30.4.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/44

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Reakcia Európskej únie na svetový potravinový problém“

2009/C 100/08

Francúzske predsedníctvo Rady požiadalo Európsky hospodársky a sociálny výbor listom z 25. októbra 2007 adresovaným predsedovi výboru Dimitrisovi DIMITRIADISovi v súlade s článkom 262 Zmluvy o založení ES o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Reakcia Európskej únie na svetový potravinový problém“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. októbra 2008. Spravodajcom bol pán KALLIO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 448. plenárnom zasadnutí 21., 22. a 23. októbra 2008 (schôdza z 22. októbra) prijal 73 hlasmi za, pričom 11 členovia hlasovali proti a 27 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   EHSV zastáva názor, že EÚ by mala zhodnotiť dlhodobé ciele poľnohospodárskej a obchodnej politiky a preskúmať, či sú v podmienkach, ktoré sa v súčasnosti menia v EÚ aj celosvetovo, zaručené dodávky potravín.

1.2.   Ústrednou témou poľnohospodárskej politiky EÚ sa musí stať dostupnosť potravín, čo zaručí životaschopnosť ich výroby vo všetkých regiónoch EÚ. Dôjsť k tomu musí v súvislosti s hodnotením stavu SPP.

1.3.   Výroba potravín by sa mala uprednostňovať pred získavaním energie. Získavanie energie z rastlín by sa malo obmedziť na tie rastliny a biomasu, ktoré prirodzene nie sú vhodné na výrobu potravín.

1.4.   Rozumná úroveň výrobných cien poskytuje stabilný základ výroby zodpovedajúcich potravín (prvovýroba a spracovanie) na úrovni EÚ aj celosvetovo.

1.5.   Treba sa snažiť o stanovenie pravidiel poľnohospodárskeho obchodu, ktoré zaručia dodávky potravín do všetkých krajín za každých okolností. Rozvojovým krajinám by sa mali poskytnúť obchodné výhody, ktoré podporujú národnú produkciu.

1.6.   EÚ by mala zintenzívniť spoluprácu a podporné snahy pri modernizácii potravinových reťazcov v rozvojových krajinách a zefektívniť ich.

1.7.   EHSV zdôrazňuje, že EÚ musí vynaložiť úsilie na zlepšenie činnosti združení výrobcov a organizácie trhu v rozvojových krajinách a tak podporovať základné podmienky pre dodávky potravín. EÚ musí zostať pri návrhu poskytnúť poľnohospodárom v rozvojových krajinách podporu v celkovej výške jednej miliardy eur.

1.8.   EÚ by mala zvýšiť investície do nových technológií, vrátane biotechnológií, aby sa mohli vyvíjať ich výrobné aplikácie.

1.9.   Budúcou stratégiou musí byť zlepšenie akosti potravinárskych výrobkov a bezpečnosť potravinárskej výroby sa musí zvýšiť transparentným označovaním krajiny pôvodu a informovaním spotrebiteľov.

1.10.   Spotrebiteľské ceny by sa nemali umelo znižovať, skôr by malo dochádzať ku kompenzácii cien prostredníctvom sociálnej politiky.

1.11.   OSN a iné medzinárodné organizácie by mali dať potravinárskej výrobe prioritu a považovať ju za základ pri odstraňovaní chudoby.

1.12.   Na zabezpečenie dostupnosti potravín by sa mal vytvoriť celosvetový povinný program udržiavania zásob potravín podľa vzoru sústavy vytvorenej na skladovanie ropy v EÚ.

1.13.   Na zabezpečenie istoty dodávok v EÚ sa musí zaviesť lepšia sústava uskladňovania kľúčových výrobných vstupov (proteínov, hnojív, osív, pesticídov) a musia sa urobiť aktívne opatrenia na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi, EÚ a komerčnými aktérmi.

1.14.   Na zabezpečenie istoty dodávok sa musí zlepšiť vzdelávanie v tejto oblasti, aby bolo možné reagovať na výzvy vyplývajúce z potravinovej krízy v EÚ a osobitne v rozvojových krajinách.

1.15.   EHSV zastáva názor, že EÚ by mala v záujme zlepšenia hospodárskych podmienok v rozvojových krajinách zriaďovať spoločné podniky v odvetviach poľnohospodárstva a rybného hospodárstva týchto krajín.

1.16.   EHSV navrhuje, aby Komisia predstavila návrhy, na základe ktorých by členské štáty mali viac investovať do výskumu, vývoja a inovácie v sektore rybolovu a hlavne do konštrukcie a údržby lodí určených na oceánografický výskum. Štúdie a aktivity v rámci tohto výskumu podporia zachovanie a rozvoj trvalo udržateľného rybolovu a prispejú k zlepšeniu potravinovej situácie a sociálno-ekonomických podmienok v menej rozvinutých krajinách.

2.   Úvod

2.1.   Zdravie európskych občanov a ich obavy týkajúce sa budúcnosti, nedávne prudké zvýšenie cien poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a pálčivý problém svetového hladu vo všeobecnosti posunuli svetový potravinový problém do centra verejnej diskusie. Ceny surovín v poľnohospodárstve a potravinárstve klesali od 70. rokov 20. storočia. Úpravy smerom nahor počas uplynulých troch rokov sú vývojom správnym smerom, ktorý však spôsobuje problémy najslabšiemu článku reťazca, teda spotrebiteľom. Za základné potraviny musia často zaplatiť cenu, ktorá v niektorých prípadoch podstatne prekračuje tú cenu, ktorú dostane zaplatenú poľnohospodár. Časti európskeho poľnohospodárstva sú vyššie ceny síce na prospech, treba však poukázať na kritickú situáciu chovateľov hospodárskych zvierat v Európe, ktorí nedokážu pokrývať rast cien krmív, no zároveň však nemôžu svoje vyššie náklady presunúť na spotrebiteľov. Návrh stanoviska sa zaoberá potravinovým problémom z pohľadu EÚ a širšie zohľadňuje sociálne účinky činnosti EÚ (1).

2.2.   Kľúčovou problematikou sú dodávky potravín a istota týchto dodávok. Cieľom je rozpoznať svetové výzvy a navrhnúť spôsoby, ako na ne reagovať. Dramatické zmeny na trhu vyvolali niektoré radikálne komentáre: mnohé zdroje dokonca navrhli oddeliť problematiku poľnohospodárstva a potravín od rokovaní v rámci WTO a vrátiť sa k podpore viazanej na výrobu na úrovni EÚ. Nakoniec preskúmame vplyv týchto výziev a možné odpovede na najdôležitejšie sociálne otázky: Čo znamenajú pre európskych spotrebiteľov? Čo znamenajú dlhodobo pre dodávky potravín v rozvojových krajinách? Ako prispievajú k dynamike vidieka?

2.3.   Najprv začneme krátkym prehľadom vývoja poľnohospodárskej a potravinárskej výroby a politiky EÚ a načrtneme rámec, ktorým sa v súčasnosti riadi poľnohospodárska a potravinárska výroba v EÚ. Potom zohľadníme významné vonkajšie vplyvy na zmeny, ktoré vytvárajú tlak na rozvoj jestvujúceho rámca. Na základe tohto rozboru vypracujeme súhrn, ktorý zdôrazní najdôležitejšie budúce výzvy v poľnohospodárstve a pri dodávkach potravín v EÚ a objasní dostupné alternatívne možnosti činnosti. Na záver vyhodnotíme tieto možnosti a úlohu EÚ v svetových dodávkach potravín, jednak ako výrobcu, jednak ako spotrebiteľa.

3.   Poľnohospodárska a potravinová politika EÚ a trendy v odvetví

3.1.   Ciele potravinovej a poľnohospodárskej politiky EÚ resp. EHS a trendy na trhu a v odvetví

3.1.1.   Poľnohospodárska a potravinárska výroba sa v EÚ desaťročia vyvíjala v súlade s vývojom v celej spoločnosti. V počiatočných rokoch bola zameraná na zvyšovanie výroby, čoho výsledkom boli v 80. rokoch 20. storočia značné prebytky na vývoz. V tomto desaťročí sa v poľnohospodárstve začali objavovať ekologické problémy, napríklad problematika rozmetania hnoja v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom a problémy s dodávkami vody.

3.1.2.   Ekologické poľnohospodárstvo sa objavilo ako odpoveď na intenzívne obrábanie pôdy a ekologické problémy a je jedným z príkladov produktovej diferenciácie: niektoré skupiny spotrebiteľov sú ochotné zaplatiť viac za potraviny vyrábané postupmi, ktoré považujú za ekologicky vhodné. Deväťdesiate roky 20. storočia si budeme pamätať ako desaťročie nákaz zvierat a zoonóz, v ktorom sa odvetvie chovu dobytka a potravinársky priemysel EÚ stali obeťami tzv. choroby šialených kráv a moru ošípaných. Ako dôležitý činiteľ v dodávkach potravín sa objavila bezpečnosť potravín a veľa krajín začalo venovať viac zdrojov takým problematikám, akou je prevencia salmonelových nákaz a boj proti nim.

3.1.3.   Tieto problémy a opatrenia na ich zvládnutie pomohli utvárať poľnohospodársku a potravinovú politiku Európskej únie. Aktuálne problémy, ktoré sa objavili v posledných rokoch zahŕňajú získavanie energie z biologických zdrojov, ktorými sú poľnohospodárske suroviny, t. j. poľnohospodárstvo je zdrojom surovinových materiálov na výrobu energie.

3.1.4.   Ďalším aspektom, ktorý sa dostal do popredia je výživná hodnota potravín a jej význam pre zdravie obyvateľstva so zameraním na diskusie o zložení potravín a rozsah, do akého možno potravinársky priemysel obviňovať z rastúceho problému obezity na západe. Ide o problematiku, ktorú musí potravinárstvo zohľadňovať napríklad pri plánovaní výrobkov a ich uvádzaní na trh a spotrebitelia vo svojich spotrebiteľských rozhodnutiach. Zodpovedná spotreba sa musí podporovať informovaním spotrebiteľov.

3.1.5.   Pálčivým problémom je v súčasnosti prudký rast cien potravín, poľnohospodárskych vstupov a konečných výrobkov. Otázkou je, či ide o trvalý rast a aké účinky bude mať na svetové dodávky potravín a životné podmienky chudobných. Orgány s rozhodovacou právomocou by takisto mali brať do úvahy zmeny trhových podmienok. Sú politické opatrenia zamerané na trhy, na ktorých sú ceny potravín nízke a neustále klesajúce, naďalej platné aj za nových okolností?

3.2.   Zmeny v poľnohospodárskej politike a politike rybného hospodárstva EÚ

3.2.1.   Poľnohospodárska politika EÚ bola založená na silnom vnútornom trhu a trhovej regulácii prostredníctvom dotačných programov, pričom cieľom bolo zabezpečiť stabilné dodávky potravín do všetkých krajín za akýchkoľvek okolností. EÚ založila svoju politiku na európskom poľnohospodárskom modeli, ktorý chráni poľnohospodársku rozmanitosť a zabezpečuje výnosnosť poľnohospodárstva aj v znevýhodnených regiónoch EÚ. Cieľom bolo vyrábať bezpečné potraviny vysokej akosti pri rozumných cenách pre spotrebiteľov v EÚ.

3.2.2.   Internacionalizácia poľnohospodárskej politiky ako súčasť globalizácie priniesla nové výzvy pokiaľ ide o reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Patrí k nim rastúca konkurencia a problém politiky usmerňovania príjmov poľnohospodárov. Celé roky spôsobovali nízke ceny výrobkov problémy na poľnohospodárskych trhoch , čo sme sa snažili vyriešiť poľnohospodárskymi reformami v EÚ.

3.2.3.   Reformy poľnohospodárstva v roku 1999 a 2003 zaznamenali pohyb smerom k trhovejšie orientovanej sústave s odstránením systémov intervencie, znížením administratívnych nákladov a skončením prepojenia priamych dotácií a objemov produkcie. Pre mnohé produkty nasledovali reformy organizácie trhu, ktoré niektorým poľnohospodárom EÚ spôsobovali ťažkosti. Tieto zmeny sa stali základom cieľov EÚ v prebiehajúcich kolách obchodných rokovaní v rámci WTO.

3.2.4.   EÚ v súčasnosti pripravuje hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré by malo byť príležitosťou na určité doladenie. K hlavným cieľom hodnotenia patrí posúdenie realizácie reformy SPP z roku 2003 a zaradenie takých zmien do reformného procesu, ktoré sa považujú za potrebné na ďalšie zjednodušenie SPP, využitie nových príležitostí na trhu a zvládnutie nových výziev na trhu a v spoločnosti. Toto celkové hodnotenie prichádza v čase veľkých turbulencií na svetových trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami, kedy sú dodávky potravín vážne ohrozené.

3.2.5.   Popri poľnohospodárstve je dôležitou súčasťou dodávok potravín aj rybné hospodárstvo. V roku 2005 dosiahla celková produkcia svetového rybného hospodárstva takmer 142 miliónov ton, čo predstavuje dodávku 16,6 kg rýb na obyvateľa a viac ako 15 % svetovej produkcie živočíšnej múčky. Rybie produkty zohrávajú dôležitú úlohu v dodávkach potravín. Okrem toho sú činnosti spojené s rybným hospodárstvom a akvakultúrou dôležitým zdrojom výživy, zamestnanosti a príjmov v Európe aj v rozvojových krajinách. Európska únia by sa mala snažiť zabezpečiť, aby aj rozvojové krajiny boli schopné čo najefektívnejším spôsobom obhospodarovať a využívať svoje zásoby rýb.

3.2.6.   Činnosť EÚ by v tejto oblasti mala byť zameraná na komplexný prístup kombinujúci trvalo udržateľné využívanie rybných zdrojov a zmierňovanie chudoby a zaručujúci rovnováhu medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami založenú na nasledujúcich kritériách:

1)	EÚ by mala rozvíjať miestne metódy rybolovu a podporovať šírenie trvalo udržateľného a zodpovedného rybného hospodárstva a akvakultúry.

2)	EÚ by mala pokračovať v dovoze rybných produktov a sprísniť postupy na zvýšenie bezpečnosti a ochrany spotrebiteľov.

3)	EÚ by mala podporovať rybolov európskych rybných spoločenstiev vo vodách tretích krajín za predpokladu, že je to nepopierateľne v záujme týchto krajín a ich občanov.

4)	Oceány a moria sú súčasťou prírodných zdrojov Zeme a naším celosvetovým dedičstvom. EÚ sa musí postarať o to, aby sa nadmerne nelovilo ani v jej vodách, ani vo vodách krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.

3.3.   Potreba zmien: vonkajšie činitele ovplyvňujúce poľnohospodársku a potravinovú politiku EÚ

3.3.1.   Rámec poľnohospodárskej a potravinovej politiky EÚ sa počas uplynulých 50 rokov vyvíjal tak, ako sme uviedli a je výsledkom jej vlastných cieľov a možností, ako aj vonkajších činiteľov. K vonkajším činiteľom, ktoré pomáhali meniť a formovať politiku patrí najmä obchodná politika EÚ so súčasným kolom rokovaní WTO v Dohe, technologický vývoj, ekologické výzvy a trendy na trhoch s potravinami.

3.3.2.   Mnohostranné rokovania WTO o obchode v rámci kola rokovaní v Dohe trvajú už takmer sedem rokov. Niektoré čiastočné riešenia sa na rokovaniach dosiahli, ale celkový pokrok je veľmi pomalý. EÚ je v tomto procese veľmi aktívna v mnohých oblastiach, o ktorých sa rokuje. Niektoré krajiny nechceli dospieť k pokroku, ktorý by priniesol úspešné závery. EÚ urobila značné ústupky, napríklad v poľnohospodárstve, priemysle a otázkach spojených s rozvojovými krajinami. Pre fungovanie sústavy medzinárodného obchodu by bolo dôležité dohovoriť sa na riešení.

3.3.3.   Poľnohospodárstvo je tradične bodom, na ktorom rokovania uviaznu, pretože väčšina krajín bráni svoju vlastnú produkciu z dôvodu základnej bezpečnosti. Iné strany zúčastňujúce sa rokovaní sú samy veľkými vývozcami, ale nechcú deregulovať dovozy. EÚ je veľkým vývozcom určitých výrobkov, ale takisto najväčším dovozcom potravín. V roku 2007 vyviezol potravinársky priemysel výrobky v hodnote 54,6 miliárd EUR, zatiaľ čo dovoz spracovaných potravín do EÚ predstavoval 52,6 miliárd EUR.

3.3.4.   Ak sa na rokovaniach v Dohe v blízkej budúcnosti dosiahne dohoda, bude to znamenať novú situáciu pre poľnohospodárske trhy v EÚ. Na základe ponuky predloženej v súčasnosti sa dotácie vývozu odstránia do roku 2014 a ochranné sadzby sa znížia o viac ako 50 %. V EÚ by to pre odvetvie poľnohospodárstva mohlo znamenať hospodársku stratu viac ako 20 miliárd EUR. Nedávny rast cien poľnohospodárskych výrobkov ovplyvní štruktúru obchodu a bude vplývať na celkový hospodársky výsledok.

3.3.5.   EÚ upozornila na niekoľko dôležitých činiteľov súvisiacich s obchodom s poľnohospodárskymi výrobkami, napríklad na otázky ekologických a sociálnych noriem a dobrých životných podmienok zvierat (t. j. nekomerčné činitele). Tieto návrhy žiaľ nepriniesli žiaden pokrok. Výrobné predpisy a normy by sa mali harmonizovať, aby sa v svetovom obchode vytvorili rovnaké podmienky pre všetkých.

3.3.6.   Pri rokovaniach urobila EÚ značné ústupky najchudobnejším rozvojovým krajinám zrušením dovozných ciel, čo má zlepšiť ich príležitosti v obchode s poľnohospodárskymi výrobkami. Dôležité je tiež, aby vlastná poľnohospodárska výroba rozvojových krajín čerpala z väčších zdrojov, zvýhodneného zaobchádzania a technickej pomoci. EÚ by takisto mala byť oporou iniciatívam podporujúcim výrobu pre domáci trh v rozvojových krajinách a podporovať organizovanie vidieckych aktérov. Rozvojové krajiny sú veľmi rozdielne, pokiaľ ide o ich podmienky obchodu, čo by sa malo zohľadňovať v nových pravidlách obchodu.

3.3.7.   Nedávne radikálne zmeny stavu na svetových trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami ovplyvnia obchod s potravinami a jeho štruktúru. Ak bude stúpanie cien trvalé, nepriamo to ovplyvní nové dohody a podmienky v obchodnej politike. EÚ už začala rozširovať jestvujúce dvojstranné obchodné dohody s mnohými obchodnými partnermi, sčasti kvôli ťažkostiam pri mnohostranných rozhovoroch, ale aj kvôli rýchlym zmenám, napríklad na potravinových a energetických trhoch. Cieľom musí byť dosiahnuť dohodu a vytvoriť intervenčný mechanizmus, ktorý by sa mohol využiť na zmenšenie výkyvov v cenách výrobkov a na vyváženie trhov.

3.4.   Zmeny životného prostredia a technologický rozvoj

3.4.1.   Problematika životného prostredia

3.4.1.1.   Najdôležitejším ekologickým činiteľom sú premeny vyvolané klimatickými zmenami a predovšetkým politické opatrenia, ktoré kvôli nim prichádzajú. Klimatické zmeny ako také spôsobujú zmeny celosvetových klimatických podmienok, ktorým sa výroba musí prispôsobiť, čo znižuje poľnohospodársku produktivitu. Iné nepriame účinky vyplývajú z politických opatrení: činnosti na spomalenie klimatických zmien si vyžadujú zmeny v štruktúre výroby a techniky, ktoré zasa znižujú produktivitu. Okrem poľnohospodárstva majú klimatické zmeny takisto veľký vplyv na možnosti potravinárskeho priemyslu a jeho výnosnosti.

3.4.1.2.   Osobitne možno spomenúť aj výrobu energie z biologických zdrojov založenú na poľnohospodárskych surovinách. Trh s potravinami je teraz užšie spojený s energetickým trhom, keďže výroba energie z biologických zdrojov a výroba potravín si konkurujú, pokiaľ ide o suroviny a takisto preto, že poľnohospodárska výroba je v súčasnosti veľmi závislá od používania fosílnych palív. V dôsledku tejto konkurencie má cenový vývoj na energetickom trhu a politické opatrenia ktoré ho ovplyvňujú priamy vplyv na trh s potravinami.

3.4.1.3.   Využívanie takých biologických surovín pri výrobe energie, ktoré sú vhodné ako suroviny na výrobu potravín, má vplyv na zvyšovanie dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch a zvyšuje ich ceny.

3.4.1.4.   Skleníkový efekt je všadeprítomným ekologickým problémom zatieňujúcim mnohé iné ekologické otázky, medzi ktorými je však dôležitá biodiverzita, keďže ide o celosvetovú problematiku. V EÚ nadobúda ochrana rozmanitého genetického základu stále väčšiu dôležitosť pri zachovávaní chránených oblastí a pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov ako súčasti alebo doplnku výroby a ako génová banka. Mimo Európy sú potreby v zásade tie isté, ale rozmanitosť druhov môže byť mnohokrát väčšia a ekonomických príležitostí môže byť oveľa menej.

3.4.1.5.   Okrem biodiverzity sú problémom nákazy zvierat, zoonózy a cudzie druhy, ktoré sa vďaka medzinárodnému obchodu, doprave a spolupráci stále viac dostávajú do popredia. K takýmto pravdepodobne najdôvernejšie známym problémom biologickej bezpečnosti patrí v EÚ mor ošípaných, slintačka a krívačka, BSE a salmonelóza, kým na celosvetovej úrovni je vtáčia chrípka epidémiou, ktorá spôsobuje najväčšie obavy. Všetky choroby i škodcovia sa rozširujú svojským spôsobom, ich spoločnou črtou je skutočnosť, že priamo alebo nepriamo ovplyvňujú výrobu potravín a sú zdrojom neistoty, pokiaľ ide o rozhodovanie spotrebiteľov pri nákupe. Okrem toho majú závažný dlhodobý účinok ako činiteľ podkopávajúci istotu dodávok.

3.4.2.   Nové technológie

3.4.2.1.   Dopyt po poľnohospodárskych výrobkoch ako biologickej surovine na výrobu energie sa zvýšil predovšetkým v dôsledku politických opatrení na riešenie ohrozenia životného prostredia, ale tiež ako výsledok technologického rozvoja. Biotechnológia ponúka množstvo nových príležitostí efektívnejšej výroby a spracovania výrobkov na potravinovom a nepotravinovom trhu. V oblasti energetiky sa popri energii založenej na škrobových surovinách objavuje ako trhovo vhodný produkt energia získavaná z celulózových surovín.

3.4.2.2.   Biotechnologické inovácie priniesli celý rad nových výrobných postupov. Pokrok v biotechnológiách sa považuje za veľký krok vpred pri zlepšovaní efektívnosti výroby. Tento proces by mal byť podporovaný snahami vo výskume a vývoji. Okrem výhod jestvuje aj potreba zohľadňovať potenciálne riziká pre zdravie a životné prostredie. Problémom je, že v mnohých prípadoch stále nie sú jasné potenciálne vedľajšie účinky biotechnologických aplikácií na zdravie zvierat, rastlín a ekosystémov.

3.4.2.3.   Nedostatok uspokojivých údajov, ako i štúdií dokazujúcich vedľajšie účinky modernej biotechnológie na zdravie a životné prostredie ovplyvnili spôsob, akým túto technológiu vnímajú spotrebitelia. Pri rozvojových snahách sa vážna pozornosť musí venovať názorom a obavám spotrebiteľov a zodpovedajúcemu označovaniu výrobkov uvádzaných na trh.

3.5.   Vývoj cien na potravinových trhoch

3.5.1.   Za posledné dva roky sa prudko zvýšili ceny poľnohospodárskych komodít a viacerých dôležitých základných potravín. Príčin je niekoľko, vrátane zvýšeného dopytu vyplývajúceho z nárastu obyvateľstva, vyšších cien energií, celosvetového znižovania zásob, ktoré sa odrazilo v investičných a špekulatívnych záujmoch o poľnohospodárske komodity, a ďalej vrátane klimatických podmienok, ako sú miestne výkyvy počasia a hrozba trvalejšej zmeny.

3.5.2.   Na základe predpovedí je ťažké povedať, ako sa trhy budú vyvíjať v budúcnosti. Zníženie cien v posledných mesiacoch nenaznačuje, na akej úrovni sa ceny nakoniec ustália. V každom prípade majú cenové pohyby vplyv na trh v rozvojových krajinách a účinky pociťuje aj rozvinutý svet, vrátane krajín EÚ.

3.5.3.   V EÚ vytvorili vyššie ceny na svetovom trhu pocit, že priestor na manévrovanie v poľnohospodárskej a potravinovej politike je trochu väčší než predtým. Pre nákupcov potravín sa nárast cien potravín javí ako rýchly a skutočne už vplýva na celkovú infláciu v krajinách EÚ. Podobná schéma, aj keď menej dramatická, je zrejmá v rozvojových krajinách: z mnohých krajín dokonca nedávno prichádzali správy o nepokojoch súvisiacich s dostupnosťou potravín a ich cenami. Zároveň začalo byť očividné, že zvyšovanie cien má kladný vplyv na niektoré výrobné odvetvia: v mnohých prípadoch sú teraz miestni výrobcovia po prvýkrát po mnohých rokoch schopní konkurovať potravinám dovážaným za svetové ceny. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo podporiť výrobu potravín a zabezpečiť výrobné príležitosti miestnemu obyvateľstvu. Predpokladom úspechu je taký hospodársky rast, ktorý poskytne spotrebiteľom dostatok peňazí na nákup potravín.

3.5.4.   Zvyšovanie cien potravín na svetovom trhu pravdepodobne spôsobí zvýšenie objemu výroby potravín. Vyššie ceny by však mohli zhoršiť svetový hlad, keďže pre chudobných bude stále ťažšie kupovať základné druhy potravín, hlavne keď sa väčšia časť plodín bude využívať na nepotravinárske účely. Nová situácia v každom prípade jasne vplýva na rozdelenie príjmov v krajinách a preto je politicky citlivou problematikou. Je stále nejaské, ako sa zachovajú svetové organizácie, pokiaľ ide o budúci vývoj.

3.5.5.   Samozrejme nejde iba o otázku trhov s konečnými výrobkami. Keď ceny konečných výrobkov stúpajú, je tendencia, že zdražejú výrobné vstupy a naopak. To isté platí teraz: ceny energií a hnojív stúpli, takže poľnohospodári na tom asi nie sú o nič lepšie, než predtým. Ak potravinársky priemysel nie je schopný udržať svoj podiel na cene konečného výrobku nezmenený, takisto bude trpieť účinkami vyšších cien surovín.

3.5.6.   Zvyšovanie ceny odráža novú trhovú rovnováhu, ktorá je výsledkom mnohých rozličných činiteľov. V praxi je obrazom schopnosti svetového potravinárskeho priemyslu nakŕmiť obyvateľov podľa ich potrieb (globálna istota dodávok). V minulosti sa často tvrdilo, že svetový hlad nie je výsledkom nedostatku výrobných príležitostí, ale skôr národnej a medzinárodnej politiky. Tento záver sa v blízkej budúcnosti bude prehodnocovať. Otázkou je, či pokračujúci nárast obyvateľstva, klimatické zmeny a nepotravinárske využívanie (na pozadí ubúdajúcich fosílnych zdrojov energie) nemenia situáciu takým smerom, že v budúcnosti nedostatok potravín jednoducho nebude spôsobený politikou, ale vo zvýšenej miere obmedzeniami celkového rozsahu výroby.

3.5.7.   Pri analýze vývoja cien základných potravín je bezpodmienečne potrebné zaujať zodpovedný prístup ku komplexnosti tejto problematiky, pričom je nevyhnutné zaviesť transparentnosť pri tvorbe cien na jednotlivých úrovniach poľnohospodársko-potravinárskeho hodnotového reťazca. V tomto zmysle je úlohou vlád, aby sa snažili o zlepšenie sledovateľnosti cien, a to prostredníctvom príslušných kontrol, ktoré by jasne poukázali na určité neoprávnené postupy niektorých aktérov, pričom samotné vlády by zároveň vykonávali intenzívnu pedagogickú činnosť s cieľom poskytovať spotrebiteľom pravdivé a úplné informácie.

3.6.   Akosť a bezpečnosť potravín a ich výživové vlastnosti

3.6.1.   Popri množstve, akosti a bezpečnosti potravín sú dôležitými činiteľmi na trhu s potravinami nutričné vlastnosti a preferencie spotrebiteľov. Bezpečnosť potravín určujú normy, na ktoré dohliada Európsky úrad bezpečnosti potravín (EFSA).

3.6.2.   Výživa je komplexnou koncepciou, pri ktorej sa spotrebiteľský výber neriadi iba zdravotnými hľadiskami, ale aj kultúrne podmieneným správaním. Účinky potravinárskych výrobkov na zdravie a kto je za ne zodpovedný sú predmetom prebiehajúcej diskusie a aktéri trhu pri tejto problematike nedosiahli konsenzus.

3.6.3.   Preferencie spotrebiteľov vychádzajú z osobných hodnôt, názorov (napr. na potraviny z ekologickej výroby) a kultúrnych činiteľov, ktoré nie sú merateľné. Nemalo by sa však podceňovať, že sú dôležité ako činitele ovplyvňujúce potravinové trhy.

3.7.   Postavenie a úloha spotrebiteľov

3.7.1.   Zodpovedná a trvalo udržateľná spotreba, vrátane recyklovania sa musí stať všeobecnou praxou. Týka sa to dodávateľského reťazca aj spotrebiteľov. Pri dosiahnutí tohto cieľa môže pomôcť rozsiahla spoločenská diskusia.

3.7.2.   Európski spotrebitelia považujú za samozrejmé, že potraviny musia mať dobrú akosť a primerané ceny. Okrem ceny je pre spotrebiteľov dôležitým hľadiskom sloboda rozhodovania a široký výber. Ľudia spravidla nie sú pripravení robiť kompromisy, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín.

3.7.3.   V praxi však mnohí spotrebitelia robia kompromisy, pokiaľ ide o bezpečnosť potravinárskych výrobkov a ich kultúrny význam. Pre mnohých spotrebiteľov sú navyše dôležité špecifické charakteristiky potravinárskeho výrobku, napr. suroviny z ekologického poľnohospodárstva alebo geneticky modifikované suroviny, ktoré ovplyvňujú predajnú cenu.

3.7.4.   Problematika akosti zdôrazňuje význam informovania: spotrebiteľov treba upozorniť na význam rizík a výhody spojené s rozličnými výrobnými metódami a vstupmi takým spôsobom, ktorý objasňuje prípadné obavy spojené s výrobkami. Musíme upustiť od čiernobieleho myslenia, aby spotrebitelia mohli sami zvážiť klady a zápory určitého výrobku.

3.7.5.   Pre spotrebiteľov je mimoriadne dôležité poznať akosť, lebo podľa nej robia svoje rozhodnutia. Jednoduchá dostupnosť informácií o akosti výrobkov je predpokladom vytvárania dôvery. Mnohí spotrebitelia žiadajú okrem iného návrat k označovaniu krajiny pôvodu, aj pre európske potravinárske výrobky. Európskym výrobkom sa na európskych trhoch darí dobre vďaka dobrému informovaniu spotrebiteľov a transparencii. Kľúčovým činiteľom budúceho vývoja vo výrobe potravín je venovať náležitú pozornosť spotrebiteľskej politike.

3.8.   Rozvojová politika a výroba potravín

3.8.1.   Mnohé politické rozhodnutia týkajúce sa odstránenia problému svetového hladu boli prijaté na medzinárodných fórach, naposledy v súvislosti s rozvojovými cieľmi tisícročia. Praktické výsledky sú dodnes pomerne skromné. Počet hladujúcich ľudí neustále rastie a na svete stále trpí hladom približne miliarda ľudí. Vyššia poľnohospodárska výroba sa nestačí vyrovnať nárastu obyvateľstva a na celosvetovej úrovni nie je možné účinne riešiť novú situáciu vo výrobe potravín. EÚ sa do týchto snáh zapojila v medzinárodných organizáciách aj bilaterálne vo vzťahu k rozvojovým krajinám. Snažila sa zohrávať aktívnu úlohu pri rozvojovej spolupráci i v obchodnej politike s vyhliadkami na zlepšenie postavenia výroby potravín v rozvojových krajinách.

3.8.2.   Potravinová bezpečnosť sa musí dostať do popredia v politike medzinárodného rozvoja, aby sa mohla zmenšiť chudoba. Základným kameňom štátnej politiky v rozvojových krajinách by mal byť rozvoj výroby potravín. Každá rozvojová krajina by mala mať svoju štátnu poľnohospodársku politiku, ktorý by bola základom organizácie dodávok základných potravín pre obyvateľstvo krajiny.

3.8.3.   Dosiahnutie tohto cieľa si v rozvojových krajinách vyžaduje zodpovedajúce zdroje na vzdelávanie, poradenstvo a výskum. Medzinárodné spoločenstvo a EÚ by sa mali rozhodnejšie snažiť o začlenenie týchto cieľov do rozvojových programov.

3.8.4.   Poľnohospodárom v rozvojových krajinách by sa malo pomôcť podporou výrobných organizácií pri ich snahách o rozvoj domácej výroby, uvádzania na trh a spracovania a snahách o upevnenie trhového postavenia. Ako súčasť snáh o zlepšenie výrobných podmienok v rozvojových krajinách by sa malo zlepšiť riadenie rizík. Okrem výroby treba venovať pozornosť aj sociálnym otázkam. Podobne musí systém OSN účinnejšie pracovať na zlepšovaní dodávok potravín.

3.8.5.   Pokiaľ ide o obchodnú politiku, musí byť možné zaručiť rozvojovým krajinám dôstojnú príležitosť, aby mali vlastný program environmentálnej podpory. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje uplatňovanie osvedčených postupov v správe v rozvojových krajín pri vytváraní pravidiel a sústav obchodovania. EÚ by v rozvojových krajinách mohla zintenzívniť svoje pôsobenie pri rozvíjaní zručností. Jednoznačnejšie zoskupenie rozvojových krajín do najmenej rozvinutých krajín na jednej strane a hlavných vyvážajúcich krajín na druhej strane by zlepšilo postavenie najchudobnejších krajín. EÚ tieto ciele podporovala ako súčasť rokovaní v rámci WTO.

4.   Možné zameranie činnosti EÚ a obmedzujúce činitele

4.1.   V posledných niekoľkých desaťročiach došlo k posunu, pokiaľ ide o obavy EÚ a potravinová diskusia sa od nadprodukcie presunula smerom k ekologickým problémom, životným podmienkam zvierat a následne k problémom zdravia zvierat a ľudí a k verejnému zdraviu. V budúcnosti – a nemusí to byť ani ďaleká budúcnosť – pravdepodobne zažijeme „návrat ku koreňom“: v Európe sa diskusia vracia k dostupnosti a cene potravín, čo je trend, ktorý sa dá pozorovať už niekoľko rokov.

4.2.   Zároveň je jasné, že EÚ nie je ostrov: chudoba a ťažkosti, ktoré spôsobuje budú aj naďalej hlavným problémom v rozvojových krajinách. Svetová chudoba nezmizne v krátkom čase. EÚ má aj naďalej svoju zodpovednosť pri snahách o odstránenie chudoby.

4.3.   Základnou obavou EÚ, a teda aj potravinárskeho odvetvia je dostupnosť energií. Potravinárske odvetvie je vo svojej dnešnej podobe založené na rozsiahlom využívaní energie, a vyžaduje si preto zabezpečenie energetických dodávok. Iným obmedzujúcim činiteľom je voda, predovšetkým v celosvetovom ponímaní. Treba sa snažiť zabezpečiť jej dostupnosť.

4.4.   EÚ má viacero možností ako postupovať. Mohla by napríklad napomôcť v oblasti efektívnosti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva EÚ, ale musela by pritom brať do úvahy ochranu životného prostredia, životné podmienky zvierat a verejné zdravie. Ako súčasť snáh o zefektívnenie výroby by EÚ mohla zväčšiť veľkosť poľnohospodárskych podnikov a výrobných jednotiek, ale opäť by sa to muselo udiať v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, pričom sa nesmie zabúdať na dostatočné príjmy výrobcov a potrebu udržať obyvateľstvo na vidieku.

4.5.   EÚ by mohla zlepšiť istotu svojich dodávok vytváraním zásob a okrem iného aj diverzifikáciou svojich zdrojov energie. Získavanie energie z biologických zdrojov sa musí rozširovať, nie však na úkor dodávok potravín.

4.6.   EÚ sa tiež musí naďalej riadiť humanistickými zásadami a prebrať zodpovednosť za problematiku vysťahovalectva a problémy v rozvojových krajinách, a takisto minimalizovať možnosť konfliktov v susedných regiónoch snahou o zabezpečenie príležitostí, aby si ľudia mohli zarábať na živobytie v okolí svojho bydliska, či už v EÚ alebo mimo nej.

EÚ by mala podporovať výrobcov v rozvojových krajinách a ich snahy o organizáciu tak, aby výrobcovia vďaka spolupráci a učeniu sa jeden od druhého mohli lepšie uspokojovať potreby svojich regiónov pokiaľ ide o dodávky potravín. Európski výrobcovia by sa mali zúčastňovať spolupráce jednotlivých poľnohospodárskych podnikov. V júli 2008 urobila EÚ zásadné rozhodnutie uvoľniť z poľnohospodárskeho rozpočtu jednu miliardu eur na zlepšenie podmienok poľnohospodárov v rozvojových krajinách.

4.7.   Rovnako dôležité je rozvíjať globálne zodpovednú spotrebu a správne stravovacie návyky: strava bohatá na rastlinné produkty by ľudstvu umožnila uspokojiť potravinové nároky s podstatne nižšími energetickými vstupmi, než strava bohatá na živočíšne proteíny. V oblasti výroby je dôležité pokračovať v jej rozvoji a podporiť vedecké know-how. EÚ musí byť proaktívna vo všetkých týchto oblastiach, pri vlastnej činnosť aj v medzinárodných arénach.

5.   Istota dodávok – základ dodávok potravín v EÚ

5.1.   Istota dodávok je kľúčovým mechanizmom na boj proti rizikám a na zabezpečenie dodávok potravín a zdravotníckeho materiálu pri výnimočných stavoch. Opatrenia jednotlivých členských štátov EÚ na zabezpečenie dodávok sú značne rozdielne. Členstvo v EÚ zvyčajne znamená zníženie národnej istoty dodávok, keďže EÚ si myslí, že je schopná znášať celkovú zodpovednosť za istotu dodávok pri zvládaní kríz. Vnútorný trh EÚ predstavuje dobrý základ na splnenie tohto cieľa. Krízy, ktoré sa objavili v posledných rokoch boli kvalitatívnymi krízami a nebolo zaznamenané obmedzenie dodávok základných komodít.

5.2.   Jedným z hlavných cieľov pri zabezpečovaní istoty dodávok je zachovanie výroby potravinárskych surovín. V prípade krízy sa dodávky potravín môžu regulovať a kontrolovať. Rozhodujúca je pritom spolupráca poľnohospodárov, obchodu, priemyslu, správy a iných orgánov.

5.3.   Ak kríza pokračuje dlhší čas, rozhodujúcou sa stáva dostupnosť základných vstupov poľnohospodárskej výroby. Sem patria hnojivá, zdroje energie (napríklad ropa), prípravky na ochranu rastlín, osivá, veterinárne liečivá, voda atď. Podľa zákona sú orgány správy povinné zabezpečiť dodávky výrobných vstupov v mimoriadnych situáciách. Vyžaduje si to jednoznačnú deľbu práce a plánov medzi jednotlivými aktérmi. Národné plány a úroveň pripravenosti v oblasti istoty dodávok sú rôzne. EÚ pracuje na vytvorení nových plánov, hlavne v súvislosti so zväčšovaním rozsahu medzinárodných rizík.

5.4.   Istota dodávok potravinárskeho odvetvia EÚ sa musí upevniť zavedením spoľahlivejšieho mechanizmu a opatreniami oproti dnešku tak, aby sa EÚ mohla pripraviť na nové potenciálne riziká. Jadrom istoty dodávok sú plány vytvárania zásob, ktoré budú dostatočne rozsiahle a budú pokrývať celú EÚ. Stabilné a dobre fungujúce trhy s poľnohospodárskymi výrobkami v členských štátoch a na vnútornom trhu EÚ tvoria základ istoty dodávok. V prípade krízy je pre zachovanie istoty dodávok rozhodujúca spoľahlivosť a rýchlosť reakcie jednotlivých zúčastnených strán.

---

(1)  V súvislosti s vypracovaním stanoviska sa 22. septembra 2008 v EHSV uskutočnila verejná diskusia s názvom „Aké sú skutočné perspektívy cien v poľnohospodárstve a potravinárstve?“

---

---