15.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 48/57

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Hospodárska obnova: súčasná situácia a konkrétne iniciatívy (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 48/11

Spravodajca: Lars NYBERG

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 18. marca rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Hospodárska obnova: súčasná situácia a konkrétne iniciatívy“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 20. júla 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 465. plenárnom zasadnutí 15. a 16. septembra 2010 (schôdza zo 16. septembra 2010) prijal 146 hlasmi za, pričom 45 členovia hlasovali proti a 16 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Finančná kríza, ktorá prepukla v roku 2008, a následná hospodárska kríza boli najväčšie od čias druhej svetovej vojny. Keď sa na začiatku roka 2010 začali po recesii ekonomiky objavovať náznaky oživenia, vypukla kríza štátnych dlhopisov, avšak tentoraz na európskej, a nie na celosvetovej úrovni. Nutnosť odbremeniť verejné rozpočty od úlohy podporovať banky a náklady na iné úsporné opatrenia, rastúca nezamestnanosť a dodatočné úsporné opatrenia v mnohých krajinách sú spolu hrozbou pre hospodársky rast. Vzhľadom na to považuje EHSV za nevyhnutné hľadať politické opatrenia nielen s cieľom dosiahnuť hospodársku obnovu, ale dokonca predísť tomu, že Európa upadne do ďalšej krízy.

1.2   EÚ dosiahla v roku 2009 záporný rast vo výške -4,1 %. Pred vypuknutím jarnej krízy štátnych dlhopisov sa predpokladalo, že miera rastu v roku 2010 bude 0,7 %. Očakáva sa, že miera nezamestnanosti dosiahne v roku 2010 10 % a bude ju sprevádzať 2 % pokles účasti na trhu práce. V roku 2008 bol priemerný schodok verejného rozpočtu 2,3 %, v roku 2009 vzrástol na 6,8 % a očakáva sa, že v roku 2010 to bude až 7,5 %. Rozsiahle verejné výdavky udržali počas finančnej krízy likviditu finančného trhu. Obdobie pred krízou sa nieslo v znamení rozmachu osobných pôžičiek, ktorý teraz nahradila značná potreba verejných úverov. Avšak aj súkromný sektor naďalej potrebuje úvery na zvýšenie svojho dopytu. Hospodárska situácia jednotlivých členských štátov sa značne líši. Najväčší schodok verejného rozpočtu má Grécko, ostatné krajiny Stredozemia, Spojené kráľovstvo a Írsko. Najvyššia nezamestnanosť je v pobaltských krajinách a v Španielsku. Pobaltským krajinám sa však pomocou prísnych hospodárskych opatrení vo veľmi krátkom čase podarilo obmedziť vysoké schodky verejných rozpočtov a záporný rast.

1.3   Stratégia vstupu

Rozsiahle hospodárske zmeny v ostatných desaťročiach spôsobili, že nemožno hovoriť o stratégii ústupu. Musíme nájsť nové hospodárske a politické iniciatívy a vypracovať plán pre spoločnosť, ktorá sa spamätáva z krízy, čiže stratégiu vstupu.

1.4   Spotreba súkromného sektoru je nevyhnutná pre agregovaný dopyt

Návrhy na obmedzenie schodkov verejných rozpočtov vplývajú reštriktívne na celé európske hospodárstvo, a odsúvajú tak spontánny rast do neskoršej budúcnosti. EHSV zdôrazňuje, že pre udržanie procesu rastu má osobitný význam najmä agregovaný dopyt a spotreba súkromného sektora. Aby ekonomická podpora mala skutočný dosah na rast, musí sa zamerať na skupiny obyvateľstva s nižšími príjmami. Keďže tieto skupiny spotrebúvajú väčšiu časť svojich príjmov, menej prostriedkov sa stratí v podobe vyšších úspor. Ak by bolo možné zvrátiť presun od práce ku kapitálu, ktorý prebieha už niekoľko desaťročí, získali by sme zdroj budúceho rastu. Samozrejme svoj význam majú aj investície a vývoz, ale keďže spotreba súkromného sektora tvorí približne 60 % HDP, jej rozvoj má kľúčový význam pre rast, a to najmä v súčasnej situácii.

1.4.1   Odhad dosahu úsporných opatrení

Vysoká nezamestnanosť, obmedzená pracovná sila, skromné zvýšenia miezd, škrty verejných výdavkov, zvyšovanie daní a nové úsporné opatrenia obmedzia možnosti rastu. Komisia by za týchto okolností mala bezodkladne odhadnúť obmedzujúce účinky týchto javov a predložiť návrhy na protiopatrenia s cieľom udržať rast. Rast je nevyhnutný na dosiahnutie ostatných cieľov hospodárskej politiky. Sedieť so založenými rukami a čakať, kým sa objaví reštrikčný účinok úsporných programov, nie je prijateľné.

1.5   Hodnotenie rozvoja konkurencieschopnosti

Na bilanciu bežného účtu sa neprihliadalo adekvátne ako na jeden z cieľov hospodárskej politiky. Dlhodobé schodky a prebytky v niektorých krajinách ukázali, že problémy hospodárskej krízy EÚ, ktorá prepukla na jar 2010, by sa skôr či neskôr prejavili. EHSV chce zdôrazniť, že je potrebné obmedziť veľké rozdiely v bilancii bežných účtov. Ústredným cieľom sa potom stane konkurencieschopnosť meraná reálnymi nákladmi na jednotku práce, ktorá zahŕňa vývoj miezd a produktivity. V poslednom desaťročí klesla konkurencieschopnosť Írska, Grécka, Talianska, Španielska a Portugalska v priemere o 10 %. Rozpočtové problémy sa jednoducho museli objaviť.

1.5.1   Bilancia bežného účtu v rámci paktu stability a rastu

Vzhľadom na rôzny vývoj miezd a produktivity v rámci menovej zóny jediným riešením v zaostávajúcich krajinách je zmeniť súčasné relatívne mzdy alebo zvýšiť produktivitu. EHSV preto navrhuje, aby Komisia uskutočnila kontrolu bilancií bežných účtov, podobne ako to robí v prípade schodkov verejného rozpočtu a verejného zadlženia. Túto kontrolu možno formálne zakotviť revíziou nariadenia týkajúceho sa paktu stability a rastu. Mali by sa preskúmať bežné účty a aspekty ovplyvňujúce ich bilanciu, ako aj mzdy a vývoj produktivity vo všetkých 27 členských štátoch, avšak krajiny eurozóny by mali mať väčšie kompetencie konať. Reálne hospodárstvo sa takto stane súčasťou paktu stability a rastu.

1.5.2   Štatistiky týkajúce sa osobných úverov a zahraničný podiel na štátnom dlhu

Nové štatistiky týkajúce sa osobných úverov a zahraničného podielu na štátnom dlhu by mali byť zaradené do diskusií o pakte stability a rastu.

1.6   Účinnejšia regulácia a postupy vykonávania dohľadu nad finančným sektorom

Pokiaľ ide o finančný sektor, mohlo by byť účelné ponechať časť kapitálu bánk v rukách štátu, aby si udržal prehľad o tomto odvetví. Skúsenosti v oblasti financií z roku 2010 ukazujú, že navrhovaný finančný dohľad a regulácia nepostačuje. Najmä vzhľadom na prístup finančného sektora počas gréckej krízy je nevyhnutná účinnejšia regulácia a postupy vykonávania dohľadu, aby sa zmenilo správanie tohto odvetvia a našli nové spôsoby financovania verejného dlhu.

1.7   Verejné investície do infraštruktúry a energie

Investície sa musia zamerať na ochranu životného prostredia a potláčanie klimatických zmien. EHSV uprednostňuje dane ako nástroj, ktorým je možné ovplyvniť trh k tomu, aby obmedzoval nebezpečné emisie. V čase obmedzených podnikateľských investícií je na verejnom sektore, aby sa zapojil a investoval do infraštruktúry a energie. Investície sa podľa revidovaného paktu stability a rastu nemusia zahŕňať do kalkulácie nadmerného schodku.

1.8   Aktívna politika trhu práce

Politika trhu práce by sa mala sústrediť na hľadanie nových zručností pre nové pracovné miesta. Je tiež nevyhnutné zvýšiť všeobecnú úroveň vzdelávania. Európska stratégia EÚ 2020 má veľký význam pre dosiahnutie uvedených zámerov. Samozrejmým politickým opatrením na zvýšenie zamestnanosti je vysokokvalitná starostlivosť o deti a dostatočne dlhá a uspokojivo platená rodičovská dovolenka.

1.9   Stratégia vstupu pre rodinnú politiku a rozvoj zručností

Keď sa zníži potreba podpory v nezamestnanosti, tieto verejné zdroje by sa mali znovu objaviť v rodinnej politike a rozvoji zručností. Politika ústupu sa zmení na politiku vstupu. Štruktúra sociálnych systémov musí viesť k blahobytu a zamestnanosti, aj keď samozrejme v rámci finančných možností.

1.10   Nové zdroje príjmov – dane z finančných transakcií a emisií CO2

Dane z finančných transakcií a z emisií oxidu uhličitého sú možnými novými zdrojmi verejných príjmov. Popri zvýšení príjmov tieto opatrenia obmedzia krátkozrakosť finančného trhu a zlepšia naše životné prostredie.

1.11   Nech EIB vydáva európske dlhopisy

Ak by Európska investičná banka (EIB) mohla vydávať európske dlhopisy, či lepšie povedané dlhopisy EÚ pokrývajúce všetkých 27 členských štátov, vznikol by tak nový zdroj kapitálu pre verejný sektor, ktorý by nebol úplne závislý od súkromného finančného sektora. Finančné zdroje by sa mali získať vopred, napríklad z inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, aby sa tak EIB stala rozhraním medzi týmito zdrojmi kapitálu a svojimi investíciami. Európske dlhopisy sú tiež možným nástrojom dlhodobého súkromného sporenia.

2.   Súčasná situácia  (1)

2.1   Finančná kríza, ktorá prepukla v roku 2008, a následná hospodárska kríza nabrali rozsah, s akým sme sa nestretli od čias druhej svetovej vojny. Keď sa na začiatku roka 2010 začali objavovať známky hospodárskeho oživenia, vypukla kríza štátneho dlhu, avšak tentoraz nie na celosvetovej, ale na európskej úrovni. Nutnosť odbremeniť verejné rozpočty od úlohy podporovať banky a iné odvetvia a nákladov na iné úsporné opatrenia, rastúca nezamestnanosť a dodatočné úsporné opatrenia v mnohých krajinách predstavujú spoločne hrozbu pre hospodársky rast. Vzhľadom na to EHSV považuje za nevyhnutné hľadať politické opatrenia nielen s cieľom dosiahnuť hospodársku obnovu, ale skôr zabrániť tomu, aby sa Európa dostala do ďalšej krízy.

2.2   Záporný rast

2.2.1   Keď sa v decembri 2008 prijal plán hospodárskej obnovy Európy, hospodársky rast v roku 2009 sa odhadoval na 0 %. Ukázalo sa, že bol -4,1 %. Plán bol založený na prehnane optimistickej predpovedi, ale bez daňových stimulov by to bolo ešte horšie.

2.2.2   Členské štáty poskytli hospodársku podporu vo vyššej miere ako plánovaných 1,2 % HDP. V rokoch 2009 a 2010 sa táto suma môže vyšplhať na 2,7 % HDP. Predpokladané potreby v členských štátoch boli väčšie ako plánovaná podpora, avšak konkrétne kroky boli vzhľadom na vývoj rastu veľmi nedostatočné.

2.2.3   Hospodárske stimuly však nemusia pochádzať iba z verejného rozpočtu. Európska centrálna banka (ECB) a ďalšie centrálne banky znížili úrokové miery takmer na nulu a zvýšili mieru likvidity v ekonomike na bezprecedentnú úroveň. Niektoré členské štáty tiež využili obrovské sumy verejných peňazí na záchranu niektorých bánk. Tieto kroky však nezabránili zápornému rastu v roku 2009, ktorý ilustruje závažnosť finančnej a hospodárskej krízy.

2.2.4   Pred vypuknutím krízy na jar 2010 sa predpokladalo, že miera rastu v roku 2010 bude 0,7 %, čo je menej, ako hospodársky rast našich hlavných konkurentov vo svete. Pozitívny je však vzrast ukazovateľov dôvery, zrýchlenie rastu v iných častiach sveta a návrat objemu svetového obchodu takmer na predchádzajúcu úroveň. Medzi nepriaznivými aspektmi treba spomenúť pokles podnikateľských investícií, ktorý pokračoval aj vo štvrtom kvartáli roku 2009, žiadne výrazné zvýšenie objemu priemyselnej výroby, keďže posledné zvýšenie dopytu malo pokryť iba vybudovanie zásob, mimoriadne nízku mieru využívania kapacít, ktorá nepodporuje investície, stav bankovníctva, ktorý neposkytuje priestor pre zvýšenie investícií a navyše aj turbulentný vývoj na trhu so štátnymi obligáciami.

2.3   Obchod

Svetový obchod sa vo štvrtom kvartáli roku 2008 zrútil. Rok predtým vzrástol o približne 20 %, ale v roku 2008 klesol o 12 % a jeho pád pokračoval aj v nasledujúcich štvrťrokoch. Najvýraznejší pokles v danom štvrťroku v porovnaní s rovnakým štvrťrokom v predchádzajúcom roku bol okolo 30 %. Vo štvrtom kvartáli 2009 sa tento trend podarilo zvrátiť a objem obchodu vzrástol o 4 %. Údaje pre EÚ sú takmer úplne rovnaké. Úbytok v oblasti obchodu bol o čosi väčší, pokiaľ ide o vnútorný obchod v rámci EÚ ako vonkajší obchod.

2.4   Trh práce

2.4.1   Očakáva sa, že vplyv nezamestnanosti sa prejaví v ešte väčšej miere, pretože takéto vplyvy zvyčajne zaostávajú za vývojom situácie v reálnom hospodárstve. V roku 2010 miera nezamestnanosti dosiahne 10 %, čo predstavuje medziročný nárast o 3 %, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi budú značné rozdiely.

2.4.2   Nezamestnanosť je iba jedným z následkov krízy, ďalším je znížená účasť na trhu práce, ktorá poklesla o približne 2 %. Mnohí ľudia navyše obmedzili počet svojich pracovných hodín, aby si udržali svoje pracovné miesta, čo zodpovedá ďalšiemu poklesu účasti o 1 %. V procese obnovy hospodárstva sa tento následok pravdepodobne vráti do normálu ako prvý. Miera rastu musí byť dostatočne vysoká, v opačnom prípade pôjde o rast bez prírastku pracovných príležitostí.

2.5   Schodky verejných rozpočtov

Priemerný schodok verejného rozpočtu v roku 2008 predstavoval 2,3 % HDP, v roku 2009 vzrástol na 6,8 % a očakáva sa, že v roku 2010 to bude až 7,5 %. Zhoršujúce sa hodnoty sú nielen dôsledkom aktívnych podporných opatrení, ale aj zvýšených výdavkov a obmedzených príjmov z daní vplyvom automatických stabilizačných opatrení. Podľa OECD tieto sociálne ochranné opatrenia zachránili viac pracovných miest v Európe ako v iných hospodárstvach.

2.6   Finančný trh

2.6.1   Aj v roku 2010 ostáva situácia na finančnom trhu nejasná. Nepotvrdilo sa, či dlhodobo nízku mieru investícií spôsobil dlhodobý pokles likvidity, snaha úverových inštitúcií vyhýbať sa riziku, alebo nedostatočný dopyt zo strany priemyslu.

2.6.2   Nevyhnutnou súčasťou udržateľnej hospodárskej obnovy je návrat úverového trhu od extrémne krátkodobých transakcií k dlhodobejším. Tento bod je podrobnejšie rozpracovaný v stanovisku EHSV o dani z finančných transakcií (2).

2.6.3   V období od roku 2006 až po vypuknutie finančnej krízy došlo k obrovskému nárastu osobných úverov (3). Osobné úvery sa zdvojnásobili v eurozóne, ako aj v USA. Súkromné výdavky boli vysoké a v niektorých krajinách spôsobili značný schodok bežného účtu. V roku 2009 úverový boom vyhasol a čiastočne ho nahradili verejné dlhy. Značné schodky verejných rozpočtov budú v nasledujúcich rokoch pretrvávať. Zároveň je však na rozbehnutie obnovy potrebné zvýšiť dopyt súkromného sektora. V oboch oblastiach sú potrebné úvery.

2.6.4   Penzijné fondy zasiahol vážny pokles hodnoty akcií odhadovaný na 24 % reálnej hodnoty v roku 2009 (4). Výška starobných dôchodkov je ohrozená, čo zase ovplyvní možnosti zvyšovania dopytu súkromného sektora. Výnosy z penzijných fondov treba vnímať z veľmi dlhodobej perspektívy, pričom umiestňovanie aktív penzijných fondov prebieha v oveľa kratšom časovom horizonte. Na finančnom trhu je preto potrebných viac dlhodobých finančných nástrojov pre penzijné fondy a iné penzijné inštitúcie, ako napr. poisťovacie spoločnosti.

2.7   Špecifiká jednotlivých krajín

2.7.1   Najprudší pokles HDP spomedzi členských štátov zaznamenali v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Pokiaľ ide o najmenšie členské štáty, v roku 2009 HDP najviac klesol v troch pobaltských štátoch. Tento zvrat nastal po mnohých rokoch veľmi vysokého rastu HDP. V tom období boli veľmi vysoké aj prírastky miezd, ktoré presahovali prírastky produktivity, avšak pobaltské krajiny, a najmä Litva, veľmi rýchlo zareagovali na krízu znížením miezd. V roku 2009 najviac vzrástli mzdy v Grécku, a to bez zodpovedajúceho nárastu produktivity. Jedinou výnimkou v roku 2009 bolo Poľsko, ktoré dosiahlo pozitívny rast vo výške 1,7 %. Jednými z hlavných faktorov rastu sú verejné investície a súkromná spotreba a pomerne dobré výsledky, čo sa týka zamestnanosti.

2.7.2   Pobaltské krajiny, nasledované Bulharskom a Španielskom, zaznamenali v roku 2009 aj najväčší pokles miery zamestnanosti. Žiadnemu členskému štátu sa nepodarilo udržať si svoju mieru zamestnanosti, avšak v Nemecku klesla hodnota tohto ukazovateľa iba o 0,4 %. V roku 2009 bol najvyššia miera nezamestnanosti v Lotyšsku (21,7 %), za ktorým nasledovali Litva, Estónsko, Španielsko, Slovensko a Írsko.

2.7.3   Počas otrasov na trhu štátnych obligácií v roku 2010 sa zistilo, že deficit verejného rozpočtu Grécka predstavoval 13 % HDP, čo vyvolalo špekulatívne útoky na euro. Podobný schodok sa objavil aj v Spojenom kráľovstve. Španielský deficit vzrástol prakticky „za jednu noc“ na neudržateľnú úroveň. Tieto krajiny, ako aj okrem iných Portugalsko, Taliansko a Írsko, sa úspornými opatreniami snažia čeliť značným schodkom a vysokej miere verejného zadlženia.

3.   Konkrétne iniciatívy na obnovu hospodárstva

3.1   Stratégia vstupu namiesto stratégie ústupu

3.1.1   Veľa sa diskutuje o stratégii ústupu, čiže o ukončení každej ďalšej podpory hospodárstva z verejných zdrojov. Právnym dôvodom je pravidlo menej ako 3 % schodok rozpočtu a štátny dlh maximálne vo výške 60 % HDP. Ako Komisia správne uviedla vo svojom oznámení o stratégii Európa 2020, podporné opatrenia by sa „mali zrušiť, až keď bude možné označiť hospodárske oživenie za samoudržateľné“ (5). Vzhľadom na všetky neistoty v našich hospodárstvach však bude veľmi ťažké rozhodnúť, kedy je oživenie „samoudržateľné“. Návrhy na obmedzenie schodkov verejných rozpočtov vplývajú reštriktívne na celé európske hospodárstvo, a posúvajú tak samoudržateľný rast do neskoršej budúcnosti. Stratégia ukončenia angažovanosti v tomto zmysle navyše znamená, že by sme sa po ukončení týchto podporných opatrení mohli vrátiť k situácii pred krízou. To sa nemôže stať.

3.1.2   V prvom rade sa realizuje alebo pripravuje mnoho zmien vo finančnom sektore. Dúfajme, že finančný sektor bude transparentnejší a odolnejší voči kríze. Ďalej sa musí zmeniť aj situácia v iných oblastiach hospodárstva. V opačnom prípade hrozí, že problémy, s ktorými sme sa v ostatných rokoch stretli, sa objavia znovu.

3.1.3   Mali by sme sa zamyslieť nad hospodárskymi zmenami v posledných desaťročiach a hľadať nové hospodárske a politické iniciatívy, ktoré by obmedzili ekonomické riziká. Nemôže ísť teda o návrh stratégie ústupu, pretože pri plánovaní ústupu sa rozhodne aj o spoločnosti, ktorá sa spamätáva z krízy, čiže prijmeme stratégiu vstupu.

3.2   Agregovaný dopyt

3.2.1   Hospodársky rast sa teoreticky dá dosiahnuť dvoma spôsobmi: vyšším objemom výroby s použitím tej istej techniky, alebo zlepšením techniky s cieľom získať väčší výnos z jestvujúcich výrobných zdrojov. Závisí od hospodárskej situácie, na ktorú z týchto dvoch možností sa dá dôraz. V období rozmachu sa využívajú všetky zdroje a jediný spôsob ako dosiahnuť vyšší rast je investovať do inovatívnych výrobných postupov. Počas hospodárskej recesie, podobnej tej, ktorá sa začala v roku 2008, leží mnoho zdrojov ladom a treba ich využiť. Preto sa politika musí orientovať na zvyšovanie dopytu. Agregovaný dopyt sa však už viac nepovažuje za ozajstnú hybnú silu hospodárskeho rastu.

3.2.2   Aby opatrenia dokázali povzbudiť dopyt, musia mať nielen priamy dosah na spotrebu a investície, ale aj zvýšiť dôveru spotrebiteľov a investorov. Väčšia dôvera môže v čase hospodárskej konjunktúry fungovať podobne, ako automatické stabilizátory fungujú v čase hospodárskeho poklesu. Dôvera môže podporiť dosah verejných opatrení a zabezpečiť automatický priebeh konjunktúry. V tomto smere má význam nielen rozsah podpory, ale aj skupiny, ktorým je určená. Skupiny obyvateľstva s nižšími príjmami spotrebujú väčšiu časť svojich príjmov ako skupiny s vyššími príjmami. Preto čím väčšia podpora bude určená časti obyvateľstva s nižšími príjmami, tým menej sa z tejto podpory stratí vo vyšších úsporách.

3.2.3   Pôvodný plán hospodárskej obnovy by mohol mať menší efekt, ako sa očakávalo, pretože mnohé opatrenia členských štátov už boli naplánované a neposkytli rastu žiadny ďalší impulz. Komisia na jar 2010 správne zdôrazňuje, že opatrenia na povzbudenie rastu by mali byť sociálne účinné. Miera rastu na rok 2010 sa odhaduje na menej ako 1,5 %, čo mnohí ekonómovia pokladajú za potenciálny rast pre EÚ. Avšak aj keď miera rastu dosiahne 1,5 % úroveň, nebude možné dostatočne rýchlo znížiť nezamestnanosť a obmedziť rozpočtové deficity.

3.2.4   EHSV chce zdôrazniť význam agregovaného dopytu pre naštartovanie procesu rastu a poukazuje predovšetkým na význam spotreby súkromného sektora.

3.2.5   Je dôležité zvýšiť investície. Revidovaný pakt stability a rastu umožňuje presunúť úpravu nadmerného schodku rozpočtu na neskôr, ak sú nadmerné výdavky určené na investície. Avšak investície nie sú vždy jediným nástrojom zvyšovania rastu.

3.2.6   Nepostačuje na to ani zvýšenie objemu vývozu. Obchod EÚ prebieha hlavne medzi jednotlivými členskými štátmi. Zahraničný obchod (vývoz do iných častí sveta) sa dlhé obdobie držal na úrovni okolo 10 % HDP EÚ. Dovoz a vývoz EÚ tvorí tretinu svetového obchodu. Avšak ak vylúčime obchod v rámci EÚ, podiel Únie sa zníži na 16 %. Obchod je dôležitý aj ako ukazovateľ svetovej konkurencieschopnosti. Objavujú sa známky zvyšovania exportu do zvyšku sveta. To je dobré znamenie, ale v situácii, keď investície nie sú dostatočné a trh práce upadá, sa s tým nemôžeme uspokojiť.

3.2.7   Podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) (6) možno už viac ako desať rokov hovoriť o celosvetovom trende posunu od práce ku kapitálu. Podiel zisku z obchodovania na HDP vzrástol od roku 1999 do roku 2007 v krajinách EÚ 27 z 37 na 39 % HDP. V druhej polovici roku 2008 drasticky klesol na 36 %, avšak v priebehu roka 2009 stúpol na 37 % (7). Je to znakom prehlbovania nerovností v rozdelení príjmov.

3.2.8   Najväčší podiel na HDP má spotreba súkromného sektora. Jej podiel sa značne líši v závislosti od toho, aké aktivity rozvíjajú verejné orgány a súkromné subjekty vzhľadom na politický systém jednotlivých krajín. Avšak zmena jej podielu na HDP môže byť tiež ukazovateľom zmeny v distribúcií príjmov. Úroveň spotreby klesla v roku 2008 na 58 % HDP EÚ v porovnaní so 60 % v roku 2005 a 61 % v roku 2000. Hoci ide len o malú zmenu v priebehu dlhšieho časového obdobia, znamená to, že existuje priestor na zvýšenie spotreby súkromného sektora ako nástroja na zvýšenie agregovaného dopytu (8), ktorý je obzvlášť dôležitý v súčasnej hospodárskej situácii.

3.2.9   Vysoká nezamestnanosť a obmedzená účasť pracovnej sily na trhu práce spolu s veľmi skromným zvyšovaním miezd však v roku 2010 nesľubujú žiadny nárast spotreby, skôr naopak. Obmedzenie podporných opatrení z verejných zdrojov preto v súčasnosti nie je vhodným politickým krokom. Na základe tohto záveru môžeme usúdiť, že súčasná situácia (v roku 2010) so značnými škrtmi vo verejných výdavkoch a zvyšovaním daňových príjmov je z hľadiska hospodárskej politiky mimoriadne problematická. Tieto nevyhnutné obmedzenia agregovaného dopytu z verejného rozpočtu rozhodne nepomôžu zvrátiť priebeh hospodárskeho cyklu v tom zmysle, že obmedzia možnosti rastu. Vplyv zníženia predovšetkým všetkých príjmov zamestnancov vo verejnom sektore sa rozšíri na celé hospodárstvo v podobe zníženého dopytu. Nebude možné naplniť potenciál miery rastu.

3.2.9.1   Je v najvyššom záujme EÚ, aby mala k dispozícii odhady možných reštrikčných dôsledkov týchto nových rozpočtových škrtov. Tieto opatrenia boli prijaté drastickým spôsobom. Malo by byť v rovnakom záujme EÚ, aby tieto krajiny neboli v takejto mimoriadne náročnej situácii, a prijať protiopatrenia, t. j. zvýšiť agregovaný dopyt. Komisia musí bezodkladne odhadnúť stav a následne predložiť zodpovedajúce návrhy, čo plánuje urobiť v rámci hospodárskych predpovedí v novembri 2010. To je ale príliš neskoro. Miera rastu sa v prvých troch mesiacoch roku 2010 priblížila k očakávanej hodnote 0,7 %, avšak to bolo ešte pred prijatím úsporných programov. Sedieť so založenými rukami a čakať na reštrikčný účinok úsporných programov nie je prijateľné.

3.2.9.2   EHSV sa domnieva, že súčasná hospodárska situácia si vyžaduje nové diskusie. Mala by sa ponechať 3 % hranica schodku verejného rozpočtu, ale je potrebné ju skombinovať s diskusiou o značných rozdieloch medzi schodkami, pretože krajiny, ktoré vykazujú veľké schodky, musia definitívne skonsolidovať svoje verejné rozpočty. Pre ostatné krajiny, ktoré dodržali 3 % hranicu (alebo ju len mierne prekročili) by sa mali stanoviť miernejšie požiadavky. Hoci stále existuje možnosť financovať schodky s relatívne nízkou úrokovou mierou, je v našom záujme dočasne sa zdržať príliš reštriktívnych rozpočtových opatrení. Opätovný pohľad na revidovaný pakt stability a rastu z roku 2005 nám ukazuje, že je to v súlade so zmenami vykonanými v tom čase, najmä pokiaľ ide o verejné investície a obdobia recesných tlakov.

3.3   Bilancia bežného účtu späť v politickom programe

3.3.1   Cenová stabilita, hospodársky rast a plná zamestnanosť boli v snahe o prosperitu a blahobyt dlho hlavnými cieľmi hospodárskej politiky. Vyrovnaný rozpočet a verejný dlh sú strednodobými cieľmi, ktoré majú zabezpečiť, že sa tie ozajstné ciele dosiahnu. O dvoch ďalších cieľoch sa dlho ani neuvažovalo. Jedným z nich je spravodlivé rozdelenie príjmov a ďalším je bilancia bežného účtu. Význam tohto cieľa akosi upadol do úzadia a to bola chyba. Na jednotnom trhu s jednotnou menou je tento cieľ rozhodujúci.

3.3.2   Pri pohľade na bilanciu bežného účtu, čiže obchodnú bilanciu s inými krajinami, bolo nadmiernu jasné, čo eurozónu čaká. V Grécku vznikol postupom času obrovský deficit bežného účtu. Nemecko, Holandsko a Švédsko mali na svojich účtoch dlho prebytky. Na druhej strane však mala deficit väčšina krajín Stredozemia, hoci najväčšie deficity má Bulharsko.

3.3.3   Krátkodobé deficity alebo prebytky bežného účtu, akokoľvek veľké, nie sú problémom. Problémy vznikajú, ak tieto javy pretrvávajú mnoho rokov, alebo ak sa dovezený kapitál neinvestuje správne a nepodarí sa využiť možnosti zvýšenia produktivity. V rámci eurozóny mali prakticky od zavedenia eura pomerne vysoké schodky Grécko, Španielsko, Taliansko a Írsko. Mimo eurozóny mali extrémne vysoké deficity pobaltské krajiny a Bulharsko. Vysoké deficity sa dajú zvrátiť iba veľmi prísnou hospodárskou politikou, akú v roku 2009 zaviedlo Estónsko, Lotyšsko a Litva.

3.3.4   EHSV konštatuje, že medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely a chce zdôrazniť, že je potrebné väčšinu týchto rozdielov zmierniť. To nás privádza k tomu, aby sme konkurencieschopnosť označili sa ústredný cieľ. Konkurencieschopnosť sa meria reálnymi nákladmi na jednotku práce, ktoré predstavujú spoločný účinok vývoja miezd a produktivity. V rámci eurozóny vzrástla vďaka nižším reálnym nákladom na jednotku práce najmä konkurencieschopnosť Nemecka a Rakúska. Na druhej strane však v Nemecku rastie úroveň miezd od roku 2008 rýchlejšie ako produktivita, čo vedie k menej konkurencieschopnému postaveniu. V uplynulom desaťročí klesla konkurencieschopnosť Írska, Grécka, Talianska, Španielska a Portugalska v priemere o 10 % (9). Ak bude úbytok konkurencieschopnosti dlhší čas pokračovať, môže to viesť k rozpočtovým problémom. Tento účinok sa jasne prejavil v roku 2010. Nevenovala sa však dostatočná pozornosť základnej príčine, ktorou je zmena konkurencieschopnosti.

3.3.5   Keďže zmeny výmenných kurzov už nepatria medzi nástroje, ktoré môžu krajiny v eurozóne využívať, zmenu relatívnej konkurencieschopnosti s vyššou úrovňou cien v porovnaní s inými krajinami teba hľadať v „skutočných výmenných kurzoch“. Vzhľadom na rôzny vývoj miezd a produktivity v rámci menovej zóny, neexistuje iná možnosť riešenia problémov ako zmeniť pomer relatívnych miezd medzi krajinami alebo zvýšiť pomocou investícií produktivitu v zaostávajúcich krajinách. Bolo by absurdné žiadať krajiny s dobrým vývojom produktivity, aby ho zastavili.

3.3.6   Skúsenosti z krízy, ktorá vypukla na jar 2010, ukazujú, že Eurostat by mal byť poverený auditom národných štatistických úradov. Presné štatistiky budú ešte dôležitejšie, ak sa štatistické informácie o bilancii bežného účtu a vývoji miezd a produktivity stanú základom nových politických diskusií na európskej úrovni.

3.3.7   EHSV navrhuje doplniť ciele súvisiace s vyrovnaným rozpočtom a verejným dlhom o bilanciu bežného účtu. V tomto prípade nie je možné použiť iba jeden údaj. Aktívne saldo obchodnej bilancie v niektorých krajinách vždy zodpovedá pasívnemu saldu v iných krajinách. Problémy sa objavia, ak je rozdiel medzi nimi príliš veľký, alebo vznikne náhle, resp. ak sa dovezený kapitál nevyužije na produktívne investície.

3.3.8   EHSV preto navrhuje, aby Komisia uskutočnila kontrolu bilancií bežných účtov, podobne ako to robí v prípade schodkov verejného rozpočtu a verejného zadlženia. Túto myšlienku nedávno predstavila aj Komisia vo svojich hospodárskych usmerneniach a v dokumente, ktorý sa venuje posilneniu hospodárskej obnovy. O týchto otázkach diskutuje aj osobitná skupina pre správu ekonomických záležitostí, ktorej predsedá predseda Európskej rady Herman Van Rompuy

3.3.9   EHSV chce posilniť povahu týchto návrhov. K novému cieľu, ktorý sa týka bežného účtu by sa malo pristupovať rovnako ako k dvom existujúcim cieľom paktu pre stabilitu a rast. Komisia by mala vo všetkých 27 členských štátoch dôsledne preskúmať bežný účet a s ním súvisiace mzdy a vývoj miezd a produktivity. Krajiny eurozóny by potom mali mať väčšie právomoci zakročiť voči tým, v ktorých je vývoj negatívny, podobne ako v prípade schodkov verejných rozpočtov a verejných dlhov. Európske opatrenia by sa mali zamerať na orientáciu zmeny politiky namiesto jej praktickej implementácie, ktorá v súlade so zásadou subsidiarity ostane aj naďalej v právomoci členských štátov. Jednoduchou zmenou a doplnením nariadenia upravujúceho pakt stability a rastu by sa reálna ekonomika, alebo inak povedané makroekonomické aspekty, mohli stať súčasťou paktu stability a rastu.

3.3.10   Kríza ukázala, že je potrebné rozvíjať aj ďalšie aspekty paktu stability a rastu. Štatistiky týkajúce sa osobných úverov a zahraničného podielu na štátnom dlhu by sa mali zverejňovať spolu s bežnými štatistikami, ktoré požaduje pakt stability a rastu. Tieto nové údaje by mohli slúžiť ako systém včasného varovania a ako nátlak na krajiny s problematickou hospodárskou situáciou.

3.4   Ďalšie kľúčové oblasti pre obnovu európskeho hospodárstva

3.4.1   Verejná finančná podpora a finančná regulácia

3.4.1.1   S cieľom predísť katastrofickému scenáru vo vývoji celých hospodárskych odvetví, najmä automobilového priemyslu, bola poskytnutá rozsiahla verejná pomoc. V tejto situácii sa neuplatnila „bežná“ európska politika v oblasti štátnej pomoci na zastavenie tejto podpory.

3.4.1.2   Najrozsiahlejšia pomoc smerovala do finančného sektora. V niektorých európskych krajinách ako aj v USA boli niektoré banky čiastočne zoštátnené. V situácii v tejto politike určite nastane obrat, ale môže to trvať roky. Aj z dlhodobého hľadiska by mohlo byť pre vnútroštátnu finančnú politiku účelné ponechať časť kapitálu bánk v rukách štátu, aby si udržal prehľad o bankovom sektore.

3.4.1.3   Počas krízy, ktorá zasiahla Grécko, sa niektoré subjekty finančného sektora, ktoré získali bezprecedentnú podporu od vlád, následne podieľali na špekulatívnych útokoch na trhy so štátnym obligáciami v eurozóne. Finančný trh sa pokúšal prebrať politickým činiteľom rozhodovacie právomoci, ktoré však po vypuknutí najhlbšej krízy dokázali získať späť. Politikov možno kritizovať za to, že nepodnikli žiadne kroky počas finančnej krízy ani počas krízy štátnych dlhopisov, až kým sa situácia nevyostrila. Z toho je zrejmé, že navrhovaná finančná regulácia a finančný dohľad nepostačujú. Je nevyhnutná účinnejšia regulácia a postupy vykonávania dohľadu, aby sa zmenilo správanie finančných inštitúcií a našli nové spôsoby financovania verejného dlhu.

3.4.2   Ekologizácia hospodárstva

V dlhodobom časovom horizonte sa investície musia zamerať na ochranu životného prostredia a opatrenia na potláčanie klimatických zmien. K tomuto obratu v zložení investícií musí dôjsť už teraz. Komisia sa nazdáva, že u našich medzinárodných konkurentov badať výraznejšie tendencie k tejto zmene. Tento obrat má zásadný význam nielen kvôli ochrane životného prostredia, ale aj z hľadiska celkovej európskej konkurencieschopnosti. Dajú sa vytvoriť nové pracovné miesta, ktoré by nahradili tie zrušené. Tak by sa hospodárska udržateľnosť dala skĺbiť s environmentálnou a sociálnou udržateľnosťou. Podobne ako Komisia vo svojom návrhu všeobecných usmernení hospodárskej politiky aj EHSV uprednostňuje dane ako nástroj na ovplyvňovanie trhu s cieľom obmedziť nebezpečné emisie.

3.4.3   Infraštruktúra a energetika

V čase obmedzených podnikateľských investícií je na verejnom sektore, aby sa zapojil formou verejných investícií, ktoré sú potrebné na stimulovanie rastu, ale aj na uspokojenie veľkého dopytu po investíciách v oblasti infraštruktúry a energetiky. Novým úkazom, spôsobujúcim problémy najmä MSP, je nevôľa bankového sektora prevziať riziko poskytnutím úveru podnikom. Napriek súčasným problémom so štátnymi obligáciami je ich úroková miera ešte stále vo väčšine krajín výhodná, čo zvýhodňuje verejné investície. Investície sa podľa revidovaného paktu stability a rastu nemusia zahŕňať do kalkulácie nadmerného schodku.

3.4.4   Aktívna politika trhu práce

Opatrenia politiky trhu práce musia pôsobiť aktívne a nesmú sa obmedzovať na ekonomickú podporu nezamestnaných. Na preškolenie zamestnaných i nezamestnaných pracovníkov sa používa mnoho rôznych systémov. Sľubný je cieľ zabezpečiť „vzdelávanie pre všetkých“ zahrnutý do pracovného programu španielskeho, belgického a maďarského predsedníctva Rady. Politika začlenenia nespočíva len v zabezpečení pracovných možností pre občanov, ale musí uľahčiť aj ich aktívne zapojenie do spoločnosti.

3.4.4.1   Nestačí len vytýčiť cieľ, ktorým je zvýšiť mieru zamestnanosti, ako v prípade stratégie EÚ 2020. Na zlepšenie miery zamestnanosti je potrebné zaviesť niekoľko zásadných politických opatrení.

—	Patria medzi ne aj opatrenia na rozvoj zručností. Nevyhnutnou súčasťou je celoživotné vzdelávanie. Najväčším problémom je určiť, kto bude znášať príslušné náklady. Spoločnosť, zamestnávatelia či zamestnanci? Istou mierou sa musia všetky tieto tri zložky podieľať na financovaní.

—	Východiskom je v tejto súvislosti celková úroveň vzdelávania. V Európe je potrebné zvýšiť celkovú úroveň znalostí.

—	Samozrejmým politickým opatrením na zvýšenie zamestnanosti je zavedenie vysokokvalitnej starostlivosti o deti v kombinácii s rodičovskou dovolenkou, ktorá by mala byť dostatočne dlhá a uspokojivo platená, aby podnietila rozhodnutie mať deti.

—	Existuje veľa prekážok, ktoré občanom znemožňujú uchádzať sa o zamestnanie. Každé znevýhodnenie si môže vyžadovať osobitné opatrenie z hľadiska účasti na trhu práce.

3.4.5   Opatrenia sociálnej politiky

3.4.5.1   V správe (10) o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení Komisia uznáva, že systémy sociálnej starostlivosti zohrávali kľúčovú úlohu pri zmierňovaní hospodárskeho a sociálneho dosahu krízy. Výdavky na sociálne opatrenia sa podľa odhadov zvýšili priemerne z 28 na 31 % HDP členských štátov. Keď sa zníži potreba podpory v nezamestnanosti, tieto verejné zdroje by sa mali znovu objaviť v rodinnej politike a rozvoji zručností. To je príklad toho, ako sa stratégia ústupu vyvinie na stratégiu vstupu.

3.4.5.2   Komisia pokladá za dôležité zabezpečiť primeranú podporu príjmov, prístup na trh práce a ku kvalitným sociálnym službám. To, čo v sociálnej oblasti môže urobiť EÚ, predstavuje len malý doplnok sociálnych opatrení členských štátov. Bolo zavedených mnoho nástrojov EÚ, ktoré podnecujú členské štáty, aby sa navzájom od seba učili: vzájomné porovnávanie výkonnosti (benchmarking), vzájomné hodnotenie úspešnosti (peer review), otvorená metóda koordinácie. Nepriniesli však očakávané výsledky. EÚ nemôže nútiť členské štáty, aby nasledovali príklady osvedčených postupov. Zverejnenie konkrétnych mien by mohlo byť jedným zo spôsobov, ako zvýšiť informovanosť verejnosti o rozdieloch.

3.4.5.3   Úsporné opatrenia musia byť vyvážené. Nesmie sa pripustiť, aby boli systémy sociálnej starostlivosti obetované na oltári vyrovnanosti rozpočtu. Kríza odhalila pretrvávajúce slabé stránky systémov sociálnej starostlivosti Štruktúra sociálnych systémov musí viesť k blahobytu a zamestnanosti. Ale aj ony majú samozrejme hranice, musia sa udržať v rámci finančných možností.

3.4.6   Nové zdroje príjmov  (11)

3.4.6.1   V stanovisku venovanom stratégii na obdobie po skončení platnosti Lisabonskej stratégie EHSV označil dane z finančných transakcií a z emisií oxidu uhličitého za možné nové zdroje verejných príjmov. Úžitok z týchto opatrení je dvojaký: popri zvýšení príjmov prispejú k obmedzeniu krátkozrakosti finančného trhu a zlepšia naše životné prostredie. Dôvod hľadať nové zdroje financovania tkvie v požiadavke znížiť veľké schodky verejných rozpočtov. Dane z finančných transakcií a z emisií oxidu uhličitého by sa mali uprednostniť pred uvalením iných daní, ako napr. dane z pracovných príjmov alebo DPH. Tie by znížili všeobecný dopyt, čo by v súčasnej situácii nebolo vhodným riešením.

3.4.6.2   Ďalším novým spôsobom verejného financovania sú európske dlhopisy. To by mohlo verejnému sektoru poskytnúť kapitál, ktorý by nebol úplne závislý od súkromného finančného sektora. Európske dlhopisy by prilákali finančné prostriedky priamo z ich zdroja, napríklad z penzijných fondov, ktoré hľadajú možnosti dlhodobého investovania svojich finančných prostriedkov. Pri hľadaní nových finančných zdrojov pre EIB by sa dalo uvažovať aj o možnosti pripustiť dlhodobé súkromné úspory v EIB. EIB by sa tak stala rozhraním medzi týmito novými zdrojmi kapitálu a svojimi investíciami. Dlhodobé úspory by potom boli k dispozícii na dlhodobé verejné investície, napríklad do infraštruktúry. Európske dlhopisy sú zatiaľ návrhom, ale mali by sa týkať všetkých členských štátov EÚ. Aj v tomto prípade ide o dvojaký úžitok: zmenšuje sa tým priestor na špekulácie so štátnym dlhom na finančnom trhu.

---

(1)  Na základe správy Komisie o dosiahnutom pokroku pri uplatňovaní plánu hospodárskej obnovy Európy a predbežnej prognózy z februára 2010.

(2)  Pozri stanovisko na tému „Daň z finančných transakcií“.

(3)  Centre for European Policy Studies, číslo 202, február 2010.

(4)  Dokument OECD: Pensions at a glance, 2009.

(5)  KOM(2010) 2020, bod 4.1.

(6)  ILO: Global Wage Report 2009 Update, november 2009.

(7)  Eurostat, euroindicators 61/2010, 30. apríla 2010.

(8)  Údaje sú založené na štatistikách Eurostatu. Rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi sú prekvapujúco veľké, napr. od 46 % vo Švédsku až po 75 % v Grécku. Vo väčšine krajín došlo k menším poklesom podielu spotreby, avšak v niektorých boli zmeny dramatické. Pokles zo 72 % na 60 % v priebehu ôsmich rokov, ktorý bol zaznamenaný v Spojenom kráľovstve, je ťažké vysvetliť.

(9)  Crisis in the euro area and how to deal with it. Centre for European Policy Studies, február 2010.

(10)  Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Návrh: Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2010, KOM(2010) 25 v konečnom znení.

(11)  Pozri stanoviská EHSV na tému „Daň z finančných transakcií“, a na tému „Dôsledky krízy štátneho dlhu pre správu EÚ“.

---