23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/86

1.1

EHSV si je vedomý skutočnosti, že v zmysle trvalo udržateľného rastu a na zvýšenie konkurencieschopnosti a inovácie je nevyhnutné riešiť nasledujúce komplexné problémy, ktoré sú v súčasnosti charakteristické pre situáciu v mestách: znečistenie životného prostredia, problémy s dopravnou infraštruktúrou, problémy bývania, neistota a kriminalita, krízy zamestnanosti a zmeny výroby, demografické zmeny, sociálne vylúčenie – obzvlášť mladistvých a starších osôb – ako aj priestorové a etnické delenie.

1.2

Znečistenie ovzdušia v mestách už dlho predstavuje ohrozenie zdravia s veľmi vysokými následnými nákladmi pre spoločnosť a zdravotníctvo. Svetová zdravotnícka organizácia považuje zlú kvalitu ovzdušia v mestách za hlavnú príčinu nárastu výskytu chronických ochorení. Tieto ochorenia majú za následok vysoké náklady pre zdravotné systémy – v dôsledku potreby lekárskeho ošetrenia a pobytu v nemocnici – aj pre hospodárstvo vo forme pracovného výpadku.

1.3

Prevencia znečisťovania životného prostredia je nevyhnutná tak na úrovni individuálnej zodpovednosti prostredníctvom obmedzeného používania osobných motorových vozidiel, ako aj na kolektívnej úrovni v rámci nových dopravno-politických opatrení.

1.4

EHSV sa domnieva, že členské štáty musia ukončiť fázu úvah a odporúča im, aby prijali konkrétne a okamžité akčné plány, pričom treba zohľadniť mnohé poznámky Komisie v rámci integrovaného a participatívneho prístupu ako aj zodpovedného postupu, aby boli dosiahnuté postupné, overiteľné a vôbec za zmienku stojace zlepšenia životnej kvality a životného prostredia.

1.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor je rovnako presvedčený o tom, že cesta, ktorú si zvolila Komisia, t. j. vytvoriť pre životné prostredie v mestách integrovanú stratégiu silno postavenú na základoch subsidiarity a blízkosti k občanom, je správna. Platí to obzvlášť vtedy, keď sa táto stratégia presadí v rámci obnovenej Lisabonskej a Göteborskej agendy so spoločne vypracovanými a participatívnymi mechanizmami.

1.5.1

Podľa názoru výboru musí Európska únia prijať mechanizmy na podporu najlepších postupov, skoncipovaných celoštátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi na konkrétne vytvorenie tejto stratégie pre jednotlivé oblasti.

1.5.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, že mestá musia v zmysle svojej konkurencieschopnosti vyvinúť moderné a účinné služby dostupné cez internet, a to najmä v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb a verejnej správy, na zabezpečenie pevnejšej sociálnej súdržnosti a integrácie mladistvých a seniorov. To súvisí s novým hodnotením vzťahov medzi centrom a okrajovými časťami mesta, medzi bohatšími a štruktúrne slabými mestskými oblasťami a medzi mestskou oblasťou a jej okolím.

1.6

Podľa výboru sa pre životné prostredie v mestách musí predovšetkým použiť model „sociálne zodpovedného územia“. Ide o územie, ktorého rozvoj súvisí s otázkami trvalo udržateľného rozvoja, zahŕňa hospodárske, sociálne a ekologické aspekty a zohľadňuje socioekonomické následky starnutia obyvateľstva.

1.7

Územie sa môže označiť za „sociálne zodpovedné“ vtedy, keď sa podarí dosiahnuť súčasne dostatočnú mieru blahobytu a splnenie záväzkov v rámci sociálnej zodpovednosti.

1.7.1

Okrem poučenia o právach vychádza aj výchova k povinnostiam z vedomia, ktoré sa utvára v rodine poskytovaním informácií a ktoré sa posilňuje v priebehu ďalšieho vzdelávania od predškolského veku.

1.8

Rámcový program (v súčasnosti šiesty) v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností ponúka prostredníctvom predbežného plánovania technológie možnosť zapojenia spoločenských činiteľov so zreteľom na vytvorenie spoločných rozhodovacích základov a v rámci budúceho modelu, ktorý zvyšuje význam sociálnej zodpovednosti príslušnej oblasti.

1.8.1

V 7. rámcovom programe pre výskum a rozvoj sa okrem predbežného plánovania technológie v spojitosti s tematickou prioritou „Zdravie“ (1) predpokladá aj osobitné opatrenie v oblasti ľudského vývoja a starnutia pri zohľadnení vzájomného pôsobenia s faktormi ako sú životné prostredie, individuálne správanie a pohlavie.

1.8.2

Výbor poukazuje vo všeobecnosti na primárnu úlohu, ktorú všeobecne zohrávajú školy, vzdelávacie inštitúcie a vysoké školy, ktoré sa vo veľkej miere musia zasadiť za to, aby získali mladistvých a občanov pre trvalo udržateľný rozvoj.

1.8.3

Na medzinárodnej úrovni boli zaznamenané rôzne iniciatívy na určenie základných zásad a kľúčových hodnôt „sociálnej zodpovednosti podnikov“. Najdôležitejšie z týchto iniciatív sa vzťahujú na:

1.9

Európsky hospodársky a sociálny výbor naliehavo zdôrazňuje, že opatrenia na konkrétne uplatňovanie týchto zásad a základných hodnôt je potrebné vidieť ako výhodné investície, pretože prispievajú k zhodnoteniu hospodárskych, sociálnych a zamestnaneckých aspektov mestských štruktúr a zvyšujú ich príťažlivosť a možnosti vyjadrenia.

1.10

Výbor sa dôrazne zasadzuje za zavedenie „Európskej ceny pre zelené mesto“. Takéto ocenenie by mohlo prispieť k optimalizácii prístupu miestnych spoločenstiev ako aj ich verejných a súkromných aktérov.

1.10.1

Výbor považuje za dôležité, že EHSV ako hlavný aktér spolu s Výborom regiónov ide príkladom a zvažuje možnosť vypísania vlastnej ceny pre občiansku spoločnosť „Eurogreen City“, ktorá by sa udeľovala každoročne, a monitorovania osvedčených postupov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest v rámci SMO.

2.1

Väčšina európskeho obyvateľstva žije v mestských oblastiach (6), kde kvalitu života často obmedzuje vážne zhoršovanie dopravných systémov, podmienok životného prostredia, sociálnej situácie a prístupu k službám zaisťujúcim existenčné minimum: Tie sa musia vo veľkej miere obnoviť a vyžadujú si inteligentné využitie zdrojov, ako aj ekologickejšie správanie sa jednotlivcov a spoločností.

2.1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa už týmto problémom zaoberal a obzvlášť poukázal na to, že „z rozličných dôvodov (…) sa environmentálne problémy v mestách vyskytujú v koncentrovanej forme. Občania tieto problémy veľmi silno vnímajú, predovšetkým čo sa týka kvality ovzdušia, vysokej hladiny hluku – obzvlášť v južných členských štátoch – a zdrojov vody“.

2.1.2

Otázka integrácie environmentálnych aspektov do procesu mestského rozvoja patrí k prioritám Šiesteho akčného programu pre životné prostredie (2002–2012) Európskej únie na podporu trvalo udržateľného rozvoja v rôznych prioritných oblastiach, ku ktorému sa už výbor vyjadril v stanovisku.

2.1.3

V šiestom akčnom programe 2002–2012 sa naplánovalo vypracovanie a schválenie siedmich tematických stratégií (7):

2.1.4

K týmto siedmim tematickým stratégiám už Komisia vypracovala týchto päť dokumentov: Návrh „Tematickej stratégie o znečistení ovzdušia“ (8) na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia, prijatý 21. septembra 2005; návrh tematickej stratégie na zachovanie bezpečného, čistého a zdravého morského prostredia v Európe (9), prijatý 24. októbra 2005; návrh novej tematickej stratégie na predchádzanie vzniku odpadu a jeho recykláciu z 21. decembra 2005 (10); návrh novej tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, predložený 21. decembra 2005 (11) ako aj návrh týkajúci sa životného prostredia v mestách z 11. januára 2006, ktorý je predmetom predloženého stanoviska.

2.1.5

Predložené návrhy tematických stratégií a návrh, ktorý je predmetom predloženého stanoviska, sú navzájom jednoznačné poprepájané. Na oblasť životného prostredia v mestách sa sústreďujú úzko prepojené opatrenia v týchto oblastiach:

2.1.6

Pre návrh tematickej stratégie pre životné prostredie v mestách, pre ktorý bola už v roku 2002 prijatá stratégia pre akčný plán pre mestské aglomerácie (12) sú dôležité aj opatrenia proti hluku, rovnako ako posledný predložený návrh smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave (obzvlášť aj návrhy na verejné obstarávanie) (13).

2.1.6.1

S predloženým návrhom stratégie sú rovnako úzko prepojené:

2.1.7

Dôležité podnety pre vytvorenie tematickej stratégie pre životné prostredie v mestách poskytli: výsledky konzultácie, ktorú uskutočnila Komisia o predbežnej správe z roku 2004 (15); prvé vyhodnotenie možných stratégií v tejto oblasti; dobrovoľné iniciatívy v rámci Agendy 21; Aalborgská charta (16); závery Rady zo 14. októbra 2004 o význame tematiky a potreby konania na všetkých úrovniach, ako aj závery, ktoré boli vypracované počas britského predsedníctva v Bristole (17).

2.1.8

Komisia taktiež vypracovala pracovný dokument pripojený k oznámeniu, ktoré je predmetom predkladaného stanoviska. Ten zahŕňa hodnotenie vplyvu rôznych udalostí na použitie stratégie a hodnotenie nákladov.

2.1.9

Európsky parlament uznal vo svojej správe z 21. septembra 2005 o mestskom rozmere v súvislosti s rozšírením (18), že mestá, mestské aglomerácie alebo mestské oblasti, v ktorých žije 78 % obyvateľstva Európskej únie, predstavujú miesta, kde sa sústreďujú obzvlášť zložité a nahromadené problémy, zároveň sa však v nich určuje budúcnosť a konsolidujú všetky formy poznatkov. Mestá preto musia potom zohrať „ústrednú úlohu pri dosahovaní revidovaných cieľov z Lisabonu a Göteborgu“. Parlament vyzval Komisiu, aby „vyvinula a navrhla modely a nástroje trvalo udržateľného rozvoja miest, ktoré by boli dostupné pre všetky mestá, mestské aglomerácie alebo oblasti“.

2.1.10

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že politickí činitelia musia mať v súlade so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou vo všeobecnosti za cieľ vytvoriť prostredníctvom opatrení na podporu vzdelávania mestské prostredie s vysokou spoločenskou produktívnosťou.

2.2.1

Podľa návrhu Komisie si „rôznorodosť v oblasti histórie, geografie, podnebia, administratívnych a právnych pomerov vyžaduje lokálne vyvinuté, na mieru šité riešenia problémov životného prostredia v mestách. Uplatňovanie zásady subsidiarity, podľa ktorej by sa opatrenia mali podniknúť na úrovni, na ktorej to bude najúčinnejšie, implikuje aj potrebu konať na miestnej úrovni“. „Vzhľadom na rôznorodosť mestských oblastí a existujúcich celoštátnych, regionálnych a miestnych záväzkov a problémov spojených s vytvorením spoločných noriem pre všetky otázky životného prostredia v mestách však bolo rozhodnuté, že riešenie danej problematiky pomocou prijatia legislatívy by pre dosiahnutie cieľov tejto stratégie nebolo tou najlepšou cestou“, čo je názor, ktorý zdieľala väčšina členských štátov a miestnych orgánov.

2.2.2

Navrhovaná tematická stratégia má obsahovať tieto jednotlivé body:

2.2.3

Návrh Komisie sa na základe svojho prierezového charakteru čítať spolu s ostatnými navrhnutými tematickými stratégiami, ktoré sa týkajú najmä znečisťovania ovzdušia, aglomeračných odpadov a ochrany pobrežných miest pred znečistením mora, ako aj ochrany pôdy.

2.2.4

Bolo by veľmi zmysluplné, keby Komisia mohla zostaviť konsolidovaný text týkajúci sa právnych predpisov o trvalo udržateľnom rozvoji miest a mestských oblastí, so zreteľom na rôzne programy Spoločenstva, ktoré sa týkajú mestskej oblasti, a nakoniec aj so zreteľom na strategické usmernenia v rôznych oblastiach, ktoré sa vzťahujú na mestský rozvoj.

2.3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta oznámenie Komisie, pretože sa zaoberá tematikou, ktorá má veľký význam pre európskych občanov, pre kvalitu života v mestách a v mestských oblastiach ako aj pre základnú úlohu miest ako motorov blahobytu a hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj.

2.3.2

Predpoklady pre tieto strategické politiky by sa mali na základe Bristolskej dohody (22) uzavretej v decembri 2005 presnejšie preskúmať. Podľa tejto dohody závisí vytvorenie trvalo udržateľných spoločenstiev v Európe od:

2.3.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že podľa zásady Spoločenstva „viac kvality namiesto kvantity v zákonodarstve“ by mali stáť v popredí nasledujúce aspekty:

2.3.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor prisudzuje podstatný význam procesu, ktorý môže viesť k vzniku oblasti alebo mesta označených ako „sociálne zodpovedné územie“ (25). Toto sa uskutoční, ak budú oblasti alebo mestá môcť zohľadniť nasledujúce aspekty:

2.3.4.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor je presvedčený, že sociálny a kultúrny rozvoj mestského prostredia – aj so zreteľom na demografický rozvoj a migračné toky – má veľký význam.

2.3.4.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor takisto zastáva názor, že účinná stratégia trvalo udržateľného rozvoja miest musí stavať na riešení finančnej, sociálnej a kultúrnej chudoby a materiálneho úpadku, osobnom zvládnutí stresu a boji proti sociálnej izolácii a vylúčeniu znevýhodnených skupín mestského obyvateľstva so zreteľom na účinnejšiu sociálnu integráciu rôznych etnických a kultúrnych skupín.

2.3.5

Proces musí prejsť týmito presne definovanými stupňami:

2.3.5.1

Niektoré možnosti už miestne úrady identifikovali, ako napríklad:

2.3.5.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje návrh Komisie požadovať používanie čistejších vozidiel a nezdaňovať osobné automobily podľa objemu valca, ale podľa emisií CO2.

2.3.6

Tieto témy by mali byť podľa výboru predmetom opatrení na zvýšenie senzibilizácie na všetkých úrovniach. Tieto opatrenia by mali byť zamerané obzvlášť na komunálnu úroveň, aby sa občania a podniky – aj v rámci projektu Foresight – angažovane a zodpovedne zaoberali všetkým, čo v posledných rokoch v otázke trvalo udržateľného rozvoja a podnikovej sociálnej zodpovednosti vypracovali medzinárodné organizácie ako Európska komisia, OSN a OECD ako aj „Istituto Europeo per il bilancio sociale“ (Európsky inštitút podnikovej sociálnej zodpovednosti).

2.3.6.1

Tieto postupy, ktoré treba prijať, budú zamerané na výskum a inováciu, na opatrenia na podporu obnovy investičného majetku, na vzdelanie a šírenie systémov environmentálneho riadenia a monitoringu životného prostredia.

2.3.6.2

Okrem informačnej politiky a vytvorenia všeobecného vedomia zodpovednosti sú na to najvhodnejšie nasledujúce nástroje: ISO 14001; EMAS (29); normy emisií skleníkových plynov (30); daňové a finančné stimuly na dosiahnutie cieľov; zjednodušenie postupov; zbavenie povinností uložených v oblasti ochrany životného prostredia pre aktérov s príslušným osvedčením.

2.3.6.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor by privítal zavedenie „Európskej ceny pre zelené mesto“. Takéto ceny by mohli podporovať optimalizáciu prístupu miestnych spoločností a ich verejných a súkromných aktérov so zreteľom na rozvoj integrovaného prístupu a príslušných koherentných spôsobov správania.

2.3.6.4

Výbor považuje za dôležité, že EHSV ako hlavný aktér spolu s Výborom regiónov ide príkladom a zvažuje možnosť vypísať vlastnú ceny pre občiansku spoločnosť „Eurogreen City“, ktorá by sa udeľovala každoročne, prispievať k monitorovaniu skúseností získaných v rámci Európskeho monitorovacieho strediska pre územné plánovanie ORATE/ESPON (31), identifikovať prekážky a monitorovať osvedčené postupy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest v rámci SMO.

2.3.7

Podľa výboru je v rámci účinnej stratégie pre mestský rozvoj v prvom rade dôležité vytvoriť vhodné riadiace systémy, aby sme potom dospeli k integrovanému riadeniu komplexných situácií, ktoré sa vyznačujú spoločným výskytom nasledujúcich prvkov:

2.3.8

Výbor sa domnieva, že zlepšenia integrovaného prístupu k správe „sociálne zodpovedných území“ musia zohľadňovať nasledujúce aspekty: