3.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/86

1.1

V októbri 2003 Komisia predložila dokument (2), zhŕňajúci stratégiu v oblasti DPH načrtnutú už v júni 2000. Zjednodušenie postupov bolo jedným z cieľov tejto stratégie, v súvislosti s ktorým boli v nasledujúcom dokumente Komisie z októbra 2004 (3) navrhnuté tri konkrétne iniciatívy. K dvom z nich (4) už bolo vypracované stanovisko EHSV (5) a tretia je pripomienkovaná v tomto dokumente.

1.2

Zámerom návrhu Komisie je urýchlenie a zjednodušenie postupov na vrátenie DPH osobám podliehajúcim dani neetablovaným na území krajiny v súvislosti s daňou im vyrubenou za tovar alebo služby, ktoré im dodali iné osoby podliehajúce dani v rámci tejto krajiny, alebo vyrubenou za dovoz tovaru do tejto krajiny.

1.3

V podstate ostávajú nezmenené všeobecné pravidlá, ktoré upravujú túto oblasť. Skutočným pokrokom je návrh na podstatné odbremenenie osôb s právom na vrátenie dane od administratívnej záťaže, pričom sa im zároveň prisudzuje právo na odškodnenie v prípade, že dlžnícka daňová správa neuskutoční platbu do určitého termínu.

1.4

Odbremenenie od administratívnej záťaže je zakotvené v článku 5 návrhu smernice, ktorý stanovuje, že na vrátenie DPH stačí, aby zainteresovaná osoba podala žiadosť elektronickou cestou namiesto štandardného formulára sprevádzaného originálmi faktúr a colnej dokumentácie. Žiadosť musí samozrejme obsahovať celý rad odkazov upresnených v článku, ktoré daňovej správe umožnia skonštatovanie regulárnosti celej operácie a jej kontrolu.

1.5

Vo všeobecnosti sa žiadosť musí týkať nákupov tovaru alebo služieb, ktoré sa vyfakturovali, alebo dovozov, ktoré sa uskutočnili počas obdobia nie kratšieho ako tri mesiace a nie dlhšieho ako jeden kalendárny rok a musí byť podaná do šiestich mesiacov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Za istých okolností však možno upraviť obdobie, ktorého sa žiadosť týka, ako aj podmienky jej podania.

1.6

Daňová správa členského štátu, v ktorom sa zaplatila daň z pridanej hodnoty, musí informovať žiadateľa o svojom rozhodnutí do troch mesiacov od dátumu podania žiadosti o vrátenie DPH a aj platba sa musí uskutočniť do toho istého termínu. Každá zamietavá odpoveď musí byť odôvodnená. Odvolanie možno podať za tých istých podmienok, aké platia pre osoby podliehajúce dani, ktoré sú etablované v tomto členskom štáte. Prípadné doplňujúce informácie možno vyžadovať len do troch mesiacov od dátumu podania žiadosti. V tomto prípade lehota pre platbu začína plynúť od dátumu podania žiadosti o uvedené informácie. Každá žiadosť sa považuje za vyhovenú, ak v primeranom časovom limite nie je výslovne zamietnutá.

1.7

Ako bolo uvedené v bode 1.6, vrátenie dlžných súm sa musí uskutočniť do troch mesiacov od dátumu podania žiadosti. V prípade akéhokoľvek omeškania platí členský štát žiadateľovi úrok vo výške 1 % mesačne z dlžnej sumy.

2.1

Každý návrh na podstatné odbremenenie užívateľov od administratívnej záťaže jednoznačne získava podporu EHSV, najmä ak sa takéto zjednodušenie odrazí aj pre štátnu správu v „zoštíhlení“ spisov a bude impulzom pre lepšiu organizáciu práce, ako je to v prípade posudzovaného návrhu. V prípade predmetného návrhu však zjednodušenie predstavuje skôr skutočnú požiadavku než len jednoduchú vôľu zoštíhliť administratívne postupy. Skutočne tu treba pripomenúť, ako na to už upozornil EHSV (6), že samotná Komisia v úvode odôvodnenia týchto troch legislatívnych návrhov (7) priznáva, že „súčasný postup vracania dane ... je tak náročný, že podľa odhadu viac ako 53,5 % veľkých spoločností nepožiadalo v dôsledku týchto problémov o vrátenie, na ktoré mali právo“.

2.2

Smernica sa uplatňuje, ako uvádza jej názov, na osoby podliehajúce dani, „ktoré nemajú sídlo na území krajiny, ale v inom členskom štáte“ takým spôsobom a na tie operácie, ako to stanovujú v súčasnosti platné ustanovenia.

2.3

Skutočne dôležitú inováciu obsahuje článok 5 návrhu smernice, ktorý stanovuje, že namiesto papierovej žiadosti o vrátenie DPH s priloženými originálmi faktúr, colných dokladov a ostatnej dokumentácie bude prípustná žiadosť podaná elektronickou cestou obsahujúca všetky odkazy na vystopovanie potrebnej dokumentácie, ktorú už má príslušná správa k dispozícii. EHSV samozrejme súhlasí s návrhom, ale musí skonštatovať, že by správne orgány už aj teraz, bez pomoci elektroniky, mohli postupovať rovnakým spôsobom, ak by boli lepšie a efektívnejšie zorganizované.

2.4

Toto posledné konštatovanie je menej banálne než sa môže zdať a obsahuje konkrétne posolstvo: ak by sa čas potrebný na zavedenie smernice do praxe príliš pretiahol, bolo by vhodné, aby medzičasom colné a daňové správy pristúpili k takej racionalizácii svojich postupov, či už v „papierovej forme“ alebo založených na elektronike, ktorá by užívateľom umožnila predkladať zjednodušenú dokumentáciu.

2.5

EHSV plne súhlasí s obsahom článku 6 návrhu (8). S uspokojením sleduje úsilie Komisie vyžadovať od členských štátov uplatňovanie pravidla, z ktorého by mali vždy vychádzať pri svojich vzťahoch s občanmi, či už sú títo hospodárskymi subjektami alebo nie: verejná správa má povinnosť vždy a promptne odpovedať na žiadosti, ktoré sú jej predložené. Lehoty stanovené pre reagovanie – predovšetkým obdobie troch mesiacov dané verejnej správe na vrátenie DPH alebo na zamietavú odpoveď – sa zdajú byť primerané a rozumné. Okrem toho si treba položiť otázku, či sú realistické pre všetkých dvadsaťpäť krajín Únie: v niektorých z nich sú omeškania pri vracaní daní také veľké, že sa dá predpokladať, že ide o základné nedostatky v oblasti výkonnosti, ktoré je ťažké odstrániť v krátkom čase.

2.6

Aj článok 8 vychádza zo zásady rovnosti, ktorá by mala vždy platiť pre vzťahy medzi verejnou správou a daňovými poplatníkmi. Stanovuje, že ak sa vyplatenie dlžnej sumy neuskutoční do konca trojmesačného obdobia od dátumu žiadosti o zaslanie požadovaných upresnení, verejná správa musí zaplatiť žiadateľovi úrok z omeškania vo výške 1 % mesačne. EHSV súhlasí s touto zásadou, ale sa nazdáva, že stanovené opatrenie nie je ľahko uplatniteľné. Pripomína, že úroková sadzba vo výške 1 % mesačne zodpovedá zloženému úroku vo výške 12,68 % ročne: vzhľadom na to, že v niektorých krajinách zákony na ochranu spotrebiteľov stanovujú limity, po prekročení ktorých sa istý úrok pokladá za úžernícky, ak by 12,68 % presahovalo tento limit, úroková sadzba na ťarchu verejnej správy by bola stanovená jedným zákonom vo výške, ktorú by iný zákon považoval za nelegálnu. EHSV preto navrhuje upraviť článok 8 v tomto zmysle: úrok z omeškania by mal byť v každej krajine vypočítaný na základe toho, čo uplatňujú zákony príslušného štátu na meškajúcich daňových poplatníkov.

2.7

Na záver EHSV súhlasí so zásadami zavedenými návrhom smernice, predovšetkým s tými, ktoré sa týkajú práva žiadateľov o vrátenie dane a výzvy – nepriamej ale účinnej – na zlepšenie fungovania verejnej správy. Odporúča len, aby boli predpisy vytvárané čo najrealistickejším spôsobom, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že medzi dvadsiatimi piatimi členskými štátmi ešte stále existujú isté rozdiely v úrovni ochrany spotrebiteľa, výkonnosti a technologického vybavenia.