8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/77

1.1

Komisia sleduje svojím návrhom nariadenia vytvárajúcim postup súdneho platobného príkazu (1) niekoľko iniciatív, ktoré postupne vytvoria a zdokonalia oblasť slobody, bezpečnosti a práva, pričom odstránia bariéry a pomôžu uľahčiť vedenie občianskoprávnych procesov na európskej úrovni, ako to Komisia konkrétne uvádza vo svojom akčnom pláne schválenom Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci 3. decembra 1998 (2).

1.2

Tento návrh plní jeden z hlavných cieľov Zelenej knihy z 20. decembra 2002 (3); iným cieľom vytvorenia európskeho postupu pre menšie súdne spory sa Komisia zaoberá osobitne.

1.3

Vzhľadom na vytvorenie európskeho postupu k platobným príkazom Komisia zobrala do úvahy poznámky a odporúčania, podané Európskym parlamentom a EHSV ohľadom vyššie spomenutej zelenej knihy, a teraz predkladá návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje jednotný postup k platobným príkazom vykonateľný v Európskej únii.

1.4

Podklady Komisie pre túto iniciatívu sa zakladajú na fakte, že systémy občianskoprávneho procesného práva sa líšia v jednotlivých členských štátoch, čo má za výsledok vysoké náklady a oneskorenia v dôsledku cezhraničných súdnych sporov, ktoré sa môžu stať disproporčnými, hlavne ak sa týkajú procesov vymáhania uznaných dlhov.

1.5

Komisia sa rozhodla rozšíriť oblasť pôsobenia jednotného postupu k platobnému príkazu na národné spory, aby sa tak zaistilo rovnaké zaobchádzanie pre všetkých a vyhlo sa skresľovaniu konkurencie medzi hospodárskymi operátormi, v súlade so stanoviskom EHSV k zelenej knihe, pričom sa zaistí, že proces bude kompatibilný s princípmi proporcionality a subsidiarity.

1.6

Text objasňuje, že postup pri platobnom príkaze je voliteľný, pretože veriteľ si vždy volí odlišný, formálnejší postup, ktorý mu poskytuje vnútroštátne právo. Toto sa tiež zhoduje so stanoviskom EHSV.

1.7

Komisia sledovala pri definovaní postupu nasledovné základné princípy:

1.8

Komisia tiež zabezpečí vzájomnú výmenu informácií medzi kompetentnými súdmi na vydávanie európskeho platobného príkazu v jednotlivých členských štátoch; tieto informácie budú pravidelne aktualizované;

1.9

Výbor s potešením konštatuje, že Spojené kráľovstvo a Írsko sa zaoberajú možnosťou zapojenia sa do tohto procesu, tak ako to bolo s podobnými iniciatívami už v minulosti. Výbor by však kvôli zabezpečeniu hladšieho fungovania teraz navrhovaného systému bol radšej, keby Dánsko celkom neodstúpilo od zavedenia nariadenia a dúfa, že v budúcnosti sa prekonajú prekážky, ktoré bránia jeho plnému členstvu v jednotnom európskom justičnom priestore.

1.10

Územný rozsah návrhu môže spôsobiť ťažkosti, čo sa týka jeho zavedenia do praxe. Kvôli prekonaniu týchto ťažkostí by sa mali brať do úvahy: i) špecifické charakteristiky určitých území, ako je stanovené v článku 299 ZES, a ii) záväzky, ktoré niektoré členské štáty prevzali za tieto regióny. Preto by sa malo zdôrazniť, že odhliadnuc od skutočnej implementácie postupu príkazu musia príslušné štátne úrady určiť kompetentné orgány, ktoré budú plniť tieto úlohy v mene štátu, čím bude zaistená legitímnosť týchto orgánov.

2.1

Európsky Parlament (4) a EHSV (5) už dlhú dobu vydávajú dokumenty, ktorými vyjadrujú svoju vôľu vidieť štandardizáciu a zjednodušenie občianskeho procesného práva, aby sa zabezpečil rýchlejší a účinnejší výkon spravodlivosti.

2.2

Komisia opakuje tieto záujmy, ktoré vyjadrovali hlavne ekonomickí operátori, odborníci a spotrebitelia, a tiež už dlho uvažuje o najlepšom spôsobe akým napredovať. Osobitne významný bol pokrok vykonaný v priekopníckej oblasti spotrebiteľského práva (6).

2.3

Zo Zelenej knihy o európskom postupe k platobnému príkazu a o opatreniach na zjednodušenie a urýchlenie vyriešenia menších sporov vyplynulo, že táto otázka povedie k potenciálnej legislatívnej aktivite.

2.4

Táto iniciatíva je súčasťou radu extrémne dôležitých opatrení, ku ktorým sa v posledných rokoch pristúpilo v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych záležitostiach (7):

2.5

Nariadenie (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktoré vytvára Európsky platobný príkaz pre uznané pohľadávky (8), si zasluhuje zvláštnu zmienku a je obzvlášť významné, keď zvážime súčasný návrh Komisie, v ktorom sa dva texty zaoberajú dvoma aspektmi rovnakej situácie – potrebou jednoduchšieho, účinnejšieho výkonu občianskeho práva v jednotnom justičnom priestore.

3.1

V súlade s väčšinou iniciatív prijatých v tejto oblasti sa Komisia rozhodla navrhnúť prijatie nariadenia na základe článkov 61 písm. c) a 65 zmluvy.

3.2

EHSV vo svojom skoršom stanovisku silne podporoval schválenie nariadenia a preto plne podporuje rozhodnutie Komisie.

3.3

Rovnako plne podporuje aj fakt, že Komisia zvolila taký právny základ, ktorý ide ďalej za jednoduchú formálnu interpretáciu relevantných právnych pojmov. Toto je jediný spôsob ako splniť cieľ vytvorenia jednotného justičného priestoru EÚ.

4.1

EHSV víta návrh nariadenia, ktorý, ako už bolo povedané, obsahuje väčšinu jeho pripomienok týkajúcich sa zelenej knihy o európskom postupe k platobnému príkazu a o opatreniach na zjednodušenie a urýchlenie menších súdnych sporov, a ktorý sa správne zameriava na uplatnenie práva zakotveného v článku 47 Charty základných práv EÚ.

4.2

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť rozšírenia tohto návrhu na nariadenie, ktoré by pokrývalo Európsky hospodársky priestor.

4.3

Potreba vytvorenia európskeho postupu pre rýchle vymáhanie uznaných dlhov je dobre zdokumentovaná v odozvách rôznych členských štátov na vyššie spomenutú zelenú knihu a rovnako aj potreba zabezpečiť primerané ochranné práva dlžníkov, ktorým je platobný príkaz určený.

4.3.1

EHSV sa však domnieva, že by bolo prospešné do návrhu Komisie zahrnúť štatistiku o odhadovanom počte cezhraničných a vnútroštátnych sporných prípadov, ktoré budú podliehať novému v súčasnosti navrhovanému nástroju, a rovnako aj analýzy nákladov a prínosov jeho implementácie, čo je záležitosť, ku ktorej sa Komisia vo svojom zdôvodnení nevyjadruje.

4.4

Vo svojom stanovisku k zelenej knihe EHSV osobitne uviedol, že „pri vydávaní európskeho platobného príkazu pri vymáhaní menších nárokov hlavným cieľom by malo byť zabezpečenie vhodných opatrení na urýchlenie týchto súdnych sporov bez toho, aby súčasne dochádzalo k ohrozeniu záruk dotknutých strán podľa právnych noriem.“

4.5

EHSV verí, že napriek tomu, že návrh potrebuje starostlivú a dôkladnú revíziu za účelom efektívnejšieho dosiahnutie jeho cieľov, predstavuje vyváženú odpoveď na zdvojenú požiadavku rýchleho vymáhania dlhov a zaručenia obranných práv.

4.6

EHSV však predsa zdôrazňuje, že je dôležité pamätať na to, že podniky nesmú byť schopné používať platobné príkazy ako zámienku pre neregulárne procesy, akými sú najmä používanie tlaku alebo vymáhanie dlhov vychádzajúce z ignorovania pravidiel ochrany spotrebiteľa. Podobne je dôležité zabezpečiť, aby tento prijatý postup nepodporoval kolúzne praktiky medzi podnikateľmi v rozličných členských štátoch, ktorí by využívali uznané platobné príkazy za účelom prevodu peňazí pochybného alebo dokonca kriminálneho pôvodu, a aby tento postup nebol využívaný na pranie špinavých peňazí.

4.7

EHSV rovnako zdôrazňuje, že veľký počet procesov vymáhania, ktoré sa dostanú pred súd, aj keď sú uznané, sa vzťahuje na agresívnu alebo zavádzajúcu reklamu, ktorá propaguje výrobky presviedčaním spotrebiteľa, že ich kúpa a použitie alebo spotreba nebudú znamenať zvýšené náklady, alebo ak aj budú, nebudú mať vplyv na rodinné financie.

4.8

EHSV preto cíti, že návrh sa zaoberá iba jedným aspektom širšieho, komplexnejšieho problému. Preto opätovne vyzýva Komisiu, aby navrhla takú legislatívu, ktorá by určovala zodpovednosť dodávateľov v prípadoch zvýšenej zadĺženosti domácností vzniklej v dôsledku nečestných praktík z ich strany (9).

4.9

Komisia si myslí, že európsky platobný príkaz bude môcť koexistovať popri iných totožných postupoch, ktoré slúžia tomu istému účelu a sú obsiahnuté v národnej legislatíve členských štátov.

4.9.1

EHSV si však myslí, že by mal byť iba jeden postup pri platobnom príkaze, a to postup stanovený v predmetnom návrhu. Samozrejme, že tento postup sa musí považovať za najvhodnejší pre situácie, ktoré pod neho spadajú, pretože inak by stratil svoju legitímnosť. Preto keď sa toto nariadenie schváli, postupy platobného príkazu pre národnú legislatívu niektorých členských štátov by mali prestať platiť.

4.9.2

Európsky postup pre platobný príkaz by mal byť voliteľný, ak existuje nejaký alternatívny spoločný postup a nie vtedy, keď by bol alternatívou národný postup pri platobných príkazoch.

4.9.3

Z týchto dôvodov by sa mala preštylizovať dôvodová správa a osobitne jej časť 8 za účelom jasného stanovenia toho, aby Európsky postup k platobným príkazom bol alternatívou iba iných bežných – sumárnych alebo riadnych – postupov, a nie podobných národných postupov.

4.10

Návrh často používa termín „dlžník“, ktorý sa vzťahuje na osobu, ktorej sa európsky platobný príkaz doručuje. EHSV je toho názoru, že tento výraz nie je správny, pretože vyjadruje myšlienku, že osoba, ktorej je príkaz určený, je dlžníkom, avšak pokiaľ nie je platobný príkaz uplatnený, neexistuje, striktne povedané, nijaký dlžník, a možno ani nikdy existovať nebude.

4.10.1

EHSV si preto myslí, že termín „dlžník“ by sa mal nahradiť v celom texte termínom „odporca“.

4.11

Všetky časové rámce stanovené v návrhu by mali byť merané skôr v dňoch, než týždňoch. Pravidlá pre ich výpočet a stanovenie nezapočítaných dní (napr. krátkych prestávok, štátnych sviatkov, sobôt a nedieľ) by sa mali kvôli zrejmým dôvodom právnej bezpečnosti jasne špecifikovať. EHSV navrhuje použiť pravidlá stanovené v článku 80 a ďalších ustanovení procesného poriadku Európskeho súdneho dvora.

4.12

V procesnom práve sú „všeobecný postup“ a „riadny postup“ dva odlišné pojmy. V niektorých členských štátoch je hlavný rozdiel medzi všeobecným postupom a špeciálnym postupom. Postup je špeciálny vtedy, keď zákon stanovuje špecifický postup pre špecifické typy súdnych sporov, a je všeobecný vo všetkých ostatných prípadoch. Riadny proces môže byť všeobecný, sumárny alebo zjednodušený, v závislosti od závažnosti právneho nároku.

4.12.1

Návrh používa termín „riadny postup“ voľne, bez toho, aby rozlišoval medzi týmito pojmami. Článok 2 ods. 2 hovorí o riadnom postupe ako o odlišnom od sumárneho procesu. Článok 6 ods. 5, článok 8 a článok 12 používajú termín „riadny postup“ v rovnakom význame ako všeobecný postup.

4.12.2

Preto by sa mal termín „riadny postup“ použitý v článku 6 ods. 5, článku 8 a článku 12 nahradiť termínom „všeobecný postup“.

5.1.1

Fráza „uznané peňažné nároky na určitú sumu, ktorá sa stala splatnou“ by sa mala nahradiť znením „uznané peňažné nároky na určitú saldovanú čiastku, ktorá sa stala splatnou“.

5.1.2

Ak má byť určitý dlh vymáhateľný, musí ísť o stanovenú čiastku, ktorá musí byť saldovaná, a stala sa splatnou. Tento druh pojmu je veľmi jasne špecifikovaný v rôznych právnych systémoch a mal by sa tu zachovať, aby sa zaistila väčšia právna bezpečnosť v zákonnom vymáhaní.

5.2.1

V článku 4 ods. 1, by sa klauzula „… ak sa majú splniť požiadavky stanovené v článkoch 1, 2 a 3“ mala pozmeniť, pretože články 1 a 2 v skutočnosti nehovoria o požiadavkách. Článok 1 definuje rozsah nariadenia a článok 2 špecifikuje postup, ktorý nariadenie vytvára.

5.2.1.1

EHSV preto navrhuje nasledovné znenie: „… ak sú splnené podmienky článkov 1 a 2 a požiadavky článku 3“.

5.2.2

Článok 4 ods. 2 dáva súdom príležitosť požadovať od žiadateľa, aby doplnil alebo opravil žiadosť.

5.2.2.1

V záujme právnej bezpečnosti a procesného zjednodušenia EHSV žiada Komisiu, aby zvážila zmenu tejto možnosti na povinnosť, prinajmenšom v prípadoch, kde žiadosť obsahuje obzvlášť evidentné chyby alebo vynechané údaje.

5.2.2.2

Okrem toho by mal návrh stanoviť špecificky, t. j. nevyhnutne krátky časový limit pre žiadateľa, aby splnil požiadavky súdu. Ak poškodený neopraví žiadosť pred uplynutím časového limitu, táto žiadosť bude potom zamietnutá bez ďalšieho zváženia.

5.3.1

Všeobecne povedané, podľa procesného práva možno podať námietku alebo odvolanie preto rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o platobný príkaz. Avšak článok 5 ods. 2 má zaistiť, aby rozhodnutie nemohlo byť nijakým spôsobom napadnuté.

5.3.2

Preto, vzhľadom na spôsob, akým je platobný príkaz zostavený a na fakt, že je voliteľný (čo znamená, že nič nebráni tomu, aby sa použili iné súdne postupy), odvolanie nie je potrebné.

5.3.3

Vzhľadom k tomu by článok 5 ods. 2 mal znieť: „Nijaká námietka alebo odvolanie nie je prípustná čo sa týka žiadosti o európsky platobný príkaz“, aby sa dosiahla konzistentnosť s informáciami uvedenými v odôvodnení. (10)

5.4.1

Podľa druhej vety článku 6 ods. 2, ak je odporcova adresa (ako bolo už skôr uvedené, termín „dlžník“ by sa mal nahradiť termínom „odporca“) známa s určitosťou, spôsoby doručenia bez príjmového dokladu od odporcu sú prípustné.

5.4.1.1

EHSV upozorňuje Komisiu na fakt, že klauzula „ak je odporcova adresa známa s určitosťou“ je príliš vágna a mohla by viesť k situáciám veľkej právnej neistoty, s možnou ujmou pre odporcov.

5.4.1.2

Niektoré členské štáty majú systém konkrétnej adresy pre doručovanie: podľa tohto systému, ak zmluvná strana doručí oznámenie na doručovaciu adresu, predpokladá sa, že oznámenie bolo prijaté, a preto nie je potrebný príjmový doklad. EHSV si myslí, že stanovenie doručovacej adresy by nemalo byť postačujúce pre splnenie požiadavky poznania adresy s určitosťou.

5.4.1.3

Ak sa tento systém – t. j. ak nie je potrebný príjmový doklad o doručení od odporcu – spojí so systémom zabavenia majetku pri nevykonaní platby skôr, ako je oznámenie skutočne doručené odporcovi, môže nastať taká situácia, že odporca sa dozvie o platobnom príkaze iba vtedy, keď je už vykonaný a jeho alebo jej majetok je zabavený.

5.4.1.4

EHSV si myslí, že tejto vážnej situácii, ktorá je nevýhodná pre osoby, ktorým zabavili majetok bez toho, aby mali príležitosť sa voči tomu brániť, treba predísť (11). Preto navrhuje, ako to už zdôraznil vo svojom stanovisku k vyššie uvedenej zelenej knihe, že použitie metód doručovania bez príjmového dokladu zo strany odporcu by nemalo byť prípustné a že klauzula „ak odporcova adresa nie je známa s určitosťou“ by sa mala preto na konci článku 6 ods. 2 vypustiť.

5.4.2

Časový limit tri týždne predpísaný v článku 6 ods. 3 písm. b) by mal byť špecifikovaný z hľadiska ekvivalentného počtu dní, aby sa uľahčilo vypočítanie dĺžky príslušného času.

5.4.3

V portugalskej verzii návrhu a v niektorých iných verziách by sa mala objasniť povaha časového rámca stanoveného v článku 6 ods. 5, napr. v portugalskej verzii slová „de prescriçao“ („zo štatútu obmedzení“) by mali byť pridané za slovo „prazo“ (12).

5.4.4

Vo svojom stanovisku k vyššie spomenutej zelenej knihe EHSV tiež odporučil Komisii, „že právny nástroj by mal objasniť dôsledky zanedbania poskytnutia informácií o odvolaniach“.

5.4.4.1

Súčasný návrh neobsahuje nijaké také ustanovenia, a preto EHSV opäť žiada Komisiu, aby zaviedla ustanovenia s takou platnosťou.

5.5.1

EHSV nie je toho názoru, že návrh objasňuje prípad, že vtedy, ak bola podaná žalobná odpoveď, proces má pokračovať v súlade s pravidlami občianskeho procesného práva príslušných členských štátov, bez toho, aby strany museli zahajovať nejaké ďalšie postupy.

5.5.2

Preto v článku 8 ods. 1, by po slovách „proces pokračuje“ mala nasledovať klauzula „automaticky, bez potreby zahájenia nového postupu.“

5.6.1

Ako je uvedené vzhľadom na článok 6 ods. 2, druhá veta článku 9 ods. 2 stanovuje, že ak odporcova adresa (tu by sa mal tiež termín „dlžník“ nahradiť termínom „odporca“) je známa s určitosťou, potom spôsoby doručovania bez príjmového dokladu zo strany odporcu sú prípustné.

5.6.2

EHSV upozorňuje Komisiu na fakt, že klauzula „ak je odporcova adresa známa s určitosťou“ je príliš vágna a mohla by viesť k situáciám veľkej právnej neistoty, s možnou ujmou pre odporcov.

5.6.3

Z tohto dôvodu EHSV pociťuje, že presne ten istý návrh, ako bol urobený vzhľadom na článok 6 platí aj tu, inými slovami, že použitie spôsobov doručovania bez príjmového dokladu zo strany odporcu by nemalo byť prípustné a že klauzula „ak odporcova adresa nie je s určitosťou známa“ by sa mala preto zo záveru článku 9 ods. 2 vypustiť.

5.7.1

Ak Komisia akceptuje návrh EHSV, že použitie spôsobov doručovania bez príjmového dokladu zo strany odporcu by nemalo byť prípustné, článok 11 ods. 4 písm. a) bod i) by sa mal vynechať, aby sa zaistila konzistentnosť.

5.7.2

Výraz „koná promptne“ v záverečnej vete článku 11 ods. 4 je veľmi vágny a pripúšťa mnohé odlišné interpretácie.

5.7.2.1

EHSV preto kvôli zaisteniu právnej bezpečnosti na tomto mieste navrhuje, aby Komisia špecifikovala časový limit, v rámci ktorého musia byť vykonané práva stanovené v článku 11 ods. 4.

5.8.1

Ako bolo uvedené vzhľadom na článok 8, návrh neobjasňuje, že ak bola podaná žalobná odpoveď, proces má pokračovať v súlade s pravidlami občianskeho procesného práva príslušného členského štátu bez toho, aby strany zahájili nejaké ďalšie postupy.

5.8.2

Preto za slovami „proces pokračuje“ by mala nasledovať klauzula „automaticky, bez potreby zahájenia nového postupu“.

5.9.1

EHSV je toho názoru, že nepovinné zastúpenie právnikom alebo iným právnym profesionálom môže byť prípustné vtedy, keď je hodnota nároku natoľko nízka, že nie je výhodné využiť služby expertov takého druhu.

5.9.2

Ale na rozdiel od právnych úprav niektorých členských štátov návrh nešpecifikuje limity pre žiadosť o platobný príkaz, čo by mohlo mať za následok používanie tohto platobného príkazu na vymáhanie veľkých súm, ktoré podľa právnej úpravy niektorých členských štátov by si vyžadovali použitie riadneho postupu pri vyjadrení námietky.

5.9.3

V takých prípadoch nie je vhodné, aby boli právni profesionáli zaangažovaní iba vtedy, ak je prípad postúpený na riadne občianskoprávne konanie. Okrem toho pri vyplňovaní navrhovaného formulára pre námietky sa od dlžníka žiada, aby uviedol, či dlh uznáva alebo nie, ale aj to, aby uviedol námietku týkajúcu sa celého nároku alebo jeho hlavnej časti, prípadne iba úroku alebo iba nákladov. Ak dlžník tento formulár vyplní, mohol by neúmyselne oslabiť obhajobu svojho právnika, ak tento bol zaangažovaný od začiatku príkazového postupu.

5.9.4

Na druhej strane, ak sa zastúpenie právnymi profesionálmi vyhlási za nepovinné, mohlo by to mať negatívny účinok v prípadoch, kedy sú zapojené strany priradené k sebe veľmi nerovnomerne (spotrebitelia proti odborníkom, veľké podniky proti malým alebo rodinným podnikom).

5.9.5

Z týchto dôvodov EHSV odporúča Komisii, aby zvážila, že nariadi, aby bolo zastúpenie právnikom alebo iným právnym profesionálom povinné v prípadoch, keď príslušné sumy prevyšujú stanovenú výšku (napríklad 2 500 €).

5.10.1

EHSV je toho názoru, že za článok 14 by sa mal pridať odsek 2 v nasledujúcom znení: „Za postup k európskemu platobnému príkazu nebude nijaký poplatok, ak sa nepodá nijaká žalobná odpoveď alebo námietka.“

5.10.2

Za predpokladu, že postup k platobnému príkazu je mimosúdny proces, navrhujeme, aby sa zriadil jednotný počiatočný malý poplatok bez ohľadu na výšku nároku.

5.10.3

Ak sa tento nepovažuje za vhodný, nariadenie by malo objasniť, že v tomto prípade je k dispozícii transpozícia smernice 2003/8/ES z 27. januára 2003 o prístupe k spravodlivosti v cezhraničných sporoch do národnej legislatívy členských štátov (13).

5.11.1

Navrhovaný systém spočíva v použití formulárov reprodukovaných v prílohách 1, 2 a 3 (14). Postupy budú prebiehať hladko iba vtedy, ak budú formuláre slúžiť tomu účelu, na ktorý boli navrhované.

5.11.2

EHSV má oprávnené pochybnosti o účinnosti a praktickosti formulárov používaných v cezhraničných sporoch.

5.11.3

Napríklad: ak talianska firma, ktorej dlhuje peniaze poľský spotrebiteľ, podá žiadosť o európsky platobný príkaz na taliansky súd, dostane poľský spotrebiteľ oznámenie o platení v taliančine, alebo poľštine? Ak bude v taliančine, aká je záruka, že spotrebiteľ mu porozumie a bude sa môcť rozhodnúť, či podať žalobnú odpoveď? Ak bude v poľštine, kto bude zodpovedný za jej preklad?

5.11.4

Poškodený nemusí iba vyplňovať okienka na formulári; musí tiež doložiť písomné informácie. Kto bude zodpovedný za ich preklad? A kto overí správnosť prekladu?

5.11.5

Nariadenie 1348/2000 z 29. mája 2000 o zasielaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v členských štátoch týkajúcich sa občianskoprávnych alebo komerčných záležitostí, nezmierňuje vyššie uvedené obavy práve pre dosť neformálnu a voľnú povahu teraz skúmaného európskeho postupu k platobnému príkazu.

5.11.6

A naozaj, aj keby vyššie spomenutý hypotetický poľský spotrebiteľ dostal platobný príkaz vo svojom materinskom jazyku, v akom jazyku by odpovedal? Kto by zabezpečil preklad z poľštiny do taliančiny? A opačne, ak nedostane oznámenie v poľštine, mohol by, právne povedané, odmietnuť ho prevziať. Všetky podobné situácie by tvorili bariéry, ktoré by negatívne ovplyvnili rýchlosť európskeho platobného príkazu.

5.11.7

EHSV preto žiada Komisiu, aby zvážila najúčinnejší spôsob zabezpečenia toho, aby používanie formulárov v cezhraničných sporoch neohrozovalo rýchle vymáhanie dlhov alebo právo odporcu na obranu.

5.11.8

EHSV si tiež myslí, že všetky formuláre okrem formulárov pre námietky sú príliš komplikované pre osoby, ktoré nemajú právnické vzdelanie.

5.11.9

Laikovi môžu byť nejasné niektoré termíny (štatutárna úroková sadzba; % zvýšenia oproti základnej sadzbe ECB; platobný príkaz; „môže byť uplatnený proti vám“). Keďže Komisia navrhuje urobiť právne zastúpenie nepovinným (hoci EHSV si myslí, že by malo byť nepovinné iba v prípade malých súm), sú potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby užívatelia formuláre pochopili a správne vyplnili.

5.11.10

Prinajmenšom v Portugalsku termíny „rent (prenajať)“ a „hire (požičať)“ sa vzťahujú na dva odlišné pojmy (nehnuteľný majetok možno prenajať, hnuteľný požičať). Preto by sa mal termín „contrato de locaçao“ v portugalskej verzii bodu 8.2 žiadosti o európsky platobný príkaz a v bode 9.3 o oznámení o európskom platobnom príkaze použiť pre hnuteľný majetok. Rovnako by sa mala skontrolovať terminológia v ostatných jazykových verziách oproti termínom, ktoré sa nachádzajú v občianskom práve členských štátov.

5.11.11

A nakoniec, pre laika bude ťažké vyplniť bod 11 žiadosti o európsky platobný príkaz a bod 12 o oznámení o európskom platobnom príkaze. EHSV navrhuje, aby túto záležitosť analyzoval súd na základe miesta pobytu žiadateľa a odporcu.

—

Oznámenie Komisie o odškodnení spotrebiteľa (KOM(84) 692 v konečnom znení, 12.12.1981) a doplňujúce oznámenie k tej istej veci (KOM(87) 210 v konečnom znení, 7.5.1987) v dodatku 2/85 k Bulletinu európskych spoločenstiev

—

Oznámenie Komisie Nový impulz pre politiku ochrany spotrebiteľa (KOM(85) 314 v konečnom znení, 23.7.1985) v Ú. v. ES C 160, 1.7.1985

—

Akčný plán Komisie zo 14. februára 1996 (COM(96) 13 v konečnom znení)

—

Oznámenie Komisie K väčšej účinnosti pri získavaní a vymáhaní rozsudkov v Európskej únii (KOM(97) 609 v konečnom znení, 22.12.1997, Ú. v. ES C 33, 31.1.1998)

—

Zelená kniha o prístupe verejnosti k spravodlivosti a riešeniu sporov na jednotnom trhu (KOM(93) 576)

—

Zelená kniha o alternatívnom riešení sporov v občianskom a obchodnom práve (KOM(2002) 196 v konečnom znení, 19.4.2002).

—

Odporúčanie Komisie z 12. mája 1995 o obdobiach platenia v obchodných transakciách a príbuzné oznámenie Komisie (Ú. v. ES L 127, 10.6.1995 a Ú. v. ES C 144, 10.6.1995)

—

Smernica 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51)

—

Smernica 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. ES L 200, 8.8.2000)

—

Nariadenie (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001). Spravodajca EHSV: pán Malosse (Ú. v. ES C 117, 26.4.2000)

—

Nariadenie (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001). Spravodajca EHSV: pán Bataller (Ú. v. ES C 139, 11.5.2001)

—

Program opatrení pre implementáciu princípu vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných záležitostiach (Ú. v. ES C 12, 15.1.2001)

—

Nariadenie (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000). Spravodajca EHSV: pán Ravoet (Ú. v. ES C 75, 15.3.2000)

—

Nariadenie (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000). Spravodajca EHSV: pán Braghin (Ú. v. ES C 368, 20.12.1999)

—

Nariadenie (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000). Spravodajca EHSV: pán Bataller (Ú. v. ES C 368, 20.12.1999)

—

Rozhodnutie Rady z 28. mája 2001 zriaďujúce Európsku súdnu sieť v občianskych a právnych záležitostiach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001). Spravodajca EHSV: pán Retureau (Ú. v. ES C 139, 11.5.2001)

—

Oznámenie Komisie, týkajúce sa Nového právneho rámca pre platby na vnútornom trhu [COM(2003) 718 v konečnom znení, 2.12.2003]. spravodajca EHSV: pán Ravoet (Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004.