi ako dane či sociálne vzťahy. Medzivládna spolupráca v týchto oblastiach je dôležitou črtou budovania spoločnej Európy, ktorá by si tiež zasluhovala bližšiu analýzu, aby sa zistil jej skutočný dosah v praxi a aby sa posúdilo, do akej miery sa dokázala prispôsobiť realite a výzvam súčasnej Európskej únie.

2.3   Úspech prístupu Spoločenstva k hlavným spoločným cieľom je spätý s hospodárskym rozvojom a politickým prehĺbením procesu európskej integrácie. Vďaka dosiahnutým výsledkom sa Európska únia zároveň stala výrazne príťažlivým a na európskom kontinente bezkonkurenčným modelom, čo sa prejavilo pri nasledujúcich rozšíreniach, najprv smerom na západ, na sever i juh, a po páde železnej opony aj na východ.

2.4   Počas uplynulých rokov však metóda Spoločenstva prišla o svoju účinnosť a schopnosť pôsobiť stimulačne. Nezdalo sa, že by Európska komisia vždy mala prostriedky či ochotu vyvíjať iniciatívy, ktoré by boli primerané výzvam a očakávaniam. V súčasnosti však Európska únia čelí novým problémom v kontexte nepretržitej, čoraz neľútostnejšej globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy, ktorá spôsobuje ťažkosti mnohým podnikom, najmä MSP, a prehlbuje sociálne rozdiely na úkor rastúceho počtu osôb, ktoré sú vylúčené zo spoločnosti alebo sa prinajmenšom nachádzajú vo veľmi zložitej situácii. Európski občania sa stavajú čoraz skeptickejšie k spoločnej Európe, z ktorej majú dojem, že im spôsobuje viac problémov, než prináša riešení.

2.5   Tento pocit nespokojnosti sa ešte viac prehĺbil a preniesol aj do finančných kruhov, keď sa ukázalo, že EÚ nie je schopná ovplyvniť rokovania na svetovom samite o klimatických zmenách, ktorý sa konal v roku 2009 v Kodani, ani samostatne zareagovať na finančné ťažkosti jedného z členských štátov eurozóny.

2.6   Zoči-voči stále rýchlejšiemu procesu globalizácie sa Európska únia javí dosť nepružná a spútaná svojimi protikladmi, komplexnými vzťahmi a zdĺhavými postupmi. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy EHSV odporúča obnoviť metódu Spoločenstva v snahe dosiahnuť nevyhnutné oživenie, aby Európa na medzinárodnej hospodárskej a politickej scéne zaujala miesto, ktoré jej prislúcha. Vo svojich odporúčaniach sa EHSV zameriava najmä na tieto hlavné otázky:

—	posilnenie európskej identity a všeobecného európskeho záujmu,

—	prispôsobenie cieľov a prostriedkov,

—	zapojenie občianskej spoločnosti.

3.   Posilniť európsku identitu a všeobecný európsky záujem

3.1   Metódu Spoločenstva sa nepodarí oživiť, ak sa najprv neposilní myšlienka spoločnej európskej identity, ktorá by mala presahovať záujmy štátov a preklenúť všetky rozdiely. Vypracúvanie ďalších právnych požiadaviek na otvorenie trhu v oblasti verejného obstarávania nemá zmysel, ak neexistuje žiaden riadny stimul pre členské štáty a ich administratívne štruktúry, aby nakupovali na európskom trhu, keďže musia brať ohľad na „svojich“ daňovníkov a nátlak „svojich“ podnikov, pretože všetko „európske“ sa naďalej vníma ako „cudzie“. V kontexte globalizácie však iba Európa, ktorá sa pevne zomkne okolo spoločných základných cieľov, ich dokáže aj realizovať.

3.2   To si najmä vyžaduje, aby sa stanovil všeobecný záujem Spoločenstva. Komisia by mala vo väčšej miere podnecovať diskusiu o tejto otázke a nedržať sa v úzadí, ako nedávno pri reakcii na finančnú krízu a na ťažkosti jedného z členských štátov eurozóny. Zdá sa, že príliš často berie ohľad na okamžité námietky členských štátov a ich administratívnych štruktúr, pričom by si spoločný záujem, ktorý by všetci chápali správne, často vyžadoval riešenia apelujúce na solidaritu a koncepciu komunity záujmov.

3.3   Zdá sa, že vymedziť a zastupovať tento všeobecný európsky záujem sa pre Európsku komisiu stáva čoraz zložitejším. Pritom je to jej úlohou. Mala by v sebe prebudiť elán, ako v 60. a 80. rokoch. V súčasnosti už nie je na to sama a vytvorenie nového inštitucionálneho trojuholníka, ktorý okrem nej tvorí EP s posilnenými právomocami i vymenovaný predseda Európskej rady, by ju malo povzbudiť, aby sa naplno ujala svojej funkcie legislatívneho iniciátora a kontrolného orgánu.

3.4   Keďže Európsky parlament zastupuje občanov, musí odteraz zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vymedzovaní všeobecného európskeho záujmu. Po jeho boku by oba poradné výbory (EHSV a VR) mali mať možnosť naplno uplatňovať svoj vplyv s cieľom podnecovať a podporovať iniciatívy Európskej komisie, pričom sa nesmie prehliadať právo občanov na iniciatívu, ako aj všetky ostatné podnety občianskej spoločnosti.

3.5   Obnova metódy Spoločenstva nebude mať zmysel, ak ju nebude sprevádzať prehodnotenie koncepcie „subsidiarity“, ktorá bola doteraz chápaná jednosmerne, t. j. ako nástroj, ktorým sťažiť uplatňovanie metódy Spoločenstva a zavádzanie nových politických opatrení EÚ. Nový dynamickejší prístup k tejto otázke, ktorý by vychádzal zo zásady, že v záujme dosiahnutia vyššej účinnosti a úspor z rozsahu sa čoraz častejšie ukáže, že je výhodnejšie presunúť na európsku úroveň všetky otázky, ktoré si vyžadujú značné prostriedky, ako sú infraštruktúra, výskum a vývoj, priemyselná politika, obrana, zahraničná politika, bezpečnosť, boj proti vážnym ochoreniam atď. Európski občania to dokážu pochopiť, ak im ich domáci politickí lídri prestanú zatajovať pravdu.

3.6   Únia by vzhľadom na prehlbujúcu sa priepasť medzi občanmi a európskymi inštitúciami mala určiť nové oblasti uplatňovania metódy Spoločenstva v súlade s veľkými očakávaniami občanov.

3.6.1   Nastal čas rozvinúť európske služby všeobecného záujmu v oblastiach, v ktorých sú vzhľadom na vývoj situácie a nové výzvy nevyhnutné: civilná ochrana, medzinárodná núdzová pomoc, colné služby, doprava, výskumné strediská, vysokorýchlostné siete atď. Na týchto nových základoch by sa dali pomocou verejno-súkromných partnerstiev podporovať európske koncesie na služby všeobecného záujmu v snahe rozvinúť transeurópske siete (dopravné, energetické a telekomunikačné), čím by sa zvýšila súdržnosť a konkurencieschopnosť Európskej únie.

3.6.2   Malo by sa bezodkladne prijať niekoľko iniciatív, ktorých verejnoprospešný charakter bol uznaný už dávnejšie, s cieľom uľahčiť život občanov a fungovanie podnikov a ukázať im, ako vyzerá jednotný trh. Sú to napríklad tieto iniciatívy: zosúladená európska priemyselná politika na zvládnutie výziev globalizácie, európsky štatút pre MSP, nadácie a združenia, princíp jediného kontaktného daňového miesta pre cezhraničné aktivity MSP, patent Spoločenstva. Rovnako bude treba vypracovať súbor legislatívnych nástrojov, aby sa zaručil voľný pohyb osôb a zároveň dodržiavali sociálne práva a kolektívne dohody. Na základe občianskych iniciatív usmerňovaných najmä Parlamentom a EHSV by mohli vzniknúť ďalšie iniciatívy, predovšetkým v oblasti bezpečnosti dodávok energie, trvalo udržateľného rozvoja a ochrany spotrebiteľov.

3.6.3   EHSV už pri viacerých príležitostiach zdôraznil, že rozhodnutie použiť smernice na reguláciu takej zásadnej oblasti, akou je verejné obstarávanie, malo za následok veľký neúspech, zrejme doteraz najväčší v histórii jednotného trhu. Viac než 30 rokov od zavedenia jednotného európskeho aktu sú trhy s verejným obstarávaním naďalej príliš rozdrobené. Bez pocitu spolunáležitosti k EÚ viedlo hromadenie príliš detailných európskych smerníc a doplnkových vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj početné výnimky z nich, k zachovaniu roztrieštenosti v oblasti, ktorá predstavuje 15 % európskeho HDP. Európska komisia by v tejto a prípadne aj v iných oblastiach mala uprednostniť nariadenie, ktoré je priamo uplatniteľným nástrojom na rozdiel od smernice, ktorej implementácia si vyžaduje transponovanie do vnútroštátnych predpisov.

3.6.4   Európska únia by mala viac investovať do tzv. „vedomostného trojuholníka“: vzdelávania, výskumu a inovácie. Európska únia nemôže zanedbávať vzdelanie, ktoré je všeobecne uznávané za kľúčový prvok pri obnove Európy. Vďaka novému prístupu v duchu všeobecného záujmu by sa podľa vzoru úspešnej iniciatívy Erasmus mali na európskej úrovni zaviesť ambicióznejšie programy na podporu mobility, výmenné pobyty s podporou siete európskych univerzít, konkrétne iniciatívy zamerané na rozvoj kľúčových spôsobilostí a podnikateľského ducha, ako aj opatrenia zamerané na konkrétne cieľové skupiny. V oblasti výskumu a inovácie sa 8. rámcový program musí stať symbolom novej Európy a zamerať sa na oblasti ako napr. nanotechnológie, pričom musia byť k dispozícii výskumné strediská Spoločenstva, skutočný európsky priemyselný plán a primerané ľudské a finančné zdroje.

3.6.5   Hospodárska a menová únia by sa mala presadiť ako ústredný prvok európskej identity a súdržnosti. V súčasnosti sme vzdialení od tohto cieľa, čo sa naplno prejavilo na nesúrodosti vnútroštátnych politických opatrení členských krajín EÚ a eurozóny v reakcii na hospodársku a finančnú krízu. Členské krajiny eurozóny by sa mali stať moderným laboratóriom hospodárskej a finančnej integrácie tým, že nadviažu užšiu vzájomnú spoluprácu, čo dodá nový impulz dynamickému rozvoju a účinnému fungovaniu celej Únie. EHSV podporuje návrh Komisie zaviesť „monitorovanie“ hospodárskej politiky členských štátov. Nazdáva sa, že táto úloha by mala presahovať čisto účtovnícku funkciu, ako je to v prípade OECD, a zohľadniť politické priority občanov Únie, najmä pokiaľ ide o sociálnu súdržnosť, boj proti sociálnemu vylúčeniu, vytváranie nových pracovných miest a rozvoj tvorivosti a podnikateľského ducha.

3.6.6   Európska únia, ktorej sila spočíva v jednotnej mene, by rovnako mala vystupovať ako jeden celok v medzinárodných rokovaniach o hospodárskych a finančných dohodách, najmä v rámci skupiny G20, a na európskej úrovni posilniť svoju účasť v MMF a Svetovej banke.

3.6.7   Posilnenie európskej vonkajšej politiky je kľúčovým prvkom Lisabonskej zmluvy. Spája sa hlavne s vytvorením diplomatickej služby, funkcie vysokého predstaviteľa (ktorý je zároveň podpredsedom Komisie) a s vytvorením delegácií Európskej únie v tretích krajinách, ktoré nahradia delegácie Európskej komisie. Treba pritom ambiciózne uplatňovať Lisabonskú zmluvu, aby Európa skutočne vystupovala ako jeden celok, navonok sa prejavovala ráznejšie a zomknutejšie, a zároveň aby sa zaviedla ozajstná štruktúra – po politickej, hospodárskej, kultúrnej, vedeckej a obchodnej stránke – a koordinácia vonkajších opatrení, ktoré by nahradili malicherné súperenia, ktoré len oslabujú postavenie Únie.

4.   Zosúladiť ciele a prostriedky

4.1   Mnohé ciele Spoločenstva sa podarilo splniť len čiastočne veľakrát aj preto, že chýbalo odhodlanie úplne ich zrealizovať, ako aj preto, že na ne neboli vyčlenené potrebné spoločné prostriedky.

4.1.1   Pokiaľ ide o oživenie vnútorného trhu, Mario Monti vo svojej správe (1) predkladá niekoľko veľmi podnetných návrhov s cieľom zaručiť konečne jeho skutočné dobudovanie: dynamickejšie využívanie siete SOLVIT, hodnotenie uplatňovania smerníc, zapojenie verejnej správy a parlamentov jednotlivých štátov a občianskej spoločnosti, odstránenie prekážok najmä v oblasti mobility osôb. EHSV preto odporúča, aby na túto správu po príslušnej konzultácii s aktérmi občianskej spoločnosti nadväzoval presný akčný plán s harmonogramom realizácie navrhnutých opatrení.

4.1.2   Bude potrebná podpora z rozpočtu EÚ v adekvátnej forme (rozpočtové dotácie, pôžičky, verejno-súkromné partnerstvá atď.), aby sa dali zvládnuť požiadavky v nových oblastiach, v ktorých sa má uplatňovať metóda Spoločenstva. Úspech ESUO v roku 1951 sa zakladal na prispôsobení prostriedkov cieľom. Súčasný rozpočet Únie (menej než 1 % HDP) je príliš malý na dosiahnutie cieľov, ktoré občania očakávajú vo všetkých oblastiach, kde by mala EÚ zasiahnuť v záujme väčšej účinnosti. Progresívne zvyšovanie rozpočtu od roku 2013 do roku 2020 až po dosiahnutie 2 % podielu HDP sa zdá byť uskutočniteľným cieľom, ktorý vzhľadom na úspory z rozsahu vôbec nie je v rozpore s požiadavkou znížiť verejné zadlženie členských štátov – pokiaľ vlády pochopia zásadu presunu rozpočtových prostriedkov zo štátnej na európsku úroveň a vysvetlia ju občanom. Umožnilo by to pokryť investičné potreby a financovať veľké siete, podporovať „vedomostný trojuholník“ (vzdelanie, výskum, inovácia), posilniť politiku súdržnosti a poskytnúť Únii ľudské a finančné zdroje v oblasti vonkajšej politiky.

4.1.3   Na financovanie tohto úsilia do roku 2020 bude EÚ potrebovať vlastné zdroje, ako aj lepšiu koordináciu rozpočtov jednotlivých štátov a Únie. Vzhľadom na narastajúce deficity verejných financií v dôsledku finančnej krízy v roku 2008 sa bude dať ľahko dokázať, že sa podarí rýchlejšie znížiť dlhy bez toho, aby sa ohrozil rast, ak sa budú spoločne využívať prostriedky na financovanie verejných výdavkov, napríklad v oblasti obrany, bezpečnosti hraníc, vonkajšej pomoci, výskumu, priemyselnej politiky atď. Členské štáty by mali prejaviť politickú vôľu a prijať záväzky v tomto zmysle.

4.1.4   Zoči-voči finančnej kríze malo byť prvým rozhodným krokom vytvorenie skutočného európskeho menového intervenčného a stabilizačného fondu pre eurozónu (európskej verzie americkej centrálnej banky), ktorý by umožnil solidárne zvládnuť ťažkosti, s ktorými by zápasil niektorý z jeho členov. Muselo dôjsť k pádu eura a prehĺbeniu krízy v jednom z členských štátov, aby sa štáty podujali položiť základy takéhoto fondu a rozhodli zareagovať, a to už nie na bilaterálnom základe, ale spoločne, pričom sa naďalej požadovala doplnková pomoc Medzinárodného menového fondu.

4.1.5   Okrem toho je zrejmé, že splnenie cieľov integrácie a súdržnosti by si vyžadovalo lepšie prideľovanie finančných prostriedkov, aby sa viac podporili cezhraničné programy, na ktoré je vyčlenené len 1 % rozpočtu, hoci sú spojovacím článkom, ktorý je nevyhnutný pre dobré fungovanie jednotného trhu. Úspech stratégie 2020 závisí jednak od dostupných prostriedkov, jednak od toho, či sa občania dokážu stotožniť s jej cieľmi, k čomu v súčasnosti nedochádza.

4.2   Európu s 27 členmi nemožno riadiť ako Európu so 6 členmi. V rámci inštitucionálneho trojuholníka sa Európskemu parlamentu právom vyhradzuje dôležitejšie postavenie. Bolo by tiež potrebné, aby právo občanov na iniciatívu čo najrýchlejšie nadobudlo konkrétnejšiu podobu v inštitúciách a praxi, keďže sa musí stať skutočným nástrojom demokracie.

4.2.1   Rozšírenie právomocí EÚ sprevádzalo rozšírenie spolurozhodovacieho postupu medzi Parlamentom a Radou. Nasledujúce zmluvy, ktorými sa upravovali tieto nové pravidlá, však vôbec príslušne neprispôsobili konzultačné postupy. Komisia v súčasnosti žiada EHSV o konzultáciu o návrhu súčasne so začatím spolurozhodovacieho postupu, pričom by k tomu malo dôjsť ešte pred ním.

4.2.2   EHSV by mohol efektívnejšie zohrávať svoju úlohu, ak by bol požiadaný o konzultáciu skôr ako účastníci spolurozhodovacieho postupu, teda hneď ako sa vypracuje predbežné posúdenie vplyvu. Prieskumné stanovisko ako nástroj by tak skutočne malo zmysel. Stanovisko výboru by tak mohlo byť priložené spolu s posúdením vplyvu k návrhu Komisie, ktorý sa predkladá účastníkom spolurozhodovacieho postupu. Spravodajca EHSV by mal mať tiež možnosť aktívne sa zúčastniť na verejnom vypočutí v príslušnom výbore Európskeho parlamentu.

4.2.3   Komisia by mala rovnako zaručiť primerané konzultácie, aj keď zamýšľa stiahnuť svoj predchádzajúci návrh, obzvlášť ak sa priamo týka aktérov občianskej spoločnosti. Komisia napríklad nemala stiahnuť bez konzultácií návrh európskeho štatútu združení.

4.2.4   Pokiaľ ide o riadenie, by Únia mala aktívnejšie zaručiť dodržiavanie zásady rovnoprávneho postavenia mužov a žien a umožniť ženám rovnoprávny prístup k centrám rozhodovania a konzultácií.

4.3   Lisabonskou zmluvou sa znovu rozšíril rozsah oblastí, kde sa rozhodnutia prijímajú kvalifikovanou väčšinou, čo sa tak stáva pravidlom fungovania Európy s 27 členmi. Jednomyseľné schválenie sa naďalej vyžaduje len v istých oblastiach, ktoré však úzko súvisia so záležitosťami Spoločenstva, ako napríklad dane. Skúsenosť jasne ukazuje, že takáto požiadavka môže ľahko zablokovať fungovanie Únie v oblastiach, kde sa ešte stále vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie. Preto je prinajmenšom paradoxné, že sa Únii napriek opakovane deklarovaným zámerom Európskej rady nepodarilo prekonať patovú situáciu v súvislosti s prijatím patentu Spoločenstva, kde je naďalej povinné jednomyseľné vyjadrenie, hoci si vytýčila ambiciózny cieľ stať sa „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou sveta založenou na vedomostiach“!

4.3.1   Viaceré precedensy však poukazujú na to, že sa vďaka metóde Spoločenstva často podarilo nájsť spôsob, ako sa v prípade potreby vyhnúť prekážke, ktorú predstavuje jednomyseľné prijímanie rozhodnutí. Sociálny protokol a charta základných sociálnych práv teda mohli byť prijaté 11 členmi, keďže Spojené kráľovstvo sa k týmto záväzkom prihlásilo až neskôr. Nedala by sa táto pružnosť brať za príklad v ostatných oblastiach, kde sa v súčasnosti naráža na problém ustrnutia postupu, ako napríklad v prípade patentu Spoločenstva alebo zosúladenia výmeru daňového základu podnikov?

4.3.2   HMÚ je nepochybne dobrým príkladom úspešnej posilnenej spolupráce, ktorá začala medzi malou skupinou krajín, pričom ostala otvorená pre všetky ostatné štáty, ktoré sa do nej dokázali začleniť. Ale euroskupina vzhľadom na existenciu Európskej centrálnej banky s federálnou štruktúrou nedokázala rozvinúť spoločné hospodárske riadenie, ktoré by bolo na úrovni menovej únie. V súčasnosti zaostávanie, ktoré sa nahromadilo za uplynulých desať rokov, vyvoláva obavy. Ak sa ho nepodarí postupne vyrovnať v nasledujúcom desaťročí, ohrozí súdržnosť, konkurencieschopnosť a zamestnanosť v eurozóne, pričom netreba spúšťať zo zreteľa samozrejme aj ohrozenie samotnej existencie eura. Aby sa tomu zabránilo, je nevyhnutné prehodnotiť fungovanie euroskupiny, pokiaľ ide o jej efektívnosť a transparentnosť, najmä zavedením pravidelných stretnutí hláv štátov alebo predsedov vlád krajín eurozóny (a nielen v prípade krízových situácií) a rozšírením účastníkov týchto stretnutí aj o ministrov, ktorých sa týka menová stabilita eura: ministrov sociálnych vecí, priemyslu atď.

4.4   V Európe s 27 členskými štátmi samozrejme nadobúda otázka správneho transponovania smerníc do vnútroštátnej legislatívy a euro-kompatibilita vnútroštátnych politických opatrení zásadný význam. Nemá zmysel uľahčovať prijatie smerníc, ak sa členské štáty zdráhajú zaviesť ich do praxe v stanovených lehotách alebo ich sprevádzajú zbytočnými vnútroštátnymi predpismi.

4.4.1   Komisia by mala vypracovať tabuľky s údajmi o transponovaní smerníc, ktoré by umožnili vyvíjať – často účinný – tlak na členské štáty, ktoré nesplnili požiadavky. O takýchto prípadoch by mali prebehnúť konzultácie s rôznymi zložkami organizovanej občianskej spoločnosti.

4.4.2   Pomoc Spoločenstva by sa mala v prípade potreby zamerať najmä na zlepšenie podmienok transponovania a uplatňovania spoločných predpisov a odstránenie bariér a prekážok hladkého priebehu, ktoré stále existujú v týchto oblastiach.

5.   Podporovať zapojenie občianskej spoločnosti

5.1   Príliš často sa zabúda na cieľ, ktorý pre projekt zjednotenej Európy vytýčil Jean Monnet: „Netvoríme koalíciu štátov, ale zjednocujeme ľudí.“ Nedôvera, ktorú voliči prejavili v uplynulých rokoch počas hlasovania o osude Európy, by mala viesť k zamysleniu nad spôsobmi zapojenia občianskej spoločnosti, ktoré sú v súčasnosti zjavne nepostačujúce.

5.2   Právne predpisy Spoločenstva sa naďalej vypracúvajú príliš ďaleko od občanov. Ich oprávnené očakávania v súvislosti so slobodami, bezpečnosťou a zjednodušením predpisov a postupov sú príliš často sklamané v dôsledku zablokovania rozhodnutí alebo kompromisov, ktoré štáty a ich verejná správa príliš často prijímajú na najnižšom spoločnom menovateli. Preto by sa mala presadiť účasť zástupcov občianskej spoločnosti, najmä spotrebiteľov, vo výboroch stanovujúcich predpisy po vzore odskúšaných metód projektov na zjednodušenie legislatívy v rámci iniciatívy SLIM, ale tentoraz v počiatočných fázach vypracúvania právnych predpisov, a nie až dodatočne po ich prijatí v snahe odstrániť aspoň tie nedostatky, ktoré užívatelia legislatívy pokladajú za najhoršie.

5.3   Rovnako je nevyhnutné priznať aktérom občianskej spoločnosti európske priestory slobody a zodpovednosti, ktoré by im umožnili pomocou samostatných sebaregulačných postupov stanoviť spoločné pravidlá, ktoré sa na nich vzťahujú, alebo upresniť niektoré aspekty verejných predpisov v oblasti, kde pôsobia, vyzvaním tvorcov legislatívy, aby vypracovali koregulačné opatrenia. Európskym sociálnym partnerom bolo na ich výslovnú žiadosť v Maastrichtskej zmluve priznané právo na samostatné uzatváranie dohôd. Bez toho, aby to bolo zakotvené v zmluve, sa podobný prístup ujal aj v iných oblastiach: technická normalizácia, uznávanie odbornej spôsobilosti, poskytovanie služieb, obchod a najmä elektronický obchod, bezpečnosť dodávok a platieb, práva spotrebiteľov, energetika, životné prostredie. Výbor ho zhodnotil a podporil v informačnej správe. V medziinštitucionálnej európskej dohode z roku 2003 sa stanovili príslušné vykonávacie ustanovenia. V súčasnosti je potrebné, aby tvorcovia európskych právnych predpisov vytvorili v legislatíve voľný priestor, a tým stimulovali tento postup, ktorý by mal prebiehať pod ich kontrolou a vhodne ich dopĺňať. Tento prístup by sa mal týkať aj spôsobov alternatívneho riešenia sporov, ako je zmierovací postup a mediácia.

5.4   Ak sa nepodarí oduševniť občanov, aby sa cítili a konali ako Európania, nepodarí sa dosiahnuť pokrok EÚ. To predpokladá poskytnutie spoločných nástrojov, ktoré občanom doteraz chýbali: jasnejšie vymedzené hospodárske a sociálne práva, jednoduchšie postupy, nezávislejšie právne nástroje, skutočné spoločné štatúty (ako združenia, spoločnosti, nadácie). Predovšetkým na miestnej úrovni (občania, združenia, miestni volení zástupcovia) sa Európa musí vnímať ako potreba a musí sa stať spoločným cieľom a dôvodom na hrdosť.

5.5   Preto teba zaviesť viacročný program s presným harmonogramom na celé desaťročie od roku 2010, aby Európania získali prostriedok, vďaka ktorému by sa oni sami stali hnacou silou, bez ktorej nebude možné obnoviť metódu Spoločenstva.

5.6   EHSV, VR a veľké európske organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú zapojené do troch skupín výboru („Zamestnávatelia“, „Zamestnanci“ a „Iné záujmy“) by s nevyhnutnou podporou Európskeho parlamentu mohli zvážiť spustenie rozsiahlych konzultácií o hlavných otázkach, ktoré majú charakter všeobecného záujmu pre nasledujúce desaťročie a ktorým by prospela obnova metódy Spoločenstva, alebo inými slovami nové spoločné politické opatrenia.

---

(1)  „Nová stratégia pre jednotný trh – v službách európskeho hospodárstva a európskej spoločnosti“, správa pre predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barossa, ktorú 9. mája 2010 predložil Mario Monti.

---