(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (4) bola zmenená a doplnená (5). Pri príležitosti ďalších významných zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)

Prírodné zdroje, na ktorých úsporné a racionálne využívanie sa odvoláva článok 174 zmluvy, zahŕňajú ropné produkty, zemný plyn a tuhé palivá, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň aj hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

(3)

Keďže 40 % celkovej spotreby energie v EÚ pripadá na budovy, znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách predstavujú dôležité opatrenia na znižovanie energetickej závislosti EÚ a emisií skleníkových plynov. Opatrenia na znižovanie spotreby energie v EÚ spolu so stále širším využívaním energie z obnoviteľných zdrojov by EÚ umožnili dodržiavať Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a jej dlhodobý záväzok udržiavať nárast globálnej teploty pod 2 °C, ako aj záväzok znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s rokom 1990 a o 30 % v prípade medzinárodnej dohody . Znížená spotreba energie a zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov takisto zohráva dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, technického rozvoja a zabezpečovaní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych oblastiach.

(4)

Riadenie dopytu po energii je dôležitým nástrojom umožňujúcim Spoločenstvu ovplyvňovať celosvetový trh s energiou a teda bezpečnosť dodávok energií zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

(5)

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 zdôraznila potrebu zvýšiť energetickú účinnosť v Spoločenstve v záujme dosiahnutia cieľa znížiť spotrebu energie v Spoločenstve o 20 % do roku 2020 a vyzvala zabezpečiť dôkladnú a rýchlu implementáciu priorít ustanovených v oznámení Komisie s názvom „Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu“. V tomto akčnom pláne bol určený značný potenciál na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie v sektore stavebníctva. Európsky parlament vo svojom uznesení z 31. januára 2008 vyzval na sprísnenie ustanovení smernice 2002/91/ES a pri viacerých príležitostiach, najnovšie vo svojom uznesení z 3. februára 2009 o druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky  (6) , vyzval, aby sa 20 % cieľ v oblasti energetickej účinnosti do roku 2020 stal záväzným . V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020  (7) sa určujú záväzné vnútroštátne ciele znižovania CO 2 , pre ktoré bude mať energetická účinnosť v stavebnom sektore zásadný význam, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie  (8) ustanovuje podporu energetickej účinnosti v rámci záväzného cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorým je jej 20 % podiel z celkovej spotreby energie EÚ do roku 2020.

(6)

Európska rada v marci 2007 schválila povinný cieľ 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, a tým opäť potvrdila záväzok Spoločenstva v oblasti vývoja energie z obnoviteľných zdrojov v rámci celého Spoločenstva. V smernici 2009/28/ES sa stanovuje spoločný rámec na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. Zdôrazňuje sa potreba zaviesť činiteľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov pri plnení minimálnych požiadaviek v oblasti energetickej hospodárnosti v zmysle smernice 2002/91/ES, aby sa urýchlilo zavedenie minimálnej úrovne energie z obnoviteľných zdrojov pre použitie v budovách.

(7)

Sektor bytových budov a terciárny sektor, ktorého hlavnú časť tvoria budovy, zodpovedá za približne 40 % konečnej spotreby energie v Spoločenstve a narastá trend smerujúci k zvyšovaniu ich spotreby energie a teda aj nimi spôsobených emisií oxidu uhličitého.

(8)

Je potrebné stanoviť konkrétnejšie činnosti s úmyslom dosiahnuť veľký nerealizovaný potenciál pre úspory energie v stavebníctve a znížiť veľké rozdiely medzi výsledkami členských štátov v tomto sektore.

(9)

Opatrenia na ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by mali brať do úvahy klimatické a miestne podmienky, ako aj vnútorné prostredie budov a efektívnosť vynaložených nákladov. Tieto opatrenia by nemali mať vplyv na ostatné požiadavky týkajúce sa budov ako je prístupnosť, bezpečnosť a zamýšľané využitie budovy.

(10)

Energetická hospodárnosť budov by sa mala vypočítať podľa spoločnej metodiky s objektívnymi premennými zohľadňujúcimi regionálne klimatické rozdiely , ktorá zahŕňa okrem tepelných vlastností aj iné faktory, ktoré majú stále dôležitejšiu úlohu, ako sú vykurovacie , chladiace a ventilačné systémy, systémy spätného získavania tepla, riadenie zón, uplatňovanie obnoviteľných zdrojov energie, pasívne vykurovacie a chladiace prvky, clonenie, kvalita ovzdušia vo vnútri budov, vhodné meranie prirodzeného svetla, izolačné a osvetľovacie systémy, monitorovacie a kontrolné systémy  a návrh budov. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého je potrebné vykurovanie, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy v priebehu celého roku. Táto metodika by mala zohľadňovať platné európske normy.

(11)

Členské štáty by mali ustanoviť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Požiadavky by sa mali ustanoviť s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálnu rovnováhu medzi vynaloženými investíciami a usporenými nákladmi na energiu počas životného cyklu budovy. Malo by sa prijať opatrenie umožňujúce členským štátom pravidelne hodnotiť ich minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov zohľadňujúce technický pokrok.

(12)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 87 a 88 zmluvy. Preto by sa koncepcia stimulov použitá v tejto smernici nemala vykladať tak, že zahŕňa štátnu pomoc.

(13)

Komisia by mala zaviesť spoločnú metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Táto metodika by mala byť v súlade s metodikou použitou v právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na požiadavky v oblasti hospodárnosti výrobkov, súčastí a technických systémov budov, z ktorých sa budova skladá. Členské štáty by mali použiť túto spoločnú metodiku na prijatie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Výsledky tohto výpočtu a údaje použité na získanie týchto výsledkov by sa mali pravidelne oznamovať Komisii. Tieto správy by mali umožniť Komisii hodnotiť pokrok členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a predkladať o tomto pokroku správy. Členské štáty by mali uplatniť túto metodiku v prípade, že budú prehodnocovať a určovať svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

(14)

Budovy majú výrazný vplyv na dlhodobú spotrebu energie. Vzhľadom na dlhý cyklus obnovy existujúcich budov by preto nové a existujúce budovy , ktoré sú predmetom významnej obnovy, mali spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prispôsobenú miestnym klimatickým podmienkam. Keďže ešte nie sú preskúmané všetky možnosti využívania alternatívnych systémov zásobovania energiou, malo by sa zvážiť použitie alternatívnych systémov zásobovania energiou pre nové a existujúce budovy , a to bez ohľadu na ich veľkosť , podľa zásady, že najprv sa zabezpečí zníženie energetických požiadaviek na vykurovanie a chladenie na minimálnu nákladovo optimálnu úroveň .

(15)

Významná obnova existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť poskytuje príležitosť prijať nákladovo efektívne opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti celej budovy . Stanovením požiadaviek na nákladovo účinné opatrenia sa predíde vytvoreniu prekážok, ktoré by mohli odrádzať od realizácie významnej obnovy.

(16)

Výsledky štúdií ukazujú, že stavebný sektor trpí neefektívnosťou, ktorá spôsobuje, že náklady koncových používateľov sú výrazne vyššie ako optimálne náklady. Výpočty naznačujú, že náklady výstavby by sa mohli znížiť až o 30 až 35 % znížením množstva odpadu počas väčšiny procesov výstavby a pre väčšinu výrobkov. Neefektívnosť odvetvia výstavby je veľkým rizikom pre ciele a účel tejto smernice, pretože neodôvodnene vysoké náklady na stavbu a obnovu znižujú nákladovú efektívnosť, a tým aj energetickú účinnosť odvetvia. Aby sa zabezpečilo správne fungovanie tejto smernice, Komisia by mala zhodnotiť fungovanie trhu v oblasti stavebníctva a výsledky svojho hodnotenia by spolu s návrhmi mala oznámiť Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť transparentnú cenovú politiku v oblasti stavieb a obnovy a mali by tiež prijať vhodné opatrenia na odstránenie prekážok vstupu na trh pre nové subjekty, predovšetkým malé a stredné podniky, a na zabezpečenie príslušných zariadení a infraštruktúry.

(17)

S cieľom zvýšiť energetickú účinnosť domácich spotrebičov a vykurovania a chladenia by sa mali vyvíjať a zavádzať informačné technológie, pričom celkovým cieľom by mali byť tzv. inteligentné budovy.

(18)

Je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie počtu budov, ktoré nielen spĺňajú platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ale ktoré takisto zabezpečujú aspoň nákladovo optimálnu úroveň energetickej hospodárnosti . Na tento účel by členské štáty mali vypracovať národné plány zamerané na zvýšenie počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie a pravidelne oznamovať tieto plány Komisii.

(19)

V záujme obmedzenia záťaže členských štátov súvisiacej s predkladaním správ by sa malo umožniť začleniť správy požadované v tejto smernici do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách ║ (9). Verejný sektor v každom členskom štáte by mal mať v oblasti energetickej hospodárnosti budov vedúcu úlohu a z tohto dôvodu by sa v národných plánoch mali stanovovať ambicióznejšie ciele v prípade budov, v ktorých sídlia verejné orgány.

(20)

Členské štáty by sa mali podporovať, aby na podporu zvýšenia energetickej účinnosti budov prijímali dodatočné opatrenia k opatreniam stanoveným v tejto smernici. Môžu nimi byť finančné a daňové stimuly pre podniky, domácnosti a nájomcov vrátane znížených sadzieb DPH pre vykonávanie služieb v oblasti obnovy.

(21)

Členské štáty by sa mali vyhýbať rušivej regulácii cien energií pre spotrebiteľov, ktorá nemotivuje k úsporám energie

(22)

Potenciálnemu kupujúcemu a nájomcovi budovy alebo jej častí by mali byť prostredníctvom osvedčenia o energetickej hospodárnosti poskytnuté správne informácie o energetickej hospodárnosti budovy, ako aj praktické rady o jej zlepšení. Vlastníci a nájomcovia budov na obchodné účely by mali mať tiež povinnosť vymieňať si informácie týkajúce sa skutočnej spotreby energie, aby sa zabezpečila prístupnosť všetkých informácií potrebných na prijatie informovaných rozhodnutí o nevyhnutných vylepšeniach. V osvedčení by sa takisto mali uviesť informácie o skutočnom vplyve vykurovania a chladenia na energetické potreby budovy, na jej spotrebu primárnej energie a na množstvo emisií oxidu uhličitého. Vlastníci budov by mali mať možnosť požiadať o certifikáciu alebo aktualizované osvedčenie kedykoľvek, a to nielen v čase, keď sa budovy prenajímajú, predávajú alebo obnovujú.

(23)

Verejné orgány by mali ísť príkladom a splniť odporúčania uvedené v osvedčení o energetickej hospodárnosti v rámci doby jeho platnosti. Členské štáty by mali do svojich národných plánov zahrnúť opatrenia na podporu verejných orgánov, aby si tieto orgány čo najskôr osvojili zlepšenia energetickej účinnosti a vykonali odporúčania uvedené v osvedčení o energetickej hospodárnosti v rámci doby jeho platnosti. Členské štáty by mali pri príprave národných plánov konzultovať so zástupcami miestnych a regionálnych orgánov.

(24)

V súlade s požiadavkami na inštaláciu inteligentných meracích systémov ustanovenú v smernici 2006/32/ES by sa mali vlastníkom a nájomcom v reálnom čase poskytovať presné informácie o spotrebe energie v budovách, ktoré využívajú.

(25)

Budovy, v ktorých sídlia verejné orgány, a budovy často navštevované verejnosťou by mali ísť príkladom zohľadňovaním environmentálnych a energetických aspektov, a mali by preto pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Šírenie informácií o energetickej hospodárnosti na verejnosti by sa malo zlepšiť tým, že sa jasne zverejnia osvedčenia o energetickej hospodárnosti. Ak sa členské štáty rozhodnú začleniť spotrebu energie medzi požiadavky na energetickú certifikáciu, malo by byť možné uplatniť miestny prístup, pri ktorom môže viacero budov, ktoré využíva tá istá organizácia a ktoré sa nachádzajú v susedstve, používať rovnaké meracie systémy.

(26)

Zabezpečenie vzájomného uznávania osvedčení o energetickej hospodárnosti vydaných inými členskými štátmi bude pravdepodobne dôležité pre rozvoj cezhraničného trhu s finančnými a inými službami na podporu energetickej účinnosti. V záujme uľahčenia vzájomného uznávania by Komisia mala stanoviť spoločné minimálne normy pre obsah a formu osvedčení a pre akreditáciu odborníkov. Každé osvedčenie o energetickej hospodárnosti by malo byť dostupné v jazyku vlastníka aj nájomníka, aby boli odporúčania ľahko zrozumiteľné.

(27)

Za posledné roky sa zvýšil počet klimatizačných systémov v európskych krajinách. Spôsobuje to závažné problémy v odberových špičkách, zvyšuje náklady na elektrickú energiu a narúša energetickú rovnováhu vo všetkých členských štátoch . Je potrebné uprednostniť tie stratégie, ktoré zlepšujú tepelné vlastnosti budov počas letného obdobia. Mali by sa preto ďalej vyvíjať technológie pasívneho chladenia, predovšetkým tie, ktoré zlepšujú vnútorné klimatické podmienky a mikroklímu v okolí budov.

(28)

Pravidelná kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov kvalifikovanými pracovníkmi prispieva k zachovaniu ich správneho nastavenia v súlade so špecifikáciou výrobku, a týmto spôsobom zabezpečuje optimálnu hospodárnosť z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti a energie. Nezávislé hodnotenie celého vykurovacieho a klimatizačného systému by sa malo vykonávať pravidelne počas jeho životného cyklu, a to najmä pred jeho nahradením alebo modernizáciou. V záujme minimalizácie administratívneho zaťaženia vlastníkov a nájomcov budov by členské štáty mali zabezpečiť, aby každá certifikácia energetickej hospodárnosti zahŕňala kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov a aby sa kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov vykonávali pokiaľ možno súčasne.

(29)

Spoločný prístup k certifikácii energetickej hospodárnosti budov a ku kontrolám vykurovacích a klimatizačných systémov vykonávaným kvalifikovanými a akreditovanými odborníkmi, ktorých nezávislosť sa má zaručiť na základe objektívnych kritérií, prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok, pokiaľ ide o snahy členských štátov týkajúce sa úspory energie v sektore stavebníctva, a zavedie transparentnosť pre perspektívnych vlastníkov alebo užívateľov s ohľadom na energetickú hospodárnosť na trhu s nehnuteľnosťami v Spoločenstve. V záujme zabezpečenia kvality osvedčení o energetickej hospodárnosti a kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov v celom Spoločenstve by sa mal v každom členskom štáte zaviesť nezávislý kontrolný mechanizmus.

(30)

Miestne a regionálne orgány sú kľúčové pre úspešné vykonávanie tejto smernice. S ich zástupcami by sa malo konzultovať v súvislosti s každým aspektom jej vykonávania na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Miestni projektanti a stavební inšpektori by mali dostať primerané usmernenia a zdroje na vykonávanie potrebných úloh.

(31)

Keďže prístup k povolaniu inštalatéra alebo jeho vykonávanie je predmetom regulácie, podmienky uznávania odborných kvalifikácií sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií  (10) . Táto smernica sa preto uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/36/ES. Keďže smernica 2005/36/ES stanovuje podmienky vzájomného uznávania odborných kvalifikácií vrátane tých, ktoré sa týkajú architektov, je potrebné zabezpečiť aj to, aby architekti a projektanti vo svojich projektoch a návrhoch náležite zohľadnili vysokoúčinné technológie. Členské štáty by preto mali poskytnúť jasné usmernenia. Nemali by byť pritom dotknuté ustanovenia smernice 2005/36/ES, a najmä jej články 46 a 49.

(32)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(33)

Komisia by predovšetkým mala byť spolnomocnená na prispôsobenie určitých častí všeobecného rámca ustanoveného v prílohe I technickému pokroku, na zavedenie spoločnej metodiky výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť a na ustanovenie definície budov s nulovou čistou spotrebou energie, pričom sa zohľadnia bežné regionálne poveternostné podmienky a predpokladané zmeny týchto poveternostných podmienok v čase . Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(34)

Keďže na svietenie sa v súčasnosti využíva približne 14 % elektrickej energie spotrebovanej v EÚ a keďže súčasné najvyspelejšie systémy osvetlenia môžu ušetriť až 80 % energie pri zachovaní podmienok osvetlenia v súlade s európskymi normami, čo je nedoceneným prínosom k tomu, aby Európska únia dosiahla ciele EÚ do roku 2020, Komisia by mala prijať potrebné kroky na prijatie smernice o projektovaní osvetlenia v záujme doplnenia opatrení a cieľov stanovených v tejto smernici. Vyššia energetická účinnosť vyplývajúca z lepšie naprojektovaného osvetlenia a použitia energeticky účinných zdrojov osvetlenia v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…ES z …o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (prepracované znenie)  (12) sa považuje za výrazný prínos k lepšej energetickej hospodárnosti budov.

(35)

Keďže cieľ zvýšiť energetickú hospodárnosť budov nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z dôvodu zložitosti sektora stavebníctva a neschopnosti vnútroštátnych trhov s nehnuteľnosťami primerane riešiť otázku energetickej hospodárnosti a z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(37)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva a na jej uplatňovanie, stanovených v prílohe VI časti B║,

a)

s metodikou výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a ich častí , komponentov budov a technických systémov budov ;

b)

s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a ich častí;

c)

s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť existujúcich budov ▐, ktoré sa významne obnovujú , ako aj komponentov budov a technických systémov budov, ak sa nahrádzajú alebo modernizujú ;

d)

s národnými plánmi a cieľmi zameranými na zvyšovanie počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie ;

e)

s energetickou certifikáciou budov alebo ich častí;

f)

pravidelná kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách;

g)

s nezávislými systémami kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrolách ;

h)

s požiadavkami na vzdelávanie a odborné vzdelávanie pracovníkov zodpovedných za udeľovanie osvedčení energetickej hospodárnosti budov a inšpektorov vykurovacích a klimatizačných systémov a s požiadavkami na vzájomné uznávanie ich kvalifikácií medzi členskými štátmi;

(i)

s národnými plánmi na odstránenie prekážok v právnych predpisoch v oblasti stavebníctva, nájmu a ochrany kultúrneho dedičstva a na vytvorenie finančných stimulov.

(1)

„budova“ znamená zastrešenú stavbu s múrmi, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútornej klímy;

(2)

„nová budova“ znamená budovu, pre ktorú sa príslušné stavebné povolenie získa po nadobudnutí účinnosti tejto smernice;

(3)

„časti budovy“ znamenajú byty alebo jednotky projektované na samostatné užívanie v bytových domoch;

(4)

„budova s nulovou čistou spotrebou energie“ znamená budovu, v ktorej je vďaka veľmi vysokej úrovni energetickej účinnosti budovy celková ročná spotreba primárnej energie rovnaká alebo menšia ako lokálna výroba energie z obnoviteľných zdrojov;

(5)

„technický systém budovy“ znamená technické zariadenia na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody, osvetlenie a výrobu elektrickej energie, meracie, monitorovacie a riadiace systémy, alebo na ich kombinované použitie;

(6)

„energetická hospodárnosť budovy“ znamená vypočítané alebo odmerané množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po primárnej energii súvisiaceho s bežným používaním budovy , vyjadrené v kWh/m 2 za rok , ktoré okrem iného zahŕňa energiu použitú na vykurovanie, teplú vodu, chladenie, vetranie a zabudované osvetlenie , s prihliadnutím na pasívne solárne zisky, clonenie pred slnkom a prirodzené osvetlenie ;

(7)

„primárna energia“ znamená energiu z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom premeny alebo transformácie;

(8)

„energia z obnoviteľných zdrojov“ znamená energiu z týchto obnoviteľných nefosílnych zdrojov: veterná, solárna, geotermálna, aerotermálna, hydrotermálna a oceánska energia, energia vĺn, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny;

(9)

„obvodový plášť budovy“ znamená integrované prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia;

(10)

„komponent budovy“ znamená samostatnú zložku budovy, ktorá ovplyvňuje energetickú hospodárnosť budovy a nie je súčasťou technického systému budovy, ako sú okná, clonenie, vonkajšie dvere, steny, základy, základová doska, strop, strecha a izolačné systémy;

(11)

„významná obnova“ znamená obnovu budovy v prípade, ak

(12)

„európska norma“ znamená normu prijatú Európskym výborom pre normalizáciu, Európskym výborom pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy, a sprístupnenú verejnosti;

(13)

„osvedčenie o energetickej hospodárnosti “ znamená osvedčenie uznávané členským štátom alebo na to určenou právnickou osobou, ktoré uvádza energetickú hospodárnosť budovy alebo jej častí vypočítanú podľa metodiky prijatej v súlade s článkom 3;

(14)

„kogenerácia“ znamená výrobu tepelnej energie a súčasne elektrickej a/alebo mechanickej energie v rámci jedného procesu;

(15)

„nákladovo optimálna úroveň“ znamená ▐ úroveň , na ktorej je analýza nákladov a prínosov vypočítaných počas životného cyklu budovy pozitívna , pričom sa zohľadňuje aspoň čistá súčasná hodnota investičných nákladov a nákladov na prevádzku (vrátane nákladov na energiu), údržba, zisky z výroby energie a prípadné náklady na likvidáciu;

(16)

„klimatizačný systém“ znamená kombináciu zložiek potrebných na zabezpečenie formy úpravy vnútorného vzduchu vrátane vetrania;

(17)

„kotol“ znamená kombináciu kotla a horáka navrhnutú na prenos tepla uvoľneného zo spaľovania do kvapaliny;

(18)

„účinný stanovený výkon“ znamená maximálny tepelný výkon vyjadrený v kW stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas súvislej prevádzky pri dodržiavaní úžitkovej efektívnosti uvedenej výrobcom;

(19)

„tepelné čerpadlo“ znamená stroj, prístroj alebo zariadenie, ktoré prenáša teplo z prirodzeného okolia, ako napríklad zo vzduchu, vody alebo pôdy do budov alebo priemyselných zariadení tým, že obracia prirodzené prúdenie tepla, ktoré tak prúdi z nižšej do vyššej teploty . Množstvo energie z prostredia zachytenej tepelnými čerpadlami, ktorá sa na účely tejto smernice považuje za obnoviteľnú energiu, sa stanoví na základe smernice 2009/28/ES;

(20)

„energetická chudoba“ znamená situáciu, keď domácnosť vynakladá viac ako 10 % svojich príjmov na faktúry za energiu, aby vykúrila svoj domov na prijateľnú úroveň na základe úrovní odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou;

(21)

„systém osvetlenia“ znamená kombináciu prvkov vyžadovaných na poskytnutie určitej úrovne osvetlenia;

(22)

„diaľkové vykurovanie alebo chladenie“ znamená distribúciu tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo chladiacich kvapalín z ústredného zdroja výroby prostredníctvom siete viacerým budovám na využitie pri priestorovom alebo procesnom vykurovaní alebo chladení či na ohrev vody;

(23)

„projekt osvetlenia“ znamená schému alebo náčrt s podrobným popisom konfigurácie a návrhu svietidiel vrátane súvisiaceho riadiaceho zariadenia.

a)

budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo kvôli svojej osobitnej architektonickej alebo historickej hodnote, pokiaľ by dodržiavanie špecifickej minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

b)

budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;

c)

dočasné budovy s plánovanou dobou používania kratšou ako 18 mesiacov , priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;

▐

d)

samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m 2.

—

rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov ,

—

zohľadňovať rozličné klimatické podmienky v jednotlivých členských štátoch a pravdepodobné zmeny týchto podmienok počas životnosti danej budovy a

—

stanoviť spoločné predpoklady alebo spôsoby výpočtu nákladov na energiu.

a)

decentralizované systémy dodávky energie založené na energii z obnoviteľných zdrojov ;

b)

kogeneráciu ;

c)

diaľkové alebo blokové vykurovanie alebo chladenie , ak je k dispozícii, najmä ak je úplne alebo sčasti založené na energii z obnoviteľných zdrojov ;

d)

tepelné čerpadlá;

e)

zariadenia IKT na účely monitorovania a kontroly.

a)

decentralizované systémy dodávky energie založené na energii z obnoviteľných zdrojov;

b)

kogenerácia;

c)

diaľkové alebo blokové vykurovanie alebo chladenie, ak je k dispozícii, najmä ak je úplne alebo sčasti založené na energii z obnoviteľných zdrojov;

d)

tepelné čerpadlá;

e)

zariadenia IKT na účely monitorovania a kontroly.

a)

kotly , iné generátory tepla alebo výmenníky tepla vo vykurovacích systémoch vrátane diaľkového alebo blokového vykurovania a chladenia ;

b)

ohrievače vody v systémoch na teplú vodu;

c)

centrálne klimatizačné jednotky alebo generátory chladného vzduchu v klimatizačných systémoch.

d)

osvetľovacie zariadenia;

e)

komponenty budov.

a)

nové a obnovené obytné budovy;

b)

nové a obnovené neobytné budovy;

c)

budovy, ktoré sú sídlom verejných orgánov.

a)

predbežné ciele vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovom počte budov a ║ vo vzťahu k celkovej úžitkovej ploche v rokoch 2015 a 2020 ;

b)

podrobné údaje o požiadavkách členských štátov týkajúcich sa minimálnej úrovne energie z obnoviteľných zdrojov v nových a v existujúcich budovách, ktoré prechádzajú významnou obnovou, ako to vyžaduje smernica 2009/28/ES a články 6 a 7 tejto smernice;

c)

súhrn všetkých politík a  informácie o opatreniach prijatých na účely podpory týchto budov ;

d)

národné, regionálne alebo miestne programy na podporu opatrení zameraných na podporu týchto budov, napríklad daňové stimuly, finančné nástroje alebo zníženie DPH.

a)

v rámci revízie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja  (14) na ďalšie plánovacie obdobie podstatné zvýšenie maximálneho podielu prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktoré možno použiť na podporu energetickej účinnosti vrátane diaľkového vykurovania a chladenia a investícií do energie z obnoviteľných zdrojov v domácnostiach a na rozšírenie možnosti čerpania prostriedkov na tieto projekty;

b)

využitie ďalších finančných prostriedkov Spoločenstva na podporu výskumu a vývoja, informačných kampaní alebo vzdelávania súvisiaceho s energetickou účinnosťou;

c)

vytvorenie Fondu pre energetickú účinnosť na základe príspevkov z rozpočtu Spoločenstva a príspevkov Európskej investičnej banky a členských štátov, ktorý by slúžil ako nástroj na zvyšovanie verejných a súkromných investícií do projektov na zvýšenie energetickej účinnosti budov vrátane využívania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách a komponentoch budov do roku 2020. Tento fond sa začlení do plánovania ostatnej štrukturálnej pomoci Spoločenstva. Kritériá prideľovania prostriedkov z tohto fondu sa vymedzia v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde  (15) a fond sa začne využívať najneskôr do roku 2014;

d)

zníženie DPH na služby a výrobky súvisiace s energetickou účinnosťou, a to vrátane energie z obnoviteľných zdrojov v budovách a komponentoch budov.

a)

opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obvodového plášťa budovy vrátane jeho izolačných systémov alebo technického systému (technických systémov) budovy a

b)

opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých častí alebo prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obvodového plášťa budovy vrátane jeho izolačných systémov alebo technického systému (technických systémov) budovy.

a)

spoločnej certifikácii celého bytového domu so spoločným systémom vykurovania alebo

b)

hodnotení energetickej hospodárnosti tohto bytu alebo jednotky .

a)

porovnanie energetickej hospodárnosti kontrolovaného systému s energetickou hospodárnosťou

b)

odporúčania týkajúce sa nákladovo efektívneho zlepšenia energetickej hospodárnosti systému budovy alebo jej častí.

a)

metodiky hodnotenia energetickej hospodárnosti budov na základe spotreby primárnej energie a emisií oxidu uhličitého;

b)

všeobecné stimuly pre ďalšie opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti v budovách;

c)

stanovenia požiadavky platnej v celom Spoločenstve, aby existujúce budovy boli budovami s nulovou čistou spotrebou energie.

a)

systémoch podpory na národnej, regionálnej a miestnej úrovni zameraných na podporu energetickej účinnosti a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách;

b)

podiele energie z obnoviteľných zdrojov využívanej v sektore stavebníctva na vnútroštátnej a regionálnej úrovni vrátane konkrétnych informácií o tom, či energia z obnoviteľných zdrojov pochádza z lokálnych zariadení, diaľkového vykurovania a chladenia alebo kogenerácie.

a)

najnovšiu verziu všetkých akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES;

b)

podrobnosti o platných opatreniach na úrovni Spoločenstva zameraných na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov vrátane akýchkoľvek uplatniteľných finančných/daňových nástrojov, vhodnej žiadosti alebo kontaktných údajov;

c)

podrobnosti o národných akčných plánoch a opatreniach na národnej, regionálnej a miestnej úrovni platných v každom členskom štáte a zameraných na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov vrátane akýchkoľvek uplatniteľných finančných alebo daňových nástrojov, vhodných žiadostí alebo kontaktných údajov;

d)

príklady osvedčených postupov na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.