EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52005XC0305(02)

Oznámenie Komisie o obmedzeniach, ktoré s koncentráciami priamo súvisia a sú nevyhnutnéText s významom pre EHP

OJ C 56, 5.3.2005, p. 24–31 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Bulgarian: Chapter 08 Volume 004 P. 204 - 211
Special edition in Romanian: Chapter 08 Volume 004 P. 204 - 211
Special edition in Croatian: Chapter 08 Volume 005 P. 134 - 141

5.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 56/24


Oznámenie Komisie o obmedzeniach, ktoré s koncentráciami priamo súvisia a sú nevyhnutné

(2005/C 56/03)

(Text s významom pre EHP)

I.   ÚVOD

1.

Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (1) stanovuje v článku 6 ods. 1 písm. b) druhom pododseku, v článku 8 ods. 1 druhom pododseku a v článku 8 ods. 2 treťom pododseku, že rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom „sa považuje za také, ktoré pokrýva obmedzenia, ktoré s koncentráciami priamo súvisia a sú nevyhnutné na ich uskutočnenie“.

2.

Zmeny a doplnky pravidiel riadiacich stanovenie obmedzení, ktoré s koncentráciou priamo súvisia a sú nevyhnutné na jej uskutočnenie (ďalej uvádzané ako „pomocné obmedzenia“), zavádzajú princíp stanovenia takýchto obmedzení samotným podnikom. Toto odráža zámer zákonodarcu, aby Komisia nebola povinná stanoviť a individuálne riešiť pomocné obmedzenia. Riešenie pomocných obmedzení v rámci nariadenia ES o fúziách je bližšie vysvetlené v odôvodnení (21) úvodných ustanovení nariadenia ES o fúziách, podľa ktorého „rozhodnutia Komisie vyhlasujúce koncentrácie za zlučiteľné so spoločným trhom sa pri uplatňovaní tohto nariadenia majú automaticky týkať takýchto obmedzení bez toho, aby Komisia musela takéto obmedzenia stanovovať v jednotlivých prípadoch“. Zatiaľ čo odôvodnenie predpokladá, že Komisia bude vykonávať reziduálnu funkciu s ohľadom na špecifické nové alebo nevyriešené otázky umožňujúce vznik skutočnej neistoty, vo všetkých iných prípadoch je úlohou dotknutých podnikov stanoviť, či a do akej miery možno ich dohody považovať pri transakcii za pomocné. Spory o tom, či obmedzenia s koncentráciou priamo súvisia a sú na jej uskutočnenie nevyhnutné, a preto automaticky zahrnuté do rozhodnutia Komisie o povolení, môžu vyriešiť vnútroštátne súdy.

3.

Reziduálna funkcia Komisie je definovaná v odôvodnení (21) nariadenia ES o fúziách, kde sa konštatuje, že Komisia má, na požiadanie dotknutého podniku, presne stanoviť pomocný charakter obmedzení vtedy, ak sa v prípade vyskytujú „nové a nevyriešené otázky umožňujúce vznik skutočnej neistoty“. Odôvodnenie následne definuje „nové a nevyriešené otázky umožňujúce vznik skutočnej neistoty“ ako otázku, ktorej sa „netýka príslušné a platné oznámenie Komisie alebo uverejnené rozhodnutie Komisie“.

4.

V záujme toho, aby bola dotknutým podnikom poskytnutá právna istota, toto oznámenie poskytuje usmernenie k interpretácii pojmu pomocné obmedzenia. Usmernenie v nasledujúcich oddieloch odráža podstatu praktík Komisie a stanovuje princípy pre posúdenie, či a do akej miery sú najbežnejšie typy dohôd považované za pomocné obmedzenia.

5.

Prípady obsahujúce výnimočné okolnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v tomto oznámení, môžu potvrdiť správnosť odklonu od týchto princípov. Strany môžu nájsť ďalšie usmernenie, či sa ich dohody môžu považovať za pomocné obmedzenia alebo nie, v publikovaných rozhodnutiach Komisie (2). V prípadoch obsahujúcich výnimočné okolnosti, ktoré Komisia doposiaľ riešila a ku ktorým uverejnila rozhodnutia (3), sa nestanovuje „nové alebo nevyriešené otázky“ v zmysle odôvodnenia (21) nariadenia ES o fúziách.

6.

Podobne sa v prípade uvádza „nová a nevyriešená otázka umožňujúca vznik skutočnej neistoty“, ak sa týchto obmedzení netýka toto oznámenie a nie sú riešené v doposiaľ publikovaných rozhodnutiach Komisie. Ako predpokladá odôvodnenie (21) nariadenia ES o fúziách, Komisia na základe žiadosti zúčastnených strán v takýchto prípadoch výslovne stanoví obmedzenia. Komisia s ohľadom na požiadavku zachovávania dôvernosti primerane uverejní hodnotenia, ktoré budú ďalej rozvíjať princípy vyhlásené v tomto oznámení.

7.

V rozsahu, v akom sú konkrétne obmedzenia priamo spojené s koncentráciou a nevyhnutné na jej uskutočnenie, článok 21 ods. 1 nariadenia ES o fúziách stanovuje, že platí iba toto nariadenie, pri vylúčení nariadení Rady (ES) č. 1/2003 (4), (EHS) č. 1017/68 (5) a (EHS) č. 4056/86 (6). Naopak, pre obmedzenia, ktoré nemožno považovať za priamo súvisiace s koncentráciou a potrebné pre jej uskutočnenie, články 81 a 82 Zmluvy o ES ostávajú potenciálne uplatniteľné. Iba fakt, že dohoda alebo dojednanie nie je považovaná za pomocnú pri uskutočnení koncentrácie, nie je však sám osebe dôvodom na to, aby bol dotknutý jej právny stav. Takéto dohody alebo dojednania sa majú hodnotiť v zmysle článkov 81 a 82 Zmluvy o ES a súvisiacich regulačných opatrení a oznámení (7). Môžu byť podriadené tiež všetkým uplatniteľným vnútroštátnym právnym predpisom o hospodárskej súťaži. Z toho vyplýva, že tieto ustanovenia sa môžu tykať dohôd, ktoré obsahujú obmedzenia konkurencie, ale nepovažujú sa za priamo súvisiace s koncentráciou nevyhnutnou na jej uskutočnenie podľa tohto oznámenia.

8.

Právny výklad Komisie článku 6 ods. 1 písm. b) druhého pododseku, článku 8 ods. 1 druhého pododseku a ods. 2 tretieho pododseku nariadenia ES o fúziách je bez toho, aby boli dotknuté právne výklady, ktoré môže poskytnúť Súdny dvor alebo Súd prvého stupňa Európskeho spoločenstva.

9.

Toto oznámenie nahrádza predchádzajúce oznámenie Komisie týkajúce sa obmedzení, ktoré s koncentráciami priamo súvisia a sú nevyhnutné na ich uskutočnenie (8).

II.   VŠEOBECNÉ PRINCÍPY

10.

Koncentrácia pozostáva zo zmluvných dojednaní a dohôd ustanovujúcich kontrolu v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia ES o fúziách. Všetky dohody, ktoré uskutočňujú hlavný zámer koncentrácie (9), napr. týkajúce sa predaja akcií alebo aktív podniku, sú integrálnou súčasťou koncentrácie. Popri týchto dojednaniach a dohodách môžu strany koncentrácie vstupovať do dohôd, ktoré netvoria integrálnu súčasť koncentrácie, môžu však obmedziť slobodnú aktivitu zúčastnených strán na trhu. Pokiaľ takéto dojednania obsahujú pomocné obmedzenia, automaticky sa ich týka rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

11.

Kritériá priamej súvislosti a nevyhnutnosti sú vo svojej podstate správne. Obmedzenia priamo s koncentráciou nesúvisia a nie sú pre uskutočnenie koncentrácie nevyhnutné len preto, že ich strany za také pokladajú.

12.

Aby sa obmedzenia mohli považovať za „priamo súvisiace s koncentráciou“ musia byť úzko spojené so samotnou koncentráciou. Nie je dostatočné, ak sa dohoda uzatvorila v rovnakom kontexte alebo v rovnakom čase ako koncentrácia (10). Obmedzenia, ktoré priamo súvisia s koncentráciou, hospodársky súvisia s hlavnou transakciou a majú umožniť hladký prechod na zmenenú podnikovú štruktúru po koncentrácii.

13.

Dohody musia byť „pre uskutočnenie koncentrácie nevyhnutné (11)“, čo znamená, že bez prítomnosti takýchto dohôd by sa koncentrácia nemohla realizovať alebo by sa realizovala za podstatne neistejších podmienok, so značne vyššími nákladmi, za značne dlhšiu dobu alebo s výrazne väčšími ťažkosťami (12). Dohody nevyhnutné na uskutočnenie koncentrácie sú typicky zamerané na ochranu prevádzaných hodnôt (13), udržanie neprerušenia predaja po rozpade bývalej hospodárskej jednotky (14), alebo na umožnenie začatia činnosti novej jednotky (15). Pri rozhodovaní, či je obmedzenie nevyhnutné, je potrebné zvažovať nielen jeho povahu, ale aj zaistiť, aby rozsah jeho trvania, predmetu a geografického poľa pôsobnosti nebol väčší ako odôvodniteľne potrebný na uskutočnenie koncentrácie. Ak je na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa možné použiť viaceré rovnako efektívne alternatívy, podniky si musia vybrať tú, ktorá objektívne najmenej obmedzuje hospodársku súťaž.

14.

Pre koncentrácie, ktoré sa uskutočňujú fázovo, zmluvné dojednania vzťahujúce sa na jednotlivé fázy pred ustanovením kontroly v zmysle článkov 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia ES o fúziách sa zvyčajne nemôžu považovať za priamo s koncentráciou súvisiace a nevyhnutné na jej uskutočnenie. Napriek tomu dohoda o zdržaní sa uskutočnenia závažných zmien v cieľovom podnikaní až do ukončenia sa považuje za priamo súvisiacu a nevyhnutnú na uskutočnenie spoločnej ponuky na predaj (16). To isté platí aj v kontexte spoločnej ponuky na predaj na dohodu spoločných nadobúdateľov podniku, že sa zdržia podávania samostatných konkurenčných ponúk na daný podnik alebo získavania kontroly iným spôsobom.

15.

Dohody, ktoré slúžia na umožnenie spoločného nadobudnutia kontroly, sa majú považovať za priamo súvisiace s koncentráciou a nevyhnutné na jej uskutočnenie. Toto platí pre dojednania medzi stranami o spoločnom nadobudnutí kontroly zameranej na uskutočnenie rozdelenia aktív za účelom rozdelenia výrobných prostriedkov alebo distribučných sietí medzi sebou, spolu s existujúcou značkou spoločne nadobudnutého podniku.

16.

Ak takáto deľba vyžaduje rozdelenie predtým existujúceho hospodárskeho subjektu, dojednania umožňujúce rozdelenie za odôvodniteľných podmienok sa považujú za priamo súvisiace s koncentráciou a nevyhnutné na jej uskutočnenie podľa nižšie uvedených princípov.

III.   PRINCÍPY UPLATNITEĽNÉ PRI BEŽNE SA VYSKYTUJÚCICH OBMEDZENIACH, KTORÉ SA ČASTO VYSKYTUJÚ V PRÍPADOCH PREVZATIA PODNIKU

17.

Obmedzenia dohodnuté medzi stranami v kontexte prevedenia podniku môžu byť prospešné pre kupujúceho alebo predávajúceho. Vo všeobecnosti sa potreba kupujúceho získať prospech dá vynútiť skôr ako rovnaká potreba predávajúceho. Je to kupujúci, kto potrebuje mať istotu, že bude môcť získať plnú hodnotu získaného podniku. Vo všeobecnosti teda obmedzenia, z ktorých má prospech predávajúci, s koncentráciou priamo nesúvisia a vôbec nie sú pre jej uskutočnenie nevyhnutné (17) alebo je potrebné ich rozsah a/alebo trvanie obmedziť viac ako v tých doložkách, z ktorých má prospech kupujúci (18).

A.   Doložky o nekonkurovaní

18.

Záväzok nekonkurovania, ktorý je predávajúcemu uložený v kontexte prevodu podniku alebo jeho časti, môže s koncentráciou priamo súvisieť a môže byť na jej uskutočnenie nevyhnutný. Na získanie plnej hodnoty prevedených aktív musí mať kupujúci prospech z ochrany pred hospodárskou súťažou predávajúceho, aby tak získal vernosť zákazníkov, prispôsobil sa a využil know-how. Takéto doložky o nekonkurovaní zaručujú prevod plnej hodnoty prevádzaných aktív, čo vo všeobecnosti zahŕňa materiálne aktíva a nehmotné aktíva ako sú dobré meno alebo know-how (19) predávajúceho. Tieto nielenže priamo súvisia s koncentráciou, ale sú tiež nevyhnutné na jej uskutočnenie, keďže bez nich by sa dalo dôvodne očakávať, že predaj podniku alebo jeho časti by sa nedal uskutočniť.

19.

Takéto doložky o nekonkurovaní však možno zdôvodniť legitímnym cieľom uskutočnenia koncentrácie iba vtedy, ak ich trvanie, geografické pole uplatňovania, ich subjekt a osoby, ktorých sa týkajú, nepresahujú rozsah nevyhnutný na uskutočnenie toho cieľa (20).

20.

Uplatňovanie doložiek o nekonkurovaní je odôvodnené na dobu maximálne troch rokov (21), ak prevod podniku zahŕňa prevod zákazníckej vernosti vo forme dobrého mena a know-how (22). Ak sa prevádza iba dobré meno, odôvodnená je doba maximálne dvoch rokov (23).

21.

Doložky o nekonkurovaní sa naopak nepovažujú za nevyhnutné, ak sa prevod fakticky obmedzuje iba na materiálne aktíva (napr. pozemok, budovy, stroje) alebo na výlučné práva priemyselného alebo obchodného vlastníctva (držitelia ktorých by mohli ihneď konať proti porušeniu takýchto práv prevádzajúcim).

22.

Geografický rozsah doložky o nekonkurovaní treba obmedziť na oblasť, v ktorej predávajúci ponúka relevantné produkty alebo služby pred prevodom, keďže nadobúdateľ nepotrebuje ochranu pred súťažou voči predávajúcemu na územiach, na ktoré predtým predávajúci neprenikol (24). Tento geografický rozsah možno rozšíriť na územia, na ktoré predávajúci plánoval vstúpiť v čase transakcie, ak už predtým investoval do prípravy takéhoto kroku.

23.

Podobne je potrebné doložky o nekonkurovaní obmedziť na produkty (vrátene vylepšených alebo aktualizovaných verzií produktov a následných modelov) a služby tvoriace hospodársku aktivitu prevedeného podniku. Do tohto možno zahrnúť produkty a služby na pokročilom stupni vývoja v čase transakcie alebo produkty, ktoré sú plne vyvinuté, avšak ešte nie sú na trhu. Ochranu proti konkurencii predávajúceho na trhoch produktov a služieb, na ktorých prevedený podnik nebol pred prevodom aktívny, sa nepovažuje za potrebnú (25).

24.

Predávajúci môže zaviazať seba, svoje dcérske firmy a obchodných agentov. Záväzok zaviesť podobné obmedzenia na druhých sa však nepovažujú za priamo súvisiaci s koncentráciou a nevyhnutný na jej uskutočnenie. Toto sa uplatňuje najmä pri doložkách, ktoré by obmedzovali slobodu ďalších predajcov alebo importérov a exportérov.

25.

Doložky, ktoré limitujú právo na nákup alebo držbu akcií v spoločnosti, ktorá konkuruje prevedenému podniku, sa považujú za priamo súvisiace s koncentráciou a nevyhnutné na jej uskutočnenie podľa rovnakých podmienok ako sa uvádza pri doložkách o nekonkurovaní, ak nebránia predávajúcemu kúpiť alebo držať akcie výlučne na účely finančného investovania bez toho, aby mu poskytli priamo alebo nepriamo riadiace funkcie alebo konkrétny vplyv v konkurenčnej spoločnosti (26).

26.

Doložky o neriešení sporov súdnou cestou a o dôvernosti majú porovnateľný účinok a hodnotia sa preto podobne ako doložky o nekonkurovaní (27).

B.   Licenčné dohody

27.

V záujme plného využitia prevedených aktív kupujúcim môže prevod podniku alebo jeho časti zahŕňať prevod práv duševného vlastníctva alebo know-how. Predávajúci však môže zostať vlastníkom práv, aby ich využíval pri iných aktivitách, ako sú tie, ktoré previedol. V týchto prípadoch zvyčajnými prostriedkami na zaistenie toho, aby kupujúci plne užíval prevedené aktíva, je zahrnutie licenčných dohôd v jeho prospech. Podobne, ak predávajúci previedol práva na intelektuálne vlastníctvo s podnikom, napriek tomu môže chcieť ďalej užívať niektoré alebo kupujúci poskytne predávajúcemu licenciu.

28.

Patentové licencie (28) na podobné práva alebo na know-how (29) sa môžu považovať za nevyhnutné na vykonanie koncentrácie. Rovnako sa môžu považovať za integrálnu súčasť koncentrácie a v žiadnom prípade nie je potrebné ich časovo limitovať. Tieto licencie môžu byť jednoduché alebo exkluzívne a môžu sa obmedziť na určitú oblasť využitia v takom rozsahu, aby korešpondovali s aktivitami prevedeného podniku.

29.

Teritoriálne vymedzenie na výrobu odrážajúce územie prevedenej aktivity nie je však pri uskutočňovaní operácie nevyhnutné. Pri licenciách, ktoré predávajúci podniku poskytol kupujúcemu, môžu na predávajúceho platiť teritoriálne obmedzenia pri licenčných dohodách na základe rovnakých podmienok, aké sa uvádzajú pre doložky o nekonkurovaní v kontexte predaja podniku.

30.

Obmedzenia pri licenčných dohodách, ktoré sú nad rámec uvedených ustanovení, napr. ktoré skôr ochraňujú poskytovateľa licencie ako užívateľa licencie, nie sú pri uskutočňovaní koncentrácie nevyhnutné (30).

31.

Podobne v prípade licencií na ochranné známky, obchodné mená, priemyselné vzory, autorské a podobné práva môžu nastať situácie, v ktorých si predávajúci želá zostať vlastníkom takýchto práv vo vzťahu na aktivity, ktoré si ponechal, kupujúci však tieto práva potrebuje na odbyt tovarov alebo služieb vyrobených v prevedenom podniku alebo v jeho časti. V takomto prípade sa uplatnia rovnaké úvahy ako sa uvádza vyššie (31).

C.   Záväzky týkajúce sa nákupu a predaja

32.

V mnohých prípadoch môže prevod podniku alebo jeho časti zahŕňať narušenie tradičných liniek nákupu a predaja, ktoré existujú ako výsledok predošlej integrácie aktivít v rámci hospodárskej jednoty predávajúceho. Na umožnenie rozdelenia hospodárskej jednoty predávajúceho a čiastočného prevodu aktív na kupujúceho za primeraných podmienok je často nutné zachovať, počas prechodného obdobia, existujúce alebo podobné linky medzi predávajúcim a kupujúcim. Tento cieľ sa zvyčajne dosahuje záväzkami týkajúcimi sa nákupu a predaja pre predávajúceho a/alebo kupujúceho podniku alebo jeho časti. Vzhľadom na konkrétnu situáciu, ktorá vznikla rozdelením hospodárskej jednotky predávajúceho, takéto záväzky je možno uznať za priamo súvisiace s koncentráciou a nevyhnutné pri jej uskutočňovaní. Môžu byť v prospech predávajúceho a rovnako aj kupujúceho, podľa konkrétnych okolností prípadu.

33.

Cieľom takýchto záväzkov môže byť zaistenie kontinuity predaja ktorejkoľvek strane produktov nevyhnutných na ďalšie vykonávanie činností, ktoré si ponechal predávajúci alebo ktoré prevzal nadobúdateľ. Trvanie obdobia povinnosti na nákup a predaj však treba vymedziť na obdobie potrebné pre nahradenie závislého vzťahu autonómiou na trhu. Záväzok nákupu a predaja s cieľom garantovania dodávaného množstva tak môže byť odôvodnený na prechodné obdobie maximálne piatich rokov (32).

34.

Záväzky týkajúce sa predaja a nákupu, v ktorých je určené fixné množstvo, prípadne obsahujú variačnú klauzulu, sa považujú za priamo súvisiace s koncentráciou a nevyhnutné na jej uplatňovanie. Záväzky zabezpečujúce neobmedzené množstvá (33), exkluzivitu alebo udelenie statusu prednostného dodávateľa alebo preferovaného kupujúceho (34) nie sú na uskutočnenie koncentrácie nevyhnutné.

35.

Dohody o službách a distribúcii sú svojím účinkom rovnaké ako dohody o predaji, a teda platia pri nich rovnaké úvahy.

IV.   PRINCÍPY UPLATNITEĽNÉ PRI BEŽNE SA VYSKYTUJÚCICH OBMEDZENIACH V PRÍPADOCH SPOLOČNÝCH PODNIKOV V ZMYSLE ČLÁNKU 3 ODS. 4) NARIADENIA ES O FÚZIÁCH

A   Záväzky nekonkurovania

36.

Záväzok nekonkurovania medzi materskými podnikmi a spoločným podnikom sa môže považovať za priamo súvisiaci s koncentráciou a nevyhnutný na jej uskutočnenie, ak takéto záväzky korešpondujú s produktmi, službami a územiami, ktorých sa týka dohoda o spoločnom podniku alebo jej podriadené zákony. Takéto doložky o nekonkurovaní medziiným odrážajú potrebu zaistiť dobrú vieru počas rokovaní; tiež môžu odrážať potrebu plne využiť aktíva spoločného podniku alebo umožniť spoločnému podniku prevziať know-how a dobré meno jeho materskej spoločnosti; alebo potrebu ochraňovať záujmy materských spoločností v spoločnom podniku voči aktom hospodárskej súťaže umožneným, okrem iného privilegovaným prístupom materskej spoločnosti ku know-how a dobrému menu, prevedeným na spoločný podnik alebo získaným v spoločnom podniku. Takéto záväzky nekonkurovania medzi materskými podnikmi a spoločným podnikom sa môžu považovať za priamo súvisiace s koncentráciou a nevyhnutné na jej uskutočnenie počas celej existencie spoločného podniku (35).

37.

Geografické rozšírenie doložky o nekonkurovaní je potrebné vymedziť na oblasť, v ktorej materské spoločnosti ponúkali relevantné produkty alebo služby pred založením spoločného podniku (36). Toto geografické rozšírenie možno rozšíriť na územia, na ktoré materské spoločnosti plánovali vstúpiť v čase transakcie, ak do prípravy tohto kroku už predtým investovali.

38.

Podobne je potrebné vymedziť doložky o nekonkurovaní na produkty a služby vytvárajúce hospodársku aktivitu spoločného podniku. Toto môže zahŕňať produkty a služby na pokročilom stupni vývoja v čase transakcie, rovnako aj produkty a služby, ktoré sú úplne vyvinuté, avšak ešte nie sú na trhu.

39.

Ak sa spoločný podnik chystá vstúpiť na nový trh, spomenú sa produkty, služby a územia, na ktorých má vykonávať činnosť na základe dohody o spoločnom podniku alebo podľa podzákonných noriem. Predpokladá sa však, že záujmy jednej materskej spoločnosti v spoločnom podniku nie je potrebné ochraňovať voči konkurencii druhého materského podniku na trhoch iných ako sú tie, na ktorých bude spoločný podnik od vzniku pôsobiť.

40.

Okrem toho záväzky nekonkurovania medzi nekontrolujúcimi materskými spoločnosťami a spoločným podnikom s koncentráciou priamo nesúvisia a nie sú na jej uskutočnenie nevyhnutné.

41.

Rovnaké princípy ako pri doložkách o nekonkurovaní sa uplatňujú pri doložkách o neriešení sporov súdnou cestou a o dôvernosti.

B.   Licenčné dohody

42.

Licencia, ktorú materské spoločnosti dajú spoločnému podniku, sa môže považovať za priamo súvisiacu s koncentráciou a nevyhnutnú pre jej uskutočnenie. Toto platí bez ohľadu na to, či licencia je, alebo nie je výlučná, alebo či je, alebo nie je časovo vymedzená. Licencia sa môže obmedzovať na konkrétnu oblasť použitia, ktorá korešponduje s aktivitami spoločného podniku.

43.

Licencie, ktoré dá spoločný podnik jednej zo svojich materských spoločností alebo krížové licenčné dohody, sa môžu považovať za priamo súvisiace s koncentráciou a nevyhnutné na jej uskutočnenie podľa rovnakých podmienok ako v prípade akvizície podniku. Licenčné dohody medzi matkami sa nepovažujú za priamo súvisiace a potrebné pre uskutočnenie spoločného podniku.

C.   Záväzky týkajúce sa nákupu a predaja

44.

Ak materský podnik zostáva prítomný na trhu s materským alebo dcérskym podnikom v rámci spoločného podniku, dohody o nákupe a predaji, vrátane dohôd o službách a distribúcii, podliehajú princípom uplatniteľným v prípade prevodu podniku.


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Pre potreby tohto oznámenia je rozhodnutie považované za publikované, keď je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej Únie alebo ak je dané k dispozícii verejnosti na oficiálnej webovej stránke Komisie.

(3)  Napr. rozhodnutie Komisie z 1. septembra 2000 (COMP/M.1980 – Volvo/Renault, ods. 56) – vysoký stupeň zákazníckej lojality; rozhodnutie Komisie z 23. októbra 1998 (IV/M.1298 – Kodak/Imation, ods. 73) – dlhá životnosť výrobkov; rozhodnutie Komisie z 13. marca 1995 (IV/M.550 – Union Carbide/Enichem, ods. 99) – obmedzené množstvo alternatívnych výrobcov; rozhodnutie Komisie z 30. apríla 1992 (IV/M.197 – Solvay-Laporte/Interox, ods. 50) – nutnosť dlhšej ochrany know-how.

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy, Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2003, s. 1; nariadenie v poslednom znení nariadenia (ES) č. 411/2003 (Ú. v. EÚ L 68, 6.3.2004, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1017/68 z 19. júla 1968, ktorým sa uplatňujú pravidlá hospodárskej súťaže na železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu, Ú. v. ES L 175, 23.7.1968, s. 1; nariadenie v poslednom znení nariadenia (ES) č. 1/2003.

(6)  Nariadenie Rady (EHS) č. 4056/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie článkov 81 a 82 zmluvy na námornú dopravu, Ú. v. ES L 378, 31.12.1986, s. 4; nariadenie v poslednom znení nariadenia (ES) č. 1/2003.

(7)  Pozri napr. vo veci licenčných zmlúv nariadenie (ES) č. 772/2004; pozri dohody o zásobovaní a nákupe napr. nariadenie Rady (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a dohodnutých postupov, Ú. v. ES L 336, 29.12.1999, s. 21.

(8)  Ú. v. ES C 188, 4.7.2001, s. 5.

(9)  Pozri napr. rozhodnutie Komisie z 10. augusta 1992 (IV/M.206 – Rhône-Poulenc/SNIA, ods. 8.3); rozhodnutie Komisie z 19. decembra 1991 (IV/M.113 – Courtaulds/SNIA, ods. 35); rozhodnutie Komisie z 2. decembra 1991 (IV/M.102 – TNT/Canada Post/DBP Postdienst/La Paste/PTT Poste & Sweden Post, paragraf 46).

(10)  Podobne aj obmedzenie by mohlo byť, pri splnení všetkých ostatných podmienok, „priamo spojené“, aj keby nebolo prijaté v rovnakom čase ako dohoda vykonávajúca hlavný predmet koncentrácie.

(11)  Pozri Európsky súdny dvor, prípad 42/84 (Remia), [1985] ECR 2545, ods. 20; Súd prvého stupňa, prípad T-112/99 (Métropole Télévision – M6), [2001] ECR II-2459, ods. 106.

(12)  Rozhodnutie Komisie z 18. decembra 2000 (COMP/M.1863 – Vodafone/BT/Airtel JV, ods. 20).

(13)  Rozhodnutie Komisie z 30. júla 1998 (IV/M.1245 – VALEO/ITT Industries, ods. 59); rozhodnutie Komisie z 3. marca 1999 (IV/M.1442 – MMP/AFP, ods. 17); rozhodnutie Komisie z 9. marca 2001 (COMP/M.2330 – Cargill/Banks, ods. 30); rozhodnutie Komisie z 20. marca 2001 (COMP/M.2227 – Goldman Sachs/Messer Griesheim, ods. 11).

(14)  Rozhodnutie Komisie z 25. februára 2000 (COMP/M.1841 – Celestica/IBM, ods. 21).

(15)  Rozhodnutie Komisie z 30. marca 1999 (IV/JV.15 – BT/AT&T, ods. 207 - 214); rozhodnutie Komisie z 22. decembra 2000 (COMP/M.2243 – Stora Enso/Assidoman/JV, ods. 49, 56 a 57).

(16)  Rozhodnutie Komisie z 27. júla 1998 (IV/M.1226 – GEC/GPTH, ods. 22); rozhodnutie Komisie z 2. októbra 1997 (IV/M.984 – Dupont/ICI, ods. 55); rozhodnutie Komisie z 19. decembra 1997 (IV/M.1057 – Terra Industries/ICI, ods. 16); rozhodnutie Komisie z 18. decembra 1996 (IV/M.861 – Textron/Kautex, ods. 19 a 22); rozhodnutie Komisie z 7. augusta 1996 (IV/M.727 – BP/Mobil, ods. 50).

(17)  Rozhodnutie Komisie z 27. júla 1998 (IV/M.1226 – GEC/GPTH, ods. 24).

(18)  Pozri napr. doložku, ktorej cieľom je ochrana časti podniku, ktorá ostane predávajúcemu: rozhodnutie Komisie z 30. augusta 1993 (IV/M.319 – BHF/CCF/Charterhouse, ods. 16).

(19)  Podľa definície v článku 1 ods. 1 písm. i) nariadenia (ES) č. 772/2004.

(20)  Pozri Európsky súdny dvor, prípad 42/84 (Remia), [1985] ECR 2545, ods. 20; Prvostupňový dvor, prípad T-112/99 (Métropole Télévision – M6),[2001] ECR II-2459, ods. 106.

(21)  Pozri výnimočné prípady, v ktorých je odôvodnené dlhšie obdobie, napr. rozhodnutie Komisie z 1. septembra 2000 (COMP/M.1980 – Volvo/Renault V.I., ods. 56); nariadenie Komisie z 27. júla 1995 (IV/M.612 – RWE-DEA/Enichem Augusta, ods. 37); rozhodnutie Komisie z 23. októbra 1998 (IV/M. 1298 – Kodak/Imation, ods. 74).

(22)  Rozhodnutie Komisie z 2. apríla 1998 (IV/M.1127 – Nestlé/Dalgety, ods. 33); rozhodnutie Komisie z 1. septembra 2000 (COMP/M.2077 – Clayton Dubilier & Rice/Iteltel, ods. 15); rozhodnutie Komisie z 2. marca 2001 (COMP/M.2305 – Vodafone Group PLC/EIRCELL, ods. 21 a 22).

(23)  Rozhodnutie Komisie z 12. apríla 1999 (IV/M.1482 – KongFisher/Grosslabor, ods. 26); rozhodnutie Komisie z 14. decembra 1997 (IV/M.884 – KNP BT/Bunzl/Wilhelm Seiler, ods. 17).

(24)  Rozhodnutie Komisie z 14. decembra 1997 (IV/M.884 – KNP BT/Bunzl/Wilhelm Seiler, ods. 17); rozhodnutie Komisie z 12. apríla 1999 (IV.M.1482 – KingFisher/Grosslabor, ods. 27; rozhodnutie Komisie zo 6. apríla 2001 (COMP/M.2355 – Dow/Enichem Polyurethane, ods. 28); rozhodnutie Komisie zo 4. augusta 2000 (COMP/M.1979 – CDC/Banco Urquijo/JV, ods. 18).

(25)  Rozhodnutie Komisie z 14. decembra 1997 (IV/M.884 – KNP BT/Bunzl/Wilhelm Seiler, ods. 17); rozhodnutie Komisie z 2. marca 2001 (COMP/M.2305 – Vodafone Group PLC/EIRCELL, ods. 22); rozhodnutie Komisie zo 6. apríla 2001 (COMP/M.2355 – Dow/Enichem Polyurethane, ods. 28); rozhodnutie Komisie zo 4. augusta 2000 (COMP/M.1979 – CDC/Banco Urquijo/JV, ods. 18).

(26)  Rozhodnutie Komisie zo 4. februára 1993 (IV/M.301– Tesco/Catteau, ods. 14); rozhodnutie Komisie zo 14. decembra 1997 (IV/M.884 – KNP BT/Bunzl/Wilhelm Seiler, ods. 19); rozhodnutie Komisie z 12. apríla 1999 (IV.M.1482 – KingFisher/Grosslabor, ods. 27); rozhodnutie Komisie zo 6. apríla 2000 (COMP/M.1832 – Ahold/ICA Förbundet/Canica, ods. 26).

(27)  Podobne nemožno použiť doložky o presných údajoch o zákazníkovi, cenách a množstvách. Naopak doložky o dôvernosti týkajúce sa technického know-how možno výnimočne oprávnene použiť počas dlhšieho obdobia, pozri rozhodnutie Komisie z 29. apríla 1998 (IV/M.1167 – ICI/Williams, ods. 22); rozhodnutie Komisie z 30. apríla 1992 (IV/M.197 – Solvay-Laporte/Interox, ods. 50).

(28)  Vrátane patentových prihlášok, úžitkových vzorov, prihlášok na registráciu úžitkových vzorov, návrhov, topografie polovodičových produktov, certifikátov o ďalšej ochrane medicínskych produktov a iných produktov, pre ktoré takéto potvrdenia o ďalšej ochrane možno získať, a certifikátov šľachtiteľov rastlín (ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 772/2004.

(29)  Podľa definície v článku 1 ods. 1 písm. i) nariadenia (ES) č. 772/2004.

(30)  V rozsahu uvedenom v článku 81 ods. 1 Zmluvy ES takéto dohody však môžu podliehať nariadeniu (ES) č. 772/2204 alebo iná legislatíva Spoločenstva.

(31)  Rozhodnutie Komisie z 1. septembra 2000 (COMP/M.1980 – Volvo/Renault V.I., ods. 54).

(32)  Rozhodnutie Komisie z 5. februára 1996 (IV/M.651 – AT&T/Philips, VII.); rozhodnutie Komisie z 30. marca 1999 (IV/JV.15 – BT/AT&T, ods. 209; výnimočné prípady pozri rozhodnutie Komisie z 13. marca 1995 (IV/M.550 – Union Carbide/Enichem, ods. 99); rozhodnutie Komisie z 27. júla 1995 (IV/M.612 – RWE-DEA/Enichem Augusta, ods. 45).

(33)  V súlade s princípom proporcionality povinnosti zabezpečujúce fixné množstvá s variačnou klauzulou sú v týchto prípadoch menej reštrikčné pre hospodársku súťaž, pozri napr. rozhodnutie Komisie z 18. septembra 1998 (IV/M.1292 – Continental/ITT, ods. 19).

(34)  Rozhodnutie Komisie z 30. júla 1998 (IV/M.1245 – VALEO/ITT Industries, ods. 64); výnimočné prípady pozri (napr. neprítomnosť trhu) rozhodnutie Komisie z 13. marca 1995 (IV/M.550 – Union Carbide/Enichem, ods. 92 až 96); rozhodnutie Komisie z 27. júla 1995 (IV/M.612 – RWE-DEA/Enichem Augusta, ods. 38 a nasl.).

(35)  Rozhodnutie Komisie z 15. januára 1998 (IV/M.1042 – Eastman Kodak/Sun Chemical, ods. 40); rozhodnutie Komisie z 7. augusta 1996 (IV/M.727 – BP/Mobil, ods. 51); rozhodnutie Rady z 3. júla 1996 (IV/M.751 – Bayer/Hüls, ods. 31); rozhodnutie Komisie zo 6. apríla 2000 (COMP/M.1832 – Ahold/ICA Förbundet/Conica, ods. 26);

(36)  Rozhodnutie Komisie z 29. augusta 2000 (COMP/M.1913 – Lufthansa/Menzies/LGS/JV; ods. 18); rozhodnutie Komisie z 22. decembra 2000 (COMP/M.2243 – Stora Enso/Assidoman/JV, ods. 49, posledná veta).


Top