1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/70

A.

keďže na zaistenie bezpečnosti zásobovania energiou v nasledujúcich desaťročiach je potrebné venovať na európskej úrovni čoraz väčšiu pozornosť diverzifikácii zásobovacích ciest a zdrojov energie, úsporám energie a energetickej účinnosti,

B.

keďže treba čoraz naliehavejšie vytvoriť koherentnú a celoplošnú energetickú politiku Spoločenstva, ktorá zaistí bezpečnosť dodávok v dobe rastúcej závislosti EÚ od dovozu,

C.

keďže ropa je vyčerpateľným zdrojom,

D.

keďže ťažba ropy v EÚ a Nórsku v roku 2007 ešte pokrývala vyše 30 % domáceho dopytu,

E.

keďže veľa zásob ropy vrátane tých, ktoré možno ľahko vyťažiť, dnes nie je v mnohých krajinách sveta plne sprístupnených z dôvodu opatrení na ochranu životného prostredia alebo v rámci hospodárenia so zdrojmi, a keďže z dôvodu všeobecne zvýšených nákladov na suroviny a vybavenie sa náklady na ťažbu od roku 2005 zdvojnásobili,

F.

keďže podľa výpočtov Úradu USA pre energetické informácie (US Energy Information Administration) bude svetový dopyt po rope v roku 2030 o viac ako tretinu vyšší oproti roku 2006 a dopyt v EÚ bude v rokoch 2005 až 2030 rásť ročne priemerne o 0,25 %, a to predovšetkým z dôvodu rastu dopytu v sektore dopravy, a teda podiel ropy na dopyte po primárnej energii v EÚ bude v roku 2030 predstavovať 35 %,

G.

keďže závislosť EÚ od dovozu ropy do roku 2030 stúpne na 95 %, pričom sa zároveň zvýši koncentrácia konvenčných zásob ropy v krajinách strategickej elipsy, a keďže zvyšujúca sa konkurencia na strane dopytu môže viesť k neistote v oblasti dodávok,

H.

keďže dlhodobo možno očakávať rast cien ropy,

I.

keďže rast inflácie vyvolaný zvýšením cien ropy a základných komodít spôsobil oslabenie kúpnej sily,

J.

keďže cenové výkyvy v roku 2008 nemožno pripisovať len ponuke a dopytu v danom čase, pričom majú negatívny vplyv na hospodárstvo,

K.

keďže vývoj nových investičných nástrojov na trhu s ropou a ďalšími základnými komoditami zosilnil kolísanie cien týchto komodít; keďže na trhoch s energiou treba zabezpečiť väčšiu transparentnosť,

1.

konštatuje, že otázka bezpečnosti dodávok energie sa vo vyššie uvedenom oznámení Komisie o druhom strategickom prieskume energetickej politiky posunula späť do centra pozornosti; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia sa nepoučila z hospodárskej krízy, ktorá ukazuje, že k vyriešeniu problémov týkajúcich sa bezpečnosti dodávok, solidarity medzi členskými štátmi, zamestnanosti a sociálnych, environmentálnych a hospodárskych otázok povedie len úplná zmena energetickej politiky EÚ; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nevidno jednoznačný záujem o ďalšiu zmenu energetickej politiky a štruktúry;

2.

zdôrazňuje, že okrem krátkodobých opatrení na zabezpečenie dodávok treba zohľadniť aj dlhodobý horizont;

3.

vyzýva Komisiu, aby pri príprave legislatívnych návrhov dôkladnejšie analyzovala nepriamy a priamy vplyv navrhovaných opatrení na bezpečnosť dodávok a náklady;

4.

konštatuje, že existujú rozličné odhady, podľa ktorých aj v budúcich desaťročiach bude možné ťažiť dostatočné množstvo ropy na pokrytie dopytu, i keď je možné, že nové ťažobné postupy budú pravdepodobne viesť k vyšším cenám ropy; toto však na druhej strane podporí energeticky efektívne správanie a alternatívne palivá, ako sú biopalivá druhej generácie a vodík, a používanie vozidiel na elektrický pohon; konštatuje tiež, že sa musia zlepšiť investičné podmienky a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokračujúci vysoký dopyt po rope viedol k tomu, že ponuka dosiahla hranice kapacít;

5.

poukazuje na neistotu týkajúcu sa toho, kedy a aká veľká medzera vznikne medzi rastúcim dopytom a klesajúcou ponukou; vyjadruje obavy na tým, že neistota sa bude čoraz viac odzrkadľovať v kolísaní cien ropy; preto je presvedčený, že treba dôsledne prijať všetky opatrenia, ktoré by mohli znížiť dopyt po fosílnych zdrojoch energie;

6.

podporuje návrh Komisie na prijatie krátkodobých opatrení potrebných na spomalenie prudkého rastu cien ropy v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby finančne podporili investície do alternatívnych zdrojov energie, ako sú napríklad obnoviteľné energetické zdroje, a aby sa sústredili predovšetkým na opatrenia na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov, ktoré podporujú nákup energeticky účinného tovaru a služieb s cieľom minimalizovať dlhodobé výdavky a zmierniť pokles dodávok ropy v budúcnosti;

7.

žiada zintenzívnenie úsilia o komerčné využitie nekonvenčných zdrojov ropy, aby sa týmto spôsobom prispelo k diverzifikácii za podmienky, že sa podporí rozvoj a využitie ekologických ťažobných postupov; zdôrazňuje, že prístup vychádzajúci z dĺžky životnosti emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z palív na trhu EÚ – ako sa už predpokladá v návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu benzínu, nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov z využívania palív v cestnej doprave, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica 93/12/EHS (KOM(2007)0018) - poskytne ropnému priemyslu skutočný podnet na to, aby svoj podiel na zmene klímy znížil pomocou lepších ťažobných postupov;

8.

je presvedčený, že využívanie ropy a ostatných zdrojov energie s vysokými emisiami uhlíka by sa malo znížiť, a to tak zvyšovaním energetickej účinnosti, ako aj prechodom na uhlíkovo neutrálnejšie riešenia, ako je jadrová energia či energia z obnoviteľných zdrojov;

9.

zastáva názor, že ťažba existujúcich zdrojov je čoraz viac sťažovaná politickými faktormi, vrátane politickej nestability, nedostatočnej právnej ochrany, ale aj opatreniami v oblasti životného prostredia a hospodárením so zdrojmi; preto vyzýva Komisiu, aby na všetkých úrovniach zintenzívnila dialóg s krajinami, ktoré ťažia ropu, a aby v obojstrannom záujme hľadala pragmatické riešenia sporov;

10.

vyzýva Komisiu, aby v rámci dialógu s ropnými spoločnosťami a krajinami ťažiacimi ropu hľadala spôsoby, ako by sa mohli zabezpečiť stále investície napriek kolísajúcim cenám a ziskom;

11.

očakáva, že ropné spoločnosti investujú podstatnú časť svojich nedávnych ziskov do prieskumu a rozvoja nových ropných rezerv a do podpory energeticky úsporných technológií a výskumu produktov, ktoré nahradia ropu (najmä pre použitie v doprave);

12.

naliehavo vyzýva na zvýšenie dynamickosti vzťahov medzi EÚ a krajinami ťažiacimi ropu, čo zahŕňa aj obojstrannú ochotu dávať a prijímať a povedie k stabilnejším a trvalejším dodávkam a stanovovaniu cien ropy, čo by bolo v záujme všetkých zúčastnených strán a všeobecne aj svetového hospodárstva;

13.

víta iniciatívu Komisie zameranú na nadviazanie globálneho politického dialógu formou samitu na vysokej úrovni medzi krajinami, ktoré ropu spotrebúvajú, a krajinami, ktoré ropu ťažia, s cieľom vytvoriť spravodlivú rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s ropou a predísť tomu, aby krajiny ťažiace ropu umelo udržiavali ceny ropy na vysokej úrovni;

14.

je znepokojený rastúcim kolísaním cien ropy, ktoré bolo v roku 2008 pozoruhodné, a ktoré negatívne vplýva na celú ekonomiku a spotrebiteľov EÚ;

15.

zastáva názor, že kolísanie cien ropy odzrkadľuje zvýšený dopyt po rope, progresívne čerpanie ropných rezerv, zmeny v demografických a urbanizačných trendoch, najmä v rozvojových ekonomikách, kde so zvyšovaním priemernej mzdy rastie dopyt, špekulácie na trhoch komodít a celosvetové hospodárske cykly; ďalej zdôrazňuje, že ropa a ďalšie komodity sa v dôsledku devalvácie amerického dolára stále viac využívajú na diverzifikáciu portfólia;

16.

vyjadruje znepokojenie nad kolísaním cien ropy a jeho vplyvom na hospodársku a finančnú stabilitu; zatiaľ čo uznáva výhody aktívnych trhov s ropou a ďalšími energetickými produktmi, naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili čo najvyššiu možnú mieru transparentnosti na trhoch s energiou;

17.

uznáva, že takéto kolísanie poškodzuje aj hospodárstva vývozcov ropy a že stabilizácia cien ropy je preto v obojstrannom záujme;

18.

víta oznámenie Komisie z 13. júna 2008 o výzve vyšších cien ropy a pripája sa k jej obavám v súvislosti s nedávnym prudkým výkyvom cien ropy a jeho negatívnymi účinkami na infláciu, konkurencieschopnosť, obchod a hospodársky rast;

19.

hlavnú príčinu rastu cien ropy za posledných osem rokov vidí v silnom raste dopytu, ktorý viedol k nedostatku kapacít pri ťažbe ropy, jej preprave a spracovaní a k vysokým neočakávaným ziskom niektorých veľkých ropných oligopolov; uznáva, že vyššie ceny surovín a špekulatívne transakcie na finančných trhoch ešte posilnili vývoj cien ropy;

20.

zdôrazňuje, že dohľad nad hospodárskou súťažou pri spracúvaní a predaji ropy a ropných produktov treba považovať za prioritu a že treba zvyšovať transparentnosť údajov o komerčných zásobách ropy;

21.

považuje v záujme stabilizácie cien ropy za nevyhnutné zvýšiť transparentnosť trhu; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila príslušné návrhy; poukazuje na to, že transparentnosť sa musí naliehavo zvyšovať aj v krajinách ťažiacich ropu a že transparentným spôsobom sa musí zverejňovať najmä vyťažený objem a úroveň zásob; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zasadzovali za zvyšovanie transparentnosti v rámci svojich dialógov s krajinami ťažiacimi ropu;

22.

v tejto súvislosti víta návrh štúdie o užitočnosti a nákladoch týždenného zverejňovania úrovne zásob ropy; vyzýva Komisiu, aby výsledky štúdie zahrnula do svojich budúcich legislatívnych návrhov týkajúcich sa minimálnych zásob ropy; zároveň zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa transparentnosť musí dosiahnuť v celosvetovom meradle;

23.

poukazuje na to, že rozličné technické špecifikácie ropných produktov v hlavných odberateľských krajinách spôsobujú fragmentáciu trhu, ktorá sa v prípade výpadkov dodávok môže prejaviť ako významný faktor rastu cien; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na odstránenie takéto obmedzenia prístupu na trh;

24.

zastáva názor, že úloha strategických zásob spočíva v tom, aby pokryli fyzický nedostatok kapacít vyplývajúci z výpadku dodávok; odmieta preto z tohto dôvodu a z dôvodu trvalo udržateľnej rozpočtovej politiky všetky pokusy o zmiernenie kolísania cien ropy prostredníctvom použitia týchto zásob;

25.

zdôrazňuje význam aktívneho úsilia o sprístupňovanie nových alternatívnych zdrojov energie malým podnikom, aby boli menej závislé od kolísania cien ropy; uznáva dôležitosť malých a stredných podnikov pri výrobe biopalív a iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov; vyjadruje obavy z technických a regulačných prekážok, ktoré stále existujú pri výrobe a komercializácii týchto výrobkov, a vyzýva Komisiu, aby nasmerovala svoje úsilie na uľahčenie prístupu týchto palív na trh;

26.

zdôrazňuje, že účinný systém obchodovania s emisiami a schválenie širokej škály ďalších opatrení v oblasti úspory energie by mali byť dôležitými nástrojmi na oživenie rozvoja rozsiahleho a vyspelého trhu s energeticky účinnými technológiami a výrobkami; taktiež zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“; znovu pripomína, že čím bude väčší počet krajín, ktoré zavedú do praxe podobné politiky, tým obmedzenejší bude vplyv týchto politík na sektorovú konkurencieschopnosť;

27.

berie na vedomie, že v záujme zabezpečenia dodávok bude podľa IEA do roku 2020 potrebné investovať do ropného priemyslu 350 miliárd USD ročne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich príslušných politík poskytovali investičné stimuly, okrem iného a predovšetkým v rámci EÚ; zdôrazňuje pritom úlohu dlhodobej investičnej istoty; odmieta však nahradiť súkromné investície a kapitál verejnými financiami;

28.

je znepokojený následkami súčasnej úverovej krízy na investičné možnosti ropného priemyslu a žiada Komisiu a členské štáty, aby úzko koordinovali svoje úsilie o prekonanie tejto krízy;

29.

víta prínos, ktorý by mohlo mať intenzívnejšie využívanie biopalív v oblasti dopravy, predovšetkým pri zvýšení bezpečnosti zásobovania; konštatuje, že takto dôjde v odvetví spracovania ropy ku konsolidácii a reštrukturalizácii; ďalej konštatuje, že treba prijať štrukturálne opatrenia na zníženie dopytu po rope v odvetví dopravy,

30.

vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov, aby aj napriek tomuto vývoju zabezpečili, že v EÚ zostanú k dispozícii dostatočné rezervné kapacity, ktorými bude možné pokryť nedostatky spôsobené napríklad prírodnými katastrofami;

31.

vyzýva členské štáty, Komisiu a ropné spoločnosti, aby zabezpečili náležitú odbornú prípravu odborníkov, ktorí sú potrební pre výskum v oblasti ropných zásob, ako aj ťažby ropy;

32.

víta výsledky dosiahnuté v rámci programu INOGATE, najmä v oblasti opatrení na budovanie dôvery; vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu na to, ako podporiť tieto projekty prostredníctvom sprievodných opatrení a ako možno zlepšiť koordináciu;

33.

poukazuje na kľúčový význam dobrých susedských vzťahov medzi tranzitnými krajinami, ako aj medzi tranzitnými krajinami a krajinami s nimi susediacimi, a nalieha na členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie v tomto smere;

34.

konštatuje, že ropovody boli vyňaté z transeurópskych energetických sietí (TEN-E), a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzhľadom na súčasný vývoj, najmä na klesajúcu domácu ťažbu a súčasne narastajúcu závislosť od dovozu a potrebu nových transportných kapacít, posúdili začlenenie ropnej infraštruktúry do TEN-E;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci spoločnej zahraničnej, obchodnej a bezpečnostnej politiky zasadzovali najmä v krajinách ťažiacich ropu a ohrozených politickou nestabilitou za stabilizáciu, pretože stabilná situácia je základom pre investície a prosperitu;

36.

zdôrazňuje, že projekty na vybudovanie novej ropnej infraštruktúry, ako sú ropovody Odesa – Gdaňsk a Konstanca – Terst, by mali zostať aj naďalej vysoko-prioritnými projektmi európskeho záujmu;

37.

vyjadruje znepokojenie nad rozširujúcim sa pirátstvom, ktoré ohrozuje medzinárodnú lodnú dopravu, a tým aj prepravu ropy, a víta v tejto súvislosti jednotnú akciu Rady (8);

38.

je tiež znepokojený ohrozovaním dopravných trás a strategickej infraštruktúry zo strany terorizmu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili dialóg s hlavnými aktérmi;

39.

poukazuje na potenciál úspory energie v sektore stavebníctva, ktorý by mohol znížiť dopyt po fosílnych zdrojoch energie, akými sú ropa a plyn, a víta aktuálnu snahu Komisie a členských štátov o ešte lepšie využitie tohto potenciálu;

40.

víta úsilie EÚ o diverzifikáciu energetických zdrojov v sektore dopravy; pri zavádzaní nových technológií uprednostňuje trhovo orientované prístupy; uznáva, že cena predstavuje najlepší ukazovateľ konkurencieschopnosti nových technológií; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom ambícií v prístupe k využitiu potenciálu energeticky účinných, lepšie konštruovaných a ľahších vozidiel;

41.

vyjadruje pochybnosti nad vhodnosťou biopalív prvej generácie v strednodobom a dlhodobom horizonte ako náhrady ropy; žiada o zintenzívnenie úsilia v oblasti výskumu syntetických palív;

42.

je presvedčený, že rast spotreby ropy v odvetví dopravy v strednodobom a dlhodobom horizonte možno znížiť len vtedy, keď EÚ a členské štáty prijmú dodatočné opatrenia, ktoré povedú k presmerovaniu dopravy a mobility k trvalo udržateľnejším spôsobom, ktoré spotrebúvajú menej ropy alebo žiadnu ropu, ako je železničná doprava, vodná doprava či kombinované reťazce mobility v mestských oblastiach (chôdza, jazda na bicykli, verejná doprava, spolujazda v súkromných vozidlách); okrem toho je presvedčený, že značné úspory energie možno dosiahnuť tým, že sa účinnejšie využijú moderné riadiace dopravné systémy na skrátenie oneskorení a obchádzok v cestnej a leteckej doprave, ako aj v lodnej doprave, a tým, že sa zintenzívni úsilie o podporu ekologickej logistiky;

43.

zastáva názor, že energetická politika sa musí viac zohľadniť v spoločných vonkajších vzťahoch EÚ s krajinami, v ktorých výrazne stúpa spotreba energie, a že EÚ sa musí usilovať o odstránenie štátnych dotácií na ropné produkty;

44.

vyzýva Komisiu, aby do spoločnej zahraničnej, obchodnej a susedskej politiky zahrnula opatrenia, ktoré môžu prispieť k pokroku pri odstraňovaní prepojenia medzi hospodárskym rastom a spotrebou ropy na celom svete;

45.

poukazuje najmä na to, že EÚ dostatočne neposúdila ani neprerokovala geopolitické vplyvy zmien globálnych podmienok pre medzinárodnú energetickú bezpečnosť a následky pre budúcu medzinárodnú politiku dobrého systému riadenia; domnieva sa, že pretrvávajúce spoliehanie sa na vnútroštátne riešenia sa musí nahradiť novými formami úzkej politickej a hospodárskej spolupráce medzi EÚ, USA, Ruskom a Čínou, ktoré musia v strednodobom horizonte nadobudnúť inštitucionalizovanú formu;

46.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.