EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009AP0278

Energetická hospodárnosť budov ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z  23. apríla 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (KOM(2008)0780 – C6-0413/2008 – 2008/0223(COD))
P6_TC1-COD(2008)0223 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. apríla 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…ES o energetickej hospodárnosti budov
PRÍLOHA I
PRÍLOHA II
PRÍLOHA III
PRÍLOHA IV
PRÍLOHA V
PRÍLOHA VI

OJ C 184E, 8.7.2010, p. 263–291 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

8.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/263


Štvrtok 23. apríla 2009
Energetická hospodárnosť budov (prepracované znenie) ***I

P6_TA(2009)0278

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (KOM(2008)0780 – C6-0413/2008 – 2008/0223(COD))

2010/C 184 E/65

(Spolurozhodovací postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0780),

so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0413/2008),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (1),

so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 3. februára 2009 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 80a ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na články 80a a 51 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0254/2009),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny a doplnenia okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami a doplneniami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Štvrtok 23. apríla 2009
P6_TC1-COD(2008)0223

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. apríla 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…ES o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (4) bola zmenená a doplnená (5). Pri príležitosti ďalších významných zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)

Prírodné zdroje, na ktorých úsporné a racionálne využívanie sa odvoláva článok 174 zmluvy, zahŕňajú ropné produkty, zemný plyn a tuhé palivá, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň aj hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

(3)

Keďže 40 % celkovej spotreby energie v EÚ pripadá na budovy, znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách predstavujú dôležité opatrenia na znižovanie energetickej závislosti EÚ a emisií skleníkových plynov. Opatrenia na znižovanie spotreby energie v EÚ spolu so stále širším využívaním energie z obnoviteľných zdrojov by EÚ umožnili dodržiavať Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a jej dlhodobý záväzok udržiavať nárast globálnej teploty pod 2 °C, ako aj záväzok znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s rokom 1990 a o 30 % v prípade medzinárodnej dohody . Znížená spotreba energie a zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov takisto zohráva dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, technického rozvoja a zabezpečovaní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych oblastiach.

(4)

Riadenie dopytu po energii je dôležitým nástrojom umožňujúcim Spoločenstvu ovplyvňovať celosvetový trh s energiou a teda bezpečnosť dodávok energií zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

(5)

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 zdôraznila potrebu zvýšiť energetickú účinnosť v Spoločenstve v záujme dosiahnutia cieľa znížiť spotrebu energie v Spoločenstve o 20 % do roku 2020 a vyzvala zabezpečiť dôkladnú a rýchlu implementáciu priorít ustanovených v oznámení Komisie s názvom „Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu“. V tomto akčnom pláne bol určený značný potenciál na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie v sektore stavebníctva. Európsky parlament vo svojom uznesení z 31. januára 2008 vyzval na sprísnenie ustanovení smernice 2002/91/ES a pri viacerých príležitostiach, najnovšie vo svojom uznesení z 3. februára 2009 o druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky  (6) , vyzval, aby sa 20 % cieľ v oblasti energetickej účinnosti do roku 2020 stal záväzným . V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020  (7) sa určujú záväzné vnútroštátne ciele znižovania CO 2 , pre ktoré bude mať energetická účinnosť v stavebnom sektore zásadný význam, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie  (8) ustanovuje podporu energetickej účinnosti v rámci záväzného cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorým je jej 20 % podiel z celkovej spotreby energie EÚ do roku 2020.

(6)

Európska rada v marci 2007 schválila povinný cieľ 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, a tým opäť potvrdila záväzok Spoločenstva v oblasti vývoja energie z obnoviteľných zdrojov v rámci celého Spoločenstva. V smernici 2009/28/ES sa stanovuje spoločný rámec na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. Zdôrazňuje sa potreba zaviesť činiteľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov pri plnení minimálnych požiadaviek v oblasti energetickej hospodárnosti v zmysle smernice 2002/91/ES, aby sa urýchlilo zavedenie minimálnej úrovne energie z obnoviteľných zdrojov pre použitie v budovách.

(7)

Sektor bytových budov a terciárny sektor, ktorého hlavnú časť tvoria budovy, zodpovedá za približne 40 % konečnej spotreby energie v Spoločenstve a narastá trend smerujúci k zvyšovaniu ich spotreby energie a teda aj nimi spôsobených emisií oxidu uhličitého.

(8)

Je potrebné stanoviť konkrétnejšie činnosti s úmyslom dosiahnuť veľký nerealizovaný potenciál pre úspory energie v stavebníctve a znížiť veľké rozdiely medzi výsledkami členských štátov v tomto sektore.

(9)

Opatrenia na ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by mali brať do úvahy klimatické a miestne podmienky, ako aj vnútorné prostredie budov a efektívnosť vynaložených nákladov. Tieto opatrenia by nemali mať vplyv na ostatné požiadavky týkajúce sa budov ako je prístupnosť, bezpečnosť a zamýšľané využitie budovy.

(10)

Energetická hospodárnosť budov by sa mala vypočítať podľa spoločnej metodiky s objektívnymi premennými zohľadňujúcimi regionálne klimatické rozdiely , ktorá zahŕňa okrem tepelných vlastností aj iné faktory, ktoré majú stále dôležitejšiu úlohu, ako sú vykurovacie , chladiace a ventilačné systémy, systémy spätného získavania tepla, riadenie zón, uplatňovanie obnoviteľných zdrojov energie, pasívne vykurovacie a chladiace prvky, clonenie, kvalita ovzdušia vo vnútri budov, vhodné meranie prirodzeného svetla, izolačné a osvetľovacie systémy, monitorovacie a kontrolné systémy  a návrh budov. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého je potrebné vykurovanie, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy v priebehu celého roku. Táto metodika by mala zohľadňovať platné európske normy.

(11)

Členské štáty by mali ustanoviť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Požiadavky by sa mali ustanoviť s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálnu rovnováhu medzi vynaloženými investíciami a usporenými nákladmi na energiu počas životného cyklu budovy. Malo by sa prijať opatrenie umožňujúce členským štátom pravidelne hodnotiť ich minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov zohľadňujúce technický pokrok.

(12)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 87 a 88 zmluvy. Preto by sa koncepcia stimulov použitá v tejto smernici nemala vykladať tak, že zahŕňa štátnu pomoc.

(13)

Komisia by mala zaviesť spoločnú metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Táto metodika by mala byť v súlade s metodikou použitou v právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na požiadavky v oblasti hospodárnosti výrobkov, súčastí a technických systémov budov, z ktorých sa budova skladá. Členské štáty by mali použiť túto spoločnú metodiku na prijatie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Výsledky tohto výpočtu a údaje použité na získanie týchto výsledkov by sa mali pravidelne oznamovať Komisii. Tieto správy by mali umožniť Komisii hodnotiť pokrok členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a predkladať o tomto pokroku správy. Členské štáty by mali uplatniť túto metodiku v prípade, že budú prehodnocovať a určovať svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

(14)

Budovy majú výrazný vplyv na dlhodobú spotrebu energie. Vzhľadom na dlhý cyklus obnovy existujúcich budov by preto nové a existujúce budovy , ktoré sú predmetom významnej obnovy, mali spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prispôsobenú miestnym klimatickým podmienkam. Keďže ešte nie sú preskúmané všetky možnosti využívania alternatívnych systémov zásobovania energiou, malo by sa zvážiť použitie alternatívnych systémov zásobovania energiou pre nové a existujúce budovy , a to bez ohľadu na ich veľkosť , podľa zásady, že najprv sa zabezpečí zníženie energetických požiadaviek na vykurovanie a chladenie na minimálnu nákladovo optimálnu úroveň .

(15)

Významná obnova existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť poskytuje príležitosť prijať nákladovo efektívne opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti celej budovy . Stanovením požiadaviek na nákladovo účinné opatrenia sa predíde vytvoreniu prekážok, ktoré by mohli odrádzať od realizácie významnej obnovy.

(16)

Výsledky štúdií ukazujú, že stavebný sektor trpí neefektívnosťou, ktorá spôsobuje, že náklady koncových používateľov sú výrazne vyššie ako optimálne náklady. Výpočty naznačujú, že náklady výstavby by sa mohli znížiť až o 30 až 35 % znížením množstva odpadu počas väčšiny procesov výstavby a pre väčšinu výrobkov. Neefektívnosť odvetvia výstavby je veľkým rizikom pre ciele a účel tejto smernice, pretože neodôvodnene vysoké náklady na stavbu a obnovu znižujú nákladovú efektívnosť, a tým aj energetickú účinnosť odvetvia. Aby sa zabezpečilo správne fungovanie tejto smernice, Komisia by mala zhodnotiť fungovanie trhu v oblasti stavebníctva a výsledky svojho hodnotenia by spolu s návrhmi mala oznámiť Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť transparentnú cenovú politiku v oblasti stavieb a obnovy a mali by tiež prijať vhodné opatrenia na odstránenie prekážok vstupu na trh pre nové subjekty, predovšetkým malé a stredné podniky, a na zabezpečenie príslušných zariadení a infraštruktúry.

(17)

S cieľom zvýšiť energetickú účinnosť domácich spotrebičov a vykurovania a chladenia by sa mali vyvíjať a zavádzať informačné technológie, pričom celkovým cieľom by mali byť tzv. inteligentné budovy.

(18)

Je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie počtu budov, ktoré nielen spĺňajú platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ale ktoré takisto zabezpečujú aspoň nákladovo optimálnu úroveň energetickej hospodárnosti . Na tento účel by členské štáty mali vypracovať národné plány zamerané na zvýšenie počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie a pravidelne oznamovať tieto plány Komisii.

(19)

V záujme obmedzenia záťaže členských štátov súvisiacej s predkladaním správ by sa malo umožniť začleniť správy požadované v tejto smernici do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách ║ (9). Verejný sektor v každom členskom štáte by mal mať v oblasti energetickej hospodárnosti budov vedúcu úlohu a z tohto dôvodu by sa v národných plánoch mali stanovovať ambicióznejšie ciele v prípade budov, v ktorých sídlia verejné orgány.

(20)

Členské štáty by sa mali podporovať, aby na podporu zvýšenia energetickej účinnosti budov prijímali dodatočné opatrenia k opatreniam stanoveným v tejto smernici. Môžu nimi byť finančné a daňové stimuly pre podniky, domácnosti a nájomcov vrátane znížených sadzieb DPH pre vykonávanie služieb v oblasti obnovy.

(21)

Členské štáty by sa mali vyhýbať rušivej regulácii cien energií pre spotrebiteľov, ktorá nemotivuje k úsporám energie

(22)

Potenciálnemu kupujúcemu a nájomcovi budovy alebo jej častí by mali byť prostredníctvom osvedčenia o energetickej hospodárnosti poskytnuté správne informácie o energetickej hospodárnosti budovy, ako aj praktické rady o jej zlepšení. Vlastníci a nájomcovia budov na obchodné účely by mali mať tiež povinnosť vymieňať si informácie týkajúce sa skutočnej spotreby energie, aby sa zabezpečila prístupnosť všetkých informácií potrebných na prijatie informovaných rozhodnutí o nevyhnutných vylepšeniach. V osvedčení by sa takisto mali uviesť informácie o skutočnom vplyve vykurovania a chladenia na energetické potreby budovy, na jej spotrebu primárnej energie a na množstvo emisií oxidu uhličitého. Vlastníci budov by mali mať možnosť požiadať o certifikáciu alebo aktualizované osvedčenie kedykoľvek, a to nielen v čase, keď sa budovy prenajímajú, predávajú alebo obnovujú.

(23)

Verejné orgány by mali ísť príkladom a splniť odporúčania uvedené v osvedčení o energetickej hospodárnosti v rámci doby jeho platnosti. Členské štáty by mali do svojich národných plánov zahrnúť opatrenia na podporu verejných orgánov, aby si tieto orgány čo najskôr osvojili zlepšenia energetickej účinnosti a vykonali odporúčania uvedené v osvedčení o energetickej hospodárnosti v rámci doby jeho platnosti. Členské štáty by mali pri príprave národných plánov konzultovať so zástupcami miestnych a regionálnych orgánov.

(24)

V súlade s požiadavkami na inštaláciu inteligentných meracích systémov ustanovenú v smernici 2006/32/ES by sa mali vlastníkom a nájomcom v reálnom čase poskytovať presné informácie o spotrebe energie v budovách, ktoré využívajú.

(25)

Budovy, v ktorých sídlia verejné orgány, a budovy často navštevované verejnosťou by mali ísť príkladom zohľadňovaním environmentálnych a energetických aspektov, a mali by preto pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Šírenie informácií o energetickej hospodárnosti na verejnosti by sa malo zlepšiť tým, že sa jasne zverejnia osvedčenia o energetickej hospodárnosti. Ak sa členské štáty rozhodnú začleniť spotrebu energie medzi požiadavky na energetickú certifikáciu, malo by byť možné uplatniť miestny prístup, pri ktorom môže viacero budov, ktoré využíva tá istá organizácia a ktoré sa nachádzajú v susedstve, používať rovnaké meracie systémy.

(26)

Zabezpečenie vzájomného uznávania osvedčení o energetickej hospodárnosti vydaných inými členskými štátmi bude pravdepodobne dôležité pre rozvoj cezhraničného trhu s finančnými a inými službami na podporu energetickej účinnosti. V záujme uľahčenia vzájomného uznávania by Komisia mala stanoviť spoločné minimálne normy pre obsah a formu osvedčení a pre akreditáciu odborníkov. Každé osvedčenie o energetickej hospodárnosti by malo byť dostupné v jazyku vlastníka aj nájomníka, aby boli odporúčania ľahko zrozumiteľné.

(27)

Za posledné roky sa zvýšil počet klimatizačných systémov v európskych krajinách. Spôsobuje to závažné problémy v odberových špičkách, zvyšuje náklady na elektrickú energiu a narúša energetickú rovnováhu vo všetkých členských štátoch . Je potrebné uprednostniť tie stratégie, ktoré zlepšujú tepelné vlastnosti budov počas letného obdobia. Mali by sa preto ďalej vyvíjať technológie pasívneho chladenia, predovšetkým tie, ktoré zlepšujú vnútorné klimatické podmienky a mikroklímu v okolí budov.

(28)

Pravidelná kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov kvalifikovanými pracovníkmi prispieva k zachovaniu ich správneho nastavenia v súlade so špecifikáciou výrobku, a týmto spôsobom zabezpečuje optimálnu hospodárnosť z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti a energie. Nezávislé hodnotenie celého vykurovacieho a klimatizačného systému by sa malo vykonávať pravidelne počas jeho životného cyklu, a to najmä pred jeho nahradením alebo modernizáciou. V záujme minimalizácie administratívneho zaťaženia vlastníkov a nájomcov budov by členské štáty mali zabezpečiť, aby každá certifikácia energetickej hospodárnosti zahŕňala kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov a aby sa kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov vykonávali pokiaľ možno súčasne.

(29)

Spoločný prístup k certifikácii energetickej hospodárnosti budov a ku kontrolám vykurovacích a klimatizačných systémov vykonávaným kvalifikovanými a akreditovanými odborníkmi, ktorých nezávislosť sa má zaručiť na základe objektívnych kritérií, prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok, pokiaľ ide o snahy členských štátov týkajúce sa úspory energie v sektore stavebníctva, a zavedie transparentnosť pre perspektívnych vlastníkov alebo užívateľov s ohľadom na energetickú hospodárnosť na trhu s nehnuteľnosťami v Spoločenstve. V záujme zabezpečenia kvality osvedčení o energetickej hospodárnosti a kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov v celom Spoločenstve by sa mal v každom členskom štáte zaviesť nezávislý kontrolný mechanizmus.

(30)

Miestne a regionálne orgány sú kľúčové pre úspešné vykonávanie tejto smernice. S ich zástupcami by sa malo konzultovať v súvislosti s každým aspektom jej vykonávania na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Miestni projektanti a stavební inšpektori by mali dostať primerané usmernenia a zdroje na vykonávanie potrebných úloh.

(31)

Keďže prístup k povolaniu inštalatéra alebo jeho vykonávanie je predmetom regulácie, podmienky uznávania odborných kvalifikácií sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií  (10) . Táto smernica sa preto uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/36/ES. Keďže smernica 2005/36/ES stanovuje podmienky vzájomného uznávania odborných kvalifikácií vrátane tých, ktoré sa týkajú architektov, je potrebné zabezpečiť aj to, aby architekti a projektanti vo svojich projektoch a návrhoch náležite zohľadnili vysokoúčinné technológie. Členské štáty by preto mali poskytnúť jasné usmernenia. Nemali by byť pritom dotknuté ustanovenia smernice 2005/36/ES, a najmä jej články 46 a 49.

(32)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(33)

Komisia by predovšetkým mala byť spolnomocnená na prispôsobenie určitých častí všeobecného rámca ustanoveného v prílohe I technickému pokroku, na zavedenie spoločnej metodiky výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť a na ustanovenie definície budov s nulovou čistou spotrebou energie, pričom sa zohľadnia bežné regionálne poveternostné podmienky a predpokladané zmeny týchto poveternostných podmienok v čase . Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosťich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(34)

Keďže na svietenie sa v súčasnosti využíva približne 14 % elektrickej energie spotrebovanej v EÚ a keďže súčasné najvyspelejšie systémy osvetlenia môžu ušetriť až 80 % energie pri zachovaní podmienok osvetlenia v súlade s európskymi normami, čo je nedoceneným prínosom k tomu, aby Európska únia dosiahla ciele EÚ do roku 2020, Komisia by mala prijať potrebné kroky na prijatie smernice o projektovaní osvetlenia v záujme doplnenia opatrení a cieľov stanovených v tejto smernici. Vyššia energetická účinnosť vyplývajúca z lepšie naprojektovaného osvetlenia a použitia energeticky účinných zdrojov osvetlenia v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…ES z …o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (prepracované znenie)  (12) sa považuje za výrazný prínos k lepšej energetickej hospodárnosti budov.

(35)

Keďže cieľ zvýšiť energetickú hospodárnosť budov nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z dôvodu zložitosti sektora stavebníctva a neschopnosti vnútroštátnych trhov s nehnuteľnosťami primerane riešiť otázku energetickej hospodárnosti a z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(37)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva a na jej uplatňovanie, stanovených v prílohe VI časti B║,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa podporuje lepšia energetická hospodárnosť budov v Spoločenstve, berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na klimatické podmienky vnútorného prostredia a  nákladovo optimálne úrovne energetickej hospodárnosti .

Táto smernica stanovuje požiadavky v súvislosti:

a)

s metodikou výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a ich častí , komponentov budov a technických systémov budov ;

b)

s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a ich častí;

c)

s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť existujúcich budov ▐, ktoré sa významne obnovujú , ako aj komponentov budov a technických systémov budov, ak sa nahrádzajú alebo modernizujú ;

d)

s národnými plánmi a cieľmi zameranými na zvyšovanie počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie ;

e)

s energetickou certifikáciou budov alebo ich častí;

f)

pravidelná kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách;

g)

s nezávislými systémami kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrolách ;

h)

s požiadavkami na vzdelávanie a odborné vzdelávanie pracovníkov zodpovedných za udeľovanie osvedčení energetickej hospodárnosti budov a inšpektorov vykurovacích a klimatizačných systémov a s požiadavkami na vzájomné uznávanie ich kvalifikácií medzi členskými štátmi;

(i)

s národnými plánmi na odstránenie prekážok v právnych predpisoch v oblasti stavebníctva, nájmu a ochrany kultúrneho dedičstva a na vytvorenie finančných stimulov.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

Na účel tejto smernice sa uplatňujú tieto definície:

(1)

„budova“ znamená zastrešenú stavbu s múrmi, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútornej klímy;

(2)

„nová budova“ znamená budovu, pre ktorú sa príslušné stavebné povolenie získa po nadobudnutí účinnosti tejto smernice;

(3)

„časti budovy“ znamenajú byty alebo jednotky projektované na samostatné užívanie v bytových domoch;

(4)

„budova s nulovou čistou spotrebou energie“ znamená budovu, v ktorej je vďaka veľmi vysokej úrovni energetickej účinnosti budovy celková ročná spotreba primárnej energie rovnaká alebo menšia ako lokálna výroba energie z obnoviteľných zdrojov;

(5)

„technický systém budovy“ znamená technické zariadenia na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody, osvetlenie a výrobu elektrickej energie, meracie, monitorovacie a riadiace systémy, alebo na ich kombinované použitie;

(6)

„energetická hospodárnosť budovy“ znamená vypočítané alebo odmerané množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po primárnej energii súvisiaceho s bežným používaním budovy , vyjadrené v kWh/m 2 za rok , ktoré okrem iného zahŕňa energiu použitú na vykurovanie, teplú vodu, chladenie, vetranie a zabudované osvetlenie , s prihliadnutím na pasívne solárne zisky, clonenie pred slnkom a prirodzené osvetlenie ;

(7)

„primárna energia“ znamená energiu z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom premeny alebo transformácie;

(8)

„energia z obnoviteľných zdrojov“ znamená energiu z týchto obnoviteľných nefosílnych zdrojov: veterná, solárna, geotermálna, aerotermálna, hydrotermálna a oceánska energia, energia vĺn, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny;

(9)

„obvodový plášť budovy“ znamená integrované prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia;

(10)

„komponent budovy“ znamená samostatnú zložku budovy, ktorá ovplyvňuje energetickú hospodárnosť budovy a nie je súčasťou technického systému budovy, ako sú okná, clonenie, vonkajšie dvere, steny, základy, základová doska, strop, strecha a izolačné systémy;

(11)

„významná obnova“ znamená obnovu budovy v prípade, ak

a)

celkové náklady na obnovu v súvislosti s obvodovým plášťom budovy alebo technickým systémom budovy presahujú 20 % hodnoty budovy , pričom táto hodnota vychádza z bežných stavebných nákladov v danom členskom štáte, nezahŕňajúc hodnotu pozemku, na ktorom sa budova nachádza, alebo

b)

sa obnovuje viac ako 25 % plochy obvodového plášťa budovy , čo priamo ovplyvňuje energetickú hospodárnosť budovy ;

(12)

„európska norma“ znamená normu prijatú Európskym výborom pre normalizáciu, Európskym výborom pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy, a sprístupnenú verejnosti;

(13)

„osvedčenie o energetickej hospodárnosti “ znamená osvedčenie uznávané členským štátom alebo na to určenou právnickou osobou, ktoré uvádza energetickú hospodárnosť budovy alebo jej častí vypočítanú podľa metodiky prijatej v súlade s článkom 3;

(14)

„kogenerácia“ znamená výrobu tepelnej energie a súčasne elektrickej a/alebo mechanickej energie v rámci jedného procesu;

(15)

„nákladovo optimálna úroveň“ znamená ▐ úroveň , na ktorej je analýza nákladov a prínosov vypočítaných počas životného cyklu budovy pozitívna , pričom sa zohľadňuje aspoň čistá súčasná hodnota investičných nákladov a nákladov na prevádzku (vrátane nákladov na energiu), údržba, zisky z výroby energie a prípadné náklady na likvidáciu;

(16)

„klimatizačný systém“ znamená kombináciu zložiek potrebných na zabezpečenie formy úpravy vnútorného vzduchu vrátane vetrania;

(17)

„kotol“ znamená kombináciu kotla a horáka navrhnutú na prenos tepla uvoľneného zo spaľovania do kvapaliny;

(18)

„účinný stanovený výkon“ znamená maximálny tepelný výkon vyjadrený v kW stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas súvislej prevádzky pri dodržiavaní úžitkovej efektívnosti uvedenej výrobcom;

(19)

„tepelné čerpadlo“ znamená stroj, prístroj alebo zariadenie, ktoré prenáša teplo z prirodzeného okolia, ako napríklad zo vzduchu, vody alebo pôdy do budov alebo priemyselných zariadení tým, že obracia prirodzené prúdenie tepla, ktoré tak prúdi z nižšej do vyššej teploty . Množstvo energie z prostredia zachytenej tepelnými čerpadlami, ktorá sa na účely tejto smernice považuje za obnoviteľnú energiu, sa stanoví na základe smernice 2009/28/ES;

(20)

„energetická chudoba“ znamená situáciu, keď domácnosť vynakladá viac ako 10 % svojich príjmov na faktúry za energiu, aby vykúrila svoj domov na prijateľnú úroveň na základe úrovní odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou;

(21)

„systém osvetlenia“ znamená kombináciu prvkov vyžadovaných na poskytnutie určitej úrovne osvetlenia;

(22)

„diaľkové vykurovanie alebo chladenie“ znamená distribúciu tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo chladiacich kvapalín z ústredného zdroja výroby prostredníctvom siete viacerým budovám na využitie pri priestorovom alebo procesnom vykurovaní alebo chladení či na ohrev vody;

(23)

„projekt osvetlenia“ znamená schému alebo náčrt s podrobným popisom konfigurácie a návrhu svietidiel vrátane súvisiaceho riadiaceho zariadenia.

Článok 3

Prijatie metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov

1.     Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, a najmä so zástupcami miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, stanoví do 31. marca 2010 spoločnú metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov v súlade s všeobecným rámcom stanoveným v prílohe I k tejto smernici.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 2.

2.     Členské štáty uplatňujú túto spoločnú metodiku.

3.     Energetická hospodárnosť budov sa vyjadruje transparentným spôsobom a zahŕňa ukazovatele dopytu po primárnej energii.

Článok 4

Stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pre budovy , ako aj pre komponenty budov a technické systémy budov a ich časti stanovili tak, aby sa dosiahli prinajmenšom nákladovo optimálne úrovne, a aby ich výpočet vychádzal zo spoločnej metodiky uvedenej v článku 3.

Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty konzultujú s verejnými orgánmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami a môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.

Tieto požiadavky musia byť v súlade s ostatnými platnými právnymi predpismi Spoločenstva a zohľadňovať všeobecné podmienky vnútorného prostredia a podmienky vnútorného a vonkajšieho osvetlenia , aby sa vylúčili možné negatívne účinky, ako napríklad neprimerané vetranie a neprimerané prirodzené osvetlenie, ako aj miestne podmienky a navrhovanú funkciu a vek budovy.

Tieto požiadavky sa prehodnocujú v pravidelných intervaloch, ktoré by nemali byť dlhšie než štyri roky , a aktualizujú sa , aby odrážali technický pokrok v sektore stavebníctva.

Ustanovenia tohto článku nebránia členským štátom podporovať výstavbu nových budov, významné obnovy a modernizáciu komponentov a technických systémov, ktoré idú nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v tejto smernici.

2.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia alebo neuplatnia požiadavky uvedené v odseku 1 pre tieto kategórie budov:

a)

budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo kvôli svojej osobitnej architektonickej alebo historickej hodnote, pokiaľ by dodržiavanie špecifickej minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

b)

budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;

c)

dočasné budovy s plánovanou dobou používania kratšou ako 18 mesiacov , priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;

d)

samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m 2.

3.   S účinnosťou od 30. júna 2012 budú členské štáty poskytovať stimuly iba na výstavbu alebo významnú obnovu tých budov alebo ich častí vrátane komponentov budov , ktorej výsledky spĺňajú aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť dosahujúce výsledky výpočtu uvedeného v článku 5 ods. 2.

4.    Najneskôr do 30. júna 2015 členské štáty preskúmajú svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené v súlade s odsekom 1 ║ a zabezpečia, aby tieto požiadavky dosiahli aspoň výsledky výpočtu uvedeného v článku 5 ods. 2.

5.     Členské štáty poskytnú finančnú podporu a technické poradenstvo v prospech historických budov alebo historických centier, aby sa mohli realizovať konkrétne programy na prispôsobenie požiadavkám energetickej účinnosti.

6.     V súvislosti so systémami na výrobu energie a opatreniami týkajúcimi sa izolácie budov v historických centrách sa uplatňuje vizuálne posudzovanie vplyvu.

Článok 5

Výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

1.   Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, a najmä so zástupcami miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, a na základe zásad uvedených v prílohe IV ustanoví do 31. marca 2010 spoločnú metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a ich častí. Táto spoločná metodika môže odkazovať na príslušné európske normy a musí:

rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov ,

zohľadňovať rozličné klimatické podmienky v jednotlivých členských štátoch a pravdepodobné zmeny týchto podmienok počas životnosti danej budovy a

stanoviť spoločné predpoklady alebo spôsoby výpočtu nákladov na energiu.

Komisia spoločnú metodiku preskúma a v prípade potreby aktualizuje každých päť rokov.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 2.

2.   Členské štáty vypočítavajú nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pri použití spoločnej metodiky ustanovenej v súlade s odsekom 1 a príslušných parametrov, akými sú napríklad klimatické podmienky ▐.

Členské štáty oznamujú Komisii všetky vstupné údaje a hypotézy použité ako základ pre tento výpočet, ako aj ║ výsledky tohto výpočtu. Správa sa zahrnie do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES. Členské štáty predkladajú tieto správy Komisii každé tri roky. Prvá správa sa predloží najneskôr do 30. júna 2011.

3.   Komisia uverejňuje správu o pokroku členských štátov pri vykonávaní tohto článku .

Článok 6

Nové budovy

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nové budovy spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené v súlade s článkom 4 a aby boli v súlade s ustanoveniami článku 9 .

Pre nové budovy členské štáty podporujú využívanie vysokoúčinných alternatívnych systémov . Tieto alternatívne systémy môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na:

a)

decentralizované systémy dodávky energie založené na energii z obnoviteľných zdrojov ;

b)

kogeneráciu ;

c)

diaľkové alebo blokové vykurovanie alebo chladenie , ak je k dispozícii, najmä ak je úplne alebo sčasti založené na energii z obnoviteľných zdrojov ;

d)

tepelné čerpadlá;

e)

zariadenia IKT na účely monitorovania a kontroly.

Článok 7

Existujúce budovy

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť budov, ktoré sa významne obnovujú , alebo komponentov budov a technických systémov budov alebo ich častí v prípade ich modernizácie alebo nahradenia zlepšila tak, aby spĺňali aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Členské štáty ustanovia tieto minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súlade s článkom 4 a s prihliadnutím na ustanovenia článku 9 . Požiadavky sa stanovia pre obnovované systémy, ako aj komponenty budovy , ktoré sa modernizujú alebo nahrádzajú, ako aj pre obnovovanú budovu ako celok v prípade realizácie významnej obnovy .

Členské štáty sa usilujú o to, aby sa v súvislosti s významne obnovovanými budovami zvažovali a zohľadňovali tieto vysokoúčinné alternatívne systémy:

a)

decentralizované systémy dodávky energie založené na energii z obnoviteľných zdrojov;

b)

kogenerácia;

c)

diaľkové alebo blokové vykurovanie alebo chladenie, ak je k dispozícii, najmä ak je úplne alebo sčasti založené na energii z obnoviteľných zdrojov;

d)

tepelné čerpadlá;

e)

zariadenia IKT na účely monitorovania a kontroly.

Článok 8

Technické systémy budov a komponenty budov

1.   Členské štáty ustanovujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súvislosti s komponentmi budov a technickými systémami budov, ktoré sú inštalované a uvedené do prevádzky v budovách a na ktoré sa nevzťahuje smernica 2009/…ES [o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov] a jej vykonávacie opatrenia . Požiadavky sa ustanovujú v prípade nových prevádzkovo-technických zariadení, technických systémov budov a komponentov budov a ich častí a v prípade ich nahradenia a modernizácie a budú sa uplatňovať, pokiaľ sú technicky a funkčne uskutočniteľné .

Požiadavky zahŕňajú najmä tieto komponenty:

a)

kotly , iné generátory tepla alebo výmenníky tepla vo vykurovacích systémoch vrátane diaľkového alebo blokového vykurovania a chladenia ;

b)

ohrievače vody v systémoch na teplú vodu;

c)

centrálne klimatizačné jednotky alebo generátory chladného vzduchu v klimatizačných systémoch.

d)

osvetľovacie zariadenia;

e)

komponenty budov.

2.   Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené podľa odseku 1 musia byť v súlade so všetkými  právnymi predpismi platnými pre výrobok alebo výrobky, ktoré vytvárajú systém a komponenty budov , a musia vychádzať z vhodnej inštalácie výrobku alebo výrobkov a správneho nastavenia a kontroly technického systému budovy. V prípade technických systémov budov sa týmito požiadavkami sa zabezpečuje ich riadne nastavenie pri uvedení do prevádzky, dosiahnutie správnej hydraulickej rovnováhy v hydraulických vykurovacích systémoch využívajúcich rozvod vody a použitie výrobku alebo výrobkov primeranej veľkosti a typu v prípade inštalácie s prihliadnutím na zamýšľané použitie technického systému budovy.

3.     V súlade s prílohou I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/…ES z …o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou  (13) členské štáty zabezpečia, aby boli vo všetkých nových a významne obnovovaných budovách a pri každej výmene meracích prístrojov nainštalované inteligentné meracie prístroje, a v prípade potreby podporujú inštaláciu aktívnych riadiacich systémov, napríklad automatických, kontrolných a monitorovacích systémov.

Článok 9

Budovy s nulovou čistou spotrebou energie

1.   Členské štáty vypracovávajú národné plány zamerané na zvyšovanie počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie .

Členské štáty zabezpečia, aby boli všetky nové budovy najneskôr do 31. decembra 2018 prinajmenšom budovami s nulovou čistou spotrebou energie.

Členské štáty stanovia ciele pre minimálny percentuálny podiel budov, ktoré musia byť do roku 2015, resp. 2020 budovami s nulovou čistou spotrebou energie, čo sa určí ako percentuálny podiel z celkového počtu budov a ako percentuálny podiel z celkovej úžitkovej plochy .

Osobitné ciele sa stanovia pre:

a)

nové a obnovené obytné budovy;

b)

nové a obnovené neobytné budovy;

c)

budovy, ktoré sú sídlom verejných orgánov.

Členské štáty stanovujú samostatné ciele pre nové, ako aj existujúce budovy uvedené v písm. c), ktoré sa uplatňujú aspoň tri roky pred príslušnými cieľmi stanovenými v tomto článku, s prihliadnutím na vedúcu úlohu, ktorú by mali verejné orgány zohrávať v oblasti energetickej hospodárnosti budov.

2.   Národný plán uvedený v odseku 1 sa vypracuje po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych a regionálnych orgánov a zahŕňa okrem iného tieto prvky:

a)

predbežné ciele vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovom počte budov a ║ vo vzťahu k celkovej úžitkovej ploche v rokoch 2015 a 2020 ;

b)

podrobné údaje o požiadavkách členských štátov týkajúcich sa minimálnej úrovne energie z obnoviteľných zdrojov v nových a v existujúcich budovách, ktoré prechádzajú významnou obnovou, ako to vyžaduje smernica 2009/28/ES a články 6 a 7 tejto smernice;

c)

súhrn všetkých politík a  informácie o opatreniach prijatých na účely podpory týchto budov ;

d)

národné, regionálne alebo miestne programy na podporu opatrení zameraných na podporu týchto budov, napríklad daňové stimuly, finančné nástroje alebo zníženie DPH.

3.   Členské štáty oznámia Komisii národné plány uvedené v odseku 1 najneskôr do 30. júna 2011 a každé tri roky ju informujú o pokroku dosiahnutom pri implementácii svojich národných plánov. Národné plány a správy o pokroku zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.

4.     Do dvoch mesiacov od oznámenia národného plánu členským štátom podľa odseku 3 môže Komisia po plnom zohľadnení zásady subsidiarity tento plán alebo jeho časť odmietnuť z dôvodu, že nespĺňa všetky požiadavky tohto článku. V takomto prípade navrhne príslušný členský štát zmeny a doplnenia. Komisia prijme zmenený a doplnený plán alebo požiada o ďalšie konkrétne zmeny a doplnenia do jedného mesiaca od prijatia týchto návrhov. Komisia a príslušný členský štát prijmú všetky primerané opatrenia na to, aby dosiahli dohodu týkajúcu sa národného plánu do piatich mesiacov od dátumu prvého oznámenia.

5.   Komisia v súlade s definíciou podľa článku 2 ustanoví najneskôr do 31. decembra 2010 podrobné spoločné vymedzenie budov s nulovou čistou spotrebou energie.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 2.

6.   Komisia do 30. júna 2012 a potom každé tri roky zverejní správu o pokroku členských štátov dosiahnutom pri zvyšovaní počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie. Komisia na základe tejto správy vypracuje akčný plán a v prípade potreby navrhne opatrenia určené na zvyšovanie počtu týchto budov.

Článok 10

Finančné stimuly a prekážky na trhu

1.     Členské štáty do 30. júna 2011 vypracujú národné akčné plány vrátane navrhovaných opatrení, ktoré zabezpečia splnenie požiadaviek stanovených v tejto smernici obmedzením existujúcich právnych a trhových prekážok a rozvojom existujúcich a nových finančných a daňových nástrojov s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť nových a existujúcich budov.

Navrhované opatrenia musia byť dostatočné, efektívne, transparentné a nediskriminačné, musia podporovať realizáciu odporúčaní zahrnutých v osvedčení o energetickej hospodárnosti, musia byť zamerané na podporu výrazných zlepšení energetickej hospodárnosti budov v prípade, že toto zlepšenie by inak nebolo ekonomicky uskutočniteľné, a musia zahŕňať opatrenia na podporu domácností ohrozených energetickou chudobou.

Členské štáty porovnajú svoje finančné a daňové nástroje s nástrojmi uvedenými v prílohe V a vykonajú aspoň dve opatrenia z tejto prílohy bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy.

2.     Členské štáty predložia tieto národné akčné plány Komisii tak, že ich začlenia do akčných plánov energetickej účinnosti uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES, a aktualizujú ich každé tri roky.

3.     Po posúdení vplyvu predloží Komisia najneskôr do 30. júna 2010 príslušné legislatívne návrhy s cieľom posilniť existujúce a zaviesť ďalšie finančné nástroje Spoločenstva na podporu vykonávania tejto smernice.

Pri vypracúvaní týchto návrhov zváži nasledujúce opatrenia:

a)

v rámci revízie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja  (14) na ďalšie plánovacie obdobie podstatné zvýšenie maximálneho podielu prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktoré možno použiť na podporu energetickej účinnosti vrátane diaľkového vykurovania a chladenia a investícií do energie z obnoviteľných zdrojov v domácnostiach a na rozšírenie možnosti čerpania prostriedkov na tieto projekty;

b)

využitie ďalších finančných prostriedkov Spoločenstva na podporu výskumu a vývoja, informačných kampaní alebo vzdelávania súvisiaceho s energetickou účinnosťou;

c)

vytvorenie Fondu pre energetickú účinnosť na základe príspevkov z rozpočtu Spoločenstva a príspevkov Európskej investičnej banky a členských štátov, ktorý by slúžil ako nástroj na zvyšovanie verejných a súkromných investícií do projektov na zvýšenie energetickej účinnosti budov vrátane využívania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách a komponentoch budov do roku 2020. Tento fond sa začlení do plánovania ostatnej štrukturálnej pomoci Spoločenstva. Kritériá prideľovania prostriedkov z tohto fondu sa vymedzia v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde  (15) a fond sa začne využívať najneskôr do roku 2014;

d)

zníženie DPH na služby a výrobky súvisiace s energetickou účinnosťou, a to vrátane energie z obnoviteľných zdrojov v budovách a komponentoch budov.

Článok 11

Osvedčenia o energetickej hospodárnosti

1.   Členské štáty stanovia potrebné opatrenia na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Osvedčenie o energetickej hospodárnosti obsahuje hodnoty energetickej hospodárnosti budovy a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, aby sa umožnilo vlastníkom alebo nájomcom budovy alebo jej častí ▐ posúdiť jej energetickú hospodárnosť a bez problémov ju porovnať s hospodárnosťou iných bytových alebo nebytových budov . V prípade nebytových budov môže toto osvedčenie v prípade potreby obsahovať aj skutočné ročne spotrebované množstvo energie, ako sa uvádza v prílohe I.

Ak je budova predaná alebo sa nachádza ešte pred výstavbou, predajca predloží písomné hodnotenie jej budúcej energetickej účinnosti.

2.   Osvedčenie zahŕňa odporúčania pre nákladovo optimálne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo jej častí.

Odporúčania zahrnuté do osvedčenia o energetickej hospodárnosti sa vzťahujú na:

a)

opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obvodového plášťa budovy vrátane jeho izolačných systémov alebo technického systému (technických systémov) budovy a

b)

opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých častí alebo prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obvodového plášťa budovy vrátane jeho izolačných systémov alebo technického systému (technických systémov) budovy.

3.   Odporúčania zahrnuté do osvedčenia o energetickej hospodárnosti musia byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a uvádzajú sa v nich transparentné informácie vrátane aspoň jasného uvedenia vypočítaných možných energetických úspor opatrenia, čistej súčasnej hodnoty a investičných nákladov pre konkrétnu budovu alebo typ budovy . Hodnotenie nákladov vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré zahŕňajú prinajmenšom posúdenie úspor energie a príslušných cien energií , finančných alebo daňových stimulov a úrokových sadzieb v prípade investícií potrebných na realizáciu odporúčaní.

4.     Členské štáty zabezpečia, aby verejné orgány a ďalšie inštitúcie, ktoré poskytujú finančné prostriedky na nákup alebo obnovu budov, zohľadňovali uvedenú hodnotu energetickej hospodárnosti a odporúčania v osvedčeniach o energetickej hospodárnosti pri určovaní úrovne a podmienok finančných stimulov, daňových opatrení a podmienok úverovania.

5.   V osvedčení o energetickej hospodárnosti sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca získať podrobnejšie informácie o odporúčaniach uvedených v osvedčení. Okrem toho sú v ňom zahrnuté informácie o krokoch, ktoré sa majú vykonať na realizáciu odporúčaní , vrátane informácií o dostupných finančných a daňových stimuloch a možnostiach financovania .

6.     Verejné orgány s ohľadom na vedúcu úlohu, ktorú by mali zohrávať v oblasti energetickej hospodárnosti budov, vykonajú odporúčania uvedené v osvedčení o energetickej hospodárnosti vydanom pre budovy, ktoré využívajú v rámci doby jeho platnosti.

7.   Certifikácia bytov alebo jednotiek projektovaných na samostatné používanie v bytových domoch môže byť založená na:

a)

spoločnej certifikácii celého bytového domu so spoločným systémom vykurovania alebo

b)

hodnotení energetickej hospodárnosti tohto bytu alebo jednotky .

8.   Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z posúdenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti║, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci osvedčenie o energetickej hospodárnosti.

9.   Osvedčenie o energetickej hospodárnosti nesmie platiť viac ako 10 rokov.

10 .    Komisia prijme do 30. júna 2010 usmernenia stanovujúce minimálne normy pre obsah, jazyk a formu osvedčení o energetickej hospodárnosti.

Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 2.

11.     Každý členský štát uznáva osvedčenia vydané inými členskými štátmi v súlade s týmito usmerneniami a neobmedzuje slobodu poskytovania finančných služieb z dôvodov týkajúcich sa osvedčenia vydaného v inom členskom štáte.

12.     Do roku 2011 Komisia na základe informácií od členských štátov a za konzultácie s príslušnými odvetviami prijme dobrovoľný systém certifikácie Európskej únie pre energetickú hospodárnosť nebytových budov.

Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 2.

Do roku 2012 členské štáty zavedú dobrovoľný systém certifikácie Európskej únie uvedený v prvom pododseku, ktorý bude fungovať súbežne s vnútroštátnym systémom certifikácie.

Článok 12

Vydávanie osvedčení o energetickej hospodárnosti

1.   Členské štáty zabezpečujú vydávanie osvedčenia o energetickej hospodárnosti v prípade budov alebo ich častí, ktoré sa stavajú, predávajú alebo prenajímajú, a v prípade budov často navštevovaných verejnosťou s celkovou úžitkovou plochou viac ako 250 m 2 a budov, ktoré využíva verejný orgán.

2.   Členské štáty požadujú, aby vtedy, keď sa budovy alebo ich časti postavia, predajca alebo nezávislý odborník vydávajúci osvedčenie o energetickej hospodárnosti uvedený v článku 17 poskytol osvedčenie o energetickej hospodárnosti vlastníkovi.

3.   Členské štáty požadujú, aby sa v prípade ponuky budov alebo ich častí na predaj uvádzal vo všetkých inzerátoch na predaj budovy alebo jej častí číselný ukazovateľ energetickej hospodárnosti a aby perspektívny kupujúci videl osvedčenie o energetickej hospodárnosti.

Predajca poskytne osvedčenie o energetickej hospodárnosti kupujúcemu najneskôr pri uzavretí zmluvy o predaji budovy alebo jej častí.

4.   Členské štáty požadujú, aby sa v prípade ponuky budov alebo ich častí na prenájom uvádzal vo všetkých inzerátoch na prenájom budovy alebo jej častí číselný ukazovateľ energetickej hospodárnosti a aby perspektívny nájomca videl osvedčenie o energetickej hospodárnosti.

Vlastník poskytne osvedčenie o energetickej hospodárnosti nájomcovi najneskôr pri uzavretí zmluvy o prenájme.

5.     Vlastník budovy môže kedykoľvek požiadať akreditovaného odborníka, aby vydal, prepočítal a aktualizoval osvedčenie o energetickej hospodárnosti, bez ohľadu na to, či sa budova stavia, obnovuje, prenajíma alebo predáva.

6.   Členské štáty môžu vyňať kategórie budov uvedené v článku 4 ods. 2 z uplatňovania odsekov 1, 2, 3 a 4 tohto článku.

Článok 13

Vystavenie osvedčení o energetickej hospodárnosti

.1   Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osvedčenie o energetickej hospodárnosti vystavilo na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, keď budovu využívajú verejné orgány , alebo keď budovu s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m 2 často navštevuje verejnosť .

Článok 14

Kontrola vykurovacích systémov

1.   Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na ustanovenie pravidelnej kontroly vykurovacích systémov s kotlami , v ktorých sa spaľujú neobnoviteľné tekuté alebo tuhé palivá, s účinným stanoveným výkonom vyšším ako 20 kW. Kontrola obsahuje posúdenie účinnosti kotla a jeho veľkosti v porovnaní s vykurovacími požiadavkami budovy. Členské štáty môžu tieto kontroly pozastaviť, ak sa prevádzkuje elektronický monitorovací a riadiaci systém.

2.   Členské štáty môžu stanoviť rôznu pravidelnosť konania kontrol v závislosti od typu ▐ vykurovacieho systému a od jeho účinného stanoveného výkonu. Pri stanovení pravidelnosti členské štáty zohľadňujú náklady na kontrolu vykurovacieho systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly.

3.   Vykurovacie systémy s kotlami s účinným stanoveným výkonom vyšším než 100 kW sa kontrolujú najmenej každé dva roky.

Pre plynové kotly sa toto obdobie môže predĺžiť na štyri roky.

4.   Odchylne od odsekov 1, 2 a 3 sa členské štáty môžu rozhodnúť prijať opatrenia na zabezpečenie poskytnutia rád užívateľom o nahradení kotlov, iných úpravách vykurovacieho zariadenia a o alternatívnych riešeniach na posúdenie účinnosti a vhodnej veľkosti kotla. Celkový dopad tohto prístupu musí byť rovnaký ako dopad vyplývajúci z ustanovení uvedených v odsekoch 1, 2 a 3.

Ak členské štáty zvolia uplatňovať opatrenia uvedené v prvom pododseku ║, najneskôr do 30. júna 2011 predložia Komisii správu o rovnosti týchto opatrení s opatreniami ustanovenými v odsekoch 1, 2 a 3 ║. Členské štáty predkladajú tieto správy Komisii každé tri roky. Správy môžu byť zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.

Ak sa Komisia domnieva, že správa členského štátu uvedená v druhom pododseku nepreukazuje rovnocennosť opatrenia uvedeného v prvom pododseku, môže do šiestich mesiacov od prijatia správy požiadať, aby členský štát buď predložil ďalšie dôkazy, alebo vykonal konkrétne dodatočné opatrenia. Ak do jedného roka od predloženia tejto požiadavky Komisia nie je spokojná s poskytnutými dôkazmi alebo vykonanými dodatočnými opatreniami, môže výnimku zrušiť.

Článok 15

Kontrola klimatizačných systémov

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ustanovenie pravidelnej kontroly klimatizačných a ventilačných systémov , ako aj inverzných tepelných čerpadiel s účinným stanoveným výkonom vyšším ako 5 kW . Kontrola obsahuje posúdenie účinnosti a veľkosti klimatizácie v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie. Kontrola ventilačných systémov zahŕňa aj vyhodnotenie prúdenia vzduchu.

Členské štáty môžu tieto kontroly zrušiť, ak je zavedený elektronický monitorovací a riadiaci systém, ktorý umožňuje diaľkové monitorovanie účinnosti a bezpečnosti systémov.

2.   Členské štáty môžu stanoviť rôznu pravidelnosť konania kontrol v závislosti od typu klimatizačného systému , ventilačného systému alebo inverzných tepelných čerpadiel a od ich účinného stanoveného výkonu. Pri stanovení tejto pravidelnosti členské štáty zohľadňujú náklady na kontrolu klimatizačného systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly.

3.     Pokiaľ je to ekonomicky a technicky uskutočniteľné, členské štáty pri stanovovaní opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 zabezpečia, aby sa kontroly vykonávali v súlade s kontrolou vykurovacích systémov a iných technických systémov uvedenou v článku 14 tejto smernice a kontrolou tesnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch  (16) .

4.     Odchylne od odsekov 1 a 2 členské štáty môžu prijať opatrenia na zabezpečenie poskytovania poradenstva užívateľom v otázkach nahradenia klimatizačných systémov alebo iných úprav klimatizačného systému, ktoré môžu zahŕňať kontroly zamerané na posúdenie účinnosti a vhodnej veľkosti klimatizačného systému. Celkový dosah tohto prístupu musí byť rovnaký ako dosah vyplývajúci z ustanovení odsekov 1 a 2.

Ak členské štáty uplatňujú opatrenia uvedené v prvom pododseku, najneskôr do 30. júna 2011 predložia Komisii správu o rovnocennosti týchto opatrení s opatreniami stanovenými v odsekoch 1 a 2. Členské štáty predkladajú tieto správy Komisii každé tri roky. Správy môžu byť zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.

Ak sa Komisia domnieva, že správa členského štátu uvedená v druhom pododseku nepreukazuje rovnocennosť opatrenia uvedeného v prvom pododseku, môže do šiestich mesiacov od prijatia správy požiadať, aby členský štát buď predložil ďalšie dôkazy, alebo vykonal konkrétne dodatočné opatrenia. Ak do jedného roka od predloženia tejto požiadavky Komisia nie je spokojná s poskytnutými dôkazmi alebo vykonanými dodatočnými opatreniami, môže výnimku zrušiť.

Článok 16

Správy o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov

1.   Tento článok sa vzťahuje na správy o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov.

2.   Správy o kontrole sa vydávajú pravidelne a v prípade každého kontrolovaného systému. Správa o kontrole obsahuje:

a)

porovnanie energetickej hospodárnosti kontrolovaného systému s energetickou hospodárnosťou

i)

najlepšieho uskutočniteľného systému, ktorý je k dispozícii a

ii)

systému podobného typu, v prípade ktorého všetky relevantné komponenty dosahujú úroveň energetickej hospodárnosti požadovanej v príslušných právnych predpisoch;

b)

odporúčania týkajúce sa nákladovo efektívneho zlepšenia energetickej hospodárnosti systému budovy alebo jej častí.

Odporúčania uvedené v písm. b) sa týkajú konkrétneho systému a uvádzajú sa v nich transparentné informácie o ich nákladovej efektívnosti. Hodnotenie nákladovej efektívnosti vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií a úrokových sadzieb v prípade investícií.

3.   Správu o kontrole poskytuje kontrolór vlastníkovi alebo nájomcovi budovy.

Článok 17

Nezávislí odborníci

1.    Členské štáty zabezpečia, aby certifikáciu energetickej hospodárnosti budov a kontrolu vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vykonali kvalifikovaní a akreditovaní nezávislí odborníci, či už vykonávajú túto činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo ako zamestnanci verejných orgánov alebo súkromných podnikateľských subjektov.

Pri akreditácii odborníkov sa zohľadňujú ich spôsobilosti a miera nezávislosti.

2.     Členské štáty zabezpečia vzájomné uznávanie vnútroštátnych kvalifikácií a akreditácií.

3.     Komisia do roku 2011 vypracuje usmernenia obsahujúce odporúčania týkajúce sa minimálnych noriem pre pravidelné vzdelávanie odborníkov.

Toto opatrenie zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 2.

4.     Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o vzdelávaní a akreditácii. Členské štáty tiež vytvoria a sprístupnia register kvalifikovaných a akreditovaných odborníkov.

Článok 18

Nezávislý systém kontroly

1.   Členské štáty zabezpečujú zavedenie nezávislého systému kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov v súlade s prílohou II. Členské štáty vytvoria oddelené mechanizmy presadzovania pre organizácie, ktoré nesú zodpovednosť za presadzovanie osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov.

2.   Členské štáty môžu delegovať zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, ak zabezpečia, aby sa tieto systémy kontroly vykonávali v súlade s prílohou II.

3.   Členské štáty požadujú registráciu osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrole uvedenej v odseku 1 alebo ich sprístupnenie príslušným orgánom alebo subjektom, na ktoré na základe žiadosti príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly.

Článok 19

Preskúmanie

Komisia, ktorej pomáha výbor zriadený podľa článku 22, do roku 2015 zhodnotí túto smernicu a zváži vykonanie revízie na základe získaných skúseností a dosiahnutého pokroku počas jej uplatňovania a v prípade potreby predloží návrhy týkajúce sa okrem iného :

a)

metodiky hodnotenia energetickej hospodárnosti budov na základe spotreby primárnej energie a emisií oxidu uhličitého;

b)

všeobecné stimuly pre ďalšie opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti v budovách;

c)

stanovenia požiadavky platnej v celom Spoločenstve, aby existujúce budovy boli budovami s nulovou čistou spotrebou energie.

Článok 20

Informácie

1.    Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia na informovanie vlastníkov a  nájomcov budov alebo ich častí týkajúce sa rôznych metód a praxe, ktoré slúžia na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

2.    Členské štáty poskytujú vlastníkom a nájomcom budov najmä informácie o osvedčeniach o energetickej hospodárnosti a správach o kontrolách, ich účeloch a cieľoch, o nákladovo efektívnych spôsoboch zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a o strednodobých a dlhodobých finančných dôsledkoch v prípade, že sa neprijmú žiadne opatrenia , a o finančných nástrojoch dostupných na zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov . Cieľom informačných kampaní je nabádať vlastníkov a nájomcov, aby splnili aspoň minimálne požiadavky stanovené v článkoch 4 a 9.

Na požiadanie členských štátov Komisia pomôže členským štátom pri usporiadaní informačných kampaní na účely odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku, ktoré sa môžu riešiť v programoch Spoločenstva.

3.     Členské štáty zabezpečia, aby boli miestne a regionálne orgány zapojené do rozvoja programov na poskytovanie informácií, vzdelávania a na zvyšovanie povedomia.

4.     Členské štáty tiež zabezpečia, a to za účasti miestnych a regionálnych orgánov, aby sa osobám zodpovedným za vykonávanie tejto smernice prostredníctvom plánovania a presadzovania stavebných noriem sprístupnili vhodné usmernenia a vzdelávanie. Tieto usmernenia a vzdelávanie zdôrazňujú význam zvyšovania energetickej hospodárnosti a umožňujú zvážiť optimálnu kombináciu zvýšenia energetickej účinnosti, využitia energie z obnoviteľných zdrojov a využitia diaľkového vykurovania a chladenia pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a obnove priemyselných alebo obytných oblastí.

5.     Vlastníci a nájomcovia budov na obchodné účely si vymieňajú informácie o skutočnej spotrebe energie.

6.     Členské štáty poskytujú Komisii informácie o:

a)

systémoch podpory na národnej, regionálnej a miestnej úrovni zameraných na podporu energetickej účinnosti a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách;

b)

podiele energie z obnoviteľných zdrojov využívanej v sektore stavebníctva na vnútroštátnej a regionálnej úrovni vrátane konkrétnych informácií o tom, či energia z obnoviteľných zdrojov pochádza z lokálnych zariadení, diaľkového vykurovania a chladenia alebo kogenerácie.

Tieto informácie sú zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.

7.     Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vyškolenie väčšieho počtu pracovníkov vykonávajúcich inštaláciu a zabezpečenie vzdelávania na vyšší stupeň kvalifikácie v oblasti inštalácie a integrácie potrebných energeticky účinných technológií a technológií pre energiu z obnoviteľných zdrojov, aby im umožnili zohrávať kľúčovú úlohu, ktorú majú pri podpore zlepšovania energetickej účinnosti budov.

8.     Komisia do roku 2010 vytvorí internetovú stránku, ktorá obsahuje tieto informácie:

a)

najnovšiu verziu všetkých akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES;

b)

podrobnosti o platných opatreniach na úrovni Spoločenstva zameraných na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov vrátane akýchkoľvek uplatniteľných finančných/daňových nástrojov, vhodnej žiadosti alebo kontaktných údajov;

c)

podrobnosti o národných akčných plánoch a opatreniach na národnej, regionálnej a miestnej úrovni platných v každom členskom štáte a zameraných na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov vrátane akýchkoľvek uplatniteľných finančných alebo daňových nástrojov, vhodných žiadostí alebo kontaktných údajov;

d)

príklady osvedčených postupov na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Informácie uvedené v prvom pododseku sú vo forme ľahko prístupnej a zrozumiteľnej bežným nájomníkom, vlastníkom a podnikom zo všetkých členských štátov, ako aj všetkým miestnym, regionálnym a národným orgánom. Informácie sú vo forme, ktorá týmto jednotlivcom a organizáciám umožní jednoduchý prístup k podpore, ktorá im je k dispozícii na účely zvýšenia energetickej hospodárnosti budov, ako aj porovnanie podporných opatrení v jednotlivých členských štátoch.

Článok 21

Prispôsobenie prílohy I technickému pokroku

Komisia prispôsobuje body 3 a 4 prílohy I k tejto smernici technickému pokroku.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 2.

Článok 22

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 23

Sankcie

Členské štáty ustanovujú pravidlá o sankciách platné na porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do 31. decembra 2010 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré sa ich týkajú. Členské štáty poskytnú dôkazy o účinnosti pravidiel týkajúcich sa sankcií v akčných plánoch energetickej účinnosti uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.

Článok 24

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2010 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 až 18, 20 a 23 a prílohami I a II k tejto smernici. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia ║ najneskôr od 31. decembra 2010, pokiaľ ide o články 2, 3, 9, 1113, 17, 18, 2023.

Pokiaľ ide o články 4 až 8, 1416 a 18, členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia ║ najneskôr od 31. decembra 2010 na budovy, ktoré sú sídlom verejných orgánov, a najneskôr od 31. januára 2012 na ostatné budovy.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 25

Zrušenie

Smernica 2002/91/ES, zmenená a doplnená nariadením uvedeným v prílohe III časti A, sa zrušuje s účinnosťou od 1. februára 2012 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smerníc uvedených prílohe III časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 27

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ║

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Stanovisko z 13. mája 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 21. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009.

(4)  Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.

(5)  Pozri prílohu VI, časť A.

(6)   Prijaté texty, P6_TA(2009)0038.

(7)   Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136.

(8)   Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

(9)  Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

(10)   Ú. v. ES L 255, 30.9.2005, s. 22.

(11)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(12)   Ú. v. EÚ L …

(13)   Ú. v. EÚ L …

(14)   Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.

(15)   Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(16)   Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 1.

Štvrtok 23. apríla 2009
PRÍLOHA I

Všeobecný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti budov ( uvedený v článku 3)

1.

Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje na základe vypočítaného alebo skutočného ročného objemu primárnej energie spotrebovanej na uspokojenie rôznych potrieb súvisiacich s jej obvyklým používaním a odráža energetické potreby vykurovania a energetické potreby chladenia (energia potrebná na to, aby sa predišlo prehriatiu) určené na zachovanie stanovených teplotných podmienok budovy. Od spotreby sa prípadne odpočíta energia vyrábaná lokálne z obnoviteľných zdrojov.

2.

Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje transparentným spôsobom a zahŕňa aj číselný ukazovateľ spotreby primárnej energie vyjadrený v kWh/m2 za rok .

V metodike výpočtu energetickej hospodárnosti budov sa používajú európske normy a príslušné právne predpisy Spoločenstva vrátane smernice 2009/28/ES .

Pri posudzovaní energetickej hospodárnosti využívania elektrickej energie v budove sa pri koeficiente prepočtu finálnej energie na primárnu energiu zohľadňuje ročný vážený priemer príslušného elektrického palivového mixu.

3.

Metodika sa ustanovuje s prihliadnutím na aspoň tieto aspekty:

a)

tieto skutočné tepelné charakteristiky budovy (vrátane jej vnútorných priečok):

i)

tepelnú kapacitu;

ii)

izoláciu, ktorú dosahujú materiály s najnižšou dostupnou tepelnou vodivosťou;

iii)

pasívne vykurovanie;

iv)

chladiace prvky; a

v)

tepelné mosty;

b)

vykurovacie zariadenia a zariadenie na zásobovanie teplou vodou vrátane ich izolačných charakteristík;

c)

klimatizačné zariadenia vrátane chladiacich zariadení ;

d)

prirodzené a mechanické vetranie, čo môže zahŕňať vzduchotesnosť;

e)

zabudované systémy osvetlenia navrhnuté v projekte osvetlenia zohľadňujúce primerané úrovne osvetlenia pre činnosti v miestnosti, prítomnosť osôb, dostupnosť primeraného množstva denného svetla, flexibilné prispôsobovanie úrovne osvetlenia, ktoré zohľadňuje rozdiely v činnosti, a otázku, či je systém osvetlenia určený pre bytový alebo nebytový sektor;

f)

návrh, umiestnenie a orientáciu budovy vrátane vonkajšej klímy;

g)

pasívne solárne systémy a solárnu ochranu;

h)

vnútorné klimatické podmienky vrátane projektovaných podmienok vnútorného prostredia;

i)

vnútornú záťaž.

4.

Kladný vplyv týchto aspektov by sa mal brať do úvahy vždy, ak je to dôležité pre tento výpočet:

a)

miestne podmienky solárnej expozície, aktívne solárne systémy a ostatné vykurovacie a elektrické systémy založené na obnoviteľných zdrojoch energie;

b)

elektrina vyrábaná v rámci kogenerácie;

c)

diaľkové alebo blokové vykurovacie a chladiace systémy;

d)

denné svetlo.

5.

Na účely tohto výpočtu by sa budovy mali primerane klasifikovať do týchto kategórií:

a)

rodinné domy rôznych typov;

b)

bytové domy;

c)

administratívne budovy;

d)

školské budovy;

e)

nemocnice;

f)

hotely a reštaurácie;

g)

športové zariadenia;

h)

budovy pre ║ maloobchodné služby;

i)

budovy pre veľkoobchod a logistiku;

j)

ostatné typy budov spotrebujúcich energiu.

Štvrtok 23. apríla 2009
PRÍLOHA II

Nezávislé systémy kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrolách

1.

Príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, uskutočňujú náhodný výber aspoň 0,5 % z celkového počtu osvedčení o energetickej hospodárnosti vydávaných každoročne každým expertom a podrobujú tieto osvedčenia overovaniu. Ak nezávislý expert vydá iba niekoľko osvedčení, príslušné orgány alebo subjekty uskutočnia náhodný výber aspoň jedného osvedčenia a podrobia ho overeniu. Proces overovania sa uskutočňuje na jednej z troch uvedených alternatívnych úrovní a na každej úrovni sa vykonáva overovanie aspoň štatisticky významného podielu vybratých osvedčení:

a)

kontrola platnosti vstupných údajov týkajúcich sa budovy a použitých na vydanie osvedčenia o energetickej hospodárnosti, ako aj výsledkov uvedených v osvedčení;

b)

kontrola vstupných údajov a overenie výsledkov uvedených v osvedčení vrátane poskytnutých odporúčaní;

c)

úplná kontrola vstupných údajov týkajúcich sa budovy a použitých na vydanie osvedčenia o energetickej hospodárnosti, úplné overenie výsledkov uvedených v osvedčení vrátane poskytnutých odporúčaní a kontrola budovy na mieste s cieľom skontrolovať zhodu medzi špecifikáciami uvedenými v osvedčení o energetickej hospodárnosti a certifikovanou budovou.

2.

Ak kontroly preukážu nesúlad, príslušné orgány alebo subjekty uskutočnia náhodný výber ďalších piatich osvedčení vydaných rovnakým expertom a podrobia tieto osvedčenia overeniu. Ak dodatočné kontroly preukážu nesúlad, príslušné orgány alebo subjekty uložia expertom pokuty. Najvážnejšie priestupky môžu byť potrestané odňatím akreditácie experta.

3.

Príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, uskutočňujú náhodný výber aspoň 0,1 % z celkového počtu správ o kontrolách vydávaných každoročne každým expertom a podrobujú tieto správy overovaniu. Ak nezávislý expert vydá iba niekoľko správ o kontrolách, príslušné orgány alebo subjekty uskutočnia náhodný výber aspoň jednej správy o kontrole a podrobia ju overeniu. Proces overovania sa uskutočňuje na jednej z troch uvedených alternatívnych úrovní a na každej úrovni sa vykonáva overovanie aspoň štatisticky významného podielu vybratých správ o kontrolách:

a)

kontrola platnosti vstupných údajov týkajúcich sa kontrolovaného technického systému budovy a použitých na vydanie správy o kontrole, ako aj výsledkov uvedených v správe o kontrole;

b)

kontrola vstupných údajov a overenie výsledkov uvedených v správe o kontrole vrátane poskytnutých odporúčaní;

c)

úplná kontrola vstupných údajov týkajúcich sa kontrolovaného technického systému budovy a použitých na vydanie správy o kontrole, úplné overenie výsledkov uvedených v správe o kontrole vrátane poskytnutých odporúčaní a kontrola budovy na mieste s cieľom skontrolovať zhodu medzi špecifikáciami uvedenými v správe o kontrole a kontrolovaným technickým systémom budovy.

4.

Ak kontroly preukážu nesúlad, príslušné orgány alebo subjekty uskutočnia náhodný výber ďalších piatich správ o kontrolách vydaných rovnakým expertom a podrobia tieto správy overeniu. Ak dodatočné kontroly preukážu nesúlad, príslušné orgány alebo subjekty uložia expertom pokuty. Najvážnejšie priestupky môžu byť potrestané odňatím akreditácie experta.

Štvrtok 23. apríla 2009
PRÍLOHA III

Časť A

Zrušená smernica v znení neskorších zmien a doplnení

(uvedená v článku 25)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES

(Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65)

 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008

(Ú. v. EÚ L 311, 21.11.2008, s. 1 )

iba bod 9.9 prílohy

Časť B

║Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva a na uplatňovanie

(uvedená v článku 25)

Smernica

Lehota na transpozíciu

Dátum uplatňovania

2002/91/ES

4. januára 2006

4. januára 2009, len pokiaľ ide o články 7, 8 a 9

Štvrtok 23. apríla 2009
PRÍLOHA IV

Zásady spoločnej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní

Pri stanovovaní spoločnej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní Komisia zohľadní aspoň tieto zásady:

určenie referenčných budov, ktoré sú charakteristické a reprezentatívne z hľadiska funkčnosti a zemepisnej polohy vrátane klimatických podmienok vo vnútri budov a mimo nich. Tieto referenčné budovy sa určujú spomedzi obytných i neobytných, nových i existujúcich budov;

určenie technických balíkov (napríklad izolácia obvodového plášťa budovy alebo jej častí alebo energeticky účinnejšie technické systémy budovy) pre opatrenia energetickej účinnosti a zásobovania energiou, ktoré sa majú hodnotiť;

určenie kompletných technických balíkov, ktoré umožnia dosiahnuť nulovú čistú spotrebu energie v budovách;

posúdenie množstva energie potrebnej na vykurovanie a chladenie, dodávanej energie, obnoviteľnej energie vyrábanej na mieste, využívanej primárnej energie a emisií CO2 v referenčných budovách (vrátane určených technických balíkov, ktoré sa uplatňujú);

posúdenie príslušných investičných nákladov súvisiacich s energiou a ostatných prevádzkových nákladov technických balíkov uplatňovaných na referenčné budovy zo spoločenského hľadiska, ako aj z hľadiska majiteľa alebo investora nehnuteľnosti;

náklady na miestnu/regionálnu pracovnú silu vrátane materiálov.

Nákladová účinnosť rôznych úrovní minimálnych požiadaviek energetickej hospodárnosti sa posúdi prostredníctvom výpočtu nákladov na budovu počas jej životnosti na základe technických balíkov opatrení, ktoré sa na ňu uplatňujú, a stanovením pomeru medzi týmito nákladmi a energetickou hospodárnosťou a/alebo emisiami CO2.

Štvrtok 23. apríla 2009
PRÍLOHA V

Finančné nástroje na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov

Bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, členské štáty uplatňujú aspoň dva finančné nástroje z tohto zoznamu:

a)

zníženie DPH na tovary a služby súvisiace s úsporami energie, vysokou energetickou hospodárnosťou a energiou z obnoviteľných zdrojov;

b)

iné daňové úľavy na tovary a služby súvisiace s úsporami energie alebo na energeticky hospodárne budovy vrátane zliav na dane z príjmu alebo majetku;

c)

priame dotácie;

d)

programy dotovaných pôžičiek alebo pôžičky s nízkym úrokom;

e)

grantové programy;

f)

programy záruk za pôžičky;

g)

požiadavky, aby dodávatelia energií ponúkali finančnú pomoc všetkým kategóriám spotrebiteľov, alebo príslušné dohody s týmito dodávateľmi.

Štvrtok 23. apríla 2009
PRÍLOHA VI

TABUĽKA ZHODY

Smernica 2002/91/ES

Táto smernica

Článok 1

Článok 1

Článok 2 úvodný text

Článok 2 úvodný text

Článok 2 bod 1

Článok 2 bod 1

-

Článok 2 bod 5

Článok 2 bod 2

Článok 2 bod 6 a príloha I

-

Článok 2 body 7,9, 11 a 12

Článok 2 bod 3

Článok 2 bod 13

Článok 2 bod 4

Článok 2 bod 14

-

Článok 2 bod 15

Článok 2 bod 5

Článok 2 bod 16

Článok 2 bod 6

Článok 2 bod 17

Článok 2 bod 7

Článok 2 bod 18

Článok 2 bod 8

Článok 2 bod 19

Článok 3

Článok 20 a príloha I

Článok 4 ods. 1

Článok 4 ods. 1

Článok 4 ods. 2

-

Článok 4 ods. 3

Článok 4 ods. 2

-

Článok 4 ods. 3

-

Článok 4 ods. 4

-

Článok 5

Článok 5

Článok 6 ods. 1

-

Článok 6

Článok 7

-

Článok 8

-

Článok 9

Článok 7 ods. 1

Článok 11 ods. 7, článok 12 ods. 1, 2, 3, 4 a 6

Článok 7 ods. 2

Článok 11 ods. 1 a 2

Článok 7 ods. 3

Článok 13

-

Článok 12 ods. 4, 7 a 8

Článok 8 úvodný text

Článok 14 úvodný text

Článok 8 písm. a)

Článok 14 ods. 1 a 3

-

Článok 14 ods. 2

Článok 8 písm. b)

Článok 14 ods. 4

Článok 9

Článok 15 ods. 1

-

Článok 15 ods. 2

-

Článok 16

Článok 10

Článok 17

-

Článok 18

Článok 11 úvodný text

Článok 19 úvodný text

Článok 11 písm. a)

-

-

Článok 19 písm. a)

Článok 11 písm. b)

Článok 19 písm. b)

Článok 12

Článok 20

Článok 13

Článok 21

Článok 14 ods. 1

Článok 22 ods. 1

Článok 14 ods. 2

Článok 22 ods. 2

-

Článok 23

Článok 15 ods. 1

Článok 24 ods. 1 a 2

Článok 15 ods. 2

-

-

Článok 25

Článok 16

Článok 26

Článok 17

Článok 27

Príloha

Príloha I

-

Prílohy II až VI


Top