16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/74

1.1

Vzhľadom na chýbajúce usmernenie Spoločenstva vytvorili jednotlivé členské štáty svoje vlastné národné právne systémy v oblasti prevencie, riešenia, nápravy a pomoci občanom a rodinám v stave nadmerného zadlženia.

1.2

Berúc do úvahy rastúci a znepokojujúci vývoj tohto fenoménu v posledných desaťročiach a najmä vzhľadom na rozšírenie Európskej únie a nedávne vyostrenie situácie v celosvetovom meradle sa EHSV, ktorý už dávno venuje zvýšenú pozornosť vývoju situácie a sociálnym dôsledkom nadmerného zadlženia v zmysle sociálneho vylúčenia a sociálnej spravodlivosti ako aj prekážok pri dobudovaní vnútorného trhu, rozhodol k tejto problematike znovu otvoriť verejnú diskusiu s občianskou spoločnosťou a ostatnými inštitúciami Spoločenstva. Cieľom bude určiť a implementovať opatrenia na úrovni Spoločenstva, ktoré budú presne definovať tento fenomén, kontrolovať a riešiť ho, a to v rámci jeho jednotlivých aspektov: sociálnych, ekonomických a právnych.

1.3

Rozdielnosť týchto systémov vytvorených v jednotlivých krajinách, a to nielen v Európe, ale aj na celom svete, spolu s neexistenciou podobných systémov v iných krajinách vytvára situáciu, v ktorej chýba rovnosť príležitostí, čo spôsobuje sociálnu nespravodlivosť na jednej strane a na strane druhej má negatívny vplyv na úplné dobudovanie vnútorného trhu. Takýto stav si vyžaduje potrebnú a adekvátnu intervenciu zo strany Európskej únie, pre ktorú existuje nevyhnutný právny základ v primárnych právnych predpisoch.

1.4

Predkladané stanovisko sa opätovne zaoberá hlavnými otázkami súvisiacimi s fenoménom nadmerného zadlženia, analyzuje riešenia uplatňované na národnej úrovni, berie do úvahy vyskytujúce sa ťažkosti a zistené chyby, hodnotí celosvetový rozmer tohto fenoménu, zamýšľa sa nad úrovňou poznatkov a metód a snaží sa identifikovať smer a nájsť oblasti, v ktorých je možné podniknúť kroky na úrovni Spoločenstva.

1.5

Zároveň navrhuje vytvorenie Európskeho strediska pre monitorovanie zadlženia, ktoré by sledovalo vývoj tohto javu na európskej úrovni, mohlo by fungovať ako fórum pre dialóg medzi všetkými zainteresovanými subjektmi a navrhovať, koordinovať a hodnotiť dopad opatrení na jeho prevenciu a kontrolu.

1.6

Výbor však berie na vedomie skutočnosť, že takýto prístup v tomto rámci je možné dosiahnuť, ak sa Komisia, Európsky parlament a Rada v úzkom dialógu s organizovanou občianskou spoločnosťou, kde budú zastúpené hlavné zainteresované strany v tejto oblasti (rodiny, pracovníci, spotrebitelia, finančné inštitúcie, atď.), rozhodnú začleniť túto tému medzi svoje prioritné činnosti.

1.7

Preto víta náznaky záujmu, ktoré Komisia nedávno v tejto oblasti prejavila a dôrazne odporúča, aby bolo vykonané aj nevyhnutné dosledovanie v zmysle štúdií o realizovateľnosti, konzultácií a legislatívnych a iných návrhov, ktoré by boli relevantné a adekvátne. Začať by sa mohlo publikovaním zelenej knihy, ktorá by definovala a určila podmienky tejto problematiky a v ktorej by dostali priestor aj všetky zainteresované strany prostredníctvom rozsiahlych verejných konzultácií.

1.8

Apeluje tiež na Európsky parlament a Radu, aby vzali na vedomie veľké obavy, ktorými sa toto stanovisko zaoberá v mene občianskej spoločnosti a aby ich začlenili medzi priority v príslušných politických programoch.

2.1

Je potrebné uznať, že úvery v podstate umožnili európskym občanom zlepšiť si kvalitu života a otvorili im prístup k základným tovarom a službám, ktoré by iným spôsobom nedosiahli alebo by sa im to podarilo len za veľmi dlhé časové obdobie, ako je to v prípade vlastného bývania a individuálnej dopravy. Ak však úvery nie sú získavané udržateľným spôsobom – v prípade vážnych pracovných problémov, keď mesačná záťaž zadlženia prekročí primeranú výšku sumy z dostupného mesačného príjmu, keď je počet úverov príliš vysoký a keď neexistujú žiadne úspory, ktorými by bolo možné pokryť dočasné situácie v prípade straty príjmu – môže dôjsť k stavu nadmerného zadlženia.

2.2

Problematika nadmerného zadlženia a jeho sociálnych dôsledkov však nie je nová a jej pôvod možno nájsť dokonca v období klasického Grécka, presnejšie v období poľnohospodárskej krízy, ktorá postihla Grécko v šiestom storočí pred naším letopočtom a v opatreniach, ktoré prijal Solón (594-593 p.n.l.) na zrušenie dlhov drobných poľnohospodárov, ktorí boli medzitým prinútení k otroctvu a predaní, a ich následné oslobodenie a opätovnú integráciu do spoločenského a produktívneho života Atén ako slobodných občanov (1).

2.3

Fenomén sa však jednoznačne rozširuje najmä v súčasnosti, nabral znepokojujúce rozmery a čoraz viac je vnímaný ako sociálny problém v spoločnosti, ktorá je poznačená výraznými rozdielmi a v ktorej sa tieto rozdiely čoraz viac prehlbujú a solidarita sa oslabuje.

2.4

Práve v tomto kontexte získava otázka bankového vylúčenia špeciálny význam, pričom je potrebné upozorniť na sociálne vylúčenie tých, ktorí z rôznych dôvodov nemajú prístup k základným finančným službám (2).

2.5

Predkladané stanovisko sa snaží identifikovať hlavné príčiny tejto situácie, rozsah problému, najpoužívanejšie nápravné opatrenia a zdôvodniť, prečo by sa riešenie malo hľadať na úrovni Spoločenstva.

3.1.1

Na základe správy Eurobarometra z februára 2007 (3) sa približne 23 % európskych občanov nazdáva, že čelí riziku chudoby a 62 % si myslí, že tomuto riziku môže podľahnúť ktokoľvek v ktoromkoľvek období života.

3.1.2

Podľa údajov spoločnej správy Európskej komisie o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení z roku 2007 sa 16 % občanov 15 členských štátov EÚ v roku 2004 nachádzalo pod hranicou chudoby, ktorá zodpovedá 60 % priemerného príjmu každej krajiny (4).

3.1.3

V kvalitatívnom zmysle chudoba znamená neexistenciu alebo nedostatočnosť materiálnych zdrojov na uspokojenie základných potrieb jednotlivca a je najviditeľnejším prejavom sociálneho vylúčenia, ktoré odsúva človeka na perifériu spoločnosti a podporuje pocity odmietnutia a sebavylúčenia.

3.1.4

Rozsah a rozmery sociálneho vylúčenia závisia v každej krajine od rozdielnych faktorov, akými sú napríklad systém sociálneho zabezpečenia, situácia na trhu práce, fungovanie súdneho systému a neformálne siete solidarity. Prisťahovalci, etnické menšiny, starší obyvatelia, deti mladšie ako 15 rokov, osoby s nízkym príjmom a nízkym vzdelaním, osoby so zdravotným postihnutím a nezamestnaní patria medzi najzraniteľnejšie skupiny ohrozené rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia.

3.1.5

Vo väčšine európskych krajín poukazujú tendencie v spotrebe na relatívne zníženie výdavkov na potraviny, nápoje a tabakové výrobky, oblečenie a obuv v porovnaní s relatívnym zvýšením výdavkov na bývanie, dopravu a komunikácie, zdravotnú starostlivosť, kultúru a iné tovary a služby ako starostlivosť o zdravie, cestovný ruch a hotelové a reštauračné služby (5).

3.1.5.1

Toto nové rozdelenie rodinných výdavkov má tendenciu odrážať sa vo využívaní úverov. Spotrebný úver v širšom význame, ktorý zahŕňa získavanie spotrebného tovaru alebo bývania, sa v súčasnosti výrazne spája s novými modelmi spotreby a do značnej miery sa prispôsobuje jej tendenciám a výkyvom. Zvýšenie relatívneho zaťaženia výdavkov súvisiacich s komfortom bývania, dopravou alebo cestami preto spôsobuje, že všetky tieto položky sa často realizujú prostredníctvom úveru (6).

3.1.5.2

K zvýšeniu spotreby na úver zároveň prispieva aj skutočnosť, že tento jav stratil svoju negatívnu konotáciu chudoby alebo viny za spôsob, akým človek vedie svoj život alebo podnik, a to najmä v krajinách s katolíckou výchovou na rozdiel od krajín s protestantskou orientáciou a že sa rozšíril najmä vo veľkomestách. Intenzívna a systematická reklama finančných inštitúcií zameraná na získavanie nových zákazníkov tento rozmach podporuje. Okrem toho spotrebný úver pomáha získať spoločenské postavenie a zjednodušuje zakrývanie sociálneho rozvrstvenia tým, že umožňuje viesť spôsob života charakteristický pre spoločenskú triedu, ktorá je vyššia ako trieda daného človeka. Úver je pre mnohé rodiny dokonca bežnou formou riadenia rodinného rozpočtu (najmä pokiaľ ide o kreditné karty), ktorej riziká sú známe, chýba však dostatočná informovanosť, účinné opravné prostriedky a riziká nie sú dokonca ani dostatočne vyčíslené.

3.1.6

Tieto sociálne a kultúrne podmienky podporujú aj ekonomické a finančné faktory, akými je napríklad výrazný pokles úrokových sadzieb za posledné desaťročie, strata šetriacich návykov, udržiavanie miery nezamestnanosti na relatívne nízkej úrovni a hospodársky rast (okrem obdobia krízy na konci deväťdesiatych rokov, ktorá však nenadobudla také rozmery ako predchádzajúce krízy). K tomu sa pridáva deregulácia celého trhu s úvermi od konca sedemdesiatych rokov a začiatku osemdesiatych rokov (7), ktorá spustila výrazný nárast a znásobenie subjektov poskytujúcich úvery, vrátanie niektorých, ktoré nepodliehajú pravidlám finančnej kontroly a dohľadu, ako aj zvýšenie vzájomnej konkurencie medzi nimi a následné odosobnenie vzťahov medzi bankou a zákazníkom.

3.1.7

Všetky tieto faktory spoločne čoraz viac zvyšujú závislosť európskej spoločnosti na poskytovaní úverov, ktoré umožňujú uspokojenie základných potrieb jej občanov. Rastúca miera zadlženia vo väčšine členských štátov jasne dokazuje túto skutočnosť (8).

3.1.8

Ak sa úvery využívajú udržateľným spôsobom – keď sa nevyskytnú závažné pracovné problémy, mesačná záťaž zadlženia nepresiahne primeranú čiastku dostupného mesačného príjmu, keď počet úverov nie je príliš vysoký a keď sú k dispozícii určité úspory, ktoré umožnia pokryť dočasnú stratu príjmu – prispievajú k tomu, aby si európski občania mohli zlepšiť kvalitu života a aby získali prístup k základným tovarom a službám, ktoré by iným spôsobom nedosiahli alebo by sa im to podarilo len za veľmi dlhé časové obdobie, ako je to v prípade bývania alebo individuálneho dopravného prostriedku.

3.1.9

Avšak perspektíva, že v osobnom alebo rodinnom živote dôjde k problémom, ktoré znemožnia naďalej presne splácať prijaté záväzky je rizikom, ktorému sú vystavení všetci tí, ktorí uzatvárajú zmluvy o poskytnutí úveru. Týmto spôsobom sa normálne, kontrolované zadlženie môže z rôznych dôvodov zmeniť na nadmerné, nekontrolované zadlženie.

3.2.1

Pojmami nadmerné zadlženie alebo „predlženie“ sa definujú situácie, v ktorých dlžník nie je schopný dlhodobo splácať všetky svoje dlhy, alebo keď existuje vážna hrozba, že ich nebude môcť splácať v momente, keď budú pohľadávky splatné (9). Avšak presné vymedzenie tohto pojmu sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišuje a jeho definícia na európskej úrovni ešte neexistuje (10). Preto je vítaná nedávna iniciatíva Európskej komisie zadať vypracovanie štúdie zameranej na tento účel (11).

3.2.2

Ak tento koncept sám o sebe nie je jednoznačný a jeho vymedzenie nie je bezproblémové, forma akou možno merať nadmerné zadlženie tiež vykazuje rozdiely. Rovnako v štúdii zadanej Európskou komisiou (12) boli identifikované tri vzorce, či modely pre meranie nadmerného zadlženia: administratívny model (13), subjektívny model (14) a objektívny model (15).

3.2.3

Jednou z hlavných ťažkostí pri hodnotení rozsahu nadmerného zadlženia v Európe je skutočnosť, že chýbajú dôveryhodné štatistiky alebo že nie je možné porovnávať s existujúcimi údajmi, a to vzhľadom na rozdielne metodológie, koncepcie a intervaly využívané pri meraní. Tejto oblasti by Komisia mala venovať zvýšenú pozornosť, pričom by mala vypracovať potrebné štúdie s cieľom získať a spracovať dôveryhodné a porovnateľné údaje.

4.1

Mnohé sociologické štúdie vypracované v jednotlivých členských štátoch za hlavné príčiny nadmerného zadlženia označujú:

Sociologická analýza tohto fenoménu teda konštatuje dominanciu takzvaných pasívnych príčin, hoci je potrebné spomenúť, že v niektorých krajinách je problémom aj zlé finančné hospodárenie (16). Toto zistenie odhaľuje existujúcu nedostatočnú opatrnosť a udržateľnosť zo strany jednotlivcov pri spravovaní svojho rozpočtu (17).

4.2

Finančné vylúčenie sa zvyčajne prejavuje najmä problematickým alebo znemožneným prístupom na trh so základnými finančnými službami, ide konkrétne o otvorenie bežného účtu, získanie elektronických platobných prostriedkov, možnosť uskutočňovať bankové prevody a získať úverové poistenie.

4.3

Toto finančné vylúčenie sa ďalej týka aj prístupu k lacným úverom, ktoré umožňujú získanie tovarov a služieb nevyhnutných pre hospodárenie domácností (bývanie, elektrospotrebiče, doprava, vzdelanie), ako aj založenie samostatnej zárobkovej činnosti a riadenie malého podniku na individuálnom alebo rodinnom základe.

4.4

V súčasnosti je dostupnosť bankového účtu, určitých foriem úverov a elektronických prostriedkov pre pohyby na účtoch zjavne hlavnou podmienkou pre prístup k základným tovarom a službám. Zamestnanie, malý podnik, bývanie, vybavenie domácnosti, doprava, informácie, dokonca aj potraviny, oblečenie a aktivity vo voľnom čase sú podmienené prístupom k úverom a banke, ktorá tak preberá špeciálnu sociálnu zodpovednosť za poskytovanie kvázi verejných služieb.

4.5

Práve tu dochádza k vytváraniu hraničného rozdelenia medzi čoraz početnejšou a chudobnejšou strednou triedou a osobami, ktoré sú definitívne vylúčené, ako bezdomovci, žobráci a ľudia závislí od verejnej charity. A práve v tomto hraničnom bode získava otázka prevencie nadmerného zadlženia, jeho riešenia a nápravy svoj význam ako forma, ktorou možno zabrániť tomu, aby sa osoby sociálne a ekonomicky integrované alebo reintegrovateľné ocitli v nenávratnom kolobehu chudoby a sociálneho vylúčenia.

a)

komplexnejšie a prístupnejšie informácie týkajúce sa finančných služieb vo všeobecnosti, náklady s nimi spojené a ich fungovanie;

b)

finančná výchova včas začlenená do školských osnov a do iných oblastí výchovy a vzdelávania, ako napríklad proces celoživotného vzdelávania odrážajúci potreby a schopnosti príjemcov, ktoré sa menia počas životných cyklov a prispôsobujú sa kultúre, systému hodnôt, socio-demografickým a ekonomickým charakteristikám, spotrebiteľským štandardom a zadlženiu príjemcov. Je potrebné zdôrazniť, že v niektorých členských štátoch médiá, a najmä televízia ako poskytovateľ verejných služieb, v spolupráci so združeniami spotrebiteľov a samotnými finančnými inštitúciami, vysielajú programy zamerané na zvyšovanie informovanosti o problematike úverov a zadlženia, a to mnohokrát v hlavnom vysielacom čase. Okrem toho by sa mali využívať štruktúry vzdelávania dospelých tak, ako ich poskytujú vzdelávacie inštitúty pre rodiny v niektorých krajinách;

c)

vytvorenie alebo rozšírenie sietí služieb finančného poradenstva, ktoré by pomáhali občanom vyvážene spravovať svoje finančné prostriedky, vybrať si tie najlepšie alternatívy financovania prípadnej spotreby, a to takým spôsobom, aby sa znížili rozdiely v informovanosti voči finančným inštitúciám a stanovili udržateľné splátkové programy prostredníctvom simulovaného modelu pred poskytnutím úveru;

d)

stimulácia sporenia (daňová, sociálna, výchovná), ktoré by mohlo byť prvou obrannou líniou pre rodiny, ktoré musia čeliť finančným problémom a fungovali by ako protiváha reklamy na ponuky neobmedzených úverov;

e)

využívanie systémov úverového bodovania, či už vlastných systémov úverových inštitúcií alebo systémov vytvorených špecializovanými spoločnosťami, a to s cieľom posúdiť úverové riziko klienta, čo by prostredníctvom hodnotenia viacerých premenných a stanovenia objektívnych limitov individuálneho a rodinného zadlženia umožnilo odhadnúť riziko insolventnosti (18);

f)

zaručenie primeraných dôchodkov, predčasných dôchodkov a iných sociálnych dávok pre osoby vylúčené z trhu práce začlenených do účinných systémov sociálneho zabezpečenia zo strany verejnej služby, ako základná podmienka toho, aby ľudia, ktorí nemajú možnosť dostať sa k súkromným penzijným fondom, neboli vylúčení zo spoločnosti (19);

g)

dostupnosť základného poistenia na zabezpečenie úverov ako ochrana proti finančnému riziku (20);

h)

sociálne úvery, mikroúvery a dostupné úvery

Iniciatívy ako mikroúvery, úverové spoločnosti, sporiteľne, nemecké a holandské sociálne fondy, poštové banky a sociálne úvery sú okrem iných iniciatív vznikajúcich v členských štátoch príkladmi, ktoré by mali ľudia ohrození rizikom vylúčenia brať do úvahy pri získavaní dostupných úverov. Napríklad mikroúvery slúžia na financovanie malých podnikov a samostatnej zárobkovej činnosti, čo umožňuje reintegrovať niektorých nezamestnaných na trhu práce a zapojiť ich do hospodárskej činnosti. Odporúča sa, aby finančné inštitúcie poskytovali špecializovanú pomoc (pri riadení, účtovníctve, obchodovaní) príjemcom mikroúverov určených na prevádzku činnosti a v mnohých prípadoch sa toto opatrenie už aj realizuje (21);

i)

zodpovedné úvery, čiže väčšia pozornosť zo strany úverových inštitúcií venovaná potrebám a podmienkam jednotlivých dlžníkov, snaha nájsť nástroj, ktorý by bol čo najviac prispôsobený podmienkam každého jednotlivca, alebo dokonca zamietnutie ďalšieho úveru v prípade hroziaceho rizika nadmerného zadlženia (22);

j)

evidencia úverov

využívanie databázy údajov, ktoré obsahujú všetky predchádzajúce finančné záväzky zákazníkov (evidencia pozitívnych úverových záznamov) alebo len omeškané platby (evidencia negatívnych úverových záznamov) – napriek situáciám ohrozenia, najmä v prvom prípade, ochrany súkromia a neúčinnosti v prípade pasívneho zadlženia, pretože nie je možné predvídať, čo môže túto situácia v budúcnosti spôsobiť, avšak aj v prípade, že za nezapočítajú aj ostatné dlhy iného ako finančného pôvodu – umožňuje úverovým inštitúciám spoznať úroveň zadlženosti zákazníka a lepšie zdôvodniť rozhodnutie o poskytnutí pôžičky;

k)

samoregulácia a koregulácia, ktorá vedie k tomu, aby finančné orgány vypracovali zásady správania, a to konkrétne v spolupráci s organizáciami na ochranu spotrebiteľov. Táto regulácia môže pomôcť pri predchádzaní zneužívania a do činnosti úverových inštitúcií vniesť sociálnejšiu perspektívu. Takýto druh opatrenia, formou dodatku k prísnemu a efektívne uplatňovanému legislatívnemu rámcu, je užitočný aj na posilnenie kontroly činností agentúr na vymáhanie dlhov, pretože umožní znormalizovať spôsob, akým tieto agentúry jednajú s dlžníkmi;

l)

prevencia nekalých úverových praktík

Niektoré národné orgány, organizácie na ochranu spotrebiteľov a ostatné mimovládne organizácie a samotné úverové inštitúcie schválili pravidlá a postupy, ktoré majú zabrániť využívaniu bezohľadných a úžerníckych praktík, ktoré ohrozujú najznevýhodnenejšie skupiny obyvateľstva. Patria sem napríklad extrémne vysoké úrokové sadzby z úverov poskytovaných po telefóne alebo mobilným telefónom, úverové zmluvy viazané na kúpne alebo predajné zmluvy, alebo úverové zmluvy viazané na zmluvy o poskytovaní neznámych služieb, poskytovanie úveru za účelom získania akcií na burze, niekedy akcií samotnej banky, drakonické sankčné ustanovenia, kreditné karty a kreditné karty obchodov poskytujúcich jednoduchý prístup k úveru, vyžadovanie hmotných záruk a zároveň ručenie osobným majetkom (banková záruka) u spotrebiteľských úverových zmlúv s nízkou hodnotou, nepresné alebo neúplné informácie a reklama zameraná na mládež. Okrem priaznivých aspektov zodpovedného poskytovania úverov pomáhajú takéto opatrenia znížiť narúšanie hospodárskej súťaže na trhu a podporovať sociálnu zodpovednosť úverových inštitúcií;

m)

dohľad a kontrola reklamy propagujúcej úvery

Hoci je reklama legitímnou stratégiou na propagáciu finančných produktov, spôsob, akým sú tieto produkty propagované, si vyžaduje pozorný dohľad zo strany štátnych orgánov. Obsah, prostriedky a techniky reklamy by mali byť tiež predmetom prísnej a harmonizovanej disciplíny, čo zabráni tomu, aby spotrebitelia nadobudli dojem, že úver je bezrizikový, jednoducho prístupný a bez nákladov. V tejto oblasti by mali byť pravidelne podporované iniciatívy samoregulácie a koregulácie a správne podnikateľské postupy. Tieto iniciatívy musia osobám prijímajúcim úver zabezpečiť úplnú zrozumiteľnosť úverových podmienok a uložiť spoločnostiam poskytujúcim úvery osobitnú zodpovednosť za osoby, ktoré nie sú kvôli psychickému stavu schopné uvedomiť si dôsledky uzavretia úverovej zmluvy.

5.2.1

Model „nového začiatku“, ktorý má severoamerický pôvod a využíva sa vo všeobecnosti v niektorých európskych krajinách. Je založený na princípoch okamžitej likvidácie majetku dlžníka, ktorý nie je vyňatý a odpísania nesplatených dlhov, okrem tých, ktoré nemôžu byť z právneho hľadiska odpustené. Tento model sa zakladá na obmedzenej zodpovednosti dlžníka, na zdieľaní rizika s veriteľmi a na potrebe reintegrovať dlžníka čo najrýchlejšie do hospodárskej činnosti a spotreby, ako aj na jasnom odstránení predsudkov súvisiacich s nadmerným zadlžením (23).

5.2.2

Model prevýchovy, ktorý prevláda v niektorých európskych krajinách, je založený na myšlienke, že dlžník pochybil a zaslúži si pomoc, ale nemal by byť zbavený povinnosti plniť si svoje záväzky (pacta sunt servanda). Tento model sa zakladá na myšlienke viny jednotlivca z nadmerného zadlženia, či už z dôvodu nedostatočnej prezieravosti alebo čistého zanedbania, a zameriava sa na opätovné prepočítanie dlhov s veriteľmi s cieľom schváliť všeobecný splátkový režim. Tento režim môže byť dohodnutý súdne alebo mimosúdne, v tomto prípade je dôležitá úloha, ktorú zohrávajú poradenské a mediačné služby dlžníkom (24).

6.1.1

Nie to prvýkrát, čo sa o problematike nadmerného zadlženia hovorí na úrovni Spoločenstva alebo dokonca z perspektívy Spoločenstva v rámci inštitúcií EÚ. Hoci Rada dňa 13. júla 1993 vo svojom uznesení o budúcich prioritách pre rozvoj politiky ochrany spotrebiteľov po prvýkrát zaradila analýzu problému predlženia medzi priority, od tejto doby – hoci fenomén predlženia získal v jednotlivých členských štátoch rastúci význam na národnej úrovni, a to až do tej miery, že vo väčšine týchto krajín boli prijaté špecifické legislatívne a administratívne opatrenia – bola otázka riešenia tejto problematiky na úrovni Spoločenstva prakticky zabudnutá.

Bol to práve EHSV, ktorý v máji 1999 opätovne otvoril diskusiu na túto tému, pričom najprv vypracoval informačnú správu o „predlžení rodín“, po ktorej v roku 2002 nasledovalo stanovisko z vlastnej iniciatívy na rovnakú tému a na ktorého pripomienky a odporúčania sa odvoláva (25).

6.1.2

Práve počas vypracovávania týchto dokumentov sa Rada v zložení pre otázky spotrebiteľov na zasadnutí v Luxembursku dňa 13. apríla 2000 opäť vrátila k tejto téme a upriamila pozornosť Komisie a členských štátov na potrebu riešiť túto problematiku na úrovni Spoločenstva. Rada následne prijala svoje uznesenie týkajúce sa úverov a zadlženia spotrebiteľov (26), v ktorom, berúc do úvahy rýchle rozširovanie sa tohto fenoménu, nalieha na Komisiu, aby vyvinula úsilie na vyplnenie informačných medzier o skutočnom rozsahu nadmerného zadlženia v Európe a hĺbkovo preskúmala možnosť harmonizácie opatrení určených na prevenciu a riešenie predlženia (27).

6.1.3

Je však potrebné pripomenúť, že Komisia dodnes nesplnila tento mandát Rady a v úvodnom návrhu na revíziu smernice o spotrebných úveroch (2002) (28) sa len okrajovo venovala otázke zodpovedného poskytovania úverov (29), ktorá však v jej konečnej verzii, schválenej nemeckým predsedníctvom Rady EÚ (30), úplne zmizla (2005) (31). Táto situácia svedčí o tom, že Komisia v rámci problematiky spotrebných úverov ťažko prijme akékoľvek nové preventívne opatrenia a čo je ešte menej nepravdepodobné, že prijme opatrenia na riešenie situácií nadmerného zadlženia (32).

6.1.4

Zdá sa však, že nedávne zmienky v dokumentoch Komisie, aj keď ojedinelé, a dokonca aj vo vyhláseniach predsedu Komisie poukazujú na možnú zmenu v zmysle upriamenia pozornosti na tento fenomén (33).

6.1.5

Bolo by vhodné, vzhľadom na jeho význam, špeciálne pripomenúť uznesenie Rady Európy, ktoré prijali európski ministri spravodlivosti dňa 8. apríla 2005, o hľadaní právnych riešení problémov so zadlžením v úverovej spoločnosti  (34), v ktorom boli vyjadrené obavy o jednoduchý prístup k úverom, čo môže v niektorých prípadoch vyústiť k predlženiu rodín a spôsobiť tak sociálne vylúčenie jednotlivcov a ich rodín, a ktoré jasne otvára cestu k príprave vhodného nástroja definujúceho legislatívne a administratívne opatrenia a navrhujúceho praktické postupy  (35).

6.1.6

Na strane druhej sa zdá, že nedávne akademické štúdie (36), ako aj štúdie špeciálne zadané Komisiou (37), obnovili záujem o túto problematiku, pričom boli predmetom nedávnych verejných vystúpení niektorých hlavných štátnych predstaviteľov a ministrov niektorých členských štátov (38).

6.2.1

EHSV už dlhšie obhajuje, a teraz to opätovne potvrdzuje, že v tejto oblasti sú kroky na úrovni Spoločenstva nielen možné a vhodné, ale aj potrebné a nevyhnuté.

6.2.2

EHSV si uvedomuje, že na základe ustanovení Zmluvy a kým nebude prijatá Zmluva o Ústave (39), nebudú špecifické sociálne aspekty nadmerného zadlženia, ktoré je príčinou sociálneho vylúčenia, začlenené medzi špecifické právomoci EÚ.

6.2.2.1

Avšak viaceré ustanovenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva však stanovujú či už zdieľané právomoci alebo kroky a opatrenia, ktoré sprevádzajú a podporujú politiky členských štátov v tejto oblasti (40), čo musí Komisia zabezpečiť a rozvíjať.

6.2.2.2

Je potrebné dodať, že niektoré oblasti možnej činnosti na úrovni Spoločenstva dnes dokonca spadajú do tretieho piliera, ktorý zahŕňa spoluprácu v súdnej oblasti (41).

6.2.2.3

V konečnom dôsledku práve samotné dobudovanie vnútorného trhu, ktoré je momentálne jednoznačne orientovaný na občanov a spotrebiteľov (42), si vyžaduje a oprávňuje harmonizáciu určitých aspektov spojených s nadmerným zadlžením občanov, jeho sociálnych dôsledkov a prevencie a riešenia na úrovni Spoločenstva, ako spôsobu, ktorým možno zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže a normálneho fungovania trhu.

6.3.1.1

Úsilie o harmonizáciu by malo hneď od začiatku viesť k vytvoreniu definície pojmu a kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov tohto fenoménu, čo by umožnilo zabezpečiť primeranú informovanosť a prieskum zameraný na reálnu sociálnu situáciu, a to za rovnakých podmienok v celej Európe – najlepšie na celom svete – založenú na zhromažďovaní a spracovávaní porovnateľných štatistických údajov, ktoré by umožnili vytvoriť ekonomickú definíciu na vyčíslenie tohto javu.

6.3.1.2

Na základe tejto konceptuálnej a metodologickej definície by mala Komisia podporiť vypracovanie štúdie vzťahujúcej sa na celý priestor Spoločenstva, ktorá by umožnila objasniť sociálno-ekonomický rozmer nadmerného zadlženia (43).

6.3.2.1

Tiež je však potrebné autonómnou a harmonizovanou formou, v zmysle právnych predpisov, vytvoriť opatrenia na predvídanie, prevenciu a kontrolu účinkov tohto fenoménu.

Ide najmä o normy týkajúce sa:

Okrem toho je z dlhodobého hľadiska potrebné vypracovať normy týkajúce sa:

6.3.2.2

Komisia by mala zároveň podporiť zavedenie osvedčených postupov v tejto oblasti a podporiť prijatie európskych zásad správania, a to prostredníctvom samoregulácie alebo koregulácie v rámci kvalitne definovaného a efektívne uplatňovaného imperatívneho právneho systému.

6.3.2.3

Komisia by tiež mala, z vlastnej iniciatívy alebo v spolupráci s členskými štátmi, vytvoriť špecifické informačné programy, rozvinúť vzdelávaciu činnosť zameranú na praktické aspekty využívania úverov a skúsenosti zo sledovania vývoja a poradenstva v tejto oblasti, pričom by mohla využiť „pilotné projekty“, ktoré sa už výborne osvedčili v iných odvetviach (45).

6.3.2.4

EHSV na záver navrhuje, aby bolo vytvorené Európske stredisko pre monitorovanie zadlženia, ktoré by v spolupráci s národnými inštitúciami a inými orgánmi vytvorenými v členských štátoch, fungovalo ako fórum pre dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami, analyzovalo vývoj tohto fenoménu na európskej úrovni, ako aj sledovalo a navrhovalo čo najadekvátnejšie iniciatívy na jeho prevenciu a zároveň hodnotilo jeho dôsledky. EHSV hneď navrhuje, že toto stredisko by mohlo byť začlenené do inštitucionálneho rámca výboru, teda aspoň dovtedy, kým nebude rozhodnuté o jeho osamostatnení.

6.3.3.1

Berúc do úvahy rozdielne systémy vytvorené na národnej úrovni, ktoré majú rozdielny pôvod, princípy a metódy (46), by sa úsilie Komisie nemalo sústreďovať na snahu o harmonizáciu, ale najmä na definovanie referenčného rámca a súboru základných princípov, ktoré by mali zaručiť všetky systémy procesného práva zodpovedné za konanie v prípade neplatenia dlhov alebo úhrady pohľadávok jednotlivcov, pričom by podporili ich prijatie a presadzovali ich uznávanie.

6.3.3.2

Medzi tieto základné princípy patria:

6.3.3.3

Všetka táto činnosť by však mala byť otvorená zainteresovaným stranám a ich zástupcom, ktorí by sa chceli zapojiť. Preto navrhujeme, aby sa predbežne uskutočnili verejné konzultácie prostredníctvom publikácie zelenej knihy, ktorá by definovala túto problematiku, určila jej rozsah na európskej úrovni, analyzovala rôzne prostriedky a systémy prevencie, kontrolovala situáciu nadmerného zadlženia a predložila návrhy na nápravu spolu s návrhom na integrovanú činnosť na úrovni Spoločenstva, do ktorej budú zapojené rôzne generálne riaditeľstvá ako aj orgány a organizácie občianskej spoločnosti v jednotlivých členských štátoch a na úrovni Spoločenstva (47).

7.1

Dňa 25. júla 2007 usporiadal EHSV verejné konzultácie na tému, ktorou sa zaoberá aj toto stanovisko. Na tomto podujatí sa zúčastnilo viacero hostí špecializujúcich sa na túto problematiku.

7.2

Z konfrontácie stanovísk vyjadrených počas zasadnutia s vysokou účasťou a za vzniku viacerých vysoko hodnotných dokumentov vzišlo toto stanovisko z vlastnej iniciatívy, ktoré prevzalo mnohé z návrhov predložených pri spomínanej príležitosti.