EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52008AE0986

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie KOM(2008) 106 v konečnom znení – 2008/0047 (COD)

OJ C 224, 30.8.2008, p. 61–66 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/61


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie“

KOM(2008) 106 v konečnom znení – 2008/0047 (COD)

(2008/C 224/13)

Rada sa 7. apríla 2008 rozhodla podľa článku 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie“

Grémium poverilo 11. marca 2008 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bola pani Sharma rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdzi z 29. mája 2008) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor jednomyseľne prijal nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje prácu, ktorú Komisia vykonala v oblasti riešenia problematiky ochrany detí v spojitosti s online technológiami (1). Výbor konštatuje, že vzrástla priemerná úroveň verejného povedomia, a to vďaka informačným kampaniam sociálnych partnerov, predovšetkým mimovládnych organizácií a každoročnému Dňu bezpečnejšieho internetu, ktorý usporadúva Komisia.

1.2

EHSV vypracoval mnoho stanovísk, ktoré upozorňujú na túto problematiku (2). Výbor okrem toho odporúča prístup založený na medzinárodnom partnerstve, ktorý podporuje:

1.2.1

medzinárodnú výmenu údajov a zhromažďovanie nápadov vládami, orgánmi činnými v trestnom konaní, horúcimi linkami (hotlines), bankovými a finančnými inštitúciami, kreditnými spoločnosťami, poradenskými centrami v oblasti zneužívania detí, organizáciami na ochranu detí a internetovým odvetvím;

1.2.2

vytvorenie „pracovnej skupiny“, či už na medzinárodnej úrovni alebo na úrovni EÚ, ktorá by sa štvrťročne schádzala a napomáhala zdieľaniu údajov, odborných znalostí a osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami, vrátane horúcich liniek, orgánov činných v trestnom konaní, vlád a predovšetkým medzinárodného internetového odvetvia;

1.2.3

vytvorenie a propagáciu medzinárodných a európskych vzorových osvedčených postupov v oblasti boja proti materiálom obsahujúcim pohlavné zneužívanie detí na internete realizovaného prostredníctvom horúcich liniek;

1.2.4

preskúmanie všetkých existujúcich a budúcich horúcich liniek na základe súčasných prijatých osvedčených postupov a hodnotenie výsledkov horúcich liniek na základe nových vzorových osvedčených postupov;

1.2.5

zjednodušenie prideľovania zdrojov a finančných prostriedkov z Programu na ochranu detí na základe výsledkov preskúmania horúcich liniek;

1.2.6

účasť horúcich liniek na projekte tvorby európskej databázy;

1.2.7

vytváranie partnerstiev medzi horúcimi linkami a ďalšími príslušnými organizáciami na jednej strane a domácimi registrami domén na druhej strane, s cieľom zrušiť registrácie domén podporujúcich pohlavné zneužívanie detí alebo poskytujúcich prístup k takémuto obsahu;

1.2.8

spájanie síl v oblasti zvyšovania povedomia o problémoch „groomingu“ a šikanovania na internete (3) a oznamovania podobnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a v prípade potreby charitatívnym organizáciám zameraným na deti;

1.2.9

zavedenie podporných postupov pre analytikov a osoby, ktoré takéto internetové stránky monitorujú a prezerajú v rámci svojich pracovných povinností v horúcej linke;

1.2.10

zabezpečenie harmonizácie právnych rámcov v tejto oblasti v jednotlivých členských štátoch;

1.2.11

zriadenie kontaktnej centrály v rámci Komisie, ktorá by vystupovala ako nezávislý posudzovateľ, koordinovala prieskum, dohliadala na implementáciu programu a naplnenie odporúčaní;

1.2.12

usporiadanie každoročného stretnutia odborníkov s cieľom zintenzívniť výmenu poznatkov;

1.2.13

vytvorenie fóra mládeže, ktoré by zabezpečilo zaradenie názorov a skúseností detí a mladých ľudí do prieskumu a implementácie programu v budúcnosti;

1.2.14

využívanie finančných zdrojov, ako sú Daphne a programy pre bezpečnejší internet, v duchu proaktívnosti a spolupráce;

1.2.15

nadviazanie kontaktov s príslušnými orgánmi v USA s cieľom obmedziť prevádzkovanie internetových stránok zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí v USA a vytvoriť aktívnu transatlantickú výmenu údajov.

1.3

Spolupráca založená na partnerskom prístupe zabezpečí maximálne využitie odborných znalostí, šírenie poznatkov a finančných prostriedkov, a čo je najdôležitejšie, zaručí účasť zainteresovaných strán a sociálnych partnerov na celkovom úsilí EÚ minimalizovať zverejňovanie nezákonného obsahu na internete a obmedziť prístup k nemu.

2.   Všeobecné pripomienky k návrhu Komisie

2.1

Internet a komunikačné technológie (ďalej „online technológie“) (4) boli vytvorené ako komunikačné nástroje určené pre akademických a vedeckých pracovníkov, no v súčasnosti sa vo väčšine častí sveta používajú v domácnostiach, školách, podnikoch a verejnej správe.

2.2

Deti sú v čoraz väčšej miere aktívnymi užívateľmi nových technológií. Avšak popri výhodách plynúcich z interaktivity a účasti na online prostredí, sú deti v tomto prostredí vystavené aj vážnym ohrozeniam:

a)

priame poškodenie, ako obete pohlavného zneužívania, ktoré je zdokumentované prostredníctvom fotografií, filmov, alebo zvukových súborov a prenášané prostredníctvom internetu (materiál obsahujúci zneužívanie detí);

b)

pretrvávajúce pohlavné zneužívanie obete opakovaným prezeraním nahrávok zneužívania obete vďaka ich rozsiahlemu online šíreniu a celosvetovej dostupnosti;

c)

priamy kontakt s tzv. predátormi, ktorí sa s deťmi chcú spriateliť, aby ich mohli pohlavne zneužívať (tzv. „grooming“);

d)

obete šikanovania v online prostredí („internetové šikanovanie“).

2.3

Ďalšími trendmi (pozri prílohu 1) (5) sú:

a)

rýchly a dynamický vývoj technologického priestoru, ktorý je v čoraz väčšej miere ovplyvňovaný digitálnou konvergenciou, rýchlymi distribučnými kanálmi, mobilným internetom, Web 2.0, Wi-Fi prístupom a ďalšími novými obsahovými formátmi a technologickými službami;

b)

konštatovanie veľmi nízkeho veku detských obetí a extrémnej závažnosti pohlavného zneužívania, ktorému sú vystavené;

c)

objasnenie rozsahu problému týkajúceho sa verejne prístupných internetových stránok zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí, to znamená stanovenie „dosiahnuteľného“ cieľa približne 3000 internetových stránok ročne po celom svete, ktoré poskytujú prístup k stovkám tisícov zobrazení pohlavného zneužívanie detí;

d)

najnovšie údaje o regiónoch, z ktorých sú prevádzkované stránky obsahujúce pohlavné zneužívanie detí, ukazujú, že väčšina stránok s takýmto obsahom je prevádzkovaná z USA;

e)

najnovšie údaje ďalej ukazujú, že stránky obsahujúce pohlavné zneužívanie detí sú pravidelne presúvané do iných spoločností a z krajiny do krajiny, aby sa tak predišlo ich odhaleniu a odstráneniu, čím sa komplikuje vyšetrovanie na úrovni jednej krajiny;

f)

registre domén nevyvíjajú na medzinárodnej úrovni dostatočné úsilie na zrušenie registrácie domén podporujúcich pohlavné zneužívanie detí alebo poskytujúcich prístup k takémuto obsahu;

g)

pretrvávajúci a potenciálne sa prehlbujúci generačný rozdiel medzi mladými ľuďmi a ich spôsobom využívania online technológií a vnímania rizika na jednej strane, a na druhej strane dospelými a ich využívaním online technológií;

h)

verejný prístup k materiálom zobrazujúcim pohlavné zneužívanie detí by sa dal zredukovať dobrovoľným obmedzovaním v rámci odvetvia, a to blokovaním podobných stránok poskytovateľmi služieb;

i)

uplatňovanie národných odporúčaní týkajúcich sa online nástrojov ako sú softvérové filtre, bezpečnostné nastavenia vyhľadávačov a iné.

2.4

Ochrana užívateľov internetu, hlavne detí, pred nezákonným a „škodlivým“ obsahom a správaním na internete a obmedzenie distribúcie nezákonného obsahu je predmetom neutíchajúcich obáv politikov, zákonodarcov, hospodárskeho odvetvia a konečných užívateľov, zvlášť rodičov, opatrovateľov a vzdelávacích pracovníkov.

2.5

Z právneho hľadiska je nevyhnutné rozlišovať medzi tým, čo je nezákonné na jednej strane a „škodlivé“ na strane druhej, pretože obidva prípady si vyžadujú rozdielne postupy, stratégie a nástroje. Jednotlivé krajiny sa odlišujú v tom, čo sa považuje za nezákonné. Nezákonná činnosť sa vymedzuje v platnom vnútroštátnom práve a zaoberajú sa ňou orgány činné v trestnom konaní, iné štátne orgány a príslušné horúce linky.

2.6

EHSV požaduje, aby zosúladenie právnych predpisov bolo v jednotlivých členských štátoch vykonávané a uplatňované na vnútroštátnej úrovni a aby v súlade s Dohovorom Rady Európy o počítačovej kriminalite (6) zahŕňala prinajmenšom nasledujúce body:

a)

definíciu materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí,

b)

stanovenie veku, do ktorého je obeť pohlavného zneužívania považovaná za dieťa na 18 rokov,

c)

ustanovenie, že vlastníctvo a prezeranie či sťahovanie materiálov obsahujúcich pohlavné zneužívanie detí je trestným činom a vyžaduje si prísne trestné stíhanie.

2.7

Napriek tomu, že boli vytvorené určité celoeurópske normy vo forme odporúčaní a smerníc, ktoré objasňujú právne otázky, bolo by potrebné preskúmať, či ich členské štáty uviedli do praxe.

2.8

„Škodlivý“ obsah je obsah, ktorý rodičia, pedagógovia a iní dospelí považujú za potenciálne škodlivý pre deti. Vymedzenia takého obsahu sa v jednotlivých krajinách a kultúrach odlišujú a môžu siahať od pornografie a násilia po rasizmus, xenofóbiu, prejavy a hudbu s nenávistným obsahom, sebapoškodzovanie, anorexiu a stránky o samovraždách. EHSV uznáva, že je náročné vytvoriť medzinárodné partnerstvá v súvislosti s materiálom tohto druhu, napriek tomu je na národnej úrovni možné vyvinúť úsilie na zvyšovanie povedomia verejnosti o nástrojoch, spôsoboch a technológiách, prostredníctvom ktorých je možné ochrániť deti pred materiálom so škodlivým obsahom.

2.9

EÚ bola priekopníkom v oblasti ochrany detí na internete od roku 1996 a následné programy pre bezpečnejší internet (Akčný plán pre bezpečnejší internet 1999 – 2004, Bezpečnejší Internet plus 2004 – 2008) sú hlavným príkladmi jej činnosti v tejto oblasti. Komisia prijala oznámenie o implementácii programu Bezpečnejší internet plus v období 2005 – 2006 (7). Hodnotenie vplyvu vykonané v období od apríla do júla 2007 (8) navyše potvrdilo, že uskutočnené opatrenia boli účinné, pričom vyzdvihlo potrebu prispôsobovať ich vznikajúcim internetovým technológiám a dynamicky rastúcej kriminalite v tejto oblasti.

2.10

Cieľom nového programu bude podporovať bezpečnejšie používanie internetu a iných komunikačných technológií, najmä ich používanie deťmi, a zároveň bojovať proti šíreniu nezákonného obsahu a „škodlivého“ správania, a to prostredníctvom uľahčenia spolupráce, výmeny skúseností a osvedčených postupov na všetkých úrovniach v otázkach ochrany detí pri používaní internetu. V tomto smere môže byť Európa prínosom.

2.11

Program sa skladá zo štyroch krokov, pričom medzinárodná spolupráca je neoddeliteľnou súčasťou každého z nich:

a)

obmedzenie nezákonného obsahu a riešenie problematiky škodlivého správania na internete,

b)

podpora bezpečnejšieho online prostredia,

c)

zvyšovanie povedomia verejnosti,

d)

vytvorenie bázy poznatkov.

2.12

EHSV však požaduje objasnenie právnych aspektov a definíciu pojmov „škodlivý“ a „správanie“, predovšetkým vzhľadom na transpozíciu do právnych predpisov členských štátov. Je tiež potrebné lepšie objasniť úlohu horúcich liniek, ktoré nevyšetrujú podozrivých a ani na to nemajú právomoc (pozri prílohu 2) (9).

3.   Medzinárodný model

3.1

Internet nevlastnia a ani neriadia obrovské nadnárodné spoločnosti, ktoré by kontrolovali jeho obsah. Tvoria ho stovky miliónov stránok, ktoré na internet umiestnilo obrovské množstvo ich tvorcov, čím sa sťažuje ich monitorovanie a kontrola nezákonného obsahu. Ak však budú všetky zainteresované strany spolupracovať, je možné prostredníctvom krokov na všetkých úrovniach, od miestnej (v domácnostiach) po národnú a medzinárodnú (vrátane virtuálneho priestoru), obmedziť dostupnosť nezákonného obsahu.

3.2

Nadácia Internet Watch identifikovala v roku 2007 jadro 2 755 stránok zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí, ktoré boli medzinárodne prevádzkované. Okolo 80 % týchto stránok je komerčnou aktivitou a často menia poskytovateľa hostingu či región pôsobenia, aby tak predišli odhaleniu (10). Z takejto taktiky a zo zložitej nadnárodnej povahy zločinu vyplýva, že iba jednotná reakcia, do ktorej budú zapojené orgány činné v trestnom konaní, vlády a medzinárodné online odvetvie, umožní účinné vyšetrovanie podobných stránok, ich obsahu a organizácii, ktoré sú v ich pozadí.

3.3

EHSV si uvedomuje, že na zaistenie bezpečnosti detí je potrebný „partnerský prístup“. Sociálni partneri, vrátane vlád, on-line odvetvia, orgánov činných v trestnom konaní, charitatívnych organizácií na ochranu detí, podnikov, predstaviteľov zamestnaneckých organizácií, mimovládnych organizácií, vrátane spotrebiteľských organizácií, a verejnosť musia spolupracovať na zdôrazňovaní nebezpečenstiev a rizík, avšak zároveň musia mladým ľuďom umožniť využívať výhody, ktoré tento revolučný nástroj prináša v oblasti nadväzovania kontaktov, vzdelávania a inovácií.

3.4

Internetu vďačíme za zlepšenie kvality života mnohých ľudí, ale predovšetkým mladých, starších osôb a mnohých telesne postihnutých ľudí. Je to jedinečný nástroj na komunikáciu a v súčasnosti čoraz viac aj „sieť kontaktov“. Zmeny v spôsobe života, modeloch rodín a zamestnania viedli k obdobiu nezávislosti či izolácie. Preto ochrana užívateľov, hlavne tých zraniteľných, ako sú deti, je prvoradou záležitosťou, ktorú nemôžeme nechať výlučne na pleciach ich rodičov a vychovávateľov.

3.5

Vznik nových technológií a služieb je kľúčom k inovácii a rastu podnikov na celom svete. Mladí ľudia vidia ako prví tieto možnosti a prijímajú a využívajú inovácie. Spolu s rozvojom však prichádza aj zneužívanie a to sa stáva čoraz väčšou obavou. Samoregulačné orgány tohto odvetvia a zainteresovaných subjektov majú hlboké poznatky o týchto technológiách a majú tiež možnosť vytvoriť protiopatrenia na potláčanie takéhoto zneužívania. Základnou povinnosťou a zároveň spoločenskou zodpovednosťou internetového odvetvia je výmena poznatkov, zvyšovanie povedomia a informovanie spotrebiteľov o tom, ako oznámiť internetové stránky so škodlivým obsahom, a podľa možností aj poskytovanie finančných prostriedkov na odstránenie zneužívania, najmä pokiaľ ide o deti.

3.6

Rozsah a šírka problému spojeného s internetovým šírením materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí je predmetom mnohých špekulácií. Ako však uvádza správa Komisie, chýba dostatok štatistických údajov z jednotlivých členských štátov EÚ. Je potrebné zamerať sa na sledovanie pohybu a činnosti stránok prepojených s distribúciou materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí. Na základe takto získaných informácií by poverené orgány spolu s medzinárodnými orgánmi činnými v trestnom konaní mohli postupovať v odstraňovaní takéhoto obsahu a vyšetrovaní jeho šíriteľov.

3.7

Organizácie tohto druhu by mali byť zakladané na úrovni členských štátov, pričom by sa za účelom vytvárania stratégií pravidelne schádzali so zástupcami Európskej komisie. Platforma na úrovni EÚ, v ktorej by boli zastúpení predstavitelia odvetvia, vlády, bankových a finančných inštitúcií, kreditných spoločností, mimovládnych organizácií, školstva, organizácií zamestnávateľov a zamestnancov, by bola hodnotným nástrojom na rýchlu analýzu a prijímanie opatrení v rámci Únie. Zároveň by bola prostriedkom na šírenie informácií za hranice EÚ, čo by napomohlo spolupráci orgánov činných v trestnom konaní na medzinárodnej úrovni.

3.8

Každoročná schôdza odborníkov na úrovni EÚ o vývoji v oblasti technológií, psychosociálnych faktorov a presadzovania práva by pomohla zintenzívniť vzájomnú výmenu poznatkov. Závery z týchto schôdzí by boli rozposlané všetkým členským štátom a členom platformy, ktoré by ich mohli prispôsobiť, integrovať či uplatňovať na národnej a miestnej úrovni.

3.9

Vytvorenie „centrály siete“ na úrovni Komisie, ktorá by skúmala projekty nielen v Európe, ale na celom svete, by podporilo prácu platformy zabezpečovaním aktuálnych a dôležitých poznatkov, vrátane štatistík, pričom poznatky o účinných postupoch na potláčanie zneužívania by boli rýchlo rozširované medzi aktívnych partnerov. Medzi ďalšie úlohy centrály siete by patrili návštevy a monitorovanie. Centrála by okrem toho mohla pôsobiť ako nezávislý posudzovateľ horúcich liniek a hodnotiť prihlášky na nové projekty, aby sa tak predišlo zbytočnému opakovaniu toho čo už bolo urobené a aby sa finančné prostriedky vynakladali účinne a efektívne. Centrála by tiež mohla navrhovať partnerstvá. Úloha centrály siete by spočívala reagovaní na nové výzvy hneď ako sa objavia.

3.10

Vytvorenie fóra mládeže by pomohlo zapojiť mladých ľudí a šíriť informácie do sietí spoločnosti, ktoré využívajú tí najzraniteľnejší. Mládež má svoj vlastný jazyk a väčšinou iba neochotne počúva odporúčania starších, avšak víta rady svojich rovesníkov v rámci svojho spoločenského kruhu. Práva dieťaťa musia byť zohľadnené, a preto je potrebné zapojiť do tohto procesu aj mladých ľudí.

3.11

Je potrebné vytvoriť účinný model, v rámci ktorého by si zainteresované strany navzájom vymieňali informácie a poznatky potrebné na prispôsobovanie sa novým a vznikajúcim formám internetovej kriminality po celom svete.

4.   Usmernenia pre vytváranie horúcich liniek

4.1

Osvedčený príklad fungovania horúcej linky:

4.1.1

analytici horúcej linky by mali byť vyškolení a uznávaní v oblasti hodnotenia nezákonného obsahu internetových stránok;

4.1.2

analytici horúcej linky by mali mať odborné znalosti vo vyhľadávaní nezákonného obsahu internetových stránok;

4.1.3

mal by byť vytvorený jasný partnerský prístup medzi všetkými zainteresovanými stranami na národnej úrovni vrátane vlády, bankových a finančných inštitúcií, kreditných spoločností, orgánov činných v trestnom konaní, organizácií na ochranu rodiny a detí a predovšetkým internetového odvetvia;

4.1.4

koregulačné a samoregulačné horúce linky by mali vytvárať presvedčivé a účinné partnerstvá s internetovým odvetvím v rámci danej krajiny a prijať kódex správania;

4.1.5

univerzálne postupy na spoznanie a odstránenie („notice and take down“) nezákonného obsahu internetovej stránky prevádzkovanej ktoroukoľvek domácou spoločnosťou;

4.1.6

účasť na projekte centralizovanej európskej databázy internetových stránok spojených s pohlavným zneužívaním detí;

4.1.7

záväzok domácich internetových spoločností zablokovať na úrovni siete neustále pribúdajúce stránky z aktualizovaného zoznamu internetových stránok spojených s pohlavných zneužívaním detí s cieľom zabrániť tomu, aby užívatelia internetu náhodne natrafili na takéto stránky;

4.1.8

horúce linky by mali mať obsažné internetové stránky v príslušnom národnom jazyku, kde by bol k dispozícii jednoduchý anonymný oznamovací systém a jasné odkazy na tiesňové linky a iné príslušné organizácie, ktoré sa zaoberajú príbuznými problémami ako sú grooming a internetové šikanovanie;

4.1.9

verejnosť musí byť informovaná o úlohe horúcej linky a súvisiacich otázkach;

4.1.10

výmena údajov, informácií a odborných znalostí na európskej ako aj medzinárodnej úrovni;

4.1.11

účasť na európskych a medzinárodných partnerstvách so zainteresovanými stranami za účelom vymieňania údajov, informácií a zhromažďovania nápadov ako potláčať cezhraničný aspekt tohto druhu kriminality;

4.1.12

opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni zamerané na odstránenie materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí a vyšetrovanie jeho distribútorov bez ohľadu na miesto, odkiaľ je daná stránka prevádzkovaná;

4.1.13

pomáhať všetkým národným alebo medzinárodným orgánom v boji proti podobným internetovým stránkam na medzinárodnej úrovni a podporovať spoluprácu nadnárodných orgánov činných v trestnom konaní;

4.1.14

rozosielanie usmernení zamestnávateľom, pedagógom, organizáciám, rodičom a deťom, ako napríklad program ThinkuKnow centra britskej polície pre boj proti zneužívaniu detí a na ochranu na internete (CEOP – The Child Exploitation and Online Protection Centre);

4.1.15

zvyšovať povedomie užívateľov internetu, predovšetkým vďaka sponzorstvu domácich poskytovateľov internetu, alebo v rámci partnerstva s nimi;

4.1.16

organizácie by mali byť členmi INHOPE (medzinárodnej asociácie internetových horúcich liniek), vďaka čomu by si jednotlivé horúce linky a internetové odvetvie mohli vymieňať medzinárodne osvedčené postupy na odstraňovanie obsahu (11);

4.1.17

postupy na podanie oznámenia musia byť jednoduché, rešpektovať anonymitu podávateľa a podané oznámenie musí byť zároveň rýchlo spracované;

4.1.18

pracovníci horúcej linky musia analytikom, ktorí monitorujú a prezerajú stránky, poskytovať dostatočnú podporu a poradenstvo.

4.2

Horúce linky by okrem toho mali:

a)

rozvíjať partnerstvá s národnými registrami domén, aby sa zabezpečilo, že domény pravidelne umožňujúce prístup k materiálu obsahujúcemu pohlavné zneužívanie detí alebo s názvom podporujúcim pohlavnú aktivitu s deťmi, budú prešetrené a ich registrácia bude zrušená;

b)

usilovať sa o získanie dobrovoľného financovania na báze samoregulácie zo strany domácich poskytovateľov internetu, pre ktorých je oznamovací mechanizmus prostredníctvom horúcich liniek, postupy na odhaľovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu a otvorený zoznam zablokovaných stránok prínosom;

c)

podporiť alebo umožniť internetovému odvetviu v danej krajine zablokovanie stránok obsahujúcich pohlavné zneužívanie detí;

d)

podporiť udržiavanie dobrých vzťahov medzi horúcimi linkami a tiesňovými linkami, ktoré poskytujú možnosť ohlásiť zneužívanie organizáciám na pomoc obetiam, s cieľom podporiť dodatočné zvyšovanie povedomia o závažných a aktuálnych témach.

5.   Osobitné pripomienky: návrh Komisie

5.1

Návrh Komisie necháva niekoľko otázok nezodpovedaných:

a)

Kto bude koordinovať navrhované opatrenia a na akom základe?

b)

Ako budú formulované kritériá pre jednotlivé oblasti? Mnohé už existujúce programy spĺňajú viacero kritérií navrhovanej databázy poznatkov (12).

c)

Kto vyberie vhodných kandidátov?

d)

Kto je zodpovedný za priebežné hodnotenie a prepájanie týchto projektov?

5.2

Vyriešením uvedených pripomienok by sa predišlo opätovnému vynachádzaniu už vynájdeného, zbytočnému opakovaniu už vykonanej práce a zabezpečilo by sa účinné a efektívne využívanie finančných prostriedkov. Navyše musí byť zaručené, že do iniciatívy budú aktívne zapojení odborníci z praxe v úzkej spolupráci s konzultantmi alebo štátnymi úradníkmi. To isté by sa týkalo aj už spomenutého návrhu na vytvorenie centrály siete v rámci Komisie, ktorá by skúmala projekty, navštevovala miesta ich realizácie a starala sa o udržiavanie kontaktu.

5.3

Komisia musí v duchu proaktívnosti a spolupráce venovať viac pozornosti využívaniu finančných zdrojov ako sú Daphne a programy pre bezpečnejší internet.

5.4

Výbor napokon žiada Komisiu, aby zdôraznila význam a vplyv nasledujúcich bodov:

prijatie postupov na odhaľovanie a odstraňovanie stránok obsahujúcich pohlavné zneužívanie detí prostredníctvom horúcich liniek a internetového odvetvia vo všetkých členských štátoch;

širšie schválenie iniciatívy na ochranu užívateľov internetu blokovaním prístupu na internetové stránky s materiálom obsahujúcim pohlavné zneužívanie detí;

medzinárodné úsilie registrov domén a príslušných orgánov na zrušenie registrácie domén spojených s pohlavných zneužívaním detí.

5.5

Uvedené opatrenia by znížili výskyt situácií, v ktorých môžu byť nič netušiaci užívatelia internetu vystavení traumatizujúcim a nezákonným zobrazeniam a zabránili by opätovnému ubližovaniu deťom obmedzením príležitostí na prezeranie ich pohlavného zneužívania. Ďalej by prerušili prístup k podobným materiálom tým, ktorí ich vyhľadávajú a tiež znemožnili kriminálnym organizáciám komerčné šírenie obrazového materiálu užívateľom internetu.

5.6

A čo je najdôležitejšie, implementácia navrhnutých opatrení by skomplikovala šírenie materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí. Hoci dynamický charakter trestnej činnosti a technologická dômyselnosť páchateľov sťažujú úplné odstránenie tejto trestnej činnosti, čím je však jej vykonávanie finančne náročnejšie, riskantnejšie a krátkodobejšie, tým menej sa táto cesta javí ako jednoduchý spôsob ako prísť k zisku, či už finančnému, alebo inému.

5.7

Súčasné údaje o rozsahu a šírke problému s internetovým stránkami obsahujúcimi pohlavné zneužívanie detí (nie jednotlivé zobrazenia či stránky) sú motiváciou do boja na úplné odstránenie takýchto stránok. V súčasnosti je možné stanoviť konkrétne ciele, ktoré ukážu, že výmena informácií a riešenie danej problematiky na najvyššej medzinárodnej úrovni spolu s pozitívnym a úspešným jednotným medzinárodný) partnerstvom prispievajú k značnému zníženiu počtu stránok obsahujúcich pohlavné zneužívanie detí.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  „Online technológie“ sa na účely tohto dokumentu vzťahujú na technológie, ktoré sa využívajú na prístup na internet a k iným komunikačným technológiám. V určitých prípadoch, ako napríklad pri videohrách, je navyše možné využívať obsah a služby „online“ ale aj „offline“. Oba spôsoby môžu vplývať na bezpečnosť detí.

(2)  Stanovisko na tému Nezákonný obsah a internet, Ú. v. ES C 61, 14.3.2003, s. 32 (dokument nie je preložený do slovenčiny) a stanovisko na tému Bezpečnejšie využívanie internetu, Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 136.

(3)  „Grooming“: priamy kontakt s tzv. predátormi, ktorí sa s deťmi chcú spriateliť, aby ich mohli pohlavne zneužívať (z anglického „grooming“ – opatrovanie); „internetové šikanovanie“: šikanovanie obete v online prostredí.

(4)  Pozri bod 1.

(5)  Táto príloha je k dispozícii iba v anglickom jazyku a je priložená k elektronickej verzii stanoviska na internete.

(6)  Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, ETS 185, 23. XI. 2001, http://conventions.coe.int/Treaty/en/treaties/Html/185.htm.

(7)  KOM(2006) 661. Oznámenie Komisie o implementácii viacročného programu spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových on-line technológií (Safer Internet plus).

(8)  http://ec.europa.eu/saferinternet.

(9)  Táto príloha je k dispozícii iba v anglickom jazyku a je priložená k elektronickej verzii stanoviska na internete.

(10)  Horúca linka v Spojenom kráľovstve, kde je možné oznámiť nezákonný obsah, konkrétne materiál obsahujúci pohlavné zneužívanie detí na stránkach prevádzkovaných z celého sveta a materiál podnecujúci k rasovej neznášanlivosti prevádzkovaný z Spojeného kráľovstva (pozri prílohy 1 a 2, ktoré sú k dispozícii iba v anglickom jazyku a sú priložené k elektronickej verzii stanoviska na internete.).

(11)  September 2004 – december 2006, INHOPE spracovala 1,9 milióna oznámení, z ktorých 900 000 pochádzalo od verejnosti a 160 000 bolo postúpených orgánom činným v trestnom konaní na ďalšie spracovanie.

(12)  Napríklad program prevencie nazvaný Nevinnosť v ohrození (Innocence in Danger) by spĺňal viac ako jedno z kritérií a podobných príkladov je mnoho.


Top