Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2009/C 157/08

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006. Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„FARINE DE BLÉ NOIR DE BRETAGNE“ ALEBO „FARINE DE BLÉ NOIR DE BRETAGNE – GWINIZH DU BREIZH“

ES č.: FR-PGI-005-0555-26.09.2006

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov:

„Farine de blé noir de Bretagne“ alebo „Farine de blé noir de Bretagne – Gwinizh du Breizh“

2.   Členský štát alebo tretia krajina:

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1.   Druh výrobku:

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Daný výrobok je múka získaná mletím zŕn pohánky jedlej (Fagopyrum esculentum), ktorá je tradične pestovanou plodinou v Bretónsku.

Používa sa odroda Harpe a/alebo čierna Tetra Harpe striebristého typu.

Farba múky musí dosahovať najmenej hodnotu 75. Farba múky sa meria na stupnici od 0 do 100 [čím nižšia je táto hodnota L (1), tým je sfarbenie múky výraznejšie]. „Farine de blé noir de Bretagne“ (pohánková múka z Bretónska) má výraznú farbu.

Kyslosť múky musí predstavovať pH vyššie ako 6.

Vlhkosť uskladneného konečného výrobku sa musí udržiavať na úrovni nižšej alebo rovnej 14,5 %.

Pohánková múka z Bretónska sa vyznačuje typickou výraznejšou vôňou a výraznou chuťou.

3.3.   Suroviny:

—

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

—

3.5.   Konkrétne fázy výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti:

Vo vymedzenej zemepisnej oblasti tohto CHZO sa pohánka jedlá musí pestovať, sušiť, triediť, skladovať a spracovávať na múku.

3.6.   Osobitné pravidlá pre krájanie, strúhanie, balenie atď.:

„Farine de blé noir de Bretagne“ sa môže uvádzať na trh nebalená alebo balená vo vreckách s hmotnosťou 0,5 až 25 kg.

3.7.   Osobitné pravidlá označovania:

Tovar sa predáva s označením „Farine de blé noir de Bretagne“ alebo „Farine de blé noir de Bretagne – Gwinizh du Breizh“.

Na obale sa uvádza údaj „Indication Géographique Protégée“ (chránené zemepisné označenie) a/alebo logo Spoločenstva.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Vymedzená zemepisná oblasť vzťahujúca sa na „Farine de blé noir de Bretagne“ zodpovedá historickému územiu Bretónska (Bretagne Historique), a konkrétne do nej patria departmenty Côtes d’Armor (372 obcí), Finistère (283 obcí), Ille et Vilaine (352 obcí), Morbihan (261 obcí) a Loire Atlantique (221 obcí), ako aj kantóny Pouancé a Candé (Maine et Loire) a Saint-Aignan sur Roe (Mayenne).

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou:

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Podnebie Bretónska je ideálne na pestovanie pohánky, ktorá je veľmi náročná na vodu. Počas jej vegetačného cyklu sú teploty, ktorými sa vyznačuje oceánska klíma, výborné: charakteristické sú nevýrazné teplotné výkyvy a len malá pravdepodobnosť výskytu májových mrazov.

Nedostatok vlahy na začiatku leta vynahradí úhrn zrážok rovnomerne rozložený na celý rok. Napomáha to dobré uchytenie rastlín pohánky v období po zasiatí.

Ide o jednoročnú rastlinu s veľmi krátkym vegetačným cyklom (siatie v máji - júni, zber v septembri - októbri) prispôsobenú miernemu podnebiu.

Geologické a hydrografické podmienky sú pre pestovanie pohánky vyhovujúce. Pohánke sa obzvlášť darí v mierne kyslých pôdach, ktoré sú pre vymedzenú zónu dotknutej zemepisnej oblasti príznačné. Pôdne podložie, ktoré sa vytvorilo na kyslých horninách (žula, bridlica, pieskovec), je dosť plytké a má slabé zásoby vody. Počas celého vegetačného obdobia musí byť úhrn vlahy vysoký, aby umožnil rýchly rast pohánky a dobrý priebeh oplodnenia (júl a august).

Hodnota pH pôd, na ktorých sa pestuje pohánka jedlá, nesmie prekročiť 6,5.

5.2.   Špecifickosť výrobku:

Sfarbená múka: všetky štúdie týkajúce sa „Farine de blé noir de Bretagne“ preukazujú, že jej sfarbenie je výraznejšie v porovnaní s múkami vyrobenými zo zŕn pohánky dopestovanej v iných častiach Francúzska či dovezenej. Ako dôvod sa uvádza rozdiel v hrúbke zrna pohánky jedlej z Bretónska (0,10 až 0,15 mm) a tých ostatných (0,15 až 0,23 mm).

Vzhľadom na menšiu veľkosť zŕn je navyše výnos pohánky jedlej z Bretónska nižší ako výnos v iných oblastiach produkcie.

Vďaka všetkým uvedeným aspektom sú výrobky z múky získanej z pohánky jedlej z Bretónska farebnejšie a majú typickú vôňu pohánky.

Tento produkt je základom stravy obyvateľov daného územia, pretože múka získaná z pohánky jedlej z Bretónska bola určená na konzumovanie v podobe palaciniek a placiek.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO):

Znalosti súvisiace s pestovaním pohánky jedlej v Bretónsku

Tradícia a postupy pestovania pohánky jedlej sú známe oddávna. V danej zemepisnej oblasti sa pohánka jedlá pestovala od 14. storočia. Produkcia tejto plodiny sa rozvinula ako prvá na čerstvo vysušených močiaroch alebo vyklčovaných plochách.

Pestovateľské postupy ako falošný osev (spočívajúci v príprave pôdy na siatie, pričom sa však nechá vyklíčiť len zelina, ktorá sa následne zničí, a až potom sa skutočne zaseje) a neexistencia vstupov robia z pohánky jedlej určenej na výrobu „Farine de blé noir de Bretagne“ osobitný produkt.

Plodina si nevyžaduje obrobiť pôdu oraním. Bretónski poľnohospodári totiž vyvinuli techniku tzv. falošného osevu, pri ktorom sa pôda pripraví akoby na osev. Výhodou tohto postupu je vyklíčenie zelín a až následné zasiatie, čím sa odstráni potreba použitia prostriedkov na ochranu rastlín. Je to značný rozdiel v porovnaní so zimnými a jarnými obilninami, pre ktoré sú potrebné väčšie prípravné práce.

Táto plodina je vhodná pre mnohé neúrodné pôdy vyskytujúce sa v danej zemepisnej oblasti. Nepotrebuje veľa dusíka a nevyžaduje si silné hnojenie. Je považovaná za hlavnú plodinu striedavého osevného postupu a predstavuje úsporný zdroj produkcie.

Tradícia spracovania pohánky na múku

Bretónski roľníci najskôr pestovali pohánku jedlú z Bretónska najmä pre vlastnú spotrebu.

Tradícia spracovania zŕn pohánky jedlej na múku sa datuje do 15. storočia. V Bretónsku bol vždy značný počet mlynov, v ktorých sa zrno pohánky jedlej spracúva na múku. Ešte dnes sa ich tu nachádza okolo tridsať.

Múka sa získava tradičným spôsobom. Po očistení sa zrno rozomieľa vo valcovom mlyne alebo v žarnove.

Povesť výrobku

O vychýrenosti výrobku svedčí najmä bretónska kulinárska tradícia. Už po stáročia sa na prípravu palaciniek (crêpes) a placiek (galettes) tradične používa táto múka. V Bretónsku sa skutočná znalosť prípravy palaciniek a placiek z pohánkovej múky odovzdáva z generácie na generáciu. Spotrebné zvyky sa dedia po predkoch (raz do týždňa sa chodievalo jesť pohánkové palacinky, pričom každý si priniesol svoje maslo, vajíčka a džem, a pravidelne sa jedávali placky s klobásou). Všetci vidiečania mali na prípravu tohto výrobku panvicu (galetière) alebo platňu (billig), na ktorej sa na ohni pripravovalo cesto. Z tejto tradície sa stalo dôležité ekonomické odvetvie a rozšírila sa ďalej do sveta.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

http://www.inao.gouv.fr/repository/editeur/pdf/IGP2008/cdchFarinedeBleNoirdeBretagnesept2008.pdf