15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/115

A.

keďže globálne otepľovanie a zmena klímy sú považované za mimoriadne vážne hrozby,

B.

keďže následky zmeny klímy budú mať významný environmentálny, hospodársky a sociálny dosah,

C.

keďže aj v prípade, že svet uspeje pri obmedzovaní a znižovaní emisií skleníkových plynov, bude potrebné vyvinúť značné úsilie o prispôsobenie s cieľom vyrovnať sa s nevyhnutnými dosahmi,

D.

keďže dosiahnutie cieľa, ktorým je zastavenie globálneho otepľovania na + 2 °C, by pre Európu ešte stále predstavovalo otepľovanie vyznačujúce sa extrémnymi regionálnymi zmenami klímy, a keďže súčasné záväzky oznámené UNFCCC by za predpokladu, že budú realizované, prispeli k otepleniu o + 3,5 – 4 °C,

E.

keďže dosah zmeny klímy postihne európske regióny rôznymi spôsobmi, v rôznej miere závažnosti a v rôznom čase,

F.

keďže, ako sa uvádza v bielej knihe Komisie, prispôsobenie sa bude vyžadovať solidaritu medzi členskými štátmi EÚ voči znevýhodneným regiónom a regiónom najviac postihnutým zmenou klímy,

G.

keďže južná Európa a stredozemská oblasť sú dvomi mimoriadne citlivými oblasťami Európy, ktoré už dnes zápasia s nedostatkom vody, so suchami a s lesnými požiarmi, a keďže podľa najnovších výskumov možno v južnej Európe očakávať pokles až o 25 % vo výnose plodín do roku 2080 (8),

H.

keďže podľa Európskej respirologickej spoločnosti pri každom ďalšom zvýšení teploty o jeden stupeň Celzia nad teplotnú hranicu určitého mesta stúpne úmrtnosť medzi ľuďmi s respiračnými ochoreniami o 6 %,

I.

keďže oddiel s názvom Vonkajší rozmer a prebiehajúca práca v rámci UNFCCC v bielej knihe je dôležitý a EÚ sa musí vyjadriť jednoznačne s cieľom prebrať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, pričom pomôže vytvoriť novú tzv. klimatickú diplomaciu v súlade s výzvou v uznesení Európskeho parlamentu z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie,

J.

keďže dosah zmeny klímy na hospodárstvo, spoločnosť a širšie životné prostredie sa najciteľnejšie prejaví nepriamo, a to zhoršovaním ekosystémových služieb, ktoré majú zásadný význam pre ľudské blaho, keďže to si vyžaduje, aby ochrana ekosystémov bola základom adaptačnej stratégie EÚ,

K.

keďže v dôsledku nárastu priemerných teplôt klesá dopyt po rope a plyne využívaných na kúrenie, ale keďže sa zároveň zvyšuje počet dní, keď je potrebné chladenie, čo môže viesť k zvýšeniu dopytu po elektrine,

L.

keďže existujúce európske právne predpisy, ktoré sa priamo týkajú environmentálnych otázok, by mali poskytovať súdržný základ, ktorým sa posilní schopnosť EÚ vyrovnať sa s dosahom zmeny klímy,

M.

keďže opatreniami prijatými na európskej úrovni by sa mali tak z krátkodobého, ako aj dlhodobého hľadiska stanoviť a spĺňať najvyššie normy v oblasti šetrnosti voči životnému prostrediu (vrátane prispôsobenia sa zmene klímy),

1.

víta uvedenú bielu knihu;

2.

súhlasí s cieľom navrhnutého rámca EÚ pre adaptačné opatrenia, t. j. zlepšiť odolnosť EÚ pri riešení dosahu zmeny klímy;

3.

osobitne víta skutočnosť, že biela kniha zdôrazňuje zvyšovanie odolnosti všetkých ekosystémov ako zásadnej ochrany proti vplyvom zmeny klímy; ďalej zdôrazňuje, že prírodné ekosystémy sú najdôležitejším úložiskom uhlíka na Zemi, pretože ukladajú 50 % ročných svetových emisií skleníkových plynov a prispievajú tak k zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobeniu sa tejto zmene;

4.

zdôrazňuje význam vypracovania vnútroštátnych plánov prispôsobenia sa zmene klímy, ktoré by boli založené na spoločnom európskom rámci, aby členské štáty mohli plánovať opatrenia v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy a informovať o nich; domnieva sa, že tieto plány by mali obsahovať mapy rizík a ohrození týkajúce sa infraštruktúry a zariadení, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre životné prostredie alebo verejné zdravie v prípade nepriaznivého počasia; vyzýva na poskytovanie takýchto informácií verejnosti a ostatným členským štátom;

5.

zdôrazňuje, že je dôležité začleniť hľadisko prispôsobenia do všetkých politík EÚ, najmä do spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky rybného hospodárstva, politiky lesného hospodárstva a politiky súdržnosti, a do právnych predpisov o hodnotení vplyvu na životné prostredie, o stavebných povoleniach a stavebných normách a zabezpečiť súlad týchto opatrení prostredníctvom horizontálneho, medzisektorového prístupu založeného na odolnosti ekosystému;

6.

zdôrazňuje, že hlavné oblasti činnosti vymedzené v bielej knihe by mali získať prioritu na základe časového plánu, podľa ktorého sa očakávajú jednotlivé následky v Európe s cieľom efektívnejšie usmerňovať dostupné zdroje;

7.

súhlasí s názorom Komisie, že je potrebných viac znalostí o dosahu zmeny klímy, aby bolo možné šíriť informácie získané pri výskume v čo najväčšom meradle a aby sa mohli následne vypracovať primerané adaptačné opatrenia;

8.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila nielen znalostnú základňu o dosahu zmeny klímy s osobitným ohľadom na Európsku úniu, ale aby sa o tieto vedomosti podelila s rozvojovými krajinami a krajinami v procese industrializácie, aby ich mohli využiť na prípravu vlastnej reakcie na problém zmeny klímy a aby mohli účinne využiť finančné prostriedky určené na opatrenia na ochranu klímy;

9.

zdôrazňuje, že v rámci aktuálneho 7. rámcového programu a budúcich výskumných rámcových programov by sa malo posilniť výskumné úsilie s cieľom riešiť problém existujúcich medzier v znalostiach klímy v súvislosti s ohrozeniami (minulé a pravdepodobné budúce živelné katastrofy) a inými relevantnými faktormi, ako je sociálno-ekonomický vývoj (súčasné a budúce geografické rozdelenie ohrozených aktív) v špecifických oblastiach a špecifickom čase, a vypracovať postupy a techniky na hodnotenie nákladov na opatrenia na prispôsobenie sa účinkom zmeny klímy a ich prínosov a ich príslušný príspevok k znižovaniu miery vystavenia klimatickým rizikám alebo náchylnosti na tieto riziká a že prioritná pozornosť by sa mala venovať výskumu a financovaniu technického rozvoja v štátoch, ktorým vznikajú vysoké náklady v súvislosti s prijímaním adaptačných opatrení;

10.

domnieva sa, že ukazovatele zraniteľnosti by mali byť stanovené čo najskôr vzhľadom na rôzne typy scenárov zmeny klímy v rámci Spoločenstva, a zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu vhodných modelov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj potrebu vymedziť schopnosť prispôsobenia na celom území EÚ; naliehavo žiada Európsku environmentálnu agentúru, aby vypracovala správy analyzujúce riziká, ktoré predstavuje zmena klímy pre najohrozenejšie európske regióny, v ktorých vymedzí potreby, prekážky, časové rámce, príležitosti, úrovne politiky a možnosti na prispôsobenie sa, s cieľom dospieť k politickému usmerneniu v rámci praxe prispôsobenia sa a pomôcť regionálnym a miestnym zainteresovaným stranám pri vyvíjaní stabilných adaptačných stratégií;

11.

pripomína však, že neistota ohľadne dosahu zmeny klímy je neoddeliteľnou súčasťou problému a že rozhodnutia v tejto oblasti bude niekedy nutné prijať bez toho, aby sa počkalo na vedecké dôkazy, a to v súlade so zásadou preventívneho prístupu;

12.

zastáva názor, že treba vyčleniť finančné prostriedky na výskum klímy, ktorý možno účinnejšie vykonávať na európskej úrovni a ktorý poskytne pevný základ na vypracovanie politík v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy;

13.

nabáda Komisiu, aby zabezpečila všetkým verejným a súkromným zainteresovaným stranám jednoduchý prístup k podrobným údajom (vrátane metaúdajov opisujúcich metodológie ich zhromaždenia do daného súboru); domnieva sa, že údaje o zmene klímy by sa mali považovať za verejnoprospešné údaje, a preto by mali byť v súlade s článkom 14 smernice INSPIRE bezplatne dostupné verejnosti, respektíve dostupné za poplatok zodpovedajúci nákladom na udržiavanie súborov údajov a príslušných služieb;

14.

zdôrazňuje, že treba vytvoriť sieť miestnych a regionálnych iniciatív na prispôsobenie sa zmene klímy a na výmenu skúseností na celoeurópskom základe; zdôrazňuje, že určenie riešení overených praxou môže vytvoriť pridanú hodnotu pre stratégiu EÚ;

15.

zdôrazňuje význam metód participatívneho výskumu, akými sú metódy podporené v rámci programu Veda v spoločnosti začleneného do 7. rámcového programu EÚ pre výskum, ktorý uľahčuje spoločné budovanie vedomostnej základne v spolupráci s komunitami a miestnymi orgánmi, aby sa vymedzili najlepšie adaptačné stratégie na regionálnej a miestnej úrovni a zabezpečilo sa lepšie rozširovanie vedomostí;

16.

víta v bielej knihe navrhnuté zriadenie mechanizmu výmeny informácií; želá si, aby tento mechanizmus začal fungovať do roku 2011 a aby dovtedy boli vypracované aj modely a prognostické nástroje;

17.

zastáva názor, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa Stredisko výmeny informácií zriadilo ako portál integrujúci ďalšie existujúce systémy, napríklad spoločný systém environmentálnych informácií a Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, a malo by prispievať k príprave EÚ, členských štátov a súkromných zainteresovaných strán na plánovanie, financovanie a realizovanie príslušných adaptačných plánov;

18.

zdôrazňuje dôležitosť družicových služieb, najmä pre záchranné operácie v prípade prírodných katastrof; vyzýva všetkých zúčastnených aktérov, aby systém GMES čo najskôr uviedli do plnej prevádzky;

19.

zdôrazňuje potrebu prijatia medzisektorového prístupu založeného na odolnosti ekosystému, ochrane biotopov a biodiverzity a služieb poskytovaných ekosystémom, ako aj zabezpečenia súčinnosti a súladu medzi opatreniami, ktoré treba prijať, ako súčasti všetkých príslušných sektorových politík;

20.

je mimoriadne znepokojený v súvislosti s vodou, jedným z najdôležitejších zdrojov na našej planéte, pretože zmena klímy bude mať značný vplyv na množstvo a kvalitu vody, predovšetkým pitnej vody;

21.

zdôrazňuje, že EÚ musí efektívnejšie hospodáriť so svojimi zdrojmi vody prostredníctvom udržateľného dvojkoľajového prístupu – zvyšovanie potenciálu zdroja a aktívne znižovanie dopytu a plytvania na strane obyvateľstva – a sociálno-ekonomických činností;

22.

kladie dôraz na to, že je dôležité plne začleniť prispôsobenie do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia v súlade s usmerneniami vydanými 30. novembra 2009;

23.

zdôrazňuje význam zabezpečenia aktívneho vykonávania rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) (9) a účinnosti plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, najmä v prípade cezhraničných povodí a regiónov, kde nedostatok vody dosiahne kritickú úroveň a/alebo narastá frekvencia záplav;

24.

zdôrazňuje význam vykonávania smernice o povodniach, ktorá poskytuje komplexný mechanizmus na posudzovanie a monitorovanie zvýšeného rizika záplav v dôsledku zmeny klímy a na vypracovanie adaptačných prístupov spoločne s prínosmi odolného prostredia a odolných ekosystémov, pokiaľ ide o monitorovanie a minimalizovanie vplyvov povodní;

25.

zdôrazňuje potrebu zvýšiť odolnosť poľnohospodárskych ekosystémov udržateľnejším využívaním prírodných zdrojov, najmä vody a pôdy, aktívnym odrádzaním od neudržateľných postupov a vysádzania typov plodín, ktoré sú z dôvodu spotreby vody nevhodné, a väčším využívaním vnútrodruhovej a medzidruhovej biodiverzity, pokiaľ ide o semená a plemená zvierat;

26.

domnieva sa, že spoločná poľnohospodárska politika musí zohrávať ústrednú úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k prispôsobovaniu sa, a že je nutné, aby sa v rámci nej vytvoril prístup k poľnohospodárstvu, ochrane a posilňovaniu výsledkov zachovávania biodiverzity a iných služieb ekosystému vrátane ochrany pôdy, kvality záplavovej vody a ekologického prepojenia rôznych druhov krajiny, ktorý je založený vo väčšej miere na ekosystéme, a že zavedenie udržateľných poľnohospodárskych postupov bude veľkým prínosom pre ochranu pôdy, vodné hospodárstvo, zachovanie biodiverzity a odolnosť ekosystému;

27.

zdôrazňuje, že opatrenia EÚ na ochranu lesov budú musieť zahŕňať prispôsobenie, keďže zmena klímy výrazne zasiahne lesné ekosystémy a bude existovať zvýšené riziko požiarov;

28.

víta návrh Komisie na aktualizáciu stratégie lesného hospodárstva EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr otvorila diskusiu o ochrane lesov;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli agrolesnícke opatrenia na zalesňovanie krajín Stredozemia ako nákladovo efektívny spôsob poskytnutia základných služieb ekosystému;

30.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v uplynulých rokoch sa v Európe vyskytli požiare, ktoré zničili viac než 400 000 hektárov lesov ročne, ako dôsledok postupného opúšťania vidieka a jeho tradičných činností, neprimeranej údržby lesov, existencie rozsiahlych plôch monokultúrnych lesov, výsadby nevhodných druhov stromov, ako aj absencie riadnej politiky prevencie a nedostatočne prísnych pokút za úmyselné zakladanie požiarov spolu s nedostatočným uplatňovaním zákonov zakazujúcich nezákonnú výstavbu a zaručujúcich opätovné zalesňovanie; pripomína, že pri takomto počte požiarov, najmä v južnej Európe, sa lesy nie sú schopné obnoviť a že to má vážne ekologické následky a hospodárske a sociálne vplyvy; rovnako poznamenáva, že nezvyčajné počasie posilnilo v roku 2007 fenomén obrovských požiarov, ktorý sa v nastávajúcich rokoch bude pravdepodobne častejšie opakovať; ďalej poznamenáva, že globálne otepľovanie sa počas najmenej nasledujúcich 30 rokov zhorší a že v prvom rade môže ovplyvniť špecifické regióny, ktoré sú osobitne citlivé na zmenu klímy;

31.

naliehavo žiada Komisiu, aby vo svojom návrhu na akčný plán EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy venovala prioritnú pozornosť predchádzaniu suchám a lesným požiarom a boju proti nim s dôrazom na južnú Európu, ako navrhuje Európsky parlament vo svojom uznesení o lesných požiaroch v lete 2009;

32.

vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčania, pokiaľ ide o spôsoby prispôsobenia vnútroštátnych systémov civilnej ochrany, aby bolo možné vyrovnať sa s dosahom zmeny klímy; osobitne naliehavo žiada Komisiu, aby prijala kroky potrebné na rozšírenie európskej taktickej zálohy na hasenie lesných požiarov z hľadiska zdrojov a kapacity;

33.

odporúča, aby Komisia vypracovala výskumný program na preskúmanie reakcie lesov na vyššiu koncentráciu CO2, vyššie teploty a suchá;

34.

odporúča, aby Komisia vypracovala výskumné programy s cieľom vyvinúť nové techniky na lesné hospodárstvo postihnutých ekosystémov s cieľom prispôsobiť sa novým podmienkam, ktoré priniesla zmena klímy;

35.

žiada, aby sa posúdili alternatívne systémy riadenia rybného hospodárstva a zníženie kapacity niektorých častí európskej flotily s cieľom zaviesť postupy udržateľného rybolovu a akvakultúry;

36.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie zamerané na hodnotenie javu zelených rias a jeho vplyvu na odvetvie rybolovu; žiada tiež, aby sa uskutočnila štúdia o tom, ako zmeny morských prúdov spôsobené globálnym otepľovaním vplývajú na presídľovanie niektorých morských druhov;

37.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila posilnenie a vykonávanie odporúčaní pre integrovaný manažment pobrežnej zóny v širšom kontexte integrovanej námornej politiky a aby zapojila všetky odvetvové politiky súvisiace s morami a oceánmi;

38.

naliehavo vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa prispôsobenie prostredníctvom posilnenia odolnosti ekosystémov zahrnulo do stanoviska Spoločenstva pri medzinárodných rokovaniach o rybolove a morskom prostredí a najmä do dohôd o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva a do stanoviska regionálnych rybárskych organizácií;

39.

vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zúčastňovala na zriadení fondu nazvaného „modrý uhlík“ v kontexte UNFCCC; zdôrazňuje, že tento fond by mal v rámci globálnej stratégie morského plánovania preskúmať mechanizmy financovania a koordinácie zamerané na ochranu a riadenie pobrežných a morských ekosystémov a na uhlík v oceánoch;

40.

zastáva názor, že nielenže využívanie pôdy má výrazný vplyv na zmenu klímy, ale aj samotná zmena klímy môže viesť k prudkej degradácii pôdy alebo k erózii;

41.

uznáva, že degradáciu pôdy v prvom rade spôsobujú miestne a regionálne príčiny a vplyvy a že by sa mala dodržiavať zásada subsidiarity; naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré nemajú právne predpisy na ochranu pôdy, aby si splnili svoje povinnosti;

42.

domnieva sa, že pobrežné a ostrovné oblasti by mali mať nárok na prioritné adaptačné opatrenia, pretože sú osobitne citlivé na vplyvy zmeny klímy, sú husto osídlené a koncentrujú sa v nich obrovské hospodárske záujmy;

43.

zdôrazňuje, že politiky na prispôsobenie sa zmene klímy by mali mať ambíciu stať sa motorom trvalo udržateľného rastu; okrem toho zdôrazňuje, že tieto politiky môžu a musia mať schopnosť vytvárať pracovné miesta a chrániť sociálnu spravodlivosť a prispievať k vyššej miere zamestnanosti a napomáhať boj proti chudobe a sociálnej nerovnosti;

44.

zdôrazňuje, že sociálny rozmer a rozmer zamestnanosti adaptačných politík sa musí zohľadniť v stratégii obnovy EÚ;

45.

konštatuje, že ambiciózne plány prispôsobenia prispejú k rozvoju ekologických pracovných miest v Európe, čo nás posunie smerom k bezuhlíkovému hospodárstvu, a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa viac usilovali o dosiahnutie udržateľnejšieho hospodárskeho rastu všade v Európe;

46.

zdôrazňuje, že sociálne najslabším komunitám a skupinám sa musí zabezpečiť dostatočná ochrana vzhľadom na vysoké náklady na adaptačné opatrenia;

47.

víta návrhy Komisie na vypracovanie usmernení a mechanizmov monitorovania v oblasti dôsledkov zmeny klímy na zdravie do roku 2011; zdôrazňuje rastúce riziko šírenia chorôb prenášaných vektormi, vážne dôsledky na zdravie respiračného systému a potrebu vzdelávať európskych občanov o účinných preventívnych opatreniach, ktoré odporúča Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb;

48.

konštatuje, že dôsledky zmeny klímy na zdravie pravdepodobne najťažšie zasiahnu najviac znevýhodnené komunity, najchudobnejšie skupiny obyvateľstva a najzraniteľnejšie skupiny, ako sú deti, starí ľudia a chorí; považuje za rozhodujúce, aby sa adaptačné opatrenia posudzovali v kontexte nerovnosti v oblasti zdravia a aby tieto opatrenia presadzovali činnosti, ktoré sú zdraviu prospešné;

49.

zdôrazňuje potrebu posilniť existujúce systémy dohľadu nad chorobami zvierat a ich kontroly;

50.

uznáva úlohu, ktorú v prispôsobení sa zohráva odvetvie zdravotníctva; vyzýva EÚ, aby podporovala činnosť zameranú na zníženie uhlíkovej stopy tohto odvetvia a aby zabezpečila primerané financovanie adaptačných opatrení v odvetví zdravotníctva;

51.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby existujúce právne predpisy o priemyselnom povoľovaní a posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyžadovali, aby každá plánovaná infraštruktúra alebo povolená priemyselná činnosť plne zohľadňovala predpokladané budúce klimatické podmienky a z nich vyplývajúce riziká a zároveň si zachovala určitú schopnosť prispôsobiť sa; poukazuje na to, že v mnohých prípadoch by namiesto budovania mechanizmov ochrany v rámci prípravy na negatívne vplyvy zmeny klímy bolo vhodnejšie nezastavať zraniteľné oblasti;

52.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa v posudzovaniach vplyvu na životné prostredie v prípade potreby zohľadňovali rôzne scenáre prispôsobenia sa, pokiaľ sú tieto scenáre vedecky podložené;

53.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala metodiky pre projekty v oblasti infraštruktúry odolné voči zmene klímy vrátane analýzy nákladov a prínosov a možných alternatív;

54.

navrhuje, aby Komisia spolu s možnosťami, ktoré zamýšľa preskúmať v súvislosti s posúdením vplyvu verejných a súkromných investícií na zmenu klímy, zvážila spôsoby podporovania vhodného plánovania využívania krajiny (vrátane zmapovania rizík a nebezpečenstiev);

55.

nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom pláne začleniť klimatické vplyvy do stavebných noriem (napríklad Eurocodes) s cieľom zlepšiť odolnosť budov nachádzajúcich sa v rizikových oblastiach;

56.

zastáva názor, že z mikroklimatického hľadiska sa treba vyhýbať výstavbe, ktorá bráni odtekaniu zrážkovej vody v husto osídlených oblastiach a mestách;

57.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou pozornosťou, ktorá sa v bielej knihe venuje odvetviu dopravy, a to napriek tomu, že sa podieľa na 27 % emisií skleníkových plynov EÚ a sú potrebné efektívne adaptačné opatrenia;

58.

zdôrazňuje, že treba, aby odvetvie dopravy tvorilo neoddeliteľnú súčasť európskej stratégie v oblasti zmeny klímy, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh európskeho klimatického a dopravného balíka;

59.

považuje za nevyhnutné, aby sa podporil prechod na iné druhy dopravy ako prostriedok vedúci k dekarbonizácii dopravy;

60.

zdôrazňuje, že všetky druhy dopravy musia postupne internalizovať externé náklady na adaptáciu;

61.

domnieva sa, že hospodárske, sociálne a finančné dôsledky nevyhnutných adaptačných opatrení v odvetví dopravy, ako je účinok reorganizácie tohto odvetvia (najmä dôsledkom prechodu na iné druhy dopravy), sú stále nedostatočne známe alebo predvídané; vyzýva Komisiu, aby vymedzila ukazovatele zraniteľnosti a spôsoby výmeny najlepších postupov v prípade jednotlivých zložiek odvetia (železničnej, cestnej, leteckej a námornej dopravy);

62.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili efektívnu politiku mestskej mobility, ktorá zníži preťaženosť premávky a znečisťovanie životného prostredia v mestských aglomeráciách rozvojom verejnej dopravy a kombináciou viacerých druhov dopravy, ako aj využitím inteligentných dopravných systémov;

63.

zdôrazňuje tiež, že v záujme podpory modernej a udržateľnej dopravnej politiky je potrebné počas budúceho finančného programového obdobia EÚ (2014 – 2020) poskytnúť prioritným železničným, námorným a vnútrozemským vodným projektom TEN primeranú finančnú pomoc;

64.

zdôrazňuje, že treba pokročiť s legislatívnym procesom týkajúcim sa smernice „Eurovignette“, aby sa uľahčila internalizácia externých nákladov na základe zásady znečisťovateľ platí, čím sa vytvoria rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž medzi jednotlivými druhmi dopravy;

65.

zdôrazňuje, že zmena klímy má výrazný vplyv na dodávky energie a dopyt po nej v členských štátoch EÚ;

66.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala hĺbkovú analýzu budúcich energetických scenárov, ktorá bude zohľadňovať vplyv zmeny klímy na infraštruktúry a dopyt po energii;

67.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sa v dôsledku zmeny klímy zmení potenciál výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie a fosílnych palív, a upriamuje pozornosť najmä na obmedzené možnosti chladenia tepelných elektrární a z nich vyplývajúce následky;

68.

v súvislosti s chladením reaktorov poukazuje na osobitné riziká pre bezpečnosť jadrových zariadení počas vĺn horúčav, čo je problém, ktorý môže mať značný negatívny environmentálny vplyv na okolité vody a bezpečnosť dodávok;

69.

poukazuje na to, že extrémne poveternostné podmienky, napríklad záplavy a búrky, môžu poškodiť elektrárne, stĺpy elektrického vedenia, transformačné stanice a elektroskrine alebo ich dočasne vyradiť z prevádzky; domnieva sa, že sú preto nevyhnutné rôznorodé a masívne elektrické siete, ktoré by umožnili reagovať na väčšiu potrebu flexibility siete, a že teda treba posilniť tak miestne siete, ako aj medzinárodné siete vysokého napätia;

70.

zdôrazňuje, že v dôsledku zmeny klímy sa upraví využívanie energie a že v tejto súvislosti je najväčšou výzvou riešenie prehrievania budov; zastáva názor, že v tomto smere by dôležitú úlohu malo zohrávať prirodzené chladenie, mechanické chladenie, energetická výkonnosť a dobre premyslené územné plánovanie;

71.

zastáva názor, že pomocou inteligentných energetických politík aktívne podporujúcich obnoviteľné zdroje energie, decentralizované dodávky energie a energetickú účinnosť na svojom území nielenže budú regióny prispievať k boju proti zmene klímy, ale svojim obyvateľom poskytnú aj nové hospodárske príležitosti a vyhliadky;

72.

zdôrazňuje, že opatrenia týkajúce sa dodávok energie a prístupu k nej musia byť vymedzené v kontexte solidarity medzi členskými štátmi a že EÚ by mala prispieť k celosvetovej zmene politiky smerom k vyššej energetickej účinnosti a podpore nízkouhlíkových zdrojov energie, napr. obnoviteľných zdrojov energie;

73.

vyzýva členské štáty, aby do 30. júna 2010 predložili ambiciózne, komplexné a realistické národné akčné plány podľa modelov a parametrov stanovených EÚ, pričom poznamenáva, že potreby každého členského štátu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov musí v prvom rade uspokojovať domáca výroba, zatiaľ čo mechanizmus štatistického prenosu energie z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi možno použiť výlučne v odôvodnených prípadoch;

74.

zdôrazňuje, že sa musia okamžite uprednostniť dodatočné opatrenia na podporu stratégie Spoločenstva, ktorej cieľom je dosiahnuť nárast energetickej účinnosti do roku 2020 o 20 %; považuje tiež za primerané v kontexte posudzovania existujúcich akčných plánov v oblasti energetickej účinnosti zvážiť, či by sa tento cieľ mohol stať právne záväzným na úrovni Spoločenstva;

75.

keďže NATURA 2000 predstavuje ústredný pilier úsilia politík EÚ o zachovanie ekosystémov v meniacich sa klimatických podmienkach, požaduje aktívnu správu oblastí siete NATURA 2000 a ostatných príslušných krajinných celkov s primeraným financovaním zo strany EÚ a členských štátov a na základe úzkej spolupráce a konzultácií s miestnymi spoločenstvami, pričom ďalej zdôrazňuje, že sú potrebné usmernenia na zabezpečenie prepojenosti medzi prírodnými oblasťami; zdôrazňuje, ako sa uvádza v hodnotení vplyvu vypracovanom Komisiou (SEC(2008)2887), ktoré je pripojené k jej oznámeniu s názvom Stratégia v oblasti invazívnych druhov, že ešte treba veľa zistiť o rozšírení a reťazci invazívnych druhov – o ich účinku na ekosystémy a o tom, ako zmena klímy ovplyvní biologické invázie;

76.

zdôrazňuje, že odolnosť suchozemských i morských ekosystémov závisí v konečnom dôsledku od zachovania biologickej rozmanitosti;

77.

zdôrazňuje skutočnosť, že existujúce právne predpisy EÚ, napríklad rámcová smernica o vode (10) a rámcová smernica o morskej stratégii (11), môžu pomôcť pri riešení otázky odolnosti ekosystémov v Európe za predpokladu, že riadiace plány zahŕňajú prístup založený na ekosystémoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávaniu týchto politík prisúdili najvyššiu prioritu;

78.

zdôrazňuje, že je dôležité študovať fenomén prenikania cudzích druhov do európskych ekosystémov (napr. tropických morských druhov do oblasti Stredozemného mora) a rozvíjať vhodné politiky na boj proti tomuto javu;

79.

zdôrazňuje skutočnosť, že mestské oblasti v Európe obýva takmer 75 % populácie a že zmena klímy je ďalším faktorom vplývajúcim na kvalitu života v mestách a veľkomestách; naliehavo žiada Európsku environmentálnu agentúru, aby študovala očakávaný vplyv zmeny klímy na mikroklímu v mestských oblastiach (berúc do úvahy napríklad efekt mestských tepelných ostrovov);

80.

kladie dôraz na to, že zmena klímy pravdepodobne vyvolá rozsiahlu environmentálnu migráciu z regiónov, z ktorých už migračné toky do Európy prúdia (Afrika, Blízky východ, južná a juhovýchodná Ázia);

81.

zdôrazňuje, že environmentálna migrácia by sa mala zohľadňovať v dlhodobom plánovaní politiky rozvojovej pomoci, aby sa v krajinách pôvodu mohli prijať opatrenia na včasnú prevenciu a rýchlu humanitárnu reakciu;

82.

zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať adaptačné opatrenia, ktoré zohľadnia všetky aspekty európskeho kultúrneho dedičstva;

83.

kladie dôraz na to, že treba uznať miestne a regionálne orgány za rozhodujúcich aktérov v boji proti škodlivým účinkom zmeny klímy;

84.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vhodnú mieru zasahovania, medziodvetvovej integrácie a pružnej environmentálnej podpory s cieľom maximalizovať účinnosť realizovaných opatrení;

85.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri riešení prispôsobenia podporovali koordinovaný prístup v záujme zabezpečenia územnej súdržnosti v celej EÚ;

86.

domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia, ktoré zladia hospodársky inovačnú a udržateľnú činnosť s ochranou prírodného prostredia, a tým zminimalizujú konflikty medzi ekologickými a ekonomickými záujmami;

87.

naliehavo žiada Komisiu, aby konala v súvislosti s návrhmi zaviesť povinné vnútroštátne a regionálne adaptačné stratégie;

88.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný prístup týkajúci sa zapojenia poisťovníctva v oblasti informovanosti o rizikách a rozdelenia rizika;

89.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali verejno-súkromné partnerstvá potrebné na vytvorenie dlhodobého, silného a účinného rámca na riadenie klimatických rizík (pokrývajúceho všetky aspekty od informovanosti o rizikách až po spoločné znášanie rizík a obnovu) so silným vedením a zapojením verejných orgánov;

90.

domnieva sa, že najvzdialenejšie regióny sú vzhľadom na ich osobitné okolnosti – ako sa uvádza v článku 349 Lisabonskej zmluvy – a ich zemepisnú polohu v trópoch náchylné na dôsledky zmeny klímy, a teda Komisia by im mala venovať osobitnú pozornosť; vyzýva preto komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu a osobitný akčný plán pre najvzdialenejšie regióny a aby podporovala výmeny informácií a osvedčených postupov medzi miestnymi orgánmi v týchto regiónoch a regionálnymi orgánmi v tretích krajinách v okolitých zemepisných oblastiach;

91.

žiada Komisiu, aby v plnom rozsahu uplatňovala nové práva, ktoré získala na základe článku 260 Lisabonskej zmluvy, s cieľom plniť svoju úlohu ochrankyne zmlúv;

92.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ v súčasnosti neodráža priority politiky EÚ v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy;

93.

naliehavo žiada Komisiu, aby sa pri revízii súčasného viacročného finančného rámca zamerala na schopnosť rozpočtu EÚ vyrovnať sa so zmenou klímy; zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa mala prisúdiť vysoká priorita zmene klímy, najmä adaptačným opatreniam, a malo by sa zabezpečiť, aby boli k dispozícii nevyhnutné finančné prostriedky;

94.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci revízie rozpočtu EÚ navrhla postup skúmania odolnosti voči zmene klímy s cieľom zabezpečiť, že sa dôsledky zmeny klímy budú riešiť;

95.

žiada, aby sa zmena klímy stanovila v budúcnosti ako priorita, predovšetkým prostredníctvom začlenenia adaptačnej stratégie do politík EÚ;

96.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala zabezpečeniu toho, aby sa hodnotenie účinkov zmeny klímy stalo súčasťou procesu schvaľovania návrhov projektov financovaných z EÚ spojených s energetickou účinnosťou, odpadovým hospodárstvom a rozvojom infraštruktúry;

97.

zdôrazňuje, že ciele zmeny klímy a ochrany životného prostredia by mali byť zahrnuté medzi ciele rastu a konvergencie obsiahnuté v politike súdržnosti EÚ, pričom by nemali nahradiť tradičné úlohy štrukturálnej politiky;

98.

naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja EÚ (12) urýchlene predložila plán reformy dotácií pre jednotlivé odvetvia, ktoré majú značný negatívny vplyv na životné prostredie, s cieľom postupne ich odstrániť; ďalej zdôrazňuje, že finančné zdroje sprístupnené touto reformou by mali smerovať do adaptačného úsilia a zelených pracovných miest;

99.

zdôrazňuje, že finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom rôznych plánov hospodárskej obnovy by sa mali použiť aj na investície do prispôsobenia sa zmene klímy a v každom prípade musia byť podmienené odolnosťou voči zmene klímy;

100.

zdôrazňuje zásadu prevencie pri prispôsobovaní sa zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala prístupy na zabezpečenie toho, že náklady vzniknuté v dôsledku neprijatia adaptačných opatrení nebude hradiť široká verejnosť;

101.

podporuje Komisiu pri naliehaní na Radu, aby obnovila proces revízie nariadenia o fonde solidarity, ktorý umožní reagovať na škody spôsobené prírodnými katastrofami alebo katastrofami zapríčinenými človekom účinnejšie, pružnejšie a včas;

102.

zdôrazňuje, že významná časť príjmov získaných z obchodovania s kvótami formou aukcie prostredníctvom systému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS) vrátane aukcií v oblasti leteckej a námornej dopravy by sa mala vyčleniť na to, aby sa členským štátom a rozvojovým krajinám umožnilo prispôsobiť sa zmene klímy; zastáva názor, že takéto opatrenia by mali podporovať aj udržateľné druhy dopravy v Európe, napríklad železničnú dopravu; požaduje, aby sa finančné prostriedky, ktoré už boli vyčlenené z EU ETS na účely solidarity a rastu v Spoločenstve (príjmy získané z 10 % celkového množstva kvót určených na aukcie), rozdelili medzi členské štáty s nižšou príjmovou úrovňou rovnakým dielom na adaptačné a zmierňovacie opatrenia;

103.

požaduje, aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov získaných z EU ETS a iných zdrojov Spoločenstva na pomoc členským štátom prispôsobiť sa zmene klímy prihliadalo na zraniteľnosť každého členského štátu alebo regiónu voči zmene klímy;

104.

uznáva historickú zodpovednosť, ktorú nesú priemyselne vyspelé krajiny za súčasný nárast globálnych teplôt; pripomína svoje vyhlásenia obsiahnuté v uznesení z 10. februára 2010 vrátane toho, že záväzky EÚ financovať úsilie spojené s klímou v rozvojových krajinách by mali byť nové a dopĺňať existujúce záväzky týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci a mali by byť nezávislé od ročných rozpočtových postupov v členských štátoch;

105.

pripomína, že v súlade s bodom 8 Kodanskej dohody treba zahrnúť adaptačné opatrenia do všetkých vonkajších politík EÚ;

106.

zdôrazňuje, že hodnota služieb ekosystému a jeho odolnosť je ešte významnejšia v najmenej rozvinutých krajinách (13); kladie dôraz na to, že opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a najmä opatrenia na posilnenie odolnosti ekosystému by sa mali náležite zohľadniť v rámci všetkých medzinárodných rokovaní vrátane obchodných rokovaní;

107.

je pevne presvedčený, že treba, aby si EÚ udržala a upevnila vedúcu úlohu v medzinárodnom boji proti globálnemu otepľovaniu, a domnieva sa, že akékoľvek prípadné prieťahy v tejto oblasti povedú k nárastu rizika negatívnych účinkov na životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť a k vzrastu nákladov;

108.

zdôrazňuje, že rozhodujúcim faktorom pri úspešnom vykonávaní európskeho rámca adaptačných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy bude jeho zahrnutie do ucelenej a ambicióznej celosvetovej dohody (s právne záväznými cieľmi) o opatreniach na boj proti zmene klímy a že EÚ musí v tomto smere prevziať vedúcu úlohu;

109.

vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúceho 8. rámcového programu zvážila zvýšenie verejných prostriedkov na medzinárodnú spoluprácu, a to v:

110.

podporuje návrh Komisie vytvoriť riadiacu skupinu pre adaptáciu na zmenu klímy a riešenie jej dôsledkov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa do tejto skupiny zapojili okrem zástupcov štátu aj miestni a regionálni aktéri; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že táto skupina bude zahŕňať zástupcov Parlamentu ako pozorovateľov a tiež súkromné zainteresované strany ako odborníkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že riadiaca skupina bude venovať osobitnú pozornosť najzávažnejším zdravotným vplyvom zmeny klímy, napríklad nárastu úmrtí súvisiacich s počasím a chorôb prenášaných vektormi;

111.

vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 podala Európskemu parlamentu správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní uvedenej bielej knihy;

112.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.