14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/61

1.1

Rada (zamestnanosť, sociálna politiku, zdravotníctvo a ochrana spotrebiteľa) prijala 20. októbra 2003 uznesenie o neprihlásenej zárobkovej činnosti (1). Týmto rozhodnutím chce Rada získať členské štáty pre premyslenú stratégiu boja proti neprihlásenej práci v Únii. Stratégia je považovaná za pevnú súčasť európskej stratégie zamestnanosti. Usmernenie 9 usmernení politiky zamestnanosti 2003 sa zaoberá výhradne neprihlásenou zárobkovou činnosťou (2).

1.2

Vo svojej výzve členským štátom Rada odporúča, aby sa toto rozhodnutie považovalo za referenčný rámec, v ktorom členské štáty môžu rozvíjať a realizovať opatrenia v kontexte európskej stratégie zamestnanosti pri zohľadnení národných priorít a daností. Rozhodnutie je založené prevažne na oznámení Komisie z roku 1998 (3) k tejto téme.

1.3

Členské štáty sú ďalej vyzvané, aby vo svojich budúcich akčných plánoch pri podávaní správ o najdôležitejších opatreniach, ktoré vykonali pri realizácii politiky zamestnanosti v zmysle špecifickej smernice politiky zamestnanosti pre neprihlásenú zárobkovú činnosť, prijali opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí.

1.4

Je potrebné usilovať sa o spoluprácu, aby sa preskúmali spoločné znaky neprihlásenej zárobkovej činnosti v členských štátoch. Najlepší spôsob prístupu by bola spoločná koncepcia v rámci európskej stratégie zamestnanosti.

1.5

Vo veci preventívnych opatrení a sankcií Rada odporúča vývoj komplexného prístupu v súlade s európskou stratégiou zamestnanosti, založenou na preventívnych opatreniach a podporujúcou všetkých zamestnávateľov a zamestnancov, aby pracovali v rámci oficiálnej ekonomiky a riadneho, zákonného zamestnania. Tieto opatrenia by mali rešpektovať trvalú udržateľnosť verejných financií a systémy sociálnej ochrany a môžu zahŕňať:

1.6

Kontrola – v prípade potreby s aktívnou podporou sociálnych partnerov – realizácie zákonných ustanovení a sankcie, najmä proti organizátorom ilegálneho zamestnávania alebo osobám, ktoré z neho profitujú, musia byť posilnené. Treba posilniť sociálnu uvedomelosť pre negatívne dopady neprihlásenej zárobkovej činnosti na sociálne zabezpečenie a na solidaritu a spravodlivosť, aby sa účinnosť tohto súboru opatrení zvýšila. Treba zlepšiť stav vedomostí o negatívnych dôsledkoch práce načierno.

1.7

Aby sme získali presnejší obraz o negatívnych dôsledkoch práce načierno, je potrebné na úrovni jednotlivých štátov vykonať hodnotenie rozsahu tieňového hospodárstva a práce načierno. Toto sa môže uskutočniť na základe údajov, ku ktorým majú prístup inštitúcie sociálneho zabezpečenia, daňové úrady, ministerstvá alebo štatistické úrady jednotlivých štátov. Je tiež dôležité, že členské štáty aj pri rozvíjaní postupov pre evidenciu neprihlásenej zárobkovej činnosti na úrovni EÚ spolupôsobia s cieľom merať pokroky pri uskutočňovaní cieľa previesť neprihlásenú zárobkovú činnosť na riadne zamestnanie. Treba usilovať o spoluprácu medzi štatistickými úradmi jednotlivých štátov v oblasti metodiky a intenzifikácie výmeny vedomostí a skúseností v tejto oblasti.

1.8

Rada napokon žiada sociálnych partnerov na európskej úrovni, aby k problému neprihlásenej zárobkovej činnosti pristupovali dôsledne v kontexte ich spoločne stanovených viacročných pracovných programov a zaoberali sa naďalej neprihlásenou zárobkovou činnosťou na úrovni odvetví v kontexte príslušných výborov pre sociálny dialóg. Na národnej úrovni by mali sociálni partneri usilovať o to, aby podporovali nahlasovanie hospodárskej činnosti a zamestnanosti a znižovali rozsah neprihlásenej zárobkovej činnosti. Toto má byť dosiahnuté akciami zvyšujúcimi citlivosť a inými opatreniami (ako sú prípadne kolektívne vyjednávania v súlade s národnými tradíciami a zvyklosťami), takže okrem iného sa prispeje k zjednodušeniu obchodného prostredia pre malé a stredné podniky.

2.1

Z práce načierno sa neodvádzajú dane a príspevky na sociálne poistenie určené v prospech celej spoločnosti. Príjmy nie sú vykazované v obchodných podkladoch, a preto nie sú zdanené. Daň z pridanej hodnoty rovnako nie je ani vykazovaná, ani uhradená. Práca sa vykoná „načierno“. Za prácu načierno sa neodvádzajú žiadne odvody zamestnávateľa. Ani zamestnanci neuvádzajú tieto príjmy na zdanenie, takže nehradia ani daň z príjmu.

2.2

Z toho vyplýva, že celej spoločnosti unikajú prostriedky, z ktorých sa okrem iného financujú systémy sociálneho zabezpečenia. Pritom ide každoročne o miliardové čiastky.

2.3

Úspešné, seriózne podniky sú kvôli týmto praktikám vyraďované z hospodárskej súťaže alebo sa ich hospodárska situácia výrazne zhoršuje, zatiaľ čo „čierne ovce“ sa presadia na trhu alebo dokonca expandujú. Hrozí, že práca načierno spôsobí škody v oblasti výkonnosti hospodárstva. Nedochádza ani k rastu produktivity ako predpokladu ďalšej existencie sociálneho štátu.

2.4

Neprihlásená práca je celospoločenským problémom, ktorý sa vyskytuje na strane zamestnávateľov i na strane zamestnancov. Vo všeobecnosti možno identifikovať nasledovné tri skupiny:

2.5

Do prvej skupiny patria podniky, ktoré systematicky zneužívajú prácu na čierno – v mnohých prípadoch profitujú z práce na čierno popri ich nahlásenej činnosti. Takéto podniky často vyplácajú svojim zamestnancom nenahlásené mzdy „načierno“.

2.6

Druhú skupinu tvoria osoby, ktoré majú dve alebo viacero zamestnaní, z ktorých jedno nie je nahlásené. V tejto skupine sa nezriedka nachádzajú dobre kvalifikovaní zamestnanci, ktorí si vylepšujú príjem z riadne nahláseného zamestnania „peniazmi načierno“.

2.7

V tretej skupine sú zamestnanci bez riadneho oficiálneho zamestnania, ktorí sú z rôznych dôvodov nútení pracovať načierno, pretože riadny trh práce im neponúka žiadne zamestnanie. Táto skupina je obzvlášť exponovaná: Zamestnanci pracujú často v zlých podmienkach a za nízke mzdy. Zvyčajne sa tiež nachádzajú mimo systémov sociálneho zabezpečenia.

2.8

Popri týchto troch identifikovateľných skupín sa nenahlásená práca vyskytuje aj v iných formách:

2.9

Poberanie rôznych dávok, napr. podpory v nezamestnanosti alebo nemocenských dávok a súčasné poberanie iných nenahlásených príjmov.

2.10

Vlastníci bytov, resp. domov poveria výkonom drobných opráv pracovníkov, ktoré nenahlásia príjmy obdržané za takúto prácu. To isté platí aj napr. v prípade sťahovania. Príčina tohto druhu čiernej práce sa často skrýva v tom, že príslušné podniky podobné objednávky nepovažujú za dostatočne lukratívne. Namiesto toho odkážu na pracovníkov, ktorí sú ochotní vykonať podobné práce načierno vo voľnom čase.

2.11

Situácia v nových členských štátoch EÚ je podobná, ako v EÚ15. Správa zverejnená v roku 2004 však obzvlášť upozornila na jeden fenomén: podniky nahlásia úradom len určitú časť mzdy. Zvyšok dostane zamestnanec načierno v obálke (4).

2.12

Dôležité je konštatovanie, že vo všetkých uvedených prípadoch ide o nenahlásenú prácu, ktorá je v nemalej miere spojená z daňovými únikmi a únikmi odvodov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

2.13

Toto nečestné konanie podkopáva spoločenskú morálku a zodpovednosť, ktorá tvorí základ spoločnosti vynakladajúcej významnú časť svojich prostriedkov na prerozdeľovanie a sociálnu výpomoc. Daňové úniky sú navyše zdrojom spoločenského napätia. Veľká časť obyvateľstva platí dane, zatiaľ čo niektorí si vyhradzujú právo svojvoľne stanovovať výšku svojich daní a odvodov.

2.14

Nenahlásená práca spôsobuje spoločnosti veľké škody, a to nielen vo finančnej oblasti: na všetkých úrovniach dochádza k strate dôvery. V širokých kruhoch je práca načierno akceptovaná a na jej obhajobu sa uvádzajú argumenty, že podpora v nezamestnanosti je príliš nízka, legálne služby v domácností sú príliš drahé atď.

2.15

Právny štát a systémy sociálneho zabezpečenia sú spochybnené, ak nemôže byť udržaný rešpekt pred právnymi i správnymi predpismi. Preto treba k týmto problémom pristupovať rozsiahlymi opatreniami vedúcimi k požadovanému výsledku. U sociálnych partnerov, politikov a v spoločnosti však narastá postupne pochopenie týkajúce sa negatívnych dôsledkov neprihlásenej práce a čoraz viac sa uznáva nutnosť zmeniť neprihlásenú zárobkovú činnosť na riadne zamestnanie.

3.1

Výbor zaujal stanovisko 1999 konkrétne k tejto témy sa týkajúceho oznámeniu Komisie (5). Cieľom oznámenia Komisie bolo vyvolať v Európskej únii aj v jednotlivých členských štátoch rozsiahlu diskusiu. Po oznámení neskôr nasledovala štúdia zadaná na žiadosť Komisie (6).

3.2

Preto Výbor víta, že Rada by chcela uznesením riešiť otázku s predstihom.

3.3

Výbor ďalej konštatuje, že Komisia v roku 2003 vykonala široký prieskum neprihlásenej zárobkovej činnosti v rozšírenej EÚ. Výsledky tohto prieskumu zverejnené v máji 2004 (7) sú podľa názoru Výboru dôležitým prínosom k pochopeniu fenoménu práce načierno a možností jeho obmedzenia. Prieskum preto predstavuje dôležitý podklad pre rozhodovanie vládam a úradom členských štátov pri stanovení adekvátnych metód pre zamedzenie práce načierno.

3.4.1

Boj proti neprihlásenej zárobkovej činnosti by podľa názoru Rady mal byť pevnou súčasťou európskej stratégie zamestnanosti, ktorej cieľom je vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest. Aj Komisia už akceptovala tento prístup, ktorý bol potvrdený ministrami práce a sociálnych vecí Únie v júli 2003 na neformálnom zasadaní vo Varese. Ministri pripomenuli, že zmena práce načierno na riadne zamestnanie bude prínosom k úplnej zamestnanosti, k zlepšeniu kvality a produktivity práce, k podpore sociálnej solidarity a sociálnej integrácie ako aj k odstráneniu prípadov chudoby a zabráni deformácii trhu.

3.4.2

Vo svojom stanovisku k oznámeniu Komisie (1998) doporučil výbor pristupovať k problému práce načierno z perspektívy zamestnanosti. Výbor naďalej trvá na tomto názore.

3.4.3

Cieľ zmeniť nenahlásenú prácu na nahlásenú, resp. čiernu prácu na riadnu prácu v zmysle zákona si vyžaduje rozsiahly súbor opatrení.

3.4.4

Najprv je nutné vytvoriť rozdelenie umožňujúce rozlišovať medzi tými osobami, ktoré majú byť zamestnané na riadnom trhu práce a tými, ktoré zámerne nenahlasujú svoju činnosť.

3.4.5

Okrem toho je potrebné vyjasniť, ktoré činnosti neformálnej, čiernej ekonomiky možno previesť, resp. zmeniť na riadny „biely“ sektor.

3.4.6

Treba vychádzať z toho, že pre určité činnosti alebo služby vykonávané načierno neexistuje dopyt na „bielom“ trhu. Tejto situácii je podľa názoru výboru potrebné venovať osobitnú pozornosť, pretože aj takéto činnosti by sa možno pomocou podporných opatrení dali zaradiť do oficiálneho sektoru.

3.4.7

Predpokladom realizácie Lisabonskej stratégie je okrem iného skutočnosť, že sa v Únii etablujú a budú vyvíjať nové životaschopné a konkurencieschopné podniky, čím sa zabezpečí tvorba väčšieho počtu pracovných miest.

3.4.8

Cesta od podnikateľského zámeru k fungujúcemu a produktívnemu podniku s dlhodobo zamestnaným personálom je mimoriadne zdĺhavý a komplikovaný proces.

3.4.9

Je preto nevyhnutné vytvoriť prostredie podporujúce rast a rozvoj, ktoré poskytne novozaloženým podnikom potrebné predpoklady.

3.4.10

Zamestnanci musia mať možnosť vyžadovať, aby zamestnávateľ poznal a aplikoval platné ustanovenia v oblasti pracovného práva a v daňovej oblasti.

3.4.11

Obe požiadavky treba uviesť do rovnováhy. Inak vzniká veľké nebezpečenstvo, že mnohé podniky vôbec nebudú založené a mnohé dobré myšlienky sa nikdy nezrealizujú.

3.4.12

Vizionársky dojem, ktorý zanechali vyjadrenia ministrov práce a sociálnych vecí vo Varese v júli 2003, príliš jednoducho vzbudzuje zdanie, že pri premene, resp. zaradení nenahlásenej práce do riadnych pracovných pomerov ide v podstate o problém výlučne z oblasti politiky zamestnanosti. Práca načierno, najmä ak je vykonávaná systematicky a v organizovanej forme, je však často doprevádzaná inými formami hospodárskej kriminality. Táto kriminalita si vyžaduje osobitné spoločenské úsilie a musí byť stíhaná.

3.5.1

Pre rozlíšenie neprihlásenej práce od ostatných foriem hospodárskej kriminality používa Rada rovnakú definíciu ako Komisia vo svojom oznámení z roku 1998. Svojho času výbor považoval za reprezentatívnu nasledujúcu definíciu neprihlásenej práce: „akýkoľvek druh platených činností, ktoré vo svojej podstate nepredstavujú žiadne porušenie zákona, ale nie sú prihlásené štátnym úradom“, a to vzhľadom ku skutočnosti, že je potrebná definícia jednotná pre všetky členské štáty. Výbor sa naďalej pridržiava tohto hľadiska.

3.6.1

Výbor sa už viackrát zaoberal fenoménom a príčinami ilegálnej imigrácie a pristúpil pritom aj ku vzťahom medzi ilegálnou imigráciou a prácou načierno. Pretože ilegálnym imigrantom nie je otvorený riadny trh práce, ani systémy sociálneho zabezpečenia, musia si svoju obživu zabezpečiť iným spôsobom: pritom sú odkázaní väčšinou na „čierny“ trh práce. Toto je charakteristické okrem iného pre širokú oblasť sektorov stavebného priemyslu, poľnohospodárstva a záhradníctva. V mnohých prípadoch takto môžu vzniknúť neprihlásené pracovné pomery, ktoré využívajú neseriózni zamestnávatelia.

3.6.2

Opatrenie členských štátov by preto malo spočívať v tom, že sa zamedzí ilegálna imigrácia v rámci spoločnej imigračnej politiky (8). Toto treba uskutočniť uplatňovaním rôznych stratégií, ktoré sa môžu medzi jednotlivými členskými štátmi líšiť. Jedna zo stratégií spočíva samozrejme v zabezpečení, aby sa ilegálni imigranti vrátili do krajiny svojho pôvodu. Druhou stratégiou je podstatne sprísniť hraničné kontroly.

3.6.3

Človek, ktorý je ochotný zrieknuť sa svojej vlasti, aby si inakším spôsobom budoval novú existenciu, bude samozrejme hnaný silou, ktorú je veľmi ťažké zabrzdiť.

3.6.4

Musí sa vziať do úvahy, že existuje štvrtá kategória: osoby, ktorým boli ukradnuté príp. odobraté papiere s cieľom vynútiť si zaplatenie „dopravy“. Takto vzniknuté otroctvo umožňuje sieťam pašerákov prinútiť svoje obete k zaplateniu svojich „dlhov“. Týmto môžu byť postihnuté nielen súkromné osoby (ako zamestnanci v domácnostiach), ale aj osoby zamestnané na staveniskách (normálnych staveniskách alebo napr. lodeniciach) alebo v poľnohospodárstve, v hoteloch a reštauráciách. Je znepokojujúce, že kriminalita sa môže pred našimi očami organizovať na rôznych úrovniach spoločnosti. Tejto skutočnosti si musíme byť vedomí a priznať si ju, aby sme mohli proti tomuto nešváru bojovať a ochrániť všetky obete tým, že im priznáme práva a zabezpečíme dodržiavanie týchto práv.

3.6.5

Z humanitárnych, právnych alebo praktických dôvodov často nie je možné vrátiť ilegálneho imigranta do jeho vlasti. V týchto prípadoch sa pravdaže potrebné pokúsiť sa rôznymi spôsobmi o jeho integráciu do spoločnosti.

3.6.6

V opačnom prípade existuje riziko, že sa vytvorí zásobník „čiernych pracovníkov“ – s negatívnymi dopadmi na riadny trh práce.

3.6.7

Hodnotenie prechodných opatrení pre „voľný pohyb pracovníkov“ alebo lepšie povedané chýbajúci voľný pohyb pracovníkov pre štátnych príslušníkov členských krajín, ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004, musí zachytiť zbytočné ťažkosti, s ktorými museli zamestnávatelia a zamestnanci bojovať, pričom je potrebné vziať do úvahy meniace sa kvalifikácie, demografické a kultúrne zmeny a zmeny potreby mobility.

3.6.8

Dôležité doplnenie opatrení boja proti neprihlásenej práci uviedol výbor už vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy k téme „Imigrácia, začlenenie a úloha organizovanej občianskej spoločnosti“: integrácia imigrantov rôznymi opatreniami. Na konci tohto procesu je začlenenie do občianskej spoločnosti prostredníctvom udelenia štátnej príslušnosti (9).

3.6.9

Úrady sú povinné zrozumiteľne vysvetliť imigrantom ich práva a povinnosti a umožniť im prístup k riadnemu trhu práce a k vzdelávaniu a ďalšiemu vzdelávaniu. Systém zdravotnej starostlivosti a ostatné služby starostlivosti o existenciu musia byť sprístupnené pri rovnakých podmienkach ako domácemu obyvateľstvu. V obytných štvrtiach treba zabrániť vytváraniu get.

3.7.1

Rada vo svojom uznesení vyzýva členské štáty, aby vytvorili právne a administratívne prostredie, ktoré podporuje prihlásenie hospodárskej činnosti a zamestnanosti. Ide v podstate o to, aby práca načierno stratila svoju atraktivitu.

3.7.2

Výbor by chcel poukázať na niekoľko možných alternatív, ktoré by mohli, či už ako samostatné opatrenia alebo vo vzájomnej kombinácii, viesť k cieľu:

3.7.3

Pomocou porovnávajúcich štúdií by bolo potrebné zistiť, ktoré daňové základy majú osobitnú tendenciu k práci načierno a ktoré možné protiopatrenia sú k dispozícii.

3.7.4

Členské štáty potrebujú dobre fungujúci právny systém umožňujúci identifikáciu práce načierno, jej trestnoprávne stíhanie a potrestanie. To platí najmä v tých prípadoch, keď ide o systematickú prácu načierno, alebo ak sú zamestnanci vykorisťovaní.

3.7.5

Je potrebné podniknúť rozsiahle úsilie v oblasti osvety a pôsobenia na spoločenské vedomie s cieľom informovať o škodlivých účinkoch neprihlásenej zárobkovej činnosti pre spoločnosť ako aj pre jednotlivca.

3.8.1

V prieskumoch o práci načierno sa vychádza z predpokladu, že práca načierno predstavuje problém kvôli daňovým výpadkom, ktoré zapríčiňuje.

3.8.2

Prieskumy o rozsahu práce načierno realizované vo viacerých krajinách však neposkytujú žiadne údaje o štatistickej súvislosti medzi rozsahom neprihlásenej zárobkovej činnosti a celkovou úrovňou daňového zaťaženia.

3.8.3

Súvislosť medzi neprihlásenou prácou a daňovým zaťažením je komplikovaná. Výbor zastáva názor, že v tomto kontexte nemožno hovoriť o jednoduchej súvislosti príčiny a dôsledku, t. j. že nízke dane automaticky povedú k menšej miere daňových podvodov. Aj v krajinách s nízkym daňovým zaťažením a nízkymi odvodmi do systémov sociálneho zabezpečenia sa pracuje načierno.

3.8.4

Výbor by privítal štúdiu, ktorá by osvetlila vzťah medzi daňami a odvodmi a výskytom práce načierno.

3.8.5

Skutočnosť, že neprihlásená práca sa často vykonáva vo veľmi malých podnikoch s obmedzenými riadiacimi kapacitami prináša otázku, či príčiny spočívajú v neznalosti platných predpisov, či sú predpisy príliš komplikované alebo či je neprihlásená práca prejavom zámernej snahy dosiahnuť výhody v hospodárskej súťaži.

3.8.6

Dnes sú v spoločnosti kladené vysoké nároky na spravodlivosť, čo sa odráža v detailných právnych úpravách. Príkladom sú daňové systémy. Vysoké nároky na spravodlivosť vedú k viazaniu značných zdrojov, v neposlednej rade v úradoch, ktoré musia kontrolovať dodržiavanie ustanovení.

3.8.7

Ak v nejakom odvetví, ktoré má sklon k práci načierno, nezanedbateľná časť živnostníkov a zamestnancov daňovo nevykazuje príjmy a mzdy, budú seriózni živnostníci vnímať daňový systém ako nespravodlivý. Niekedy sú dokonca nútení ukončiť vlastnú obchodnú činnosť na základe nekalej konkurencie.

3.8.8

Z tohto dôvodu by sa malo uvažovať o reforme vedúcej k jednoduchšiemu systému, ktorého uplatňovanie bude ľahšie pre jednotlivcov i pre úrady. Tým sa obmedzia možnosti manipulácie systému. Paralelne k tomu by sa uvoľnili na úradoch sily, ktoré sú potrebné na boj proti závažnej hospodárskej kriminalite.

3.9.1

Ústredným bodom rozhodnutia Rady pri zaradení neprihlásenej práce do riadnej hospodárskej činnosti je plánované posilnenie dozoru a postihovania sankciami. Výbor zastáva v tejto súvislosti názor, že proti práci načierno je prirodzene možné bojovať aj účinným zvýšením úrovne regulácie a štátnej kontroly. Neprihlásenie zárobkovej činnosti nesmie byť vnímané ako tolerovateľný priestupok. Ako je stanovené v aktuálnych smerniciach v oblasti politiky zamestnanosti, je preto potrebné vybudovať zodpovedajúce kapacity trestného stíhania a prepojiť ich s účinnými sankciami, aby sa práca načierno nevyplatila. Opatrenia boja proti neprihlásenej práci musia spočívať vždy na dvoch pilieroch: sankcia a prevencia. Oba piliere sa nevylučujú, ale musia sa dopĺňať. Táto dvojitá stratégia s kombináciou kontrolných opatrení a stimulov je aj cieľom rozhodnutia Rady a aktuálnych smerníc v oblasti zamestnanosti. Výbor podporuje tento postup.

3.9.2

Jednotliví podnikatelia často vnímajú predpisy a kontroly ako poručníctvo. Zlepšenie v ohľade morálky sa nedosiahne zvyšovaním počtu štátnych predpisov. Vo viacerých oblastiach sa dnes zahajujú vlastné iniciatívy a etické otázky nadobúdajú v rôznych organizáciách stále väčší význam. Takéto dobrovoľné opatrenia v rámci boja proti práci načierno treba privítať, no tieto opatrenia nemôžu nahradiť kontrolu zo strany príslušných orgánov.

3.10.1

Práca načierno znamená pre zárobkovo činnú osobu často neistý a krátkodobý pracovný pomer bez možností rozvoja. Podniky, ktoré operujú s neprihlásenou zárobkovou činnosťou, nesmú zo strachu pred odhalením ich daňového úniku vykazovať významnejší rast. Čierni pracovníci naproti tomu nemôžu rozvíjať svoju kariéry. Vývoj mzdy neodpovedá vývoju na riadnom pracovnom trhu a neplatí sa ani nemocenské poistenie, ani dôchodkové poistenie.

3.10.2

Kto vykonáva alebo organizuje neprihlásenú prácu, sleduje zväčša jediný cieľ: nechce platiť dane a sociálne odvody. Preto je potrebné v oveľa väčšej miere upozorniť na súvislosť medzi odvádzaním sociálnych odvodov a sociálnym zabezpečením v budúcnosti.

3.10.3

Výbor zastáva názor, že oba uvedené príklady demonštrujú, aké nevyhnutné je rozsiahle úsilie v oblasti osvety a informovanosti verejnosti. Treba poukázať na to, aké negatívne dôsledky prináša v krátkodobom i dlhodobom horizonte neprihlásená zárobková činnosť pre jednotlivca i pre spoločnosť.

3.10.4

Sociálni partneri, ale aj hospodárske zväzy môžu v tejto súvislosti hrať mimoriadne dôležitú úlohu. Mohli by prispieť k tomu, že ilegálnej práci sa odoberie živná pôda tým, že sociálni partneri budú dbať na korektné dodržiavanie kolektívnych zmlúv a že sa budú spolu s podnikovými záujmovými organizáciami postarajú o to, aby žiadni zamestnanci neboli zamestnávaní načierno. Zväzy zamestnávateľov a hospodárske združenia by mali vyzvať svojich členov, aby dodržiavali kódexy správania, pričom nedostatočné dodržiavanie by malo za následok rôzne druhy sankcií.

3.10.5

Cena za čestnosť však nemôže byť príliš vysoká, pretože dôjde k nebezpečenstvu, že fenomén práce načierno sa bude presadzovať v čoraz väčšej miere. V určitých odvetviach ja práca načierno rozšírená viac ako v ostatných. Niektoré odvetvia sú preto považované za čierne ovce, pretože v nich je ľahšie odhaliť neprihlásenú prácu načierno ako v iných hospodárskych odvetviach.

3.10.6

V konečnom dôsledku sa musí vždy aj každý jednotlivec vyporiadať s otázkami morálky, etiky a práva.

4.1

Na neprihlásenú prácu narážame vo všetkých oblastiach spoločnosti. Je však veľmi ťažké vyčísliť celkový objem práce načierno – odhady viacerých štúdií sa pohybujú medzi 7 a 16 % HDP Európskej únie. Bojom proti neprihlásenej práci a jej príčinám by bolo možné získať veľmi veľa.

4.2

Na tomto mieste by chcel výbor poukázať na mnohé oblasti, ktoré musia byť dôkladne preskúmané, aby sa našli vhodné spôsoby pre úspešné obmedzenie problému:

4.3

Výbor by chcel na záver podčiarknuť, že prikladá maximálnu váhu čo najväčšiemu zníženiu vysokej nezamestnanosti v členských štátoch – táto je z veľkej časti zásobárňou, z ktorej prichádzajú „čierni“ pracovníci a ktorá „živí“ neprihlásenú prácu. Je preto veľmi dôležité, aby európska stratégia zamestnanosti bola aj v skutočnosti realizovaná pomocou národných akčných plánov. Dobre fungujúci trh práce s plnou zamestnanosťou a vysokokvalitnými pracovnými miestami je najlepšou ochranou proti ilegálnej práci a neprihlásenej práci.