17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/46

1.1

Spoločná politika rybného hospodárstva (CFP) po prvýkrát spomína spoločné podniky ako nástroj štrukturálnej politiky v nariadení (ES) č. 3944/90, keď ich definuje ako „súkromný podnik, tvorený jedným alebo viacerými vlastníkmi plavidiel v Spoločenstve a jedným alebo viacerými partnermi z tretej krajiny, s ktorou Spoločenstvo udržiava vzťahy, zastrešené zmluvou o spoločnom podniku a cieľom ktorých je vyvážať a eventuálne využívať morské zdroje, ktoré sa nachádzajú vo vodách patriacich pod zvrchovanosť a jurisdikciu týchto tretích krajín, so zámerom prioritne zásobovať trh Spoločenstva“  (1) . V deväťdesiatych rokoch prešla CFP v porovnaní s predchádzajúcim obdobím významným vývojom, pričom sa zaužíval pojem „modrá Európa“, ktorý sa stáva opäť aktuálnym, dokonca v ešte širšom rozmere, a to v súvislosti s diskusiami, ktorých cieľom je vytvorenie spoločnej námornej politiky.

1.2

Počas vývoja spoločnej politiky rybného hospodárstva nebol už spomínaný pojem spoločných podnikov ďalej revidovaný, a tak sa stali výlučne nástrojom štrukturálnej politiky rybného hospodárstva, alternatívnym k vrakovaniu plavidiel, alebo ich konečnému vývozu, ako o tom svedčia príslušné články nariadenia, ktoré sú ďalej spomínané v bode 2.1.2 tohto stanoviska.

1.3

Napriek tomu sú spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva viac než len nástrojom štrukturálnej politiky rybného hospodárstva. Sú prostriedkom, ktorý umožňuje dosiahnuť celý rad cieľov, jasne definovaných v rôznych dokumentoch a predpisoch Európskej únie týkajúcich sa zásobovania trhov, politiky spolupráce, politiky zamestnanosti a regionálneho rozvoja, podpory zodpovedného rybolovu, intervencie Európskej únie do rôznych regionálnych rybárskych organizácií (regional fishing organisations – RFO) a všeobecne, týkajúcich sa prítomnosti kapitálu a kvalifikovaných pracovníkov členských štátov na udržateľných investičných projektoch v rôznych krajinách a na trhoch.

1.4

Je jasné, že reformou spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP) ponímanie spoločných podnikov ako nástroja štrukturálnej politiky zaniká, ale je tiež jasné, ako sa uvidí neskôr, že táto reforma spôsobila v súčasnosti prakticky úplnú absenciu právnych predpisov, ktoré by začlenili spoločné podniky do špecifického rámca v kontexte kompetencií a politík Európskej únie.

1.5

Tiež je pravda, že výbor vo svojich stanoviskách, ktoré požadovala Komisia, vždy zdôrazňoval potrebu zosúladiť spoločné podniky s novou politikou rybného hospodárstva. Zdôraznil to v stanovisku, ktoré EHSV vydal k návrhu nariadenia Rady o zavedení reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva (2) a zopakoval to v stanovisku na tému Európskeho fondu rybného hospodárstva (EFF) (3), ktoré sa vzťahovalo k návrhu nariadenia Rady o spomínanom fonde (4) a verejne to tiež oznámil členovi Komisie zodpovednému za rybné hospodárstvo počas jeho návštevy v sekcii NAT výboru dňa 16. júna 2005, ktorý to zobral na vedomie.

1.6

Cieľom tohto stanoviska je pokračovať v línii nastolenej Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a poskytovať argumenty v prospech zmeny ponímania úlohy spoločných podnikov a následne navrhnúť zmeny obsahu právnych ustanovení, ktorými sa riadia, založené na oficiálnych dokumentoch a faktoch, ktoré obsahujú.

1.7

Dá sa očakávať, že v prípade prijatia navrhovanej zmeny v ponímaní bude treba vynaložiť úsilie na úplné akceptovanie týchto podnikov, ktoré tvoria zvláštnu a jedinečnú súčasť medzinárodného obchodu a ktoré pre Európsku úniu otvárajú špecifickú akčnú líniu v jej medzinárodných vzťahoch.

2.1.1

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva sa začleňujú do právnych noriem Spoločenstva prostredníctvom nariadenia Rady (EHS) č. 3944/90, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 4028/86, ako nástroj na zníženie kapacity rybárskej flotily Spoločenstva a na zásobovanie trhu Spoločenstva, zohľadňujúci obmedzené zdroje vo vodách Spoločenstva a zákaz vstupu do výlučných ekonomických zón tretích krajín. Ide o prístup pozostávajúci zo štyroch základných bodov: zníženie nadmernej kapacity, zaručenie dodávok, čiastočné udržanie zamestnanosti a realizácia politických a obchodných dohôd s tretími krajinami. (5) Aby sa mohli tieto opatrenia implementovať, bolo prijaté nariadenie Komisie (ES) č. 1956/1991. (6)

2.1.2

Prijatím nariadenia Rady (EHS) č. 2080/93 (7) a nariadenia (EHS) č. 3699/93 (8) sa správa a financovanie spoločných podnikov začlenili do Finančného nástroja pre riadenie rybolovu (FIFG). V súlade s princípom subsidiarity boli členské štáty zodpovedné za výber projektov, ich riadenie a kontrolu, ako aj za platbu dotácií. Tieto dotácie boli pôvodne rovnaké ako dotácie na vrakovanie alebo konečný vývoz a nakoniec predstavovali 80 % príspevku, ktorý by bol poskytnutý v prípade vrakovania plavidla. Preto sa vlastníci plavidiel v Spoločenstve mohli oprávnene domnievať, že rozdiel v dotáciách medzi príspevkom na vrakovanie a príspevkom na vývoz spoločným podnikom sa pripisuje udržiavaniu priaznivého vzťahu medzi novým spoločným podnikom, ktorému vlastník poskytuje svoju loď alebo lode a Európskou úniou. Tieto princípy boli naďalej platné v nariadení Rady (ES) č. 2468/98 z 3. novembra 1998 (9), ktoré zrušilo nariadenie (ES) č. 3699/93 a taktiež v nariadení Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999 (10), i keď treba podotknúť, že posledné spomínané nariadenie zaviedlo jednoduchší pojem spoločného podniku tým, že ho definovalo ako „akúkoľvek obchodnú spoločnosť s jedným alebo viacerými partnermi z tretej krajiny, v ktorej je plavidlo registrované.“  (11)

2.2.1

„Zelená kniha o budúcnosti spoločnej politiky v oblasti rybolovu“ (12) na jednej strane uznala nadmernú kapacitu flotily Európskej únie a na druhej strane globalizáciu rybného hospodárstva a oprávnené úsilie mnohých rozvojových krajín rozšíriť svoj rybársky priemysel. Tieto tri myšlienky, spojené s vysokým kapitálovým krytím potrebným pre investície do sektoru rybného hospodárstva (flotila, prístavy, mraziarne, továrne, atď.), ktoré tiež Zelená kniha uznáva, mali vyvolať rozsiahlejšiu špecifickú diskusiu o dôležitosti spoločných podnikov v sektore rybného hospodárstva než je tá, o ktorej svedčia oficiálne dokumenty (13) z daného obdobia.

2.2.1.1

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva sú prostriedkom, ako sa môže Európska únia podieľať a prispievať k rozvoju sektora rybného hospodárstva v rozvojových krajinách, čo umožňuje vytvorenie a rast komplexného hospodárskeho sektora. Poskytovanie rybárskych plavidiel spomínaným podnikom je prospešné nielen pre rybolov, ale aj pre iné odvetvia, ako napr. prístavné alebo rôzne služby (opravy, údržba, zásobovanie potravinami, úschova, prekládka tovaru, nakladanie a vykladanie, obsluha posádky, cesty, atď.), údržba mraziarenskej siete (vyžadovaná vlastnými právnymi predpismi Európskej únie, súvisiacimi s bezpečnosťou potravín a realizovaná prostredníctvom investícií do nákladných mraziarenských zariadení), dodržiavanie hygienických noriem potravinárskych produktov a nakoniec zakladanie spracovateľských odvetví.

2.2.1.1.1

Súčasne s udržaním lukratívnych európskych pracovných miest na vyšších a stredných pozíciách posádok lodí umožňujú spoločné podniky aj vytváranie početných pracovných príležitostí na lodiach i v spoločnostiach poskytujúcich služby, ktoré sa v ich okolí zakladajú. Spomínané pracovné miesta môžu byť výhodnou pracovnou príležitosťou pre miestnych rybárov, pokiaľ ide o pracovné podmienky a výšku príjmov, ktorých jediným východiskom by v opačnom prípade bol tradičný malý rybolov, ktorý je často nevýkonný a nebezpečný pre vlastné zdroje, pretože v ňom úplne chýbajú alebo sú nedostatočné kontrolné, konzervačné, marketingové a iné mechanizmy.

2.2.1.2

Tvorba miestneho bohatstva a vývoz úlovkov, či už po predchádzajúcom spracovaní alebo bez neho, umožňuje naopak vytváranie hodnotných medzinárodných reťazcov, v ktorých sú výnosy rozdeľované spravodlivejšie a umožňuje exponenciálne navýšiť HDP a príjmy na obyvateľa, vytvárané v tomto sektore v danej krajine, a tak postupne vytvárať industrializovaný sektor rybného hospodárstva tam, kde predtým existoval iba pobrežný rybolov bez dostatočných hygienických či marketingových podmienok.

2.2.1.3

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva sa museli zaviazať prioritne zásobovať európske trhy, čo zaručuje existenciu a udržanie investícií poskytovaných vlastníkmi plavidiel, priemyselnými partnermi v sektore rybolovu, členskými štátmi a samotnou Európskou úniou (prostredníctvom dotácií) a umožňuje zásobovanie deficitného trhu Spoločenstva, na ktorom sa spotreba rýb zvyšuje na základe opakovaných odporúčaní vedeckých a verejných inštitúcií európskemu obyvateľstvu na dodržiavanie zásad zdravej a vyváženej výživy. Okrem toho musí zásobovanie prísne dodržiavať potravinárske normy Európskej únie.

2.2.1.4

Aktivity spoločných podnikov, v rámci Európskej únie, v oblastiach, ktoré sú závislé na rybolove umožňujú udržanie úrovne zamestnanosti v tomto priemysle tým, že v Európe pôsobia centrálne technické a obchodné kancelárie spoločných podnikov, pričom pomocný priemysel napomáha vytvárať ďalšie pracovné miesta, a to priamo, keď sa veľké lode vracajú do svojich domovských prístavov v Európe na pravidelné štvorročné údržby, alebo nepriamo vytváraním „know-how“ reťazcov s miestnymi službami, ktoré sa už vyššie v texte spomínali.

2.2.1.5

Spoločné podniky rybného hospodárstva umožňujú, aby Európska únia disponovala užitočnými údajmi o monitorovaní a kontrole úlovkov vo vodách tretích krajín a v medzinárodných vodách prostredníctvom udržiavania právnych zväzkov s rybárskymi spoločnosťami v oblastiach ich pôvodu. Toto zaisťuje Európskej únií vedúce postavenie medzi kompetentnými regionálnymi rybárskymi organizáciami, ktoré boli vytvorené alebo sú riadené Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), orgánom OSN zodpovedným za túto oblasť. (14) Z dôvodov finančnej kontroly zo strany Komisie, členských štátov a Dvora audítorov musia spoločné podniky podávať členským štátom polročné správy o svojich úlovkoch.

2.2.1.6

Umožňujú tiež zachovávať záujmy Európskej únie v sektore rybného hospodárstva v medzinárodných vodách a medzinárodných rybárskych revíroch na úrovni požadovanej nariadeniami Spoločenstva týkajúcimi sa zodpovedného rybolovu, udržiavania a riadenia zdrojov, bezpečnosti na palubách lodí, kontroly, bezpečnosti potravinového reťazca, atď. Týmto spôsobom by sa predišlo, alebo by sa aspoň minimalizoval negatívny vplyv zahraničných rybárskych flotíl, ktoré neprispievajú k rozvoju rybárstva a priemyslu v tretej krajine, ani nezaručujú kvalitu rybárskych výrobkov, ktorých cieľom je Európska únia a neumožňujú ani zodpovednú kontrolu zdrojov.

2.2.1.7

Prostredníctvom spoločných podnikov môže nakoniec Európska únia účinne a trvalo prispievať k rozvoju miestneho rybárskeho priemyslu v krajinách, s ktorými uzatvorila dohody o rybolove a v ktorých pôsobia spoločné podniky alebo podniky tretích krajín kontrolované európskymi podnikateľmi. Spomínaný rybný priemysel je prínosom pre tretie krajiny i celú Európsku úniu, keďže umožňuje neustálé zásobovanie trhu produktmi mora.

2.2.2

Avšak žiadne z predchádzajúcich odôvodnení sa neobjavilo, dokonca ani nepriamo, v bode 3.9 spomínanej Zelenej knihy o „medzinárodnom rozmere spoločnej politiky rybného hospodárstva“ (15), ani v bode 5.8 o „medzinárodných vzťahoch“ (16). Ani raz sa spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva nespomínajú ako účinný nástroj pri uplatňovaní zásad politiky rybného hospodárstva, definovaných v Zelenej knihe, hoci od roku 2002 boli predmetom rozsiahlych právnych predpisov Spoločenstva, ako je už v tomto stanovisku uvedené.

2.2.3

Prakticky úplné vyradenie spoločných podnikov z novej spoločnej politiky rybného hospodárstva sa odráža i na skutočnosti, že posledná správa, požadovaná Komisiou, ktorá obsahovala vyčerpávajúce údaje o tejto problematike, pochádza z roku 2001 a v nej sa nerozlišujú zvlášť lode pridelené spoločným podnikom. (17) Predtým bol vypracovaný ešte jeden špecifický dokument s názvom „Etude de bilan des sociétés mixtes dans le contexte des interventions structurelles dans le domaine de la peche“ [„Štúdia o spoločných podnikoch v kontexte štrukturálnej pomoci v sektore rybného hospodárstva“], ktorý bol predložený 16. júna 2000. Spomínané dokumenty poukazujú na to, že v súčasnosti existuje asi 300 spoločných podnikov, ktoré majú viac ako 600 lodí. Tieto podniky boli teraz vyradené z rámca právnych predpisov Spoločenstva v odvetví rybného hospodárstva a nachádzajú sa v právnom vákuu. Teraz fungujú jednoducho len ako zahraničné podniky, na ktorých sa podieľajú partneri z Európskej únie a ktorých povinnosťou je prioritne zásobovať EÚ a pravidelne jej poskytovať informácie, pričom jedinú ochranu im zaručujú bilaterálne zmluvy o vzájomnej ochrane investícií uzatvorené medzi členskými krajinami pôvodu a tretími krajinami určenia.

2.3.1

V priebehu prác na konečnej verzii už spomínanej Zelenej knihy boli schválené dve nariadenia: nariadenie Rady (ES) č. 1263/1999 z 21. júna 1999 o finančnom nástroji na riadenie rybolovu (18) a nariadenie Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa definujú podrobné pravidlá a podmienky štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva. (19) Tieto nariadenia predĺžili právnu existenciu spoločných podnikov v sektore rybného hospodárstva, v rámci Finančného nástroja na riadenie rybolovu až do ukončenia jeho platnosti, t. j. do 31. decembra 2006.

2.3.2

Napriek tomu, nariadením Rady (ES) č. 2369/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2792/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá a postupy týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva boli od 31. decembra 2004 spoločné podniky prakticky úplne vyradené zo štrukturálnej politiky rybného hospodárstva Európskej únie. (20) Spoločné podniky sú ale naďalej súčasťou acquis communautaire, pretože musia dodržiavať predpisy, ktoré platili v čase ich vzniku, avšak chýba im strednodobý a dlhodobý špecifický právny rámec.

2.3.3

Zásada, na základe ktorej sa zrušila pomoc spoločným podnikom v sektore rybného hospodárstva a takmer všetky odkazy na ne v právnych predpisoch sa nachádzajú v odôvodnení č. 5 posledného spomínaného nariadenia, podľa ktorého je výhodné, aby sa finančná podpora Finančného nástroja na riadenie rybolovu orientovala na redukovanie kapacít prostredníctvom vrakovania lodí. Redukovanie rybolovných kapacít je iba jedným z mnohých cieľov politík Spoločenstva, k naplneniu ktorých môžu spoločné podniky prispievať, ako sa uvádza ďalej v texte.

3.1

Potreba uplatňovania špecifickej politiky pre spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva v rámci Spoločnej politiky rybného hospodárstva

3.1.1

Hoci boli spoločné podniky vyradené z platnej legislatívy, zohrávajú špecifickú ekonomickú úlohu v rámci globalizovanej ekonomiky spočívajúcu na jednej strane v úspore nákladov, ktoré sú zvyčajne nižšie v cieľovej krajine než v členskom štáte pôvodu a na druhej strane v prenose technológií, tvorbe a delbe pridanej hodnoty, prístupe k zdrojom a zásobovaní trhov.

3.1.2

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva navyše umožňujú čiastočne udržiavať zamestnanosť na pevnine i na mori v tých oblastiach Európskej únie, ktoré sú na rybolove závislé, a tiež pomáhajú vytvárať nové, kvalifikovanejšie pracovné miesta v tretích krajinách, v ktorých pôsobia, vrátane vzdelávania a školenia pracovníkov v cieľových krajinách.

3.1.3

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva boli začlenené v rámci právnych predpisov Spoločenstva do štrukturálnej politiky v roku 1990; a počas posledných 15 rokov sa ukázali byť užitočným nástrojom. Neoprávnené vyradenie spoločných podnikov z novej Spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP), podporovanej Komisiou, a tiež z právnych predpisov platných od 1. januára 2005 znamená stratu podpory Spoločenstva pre jeden z účinných nástrojov hospodárskej spolupráce Európskej únie s tretími, prevažne rozvojovými krajinami, a to by mohlo narušiť princíp dôvery, ktorý by mal byť základom vzťahov medzi európskymi podnikmi a inštitúciami Spoločenstva.

3.1.4

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva môžu a mali by byť považované za špecifickú kapitolu v multilaterálnych a bilaterálnych dohodách o spolupráci s tretími krajinami, pričom by sa mali stanoviť špecifické predpisy, zohľadňujúce ich osobitý charakter z rybolovného hľadiska, ako i z hľadiska podpory a ochrany európskych investícií v zahraničí, cla, zamestnanosti, daňového práva, atď.

3.1.5

Na základe platnej legislatívy by mohli spoločné podniky spadať do rámca dohôd o partnerstve, avšak až doteraz nebolo v praxi vidieť žiadne dôležité výsledky, a preto by mal existovať právny predpis, ktorý by riadil rozptýlené kompetencie v rámci Komisie (Generálne riaditeľstvá pre rozvoj, spoluprácu a pre rybné hospodárstvo), ktorý by podnikateľom a iným aktérom v tomto sektore objasnil, ako majú konať v rámci týchto dohôd alebo iných nástrojov, aby boli dosiahnuté praktické výsledky, ktoré už boli spomínané.

4.1

Výbor odporúča, aby v zmysle začatých prác na reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva a v súlade so závermi Rady z 19. júla 2004 (21) spoločné podniky, ktoré prestali byť nástrojom na štrukturálnu reguláciu kapacít flotily a alternatívou k vrakovaniu rybárskych lodí, začali byť definované ako prostriedok na zásobovanie trhov a komplexnej sektorovej činnosti, ktorou disponuje Európska únia v rámci svojich vlastných kompetencií a globálnych a regionálnych záväzkov a bilaterálnych dohôd, aby sa mohli správne uplatňovať politiky rybného hospodárstva Európskej únie v súlade s princípmi Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a WTO, pričom stále treba dohliadať na to, aby sa nezvyšovali kapacity rybolovu, pretože by to mohlo viesť k nadmernému využívaniu zdrojov.

4.2

Výbor považuje za potrebné, aby:

4.2.1

Komisia vypracovala podrobné a aktuálne vyhodnotenie súčasnej situácie a potenciálu spoločných podnikov v sektore rybného hospodárstva a oboznámila s ich závermi ostatné inštitúcie a zainteresované sektory;

4.2.2

boli do platných právnych predpisov Spoločenstva zapracované potrebné pravidlá a mechanizmy, ktoré poskytnú spoločným podnikom právnu ochranu pri ich činnosti v rámci bilaterálnych a multilaterálnych dohôd s tretími krajinami, pričom treba brať do úvahy špecifický charakter tejto činnosti a ich prínos v oblasti riadenia zdrojov rybolovu, zásobovania trhov, vytvárania pracovných príležitostí v oblastiach závislých na rybolove, vytvárania pridanej hodnoty, ich prínos v oblasti spolupráce a medzinárodného obchodu.