12.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/17

—

rozhodnúť o riadne podanej žalobe o neplatnosť podľa článku 230 ES a zároveň a kumulatívne o žalobe podľa článku 238 ES na základe arbitrážnej doložky upravenej v článku 18 dohody uzavretej 15. novembra 1995 medzi Komisiou a CGD,

—

zrušiť článok 1 rozhodnutia K(2007) 3772 z 31. júla 2007 v súlade s článkom 230 ES,

—

nezávisle na skutočnosti, či bude žaloba podaná na základe článku 230 ES prijatá alebo zamietnutá, posúdiť žalobu podanú na základe článku 238 ES a návrh, ktorý sa na ňu vzťahuje a v dôsledku toho uložiť Komisii povinnosť zaplatiť sumu 1 962 858,61 EUR spolu s úrokmi z omeškania vypočítanými odo dňa oznámenia žiadosti 7. marca 2003 až do 30. apríla 2003 v zákonnej výške 7 % podľa Portaria (vyhláška ministerstva) č. 263/99 z 12. apríla 1999 a od 1. mája 2003 do úplného zaplatenia v zákonnej výške 4 % podľa Portaria č. 291/03 z 8. apríla 2003,

—

zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

—

nedostatok odôvodnenia: v napadnutom rozhodnutí nie je vôbec vysvetlený spôsob, akým Komisia vypočítala sumu vopred vyplatenej finančnej pomoci EFRR, ktorá má byť podľa nej vrátená EFRR. Okrem toho odôvodnenie je rozporné, obsahuje opomenutia, nepresnosti a chyby,

—

nesprávne posúdenie skutkových okolností: napadnuté rozhodnutie vychádza z predpokladu, že sprostredkovateľ platí príjemcom podpory úrokové subvencie, ktoré sú predmetom globálnych dotácií, avšak tak tomu nie je, pretože zmienené úrokové subvencie sú odpočítané od úrokov, ktoré príjemcovia dlhujú CGD,

—

nesprávne právne posúdenie: porušenie právnych predpisov týkajúcich sa uplatnenia Zmluvy ES a porušenie dohody uzavretej medzi Komisiou a CGD: skutočnosť, že 31. decembra 2001 finančná pomoc EFRR zodpovedala 82 % všetkých splatných úrokových subvencií, nie je v predmetnom prípade v rozpore s článkom 13 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2052/88 (1). Je síce pravda, že článok 21 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 4253/88 (2) odkazuje na zálohy alebo na konečné platby vzťahujúce sa na „skutočné výdavky“, ktoré boli vynaložené, ale náklady (nie platby) vzťahujúce sa na úrokové subvencie vznikli až po 31. decembri 2001. Dlhy zodpovedajúce toku zostávajúcich úrokových subvencií EFRR (nesplatných) každej pôžičky môžu byť potvrdené Komisiou ako výdavky EFRR, ktoré boli skutočne vynaložené a zaplatené. Preukázanie, že výdavky alebo náklady boli skutočne vynaložené, sa neuskutočňuje tak, že sa vopred zaplatia tieto úrokové subvencie konečným príjemcom, ale vykonaním povinností, ktoré vyplývajú alebo inými slovami sú „prevzaté“ na základe zmlúv o pôžičke, ktoré sú záväzné a boli vykonané do tohto dňa. Neexistuje žiadna povinnosť vopred zaplatiť „platbu úrokových subvencií“, ktoré neboli splatné do 31. decembra 2001, ani podporne založiť osobitný účet na to, aby tam boli uložené zodpovedajúce verejné finančné prostriedky,

—

porušenie zásad proporcionality, právnej istoty a ochrany legitimnej dôvery: v bodoch 19 a 26 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, že obe alternatívne podmienky, ktoré majú byť splnené, aby sa mohlo domnievať, že výdavky boli skutočne vynaložené pred 31. decembrom 2001, boli uvedené vo všeobecných pokynoch oznámených na schôdzi CDRR (Výbor pre rozvoj a premenu regiónov), ktorá sa konala 29. mája 2002, zatiaľ čo tieto všeobecné pokyny boli oznámené CDRR až po 31. decembri 2001. Žalobkyňa pripúšťa, že tieto všeobecné pokyny môžu prispieť k zabezpečeniu ukončenia globálnych dotácií určených na úrokové subvencie a k skutočnosti, že na úroky, ktoré dlhuje vypožičiavateľ, sa nevzťahujú úrokové subvencie. Napriek tomu je tiež nevyhnutné, aby použiteľné rozhodnutia a dohody uzavreté na tento účel boli v súlade s týmito riešeniami, čomu tak nie je v prípade rozhodnutia SGAIA a dotknutej dohody. V týchto všeobecných pokynoch Komisia pripúšťa, že existujú iné metódy, ktoré umožňujú zohľadniť dotknuté výdavky. Jednou z týchto metód je úplné „prevzatie“ financovania úrokových subvencií, ktoré neboli splatné po skončení programu. Pritom k takémuto prevzatiu skutočne dochádza od okamžiku, keď CGD nemôže vyžadovať od príjemcov, aby jej zaplatili viac ako úroky bez úrokových subvencií. Napadnuté rozhodnutie sa tak nezaoberá riešeniami, ktoré sú viac v súlade s SGAIA, lepšie vykonateľné a menej nevýhodné pre sprostredkovateľa a príjemcu, a tiež ktoré môžu zabezpečiť dotknuté úroky. Okrem toho Portugalská republika a CGD legitímne očakávali, že môžu počítať so subvenciou za iných podmienok ako sú podmienky vyplývajúce z týchto všeobecných pokynov, ktoré im boli oznámené až po skončení programu.