20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/97

—

so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010 (COM(2011)0328) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2011)0690),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (2),

—

so zreteľom na usmernenia Komisie k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (3) (Usmernenia k metóde stanovenia pokút),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 s názvom Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (4) (oznámenie o bankovníctve),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 s názvom Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (5) (oznámenie o rekapitalizácii),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (6) (oznámenie o znehodnotených aktívach),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 s názvom Návrat k životaschopnosti a hodnotenie reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (7) (oznámenie o reštrukturalizácii),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 s názvom Dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (8) (pôvodný dočasný rámec),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. decembra 2010 s názvom Dočasný rámec Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (9) (nový dočasný rámec nahrádzajúci rámec skončený 31. decembra 2010),

—

so zreteľom na štúdiu z júna 2011 nazvanú Štátna pomoc – pravidlá pre finančný sektor a reálnu ekonomiku v čase krízy, ktorej vypracovanie zadal Parlament (10),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. októbra 2011 s názvom Vplyv dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou (SEC(2011)1126),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o zjednodušenie oznamovacích povinností členských štátov,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia: na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEC(2011)0173),

—

so zreteľom na dokument GR pre hospodársku súťaž s názvom Najlepšie postupy pre uskutočňovanie konaní týkajúcich sa článkov 101 a 102 ZFEÚ (11),

—

so zreteľom na dokument GR pre hospodársku súťaž s názvom Usmernenia pre postupy vyšetrovateľov v konaniach súvisiacich s článkami 101 a 102 ZFEÚ (12),

—

so zreteľom na dokument GR pre hospodársku súťaž s názvom Najlepšie postupy pre predkladanie hospodárskych údajov a zber údajov v prípadoch týkajúcich sa uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ a v prípadoch fúzií (13),

—

so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (14) (ďalej len „rámcová dohoda“), najmä na jej ods. 12 (15) a 16 (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. apríla 2007 o Zelenej knihe – Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (17) a z 26. marca 2009 o bielej knihe o žalobách o náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel Spoločenstva (18) a na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci z 20. októbra 2011 k dokumentu s názvom Na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003 (20), uznesenie zo 4. apríla 2006 o správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004 (21), uznesenie z 19. júna 2007 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2005 (22), uznesenie z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007 (23), uznesenie z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008 (24) a uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (25),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010 (INT/594 - CESE 1461/2011),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0424/2011),

A.

keďže finančná a hospodárska kríza, ktorá vypukla na jeseň 2008, ešte stále nie je prekonaná; keďže v ostatných mesiacoch znova ožili obavy z finančnej krízy a recesie;

B.

keďže Komisia reagovala na vypuknutie krízy pohotovo a racionálne, pričom prijala osobitné pravidlá štátnej pomoci a ako nástroj krízového riadenia použila politiku hospodárskej súťaže; keďže tento režim bol a stále je mienený ako dočasný, aj keď jeho časový rámec prekročil pôvodne očakávanú dĺžku;

C.

keďže Komisia prijala od 1. októbra 2008 do 1. októbra 2010 viac ako 200 rozhodnutí o štátnej pomoci pre finančný sektor; keďže v roku 2009 členské štáty vynaložili na pomoc finančnému sektoru sumu v nominálnej výške 1 107 mld. EUR (9,3 % HDP EÚ); keďže maximálny objem opatrení schválených Komisiou od začiatku krízy do 1. októbra 2010 (vrátane oboch systémov a zásahov ad hoc) predstavuje 4 588,90 mld. EUR;

D.

keďže Komisia zaviedla s platnosťou od 1. januára 2011 požiadavku, aby každý príjemca rekapitalizačného opatrenia alebo opatrenia na odbremenenie od znehodnotených aktív predložil reštrukturalizačný plán bez ohľadu na to, či ide v zásade o zdravú banku, alebo o banku v ťažkostiach,

E.

keďže značná suma štátnej pomoci poskytovaná počas krízy, napríklad v podobe systémov záruk, systémov rekapitalizácie a doplnkových foriem podpory likvidity na financovanie bánk, prispela k výraznej nerovnováhe vo verejných financiách; keďže ešte stále nie je známe, aké ďalekosiahle budú v budúcnosti následky tejto štátnej pomoci, najmä záruk poskytnutých bankám, ak sa skutočne požiada o splatenie niektorých z týchto záruk;

F.

keďže protekcionizmus a nepresadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže by len prehĺbili a predĺžili krízu; keďže politika hospodárskej súťaže predstavuje základný nástroj, ktorý EÚ umožní vybudovať dynamický, účinný a novátorský vnútorný trh a uspieť v konkurenčnom boji na celosvetovej scéne;

G.

keďže i napriek všetkému úsiliu vynaloženému na prekonanie hospodárskej krízy zostávajú kartely najvážnejším ohrozením hospodárskej súťaže, spotrebiteľského blahobytu a riadneho fungovania trhov, a preto ich nemožno akceptovať ani v čase hospodárskej krízy;

1.

víta správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010; zdôrazňuje, pri príležitosti 40. výročia tejto správy, že politika hospodárskej súťaže EÚ priniesla mnohé výhody, pokiaľ ide o blaho spotrebiteľov, a je dôležitým nástrojom na odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu; poukazuje na skutočnosť, že politika hospodárskej súťaže zostáva dôležitým nástrojom na zachovanie jednotného trhu a ochranu záujmov spotrebiteľov; zdôrazňuje, že niektoré pravidlá je potrebné aktualizovať tak, aby odpovedali na nové výzvy;

2.

konštatuje, že spojený účinok pevných zásad a pružných postupov umožňuje politike hospodárskej súťaže, aby pôsobila ako konštruktívny a stabilizačný faktor vo finančnom systéme EÚ a všeobecne v reálnom hospodárstve;

3.

nazdáva sa, že vyššia transparentnosť cien má zásadný význam pre stimuláciu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu a ponuku skutočného výberu pre spotrebiteľov;

4.

víta súčasnú výmenu názorov medzi Komisiou a spotrebiteľskými združeniami v oblasti európskeho práva hospodárskej súťaže a nabáda Komisiu, aby túto výmenu názorov ďalej podporovala, v prípade potreby vrátane ďalších zainteresovaných strán;

5.

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie vypracovaný s cieľom posúdiť vplyv dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou, berie na vedomie hodnotenie Komisie, že celkovo je štátna pomoc „účinná v znižovaní finančnej nestability, zlepšovaní fungovania finančných trhov a zmierňovaní vplyvov krízy na reálne hospodárstvo“; nie je si však istý, či takáto optimistická analýza môže byť udržateľná;

6.

zdôrazňuje, že dočasný režim uplatniteľný na štátnu pomoc bol prínosný ako počiatočná reakcia na krízu, avšak jeho uplatňovanie nemožno nadmieru predlžovať; zdôrazňuje, že dočasné opatrenia a výnimky treba zrušiť čo najskôr a hneď ako to hospodárska situácia umožní;

7.

konštatuje, že je nevyhnutné zaviesť nový, trvalý systém regulácie uplatňovania pravidiel štátnej pomoci s cieľom vyriešiť nedostatky, ktoré boli zistené v právnom systéme spred krízy, predovšetkým pokiaľ ide o finančný sektor, ako aj napraviť deformácie, ktoré vznikli počas finančnej a hospodárskej krízy;

8.

berie na vedomie oznámenie osobitných usmernení týkajúcich sa záchrany a reštrukturalizácie bankového sektora; navrhuje Komisii, aby zohľadnila (z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže) vplyv opatrení na podporu likvidity poskytnutej centrálnymi bankami vo fáze zachraňovania a zabezpečila náležitú reštrukturalizáciu bánk so zapojením akcionárov a držiteľov dlhopisov ešte pred prísunom finančných prostriedkov z verejných zdrojov;

9.

naliehavo žiada Komisiu, aby spojila predĺženie dočasnej štátnej pomoci bankovému sektoru po roku 2011 so širšími a prísnejšími podmienkami týkajúcimi sa obmedzenia zloženia a veľkosti súvah vrátane náležitého zamerania na retailové pôžičky, ako aj na prísnejšie obmedzenie bonusov, vyplácanie dividend a ďalších dôležitých faktorov; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť výslovné a Komisia by ich mala posudzovať a sumarizovať ex post;

10.

berie na vedomie opatrenia, ktoré Komisia doposiaľ prijala s cieľom zmenšiť súvahy určitých inštitúcií, ktoré sú príliš veľké alebo príliš prepojené na to, aby padli, a ktoré počas krízy dostali štátnu pomoc; domnieva sa, že na tento účel treba prijať ďalšie opatrenia;

11.

zdôrazňuje však, že v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie bankového sektora sa v skutočnosti zvýšil trhový podiel niektorých veľkých finančných inštitúcií, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby na tento sektor naďalej dôsledne dohliadala s cieľom posilniť hospodársku súťaž na európskych bankových trhoch, a to aj prostredníctvom zavedenia plánov reštrukturalizácie, ktoré so sebou prinášajú rozdelenie bankových činností v prípadoch, keď retailové vklady umožňujú týmto inštitúciám financovať rizikovejšie činnosti investičného bankovníctva;

12.

poznamenáva, že Európska centrálna banka počas krízy uskutočnila niekoľko neštandardných prísunov likvidity; berie na vedomie názor Komisie, že tento typ opatrení nepredstavuje štátnu pomoc v pravom zmysle slova, ako Komisia uvádza vo svojej štúdii; zdôrazňuje však, že politické kroky na úrovni EÚ musia byť koordinované a že Komisia by mala zohľadniť vplyv podpory od ECB alebo iných centrálnych bánk a ďalších štátnych zásahov pri posudzovaní štátnej pomoci poskytovanej bankám, ktoré sú aj prijímateľmi podpory zo strany ECB alebo iných centrálnych bánk;

13.

všíma si, že vplyvy podpory ECB a ďalších štátnych zásahov, ktoré banky prijali počas krízy, neboli zahrnuté do posúdenia zlučiteľnosti vypracovaného Komisiou; žiada Komisiu o posúdenie týchto operácií ex post;

14.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila očakávaný legislatívny návrh s cieľom riešiť v skutočne európskom rámci krízové situácie bánk v úpadku, ktoré by zaručili spoločný súbor pravidiel, ako aj spoločnú skupinu intervenčných nástrojov a spúšťacích mechanizmov, pričom by obmedzili na minimum podiel daňovníkov, a to vytvorením harmonizovaných fondov na riešenie krízovej situácie v tomto odvetví (s rizikovým prístupom) financovaných z vlastných zdrojov;

15.

zdôrazňuje, že štátna pomoc sa musí vyčleňovať takým spôsobom, ktorý nenarušuje hospodársku súťaž ani neuprednostňuje existujúce spoločnosti na úkor vznikajúcich spoločností;

16.

domnieva sa, že štátna pomoc by sa mala zamerať na inovatívne a výskumné zoskupenia, a tak podporovať podnikanie;

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zamýšľané zjednodušenie pravidiel poskytovania štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu nepovedie k zhoršeniu sledovania nadmerných náhrad;

18.

berie na vedomie zámer Komisie prijať opatrenie „de minimis“ v súvislosti so štátnou pomocou pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu; zdôrazňuje, že treba prijať jasné a jednoznačné kritériá na určenie služieb, ktoré toto opatrenie pokryje;

19.

trvá na tom, že každý návrh na vyňatie ďalších kategórií služieb všeobecného hospodárskeho záujmu z oznamovacej povinnosti musí v zásade vychádzať z dôkazu, že takáto výnimka z pravidiel je odôvodnená a nevyhnutne potrebná a že nadmerne nenarúša hospodársku súťaž;

20.

zdôrazňuje význam podpory hospodárskej súťaže vo všetkých odvetviach, v neposlednom rade v sektore služieb, ktorý predstavuje 70 % európskeho hospodárstva; poukazuje na právo zakladať nové spoločnosti a poskytovať nové služby;

21.

navrhuje, aby sa v prípade, že Komisia predloží návrh horizontálneho nástroja upravujúceho kolektívne uplatňovanie nárokov na náhradu, prijala tam, kde je to vhodné, zásada upravujúca nadväzujúcu žalobu, ktorou sa môže zaviesť súkromné presadzovanie prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ak mu predchádzalo rozhodnutie Komisie alebo príslušného vnútroštátneho orgánu o porušení predpisov; poznamenáva, že zavedením zásady nadväzujúcej žaloby sa vo všeobecnosti nevylučuje možnosť uplatnenia samostatnej, ako aj nadväzujúcej žaloby;

22.

konštatuje, že fungovanie mechanizmov alternatívneho riešenia sporov často závisí od ochoty obchodného subjektu spolupracovať, a domnieva sa, že dostupnosť účinného systému súdnej nápravy by bola výrazným stimulom k tomu, aby sa strany dohodli na mimosúdnom urovnaní sporu, vďaka čomu by sa pravdepodobne predišlo značnému počtu prípadov, a znížil by sa teda aj počet súdnych sporov; nabáda na vytvorenie systémov alternatívneho riešenia sporov na európskej úrovni s cieľom umožniť rýchle a lacné riešenie sporov ako príťažlivejšiu voľbu než súdne konania; zdôrazňuje však, že tieto mechanizmy by sa nemali stať predpokladom súdnej nápravy, ale (ako naznačuje ich názov) mali by zostať len jej alternatívou;

23.

zdôrazňuje, že vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora vo veci 360/09 Pfleiderer a vo veci 437/08 CDC Hydrogen Peroxide musí Komisia zabezpečiť, aby kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu neohrozovalo účinnosť systému zhovievavosti v právnych predpisoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže a postupu vyrovnania;

24.

domnieva sa, že osobitné otázky, ktoré vznikajú v oblasti hospodárskej súťaže, by sa mali náležite zohľadniť a že všetky nástroje, ktorými sa riadi kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu, musia v plnej miere a náležitým spôsobom rešpektovať špecifický charakter antitrustovej politiky;

25.

pripomína, že pokiaľ ide o kolektívne uplatňovanie nárokov na náhradu v rámci politiky hospodárskej súťaže, je nutné zaviesť záruky s cieľom zabrániť vzniku systému hromadných žalôb s neodôvodnenými žiadosťami a nadmerným počtom súdnych sporov a zabezpečiť rovnosť dostupných prostriedkov v súdnych konaniach; zdôrazňuje, že takéto záruky sa musia okrem iného vzťahovať aj na tieto body:

26.

zdôrazňuje, že každý horizontálny rámec musí zaistiť splnenie dvoch základných predpokladov:

27.

víta legislatívny nástroj oznámený Komisiou v jej pracovnom programe na rok 2012, ktorý sa týka žalôb o náhradu škody za porušenie antitrustového práva; zdôrazňuje, že tento nástroj by mal zohľadniť predchádzajúce uznesenia Parlamentu na túto tému a že by sa mal prijať v riadnom legislatívnom postupe;

28.

domnieva sa, že politika udeľovania pokút je dôležitý nástroj verejného presadzovania práva a odrádzania;

29.

konštatuje, že správanie je motivované nielen trestmi, ale aj podporou dodržiavania predpisov; uprednostňuje prístup, ktorý slúži ako účinný nástroj na odrádzanie a pritom podporuje dodržiavanie predpisov;

30.

zdôrazňuje, že politika vysokých pokút sa nepoužíva a nemala by sa používať ako alternatívny mechanizmus financovania rozpočtu EÚ;

31.

berie na vedomie, že metóda stanovovania pokút je obsiahnutá v nelegislatívnom nástroji – Usmerneniach k metóde stanovenia pokút z roku 2006 – a opäť nalieha na Komisiu, aby do nariadenia (ES) č. 1/2003 začlenila podrobný základ výpočtu pokút spolu s novými zásadami ukladania pokút;

32.

vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoje usmernenia k metóde stanovovania pokút, a navrhuje, aby posúdila tieto zásady:

33.

konštatuje, že počet žiadostí o zníženie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti sa zvýšil, a to najmä od podnikov sústreďujúcich sa na výrobu jediného výrobku a od malých a stredných podnikov; domnieva sa, že by bolo možné uvažovať o systéme odložených a/alebo rozdelených platieb ako o alternatíve ku znižovaniu pokút, aby sa predišlo zatváraniu podnikov;

34.

očakáva prispôsobenie usmernení k metóde stanovovania pokút, pokiaľ ide o podniky sústreďujúce sa na výrobu jediného výrobku a MSP v súlade s oznámením podpredsedu Komisie Joaquína Almuniu;

35.

víta uplatňovanie konania o urovnaní v prípadoch týkajúcich sa kartelov s cieľom zefektívniť proces;

36.

naliehavo žiada Komisiu, aby sa pri analýzach možného zneužitia dominantného postavenia bližšie zamerala na teóriu presakovania (tzv. trickle-down teóriu), ak zistí, že dominantné postavenie nebolo zneužité;

37.

domnieva sa, že hospodárska a finančná kríza nemôže byť dôvodom na uvoľnenie politík EÚ v oblasti kontroly fúzií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby fúzie, a to predovšetkým tie fúzie, ktorých cieľom je záchrana alebo reštrukturalizácia upadajúcich bánk, neviedli k vytvoreniu ďalších inštitúcií, ktoré by boli „príliš veľké na to, aby padli“, a všeobecnejšie systémových inštitúcií;

38.

zdôrazňuje, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na fúzie treba hodnotiť z hľadiska celého vnútorného trhu;

39.

zdôrazňuje význam úsilia o celosvetové zbližovanie predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže; nabáda Komisiu, aby sa aktívne podieľala na činnosti medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž;

40.

nabáda Komisiu, aby uzatvárala dvojstranné dohody o spolupráci v oblasti presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže; víta oznámenie rokovania o takejto dohode so Švajčiarskom a nabáda na intenzívnejšiu koordináciu politík a opatrení v oblasti presadzovania práva;

41.

berie na vedomie iniciatívu Komisie Energia 2020; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o úplné vykonanie balíka v oblasti vnútorného trhu s energiou; nabáda Komisiu, aby vzhľadom na to, že doteraz nebol v plnej miere dosiahnutý otvorený a konkurencieschopný jednotný trh s energiou, aktívne monitorovala hospodársku súťaž na trhoch s energiou, osobitne v prípadoch privatizácie verejných služieb vychádzajúcich z monopolných alebo oligopolných trhov;

42.

znovu pripomína svoju výzvu Komisii z obdobia prvých krokov realizácie tretieho energetického balíka, aby pozorne sledovala úroveň hospodárskej súťaže, keďže napriek postupnému otváraniu trhov v polovici deväťdesiatych rokov traja najväčší aktéri naďalej predstavujú približne 75 % (elektrina) a viac ako 60 % (plyn) trhu; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia s cieľom zlepšiť prístup obnoviteľných zdrojov energie do energetickej siete;

43.

znovu pripomína svoju výzvu Komisii, aby v nasledujúcej výročnej správe preskúmala mieru, do akej môže koncentrácia dodávateľov životne dôležitých surovín poškodzovať činnosť klientskych odvetví a ekologicky účinnejšie hospodárstvo, keďže niektoré z týchto surovín majú veľký význam pre zavádzanie ekologicky účinných technológií, ako sú fotovoltaické panely a lítiovo-iónové batérie;

44.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie, ktoré vynakladá s cieľom otvoriť hospodársku súťaž na trhu ratingových agentúr, predovšetkým pokiaľ ide o prekážky vstupu, údajné kolúzne postupy a zneužitie dominantného postavenia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky ratingové agentúry budú dodržiavať najprísnejšie normy integrity, zverejňovania, transparentnosti a riadenia konfliktov záujmov, ako ich stanovujú požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (ES) č. 1060/2009 (26), s cieľom zabezpečiť kvalitu ratingov;

45.

žiada Komisiu, aby v súlade so závermi zasadnutia Európskej rady z júna 2008 (odsek 40) aktívne sledovala vývoj na trhu s komoditami a v súvislosti s revíziou smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a smernice o zneužívaní trhu (MAD) predložila ambiciózne legislatívne návrhy na riešenie problému špekulatívnych postupov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú európsky priemysel a narúšajú jednotný trh;

46.

zdôrazňuje, že nedávne vyšetrovanie regulačných orgánov USA, Spojeného kráľovstva a Japonska ukázalo, že v priebehu krízy sa objavili dôkazy o manipulovaní so sadzbami LIBOR zo strany bánk v Európe a USA; obáva sa preto možného narušenia trhu spôsobeného takýmito postupmi;

47.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala situáciu v oblasti hospodárskej súťaže v maloobchodnom sektore, konkrétne dôsledky údajného zneužitia trhovej sily dominantnými maloobchodnými reťazcami, ktoré nepriaznivo ovplyvnilo drobných predajcov a výrobcov najmä na poľnohospodárskom a potravinárskom trhu;

48.

znovu pripomína svoju žiadosť, aby Komisia uskutočnila prieskum týkajúci sa hospodárskej súťaže v agropotravinárskom odvetví s cieľom preskúmať, aký je vplyv trhovej sily najväčších dodávateľov a maloobchodníkov na fungovanie uvedeného trhu;

49.

poukazuje na komplexnosť potravinového dodávateľského reťazca a na nedostatočnú transparentnosť cien potravín; domnieva sa, že kvalitnejšia analýza nákladov, procesov, pridanej hodnoty, objemov, cien a marží vo všetkých oblastiach potravinového dodávateľského reťazca vrátane transparentnosti vyššej kvality zlepší v súlade s právom hospodárskej súťaže a zásadami obchodného tajomstva informácie dostupné spotrebiteľom a transparentnosť mechanizmov tvorby cien potravinového dodávateľského reťazca, čím sa zlepší výber pre spotrebiteľov a súčasne sa zabráni nespravodlivej diskriminácii spotrebiteľov; víta vytvorenie fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a jeho pozitívny vplyv na zlepšovanie obchodných postupov;

50.

znovu pripomína svoju výzvu Komisii, aby uskutočnila odvetvový prieskum on-line reklamy a vyhľadávačov;

51.

znovu pripomína svoju požiadavku uskutočniť prieskum uplatňovania pravidiel verejného obstarávania s cieľom zistiť, či rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi nespôsobujú narušenie hospodárskej súťaže;

52.

zdôrazňuje, že dobudovanie vnútorného trhu pre všetky druhy dopravy musí byť a aj zostať hlavným cieľom európskej dopravnej politiky;

53.

súhlasí s názorom Komisie, že EÚ naďalej chýba dostatočne prepojená, interoperabilná a efektívna cezhraničná dopravná infraštruktúra, ktorá je nevyhnutná pre spravodlivú hospodársku súťaž v rámci dobudovania vnútorného trhu;

54.

domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže by mala prispieť k podpore a posilňovaniu otvorených noriem a interoperability s cieľom predísť tomu, aby menšia skupina účastníkov trhu blokovala prístup spotrebiteľov a zákazníkov k technológiám;

55.

berie na vedomie absenciu hospodárskej súťaže na roamingovom trhu a zdôrazňuje potrebu lepšej transparentnosti cien; víta v tomto smere nové rámcové pravidlá EÚ v oblasti telekomunikácií a Komisiou predložený návrh nariadenia Roaming III (COM(2011)0402), ktorý navrhuje štrukturálne opatrenia na zlepšenie veľkoobchodnej hospodárskej súťaže s očakávanými prínosmi pre maloobchodnú hospodársku súťaž, ceny a výber pre spotrebiteľov; najmä naliehavo žiada Komisiu, aby splnila cieľ stanovený v Digitálnej agende pre Európu (COM(2010)0245 v konečnom znení/2), aby sa rozdiely medzi vnútroštátnymi a roamingovými tarifami do roku 2015 odstránili;

56.

zdôrazňuje, že vyššia miera hospodárskej súťaže v odvetví širokopásmového pripojenia je zásadne dôležitá na dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti úplného pokrytia európskych občanov, ktorý prinesie výhody spotrebiteľom aj podnikom; žiada Komisiu, aby preverila možné prípady obmedzenia prístupu k širokopásmovým službám na vnútroštátnej úrovni;

57.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozsah, v akom môže príliš štedré prideľovanie voľných povolení na príspevky Európskej únie v určitých odvetviach narúšať hospodársku súťaž, keďže tieto povolenia, ktorých efektívnosť sa od poklesu hospodárskej aktivity znížila, priniesli niektorým podnikom neočakávané zisky, čo oslabilo ich motiváciu podieľať sa na prechode na ekologicky účinné hospodárstvo;

58.

pripomína, že Komisia začala voči členským štátom niekoľko konaní vo veci porušenia práva Únie v súvislosti s nesprávnym uplatňovaním prvého železničného balíka;

59.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dvojstranné dohody krajín v odvetví leteckej dopravy formálne neuprednostňujú konkrétne letiská pri letoch z jednej krajiny do druhej;

60.

naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala odvetvie leteckej dopravy, konkrétne dohody o spoločnom predaji leteniek (code-share) medzi leteckými spoločnosťami, ktoré v mnohých prípadoch nie sú pre spotrebiteľov ničím prínosné, prispievajú však k väčšiemu uzavretiu trhu, vedú k zneužívaniu dominantného postavenia a k zosúladeniu postupov medzi podnikmi, ktoré by inak museli konať ako konkurenti;

61.

s potešením očakáva výsledky verejnej konzultácie o uplatňovaní usmernení o leteckej doprave z roku 2005; nabáda Komisiu, aby starostlivo preskúmala ustanovenia o posúdení sociálnej pomoci a pomoci na reštrukturalizáciu pre letecké spoločnosti, aby sa objasnilo, či tieto ustanovenia aj za dnešných podmienok na trhu stále poskytujú rovnaké podmienky pre leteckých dopravcov, alebo je potrebné ich revidovať;

62.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zasiahli proti akýmkoľvek diskriminačným politikám, ktoré sa môžu uplatňovať v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami, s cieľom zabrániť narušovaniu hospodárskej súťaže medzi jednotlivými medzinárodnými leteckými spoločnosťami a zabezpečiť tak spravodlivú hospodársku súťaž;

63.

zdôrazňuje potrebu dokončiť iniciatívu Jednotné európske nebo, ktorou sa zavedie systém výkonnosti, čím sa zabezpečí transparentnosť v cenách služieb;

64.

opakuje, že v záujme spravodlivejšej hospodárskej súťaže v rámci jednotlivých druhov dopravy a medzi nimi by sa mali prísne uplatňovať pravidlá týkajúce sa povinnosti zobrazovať skutočné, transparentné a konečné ceny leteniek;

65.

očakáva výsledky štúdií financovania výstavby námorných prístavov Komisie a Parlamentu, ktoré by mali obom inštitúciám umožniť vyhodnotiť, či sa platné pravidlá uplatňujú jednotne, alebo je potrebné prepracovať ich;

66.

víta prítomnosť podpredsedu Komisie Joaquína Almuniu na výmene názorov s Parlamentom, ako aj pozitívnu spoluprácu preukázanú v tomto roku v podobe brífingov organizovaných GR COMP; zastáva názor, že výročná schôdza poslancov EP s generálnym riaditeľom GR COMP je dobrou praxou, v ktorej by sa malo pokračovať;

67.

žiada, aby sa pri príležitosti 40. výročia správy Komisie o politike hospodárskej súťaže uzatvorila dohoda medzi Parlamentom a Komisiou, ktorá by umožnila komplexný dialóg o politike hospodárskej súťaže na posilnenie úlohy Parlamentu ako priamo voleného orgánu zastupujúceho európskych občanov; konštatuje, že toto praktické opatrenie by malo prehĺbiť existujúci dialóg a prípadne inštitucionalizovať pravidelný dialóg medzi Parlamentom a Komisiou stanovením postupov a záväzkov týkajúcich sa následných opatrení podľa odporúčaní Parlamentu bez toho, aby boli dotknuté výlučné právomoci Komisie podľa zmluvy;

68.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby do svojej výročnej správy zahrnula:

69.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby na začiatku každého roka predložila pracovný program v oblasti hospodárskej súťaže vrátane podrobného zoznamu záväzných a nezáväzných nástrojov hospodárskej súťaže, ktorých prijatie sa očakáva v nadchádzajúcom roku, a zoznamu plánovaných verejných konzultácií;

70.

zdôrazňuje, že správu aj pracovný program by mal komisár pre hospodársku súťaž predložiť výboru ECON;

71.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.