17.11.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 312/19

---

Uverejnenie žiadosti podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2010/C 312/14

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„BOEUF DE VENDÉE“

ES č.: FR-PGI-0005-0592-08.03.2007

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov:

„Bœuf de Vendée“

2.   Členský štát alebo tretia krajina:

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1.   Druh výrobku:

Trieda 1.1:

Čerstvé mäso (a droby)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

V prípade týchto zvierat ide o jalovice, mladé kravy alebo vykastrovaných samcov s minimálnou jatočnou hmotnosťou 380 kg, mäsitosťou (S) EUR, stupňom pretučnenosti 2 alebo 3 a vo veku pri porážke od 30 do 96 mesiacov.

Zvieratá vybrané na produkciu „Bœuf de Vendée“ sú čistokrvné alebo medzi sebou krížené plemená na mäso alebo krížence matiek zmiešaných plemien a otcov z plemena na mäso.

Žiadosť sa vzťahuje na čerstvé mäso predávané vo forme jatočných tiel, štvrtiek alebo porciované.

Mäso „Bœuf de Vendée“ sa vyznačuje čistou červenou farbou, krehkou a mäkkou textúrou a vyberanou a príjemnou chuťou hovädziny.

Hodnota pH a teplota sa merajú 24 hodín po porážke a musia byť nižšie ako pH 6 a 6 °C. Kritériá pH a teplota sú rozhodujúce pre začiatok dlhého obdobia zrenia. Ak nie sú dodržané, mäso sa zle konzervuje a má nepríjemnú chuť.

Každé jatočné telo alebo čiastočné jatočné telo „Bœuf de Vendée“ sprevádza až po pult u mäsiara osvedčenie o záruke pôvodu (Certificat de Garantie d'Origine, CGO) s informáciou pre spotrebiteľa o kategórii, do ktorej zviera patrí: jalovica, krava alebo kastrovaný samec.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

Neuplatňuje sa.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

Prirodzené dojčenie je povinné od narodenia do odstavenia. Teľatá sú odstavené vo veku šesť až deväť mesiacov. Po odstavení sa zvieratá môžu podľa dostupnosti krmovín pásť na pastvinách.

V lete sa môžu používať doplnky na základe krmovín a koncentrátov.

Pôvod krmovín je prísne regulovaný: aspoň 80 % pochádza z poľnohospodárskeho podniku, zvyšok musí pochádzať z oblasti chráneného zemepisného označenia (CHZO). Je to výsledok miestnych a tradičných postupov, ako aj špecifickej kvality krmovín z oblasti Vendée. Mierny vplyv oceánskeho podnebia v spojení s veľmi vysokou úrovňou slnečného žiarenia umožňuje zozbierať viac krmovín v skoršej fáze a v dobrej kvalite z hľadiska energetického obsahu a obsahu bielkovín. Takto je zaručené zásobovanie najvhodnejším krmivom podľa potrieb „Bœuf de Vendée“.

Záväzné je dodržiavať cykly so striedaním pastvín a maštalí a počas života zvieraťa sa musia vyskytnúť minimálne dvakrát. Cyklus má takýto priebeh: maštale na zimu a pasienky v lete od apríla do októbra. Čas strávený na pastvinách je najmenej štyri mesiace.

Priemerná ročná celková zaťaženosť pasienka nesmie byť vyššia než dve veľké dobytčie jednotky na hektár plochy hlavnej krmoviny (HASFP) pre zvieratá a krmovinové plochy určené výhradne pre chovný dobytok.

3.5.   Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Otelenie, odchov a výkrm musia prebiehať v jednom poľnohospodárskom podniku.

3.6.   Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.:

Neuplatňuje sa.

3.7.   Osobitné pravidlá pri označovaní:

Výrobok predávaný pod názvom „Bœuf de Vendée“. Na etikete bude uvedené logo CHZO, ako aj slová „Indication Géographique Protégée“ („Chránené zemepisné označenie“). Kategória (kastrovaný samec, krava alebo jalovica) musí byť uvedená na potvrdeniach o záruke pôvodu, ktoré sprevádzajú jatočného telo alebo diely až k mäsiarovi.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Zemepisná oblasť „Bœuf de Vendée“ CHZO zahŕňa celý departmán Vendée rovnako ako malé prirodzené regióny susediace s departmánom, ktoré majú veľmi podobné poľnohospodárske, zemepisné, historické, sociálne a kultúrne charakteristiky.

Daná zemepisná oblasť je vymedzená takto:

—	celý departmán Vendée

—	departmán Loire Atlantique, všetky obce v týchto kantónoch: Aigrefeuille, Bouaye, Bourgneuf en Retz, Clisson, Légé, Le Loroux Bottereau, Le Pellerin, Machecoul, Paimboeuf, Pornic, Rezé, Saint Père en Retz, Saint Philbert de Grand Lieu, Vallet, Vertou, Vertou-vignoble,

—	departmán Maine et Loire, všetky obce v týchto kantónoch: Beaupréau, Chalonnes sur Loire, Champtoceaux, Chemillé, Cholet, Cholet 1, Cholet 2, Cholet 3, Doué La Fontaine, Gennes, Les Ponts de Cé, Montfaucon, Montreuil Bellay, Montrevault, Saint Florent le Vieil, Thouarcé, Vihiers,

—	departmán Deux-Sèvres, všetky obce v týchto kantónoch: Cerisay, Coulonges, Mauléon, Moncoutant.

5.   Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti:

a)   Prírodné faktory

Oblasť Vendée ťaží zo špecifických klimatických a geologických podmienok: podnebie je charakterizované výrazným oceánskym vplyvom a priemernou ročnou mierou slnečného žiarenia, ktorá s 2 100 hodinami ročne vysoko prekračuje celoštátny priemer, čo je veľmi priaznivé pre produkciu krmovín a zaručuje, že zvieratá sa môžu pásť dlhé obdobia na pastvinách. Geológiu oblasti Vendée, ktorá tvorí južný okraj Armorického masívu, charakterizujú pomerne hlboké ílovité pôdy, ktoré sú tiež veľmi priaznivé pre produkciu krmovín.

b)   Agronomické faktory

Oblasť Vendée sa vyznačuje najmä svojou krmovinovou produkčnou schopnosťou, ktorá je výsledkom špecifického podnebia a geologických podmienok. Skoré zvýšenie teploty koncom apríla – začiatkom mája, ako aj veľa slnka na jar umožňujú výrobu siláže zo zvädnutých rastlín, ktorá pravidelne obsahuje viac ako 30 % sušiny a skoré seno na začiatku júna s vynikajúcimi nutričnými vlastnosťami (energia a obsah dusíka). Prvé výnosy týchto ročných krmovín sú často vyššie ako päť ton sušiny na hektár. Tieto podmienky tiež umožňujú výsadbu kŕmnej kukurice na jar, keď sú výborné podmienky na zaručenie dobrej, pravidelnej úrody. A napokon v dôsledku zemepisnej šírky celkové teploty v oblasti Vendée sú dostatočné na zabezpečenie dobrého dozrievania kukurice na siláž, t. j. s mierou obsahu sušiny vyššou ako 33 % pri žatve a s dobrým obsahom zrna nad 50 %. Výnosy sú pravidelne okolo 11 ton sušiny na hektár pre suché plodiny a 15 ton pre zavlažované plodiny.

Takáto zaručená produkcia vysokého výnosu plodín bohatých na energiu a bielkoviny stačí na uspokojenie potrieb zvierat od narodenia až po porážku. Práve táto dostupnosť umožnila lepšie než kdekoľvek inde rozvíjať vendéesky chovateľsko-výkrmný systém, ktorý sa vyznačuje extenzívnou spotrebou krmovín.

c)   Historické a ľudské faktory

„Bœuf de Vendée“ je oddávna súčasťou života poľnohospodárov z oblasti Vendée. Jeden spomedzi prvých zdomácnených druhov sa najprv využíval na mäso a mlieko a neskôr na ťahanie vozov.

„Bœuf de Vendée“ tvoril súčasť histórie árendy, neskôr nájomného poľnohospodárstva a predstavoval jednu zo základných zložiek na výpočet nájomného všetkých poľnohospodárskych prenájmov. Chov dobytka je teda neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárstva oblasti Vendée. Odborné znalosti vendéeskych poľnohospodárov, najmä ich odborné zručnosti v chovateľsko-vykrmovacom systéme, predstavujú zásadný prvok prepojenia medzi „Bœuf de Vendée“ a jeho pôvodom, ako je uvedené v odseku 5.2. písm. b).

Prítomnosť „Bœuf de Vendée“ na mnohých trhoch v regióne od konca 19. storočia vyústila do obchodných stykov, ktoré sa rozvíjali so všetkými hlavnými spotrebiteľskými centrami v západnom Francúzsku a siahali až po Paríž.

Rozsiahla sieť bitúnkov, nerozlučne spätá s historickou prítomnosťou chovateľsko-výkrmového systému chovu dobytka vo Vendée, v tesnej blízkosti poľnohospodárskych podnikov je špecifickým rysom Vendée.

5.2.   Špecifickosť výrobku:

Špecifickosť výrobku vyplýva z kvality danej osobitnou odbornou znalosťou, ako aj z dobrého mena „Bœuf de Vendée“.

a)   Osobitosť

Po porážke nadobúda „Bœuf de Vendée“ formu veľmi ťažkých a veľmi homogénnych jatočných tiel typických pre danú oblasť. Jatočné telá sú v priemere o 120 kg ťažšie než jatočné telá z výroby všetkých ostatných regiónov s produkciou hovädzieho mäsa vo Francúzsku.

Zvieratá sa rodia, chovajú a vykrmujú v jednom poľnohospodárskom podniku v oblasti chráneného zemepisného označenia. Obdobie výkrmu zvierat je minimálne štyri mesiace, čo umožňuje dosiahnuť optimálne pretučnenosti: stupne 2 a 3. Stupeň pretučnenosti závisí od vhodného dávkovania množstva energie a bielkovín v kŕmnych dávkach počas obdobia výkrmu, ktoré trvá minimálne štyri mesiace. Na tento účel sa každé zviera zatriedi podľa stupňa pretučnenosti na začiatku obdobia výkrmu. Zvieratá sú porážané, keď dosiahnu stupeň 2 alebo 3.

Ťažké jatočné telá (v priemere nad 450 kg ), ktoré majú najmenej 380 kg, poskytujú hrubé a krehké diely mäsa, ktoré vyhľadávajú najmä tradiční mäsiari a znalci hovädzieho mäsa.

b)   Ďalšia charakteristika: odborné znalosti ľudí

Odborné znalosti poľnohospodárov sú základným prvkom spojenia medzi „Bœuf de Vendée“ a jeho pôvodom.

Systematické zabezpečovanie zachovania kontroly nad celým výrobným procesom od narodenia po porážku je typické pre chovateľsko-výkrmné výrobné systémy, ktoré sú špecifikom Vendée. Všeobecnou zásadou je, že „všetky zvieratá narodené vo Vendée sú tam aj vykrmované“. Chov dobytka je jadrom celej tradície v tejto oblasti, ktorá viedla k vzniku metódy známej a uznávanej aj ďaleko za hranicami Francúzska. Systém Vendée je teda charakterizovaný výkrmom zvierat v poľnohospodárskom podniku, kde sa narodili, krmovinami vypestovanými v tomto poľnohospodárskom podniku. V súčasnosti má chovateľsko-výkrmný poľnohospodársky podnik vo Vendée v priemere 60 dojčiacich kráv na 70 ha.

Spojenie chovateľských a výkrmných procesov na jednom mieste ponúka technické, hygienické, ekonomické a obchodné výhody, ktoré majú priaznivý vplyv na kvalitu konečného výrobku.

Poľnohospodári používajú výlučne zvieratá chované z plemien na mäso (bez trhovej produkcie mlieka) alebo z krížencov plemien na mäso. Tieto zvieratá by v žiadnom prípade nedosiahli svoj potenciál bez bohatej ponuky vysokokvalitných (energetický obsah a obsah dusíka) krmív. Podnebie a kvalita pôdy zaručujú vysoké množstvo a kvalitu krmovín s rozsiahlou autonómiou poľnohospodárskych podnikov. Odborné znalosti poľnohospodárov v oblasti výroby krmovín a obilnín, ich kombinovanie v závislosti od nutričnej hodnoty a fyziologického vývoja zvieraťa od narodenia po porážku sú charakteristické pre „Bœuf de Vendée“.

Teľatá sú chované na materskom mlieku až do odstavenia vo veku približne osem mesiacov. Potom aspoň dva roky dodržiavajú cyklus, pri ktorom sú v zime v maštaliach a v lete od apríla do novembra na pastvinách. Kŕmne dávky v zásade tvorí tráva z pastvín a objemové krmivo. Obdobie výkrmu trávia na pastve alebo pri kŕmnom žľabe.

Podľa stavu zvieraťa na začiatku výkrmu poľnohospodár zvolí trvanie výkrmu a metódu, ktorá prinesie najlepší možný výrobok s požadovanou, ale nie nadbytočnou úrovňou tuku. Poľnohospodár kontroluje zviera každých štrnásť dní, aby posúdil priebeh procesu a nakoniec rozhodol o optimálnom termíne porážky.

Chovateľsko-výkrmový systém používaný v tomto regióne je miestny postup, ktorý vedie k vysokej hmotnosti jatočných tiel a optimálnemu výsledku jatočného tela z hľadiska množstva tuku.

c)   Dobré meno

V roku 1878 bratia Batiotovci priviedli do oblasti Vendée plemeno Charolais, aby zvýšili kvalitu mäsa a pracovnú silu tamojšieho dobytka. Rozvojom miest Nantes, Angers a Paríž sa vytvorila obchodná sieť a povesť „výkrmnej metódy Vendée“ výrazne zlepšila dobré meno tohto hovädzieho mäsa.

Oblasť Vendée s viac než 167 000 kravami bez trhovej produkcie mlieka je jednou z troch popredných európskych produkčných oblastí. Vendée je v súčasnosti vo Francúzsku v produkcii hovädzieho mäsa vedúcim departmánom. Samotná oblasť Vendée predstavuje viac než 5 % celoštátnej výroby na menej než 1 % poľnohospodárskej plochy.

Súkromní mäsiari, skutoční znalci, si vyberajú tento typ výrobku, aby uspokojili svojich najnáročnejších zákazníkov. Tento typ jatočného tela im poskytuje krehké, šťavnaté, hrubé a chutné diely (najmä rebrá a roštenka), na ktorých si ich zákazníci pochutia.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO):

Výsledkom kombinácie všetkých prírodných, klimatických a agronomických charakteristík Vendée je bohatá produkcia vysokokvalitných krmovín, ktorá v spojení s odbornými znalosťami poľnohospodárov vedie k produkcii ťažkých jatočných tiel, čo je veľkou špecialitou Vendée.

Špecifickosť výrobku vo vzťahu k jeho zemepisnému pôvodu spočíva v kombinácii agronomických, pôdnych a klimatických podmienok, ktoré charakterizujú Vendée. Tieto charakteristiky umožňujú plne využiť pastviny, keďže dojčiace stáda sa môžu pásť, až kým teľatá nie sú odstavené vo veku osem mesiacov. Tiež umožňujú pestovanie krmovín a obilnín s vysokým energetickým obsahom a obsahom bielkovín na hlbokých ílovitých pôdach vďaka slnečnému a teplému podnebiu priaznivému pre fotosyntézu požadovanú pre úplnú zrelosť najmä tráv a kŕmnej kukurice. Táto bohatá zásoba krmovín a ich vysoká kvalita predstavujú osobitnú charakteristiku kŕmenia „Bœuf de Vendée“. V spojení s výberom najlepších zvierat, uskutočňovaným poľnohospodármi z Vendée, ktoré sa porážajú na bitúnkoch v blízkosti poľnohospodárskych podnikov, vyúsťuje do produkcie ťažkých jatočných tiel s optimálnym stupňom pretučnenosti.

Krehké, šťavnaté a chutné mäso „Bœuf de Vendée“ je výsledkom starostlivosti, ktorá sa venuje každému výrobnému stupňu.

Na základe svojich odborných znalostí poľnohospodári vyberajú samice alebo vykastrovaných samcov. Vylúčené sú nekastrované samce a mladý hovädzí dobytok, ako aj všetky zvieratá mladšie než 30 mesiacov. Výkrm zvierat počas relatívne dlhého obdobia je priaznivý na budovanie tukových infiltrácií do svalového tkaniva (intramuskulárny tuk), čo spôsobuje prerastenosť mäsa, a na rozdiel od „suchého“ chudého mäsa bráni vysušovaniu počas varenia. Týmto spôsobom sa získa krehké, šťavnaté mäso, ktoré sa rozpúšťa na jazyku.

Po porážke sú do systému „Bœuf de Vendée“ vybrané len tie najlepšie jatočné telá. Kvalitu, stupeň pretučnenosti a farbu mäsa jatočného tela skúma (vizuálnou a manuálnou kontrolou) registrovaný inšpektor. Tento stupeň výberu je základným krokom na zabezpečenie, že sa získa krehké, šťavnaté a chutné mäso. Jatočné telá, ktoré spĺňajú všetky kritériá, sú spôsobilé na označenie „Bœuf de Vendée“ a vydá sa im osvedčenie o záruke pôvodu.

Krehkosť mäsa je zaručená minimálnym obdobím zrenia 10 dní.

Tieto dôležité kritériá sú rozhodujúce pre súkromných mäsiarov a spotrebiteľov. Tvoria podstatu, na základe ktorej „Bœuf de Vendée“ získalo dobrú povesť medzi výrobkami z hovädzieho mäsa v regióne.

Vzhľadom na krehkosť, šťavnatosť a chutnosť „Bœuf de Vendée“ mäsiari a spotrebitelia pravidelne kupujú mäso od distribútorov zapojených do systému. Túto vernosť potvrdzujú štatistiky: 60 % predajní skupiny zostalo bez zmeny od zavedenia systému v prvých rokoch 21. storočia.

„Bœuf de Vendée“ predstavuje preto skutočný reťazec odbornosti, kde je nevyhnutná úspešnosť každého stupňa procesu: výroby (produkcia krmovín, chov a výber), porážky, rozrábky a distribúcie v službách kvality a ako svedectvo jeho pôvodu.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

http://www.inao.gouv.fr/repository/editeur/pdf/CDC-IGP/boeuf-de-vendee.pdf

---

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

---