—

Hotel Sava Rogaška, gostinstvo, turizem in storitve, d.o.o., v zastúpení: I. Dobravc Tatalovič a M. Kač, odvetnika,

—

slovinská vláda, v zastúpení: A. Vran a N. Pintar Gosenca, splnomocnené zástupkyne,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a S. Šindelková, splnomocnení zástupcovia,

—

grécka vláda, v zastúpení: I. Chalkias, E. Leftheriotou a A.‑E. Vasilopoulou, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid, E. Manhaeve a M. Žebre, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, s. 45).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Hotel Sava Rogaška, gostinstvo, turizem in storitve, d.o.o. (ďalej len „HSR“) a Republika Slovenija (Slovinská republika), ktorú zastupuje Ministerstvo poľnohospodárstva a životného prostredia (ďalej len „ministerstvo“), vo veci odmietnutia tohto ministerstva uznať obchodné označenie, ktoré chce HSR používať pre prírodnú minerálnu vodu.

3

Podľa odôvodnení 5, 7 a 9 smernice 2009/54:

…

…

4

Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica sa týka vôd ťažených zo zeme členského štátu a uznaných zodpovedným orgánom tohto členského štátu za prírodnú minerálnu vodu spĺňajúcu ustanovenia prílohy I, oddiel I.“

5

Článok 4 tejto smernice vymenúva zásahy, ktoré sa môžu vykonať na prírodnej minerálnej vode tak, ako bola získaná pri svojom zdroji. Jeho odsek 1 písm. a) až c) tak stanovuje, že zásahy, ktoré povoľuje, sa môžu vykonať, iba „pokiaľ… nezmenia zloženie vody z hľadiska jej základných zložiek vytvárajúcich jej vlastnosti“.

6

Článok 6 smernice 2009/54 stanovuje, že všetky nádoby používané na balenie prírodných minerálnych vôd sa zabezpečia uzávermi navrhnutými tak, aby sa zabránilo prípadnému falšovaniu alebo znečisteniu.

7

Článok 7 ods. 2 tejto smernice znie:

„Etikety na prírodných minerálnych vodách poskytujú… nasledujúce povinné informácie:

…“

8

Článok 8 uvedenej smernice spresňuje:

„1.   Názov lokality, dediny alebo miesta sa môže použiť v znení obchodného označenia za predpokladu, že prírodná minerálna voda, na ktorú sa názov vzťahuje, sa ťaží zo zdroja v mieste uvedenom v obchodnom označení a že názov nie je klamlivý s ohľadom na miesto ťažby zdroja.

2.   Zakazuje sa uvádzanie na trh prírodnej minerálnej vody z jedného a toho istého zdroja pod viac ako jedným obchodným označením.

3.   V prípade, že etikety alebo nápisy na obaloch, v ktorých sa prírodné minerálne vody predávajú, obsahujú obchodný názov odlišujúci sa od názvu zdroja alebo miesta jeho využitia, údaj o mieste jeho využitia alebo názve zdroja sa označí písmenami najmenej jeden a pol krát väčšími a širšími, ako sú najväčšie písmená použité na obchodný názov.

Prvý pododsek platí primerane a v rovnakom význame, ak ide o dôležitosť názvu zdroja alebo miesta jeho využitia s ohľadom na obchodný názov používaný v reklame v akejkoľvek forme vzťahujúcej sa na prírodné minerálne vody.“

9

Článok 12 písm. a) a b) smernice 2009/54 spresňuje, že Európska komisia prijme limity koncentrácií jednotlivých zložiek prírodných minerálnych vôd a všetky potrebné ustanovenia upravujúce udávanie vysokých koncentrácií niektorých zložiek na etiketách.

10

Príloha I tejto smernice obsahuje vo svojom oddiele I nazvanom „Definícia“ tieto body:

11

Oddiel II tejto prílohy nazvaný „Požiadavky a kritériá na uplatnenie definície“ vymenúva požiadavky a kritériá uplatniteľné na geologické a hydrogeologické fyzikálne, chemické a fyzikálno‑chemické, mikrobiologické, ako aj klinické a farmakologické prieskumy, ktoré musia byť podľa bodu 2 písm. b) oddielu I tejto prílohy uskutočnené s cieľom posúdiť charakteristiky prírodnej minerálnej vody uvedené v bode 1 tohto oddielu I.

12

Príloha II smernice 2009/54 nazvaná „Podmienky využívania zdrojov a uvádzania na trh prírodnej minerálnej vody“ vo svojom bode 2 spresňuje, že „zariadenie na využívanie [prírodnej minerálnej] vody je inštalované tak, aby… sa zachovali vlastnosti pripisované vode na zdroji“.

13

Článok 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275), stanovuje:

„Účelom tejto smernice je ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý:

14

Podľa článku 2 tejto smernice:

„Na účely tejto smernice sa prijímajú nasledujúce definície

…

…“

15

Smernica Rady 80/777/EHS z 15. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a uvádzanie na trh prírodných minerálnych vôd [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 229, s. 1), zmenená a doplnená, a následne nahradená smernicou 2009/54, bola prebratá do slovinského práva nariadením o prírodných minerálnych vodách, pramenitých vodách a stolových vodách (Pravilnik o naravni mineralni vodi, izvirski vodi in namizni vodi, Uradni list RS, č. 50/04, 75/05, 45/08, ďalej len „nariadenie“).

16

Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že minerálna voda je voda, ktorá okrem určitých mikrobiologických požiadaviek spĺňa okrem iných vecí aj podmienku, že má pôvod vo vodnej tabuli alebo podzemnom ložisku chránenom pred akoukoľvek formou možného znečistenia a pochádza zo zdroja využívaného prostredníctvom jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelo vyvŕtaných výstupných ciest. Článok 12 ods. 4 uvedeného nariadenia stanovuje, že prírodná minerálna voda pochádzajúca z jedného a toho istého zdroja môže byť uvedená na trh iba pod jedným obchodným označením.

17

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že 18. júla 2011 podal HSR na ministerstvo žiadosť o uznanie obchodného označenia „ROI Roitschocrene“ v Slovinsku pre prírodnú minerálnu vodu čerpanú z vývodu s názvom „RgS‑2/88“.

18

Rozhodnutím z 26. februára 2012 ministerstvo túto žiadosť zamietlo z dôvodu, že prírodná minerálna voda z jedného a toho istého zdroja môže byť podľa článku 12 ods. 4 nariadenia a článku 8 ods. 2 smernice 2009/54 uvádzaná na trh iba pod jedným obchodným označením a že prírodná minerálna voda čerpaná z toho istého kolektora podzemnej vody ako voda, o ktorú ide, ale z iného vývodu, s názvom „V‑3/66‑70“, už bola uznaná ako prírodná minerálna voda pod obchodným označením „Donat Mg“ rozhodnutím z 3. júla 2001 a ako taká uvedená na trh.

19

HSR podal žalobu o neplatnosť rozhodnutia z 26. februára 2012 na Upravno sodišče Republike Slovenije (správny súd Slovinskej republiky) a tvrdil na jednej strane, že vývod RgS‑2/88 neprodukuje rovnakú vodu ako vývod V‑3/66‑70 a na druhej strane, že treba rozlišovať medzi pojmami „zdroj“ a „kolektor podzemnej vody“. Keďže táto žaloba bola zamietnutá, HSR podal opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom najmä tvrdil, že Upravno sodišče Republike Slovenije nesprávne vyložil pojem „zdroj“ nachádzajúci sa v článku 8 ods. 2 smernice 2009/54.

20

Vrhovno sodišče (Najvyšší súd) potom, čo pripomenul, že je viazaný skutkovým stavom zisteným v prvostupňovom konaní, vysvetľuje, že z nich predovšetkým vyplýva, že vývody V‑3/66‑70 a RgS‑2/88 majú spoločnú tú istú vodnú tabuľu alebo podzemné ložisko a v tomto ohľade spresňuje, že pojmom „spoločná vodná tabuľa alebo podzemné ložisko“ sa rozumie pojem označujúci „útvar vody pochádzajúci z rovnakého kolektora“. Ďalej uvádza, že rozhodnutím z 3. júla 2001 ministerstvo uznalo vodu čerpanú z vývodov RgS‑2/88 a V‑3/66‑70 ako prírodnú minerálnu vodu pod obchodným označením „Donat Mg“, hoci spoločnosť, v prospech ktorej bolo toto rozhodnutie vydané, a to Droga Kolinska d.d., nemôže túto vodu uvádzať na trh pod obchodným označením „Donat Mg“. Nakoniec poznamenáva, že prírodná minerálna voda Donat Mg je zapísaná do registra prírodných minerálnych vôd uznaných v Slovinsku, ako aj do zoznamu prírodných minerálnych vôd uznaných členskými štátmi (Ú. v. EÚ C 95, 2013, s. 38), pričom označeným zdrojom je zdroj Donat.

21

Vnútroštátny súd konštatujúc neexistenciu judikatúry Súdneho dvora v predmetnej oblasti sa pýta, ako treba vykladať výraz „prírodná minerálna voda z jedného a toho istého zdroja“ v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 2009/54. Poznamenáva, že výraz „zdroj“, použitý niekoľkokrát v uvedenej smernici, v nej nie je definovaný. Vzhľadom na odchýlky existujúce medzi rôznymi jazykovými verziami v definícii prírodnej minerálnej vody nachádzajúcej sa v prílohe I oddiele I bode 1 tejto smernice je možných niekoľko výkladov tohto výrazu. Ak je hlavným cieľom zabrániť zavádzaniu spotrebiteľa, potom pojem „jeden a ten istý zdroj“ musí byť obmedzený na pojem „ten istý vývod“, keďže podľa vnútroštátneho súdu iba voda čerpaná z toho istého vývodu môže mať rovnaké chemické a mikrobiologické zloženie. Je však tiež možné prijať extenzívnejší výklad, podľa ktorého ide o vodu čerpanú z viacerých výstupných ciest, ktoré majú spoločný kolektor podzemnej vody v zmysle článku 2 bodu 11 smernice 2000/60, či dokonca vodu, ktorá je súčasťou toho istého útvaru podzemnej vody v zmysle bodu 12 toho istého ustanovenia.

22

Za týchto okolností Vrhovno sodišče rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

23

Svojimi dvoma prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, ako sa má vykladať pojem „prírodná minerálna voda z jedného a toho istého zdroja“ uvedený v článku 8 ods. 2 smernice 2009/54.

24

Podľa tohto ustanovenia „sa zakazuje uvádzanie na trh prírodnej minerálnej vody z jedného a toho istého zdroja pod viac ako jedným obchodným označením“. Hoci príloha I oddiel I, bod 1 prvý pododsek tejto smernice definuje „prírodnú minerálnu vodu“ ako „mikrobiologicky bezchybnú vodu… majúcu pôvod vo vodnej tabuli alebo podzemnom ložisku a pochádzajúcu zo zdroja využívaného prostredníctvom jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelo vyvŕtaných výstupných ciest“, nijaké ustanovenie uvedenej smernice výslovne nespresňuje, čo treba rozumieť pod pojmom „zdroj“ alebo výrazom „z jedného a toho istého zdroja“.

25

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa určenie významu a rozsahu pojmov, pre ktoré právo Únie neobsahuje definíciu, musí vykonať podľa ich obvyklého významu pri súčasnom zohľadnení súvislostí, v ktorých sa používajú, ako aj účelu sledovaného právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (rozsudky EasyCar, C‑336/03, EU:C:2005:150, bod 21 a citovaná judikatúra, ako aj Partena, C‑137/11, EU:C:2012:593, bod 56).

26

Výklad ustanovenia práva Únie zahŕňa okrem iného porovnanie jeho jazykových verzií (rozsudky Cilfit a i., 283/81, EU:C:1982:335, bod 18, ako aj Španielsko/Rada, C‑36/98, EU:C:2001:64, bod 47 a citovaná judikatúra). V prípade rozdielu medzi týmito verziami sa musí dotknuté ustanovenie vykladať podľa všeobecnej systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou (rozsudky Bouchereau, 30/77, EU:C:1977:172, bod 14, ako aj Brey, C‑140/12, EU:C:2013:565, bod 74 a citovaná judikatúra).

27

V predmetnom prípade obvyklý zmysel pojmu „zdroj“, ktorým možno rozumieť tak výstupnú cestu vody, ako aj všeobecne jej zdroj, ani porovnanie rôznych jazykových verzií článku 8 ods. 2 smernice 2009/54 alebo definície prírodnej minerálnej vody, ktorá je uvedená v prílohe I tejto smernice, neumožňujú odstrániť pochybnosti vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o to, ako treba vykladať pojem „zdroj“ a dosah výrazu „z jedného a toho istého zdroja“ v zmysle uvedeného článku 8 ods. 2. Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 33 a 34 svojich návrhov, porovnanie rôznych jazykových verzií tejto definície najmä neumožňuje určiť, či tento pojem odkazuje na podzemný zdroj dotknutej vody alebo na miesto, ktorým alebo na ktorom voda vyviera na povrch.

28

Na účely požadovaného výkladu teda treba vychádzať z kontextu, do ktorého patrí článok 8 ods. 2 smernice 2009/54, ako aj v širšom slova zmysle zo všeobecnej systematiky a účelu tejto smernice.

29

V tomto ohľade treba uviesť, že hoci definícia „prírodnej minerálnej vody“, ktorá je uvedená v oddiele I bode 1 prvom pododseku prílohy I smernice 2009/54, sama osebe neumožňuje objasniť rozsah pojmu „zdroj“ ani to, čo treba rozumieť výrazom „z jedného a toho istého zdroja“ v zmysle článku 8 ods. 2 tejto smernice, zo znenia tejto definície možno napriek tomu vyvodiť, že pojem „zdroj“ nemožno asimilovať s pojmom „vodná tabuľa alebo podzemné ložisko“, keďže toto znenie oba pojmy jasne odlišuje. Aby však bolo možné prírodnú minerálnu vodu považovať za pochádzajúcu „z jedného a toho istého zdroja“, je s ohľadom na uvedené znenie nevyhnutné, aby pochádzala z jednej a tej istej vodnej tabule alebo podzemného ložiska.

30

Z tohto znenia možno tiež vyvodiť, že pojem „zdroj“ nemožno asimilovať ani s pojmom „vývod“, ako to navrhuje HSR, pretože uvedené znenie výslovne spresňuje, že zdroj môže byť využívaný „prostredníctvom jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelo vyvŕtaných výstupných ciest“. Z toho naopak vyplýva, že pre rozhodnutie, či ide alebo nejde o prírodnú minerálnu vodu „z jedného a toho istého zdroja“ v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 2009/54, je irelevantné, že sa využíva z jedného alebo viacerých vývodov.

31

Ako však uviedol generálny advokát v bode 48 svojich návrhov, skutočnosť, že prírodná minerálna voda pochádza z tej istej vodnej tabule alebo toho istého podzemného ložiska, je nevyhnutnou, ale nie dostatočnou podmienkou na to, aby ju bolo možné považovať za vodu z toho istého zdroja v zmysle článku 8 ods. 2 smernice. Treba totiž uviesť, že definícia prírodnej minerálnej vody pripomenutá v bode 24 tohto rozsudku je doplnená druhým pododsekom, v ktorom sa spresňuje, že „prírodná voda sa dá jasne odlíšiť od obyčajnej pitnej vody… svojou povahou, ktorá je daná charakteristickým minerálnym obsahom, stopovými prvkami alebo ich časťami a prípadne aj určitými účinkami [ako aj] svojou pôvodnou čistotou, pričom obidve vlastnosti sú zachované z dôvodu podzemného pôvodu takejto vody…“. Vzhľadom na to, že prírodné minerálne vody sú teda tiež vymedzené vzhľadom na ich zloženie, treba konštatovať, že vlastnosti prírodnej minerálnej vody zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri identifikácii tejto vody.

32

Okrem toho treba pripomenúť, že článok 8 smernice 2009/54 nielenže v odseku 2 stanovuje zákaz uvádzať prírodnú minerálnu vodu z jedného a toho istého zdroja pod viac ako jedným obchodným označením na trh, ale v odseku 1 tiež stanovuje, že názov lokality, dediny alebo miesta sa môže použiť v znení obchodného označenia iba za predpokladu, že prírodná minerálna voda, na ktorú sa názov vzťahuje, sa ťaží zo zdroja v mieste uvedenom v obchodnom označení a že názov nie je klamlivý s ohľadom na miesto ťažby zdroja. Tento článok okrem toho vo svojom odseku 3 upravuje etikety a reklamu pre prírodné minerálne vody, ak obsahujú obchodný názov odlišujúci sa od názvu zdroja alebo miesta jeho využitia, stanoviac, že „údaj o tomto mieste využitia alebo názve zdroja sa označí „písmenami najmenej jeden a pol krát väčšími a širšími, ako sú najväčšie písmená použité na obchodný názov“.

33

Cieľom článku 8 smernice 2009/54 ako celku je tak zaručiť, že názov zdroja prírodnej minerálnej vody alebo uvedenie miesta jeho využitia umožní v každom prípade spotrebiteľovi pri kúpe jednoznačne identifikovať pôvod dotknutej vody a vďaka tomuto názvu alebo tomuto uvedeniu miesta odlíšiť danú prírodnú minerálnu vodu od všetkých ostatných prírodných minerálnych vôd. Podľa tohto článku totiž buď toto obchodné označenie preberá názov zdroja alebo miesto jeho využitia a môže byť teda ako také použité na identifikáciu dotknutej vody, alebo sa toto obchodné označenie líši od tohto názvu alebo miesta, a daný názov alebo dané miesto musí byť preto na etikete a v reklame uvedené väčším písmom, než aké je použité pre obchodné označenie. Tento článok teda pri identifikácii prírodnej minerálnej vody priznáva rozhodujúcu úlohu názvu zdroja vody alebo prípadne uvedeniu miesta jeho využitia.

34

Význam úlohy priznanej názvu zdroja a miestu jeho využitia pri identifikácii prírodnej minerálnej vody vyplýva tiež z článku 7 ods. 2 písm. b) smernice 2009/54, ktorý stanovuje, že etikety na prírodných minerálnych vodách poskytujú aj povinné informácie o mieste vyťažovania zdroja a názve zdroja.

35

Vzhľadom na to, že názov zdroja prírodnej minerálnej vody má rozhodujúcu úlohu pri identifikácii tejto vody spotrebiteľmi a že k identifikácii danej prírodnej minerálnej vody dochádza, ako sa konštatovalo v bode 31 tohto rozsudku, predovšetkým s ohľadom na jej vlastnosti, určujú totožnosť zdroja, z ktorého prírodná minerálna voda pochádza, nevyhnutne predovšetkým vlastnosti tejto vody. Pojem prírodná minerálna voda „z jedného a toho istého zdroja“ musí byť preto v podstate chápaný tak, že sa týka prírodnej minerálnej vody, ktorá nielenže pochádza z jednej a tej istej vodnej tabule alebo jedného a toho istého podzemného ložiska, ale má okrem toho aj rovnaké vlastnosti.

36

Tento výklad je podporený všeobecnou systematikou smernice 2009/54. Výklad tejto smernice ako celku totiž potvrdzuje rozhodujúcu úlohu, ktorú majú pri jeho uplatnení vlastnosti prírodných minerálnych vôd.

37

V tomto ohľade možno zmieniť najmä článok 4 smernice 2009/54, ktorý stanovuje, ako sa môže do prírodnej minerálnej vody pri zdroji zasahovať, a ktoré zásahy, ktorých zoznam je uvedený v odseku 1 písm. a) až c) tohto článku, umožňuje iba vtedy, „pokiaľ uvedené postupy nezmenia zloženie vody z hľadiska jej základných zložiek vytvárajúcich jej vlastnosti“, ako aj článok 6 uvedenej smernice, ktorý tým, že stanovuje, že všetky nádoby používané na balenie sa zabezpečia uzávermi navrhnutými tak, aby sa zabránilo prípadnému falšovaniu alebo znečisteniu prírodnej minerálnej vody, zaručuje, že kvalitatívne a zdravotné vlastnosti prírodnej minerálnej vody sú zachované v celom výrobnom a obchodnom reťazci.

38

Možno tiež zmieniť článok 7 ods. 2 písm. a) smernice 2009/54, ktorý stanovuje, že etikety na prírodných minerálnych vodách povinne obsahujú „uvedenie chemického zloženia udávajúceho charakteristické zložky“ dotknutej vody, článok 12 písm. a) a b) tejto smernice, podľa ktorého Komisia prijme limity koncentrácií jednotlivých zložiek prírodných minerálnych vôd a všetky potrebné ustanovenia upravujúce udávanie vysokých koncentrácií niektorých zložiek na etiketách, alebo tiež prílohu II tejto smernice, ktorá vo svojom bode 2 spresňuje, že zariadenia na využívanie prírodnej minerálnej vody sú inštalované tak, aby sa „vylúčila akákoľvek možnosť znečistenia a aby sa zachovali vlastnosti pripisované vode na zdroji“.

39

Výklad uvedený v bode 35 tohto rozsudku môže navyše ako jediný zabezpečiť uskutočnenie cieľov sledovaných smernicou 2009/54.

40

V tejto súvislosti podľa odôvodnenia 5 smernice 2009/54 prvotnými cieľmi všetkých predpisov týkajúcich sa minerálnych vôd by mala byť ochrana spotrebiteľov, zabraňovanie zavádzaniu spotrebiteľov a zabezpečenie čestného obchodovania. V tomto zmysle odôvodnenie 7 tejto smernice stanovuje, že by sa malo zabezpečiť, aby si prírodné minerálne vody určené na uvedenie na trh zachovali tie vlastnosti, ktoré sú pre ne charakteristické a jej odôvodnenie 9 spresňuje, že v záujme zabezpečenia informovanosti spotrebiteľov by malo byť prikladanie vyhlásenia o analytickom zložení prírodnej minerálnej vody povinné.

41

Vzhľadom na to, že obchodné označenie prírodnej minerálnej vody je s ohľadom na zistenia uvedené v bodoch 29 až 35 tohto rozsudku nevyhnutne spojené s vlastnosťami tejto vody, spotrebitelia by boli uvedení do omylu a pokiaľ ide o ochranu zdravia, nemohli by sa informovane rozhodnúť na základe prípadných vlastností prírodnej minerálnej vody, ak by bolo možné predávať pod rôznymi obchodnými označeniami prírodné minerálne vody majúce ten istý pôvod a rovnaké vlastnosti.

42

Okrem toho príloha I smernice 2009/54 uvádza vlastnosti, ktoré sú relevantné na identifikáciu prírodnej minerálnej vody, teda najmä obsah minerálnych látok, stopových prvkov alebo iných zložiek, ako aj požiadavky a kritériá, podľa ktorých musia byť tieto vlastnosti posudzované, pričom tieto kritériá sú uvedené v jej oddiele II, z ktorého okrem iného vyplýva, že na geologické a hydrogeologické prieskumy sa požaduje najmä presné miesto záchytu a stratigrafia hydrogeologickej vrstvy a že fyzikálnymi, chemickými a fyzikálno‑chemickými prieskumami, ktoré musia byť vykonané, sa stanovuje najmä vzťah medzi charakterom terénu a charakterom a druhom minerálov vo vode. Uvedená príloha tiež spresňuje, že „zloženie, teplota a ďalšie základné charakteristiky prírodnej minerálnej vody zostávajú stabilné v rámci limitov prirodzenej fluktuácie“.

43

V tejto súvislosti na účely posúdenia uvedených vlastností, a teda na účely výkladu článku 8 ods. 2 smernice 2009/54 nie je opodstatnené odkazovať na pojmy „kolektor podzemnej vody“ a „útvar podzemných vôd“, ktoré sú uvedené v smernici 2000/60. Z článku 1 poslednej uvedenej smernice ako aj z judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Luxembursko, C‑32/05, EU:C:2006:749, bod 41, a Komisia/Nemecko, C‑525/12, EU:C:2014:2202, bod 50) totiž vyplýva, že ciele smernice 2000/60 sa odlišujú od cieľov smernice 2009/54. Zatiaľ čo smernica 2000/60 sleduje predovšetkým environmentálne ciele, cieľom smernice 2009/54 je ochrana spotrebiteľov, zabraňovanie zavádzaniu spotrebiteľov a zabezpečenie čestného obchodovania. Ustanovenia smernice 2000/60 preto nemožno považovať za relevantné pre výklad požadovaný v predmetnej veci (pozri analogicky rozsudok Møller, C‑585/10, EU:C:2011:847, bod 37).

44

Skutočnosť, či daná prírodná minerálna voda pochádza „z jedného a toho istého zdroja“ v zmysle článku 8 ods. 2 tejto smernice, možno teda určiť pomocou samotných ustanovení smernice 2009/54.

45

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že vzhľadom na definíciu prírodnej minerálnej vody uvedenú v prílohe I smernice 2009/54, všeobecnú systematiku tejto smernice a účel, ktorý sleduje, treba na položené otázky odpovedať tak, že pojem „prírodná minerálna voda z jedného a toho istého zdroja“, nachádzajúci sa v článku 8 ods. 2 tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že označuje prírodnú minerálnu vodu vyťažovanú z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelo vyvŕtaných výstupných ciest, ktorá má pôvod v jednej a tej istej vodnej tabuli alebo v jednom a tom istom podzemnom ložisku, ak vo všetkých týchto prirodzených alebo umelo vyvŕtaných výstupných cestách má táto voda z hľadiska kritérií uvedených v prílohe I uvedenej smernice totožné vlastnosti, ktoré zostávajú stabilné v rámci limitov prirodzenej fluktuácie.

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Pojem „prírodná minerálna voda z jedného a toho istého zdroja“, nachádzajúci sa v článku 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd, sa má vykladať v tom zmysle, že označuje prírodnú minerálnu vodu vyťažovanú z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelo vyvŕtaných výstupných ciest, ktorá má pôvod v jednej a tej istej vodnej tabuli alebo v jednom a tom istom podzemnom ložisku, ak vo všetkých týchto prirodzených alebo umelo vyvŕtaných výstupných cestách má táto voda z hľadiska kritérií uvedených v prílohe I uvedenej smernice totožné vlastnosti, ktoré zostávajú stabilné v rámci limitov prirodzenej fluktuácie.