11.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/136

1.1

EHSV uznáva úlohu, ktorú zohrávajú technologické, priemyselné a vedecké parky (TPVP) v záujme podpory hospodárskeho rozvoja a modernizácie. Prostredníctvom inteligentnej špecializácie, ako aj vďaka koncentrácii zdrojov a vedomostnej základni vytvorené štruktúry podporujú priemyselné zmeny.

1.2

EÚ potrebuje cielenejší a integrovanejší prístup zameraný na podporu a rozvoj TPVP 21. storočia. V kontexte súčasnej krízy a obdobia po kríze je zvlášť dôležité uplatňovať globálnejšiu stratégiu v záujme využitia potenciálnych výhod z hľadiska hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, ktoré môžu tieto parky ponúknuť. Tieto opatrenia by sa mali realizovať pod ambicióznym vedením Európskej únie.

1.3

Bolo by žiaduce definovať a rozvíjať synergie s hlavnými iniciatívami EÚ priamo v teréne, predovšetkým s Európskym inovačným a technologickým inštitútom a príslušnými vedeckými a inovačnými spoločenstvami.

1.4

Pozorne treba sledovať a povzbudzovať rozvoj parkov novej generácie v novej podobe. Treba podporiť úlohu parkov pri vytváraní inovačných štruktúr.

1.5

Pokiaľ ide o regionálny rozmer, na základe zásady subsidiarity treba posilniť účasť miestnych orgánov a aglomerácií na rozvoji parkov TPV. Je potrebné zlepšiť vzájomnú spoluprácu medzi aktérmi verejného sektora, podnikateľskej sféry, ako aj vysokoškolskými vzdelávacími zariadeniami.

1.6

Pri rozvoji parkov zohrávajú stále významnejšiu úlohu tak spolupráca s vedeckými ústavmi, a osobitne s univerzitami a výskumnými ústavmi, rovnako aj univerzitné a výskumné hľadiská. V súčasnej dobe je však spolupráca s parkmi ešte stále na nižšej úrovni než by mala byť. Parky by vzhľadom na svoju funkciu mohli byť mostom medzi akademickou obcou a priemyslom. Partnerstvo s parkmi by mohlo byť jedným z kritérií, na základe ktorých by sa rozhodovalo o tom, ktoré univerzity budú kvalifikované ako prvotriedne univerzity.

1.7

V tejto oblasti by bolo potrebné iniciovať a podporovať aktivity zamerané na pozorovanie, posudzovanie a akreditovanie, ako aj šírenie osvedčených postupov. Príprava navzájom zosúladených európskych a národných politických opatrení a nástrojov na vytváranie parkov a rast si vyžaduje prieskum a porovnávacie empirické štúdie. Bolo by potrebné podporiť úsilie zmapovať európske parky TPV a vytvoriť podrobnú databázu. Mohlo by to uľahčiť spoluprácu medzi parkmi vďaka vytvoreniu matrice vzájomných prepojení, ktorá by podporovala vytváranie vzťahov a pomáhala odstrániť regionálne prekážky, ktoré bránia rastu.

1.8

Plynulú profesionalizáciu rozvoja a fungovania parkov možno konštatovať v organizačnom riadení, komplexných aspektoch (regionálneho) rozvoja, ako aj v zohľadňovaní výskumnej zložky, v koncepte štruktúrovaných zoskupení a v kvalite. Stále je však potrebné ďalej zlepšovať prevádzkové normy parkov.

1.9

Je potrebné dôkladnejšie využiť rozvojový potenciál, ktorý prinášajú možnosti Európskej únie v oblasti súdržnosti a prispôsobenia sa. Treba o ňom uvažovať z dlhodobého hľadiska.

2.1

EHSV prijal v novembri 2005 podrobné stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému technologických, priemyselných inovačných a vedeckých parkov (TPIV). Osobitná pozornosť sa v ňom venuje parkom v nových členských štátoch. Jeho závery a odporúčania sa však týkali celej Európskej únie.

2.2

Môžeme vyzdvihnúť, že vyššie uvedené stanovisko prinieslo niekoľko podstatných konštatovaní a obsahovalo primerané odporúčania, ktoré mali počas uplynulých rokov významný politický dosah. Výsledný pokrok bol v súlade s úsilím EÚ v oblasti regionálnej, priemyselnej a inovačnej politiky.

2.3

Môžeme pripomenúť tieto konštatovania a odporúčania, ktorých účinky sú zjavné:

2.4

Nastal čas vyhodnotiť dosah predchádzajúceho stanoviska z hľadiska politického, ako aj praktického prínosu. Toto doplňujúce stanovisko sa tiež zaoberá úlohou parkov a riešeniami, ktoré by parky mohli priniesť pri hľadaní východiska z hospodárskej krízy. EHSV sa tomto dokumente zaujíma o špecializáciu parkov, o nové očakávania priemyslu, pracovníkov, ako aj iných subjektov občianskej spoločnosti, o nové výzvy na regionálnej, národnej a európskej úrovni, ktorým parky čelia, ako aj o komplexné úlohy ich riadiacich orgánov.

2.5

Technologické, priemyselné, inovačné a vedecké parky sú stále viac vnímané ako nástroj na vytváranie dynamických miestnych výrobných zoskupení, ktoré posilňujú hospodársky rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť. Prispievajú k priemyselným zmenám v Európe, podporujú inováciu, zoskupovanie podnikov a spoluprácu medzi podnikmi, podporujú sektor malých a stredných podnikov a vytváranie pracovných miest. Definícia miestnych výrobných zoskupení bola podrobne vypracované v odseku 2.3 stanoviska EHSV z vlastnej iniciatívy na tému „Európske priemyselné oblasti a nové siete založené na vedomostiach“ (1).

2.6

EÚ sa musí pripraviť na obdobie po prekonaní krízy v prostredí, kde kapacity a zdroje v oblasti inovácie, vedy a priemyslu budú sústredné v technologických, priemyselných a vedeckých parkoch po celej EÚ. Je dôležité zdôrazniť, akú úlohu by mohli tieto parky zohrávať v rámci prípravy a plánovania Lisabonskej stratégie po roku 2010. Cieľom tohto doplňujúceho stanoviska je sformulovať odporúčania v zmysle týchto záverov.

3.1

Z dôvodu hlbokých hospodárskych a spoločenských zmien posledných rokov, ako sú hospodárska kríza a jej dôsledky alebo problémy súvisiace s udržateľným rozvojom, energetickou bezpečnosťou a zmenami klímy, boli v Európe ako aj na celom svete nanovo definované pojmy a úlohy v oblasti modernizácie, rastu a hospodárskeho rozvoja. Parky preto musia v záujme zabezpečenia svojej efektívnosti vyvinúť nové služby a funkcie, musia vytvoriť nové modely služieb poskytovaných podnikom, ktoré dokážu novým podnikateľským aktivitám alebo odvetviam pomôcť k prosperite.

3.2

Význam vedeckých, technologických a iných parkov, ktoré predstavujú koncentrované a integrované rozvojové štruktúry, vzrástol. Inovácii a kreativite je venovaná osobitná pozornosť tak v Európskej únii, ako aj inde vo svete. Tieto štruktúry sú považované za prvky podporujúce inovačné a konkurencieschopné hospodárstvo, pretože napomáhajú tvorbe a konsolidácii.

3.3

Parky v jednotlivých častiach sveta sa odlišujú svojím poslaním a veľkosťou. Pre úplné pochopenie rôznych druhov parkov je potrebné definovať potreby, stanoviť priority a koncepciu strategického plánovania. Profesijné organizácie navrhli niekoľko definícií parku. Podľa jednej zo zaužívaných definícií možno park považovať za istý druh verejno-súkromného partnerstva, ktoré podnecuje výmenu poznatkov (často medzi samotnými podnikmi parku alebo medzi týmito podnikmi a univerzitami) a prispieva k hospodárskemu rastu a rozvoju regiónu.

3.4

Pojem „vedecký a technologický park“ zahŕňa všetky druhy špičkových technologických zoskupení. Označuje sa ním napríklad technopolis, vedecký park, vedecké mesto, kybernetický park, (priemyselný) park špičkových technológií, inovačné centrum, výskumný a vývojový park, výskumný univerzitný park, výskumný a technologický park, vedecký a technologický park, vedecké mesto, technologický park, technologický inkubátor, technopark, technopol alebo inkubátor technologických podnikov. Aj keď sú si v mnohom dosť podobné, skúsenosti nám ukazujú, že je rozdiel medzi inkubátorom technologických podnikov, vedeckým alebo výskumným parkom, vedeckým mestom, technopolom a regionálnym nástrojom na podporu inovácie.

3.5

Odporúča sa rozlišovať medzi vedeckými a výskumnými parkmi. Kým prvý názov sa používa viac v Európe, druhý je veľmi rozšírený v USA a Kanade. V Európe existujú vedecké parky súčasne s technologickými parkmi. Hlavné rozdiely medzi týmito dvoma druhmi parku sa týkajú jednak veľkosti parku a potom toho, či je v ňom možná výrobná činnosť. Vedecký park je vo všeobecnosti menší, udržuje úzke kontakty s univerzitami a kladie menší dôraz na výrobnú činnosť, zatiaľ čo technologický park je stredne veľký alebo veľký a umožňujú výrobnú činnosť. Z geografického hľadiska možno povedať, že vedecké parky vychádzajú skôr z britského modelu, zatiaľ čo technologické parky zodpovedajú skôr stredozemskému modelu, ktorý je typický pre krajiny ako Francúzsko, Španielsko, Taliansko alebo Portugalsko.

3.6

Medzi organizačné faktory, ktoré veľkou mierou prispeli k úspechu smerodajných iniciatív parkov TPV, nepochybne patria:

4.1

Vzhľadom na to, že v európskom postindustriálnom hospodárstve prevláda prepojenosť, k hospodárskej a spoločenskej obnove dochádza v kreatívnych ekosystémoch zameraných na inováciu. Parky by mali posilniť spoluprácu s inými podobnými subjektmi tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni.

4.2

Zoskupenia sú najlepším príkladom „ekosystémov“ podporujúcich konkurencieschopnosť. Vedecké a technologické parky sa osvedčili ako účinní iniciátori vytvárania týchto zoskupení.

4.3

Najnovší hospodársky vývoj kladie stále väčší dôraz na vytváranie, využívanie, prenos a uplatňovanie poznatkov. Je potrebné rozvíjať a posilňovať vzájomnú spoluprácu medzi subjektmi verejného sektora, podnikateľskou sférou a inštitúciami vyššieho vzdelávania.

4.4

Je potrebné uvedomelé viacúrovňové riadenie, ktoré zabezpečí synergie medzi jednotlivými stupňami riadenia – európskym, národným, regionálnym a miestnym – a podporí partnerstvá medzi podnikmi, univerzitami a mimovládnymi organizáciami, čo umožní vznik pevných väzieb medzi inštitúciami vytvárajúcim poznatky a inovatívnymi inštitúciami.

4.5

Treba zosúladiť podnety a poslanie univerzít, vedeckých a výskumných ústavov a parkov TPV a stimulovať nové spôsoby spolupráce. Parky môžu výrazne zvýšiť svoju príťažlivosť, ak budú ponúkať širokú škálu služieb, ako napríklad prenos technológií, podporu v oblasti patentov, starostlivosť o začínajúce a zakladané podniky, riadenie projektov alebo finančnú podporu. Všetky služby poskytované v parkoch TPV musia byť aktuálne a vysokej kvality, aby mohli skutočne prispieť k potrebným formám spolupráce.

4.6

V rozvoji parkov zohrávajú stále významnejšiu úlohu tak spolupráca s vedeckými ústavmi, a osobitne s univerzitami a výskumnými ústavmi, rovnako aj univerzitné a výskumné hľadiská. Treba však uznať, že spolupráca medzi vedeckými a podnikateľskými kruhmi, ktorá nedosiahla želanú úroveň, bola určitým problémom, a v súčasnej dobe je spolupráca s parkmi na nižšej úrovni než by mala byť.

4.7

Parky by vzhľadom na svoju funkciu mohli byť mostom medzi akademickou obcou a priemyslom. Pri posudzovaní výsledkov a vplyvu univerzít by bolo treba väčšiu pozornosť venovať práve ich vplyvu na priemysel a hospodárstvo. Obchodné komory a regionálne orgány môžu zohrať významnú úlohu pri rozvoji podnikateľského ducha na univerzitách, a to s podporou vzdelávanie dospelých. Existencia priemyselných parkov by mohla byť jedným z kritérií, na základe ktorých by sa rozhodovalo o tom, ktoré univerzity budú kvalifikované ako prvotriedne univerzity.

4.8

Pokiaľ ide o zmenšenie priepasti medzi univerzitami a priemyslom v nových členských krajinách, osobitnú úlohu môžu zohrať práve parky.

5.1

EÚ potrebuje cielenejší a integrovanejší prístup zameraný na podporu a rozvoj TPV parkov 21. storočia. V kontexte súčasnej krízy a obdobia po kríze by sa mala usilovať o vypracovanie globálnej stratégie v záujme využitia potenciálnych výhod v oblasti hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, ktoré môžu ponúknuť výskumné parky.

5.2

Vzhľadom na to, že ciele Lisabonskej stratégie boli dosiahnuté len čiastočne, a v snahe poučiť sa zo získaných skúseností by bolo potrebné zracionalizovať iniciatívy pre obdobie po skončení Lisabonskej stratégie a zamerať pozornosť na obmedzený počet konkrétnych merateľných a na národnej úrovni diferencovaných cieľov, a pritom sa opierať o rozvojový potenciál rôznych kapacít sústredených v parkoch PTIV. Tieto opatrenia by sa mali realizovať pod ambicióznym vedením Európskej únie.

5.3

Podniky, pracovné miesta, poznatky, hospodárske a inovačné kapacity sústredené v parkoch TPV sú skrytými zdrojmi Európskej únie. Vieme síce, že ich je veľa, ale nemáme o nich celkový prehľad, ani spoločnú stratégiu, ako k nim pristupovať a ako ich využívať. Na európskej, národnej alebo regionálnej úrovni sú k dispozícii len čiastkové poznatky a obmedzené opatrenia. Je potrebné klásť osobitný dôraz na význam činnosti profesijných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti regionálnej alebo národnej úrovne, ktoré v parkoch pôsobia. Treba tieto organizácie povzbudzovať, aby medzi sebou spolupracovali a aby ich spolupráca viedla k vytvoreniu technologickej platformy na úrovni Európskej únie.

5.4

Kľúčom k úspechu je plné začlenenie parkov TPV do strategického a cieleného plánovania, ktoré podporí neochvejné rozhodnutie Európy zvyšovať svoj rast a stať sa konkurencieschopnou na medzinárodnej úrovni práve vďaka značným regionálnym investíciám do hospodárskeho rozvoja založeného na vede.Je potrebné, aby sa tieto iniciatívy formálne začlenili do európskeho plánu výskumu a inovácie, ktorý musí potvrdiť význam parkov TPV v rámci európskej inovačnej politiky.

5.5

Generálne riaditeľstvá Európskej komisie by mali vyvinúť spoločné horizontálne aktivity na podporu synergie medzi rôznymi nástrojmi a posilnenie riadenia a koordinácie medzi rôznymi programami. Tento prístup by mal vyústiť do vytvorenia platforiem, orgánov alebo skupín na vysokej úrovni s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia financovaniu aktivít, a navrhnúť a zaviesť spolufinancované opatrenia.

5.6

Bolo by potrebné vytvoriť kritériá hodnotenia, posudzovania a mapovania parkov. Prieskum a porovnávacie empirické štúdie sú nevyhnutné pre prípravu navzájom zosúladených európskych a národných politických opatrení a nástrojov na vytváranie a rast parkov, ktoré dokážu parky TPV pozdvihnúť na vyššiu úroveň.

5.7

Okrem toho je potrebné, aby verejný sektor svoje opatrenia aj zdôvodnil, To znamená, že je potrebné vypracovať a uplatňovať metódy a nástroje hodnotenia, ktoré umožnia vyčísliť čistý prínos podpory, ktorú poskytuje verejný sektor. V súčasnosti neexistuje jednoznačná zhoda, pokiaľ ide o parametre úspešnosti (napríklad finančné kritériá – investície, obrat atď., ukazovatele inovačnej činnosti – začínajúce podniky, patenty, nové výrobky). Rozdiely medzi typmi parkov a národným/regionálnym prostredím takisto sťažujú posudzovanie výkonu.

5.8

Bolo by vhodné podporiť úsilie zmapovať európske parky TPV a vytvoriť podrobnú databázu. Mohlo by to uľahčiť spoluprácu medzi parkmi vďaka vytvoreniu matrice vzájomného prepojenia, ktorá by podporovala vytváranie vzťahov a pomáhala odstrániť regionálne prekážky, ktoré bránia rastu.

5.9

Opäť zdôrazňujeme, že je potrebné viac investovať do vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj do získavania poznatkov a do inovácie, do informačných a komunikačných technológií, do udržateľného rozvoja a hospodárstva šetrnejšieho k životnému prostrediu.

6.1

Regióny sú významnými subjektmi hospodárstva založeného na vedomostiach, pretože vyvíjajú úsilie o začlenenie výskumu, vývoja a inovácie do svojich stratégií rozvoja. Pri podpore reštrukturalizácie hospodárstva by sa regionálne orgány mali ešte viac zamerať na inováciu.

6.2

Treba podporiť regionálne inovačné stratégie a vypracovanie konkrétnych operačných programov na ich základe. Národné orgány by mali svoje úsilie zamerať na zlepšenie miestnych podmienok a vytvoriť stabilné a predvídateľné hospodárske a politické prostredie.

6.3

Nedostatočný prístup technologických a vedeckých parkov k finančným zdrojom (rizikovému kapitálu, počiatočnému kapitálu) je naozaj brzdou a prekážkou ich systematického rozvoja. Rozvážne prideľovanie finančných prostriedkov na miestnej a regionálnej úrovni by malo byť prirodzeným doplnením vyčleňovania prostriedkov z európskych zdrojov. Treba zvýšiť know-how umožňujúce prístup k spolufinancovaniu z európskych fondov. Je potrebné zabezpečiť, aby sa využívanie finančných zdrojov EIB a EIF stalo štruktúrovaným a bežným.

6.4

Základným faktorom úspechu parkov TPV je dlhodobý prístup k finančným prostriedkom. V čase krízy je životne dôležité zabezpečiť, aby parky mohli počítať s finančnou a politickou podporou vlád členských štátov a Európskej únie.

6.5

Z hľadiska udržateľného, dlhodobého a harmonického rozvoja regiónu sú veľmi dôležité talenty, ktoré treba prilákať a vedieť využiť.

6.6

Vysoká úroveň riadenia parkov je kľúčovým prvkom zabezpečenia vynikajúcej kvality ich fungovania. Z hľadiska udržania kvality služieb je dôležité ďalšie vzdelávanie a odborný rozvoj vedúcich pracovníkov. Treba navrhnúť štruktúrované programy na vytvorenie potrebných kapacít v rámci riadiacich orgánoch parkov TPV.

7.1

Európsky inovačný a technologický inštitút by sa mal stať vlajkovou loďou excelentnosti európskej inovácie. Úlohou inštitútu bude uskutočňovať inováciu prostredníctvom spolupráce medzi všetkými účastníkmi „vedomostného trojuholníka“, pretaviť výsledky vyučovania a výskumu do konkrétnych inovačných obchodných možností a podporiť udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v celej Európskej únii. EHSV pristupuje k tejto novej inštitúcii EÚ s veľkým očakávaním a vyjadruje nádej, že parky TPV a k nim pridružené primerane kvalifikované orgány budú hodnotnými partnermi a budú sa môcť zúčastniť na projektoch, ktoré organizuje inštitút.

7.2

Znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) boli vybrané na strategickom základe, a to tak, aby reagovali na aktuálne výzvy EÚ: snaha prispôsobiť sa klimatickým zmenám a zmierniť ich dôsledky, obnoviteľné zdroje energie a otázky súvisiace s budúcou informačnou a komunikačnou spoločnosťou. ZIS sú vysoko integrované verejno-súkromné partnerstvá medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a podnikmi, ktoré všetkým svojim vedeckým aktivitám dávajú podnikateľský rozmer a sú tvorcami inovácie v oblastiach, ktoré majú podstatný význam pre hospodárstvo a spoločnosť.

7.3

Inštitút predstavuje takisto príležitosť z hľadiska regionálneho a miestneho rozvoja. Jeho úloha a vplyv môžu byť značné, pretože ponúka odbornosť v regiónoch, kde tento typ znalostí a skúseností chýba. Regióny a mestá okrem toho môžu mať úžitok z činnosti inštitútu a ZIS, ktorá je prínosom a priťahuje nové ľudské a finančné zdroje.

7.4

Inštitút predstavuje novú koncepciu stredísk poznatkov, ktoré sa nevytvárajú okolo geograficky viazaných spoločenstiev, ale okolo virtuálnych sietí. Súčasná hospodárska kríza posilňuje aktuálnosť iniciatívy zriadiť európsky inovačný a technologický inštitút. Preto sa javí ako celkom rozumné zistiť, aký podporný potenciál majú parky TPIV Európskej únie.

8.1

Hospodárska kríza sa dotkla fungovania parkov PTV a podnikov, ktoré sú v nich umiestnené, odlišným spôsobom a v rôznej miere. Podniky môžu na krízu reagovať obmedzením činnosti, znížením počtu zamestnancov a výdajov a zastavením projektov a investícií.

8.2

Vedúci pracovníci parkov PTIV by mali reagovať aktívnou politikou v záujme zachovania podnikov a spolupráce s nimi s cieľom minimalizovať vplyv krízy, a teda by mali:

8.3

Medzitým by mohli vzniknúť aj požiadavky na zložitejšie výrobky a služby. Nové priemyselné odvetvia ako biotechnológie, informačné a komunikačné technológie prinášajú nové príležitosti a nové výzvy. Je nevyhnutné uznať nové faktory konkurencieschopnosti, ktoré sa objavujú v novom hospodárskom a sociálnom prostredí: udržateľnosť, vytváranie hodnôt a sociálna zodpovednosť podnikov.

8.4

V súčasnej situácii sa venuje nová pozornosť podnikateľskému zmýšľaniu, najmä v kontexte parkov. Vzhľadom na dôkladnú znalosť strategickej situácie môžu podniky a ich združenia byť istým predvojom. Dôležité je definovať, aké prvky parkov podporujú konkurencieschopnosť, a náležite ich vyzdvihnúť.

8.5

Všetky investície vnútorného trhu, ako aj priame zahraničné investície zohrávajú významnú úlohu v rozvoji parkov. V tejto súvislosti je potrebné vziať na vedomie signály, ktoré poukazujú na to, že priame zahraničné investície sa presúvajú z oblasti výroby smerom k výskumu a vývoju. EHSV podporuje tieto procesy a podnecuje k tomu, aby kľúčové odvetvia, ktoré sú jasne definované v priemyselnej politike EÚ, mali pri svojom etablovaní sa v parkoch šancu stať sa príjemcami.