3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/122

—

so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (COM(2011)0782),

—

so zreteľom na závery Rady o stratégii Európskej únie pre atlantickú oblasť prijaté 14. júna 2010,

—

so zreteľom na stratégiu Európskej únie pre región Baltského mora a stratégiu Európskej únie pre podunajskú oblasť,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o európskej stratégii pre atlantickú oblasť (1),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie s názvom Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (ECO/306),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k oznámeniu Komisie s názvom Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o cieli 3: budúca agenda cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0222/2012),

A.

keďže oblasť Atlantického oceánu sa vyznačuje viacerými definujúcimi charakteristickými črtami, ktoré vyžadujú politickú reakciu na úrovni Európskej únie:

B.

keďže európska kríza viedla k zhoršeniu situácie a v mnohých regiónoch v atlantickej oblasti spôsobila posun späť v miere ich rozvoja;

C.

keďže oblasť Atlantického oceánu sa skladá z pomerne nesúrodých regiónov, z ktorých mnohé ešte stále nedosiahli priemernú úroveň príjmov EÚ, a preto aj naďalej zostávajú v rámci konvergenčného cieľa na účely európskej politiky súdržnosti;

D.

keďže makroregionálna stratégia má pre oživenie oblasti Atlantického oceánu zásadný význam vzhľadom na to, že ponúka spoločný prístup s cieľom:

E.

keďže stratégia by mala pokrývať všetky regióny EÚ v oblasti Atlantického oceánu vrátane pobrežných oblastí Lamanšského prielivu, Írskeho mora a najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území a mala by zohľadniť vzájomný vzťah medzi oblasťami Atlantického oceánu a Severného mora;

F.

keďže pre tieto územia musíme zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska;

1.

dúfa, že sa v rámci stratégie zaujme široký prístup presadzovaním schválenej strategickej vízie budúceho rozvoja v oblasti Atlantického oceánu, začlenením územného rozmeru, zlepšením prepojenia medzi pevninou a morom a vytvorením rámca na lepšie riadenie politiky územného plánovania námorného a pevninského priestoru v oblastiach Atlantického oceánu;

2.

žiada, aby sa cenné poznatky získané z rozvoja súčasných makroregionálnych a iných nadnárodných stratégií plne zohľadňovali v procese stratégie pre atlantickú oblasť, najmä pokiaľ ide o otázky, ako je riadenie, rozvoj politík, komunikácia a vlastníctvo, ciele a posudzovanie;

3.

domnieva sa, že politika súdržnosti je kľúčovým nástrojom na riešenie výziev územnej politiky EÚ a podporu endogénneho rozvoja regiónov v rámci tohto makroregiónu;

4.

požaduje, aby stratégia a jej akčný plán kládli silný dôraz na zamestnanosť, rast a investície v regiónoch, a to tak námorných, ako aj vnútrozemských;

5.

požaduje vytvorenie stálej štruktúry námorného územného plánovania pre oblasť Atlantického oceánu, ktorú by tvorili regióny, príslušné členské štáty a Komisia, s cieľom koordinovať stanovenú stratégiu a monitorovať realizáciu akčného plánu z medzisektorového a nadnárodného hľadiska;

6.

domnieva sa, že integrovaný systém správy morských a námorných údajov na úrovni EÚ je mimoriadne dôležitý na využitie námorných príležitostí; žiada Komisiu, aby ďalej vynakladala úsilie na zlepšenie riadenia a prístupnosti údajov;

7.

domnieva sa, že na zachovanie ekologickej rovnováhy a biodiverzity a na zmenšenie uhlíkovej stopy v Atlantickom oceáne sú potrebné rázne opatrenia;

8.

domnieva sa, že morský rybolov, najmä drobný a pobrežný rybolov, a činnosti akvakultúry musia zohrávať kľúčovú úlohu v rámci politík územného plánovania námorného priestoru, pretože by mohli výrazne prispievať k dynamickejšiemu hospodárskemu rastu a vytváraniu bohatstva a pracovných miest; zastáva názor, že regionalizácia spoločnej politiky rybného hospodárstva by mala viesť k zavedeniu ekosystémového riadenia prispôsobeného potrebám atlantického priestoru, a v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby v rámci uplatňovania spoločnej politiky rybného hospodárstva a plánov riadenia vopred konzultovala s regionálnymi poradnými radami;

9.

požaduje zakladanie miestnych, regionálnych a cezhraničných partnerstiev s cieľom zlepšiť kapacity na prevenciu a riadenie rizík v Atlantiku v súvislosti s nehodami na mori a na pevnine, prírodnými katastrofami a trestnou činnosťou (pirátstvom, nezákonným obchodovaním, nezákonným rybolovom atď.) a vytváranie dostatočných a pružných mechanizmov na náhradu a kompenzáciu spôsobených škôd; požaduje vytvorenie európskej pobrežnej stráže;

10.

žiada zlepšenie existujúcich systémov monitorovania plavidiel, okamžité uplatnenie posilnených právomocí agentúry EMSA a uzatvorenie dohôd o zdieľaní údajov medzi príslušnými orgánmi s cieľom umožniť identifikáciu a sledovanie lodí a boj proti hrozbám, ako sú cezhraničná trestná činnosť, pašeráctvo, nezákonný rybolov a obchodovanie s ľuďmi; zdôrazňuje význam podpory zavádzania a realizácie európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) s cieľom zabezpečiť v Atlantickom oceáne systémy na podporu vyhľadávania a záchrany; pripomína potrebu zaistiť zo strany Únie dlhodobé financovanie európskeho programu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), ktorý prispieva najmä k predchádzaniu a riadeniu námorných rizík;

11.

domnieva sa, že územný rozmer stratégie je kľúčový na to, aby sa atlantické regióny stali dostupnejšie, a mal by sa zamerať na prepojenie atlantickej oblasti s európskou pevninou, spojenie dopravných, energetických a informačných sietí, rozvoj vidieckych a mestských oblastí vnútrozemia a posilňovanie väzieb medzi pevninou a morom vrátane odľahlých a ostrovných regiónov;

12.

je toho názoru, že námorné diaľnice pomôžu zabezpečiť prístup do regiónov v oblasti Atlantiku, posilniť obchodnú výmenu, povzbudiť hospodársku činnosť prístavov, oživiť cestovný ruch a znížiť emisie CO2; považuje za dôležité, aby v opatreniach na znižovanie emisií CO2 bol zohľadnený námorný obchod v oblasti Atlantického oceánu a osobitosti najvzdialenejších regiónov, v ktorých je námorná preprava tovaru a osôb kľúčová pre zaistenie skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti; požaduje, aby sa námorné diaľnice považovali za spôsobilé pre podporu v rámci Nástroja na prepojenie Európy;

13.

v záujme udržateľnosti námorných diaľnic a v súlade so stratégiou Európa 2020 vyzýva, aby sa zaviedli špecifické odporúčania týkajúce sa plavidiel s cieľom podporiť začlenenie pohonných systémov s nízkouhlíkovými emisiami a uplatňovanie prísnych konštrukčných kritérií z hľadiska účinnosti, pohodlia, výkonnosti, bezpečnosti, polohy a telekomunikácií; zdôrazňuje, že tieto odporúčania by sa mali zamerať na zvyšovanie efektívnosti tohto druhu dopravy, zabezpečenie ochrany životného prostredia a uľahčovanie prepojenia uvedeného druhu dopravy s ostatnými dopravnými sieťami a druhmi;

14.

považuje za nevyhnutné zlepšiť prepojenie atlantických regiónov so zvyškom Európy prostredníctvom investícií do multimodálnych dopravných infraštruktúr;

15.

zdôrazňuje potrebu účinnej cezhraničnej koordinácie a spolupráce pri výstavbe a využívaní cestnej a železničnej infraštruktúry vrátane vysokorýchlostných železničných tratí, letísk, námorných prístavov, vnútrozemských prístavov, vnútrozemských terminálov a logistických zariadení s cieľom vytvoriť udržateľnejší a multimodálny dopravný systém;

16.

zdôrazňuje hospodársky a územný význam prístavov a domnieva sa, že existencia železničných a vnútrozemských vodných spojení s vnútrozemím je rozhodujúca pre ich konkurencieschopnosť;

17.

ľutuje, že v návrhoch Komisie, ktoré sa týkajú základnej siete transeurópskych dopravných sietí, chýba koridor pokrývajúci celý atlantický priestor a že do tejto základnej siete bolo navrhnutých veľmi málo atlantických prístavov; považuje za potrebné zahrnúť medzi hlavné prístavy aj ďalšie atlantické prístavy a má v tejto súvislosti v úmysle predložiť návrhy;

18.

pripomína výhody vytvorenia Jednotného európskeho neba na účel posilnenia územnej súdržnosti prostredníctvom zintenzívnenej dopravy medzi regionálnymi letiskami v rámci Únie a vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila využitie funkčných blokov vzdušného priestoru v termínoch, ktoré boli stanovené na dosiahnutie tohto cieľa;

19.

dúfa, že stratégia bude prostredníctvom vhodnej priemyselnej politiky podporovať konkurencieschopnosť dynamických hospodárskych odvetví v oblastiach Atlantického oceánu; v tejto súvislosti sa domnieva, že orgány verejnej správy by mali podporovať investície súkromného sektora v oblasti výskumu a vývoja, inovácií, rozvoja zoskupení a podpory malých a stredných podnikov;

20.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala tým oblastiam, v ktorých prebieha reštrukturalizácia podnikov a odvetví a zatváranie alebo premiestňovanie podnikov, s cieľom podporiť ich reindustrializáciu prostredníctvom vytvárania synergií medzi prístavnými činnosťami, logistikou a rozvojom doplnkových odvetví s väčšou pridanou hodnotou; takisto požaduje, aby sa vytvoril mechanizmus výmeny úspešných priemyselných postupov medzi oblasťami atlantického oblúka;

21.

domnieva sa, že stratégia by mala podporovať morský a námorný výskum a uľahčiť prístup podnikov k výsledkom tohto výskumu s cieľom zlepšiť vedecké poznatky o morskom prostredí, podporovať inovácie v námorných odvetviach a umožniť udržateľné využívanie morských zdrojov;

22.

zastáva názor, že stratégia by mala mať ambicióznu sociálnu dimenziu s cieľom podporiť odbornú prípravu a prístup mladých ľudí k námorným profesiám upevnením štruktúr zamestnanosti, ktoré majú v súčasnosti spojitosť s morom, a ich úlohy, pokiaľ ide o umožnenie obyvateľom zostať v pobrežných oblastiach, a tiež vytvorením nových špecializácií, ktoré môžu prispieť k udržateľnému rozvoju rybolovných oblastí a pomôcť zlepšiť kvalitu života v týchto oblastiach;

23.

zdôrazňuje, že energie z obnoviteľných morských zdrojov predstavujú priemyselné odvetvie budúcnosti, ktoré môže bojovať proti zmene klímy a energetickej závislosti EÚ, posilniť energetickú udržateľnosť v oblastiach Atlantického oceánu a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020; poznamenáva, že oblasť Atlantického oceánu je obzvlášť vhodná na podporu týchto energií, a domnieva sa, že je nevyhnutná verejná podpora súkromných investícií do príslušných technológií, najmä do veternej energie pri pobreží a energie z vĺn a prílivov;

24.

poukazuje na strategický význam námornej dopravy pri pobreží Atlantického oceánu a väzieb medzi najvzdialenejšími regiónmi a pevninou; žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na zjednodušenie administratívnych formalít v prístavoch bez straty schopnosti kontrolovať a overovať správnosť činností a nákladov;

25.

pripomína hospodársky význam námorného priemyslu v oblastiach Atlantického oceánu, najmä lodiarskeho priemyslu, ktorý je v niektorých týchto oblastiach vo veľmi ťažkej situácii a pre ktorý musí Komisia nájsť riešenia; vyzýva Komisiu, aby obnovila iniciatívu LeaderSHIP 2015 s cieľom posilniť konkurencieschopnosť tohto odvetvia na svetovom trhu;

26.

zdôrazňuje význam činností námorného rybolovu a akvakultúry v oblastiach Atlantického oceánu a je priaznivo naklonený verejnej podpore na obnovu a modernizáciu rybárskych plavidiel, ako aj osobitnému rozlišovaniu, pokiaľ ide o charakteristiky a potenciál drobného pobrežného rybolovu a zberu mäkkýšov;

27.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať sociálne, hospodársky a environmentálne udržateľné formy cestovného ruchu, ktoré môžu byť významným zdrojom pridanej hodnoty pre oblasti Atlantického oceánu a zároveň chrániť ich ekosystém a biodiverzitu; poukazuje na to, že podpora námorného cestovného ruchu je spôsobom, ako rozvíjať športové aktivity a oživiť cestovný ruch v oblasti výletných plavieb;

28.

zdôrazňuje, že na dne Atlantického oceánu sa nachádza bohatstvo zdrojov, a domnieva sa, že stratégia by mala uľahčiť ich udržateľné skúmanie a využívanie;

29.

požaduje, aby stratégia mala vonkajší rozmer, a to so zámerom dosiahnuť pokrok v určitých cieľoch a pritiahnuť medzinárodné investície, aby sa využili existujúce možnosti, a poznamenáva, že propagácia atlantickej oblasti ako vhodného miesta na investovanie, turistiku a podnikanie musí byť kľúčovým prvkom akčného plánu;

30.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila atlantický makroregión a navrhla akčný plán na realizáciu stratégie v období rokov 2014 – 2020;

31.

požaduje, aby sa pri rozpracúvaní, realizácii, hodnotení a revízii akčného plánu uplatňoval prístup viacúrovňového riadenia, prostredníctvom ktorého sa do uvedených činností úzko zapoja regionálne a miestne verejné orgány, členské štáty atlantickej oblasti, zainteresované strany súkromného sektora a organizácie občianskej spoločnosti;

32.

zdôrazňuje, že akčný plán by mal namiesto vytvárania nových rozpočtových nástrojov využívať existujúce európske zdroje financovania;

33.

požaduje prepojenie akčného plánu s regionálnou politikou EÚ, s integrovanou námornou politikou, s politikou v oblasti výskumu a inovácií (Horizont 2020) a Nástrojom na prepojenie Európy; domnieva sa, že je nevyhnutné dosiahnuť súčinnosť s ďalšími európskymi politikami, a to v oblasti výskumu a inovácií, dopravy, životného prostredia, energetiky, technológií, cestovného ruchu, rybného hospodárstva a akvakultúry a medzinárodnej spolupráce;

34.

poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú by pri poskytovaní finančných prostriedkov na investície v rámci stratégie mohla hrať Európska investičná banka, projektové dlhopisy a verejno-súkromné partnerstvá;

35.

trvá na tom, že budúca stratégia pre oblasť Atlantického oceánu musí byť založená na tematických pilieroch stratégie Európa 2020, pretože to umožní integrovaným spôsobom prepojiť tematický obsah s odvetvovými politikami; v tejto súvislosti sa domnieva, že ciele a tematické zameranie navrhované pre päť fondov zahrnutých do spoločného strategického rámca európskej politiky súdržnosti na nasledujúce programové obdobie musia tvoriť rámec akčného plánu; kladie dôraz na ciele „posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií“, „zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov“, „podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo“ a „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“;

36.

požaduje, aby zmluvy o partnerstve a operačné programy boli záväzne zamerané na zodpovedajúce priority makroregionálnych stratégií, na ktorých sa podieľajú, aby sa zabezpečilo, že opatrenia v rámci operačných programov a priority makroregionálnych stratégií sú úzko zladené, čo povedie k oveľa účinnejšiemu využívaniu štrukturálnych fondov a vytvoreniu pridanej hodnoty na regionálnej úrovni; poukazuje na to, že toto záväzné zameranie sa musí týkať nielen operačných programov spadajúcich pod cieľ územnej spolupráce politiky súdržnosti (INTERREG), ale aj operačných programov pre každý región atlantického priestoru;

37.

podporuje uznanie a začlenenie už existujúcich stratégií, projektov a skúseností v oblasti územnej spolupráce, ktoré by mohli ponúknuť línie činnosti a politické a operačné priority pre akčný plán; požaduje, aby sa pri vypracúvaní a vykonávaní budúcich programov územnej spolupráce v súvislosti so stratégiou náležite zohľadňoval akčný plán; navyše sa domnieva, že v rámci nadnárodnej súčasti cieľa európskej územnej spolupráce by sa mala poskytovať technická podpora pri realizácii akčného plánu, okrem iného na uľahčenie spoločného využívania najlepších postupov a sieťového prepojenia;

38.

domnieva sa, že operačné programy zamerané na viacero regiónov a fondov, ako aj integrované územné investície sú mimoriadne užitočné nástroje na uľahčenie realizácie akčného plánu;

39.

navrhuje, aby výročná správa o vykonávaní príslušných programov obsahovala hodnotenie toho, ako tieto programy prispievajú k napĺňaniu cieľov stratégie pre atlantickú oblasť a k realizácii akčného plánu;

40.

poukazuje na to, že najvzdialenejšie regióny by mohli slúžiť ako prírodné laboratóriá pre výskumnú a rozvojovú činnosť v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov a morského hospodárstva; vyzdvihuje dôležitosť odvetvia cestovného ruchu pre tieto regióny a možnosti vytvoriť logistické platformy, ktoré by uľahčovali prepravu tovaru medzi Európou a ďalšími svetovými hospodárstvami;

41.

vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby sa snažili dosiahnuť súčinnosť medzi svojimi politikami a prioritami akčného plánu;

42.

upozorňuje na to, že zapojenie európskych fondov riadených priamo alebo spoločne do stratégie si vyžiada vytvorenie vhodného systému riadenia a kontroly, a preto požaduje zriadenie platformy pre riadenie akčného plánu, ktorý príjemcom ponúkne informačný a kontaktný modul a uľahčí koordináciu medzi rôznymi orgánmi zodpovednými za riadenie fondov;

43.

odporúča, aby sa v rámci stratégie pre atlantickú oblasť najprv schválila strategická vízia pre atlantickú oblasť, z ktorej bude vychádzať akčný plán na roky 2014 – 2020; ďalej sa domnieva, že akčný plán by mal:

44.

poukazuje na to, že na roky 2012 a 2013 sa v rámci prípravnej akcie navrhnutej Parlamentom zriadilo Atlantické fórum s cieľom zapojiť všetky zainteresované strany do vypracúvania akčného plánu; zdôrazňuje, že Parlament ako iniciátor tohto fóra v ňom zohráva vedúcu úlohu;

45.

navrhuje, aby Atlantické fórum prijalo akčný plán, a vyzýva nadchádzajúce írske predsedníctvo, aby počas svojho funkčného obdobia zaradilo schválenie akčného plánu Európskou radou medzi svoje priority s dôrazom na plnenie, dôveryhodný postup monitorovania a priebežného hodnotenia a naplánovanie preskúmania v polovici obdobia;

46.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vypracovať podobné makroregionálne stratégie aj v ďalších regiónoch, kde by takéto opatrenie viedlo k trvalému a udržateľnému hospodárskemu rastu;

47.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.