EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62014TO0494(01)
Order of the General Court (Ninth Chamber) of 10 June 2016.#Oleksandr Klymenko v Council of the European Union.#Action for annulment — Common foreign and security policy — Restrictive measures adopted in view of the situation in Ukraine — Freezing of funds — List of persons, entities and bodies covered by the freezing of funds and economic resources — Inclusion of the applicant’s name — Period allowed for commencing proceedings — Admissibility — Proof that inclusion on the list is justified — Manifestly well-founded action.#Case T-494/14.
Uznesenie Všeobecného súdu (deviata komora) z 10. júna 2016.
Oleksandr Klymenko proti Rada Európskej únie.
Žaloba o neplatnosť – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu na Ukrajine – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zahrnutie mena žalobcu – Lehota na podanie žaloby – Prípustnosť – Dôkaz o dôvodnosti zápisu na zoznam – Zjavne opodstatnená žaloba.
Vec T-494/14.
Uznesenie Všeobecného súdu (deviata komora) z 10. júna 2016.
Oleksandr Klymenko proti Rada Európskej únie.
Žaloba o neplatnosť – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu na Ukrajine – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zahrnutie mena žalobcu – Lehota na podanie žaloby – Prípustnosť – Dôkaz o dôvodnosti zápisu na zoznam – Zjavne opodstatnená žaloba.
Vec T-494/14.
Court reports – general
ECLI identifier: ECLI:EU:T:2016:360
UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
z 10. júna 2016 ( *1 )
„Žaloba o neplatnosť — Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu na Ukrajine — Zmrazenie finančných prostriedkov — Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov — Zahrnutie mena žalobcu — Lehota na podanie žaloby — Prípustnosť — Dôkaz o dôvodnosti zápisu na zoznam — Zjavne opodstatnená žaloba“
Vo veci T‑494/14,
Oleksandr Klymenko, s bydliskom v Kyjeve (Ukrajina), v zastúpení: M. Shaw, QC, a I. Quirk, barrister,
žalobca,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: A. Vitro a J.‑P. Hix, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Rady 2014/216/SZBP zo 14. apríla 2014, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 111, 2014, s. 91), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 381/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 111, 2014, s. 33), v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
v zložení: predseda komory G. Berardis (spravodajca), sudcovia O. Czúcz a A. Popescu,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 |
Prejednávaná vec patrí do rámca reštriktívnych opatrení voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine. |
2 |
Žalobca, pán Oleksandr Klymenko, zastával funkciu ministra pre príjmy a dane Ukrajiny. |
3 |
Dňa 5. marca 2014 prijala Rada Európskej únie na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 66, 2014, s. 26). |
4 |
Článok 1 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2014/119 stanovuje: „1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám identifikovaným ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv na Ukrajine, a fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spriaznené, uvedeným v prílohe, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb, subjektov alebo orgánov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou. 2. Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to ani v ich prospech.“ |
5 |
Podmienky predmetných reštriktívnych opatrení sú definované v nasledujúcich odsekoch toho istého článku. |
6 |
V ten istý deň prijala Rada na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 66, 2014 s. 1). |
7 |
V súlade s rozhodnutím 2014/119 nariadenie č. 208/2014 ukladá prijatie predmetných reštriktívnych opatrení a definuje podmienky uvedených reštriktívnych opatrení v podstate rovnakým spôsobom ako uvedené rozhodnutie. |
8 |
Mená osôb, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014, sú uvedené na zozname nachádzajúcom sa v prílohe uvedeného rozhodnutia a v prílohe I uvedeného nariadenia (ďalej len „zoznam“) spolu najmä s odôvodnením ich zápisu. Meno žalobcu nebolo na tomto zozname pôvodne uvedené. |
9 |
Dňa 6. marca 2014 Rada v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnila oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2014/119 a v nariadení č. 208/2014 (Ú. v. EÚ C 66, 2014, s. 1). Podľa tohto oznámenia „dotknuté osoby môžu predložiť Rade spolu s podpornou dokumentáciou žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia zaradiť ich na… zoznamy…“. Oznámenie upozorňuje dotknuté osoby aj „na možnosť napadnúť rozhodnutie Rady na [Všeobecnom súde] v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 275 druhom odseku [ZFEÚ] a v článku 263 štvrtom a šiestom odseku [ZFEÚ]“. |
10 |
Rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014 boli zmenené a doplnené vykonávacím rozhodnutím Rady 2014/216/SZBP zo 14. apríla 2014, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 111, 2014, s. 91), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 381/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 111, 2014, s. 33). |
11 |
Vykonávacím rozhodnutím 2014/216 a vykonávacím nariadením č. 381/2014 bolo meno žalobcu pridané na zoznam, s informáciami o totožnosti „býv. minister pre príjmy a dane“ a týmto odôvodnením: „Osoba, proti ktorej sa na Ukrajine vedie vyšetrovanie pre účasť na trestných činoch v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a ich protiprávnym prevodom mimo Ukrajinu.“ |
12 |
Dňa 15. apríla 2014 uverejnila Rada v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie, ktoré bolo v podstate totožné s oznámením, ktoré uverejnila 6. marca 2014 (bod 9 vyššie), a ktoré bolo určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené rozhodnutím 2014/119, ktoré bolo vykonané vykonávacím rozhodnutím 2014/216, a nariadením č. 208/2014, ktoré bolo vykonané vykonávacím nariadením č. 381/2014, pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine. |
13 |
Rozhodnutie 2014/119 bolo takisto zmenené a doplnené rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/143 z 29. januára 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 24, 2015, s. 16), ktoré nadobudlo účinnosť 31. januára 2015. Pokiaľ ide o kritériá označenia osôb, na ktoré sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, z článku 1 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/119 sa nahrádza takto: „1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám identifikovaným ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv na Ukrajine, a fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spriaznené, uvedeným v prílohe, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb, subjektov alebo orgánov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou. Na účely tohto rozhodnutia patria medzi osoby identifikované ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov osoby, proti ktorým vedú ukrajinské orgány vyšetrovanie z dôvodu:
|
14 |
Nariadenie Rady (EÚ) 2015/138 z 29. januára 2015, ktorým sa mení nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 24, 2015, s. 1), zmenilo a doplnilo nariadenie č. 208/2014 v súlade s rozhodnutím 2015/143. |
15 |
Rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014 boli neskôr zmenené a doplnené rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/364 z 5. marca 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 62, 2015, s. 25), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2015/357 z 5. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 62, 2015, s. 1). Rozhodnutie 2015/364 zmenilo a doplnilo článok 5 rozhodnutia 2014/119 takým spôsobom, že predĺžilo reštriktívne opatrenia voči žalobcovi do 6. marca 2016. Vykonávacie nariadenie 2015/357 následne nahradilo prílohu I nariadenia č. 208/2014. |
16 |
Týmito aktmi bolo meno žalobcu ponechané na zozname spolu s informáciou o totožnosti „bývalý minister pre príjmy a dane“ a týmto novým odôvodnením: „Osoba, voči ktorej ukrajinské orgány vedú trestné konanie za spreneveru verejných finančných prostriedkov alebo aktív a za zneužívanie právomoci verejného činiteľa s cieľom poskytnúť neoprávnenú výhodu pre seba alebo pre tretiu stranu a tým spôsobiť škodu, pokiaľ ide o ukrajinské verejné finančné prostriedky alebo aktíva.“ |
17 |
Rozhodnutie 2015/364 a vykonávacie nariadenie 2015/357 sú predmetom novej žaloby, ktorú žalobca podal na Všeobecný súd 15. mája 2015 (vec T‑245/15, Klymenko/Rada). |
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 |
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 30. júna 2014 podal žalobca žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. |
19 |
Samostatným podaním predloženým do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobca podal žiadosť o prejednanie tejto veci v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkom 76a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991. Rada k tejto žiadosti podala pripomienky. Rozhodnutím z 11. augusta 2014 Všeobecný súd (deviata komora) návrh na prejednanie veci v skrátenom konaní zamietol. |
20 |
Samostatným podaním predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 29. septembra 2014 vzniesla Rada námietku neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. |
21 |
Uznesením Všeobecného súdu (deviata komora) zo 7. januára 2015 bola námietka neprípustnosti spojená na spoločné konanie o veci samej, v súlade s článkom 114 ods. 4 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. |
22 |
Dňa 24. februára 2015 Rada predložila odôvodnenú žiadosť v súlade s článkom 18 ods. 4 Pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu, v ktorej žiadala, aby obsah niektorých príloh k vyjadreniu k žalobe nebol citovaný v dokumentoch patriacich k tejto veci, ku ktorým má prístup verejnosť. |
23 |
Listom z 15. apríla 2015 požiadal žalobca o opatrenie na zabezpečenie priebehu konania s cieľom získať dokumenty, ktoré Rada zatiaľ nedoložila do spisu. Rada 4. mája 2015 doložila do spisu dokumenty požadované žalobcom a podala odôvodnenú žiadosť v súlade s článkom 18 ods. 4 Pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu, v ktorej žiadala, aby obsah týchto dokumentov nebol citovaný v dokumentoch patriacich k tejto veci, ku ktorým má prístup verejnosť. |
24 |
Listom z 25. novembra 2015 kancelária Všeobecného súdu požiadala účastníkov konania, aby sa vyjadrili k uplatniteľnosti článku 132 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu na prejednávanú vec, vzhľadom na rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014 v časti, v ktorej sa týkali žalobcu v uvedenej veci. Účastníci konania na túto žiadosť odpovedali v stanovených lehotách. |
25 |
Žalobca v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
|
26 |
Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
|
Právny stav
27 |
Podľa článku 132 rokovacieho poriadku ak Súdny dvor alebo Všeobecný súd už rozhodol o právnej otázke alebo otázkach zhodných s otázkami vychádzajúcimi z právnych dôvodov žaloby a ak Všeobecný súd konštatuje, že skutočnosti sú dokázané, môže po skončení písomnej časti konania, po vypočutí účastníkov konania rozhodnúť, že žaloba je zjavne opodstatnená, odôvodneným uznesením s odkazom na príslušnú judikatúru. |
28 |
V prejednávanej veci Rada samostatným podaním podala námietku neprípustnosti, ktorá napriek tomu, že bola spojená na spoločné konanie o veci samej, naďalej ostáva predložená Všeobecnému súdu. Keďže Všeobecný súd usúdil, že má na základe spisovej dokumentácie dostatok informácií, rozhodol sa vydať rozhodnutie bez ďalšieho konania. |
O námietke neprípustnosti vznesenej Radou
29 |
Rada namieta neprípustnosť prejednávanej žaloby proti vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/216 a vykonávaciemu nariadeniu č. 381/2014, a to z dôvodu, že bola podaná po lehote. Rada, ktorá pripomína znenie článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ a odkazuje na rozsudok z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada (C‑478/11 P až C‑482/11 P, EU:C:2013:258), konkrétne tvrdí, že dvojmesačná lehota na podanie žaloby začala plynúť, odkedy bolo rozhodnutie o zapísaní mena žalobcu na zoznam oznámené tomuto žalobcovi, pričom toto oznámenie sa uskutočnilo prostredníctvom uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie (pozri bod 12 vyššie), keďže Rada nepoznala adresu žalobcu. |
30 |
V tejto súvislosti Rada tvrdí, že článok 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, podľa ktorého sa lehota určená na podanie žaloby počíta od konca 14. dňa po uverejnení aktu, sa uplatňuje iba v prípade, že lehota na podanie žaloby proti aktu začína plynúť od uverejnenia tohto aktu, čomu tak v prejednávanej veci nie je. Navyše z rozsudku z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada (C‑478/11 P až C‑482/11 P, EU:C:2013:258), vyplýva, že ak bolo opatrenie oznámené dotknutým osobám a subjektom uverejnením oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, tieto osoby alebo subjekty sa nemôžu odvolávať na uvedené uverejnenie na účely oddialenia začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby. |
31 |
V prejednávanej veci teda dvojmesačná lehota na podanie žaloby, stanovená v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, ku ktorej sa pripočíta 10‑dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť, stanovená v článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, mala uplynúť 25. júna 2014. Podľa Rady je tak prejednávaná žaloba, ktorá bola podaná 30. júna 2014, neprípustná. |
32 |
Žalobca spochybňuje argumentáciu Rady a tvrdí, že žaloba nie je oneskorená. |
33 |
Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ sa žaloba o neplatnosť musí podať do dvoch mesiacov od uverejnenia napadnutého aktu, alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel. |
34 |
Podľa judikatúry zásada účinnej súdnej ochrany znamená, že orgán Európskej únie, ktorý prijíma akt spôsobujúci reštriktívne opatrenia vo vzťahu k určitej osobe alebo subjektu, oznámi dotknutej osobe alebo subjektu dôvody, z ktorých tento akt vychádza, čo najširšie buď v okamihu jeho prijatia, alebo prinajmenšom tak rýchlo, ako je to len možné po jeho prijatí, aby sa tejto osobe alebo subjektu umožnil výkon jej práva podať opravný prostriedok (pozri rozsudok zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, C‑548/09 P, EU:C:2011:735, bod 47 a citovanú judikatúru). |
35 |
Táto situácia vyplýva z osobitej povahy aktov ukladajúcich reštriktívne opatrenia voči osobe alebo subjektu, ktoré v rozsahu, v akom určitej kategórii adresátov, vymedzenej všeobecným a abstraktným spôsobom, zakazujú najmä sprístupniť finančné prostriedky a hospodárske zdroje osobám a subjektom, ktorých mená sú uvedené na zoznamoch nachádzajúcich sa v ich prílohách, predstavujú akty všeobecnej pôsobnosti a zároveň súbor individuálnych rozhodnutí voči uvedeným osobám a subjektom (pozri rozsudok z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada, C‑478/11 P až C‑482/11 P, EU:C:2013:258, bod 56 a citovanú judikatúru). |
36 |
V predmetnej veci je zásada účinnej súdnej ochrany konkretizovaná v článku 2 ods. 2 rozhodnutia 2014/119 a v článku 14 ods. 2 nariadenia č. 208/2014, ktoré stanovujú, že Rada oznámi svoje rozhodnutie, vrátane dôvodov zaradenia na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, dotknutej osobe alebo subjektu buď priamo, ak je ich adresa známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia a poskytne im možnosť vyjadriť pripomienky. |
37 |
Lehota na podanie žaloby o neplatnosť proti aktu ukladajúcemu reštriktívne opatrenia voči osobe alebo subjektu tak začína plynúť až buď odo dňa individuálneho oznámenia tohto aktu dotknutej osobe, ak je jej adresa známa, alebo v opačnom prípade od uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada, C‑478/11 P až C‑482/11 P, EU:C:2013:258, body 59 až 62). |
38 |
V tejto súvislosti treba spresniť, že Rada si nemôže svojvoľne vybrať spôsob oznámenia svojich rozhodnutí dotknutým osobám. Z bodu 61 rozsudku z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada (C‑478/11 P až C‑482/11 P, EU:C:2013:258) totiž vyplýva, že zámerom Súdneho dvora bolo umožniť nepriame oznámenie aktov ukladajúcich reštriktívne opatrenia prostredníctvom uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie iba v prípadoch, keď Rada nemohla uskutočniť individuálne oznámenie. Akýkoľvek iný záver by umožnil Rade ľahko sa zbaviť svojej povinnosti individuálneho oznámenia (rozsudky z 3. júla 2014, Zanjani/Rada, T‑155/13, neuverejnený, EU:T:2014:605, bod 36; Sorinet Commercial Trust Bankers/Rada, T‑157/13, neuverejnený, EU:T:2014:606, bod 38, a Sharif University of Technology/Rada, T‑181/13, neuverejnený, EU:T:2014:607, bod 31). |
39 |
Navyše Radu treba považovať za nachádzajúcu sa v situácii, keď bolo nemožné individuálne oznámiť fyzickej alebo právnickej osobe alebo subjektu akt obsahujúci reštriktívne opatrenia, ktoré sa ich týkajú, buď keď adresa tejto osoby alebo tohto subjektu nie je verejná a nebola jej poskytnutá, alebo v prípade, keď bolo oznámenie zaslané na adresu, ktorú má Rada k dispozícii, bezúspešne, a to napriek krokom, ktoré Rada s náležitou starostlivosťou podnikla v snahe o doručenie takého oznámenia (rozsudok z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada, T‑307/12 a T‑408/13, EU:T:2014:926, bod 61). |
40 |
V prejednávanej veci Rada tvrdí, že nepoznala adresu žalobcu v čase prijatia vykonávacieho rozhodnutia 2014/216 a vykonávacieho nariadenia č. 381/2014, čo dotknutá osoba nespochybňuje. |
41 |
Keďže Rada nemala inú možnosť, ako oznámiť zápis mena žalobcu prostredníctvom uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, dátum uverejnenia tohto oznámenia je začiatkom plynutia lehoty na podanie žaloby v prejednávanej veci. |
42 |
Pokiaľ ide o počítanie tejto lehoty, treba pripomenúť, že podľa článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, ak lehota určená na podanie žaloby proti aktu vydanému inštitúciou začína plynúť odo dňa uverejnenia tohto aktu, lehota sa počíta od konca 14. dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. V súlade s ustanoveniami článku 102 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku sa k tejto lehote pripočíta 10‑dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť. |
43 |
V tejto súvislosti, tvrdenie Rady, podľa ktorého sa článok 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 v prejednávanej veci neuplatní, nemôže uspieť. |
44 |
Predovšetkým zo znenia článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 vyplýva, že predĺženie 14‑dňovej lehoty sa uplatňuje na akty, pri ktorých lehota na podanie žaloby začína plynúť odo dňa ich uverejnenia, čo z jeho pôsobnosti vylučuje iba akty, ktoré sa doručujú. Toto ustanovenie totiž vôbec nerozlišuje podľa druhu aktov uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie. Dá sa teda vyvodiť záver, že pokiaľ bol akt uverejnený a dátum uverejnenia bol začiatkom plynutia lehoty na podanie žaloby stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, článok 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 sa uplatňuje (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júla 2014, Zanjani/Rada, T‑155/13, neuverejnený, EU:T:2014:605, body 40 a 41, a Sorinet Commercial Trust Bankers/Rada, T‑157/13, neuverejnený, EU:T:2014:606, body 42 a 43). |
45 |
Cieľ 14‑dňovej lehoty stanovenej v článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 spočíva ďalej v tom, aby bol dotknutým subjektom zabezpečený dostatočný časový úsek na podanie žaloby proti uverejneným aktom a aby teda bolo rešpektované právo na účinnú súdnu ochranu, tak ako je zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (rozsudok z 26. septembra 2013, PPG a SNF/ECHA, C‑625/11 P, EU:C:2013:594, bod 35). |
46 |
Navyše treba poznamenať, že uverejnenie oznámenia týkajúceho sa zápisu mien osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, v Úradnom vestníku Európskej únie nemožno dať na roveň doručeniu týchto opatrení dotknutým osobám a subjektom. V prípade, že je akt doručený, dá sa predpokladať, že ho mal adresát k dispozícii v deň doručenia. Tak to však nie je v prípade, keď sú individuálne právne akty, akými sú reštriktívne opatrenia, dotknutým osobám a subjektom oznámené nepriamo prostredníctvom uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 pritom stanovuje 14‑dňovú lehotu, po uplynutí ktorej sa dá odôvodnene predpokladať, že Úradný vestník Európskej únie je skutočne dostupný vo všetkých členských štátoch a v tretích štátoch. Predĺženie o 14‑dňovú lehotu, ktoré stanovuje uvedené ustanovenie, sa teda musí uplatňovať na všetky akty oznamované prostredníctvom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, vrátane individuálnych právnych aktov oznamovaných dotknutým osobám prostredníctvom uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie (rozsudky z 3. júla 2014, Zanjani/Rada, T‑155/13, neuverejnený, EU:T:2014:605, body 42 a 43, a Sorinet Commercial Trust Bankers/Rada, T‑157/13, neuverejnený, EU:T:2014:606, body 44 a 45). |
47 |
Z judikatúry napokon vyplýva, že uplatnenie článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 spĺňa cieľ práva dotknutých osôb na oznámenie reštriktívnych opatrení, ktoré boli voči nim prijaté, a to prípadne prostredníctvom uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie (rozsudky z 3. júla 2014, Zanjani/Rada, T‑155/13, neuverejnený, EU:T:2014:605, bod 44, a Sorinet Commercial Trust Bankers/Rada, T‑157/13, neuverejnený, EU:T:2014:606, bod 46). |
48 |
Ak by totiž adresy osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, neboli známe alebo ak tieto opatrenia nie je možné oznámiť priamo, v prípade, že by sa nepriame oznámenie takýchto opatrení prostredníctvom uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie podriadilo takému režimu počítania lehôt, aký sa uplatňuje na individuálne doručenia, dotknuté osoby by prišli o predĺženie lehoty na podanie žaloby o 14 dní počítaných odo dňa uverejnenia aktu, ktoré je stanovené v článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, pričom by však navyše tieto osoby nemohli využívať záruky vyplývajúce z priameho oznámenia. Za takýchto okolností by dôsledkom povinnosti nepriamo oznámiť reštriktívne opatrenia prostredníctvom uverejnenia oznámenia, ktorej cieľom je v zásade poskytnúť dotknutým osobám dodatočné záruky, bolo paradoxne to, že by tieto osoby stavala do nevýhodnejšej situácie, ako je situácia, ktorá by vyplývala z jednoduchého uverejnenia napadnutých aktov v Úradnom vestníku Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. februára 2014, Syrian Lebanese Commercial Bank/Rada, T‑174/12 a T‑80/13, EU:T:2014:52, body 65 a 66; z 3. júla 2014, Zanjani/Rada, T‑155/13, neuverejnený, EU:T:2014:605, bod 45, a Sorinet Commercial Trust Bankers/Rada, T‑157/13, neuverejnený, EU:T:2014:606, bod 47). |
49 |
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada nemôže platne založiť svoju argumentáciu na rozsudku z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada (C‑478/11 P až C‑482/11 P, EU:C:2013:258), v ktorom Súdny dvor konkrétne zdôraznil skutočnosť, že povinnosť individuálneho oznámenia slúži na zvýšenie ochrany osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Preto sa na uvedený rozsudok nemožno odvolávať s cieľom podriadiť tieto osoby zaobchádzaniu, ktoré je pre ne menej výhodné ako zaobchádzanie vyplývajúce len zo samotného uverejnenia aktov obsahujúcich reštriktívne opatrenia vo vzťahu k týmto osobám (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2014, Syrian Lebanese Commercial Bank/Rada, T‑174/12 a T‑80/13, EU:T:2014:52, bod 67). |
50 |
Navyše tiež treba konštatovať, že Rada nesprávne zakladá tvrdenie na rozsudku z 9. júla 2014, Al‑Tabbaa/Rada (T‑329/12 a T‑74/13, neuverejnený, EU:T:2014:622), pričom poukazuje predovšetkým na bod 59 tohto rozsudku. V tomto bode sa totiž predovšetkým pripomína, že predmetné akty boli žalobcovi oznámené jednak prostredníctvom listu doručeného zástupcom žalobcu a jednak prostredníctvom uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pričom k obidvom týmto oznámeniam došlo v rovnaký deň. Všeobecný súd ďalej usúdil, že žaloba proti týmto aktom nie je oneskorená, keďže bola podaná pred uplynutím lehoty na podanie žaloby, pričom táto lehota bola vypočítaná ako kratšia, to znamená, že sa počítala od doručenia zástupcovi žalobcu. Z toho vyplýva, že v danom prípade nebolo potrebné použiť počítanie lehoty na podanie žaloby, ktorá začína plynúť odo dňa uverejnenia oznámenia a v prípade ktorej sa uplatňuje článok 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. |
51 |
Uvedené konštatovanie nespochybňuje ani skutočnosť, že v uvedenom bode 59 rozsudku z 9. júla 2014, Al‑Tabbaa/Rada (T‑329/12 a T‑74/13, neuverejnený, EU:T:2014:622), sa vysvetľuje, že lehoty na podanie žaloby sa v obidvoch prípadoch na základe článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 predlžujú o 10‑dňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť. Jednak sa totiž toto ustanovenie uplatňuje bez ohľadu na povahu udalosti, od ktorej sa lehota na podanie žaloby počíta, a jednak uplatnenie tohto ustanovenia nevylučuje uplatnenie článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, tak ako to tvrdí Rada. |
52 |
V prejednávanej veci Rada uverejnila oznámenie týkajúce sa zápisu mena žalobcu na zoznam v Úradnom vestníku Európskej únie z 15. apríla 2014. Dvojmesačná lehota, predĺžená o 14‑dňovú lehotu stanovenú v článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, ako aj o 10‑dňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť, stanovenú v odseku 2 toho istého článku, tak uplynula 9. júla 2014. |
53 |
Vzhľadom na to, že táto žaloba bola podaná do kancelárie Všeobecného súdu 30. júna 2014, bola podaná v zákonnej lehote, takže námietka neprípustnosti vznesená Radou sa musí zamietnuť. |
O veci samej
54 |
Na podporu žaloby uvádza žalobca štyri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu. Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení dôkazov. Tretí žalobný dôvod je rozdelený do troch častí, ktoré sú založené na nedostatku odôvodnenia, nedodržaní kritérií stanovených v článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/119, ako aj na zneužití právomoci. Napokon štvrtý žalobný dôvod spočíva na porušení práva vlastniť majetok a zásady proporcionality. |
55 |
Všeobecný súd považuje za vhodné najprv spoločne preskúmať druhý žalobný dôvod a druhú časť tretieho žalobného dôvodu, na podporu ktorých žalobca v podstate tvrdí, že k prijatiu reštriktívnych opatrení voči jeho osobe došlo bez toho, aby na to existoval dostatočne silný skutkový základ. |
56 |
Druhý žalobný dôvod a druhá časť tretieho žalobného dôvodu totiž vznášajú právnu otázku, ktorá je totožná s otázkou, o ktorej už Všeobecný súd rozhodol v rozsudkoch z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806), a z 28. januára 2016, Azarov/Rada (T‑331/14,EU:T:2016:49), Azarov/Rada (T‑332/14, neuverejnený, EU:T:2016:48), Kljujev/Rada (T‑341/14, EU:T:2016:47), Arbuzov/Rada (T‑434/14, neuverejnený, EU:T:2016:46) a Stavytskyi/Rada (T‑486/14, neuverejnený, EU:T:2016:45), ktoré sa stali konečnými a majú už absolútnu právnu silu rozhodnutej veci. |
57 |
V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že nie je preukázané, že by bol osobou zodpovednou za spreneveru štátnych finančných prostriedkov alebo že bol prepojený s osobou identifikovanou ako takáto osoba, ani že sa proti nemu viedlo vyšetrovanie. Podľa jeho názoru žiaden dokument v spise nenaznačuje relevantné skutkové údaje, o ktoré sa Rada údajne oprela. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry právo na obhajobu nevyžaduje oznámenie dôkazov pred uložením opatrení spočívajúcich v zmrazení aktív, existencia alebo dostatočnosť dôkazov by mali byť predmetom prísneho preskúmania zo strany súdu Únie. |
58 |
Žalobca, ktorý sa oboznámil s listom kancelárie generálneho prokurátora Ukrajiny vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. marca 2014 (ďalej len „list zo 7. marca 2014“), v replike tvrdil, že tento list je jediným existujúcim dôkazom, o ktorý sa Rada mohla oprieť, keď sa rozhodla zapísať jeho meno na zoznam, a že uvedený list nepredstavuje dostatočne silný skutkový základ. Navyše trestný čin, na ktorý list zo 7. marca 2014 odkazuje, konkrétne zneužitie právomoci, podľa neho nezakladá dôvod uvádzaný na odôvodnenie zápisu mena žalobcu na zoznam, keďže podľa ukrajinského trestného zákona je sprenevera finančných prostriedkov osobitným trestným činom. Rade sa nepodarilo preukázať existenciu konkrétnych dôkazov alebo dostatočne silný skutkový základ, tak ako to vyžaduje judikatúra súdu Únie, ktoré by odôvodňovali zápis mena žalobcu na zoznam. Skutočnosť, že v liste zo 7. marca 2014 sa v jednom riadku uvádza, že proti žalobcovi sa vedie konanie pre „zneužitie právomoci“, v tejto súvislosti nepostačuje. Rada je totiž povinná preukázať, že mohla overiť, že konanie vedené ukrajinskými orgánmi je vážne. |
59 |
Rada oponuje, že dôvody zápisu mena žalobcu na zoznam spočívajú na silnom skutkovom základe. Tieto dôvody sa totiž opierajú o list zo 7. marca 2014, v ktorom sa uvádza, že proti žalobcovi sa vedie vyšetrovanie pre účasť na trestných činoch v súvislosti so spreneverou štátnych finančných prostriedkov a ich protiprávnym prevodom mimo Ukrajiny, čo zodpovedá odôvodneniu týkajúcemu sa žalobcu, uvedenému vo vykonávacom rozhodnutí 2014/216 a vykonávacom nariadení č. 381/2014. Rada v tejto súvislosti uvádza, že potreba predložiť konkrétne dôkazy nemôže zachádzať až k potrebe preukázať, že skutočne došlo k trestným činom, v súvislosti s ktorými majú ukrajinské orgány podozrenie, že ich spáchal žalobca. Stačí totiž, aby Rada poskytla dôkazy preukazujúce existenciu vyšetrovaní týkajúcich sa údajnej sprenevery finančných prostriedkov patriacich Ukrajine, a to bez toho, aby predložila dôkazy preukazujúce, že žalobca je skutočne vinný, preukázanie čoho prináleží ukrajinským súdnym orgánom. V tejto súvislosti treba navyše odlišovať jednak trestné konania (vrátane vyšetrovaní) prebiehajúce na Ukrajine, v rámci ktorých sa žalobca bude môcť obhajovať podľa pravidiel trestného konania na Ukrajine, a jednak dočasné a preventívne opatrenia zmrazujúce jeho aktíva na úrovni Únie, na prijatie ktorých Rada nie je povinná predložiť dôkaz o trestných činoch, pre ktoré sa proti žalobcovi vedie vyšetrovanie. Rada by sa teda pri rozhodnutí uložiť reštriktívne opatrenia mohla oprieť už len o samotnú existenciu prebiehajúceho vyšetrovania. |
60 |
V duplike Rada tvrdí, že v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, v čase prijatia vykonávacieho rozhodnutia 2014/216 a vykonávacieho nariadenia č. 381/2014 vzala do úvahy tri skutočnosti, a to osobitný kontext situácie na Ukrajine, odôvodnenie, ktoré predstavuje list zo 7. marca 2014 a [dôverné] ( 1 ). Rada tak poskytla dostatočné vysvetlenia, pokiaľ ide o skutkový základ uvedených aktov a nedopustila sa tak nesprávneho posúdenia. |
61 |
Ako bolo pritom pripomenuté v bode 38 rozsudku z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806), hoci Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o všeobecné kritériá, ktoré treba pri prijímaní reštriktívnych opatrení zohľadniť, účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv vyžaduje, aby sa súd Únie pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby na zoznam osôb, na ktoré sa uplatňujú reštriktívne opatrenia, alebo ho tam ponechať, uistil o tom, či sa toto rozhodnutie, ktoré má, pokiaľ ide o túto osobu, individuálny dosah, opiera o dostatočne silný skutkový základ. To zahŕňa overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, dostatočne presne a konkrétne podložené (pozri rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, body 41 a 45 a citovanú judikatúru). |
62 |
Tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 39), v prejednávanej veci kritérium stanovené v článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/119 stanovuje, že reštriktívne opatrenia sú prijaté voči osobám identifikovaným ako osoby zodpovedné za spreneveru štátnych finančných prostriedkov. Okrem toho z odôvodnenia 2 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Rada prijala tieto opatrenia „s cieľom upevniť a podporiť právny štát… na Ukrajine“. |
63 |
Meno žalobcu bolo zapísané na zoznam z dôvodu, že bol „osob[ou], proti ktorej sa na Ukrajine vedie vyšetrovanie pre účasť na trestných činoch v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a ich protiprávnym prevodom mimo Ukrajinu“. Z toho vyplýva, že Rada usúdila, že žalobca je osobou, v súvislosti s ktorou sa robí preverovanie alebo sa vedie predbežné vyšetrovanie, ktoré neviedlo (alebo zatiaľ neviedlo) k formálnemu vzneseniu obvinenia z dôvodu jeho predpokladanej účasti na sprenevere štátnych finančných prostriedkov. |
64 |
Tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 41), Rada na podporu odôvodnenia zápisu mena žalobcu na zoznam poukazuje na list kancelárie generálneho prokurátora Ukrajiny vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, konkrétne list zo 7. marca 2014 (pozri bod 58 vyššie), ako aj ďalšie dôkazy z neskoršieho dátumu ako vykonávacie rozhodnutie 2014/216 a napadnuté nariadenie č. 381/2014. |
65 |
V liste zo 7. marca 2014 sa uvádza, že „ukrajinské orgány činné v trestnom konaní začali viaceré trestné konania na základe trestnej činnosti, ktorej sa dopustili bývalí vysoko postavení úradníci“. Hneď potom sa uvádza meno žalobcu s uvedením trestného činu, zo spáchania ktorého je podozrivý podľa ukrajinského trestného zákona (v predmetnej veci zneužitie právomoci, ktoré zapríčinilo ťažké následky). V liste sa tiež uvádza, že „vyšetrovanie vedené vo veci vyššie uvedených trestných činov preukazuje skutočnosti týkajúce sa sprenevery finančných prostriedkov vo vysokých sumách a neskoršieho protiprávneho prevodu týchto prostriedkov mimo Ukrajinu“. |
66 |
Je nesporné, že na tomto jedinom základe bol žalobca identifikovaný „ako osob[a] zodpovedn[á] za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov“ v zmysle článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/119. |
67 |
Tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 42), je totiž spomedzi dôkazov, ktoré predložila Rada v priebehu tohto konania, list kancelárie generálneho prokurátora Ukrajiny, v prejednávanej veci list zo 7. marca 2014, jediným dôkazom, ktorý je datovaný pred vykonávacím rozhodnutím 2014/216 a vykonávacím nariadením č. 381/2014. |
68 |
Analogicky s tým, ako Všeobecný súd rozhodol v rozsudku z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, body 43 a 44), pritom treba usudzovať, že napriek tomu, že uvedený list pochádza od vysoko postaveného súdneho orgánu tretej krajiny, obsahuje iba všeobecné a generické tvrdenie dávajúce do súvislosti meno žalobcu, spomedzi mien ostatných bývalých vysoko postavených úradníkov, s vyšetrovaním, ktorého cieľom bolo v podstate preukázať samotnú existenciu sprenevery štátnych finančných prostriedkov. Hoci sa totiž v liste zo 7. marca 2014 uvádza trestný čin podľa ukrajinského trestného zákona, zo spáchania ktorého bol žalobca podozrivý, konkrétne zneužitie právomoci, sankcionované článkom 364 ods. 2 tohto zákona, tento list neobsahuje žiadne spresnenie o preukázaní skutočností, ktoré vyšetrovanie vedené ukrajinskými orgánmi preverovalo, a už vôbec nie o individuálnej, čo i len predpokladanej zodpovednosti žalobcu, vo vzťahu k nim (pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 2016, Arbuzov/Rada, T‑434/14, neuverejnený, EU:T:2016:46, bod 39, a Stavytskyi/Rada, T‑486/14, neuverejnený, EU:T:2016:45, bod 44). |
69 |
Treba ešte uviesť, že na rozdiel od rozsudku z 27. februára 2014, Ezz a i./Rada (T‑256/11, EU:T:2014:93, body 57 až 61), ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom z 5. marca 2015, Ezz a i./Rada (C‑220/14 P, EU:C:2015:147), na ktoré Rada poukazuje, v prejednávanej veci jednak Rada nedisponuje informáciami týkajúcimi sa skutkových okolností alebo správania, ktoré ukrajinské orgány konkrétne vytýkali žalobcovi, a jednak list zo 7. marca 2014, aj keby sa posudzoval s ohľadom na jeho kontext, nemôže predstavovať dostatočne silný skutkový základ v zmysle judikatúry citovanej v bode 61 vyššie na to, aby bolo meno žalobcu zapísané na zoznam z dôvodu, že bol identifikovaný „ako osoba zodpovedná“ za spreneveru štátnych finančných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada, T‑290/14, EU:T:2015:806, body 46 až 48). |
70 |
Bez ohľadu na štádium, v ktorom sa nachádza konanie, ktorého predmetom je údajne žalobca, Rada nemôže prijať reštriktívne opatrenia voči žalobcovi bez toho, aby poznala skutkové okolnosti sprenevery štátnych finančných prostriedkov, ktoré mu boli osobitne vytýkané ukrajinskými orgánmi. Iba na základe znalosti týchto skutkových okolností by totiž Rada mohla dospieť k záveru, že ich na jednej strane možno považovať za spreneveru štátnych finančných prostriedkov a že na druhej strane môžu spochybniť existenciu právneho štátu na Ukrajine, ktorého upevnenie a podpora predstavujú, ako to bolo pripomenuté v bode 62 vyššie, cieľ sledovaný prijatím predmetných reštriktívnych opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 2016, Arbuzov/Rada, T‑434/14, neuverejnený, EU:T:2016:46, bod 55, a Stavytskyi/Rada, T‑486/14, neuverejnený, EU:T:2016:45, bod 48). |
71 |
Napokon v prípade pochybností je úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal, či sú dôvody uplatňované proti dotknutej osobe podložené, pričom táto osoba nie je povinná predložiť dôkazy o opaku svedčiace o nepodloženosti uvedených dôvodov (pozri rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada, T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 45 a citovanú judikatúru). |
72 |
Treba teda dospieť k záveru, že rovnako ako Všeobecný súd rozhodol vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 50), zápis mena žalobcu na zoznam nedodržal kritériá označovania osôb, na ktoré sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia stanovené vykonávacím rozhodnutím 2014/216. |
73 |
Z uvedeného vyplýva, že prejednávaná žaloba sa v súlade s článkom 132 rokovacieho poriadku musí vyhlásiť za zjavne opodstatnenú. |
74 |
Tento záver nemožno spochybniť tvrdeniami Rady vznesenými v odpovedi na otázku Všeobecného súdu (pozri bod 24 vyššie), ktorých cieľom je spochybniť uplatnenie tohto článku na prejednávanú vec. |
75 |
Po prvé Rada tvrdí, že v rozsudku z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806), Všeobecný súd rozhodol o otázke, či list kancelárie generálneho prokurátora Ukrajiny predstavuje dostatočne silný skutkový základ na zápis mena pána Portnova na zoznam z dôvodu, že bol identifikovaný ako osoba zodpovedná za spreneveru štátnych finančných prostriedkov, zatiaľ čo v prejednávanej veci sa Rada oprela aj o [dôverné]. Preto sú skutočnosti a právna otázka preskúmavané vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806), a v prejednávanej veci odlišné. Po druhé Rada pripomína, že vzniesla námietku neprípustnosti a že rozhodnutie o nej bolo Všeobecným súdom spojené na spoločné konanie o veci samej. |
76 |
Pokiaľ ide o prvú námietku, treba predovšetkým uviesť, že v rozsudku z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806), Všeobecný súd nespochybnil dôveryhodnosť alebo pravosť listu kancelárie generálneho prokurátora Ukrajiny, ale skutočnosť, že samotný tento dôkaz môže predstavovať dostatočne silný skutkový základ v zmysle judikatúry citovanej v bode 61 vyššie na zápis mena žalobcu na zoznam z dôvodu, že bol identifikovaný „ako osoba zodpovedná“ za spreneveru štátnych finančných prostriedkov (pozri body 66 až 70 vyššie). |
77 |
Navyše jednak vyplýva z [dôverné], bez pridania čo i len najmenšej úvahy, pokiaľ ide o povahu a štádium vyšetrovania týkajúceho sa žalobcu alebo skutkové okolnosti odôvodňujúce jeho inkrimináciu. [dôverné] |
78 |
Tieto dve skutočnosti pritom nemôžu odlišovať právnu otázku, o ktorej už Všeobecný súd rozhodol v rozsudku z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806), ako aj v rozsudkoch uvedených v bode 56 vyššie, od otázky vznesenej druhým žalobným dôvodom a druhou časťou tretieho žalobného dôvodu v prejednávanej veci, keďže nemajú žiaden vplyv na právne posúdenie podmienok existencie dostatočne silného skutkového základu. Tieto skutočnosti totiž iba potvrdzujú pravosť listu zo 7. marca 2014 a údajnú vhodnosť prijatia reštriktívnych opatrení voči žalobcovi. Uvedený list tak ostáva jediným dôkazom odôvodňujúcim zápis mena dotknutých osôb na zoznam z dôvodu, že boli identifikované „ako osob[y] zodpovedn[é]“ za spreneveru štátnych finančných prostriedkov, a Všeobecný súd o ňom rozhodol, že nepostačuje na prijatie záveru, že Rada uniesla dôkazné bremeno (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. októbra 2015, Portnov/Rada, T‑290/14, EU:T:2015:806, body 43 až 48, a z 28. januára 2016, Stavytskyi/Rada, T‑486/14, EU:T:2016:45, body 43 až 47). |
79 |
Napokon, pokiaľ ide o skutočnosti, treba pripomenúť, že podľa článku 132 rokovacieho poriadku prináleží Všeobecnému súdu konštatovať, že sú dokázané. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v rozpore s tým, čo ako sa zdá, tvrdí Rada, dokázané skutočnosti nemusia byť tie isté ako skutočnosti, ktoré boli uznané za relevantné vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806). V prejednávanej veci skutkové okolnosti, o ktoré sa Rada oprela pri zápise mena žalobcu na zoznam, to znamená najmä skutočnosť, že podľa listu zo 7. marca 2014 ukrajinské orgány uskutočňovali vo vzťahu k žalobcovi preverovanie alebo predbežné vyšetrovanie pre spreneveru štátnych finančných prostriedkov, z hľadiska ich vecnej správnosti nie sú účastníkmi konania spochybnené, a teda sa môžu považovať za dokázané. |
80 |
Skutočnosť, že list, akým je list zo 7. marca 2014, ktorý odkazuje na tieto preverovania alebo vyšetrovania, nemôže byť sám osebe považovaný za dostatočný na to, aby ním boli podložené dôvody zápisu mena žalobcu na zoznam, je naopak stredobodom právneho posúdenia spôsobu, akým sa Rada vysporiadala s dôkazným bremenom (pozri bod 78 vyššie), čo neznamená spochybnenie skutočností opísaných v tomto liste. |
81 |
Pokiaľ ide o druhú námietku, treba uviesť, že podľa judikatúry možnosť zamietnuť žalobu ako neprípustnú odôvodneným uznesením, a teda bez nariadenia pojednávania, nie je vylúčená skutočnosťou, že Všeobecný súd predtým prijal uznesenie, ktorým spojil námietku podanú na základe článku 114 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 na spoločné konanie o veci samej (pozri v tomto zmysle uznesenie z 19. februára 2008, Tokai Europe/Komisia, C‑262/07 P, neuverejnené, EU:C:2008:95, body 26 až 28). Takýto záver pritom platí aj pokiaľ ide o možnosť zamietnuť námietku neprípustnosti, v prípade, že Všeobecný súd chce, tak ako v prejednávanej veci, vyhlásiť žalobu za zjavne opodstatnenú, podľa článku 132 rokovacieho poriadku, ktorý výslovne stanovuje, že môže rozhodnúť už po skončení písomnej časti konania. |
82 |
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy tak treba vyhovieť žalobe, ktorá je v zmysle článku 132 rokovacieho poriadku zjavne opodstatnená v časti, v ktorej sa týka zrušenia vykonávacieho rozhodnutia 2014/216 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu. |
83 |
Z rovnakých dôvodov treba zrušiť vykonávacie nariadenie č. 381/2014 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu. |
O časových účinkoch čiastočného zrušenia rozhodnutia 2014/119, zmeneného a doplneného vykonávacím rozhodnutím 2014/216
84 |
Rada považuje za potrebné, aby v prípade, že Všeobecný súd zruší rozhodnutie 2014/119, zmenené a doplnené vykonávacím rozhodnutím 2014/216, v rozsahu, ako sa týka žalobcu, aby účinky tohto rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi boli v súlade s článkom 264 druhým odsekom ZFEÚ zachované až do nadobudnutia účinnosti čiastočného zrušenia nariadenia č. 208/2014, zmeneného a doplneného vykonávacím nariadením č. 381/2014, s cieľom zaručiť právnu istotu, ako aj koherentnosť a jednotu právneho poriadku. |
85 |
Žalobca namieta voči tejto argumentácii. |
86 |
Treba pripomenúť, že rozhodnutie 2014/119, zmenené a doplnené vykonávacím rozhodnutím 2014/216, bolo zmenené a doplnené rozhodnutím 2015/364, ktoré nahradilo zoznam od 7. marca 2015 a predĺžilo uplatnenie reštriktívnych opatrení voči žalobcovi do 6. marca 2016. Na základe týchto zmien a doplnení bolo meno žalobcu ponechané na zozname s novým odôvodnením zápisu (pozri body 16 a 17 vyššie). |
87 |
K dnešnému dňu je teda žalobca predmetom nového reštriktívneho opatrenia. Z toho vyplýva, že zrušenie rozhodnutia 2014/119, zmeneného a doplneného vykonávacím rozhodnutím 2014/216, v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, nemá za následok vyškrtnutie zápisu mena žalobcu zo zoznamu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. janára 2016, Azarov/Rada, T‑331/14, EU:T:2016:49, bod 71). |
88 |
V dôsledku uvedeného nie je potrebné zachovať účinky rozhodnutia 2014/119, zmeneného a doplneného vykonávacím rozhodnutím 2014/216, v rozsahu, v akom sa týka žalobcu. |
O trovách
89 |
Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobcu. |
Z týchto dôvodov VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora) nariadil: |
|
|
V Luxemburgu 10. júna 2016 |
Tajomník E. Coulon Predseda komory G. Berardis |
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.
( 1 ) Skryté dôverné údaje.