28.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 157/96

1.1

Oznámenie predložené EHSV doporučuje zlepšenie a urýchlenie postupu pri priznávaní štatútu azylanta alebo medzinárodne chránenej osoby.

1.2

Zvažuje možné výhody jednotnej azylovej politiky, rýchlejších a účinnejších zjednodušených postupov a ich výhody pre žiadateľov o azyl: zdá sa, že Komisia usiluje o zlepšenie verejnej mienky v otázke spracovávania žiadostí o azyl a navrátenie odmietnutých žiadateľov.

1.3

Komisia ďalej obhajuje pridanú hodnotu takýchto zmien, ktorá vznikne spoluprácou členských štátov, spoločnou metodikou založenou na dvoch vzájomne závislých prístupoch nasledujúcich v tomto poradí: vstupná „prípravná“ fáza a opatrenia v komunitárnej legislatíve.

1.4

Prípravná fáza by bola obdobím konzultácií a diskusií o potrebách členských štátov v oblasti zjednotenia postupov, vedúcich k priznávaniu oboch typov štatútov, ktoré sú upravené v Smernici o vyžadovaných podmienkach (1).

1.5

Prípravná fáza by začala v januári 2005 a prebiehala by súčasne so zavádzaním už prijatej legislatívy „prvej fázy spoločnej európskej azylovej politiky“ (2).

1.6

Komisia predstaví svoj akčný plán „jediný administratívny priečinok“ do konca roku 2004.

1.7

Doporučovaná prípravná fáza má štyri zámery:

1.8

Komunitárne legislatívne opatrenia sú druhou fázou postupu zjednotenia spracovávania žiadostí o udelenie azylu v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951 a Newyorského protokolu z roku 1967 a druhotnej ochrany v zmysle kvalifikačnej smernice a požadovaných štandardov (3).

1.9

Oznámenie stanovuje praktické detaily legislatívneho prístupu: cielenú úroveň, časový plán, rozsah pôsobnosti, odvolací postup, ochranu integrity Ženevského dohovoru, správu kvality rozhodnutí, postupy vrátenia a súvislosti s inými nástrojmi.

1.10

Súhrnne povedané, predložený jednotný postup je jediným postupom žiadosti o azyl alebo medzinárodnú ochranu bez ohľadu na postavenie žiadateľa:

2.1

Výbor víta ambiciózny cieľ Komisie a zdieľa pozornosť, ktorú Komisia venuje tomu, aby jednotný postup zachovával integritu Ženevského dohovoru z roku 1951. Podľa ustanovení „kvalifikačnej“ smernice je nutné, aby nárok na udelenie azylu bol najprv skúmaný na základe postupu, ktorý je stanovený v dohovore z 1951 a možnosť udelenia druhotnej ochrany by mala byť zvažovaná na druhom mieste, ak podmienky požadované pre udelenie prvého postavenia podľa dohovoru nie sú naplnené.

2.2

Výbor doporučuje výslovné formulovanie tejto priority bez ohľadu na budúcnosť zavedenia jednotného postupu.

2.3

Výbor doporučuje, aby každé zamietavé rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu, hlavne odmietnutie udelenia postavenia azylanta v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951, bolo odôvodnené aj v tom prípade, ak bola žiadateľovi udelená druhotná ochrana. Tieto záruky sú pre výbor nevyhnutné, ak má byť zachovaná integrita Ženevského dohovoru z roku 1951 tak, ako zdôrazňuje Komisia.

2.4

Čo sa týka potreby druhotnej ochrany, výbor pripúšťa, že žiadatelia o azyl nemôžu sami posúdiť, či ich postavenie spadá pod dohovor alebo druhotnú ochranu, a čelia tak v prípade odmietnutia postavenia podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 ďalším ťažkostiam v krajinách, v ktorých sa nachádzajú, keď musia znovu podať žiadosť založenú na iných skutočnostiach, čo vedie k nepochopeniu, odradeniu a neznesiteľným prieťahom.

2.5

Výbor vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie vo svojom oznámení a pri uskutočňovaní prípravnej a legislatívnej fázy zásadu neprípustnosti vyhostenia (článok 33 Ženevského dohovoru) a potrebu zaviesť prístup k opravným prostriedkom proti zamietavým rozhodnutiam s odkladným účinkom. Prípadné administratívne preskúmanie dôvodov druhotnej ochrany ex officio by sa malo uskutočniť po preskúmaní dôvodov na udelenie postavenia utečenca podľa Ženevského dohovoru a žiadateľ by mal mať zaručené právo na opravné prostriedky s odkladným účinkom v súlade s medzinárodnými a európskymi dohovormi o ľudských právach.

2.6

Preto tam kde existujú, by nemali byť z administratívnych odvolacích komisií vylúčené mimovládne organizácie ani Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. V prípade opaku by tieto inštitúcie mali mať neobmedzený prístup k žiadateľom o azyl a k ich žiadostiam, aby im mohli zjednodušiť prístup a využitie práva na opravné prostriedky.

2.7

Výbor vyzýva Komisiu vo svojich návrhoch k smernici Postupy, ktorú Rada prijala 19. novembra 2004 a ktorá má byť znovu predložená Európskemu parlamentu, aby sa rozšírilo jej pole pôsobnosti na druhotnú ochranu v zmysle smernice Podmienky a ďalej, aby prehodnotila svoju klasifikáciu tretích krajín pôvodu alebo tranzitu ako „bezpečné tretie krajiny“, nakoľko táto odoberá žiadateľom o azyl možnosť individuálneho preskúmania ich situácie a z nej prameniacich práv.

2.8

Výbor doporučuje, aby nedostatky a problémy, ktoré môžu nastať pri súčasných postupoch priznávania postavenia azylanta, boli preštudované počas prípravnej fázy.

2.9

Čo sa týka bilaterálnych dohôd o navrátení, s cieľom umožniť všetkým členským štátom dodržiavať ich medzinárodné záväzky a európske smernice (5), Rada by mala v prípravnej fáze umožniť vytvorenie harmonizovaného systému solidarity (napr.: program premiestnenia a „rozdelenia záťaže“) medzi členskými štátmi.

2.10

Výbor taktiež vyzýva Komisiu k preskúmaniu takzvaného „zrýchleného postupu“, ktorý odopiera žiadateľom o azyl možnosť riadneho posúdenia ich individuálnej situácie a s ňou spojených práv, hlavne odkladný účinok opravných prostriedkov, čo ich vystavuje nebezpečenstvu vysťahovania do krajiny pôvodu bez toho, aby boli preskúmané opravné prostriedky príslušným súdnym orgánom.

2.11

Výbor vyzýva Komisiu k tomu, aby pri zvažovaní možností a dôvodov pre efektívny návrat zohľadnila skutočnosť, že návrat nie je možný v niektorých prípadoch z dôvodu prekážok nevzťahujúcich sa na štatút azylanta alebo z humanitárnych dôvodov (napr. ochorenie).