Žaloba podaná 28. januára 2010 — GEA Group/Komisia

(Vec T-45/10)

2010/C 100/78

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: GEA Group AG (Bochum, Nemecko) (v zastúpení: A. Kallmayer, I. du Mont a G. Schiffers, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 vo veci COMP/38589 — Tepelné stabilizátory. V napadnutom rozhodnutí boli žalobkyni a ďalším podnikom uložené pokuty za porušenie článku 81 ES a — od 1. januára 1994 — článku 53 Dohody EHP. Žalobkyňa sa mala podľa názoru Komisie podieľať na rade dohôd a/alebo zosúladených postupov v odvetví ESBO/esterov v EHP, ktoré mali pozostávať z určovania cien, rozdeľovania trhov s prideľovaním kvót dodávok, rozdeľovania a prideľovania zákazníkov, ako aj z výmeny citlivých informácií obchodnej povahy, najmä o zákazníkoch, výrobných množstvách a množstvách dodávok. Žalobkyňa preberá zodpovednosť spoločne a nerozdielne s dvomi ďalšími podnikmi, právnymi nástupcami podniku, ktorý sa mal podieľať na protisúťažných dohodách.

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.

Ako prvý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že Komisia nesprávne usúdila, že právny predchodca žalobkyne mal rozhodujúci vplyv na konajúce podniky. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je založené na chybných skutkových zisteniach a nesprávnom uplatnení právnych predpokladov pripísania, najmä predpokladov domnienky o rozhodujúcom vplyve.

Ako druhý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že oprávnenie Komisie na uloženie pokuty je podľa článku 25 ods. 1 a 5 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) premlčané. V tomto ohľade tvrdí, že Komisia nepreukázala konajúcim podnikom žiadne porušenia v čase po rokoch 1996/97 a v každom prípade za roky 1999 a 2000. Ďalej uvádza, že prerušenie konania Komisiou z dôvodu súdneho sporu v spojených veciach T-125/03 a T-253/03, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, nemalo viesť k pozastaveniu plynutia premlčacej lehoty voči žalobkyni.

Napokon sa žalobkyňa v rámci tretieho žalobného dôvodu dovoláva porušenia svojho práva na obhajobu. V tejto súvislosti tvrdí, že Komisia bezdôvodne prerušila prešetrovanie na viac ako štyri roky s dôsledkom, že od začiatku prešetrovania uplynulo približne päť rokov, kým boli žalobcovia informovaní, a približne šesť rokov, kým im boli oznámené výhrady. Okrem toho Komisia neuskutočnila prešetrenie voči konajúcim osobám a dotknutej obchodnej jednotke, aby plne objasnila skutkový stav. Žalobkyňa zastáva názor, že Komisia jej týmito pochybeniami znemožnila zabezpečiť si dôkazy vo svoj prospech a účinne sa obhajovať.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).