13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/8

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy Komisie zamerané na boj proti daňovým podvodom sa doteraz nestretli s primeranou podporou v podobe spolupráce členských štátov, vyslovuje sa za ďalšie iniciatívy vedúce týmto smerom a vyzýva Komisiu, aby využila všetky právomoci, ktoré majú v súčasnosti inštitúcie EÚ na základe zmlúv už k dispozícii.

1.2

EHSV je toho názoru, že oznámenie Komisie je dostatočne štruktúrované a problémy boja proti daňovým podvodom sú v ňom výstižne znázornené. Za hlavný nástroj na zamedzenie daňových podvodov Komisia pritom označuje širšiu administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi.

1.3

Oznámenie sa konkrétne zaoberá problémom vzťahov k tretím krajinám a navrhuje spoločný prístup na úrovni Spoločenstva. Výbor s týmto návrhom súhlasí.

1.4

EHSV podporuje návrh prehodnotiť celý systém DPH, za ktorý sa už viackrát prihováral. Za uváženie stojí využitie skupiny odborníkov, ktorá sa bude zaoberať otázkou vystúpenia zo súčasného systému DPH, pričom prípadný nový systém nesmie priniesť so sebou žiadnu dodatočnú daňovú záťaž pre podniky a občanov.

1.5

EHSV odporúča Komisii, aby plne využívala už v súčasnosti rozsiahle právomoci a úlohy Európskeho úradu na boj proti podvodom (OLAF). Komisia by mala preveriť, či má OLAF k dispozícii dostatok prostriedkov na plnenie svojich inštitucionálnych úloh.

1.6

EHSV považuje za absolútnu prioritu návrh neustále zlepšovať účinnosť spolupráce medzi úradmi na boj proti podvodom jednotlivých štátov prepojením policajných orgánov a vyšetrovacích útvarov tak, aby mohli spoločne využívať existujúce databázy. Výbor okrem toho odporúča podrobne prerokovať s tým súvisiace technické a právne otázky.

1.7

Navrhované vytvorenie fóra na vysokej úrovni pre administratívnu spoluprácu je krok správnym smerom. Byrokratický odpor a prekážky, na ktoré tento návrh zjavne naráža, sú nepochopiteľné.

1.8

Z hľadiska EHSV by bolo vhodné, keby sa do právnych predpisov Spoločenstva zahrnuli pokroky, ktoré niektoré členské štáty už dosiahli, napr. zavedením kritéria „bežnej ceny na trhu“ pri podozrení z podvodu.

1.9

EHSV odporúča veľkú opatrnosť pri prijímaní opatrení týkajúcich sa solidárnych záväzkov medzi dodávateľom a nadobúdateľom. V prípade evidentne fiktívnych obchodov by sa však malo uvažovať o prenesení dôkazného bremena pri zohľadnení rozhodnutí Súdneho dvora.

1.10

EHSV zastáva názor, že návrh Komisie zaviesť zjednodušené povinnosti pre podniky, ktoré aktívne spolupracujú s úradmi a naopak prísnejšie kontroly a postupy pre rizikové daňové subjekty, by sa mal podrobnejšie prepracovať.

1.11

Výbor žiada Komisiu, aby aj v budúcnosti financovala programy Spoločenstva na podporu opatrení v oblasti ochrany finančných záujmov Spoločenstva, napr. program „Hercule II“.

1.12

EHSV odporúča uviesť ustanovenia smernice 77/799/EHS do súladu s existujúcimi predpismi v oblasti nepriameho zdaňovania a zjednotiť rôzne systémy DPH.

2.1

Cieľom oznámenia Komisie je „rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom“. Príslušný právny rámec Spoločenstva bol síce vylepšený a posilnený, nie je však dostatočne využívaný a administratívna spolupráca nie je úmerná rozvoju obchodu vo vnútri Spoločenstva.

2.2

Komisia nadväzuje na tému, ktorá bola už viackrát prerokovaná, a to nutnosť posilniť administratívnu spoluprácu medzi daňovými orgánmi členských štátov. Táto spolupráca predstavuje nástroj na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ktoré môžu verejným financiám spôsobovať zníženie príjmov a zapríčiniť narušenie hospodárskej súťaže a tým poškodiť fungovanie vnútorného trhu.

2.3

Člen Komisie László KOVÁCS, zodpovedný za oblasť daní a colnej únie, pri predkladaní oznámenia povedal: „Musíme konečne porozmýšľať nad novými metódami, ako účinnejšie bojovať proti daňovým podvodom. Daňové podvody nadobudli znepokojujúce rozmery“.

2.4

Ekonómovia predpokladajú, že následkom daňových podvodov vznikajú straty vo výške 2 až 2,5 % HDP, čo je 200 až 250 miliárd EUR. Obzvlášť znepokojivé sú podvody s DPH nazývané „kolotoč“, avšak pašovanie a nelegálna výroba alkoholu a tabaku ako aj podvody v oblasti priameho zdaňovania za nimi nijako nezaostávajú. Voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb od roku 1993 viedol k tomu, že pre členské štáty je stále ťažšie bojovať proti daňovým podvodom iba vlastnými silami.

2.5

V oblasti nepriamych daní právne predpisy Spoločenstva stanovujú pre členské štáty spoločné pravidlá (jednotné postupy, určenie príslušných orgánov, ustanovenia o odovzdávaní údajov), ktoré majú podporiť administratívnu spoluprácu a výmenu informácií.

2.6

Komisia menuje tri prioritné oblasti pre svoje opatrenia:

2.6.1.1

Podľa názoru Komisie sa lepšie výsledky boja proti daňovým podvodom dajú dosiahnuť prostredníctvom:

2.6.2.1

„Daňové podvody nekončia na vonkajšej hranici Európskej únie.“ Komisia navrhuje nový prístup Spoločenstva k spolupráci s tretími krajinami. Táto spolupráca je v súčasnosti založená na bilaterálnych dohodách, z čoho vznikajú rôzne situácie, ktoré môžu daňoví podvodníci ľahko zneužiť. Okrem toho Komisia navrhuje zahrnúť ustanovenia o spolupráci v daňovej oblasti do rámca zmlúv o partnerstve v oblasti hospodárstva, ktoré EÚ uzatvára so svojimi partnermi.

2.6.3.1

Komisia otvára diskusiu o možnosti posilniť zásadu solidárneho ručenia pri platbe daní pri dodržiavaní zásady proporcionality a právnej istoty.

2.6.3.2

Komisia okrem toho zvažuje možnosť rozšíriť uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti (ktoré je v súčasnosti povinné iba pri určitých plneniach, zatiaľ čo pri iných plneniach je ponechané na posúdenie členskými štátmi) na plnenia v rámci jedného členského štátu. Komisia zastáva názor, že zmena súčasného systému DPH musí byť spojená s výrazným obmedzením možnosti podvodu a vylúčením nových rizík podvodu, nesmie spôsobiť žiadne neprimerané administratívne náklady pre podniky a daňovú správu a musí zabezpečiť neutralitu daní a nediskriminačné zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi.

2.7.1

Komisia ďalej navrhuje uvažovať o iných špecifických opatreniach:

3.1

Komisia zastáva názor, že právne nástroje platných právnych predpisov Spoločenstva sú na boj proti daňovým podvodom postačujúce. Je naliehavo potrebné, aby členské štáty vo väčšej miere využívali existujúce nástroje administratívnej spolupráce pri dodržaní príslušných lehôt a postupov. V súčasnom globalizovanom hospodárskom prostredí nadobúdajú aj daňové podvody cezhraničnú podobu, a preto musia byť vyžiadané informácie k vyšetrovaniu nevyhnutne k dispozícii v stanovených lehotách.

3.2

Komisia by s cieľom vytvoriť jednotnejší systém priameho a nepriameho zdaňovania mohla uviesť ustanovenia smernice 77/799/EHS do súladu s existujúcimi predpismi v oblasti nepriameho zdaňovania a stanoviť účinnejšie postupy na výmenu informácií pri zohľadnení možností informačných technológií. Ďalším dôležitým opatrením by bolo zjednotiť rôzne systémy DPH najmä s ohľadom na povinnosti daňových subjektov.

3.3

Príslušný právny rámec Spoločenstva možno rozdeliť na päť hlavných oblastí:

3.4

V prílohe A sú uvedené právne predpisy Spoločenstva pre túto oblasť a krátky prehľad príslušných postupov.

4.1

Výbor zastáva názor, že proti narastajúcemu šíreniu daňových podvodov je potrebné vystupovať energickejšie a ľutuje, že Komisia považuje činnosť a spoluprácu členských štátov v tejto oblasti, aj napriek rozsiahlemu a podrobnému právnemu rámcu, za úplne nepostačujúcu.

4.2

Narušenie dobrého fungovania ekonomiky a vnútorného trhu z dôvodu daňových únikov a vyhýbania sa daniam predstavuje veľký problém, ktorý bol doteraz podceňovaný. Rovnako bola podcenená súvislosť medzi peniazmi neodvedenými do štátnej pokladne, praním špinavých peňazí a hospodárskou kriminalitou. Kľúčovú úlohu pri podvodnom konaní, ktorého cieľom je získanie prostriedkov jednotlivých členských štátov alebo Spoločenstva nečestným spôsobom, často zohráva predkladanie falšovaných daňových dokladov. Naopak, prostriedky pochádzajúce z daňových podvodov, napríklad aj z cezhraničných plnení, sa často používajú na ďalšie protiprávne konanie alebo trestné činy.

4.3

Pokiaľ ide o vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ktoré na rozdiel od daňových únikov spočíva v konaní, ktoré samo osebe nie je zakázané, ale je plánované a uskutočňované s cieľom získať neoprávnené daňové zvýhodnenie, výbor konštatuje, že vnútroštátne právne predpisy nie sú v tomto smere jednotné. Aby sa zabránilo zamedzeniu ustavičného nárastu administratívnych a sociálnych výdavkov vznikajúcich z nie vždy zosúladených predpisov, mali by sa podľa názoru výboru príslušné vnútroštátne právne predpisy zosúladiť tým, že sa buď zavedie zásadný zákaz vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo sa určí zoznam skutkových podstát, pri naplnení ktorých by daňové úrady mali právomoc neuznať na daňové účely právne účinky z obchodov považovaných za vyhýbanie sa daňovým povinnostiam.

4.4

Podľa názoru výboru sú návrhy Komisie až príliš opatrné, keď uvážime, že jej zmluva priznáva právomoc prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie finančnej rovnováhy inštitúcií Spoločenstva. Komisia má k dispozícii rozsiahle vykonávacie právomoci, ktoré jej boli priznané Radou na základe rozhodnutia Rady č. 468/1999/ES z 28. júna 1999. V tejto súvislosti sa odkazuje na uplatňovanie zásady subsidiarity stanovenej v článku 5 Zmluvy o založení ES, podľa ktorej Spoločenstvo vyvíja činnosť aj v oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie vtedy, pokiaľ ciele nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva. Výbor vyzýva Komisiu, aby tieto právomoci v plnej miere využívala.

4.5

Už v júni 2001 Komisia vo svojom oznámení „Daňová politika v Európskej únii – Priority na nasledujúce roky“ (KOM(2001) 260 v konečnom znení) zdôraznila, že okrem právnych predpisov musia byť na dosiahnutie prioritných cieľov využité všetky dostupné nástroje. V tejto súvislosti bolo vyzdvihnuté (1), že rozhodnutia v oblasti daňovej politiky bolo nutné, a stále je, prijímať jednomyseľne.

4.6

Výbor odvtedy opakovane zdôrazňoval, že je potrebné zmeniť prechodné ustanovenia a čo najrýchlejšie zaviesť konečné daňové predpisy, ktoré sú založené na zásade zdaňovania v členskom štáte pôvodu. Výbor si vtedy nástojčivo kládol otázku, koľko rokov ešte musí prejsť s vratkým prechodným systémom, kým sa dosiahne cieľ, a požadoval zjednodušenie a aktualizáciu platných predpisov, jednotnejšie uplatňovanie pravidiel a užšiu administratívnu spoluprácu. Zdá sa, že sa nedosiahol žiadny pokrok.

4.7

Výbor potvrdzuje všeobecný cieľ užšej spolupráce nad rámec platného systému výmeny informácií (VIES), čo je predpokladom vývoja opatrení na automatickú resp. spontánnu výmenu informácií medzi členskými štátmi.

4.8

Výbor víta otvorenie diskusie o zmene systému DPH, zdôrazňuje však svoju požiadavku vypracovať podrobné hodnotenie dosahu. Musí sa vychádzať z predpokladu, že prípadné zmeny budú v znamení účinnosti a zjednodušenia a nebudú prostriedkom na zvýšenie daňového zaťaženia pre občanov a podniky. V tejto súvislosti odkazuje na svoj už skôr predložený návrh (2) porozmýšľať nad inými systémami spotrebných daní ako alternatívou k DPH, ktoré by zaručovali výnos z daní aspoň vo výške súčasných daní, ale ktoré by pre spoločnosť predstavovali menšiu záťaž a z hľadiska výberu by boli účinnejšie.

5.1.1.1

Jeden z druhov podvodu s DPH, ktorý je vzhľadom na výšku nezaplatených daní a na základe obťažného zisťovania obzvlášť nebezpečný a zákerný, je takzvaný podvod typu „kolotoč“, pri ktorom sa používa systém vyhýbania sa odvodu DPH prostredníctvom účelového založenia spoločností činných v medzinárodnom prostredí. Cieľom je neplatiť dlžnú DPH a umožniť tak ostatným článkom podvodného reťazca odpočítať fiktívnu sumu dane na vstupe s cieľom dosiahnuť vrátenie dane alebo znížiť sumu dlžnej DPH. Na dosiahnutie tohto nezákonného cieľa hospodársky subjekt, ktorý si neplní daňovú povinnosť, obyčajne nevykonáva skutočnú hospodársku činnosť, nemá k dispozícii príslušné štruktúry a jeho firmu často nahrádza iba poštová schránka. Tento subjekt po niekoľkých mesiacoch „formálnej obchodnej činnosti“ zmizne bez toho, aby podal príslušné daňové priznanie a odviedol dlžné dane, čím je pre správcu dane obzvlášť ťažké ho identifikovať.

5.1.1.2

Výbor zastáva názor, že podvody typu „kolotoč“ sú možné aj z dôvodu nedostatočnej spolupráce medzi členskými štátmi a rozdielnych daňových sadzieb. Výbor navrhuje posilniť všetky potrebné formy spolupráce a výmeny informácií, pomocou ktorých sa dá účinne bojovať proti tomuto javu.

5.1.2.1

Podvodné konanie v oblasti DPH priviedlo daňové úrady v členských štátoch k tomu, aby kvôli účinnejšiemu boju proti daňovým podvodom zdokonaľovali vyšetrovacie techniky.

Administratívna spolupráca zohráva v boji proti daňovým podvodom rozhodujúcu úlohu, pretože sa na nich zúčastňuje viacero daňových subjektov v rôznych členských štátoch.

Uzavretie príslušných dohôd umožnilo členským štátom vytvoriť systém výmeny informácií, ktorý sa ukázal byť užitočným nástrojom na určovanie daňového štatútu daňových subjektov a na potláčanie cezhraničných daňových podvodov.

Pokiaľ ide o spoluprácu medzi členskými štátmi, výbor už dlhšiu dobu upozorňuje na to, že Komisia musí hrať aktívnejšiu úlohu a víta preto zavedenie systému kontroly na overovanie kvality a kvantity poskytovanej pomoci.

5.1.2.2

V súčasnosti nie je výmena informácií ani zďaleka bežnou praxou, čo súvisí s kultúrnymi rozdielmi, rôznym stupňom zavádzania počítačovej techniky a s nedostatkom právnych predpisov na stíhanie nečinnosti členských štátov. Je teda nevyhnutné vytvoriť spoločnú kultúru a vedomie, že zasielanie žiadostí o informácie do zahraničia nie je možnosťou pre výnimočný prípad, ale pravidelná súčasť postupov preskúmavania, ak si povaha prípadu takú žiadosť vyžaduje.

K tomu je potrebné prekonať prekážky, ktoré stoja v ceste šíreniu „administratívnej kultúry Spoločenstva“ a to podporovaním plného využívania existujúcich nástrojov spolupráce a dodržiavania stanovených lehôt a postupov, aby vyšetrovacie orgány mali vyžiadané informácie k vyšetrovaniu k dispozícii v stanovených lehotách.

5.1.2.3

V súlade s výrokmi Komisie o používaní štandardizovaných informačných systémov na výmenu informácií by sa mala posúdiť možnosť prepojiť policajné a vyšetrovacie orgány jednotlivých členských štátov, ktoré sú zapojené do boja proti daňovým podvodom, najmä s ohľadom na priamu výmenu údajov prostredníctvom systému certifikovanej elektronickej pošty a spoločne využívať databázu informácií jednotlivých členských štátov týkajúcich sa priznaní o dani z príjmu, ako to už prebieha v prípade údajov VIES úrovne I a II.

Takéto opatrenie si však vyžaduje dohodu o obsahu údajov zaradených do týchto databáz a zlučiteľnosť s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov. Toto prepojenie by bolo výrazným pokrokom v boji proti daňovým podvodom, pretože vyšetrovacie orgány by mohli mať k dispozícii potrebné informácie priamo, okamžite a bez zbytočných byrokratických formalít.

5.1.2.4

Aj keď možno právne predpisy upravujúce výmenu informácií medzi členskými štátmi považovať za štruktúrované a postačujúce, zamedzeniu daňových podvodov v EÚ stoja v ceste dve veľké prekážky: nejednotnosť právnych predpisov upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí zo strany národných úradov a odlišná výška trestu.

Z toho možno vytušiť, že daňové podvody sa páchajú predovšetkým v tých krajinách, kde sú kontrolné právomoci kontrolných orgánov slabšie resp. sankcie neplnia svoju odstrašujúcu funkciu.

5.1.2.5

Výšky trestu za prípady podobnej závažnosti by sa mali teda harmonizovať v rámci EÚ pri zohľadnení suverenity členských štátov, ako už bolo stanovené napríklad v oblasti právnych predpisov o praní špinavých peňazí. Tým sa dá zabrániť tomu, že menej prísne právne predpisy alebo menej účinné postupy preskúmavania budú príčinou vzniku „sankčných rajov“, kam budú prúdiť výnosy z trestnej činnosti alebo sa budú spájať koncové články z podvodov typu kolotoč.

5.1.3.1

Nutný boj proti daňovým únikom musí prebiehať pri dodržiavaní zásad Spoločenstva, medziiným zákazu diskriminácie a zásady proporcionality, ako na to Súdny dvor ES opakovane upozorňoval. Najväčšie odchýlky medzi jednotlivými finančnými predpismi sa vyskytujú tam, kde sa na určenie daňového základu používajú iné parametre než protihodnota dohodnutá medzi zmluvnými stranami, a to nielen v prípade vlastnej spotreby alebo určenia na nepodnikateľské účely, ale tiež vo všetkých prípadoch, keď je podozrenie z daňového podvodu alebo daňového úniku.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vo všetkých členských štátoch je kritérium určovania daňového základu založené na ochote strán vyjednávať a tým sa má zabezpečiť zdanenie skutočného protiplnenia, pretože daňový základ je obvykle identický s dohodnutým protiplnením za dodávku tovaru alebo za poskytnutie služby. Za určitých podmienok sa na účely korigovania alebo nového zisťovania daňového základu okrem tohto základného kritéria používa aj „bežná cena na trhu“.

5.1.3.2

Vo všetkých členských štátoch je ponímanie bežnej ceny na trhu takmer rovnaké a tento pojem v podstate vyplýva zo smernice 77/388/EHS zo 17. mája 1977 (Šiesta smernica). Podľa nej sa za bežnú cenu na trhu považuje priemerná cena, ktorú by za získanie tovaru, alebo služby rovnakého alebo podobného druhu musel zaplatiť spotrebiteľ podľa podmienok voľnej hospodárskej súťaže a na rovnakej marketingovej úrovni a v čase a v mieste dodávky, alebo v najbližšom možnom čase a mieste.

5.1.3.3

V právnych poriadkoch všetkých členských štátov sa bežná cenu na trhu používa ako alternatívny spôsob určovania daňového základu:

5.1.3.4

K týmto prípadom existujú ešte výnimky zo zásady určovania daňového základu na základe protiplnenia v prípade:

5.1.3.5

V tejto súvislosti Súdny dvor ES (4) potvrdil, že príslušné vnútroštátne právne predpisy na predchádzanie daňovým podvodom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa môžu od zásady určovania daňového základu podľa dohodnutej protihodnoty, ktorá je obsiahnutá v Šiestej smernici, odchýliť v zásade iba v prípade, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

5.1.3.6

Inými slovami, bežná cena na trhu je referenciou upozorňujúcou na možné podvody. Ak je daňový základ vo forme dohodnutej protihodnoty nižší než bežná cena na trhu, nie je nahradený bežnou cenou, ale naopak správca dane môže predpokladať existenciu podvodu s prenesením dôkazného bremena.

5.1.4.1

V rámci zákonodarných iniciatív zameraných na boj proti šíreniu podvodov typu kolotoč boli v niektorých krajinách zavedené právne predpisy, ktoré pri predaji tovaru patriaceho do určitej kategórie stanovili spoločné ručenie nadobúdateľa za zaplatenie DPH neodvedenej dodávateľom, ak k predaju došlo za cenu nižšiu, než je bežná cena na trhu.

5.1.4.1.1

Tieto predpisy majú základ v článku 21 Šiestej smernice, podľa ktorej členské štáty v súlade so zásadou proporcionality môžu zaťažiť spoločným ručením za zaplatenie dane inú osobu, než je osoba povinná platiť daň.

5.1.4.2

Základom pre takéto rozhodnutie je predpoklad, že sa za obchodom uskutočneným za inú cenu, než je trhová cena, môže skrývať niečo úplne iné, a to podvodné financovanie. Na základe podmienok stanovených právnym predpisom sa predpokladá nepoctivosť nadobúdateľa, pretože sa predpokladá, že kupujúci na základe zaplatenej ceny musel o podvode vedieť (5). Ide pritom o vyvrátiteľnú domnienku, pretože nadobúdateľ môže doložením písomných dokladov preukázať, že nižšia cena než je bežná cena na trhu, bola určená skutočne objektívne na základe preukázateľných okolností alebo udalostí alebo na základe zákonných ustanovení a preto nesúvisí s neodvedením dane. Toto spôsobí, že solidárne ručenie za neodvedenie dane dodávateľom nenastane.

5.1.4.3

Výbor má obavy vyjadrené mnohými hospodárskymi subjektmi pokiaľ ide o zásadu solidárneho ručenia pri platbe daní. Na základe rozhodnutí Súdneho dvora ES (6) zastáva názor, že prípadné opatrenia by sa mali obmedziť na požadovanie záruk na zaplatenie dane od tých subjektov, ktoré sú označené ako skutoční platitelia dane. Predpis, podľa ktorého nadobúdateľ spoločne a nerozdielne s dodávateľom ručí za zaplatenie dane v prípade, keď dôjde k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za nižšiu cenu, než je bežná cena na trhu, by prichádzal do úvahy, avšak konkrétne uplatňovanie takéhoto drastického predpisu, ktoré kupujúceho poškodzuje tým, že ho robí zodpovedným za zaplatenie dane namiesto niekoho iného, by sa malo spájať so špecifickými podmienkami:

5.1.5

Výbor súhlasí s možnosťou rozšíriť postup prenesenia daňovej povinnosti o tuzemské plnenia v členskom štáte. Výbor vo svojom nedávnom stanovisku konštatoval, že považuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti za „nástroj, ktorý môže byť potrebný pri predchádzaní obchádzania daňových povinností“. V prípadoch, keď je dodávateľ vo finančných ťažkostiach ... „sa takéto riešenie priam núka“ (7). Po úspešnom overení v oblasti stavebných materiálov a služieb v stavebníctve Komisia oblasť dobrovoľného prenesenia daňovej povinnosti rozšírila. Tieto opatrenia však nesmú poškodiť výmenu tovaru a služieb v rámci Spoločenstva tam, kde by rôzne povinnosti spojené s fakturáciou mohli narušiť fungovanie trhu.

5.2.1

Boj proti daňovým podvodom sa musí bezpodmienečne viesť aj vo všeobecnejšom rámci harmonizácie právnych predpisov jednotlivých členských štátov o priamych daniach a určovaní daní.

5.2.1.1

V dôsledku rozšírenia Európskej únie budú rozdiely medzi sústavami daní a odvodov stále viac ovplyvňovať rozhodnutia o tom, do ktorých krajín bude prúdiť kapitál a ako budú príslušné podnikateľské činnosti organizované. Vzhľadom na výraznú koordináciu hospodárskych politík budú (rôzne) vnútroštátne daňové predpisy nástrojom, pomocou ktorého budú členské štáty môcť ovplyvňovať rozhodnutia o umiestnení investícií a zdrojov v rámci Európskej únie. Napriek tomu súčasné výrazné rozdiely medzi systémami priameho zdaňovania v členských štátoch by v niektorých prípadoch mohli značne zbrzdiť proces integrácie trhov (8) a mať negatívny dosah na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

5.2.2

Zosúladenie daňových predpisov jednotlivých členských štátov bolo predmetom analýzy Komisie v oznámení KOM(2003) 726 z 24. 11. 2003. Čo sa týka zdaňovania podnikov, je len ťažko možné uplatniť takzvané súhrnné opatrenia určené na zavedenie európskej dane z príjmov právnických osôb založenej na jednotnom konsolidovanom daňovom základe (9), pretože medzi jednotlivými členskými štátmi ešte stále nenastala zhoda, pokiaľ ide o kritériá na určovanie daňového základu. Zavedenie spoločnej dane si vyžaduje okrem vysokej úrovne konvergencie hospodárskych politík aj adekvátny právny rámec. Podľa článku 94 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Rada na návrh Komisie vydáva smernice o približovaní tých právnych predpisov členských štátov, ktoré majú priamy vplyv na vytváranie alebo fungovanie spoločného trhu a rozhoduje pritom jednomyseľne.

5.2.3

Toto ustanovenie ako aj daňová suverenita členských štátov, ktorá práve neuľahčuje iniciatívy na zavedenie jednotného konsolidovaného daňového základu pre podniky činné v Európskej únii, sú aj naďalej veľkou prekážkou procesu zbližovania systémov dane z príjmov právnických osôb a to jednak preto, že pribúdajúci počet členských štátov sťažuje dosiahnutie jednomyseľnosti a jednak preto, že v konečnom znení Ústavy pre Európu nebolo stanovené, že zákony alebo rámcové zákony v oblasti daní z príjmu právnických osôb sa prijímajú kvalifikovanou väčšinou.

5.2.4

V kontexte možného zrieknutia sa jednomyseľnosti predstavuje analýza oznámenia Komisie SEK(2005) 1785 „Riešenie prekážok malých a stredných podnikov vyplývajúcich z dane z príjmov právnických osôb na vnútornom trhu – návrh možnej pilotnej schémy zdaňovania v domovskom štáte“ z 23. 12. 2005 konkrétny krok smerom k harmonizácii daňového základu pri dani z príjmov právnických osôb (10). Z tejto štúdie vyplynulo, že 23 miliónov malých a stredných podnikov v EÚ 25 má najväčší podiel na európskom hospodárstve (99,8 % všetkých európskych podnikov sú MSP) a poskytuje asi 66 % pracovných miest v súkromnom sektore (11). Efektívne zavedenie takéhoto systému by umožnilo veľkú internacionalizáciu činnosti MSP, pretože znižuje náklady na zosúladenie (12), ktoré tieto podniky znášajú v ďaleko väčšej miere než väčšie podniky (13) a rozširuje možnosť prevodu strát, ktorý je hlavnou prekážkou vývoja cezhraničnej činnosti podnikov, čím sa v rámci Spoločenstva prispeje k harmonizácii právnych predpisov v oblasti dane z príjmov právnických osôb.

5.3.1

Rast a technologický rozvoj elektronického obchodu ponúka hospodárskym subjektom nové možnosti. Nové metódy obchodovania vyžadujú prispôsobenie daňových systémov, najmä s ohľadom na aspekty súvisiace so spotrebnými daňami. Daňové a odvodové systémy, ktoré sú založené hlavne na pravidlách tradičného obchodovania, musia tieto zmeny zohľadniť a prispôsobiť sa novo vznikajúcim formám obchodu.

5.3.2

Hlavným problémom pri zdaňovaní elektronických plnení je možná diskriminácia, ktorá by pri takýchto plneniach mohla nastať, a to na základe rôzneho posudzovania plnenia podľa spôsobu odovzdania alebo odoslania tovaru resp. poskytnutia služby.

5.3.2.1

Pri posudzovaní možnosti, či sa tradičné zásady daňového práva dajú aplikovať na danosti digitálneho veku, je potrebné preveriť, či bola v prípade príslušného daňového predpisu dodržaná zásada neutrality, podľa ktorej sa plnenia, ktoré sa od seba odlišujú iba v spôsobe odovzdania alebo odoslania tovaru resp. poskytnutia služby (online resp. offline), musia posudzovať rovnako.

5.3.3

Najväčšie problémy sú spojené s priamym a nepriamym zdanením nehmotného (resp. digitalizovaného) tovaru, pretože všetky fázy plnenia (dodanie a odovzdanie) prebiehajú elektronicky (obchodovanie online) a na sieti sú ponúkané virtuálne produkty. Na začiatku transakcie (u dodávateľa) sú služby a tovar odmaterializované a na konci (u prijímateľa) sú materializované. V takýchto prípadoch neexistuje reálny tovar, ktorý by bol materiálne hmatateľný napríklad na účely inšpekcie.

5.4.1

Podľa názoru výboru existujúce právne predpisy Spoločenstva, ktoré tvoria právny základ na vytvorenie Európskeho úradu na boj proti podvodom (OLAF), už tomuto orgánu pripisujú dôležité úlohy v súlade s článkom 2 rozhodnutia Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom Preto vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zasadila o konkretizáciu súčasných právomocí OLAF-u a v prípade potreby vybavila úrad ďalšími prostriedkami, ktoré sú potrebné na výkon jeho inštitucionálnych úloh, napr. podľa vzoru článkov 81 až 86 o hospodárskej súťaži v Zmluve o založení ES.

5.4.2

V tomto kontexte by mohol OLAF fungovať ako analytický a koordinačný orgán na boj proti (daňovým) podvodom na európskej úrovni. Musel by byť poverený úlohami a právomocami v oblasti administratívnej spolupráce v daňových otázkach (priame, nepriame a spotrebné dane), aby bola uľahčená výmena informácií medzi úradmi, ktoré majú podľa príslušného národného právneho poriadku za úlohu boj proti daňovým podvodom.

5.5

Rozvojom obchodu v rámci Spoločenstva sa rozvinutejšia spolupráca pri výmene informácií o riadení rizika stáva naliehavou úlohou. Komisia však nenavrhuje žiadne konkrétne iniciatívy, iba vyzýva členské štáty, aby daňovým úradom zadovážili Príručku o riadení rizika. Výbor v tejto súvislosti navrhuje vytvorenie centralizovanej databázy, kde by sa zhromažďovali informácie jednotlivých daňových úradov, pretože tie sú v súčasnosti zosúladené iba v oblasti ciel a na dvojstrannom základe.

5.5.1

Pritom by mohli byť určené kategórie produktov, pri ktorých je podľa zistení príslušných úradov jednotlivých členských štátov väčšie riziko možného podvodu typu „kolotoč“. Ako príklad je možné uviesť vozidlá a výrobky špičkovej technológie, napr. z oblasti informatiky a telefonické produkty. Takýmito analytickými úlohami by mohol byť poverený OLAF, ktorý by mohol príslušné výsledky pravidelne odovzdávať členským štátom, aby sa tým mohol určiť smer ďalšieho monitorovania tohto fenoménu a umožniť stanovenie zodpovedajúcich cielených opatrení. Okrem toho by sa mala naplánovať a upraviť komunikácia medzi členskými štátmi a OLAF-om.

5.6

Podľa názoru výboru je prístup Spoločenstva k spolupráci s tretími krajinami jednoznačne lepší než dvojstranné dohody. Na tento účel by bolo možné začleniť špecifické ustanovenia v rámci plánovaného prijatia vzorovej dohody Spoločenstva o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá bola spomenutá v oznámení Komisie „Zdaňovanie spoločností na vnútornom trhu“ (SEK(2001) 1681) a „Vnútorný trh bez daňových prekážok: výsledky, pokračujúce iniciatívy a ostávajúce problémy“ (KOM(2003) 726) a ktorú skúmal aj Európsky parlament vo svojom oznámení (SEK A5-0048) 2003. Je potrebné podporiť návrh začleniť zvláštnu dohodu o spolupráci do dohôd o hospodárskom partnerstve. Vzhľadom na nedostatok vôle a chýbajúcu rozhodnosť členských štátov sa aj v budúcnosti musí ísť cestou dvojstranných dohôd, to znamená, že proces prípravy takýchto dohôd sa nesmie prerušiť.

5.7

Rozšírenie povinnosti podávať priznania, ktoré navrhla Komisia, musí byť striktne v súlade so zásadou proporcionality a zjednodušenia. Nutný boj proti daňovým podvodom sa nesmie prejaviť v neprimeranej záťaži pre väčšinu poctivých daňových poplatníkov a podnikov. Bolo by preto účelné významne zmierniť povinnosti pre príkladné podniky, ktoré aktívne spolupracujú s daňovými úradmi a primerane sprísniť povinnosti pre tie daňové subjekty, ktoré sú podľa objektívnych kritérií považované za rizikové.

5.8

Výbor nesúhlasí s názorom Komisie na zdaňovanie tabakových výrobkov a alkoholu, ku ktorým sa pristupuje ako k „normálnemu“ tovaru. Niektoré členské štáty sa pokúšajú pomocou spotrebných daní z tabakových výrobkov a alkoholu riešiť zdravotné problémy spojené s fajčením a pitím, ktoré majú samozrejme prednosť pred fungovaním vnútorného trhu. Komisia navrhuje tieto rozpory odstrániť, avšak odstránenie týchto rozporov bude vzhľadom na veľké rozdiely v úrovniach príjmov v jednotlivých členských štátoch a odlišné ciele a opatrenia v oblasti príjmov a zdravotnej politiky jednotlivých členských štátov ešte asi dlho trvať. Kým sa nedosiahne zodpovedajúci stupeň harmonizácie daňových sadzieb, mali by sa hľadať iné riešenia na zabezpečenie toho, že jednotlivé členské štáty si zachovajú schopnosť presadzovať svoje vlastné ciele v oblasti daňovej a zdravotnej politiky. Treba zohľadniť aj to, že pašovanie tabakových výrobkov má len veľmi malým dielom pôvod v členských štátoch EÚ, kontrolu nad ním majú medzinárodné zločinecké organizácie. Výbor si je vedomý vysokých sociálnych a zdravotníckych nákladov, ktoré sú spojené so zneužívaním tabaku a alkoholu a vyslovuje sa za to, aby zodpovedné orgány prijali primerané opatrenia na zamedzenie tohto javu. Napriek tomu zastáva názor, že spotrebné dane z tabakových výrobkov a alkoholu by mali zostať vo výlučnej právomoci členských štátov.

5.9

Výbor žiada Komisiu, aby pokračovala v programe Hercule II a uvítal by, keby Parlament a Rada rýchle schválili návrh Komisie KOM(2006) 339 v konečnom znení, ktorý je potrebný na predĺženie tohto akčného programu Spoločenstva na podporu opatrení v oblasti ochrany finančných záujmov Spoločenstva. Program už priniesol pozoruhodné výsledky (19 školiacich aktivít s 2 236 účastníkmi z rôznych členských štátov, 5 ďalších krajín a iných európskych inštitúcií), pričom sa bralo do úvahy, že vzhľadom na vstup Bulharska a Rumunska do EÚ je potrebná väčšia spolupráca a že aj tieto štáty musia mať prospech z týchto opatrení.

5.10

Výbor považuje za účelné zriadiť stále diskusné a/alebo konzultačné fórum na vysokej úrovni, aby sa k otázkam podvodov a spolupráce medzi členskými štátmi mohol zaujať globálnejší prístup. Súčasné trieštenie konzultačnej činnosti na množstvo výborov na vysokej úrovni rozdelených podľa oblastí pôsobnosti neumožňuje užitočnú výmenu osvedčených postupov na posilnenie spolupráce a fungovania verejnej správy. Výbor pokladá byrokratické prekážky a rozpaky, s ktorými sa tento návrh stretol v Rade ECOFIN, za nepochopiteľné a zavrhnutiahodné.